31. schôdza

Pán poslanec Uhrík.

Stano, spomínal si tam vo svojom príspevku tú materiálnu časť tohoto problému. Hmotnú núdzu, neistú budúcnosť. To, že mnohé ženy by si teda nemohli dovoliť vychovávať tie deti, a preto musia ísť na potrat. Toto je presne ten častý argument, ktorý sme už aj spomínali aj v predchádzajúcich rozpravách, ale znova to zopakujem: Ja si myslím, že peňazí je v štáte dosť na to, aby sme sa dokázali o tých päťtisíc detí, keby aj hneď všetky išli na nejakú adopciu alebo do detských domovov, keby aj hneď, tak ako štát si to určite dokážeme dovoliť, keď sa nájdu peniaze na oveľa menej prioritné projekty. Veď nie je absurdné, že na Slovensku sa stavia múzeum holokaustu, na počesť obetí holokaustu teda, ale na druhej strane tu prebieha genocída v podstate nenarodených detí? Namiesto toho, aby sa tejto genocíde súčasnej systém snažil zabrániť, tak si vytvára pamätníky na nejaké udalosti minulé. Ale potom aké je ponaučenie zo všetkých tých predchádzajúcich udalostí, na ktoré sa snažíme spomínať, keď to v súčasnosti dovoľujeme? Čiže ten materiálny problém, to riešenie ja považujem osobne len za sekundárny problém.
No a čo sa týka tých médií, tak naozaj to je tragédia, pretože aj dnes, keď pozerám správy, tak v novinách som sa dočítal všetko iné. Rytmus má novú frajerku, keby ste nevedeli, Matovič reaguje na Danka, spomína sa zmena pravidiel pre voľbu sudcov do Ústavného súdu, ale o návrhu na ochranu života nenarodených detí, ktorý sa celý deň preberá v Národnej rade Slovenskej republiky, v najvyššom ústavodarnom a zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky, takmer ani slovo. A keď sa objaví nejaká správa, tak na Denníku N len cynická obluda, trápna karikatúra. Čiže, bohužiaľ, Marian Kotleba aj, Stano, ty si mal pravdu, že tie médiá dosť upadli a namiesto nasledovaniahodných vzorov prezentujú rôzne bulvárne a úchylné témy.
Ďakujem.

Stano, ja nadviažem na tvoju rozpravu. Samozrejme, o našom zákone, o zákaze interrupcií sa popísalo či už v rôznych blogoch, vyhláseniach, alebo názoroch hocikoľko teda tém a hocikoľko materiálov. Ale zaujal ma dnešný blog alebo, resp. taký pohľad istej Gabriely Redeovej, ktorá píše a dovolím si ju citovať: "Všade sa písalo: naša téma, ukradnutá agenda, toľko zmarenej práce na ochranu života, ten za Kotlebu, iný proti Kotlebovi a tak donekonečna. V tom utápaní sa vo vlastnom egoizme a spleti nezmyselných názorov na tak vážnu a jasnú principiálnu otázku života zabudli sme úplne na to podstatné, na nenarodené dieťa, na človeka, ktorého možno podľa súčasného zákona beztrestne brutálne zavraždiť.
Pýtam sa, či si vôbec naši poslanci a zvlášť, samozrejme, poslanci kresťania uvedomujú mieru svojej zodpovednosti pri hlasovaní a tvorbe zákonov. Či si uvedomujú, že sú zákonodarci a nie aktivisti? Či si uvedomujú, že teraz môžu zastaviť vraždenie nevinných? Či si uvedomujú, že ak tak neurobia a nezahlasujú za novelu interrupčného zákona, že každá ďalšia preliata krv týchto detí ostane na ich rukách?
Áno, vážení poslanci, odmietnutím zahlasovať za život stanete sa Pilátmi. Darmo si umyjete ruky. Krv nevinných detí ostane na vašich rukách! V deň súdu neobstojí nikto z vás s výhovorkou "lebo Kotleba"!
Ak pre vás, vážení poslanci, tento zákon nie je perfektný, tak ho predsa môžete pripomienkovať a pozmeňovať. Ale to vy predsa viete, tak ani tu nemáte výhovorku. Svojím nekonaním a absurdnými postojmi a názormi, vážení poslanci kresťania, zatvárate nebo nad Slovenskom pre Božie požehnanie a dovoľujete naďalej prinášať nevinné ľudské obete satanovi. Kiežby ste si konečne uvedomili, že nejde o vás ani o Kotlebu, ale o bezbranného nevinného blížneho. Hľa, človeka.“
Ďakujem.

Pani poslankyňa Grausová.

Stanko, ja ti veľmi pekne ďakujem za veľmi kvalitnú rozpravu. A zaujalo ma tam aj ten paradox, ktorý si hovoril na konci, že jednoducho na jednej strane nútime, chceme, liberalizujeme potraty, na druhej strane potrebujeme privážať státisíce migrantov preto, lebo vraj nemáme, naša populácia klesá, naša pôrodnosť klesá, takže toto je úplne ad absurdum, ale ďakujem. Chcem ti ešte poďakovať aj za tvoje vyznanie viery, ktorú ja úplne a úprimne zdieľam tak isto. Takže aj za to ti ďakujem.

Pán poslanec Drobný.

Ďakujem veľmi pekne kolegom za faktické poznámky. Ja len pevne dúfam a verím, že táto rozprava zobudí svedomie kolegov poslancov z iných politických strán a zajtra zahlasujú podľa vlastného vedomia a svedomia.
Ďakujem.

Pán poslanec Mora.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, v tejto chvíli poslankyňa, páni poslanci, tak isto sa vyjadrím k nášmu návrhu zákona o umelom prerušení tehotenstva. Vyjadrím sa ale z takej trošku opačnej strany ako kolegovia, a teda skrz tej mediálnej hystérie, ktorá vlastne nastala po ohlásení nášho zákona.
Ja ako človek zastávam názor a presvedčenie ochrany ľudského života od počatia. Je tak isto si potrebné uvedomiť, že náš návrh na zamedzenie potratov, a teda náš návrh na zamedzenie zabíjania nenarodených detí je, myslím si, v demokratickej spoločnosti absolútne legitímna požiadavka. A taktiež som presvedčený, že pre veľa, a nielen konzervatívnych občanov je táto požiadavka prioritná a úplne pochopiteľná.
Osobne si neviem predstaviť, že ktorý normálny človek môže mať problém s tým, keď chce niekto, či už nejaká pro-life organizácia, a čo je prirodzenejšie – pretože kto iný – nejaká politická strana predložiť takýto návrh zákona. A napriek skutočnosti, že si každý normálny človek uvedomuje, že zabíjanie nenarodených detí je šialené, nehumánne, scestné, v demokratických krajinách, samozrejme, trestné, tak aj napriek tejto skutočnosti sa po predložení nášho návrhu zákona otvorila polemika, či hlasovať za tento návrh zákona, keďže ho predložila strana Mariana Kotlebu.
Protislovenský denník SME dokonca zašiel tak ďaleko, že v príspevku z 21. 5. 2018 s názvom Len jedna iná strana zvykne hlasovať za návrh extrémistov, ktorého autorom je Jakub Filo, tak tento protislovenský denník zašiel až tak ďaleko, že cez svoju figúrku vyzýva na ignorovanie, nehlasovanie takéhoto návrhu zákona, a teda je viac ako jasné a z tohto článku s výzvou nehlasovať za náš návrh evidentné, že tento protislovenský denník SME schvaľuje zabíjanie nenarodených detí.
Protislovenský denník SME zašiel dokonca ešte ďalej a tento náš návrh na obmedzenie potratov, a teda za obmedzenie zabíjania nenarodených detí porovnal so zavretými obchodmi či k obmedzeniu počtu poslancov, keďže autor tohto šialeného článku doslova napísal, citujem: "Keď sa dalo nehlasovať pri zavretých obchodoch či obmedzení počtu poslancov, určite sa dá aj teraz." Koniec citátu. Musíte uznať, že toto je choré a scestné.
Ja sa teraz pýtam, že ako je možné, že v demokratickej spoločnosti existuje denník, v tomto prípade konkrétne denník SME, ktorý sa dokonca nazýva mienkotvorným, a to je tým pádom ešte horšie, môže vyzývať poslancov Slovenskej republiky, ktorí dostali mandát priamo od občanov, ako hlasovať alebo nehlasovať. Skade zobral tento protislovenský plátok vôbec mandát na to, aby určoval, či počaté deti žiť budú alebo nie. Načo potom máme voľby, keď plejáda protislovenských neoliberálnych fašistov nás bude poúčať o tom, čo je správne a čo nie. Autor tohto absurdného článku, ktorý lobuje za zabíjanie nenarodených detí, si možno neuvedomuje, čo spísaním takýchto brakov môže spôsobiť.
Ja osobne by som chcel žiť na Slovensku, kde to funguje tak, že keď je zákon dobrý, pre ľudí, a v tomto prípade obzvlášť, keďže ide o deti, našu budúcnosť, je absolútne jedno, kto tento zákon predloží. A každý poslanec, ktorý zložil sľub, že bude slúžiť občanom Slovenskej republiky, tento zákon podporí a môžu sa páni Bugár, Danko, Fico, Matovič či Sulík aj postaviť na hlavu, pretože tu nejde o kšefty nejakých straníckych pohlavárov, ale o život malého človeka.
Ale poďme sa pozrieť na ďalšieho neoliberálneho šialenca z dielne protislovenského denníka SME. Máme tu pána Ondreja Prostredníka, ktorý okrem toho, že potraty nazval trójskym koňom, útočí na kňazov, zosmiešňuje ich, že huckajú neinformovaných ľudí, aby žiadali zrušenie podpisu Slovenska spod Istanbulského dohovoru a tak ďalej. Nuž, pán Prostredník, môžem vás len ubezpečiť, že ľudia sú informovaní a sú informovaní práve preto, lebo nečítajú braky, ktoré sa im snažíte podhadzovať pred oči. Vaše konštrukcie, že Kotleba týmto zákonom predkladá zárodok nejakej rasovej a eugenickej argumentácie, by boli aj na smiech, keby nebolo smutné to, že takýto argument na obhajovanie zabíjania nenarodených detí napíše dospelý človek, ktorý sa dokonca hrá na novinára.
Pri tejto téme, ktorá je aktuálne na stole v Národnej rade Slovenskej republiky som nechcel, pritlačil som na novinárske presstitútky, ktoré podľahli mamonu peňazí a sú schopní zaprieť všetku súdnosť a morálku, len nech je za objednaný článok zaplatené. Nechcel som, ale musím a musím sa pristaviť ešte pri jednom neoliberálnom živle, ktorý je asi najskazenejší zo všetkých. Najskazenejší, najnemorálnejší a ktorý predstavuje dno novinárskeho dna. Ignoroval by som tohto smutného a nešťastného človeka, keby nechrlil síru nenávisti všade naokolo a keby sa on nestaral o nás. A o koho ide? Ide o nikoho iného ako víťaza čitateľskej ankety Perla roka 2016 a tu treba rozumieť najväčšej hlúposti, čo môže novinár zo seba dostať, s jeho výrokom, citujem: "Atentáty z Nice, Paríža a iných miest sú dôkazom životaschopnosti kozmopolitnej kultúry a európskej identity."
Áno, ide o tzv. teológa Michala Havrana. Teológa, ktorý sa rád chvastá tým, že počas svojich študijných čias sa chodil zabávať do gej klubu s gogo tanečníkmi a nafetovanými dídžejmi. Áno, presne tento človek si vo svojom akože intelektuálnom článku z dňa 23. 5. 2015, kde inde ako v protislovenskom denníku SME, kopol do nášho zákona o obmedzení potratov, a teda mu, samozrejme, ako jeho kolegom nevadí zabíjanie nenarodených detí. Ale čo čakať zase od takého človeka, však? Vo svojom prudko nenávistnom článku, ako je u tejto entity zvykom zúrivo kopať do všetkých, čo majú odlišný názor ako pán Havran, samozrejme, nezabudol kopnúť do cirkvi, Krajniaka, do náboženských kazateľov z OĽANO, SNS a vlastne do všetkých, čo by len mohli uvažovať o tom, že zabíjanie nenarodených detí nie je správne.
Havran ide ešte ďalej a vo svojom nenávistnom článku nazýva biele ženy nosnicami. Táto bytosť, ktorá sa volá Havran a ktorá uráža našich dejateľov, kedy v rámci asi nejakých látok, nebudem sa zamýšľať akých, nazval Štúra antisemitom a Vajanského zaprdeným hlupákom. Široká verejnosť vie, že už bol raz Havran vyzvaný na to, aby menej húlil trávu, vyzval ho síce Sulík, tak, pretože konštrukcie, ktoré dal dokopy v spomínanom článku z 23. 5. 2018, triezvy človek podľa mňa napísať nemôže.
Okrem toho, že vo svojom článku táto bytosť bila do všetkých možných, ktorí zastávajú život, nezabudol si kopnúť do Putina, Trumpa, Kim Čong-una, spojil do toho vraždu Tupého, nejakú krčmovú bitku v Mariatchi a tak ďalej a tak ďalej. Ale áno, stále písal o našom zákone na obmedzenie potratov, len evidentne už k tomu nemal čo povedať, tak pospájal nespojiteľné, aby mohol na konci zakričať: "Fašisti!"
Práve pri tomto návrhu zákona, ktorý tak rozvášnil určité bytosti, si treba uvedomiť, že sú to práve ľudia ako Havran, ktorý je ústredným problémom Slovenska, práve takíto ľudia nám ničia naše Slovensko, dostali prístup do škôl, kde sa snažia oblbovať svojimi, svojím divným videním sveta už pomaly osemročné deti. A ako je možné, že sme dovolili, aby takíto ľudia šírili rozklad našej spoločnosti?
Slovensko sa dostalo, bohužiaľ, do mediálnej pasce, kedy tí, čo vlastnia médiá, nám cez svojich novinárikov podstrkujú svoje videnie sveta, a keď náhodou s nimi nesúhlasíte alebo im položíte podľa nich nekorektnú otázku, tak ste fašista, nacista, neoľudák, xenofób a neviem čo ešte.
My sme sa dostali do kultúrnej vojny, ktorú rozpútali denníky ako SME či Denník N. Urážlivý a primitívny slovník novinárov týchto plátkov ukazuje desivý svet, ktorý nám už popísal George Orwell vo svojej knihe 1984. Slovensko si už konečne zaslúžilo tému obmedzenia potratov, prestať zabíjať nenarodené deti a je šialené, keď niektoré bytosti, ktoré som popísal vyššie, sú schopné tragédiu potratov ignorovať a radšej budú dookola kričať hlúposti a nadávky, aby všetku ostatnú normálnu diskusiu umlčali, aby v podstate ani nik nemal odvahu vôbec sa do nejakej diskusie o probléme potratov zapojiť. To je možno aj dôvod, prečo táto sála dneska zíva takou prázdnotou.
Možno si títo novinárikovia myslia, že sa bojíme ich mediálnych tlakov a možno si myslia, že nás svojím útočením unavia. No mýlia sa a príde deň, keď už nebudú môcť šíriť tieto svoje jedovaté sliny a nenávisť, tak ako to robia doteraz. Slovensko je už moderná krajina, ktorá sa riadi etickými normami a nie normami nímandov, členov bratislavskej kaviarne a neoliberálov.
Tieto príklady špinavej novinárskej práce sem dávam preto, aby sme si uvedomili, v akom mentálnom nastavení spoločnosti žijeme. Pretože je absolútne jedno, či je zákon dobrý, alebo má dokonca ochraňovať to najcennejšie, čo máme, a teda ľudský život, vždy, kým sa ľuďom neotvoria oči, tu budú štvaví novinári, ktorí budú chrliť síru len pre jedno, lebo Kotleba.
Ďalší tendenčný článok doniesol tento protislovenský plátok taktiež 21. 5., keď cez Luciu Krbatovú, autorku článku, prezentovali jednostranný manifest, kde zhrnuli, kto návrh na obmedzenie zabíjania nenarodených detí nepodporí. Aby bolo jasné, na koho neoliberálnej strane táto Lucia Krbatová stojí, nezabudla pomerne v krátkom článku použiť šesťkrát slovo extrémistická. Aj takto sa robí objektívne spravodajstvo. No na strane druhej, ak má byť naším návrhom zákona zachránený aspoň jeden ľudský život, tak budem extrémistom v ponímaní neoliberálnych fašistov úprimne rád.
Pozrime sa ale na ďalší protislovenský denník a kto iný ako Denník N; 22. 5. 2018 napísala určite vynikajúca novinárka Ria Gehrerová tendenčný článok s nadpisom, aby zaujala, a teda "S fašistami hlasovať nechcú, niektorí poslanci preto pripravujú vlastný návrh zákona." V článku spomína konkrétne poslanca za indiferentné OĽANO Jána Marosza, čo ma mrzí, že pán Marosz tu nie je, keď ho táto téma tak silno zaujíma, mimochodom bývalého, myslím, krajského predsedu za MOST – HÍD, aktuálne podržtašku Igora Matoviča, ktorý vraj už pracuje na novom zákone o potratoch, aby sa vymanil, citujem, "z Kotlebovej pasce". No, otázka na pána Marosza je teda, že čo robil doteraz. To, že ste pred parlamentnými voľbami podpísali Deklaráciu za rodinu, v ktorej takisto s vami asi 200 kandidátov na poslancov sľúbilo hlasovať vždy za konzervatívnu rodinnú politiku, už teraz neplatí? Priznáte, že to bol blaf na voličov, aby ste sa dostali k teplému miestočku, a keď prišlo teraz na lámanie chleba, tak hľadáte výhovorky, prečo nepodporiť zákon na zníženie možnosti zabíjania nenarodených detí?
Takisto sa v článku píše o poslankyni Verešovej, ktorá sa vraj v parlamente snaží nájsť konzervatívnych poslancov. A ja sa chcem spýtať pani poslankyne Verešovej, či aj rozmýšľa predtým, ako niečo povie alebo napíše. V tejto chvíli má pred sebou naozaj dobrý zákon, ktorý by výrazne obmedzil zabíjanie nenarodených detí, a pani poslankyňa Verešová miesto toho, aby tento zákon proste hovorila; podporila, hovorí nejaké bláboly o hľadaní niekoho. No, my sme tu, konkrétne v tejto sále je teraz minimálne 14 konzervatívnych poslancov. Nikoho hľadať nemusíte. Ale áno, ja rozumiem, že ide len a len o výhovorky a s ľútosťou musím skonštatovať, že vo vašom prípade s vaším kolegom Maroszom ide aj o schizofréniu, pretože je to vaša strana, ktorá kydá vozy hnoja na vládnu stranu SMER, no vo veľa prípadoch, samozrejme, oprávnene. Na druhej strane jedným dychom hovoríte, že idete hľadať podporu v koalícii. To asi neni podľa mňa veľmi konzistentné.
V protislovenskom plátku Denník N majú viacerých bystrých novinárov, a teda aj Matej Dugovič z tohto plátku sa blysol brilantnou úvahou, že vlastne načo chceme riešiť obmedzenie potratov, keď vlastne medziročne klesajú. Ja úprimne nerozumiem tomu, či si tento novinárik myslí, že keď v roku 2014 bolo na Slovensku evidovaných vyše 7 400 potratov a v roku 2017 takisto vyše 7 400 potratov, tak sa dá považovať za klesanie. To matematicky nevychádza, ale aj keby sme vychádzali zo zvrátenej logiky týchto novinárikov a štatistika by nám ukázala "len" 6 000 potratov, tak to je podľa novinára Dugoviča z plátku Denníka N v poriadku, teda že o tých 6 000 životov sa už netreba asi zaujímať.
Tieto príklady akože novinárskej nadpráce; akože vravím preto, lebo toto, čo stvárajú zamestnanci spomínaných denníkov nemá s novinárčinou absolútne nič spoločné, keďže ide o čistú demagógiu; takže tieto príklady som uviedol preto, aby som poukázal na to, že je absolútne jedno, aký dobrý zákon sa navrhne, no pokiaľ to nie je z dielne kamošov novinárskej obce, tak je tento zákon zosmiešňovaný, znevažovaný a píšu sa články na objednávku o tom, ako sa za tento zákon nemôže hlasovať, lebo, všetci vieme prečo.
Bohužiaľ, sme v poslednej dobe svedkami dosiahnutia absolútneho dna novinárskej práce, kedy už nerozhoduje obsah správy, ale to, ako sa títo akože novinári vedia správu prekrútiť a podať. Veď, paradoxne, daňové podvody Kisku či Matoviča vám tieto spomínané protislovenské denníky predajú ako cukrovú vatu a, naopak, zákon o sprísnení potratovej politiky, a teda zabránenie zabíjaniu nenarodených detí podsúvajú občanom so zvráteným porovnávaním s Treťou ríšou, eugenikou či opäť a stále s nejakým neurčitým fašizmom. Choré, choré! A všetci tí zapredaní novinári a, samozrejme, všetky tie protislovenské denníky sa môžu hanbiť, že sa nechali prepožičať na hru, na ktorej konci je zabitie nenarodeného dieťaťa.
Zo všetkého tohto je najsmutnejšie to, že všetci títo majitelia jedinej pravdy akosi zabudli, že žijeme v demokratickom zriadení, s ktorým práve oni tak radi operujú. Bohužiaľ, pojem demokracia využívajú len a práve vtedy, keď sa im to najviac hodí. No keď natrafia na názorového oponenta, tak bez štipky hanby ho počastujú nadávkami, vulgarizmami, začnú zosmiešňovať. Bohužiaľ, takto sa zvrhla aj celospoločenská téma na život. Veď predsa v normálnej, zdravej spoločnosti, ak s niekým nesúhlasím, tak to ešte neznamená, že s ním nemôžem viesť vecný dialóg, obzvlášť pri takej závažnej téme, ako je obmedzenie potratov.
Dúfal som, že Slovenskom po našom návrhu zákona prebehne vecná, slušná diskusia na základe faktov a bez emócií. Namiesto toho všetky protislovenské médiá začali štvavú dehonestujúcu kampaň s jedným cieľom, aby sa boj za život dal do ústrania a do popredia hodíme spoločnosti ohlodanú kosť akéhosi fašizmu. Táto dôležitá, vážna téma si zaslúžila celospoločenskú diskusiu bez démonizovania názorového oponenta, teda nás.
Liberálni fašisti nám dookola vyčítajú; samozrejme, okrem ekonomických dôvodov, však čo by to bol liberál bez toho, aby nemyslel na plné vrecká; aj to, že chceme brať ženám možnosť voľby. Ja si s týmto dovolím nesúhlasiť. Každá žena má predsa slobodu voľby. Mať sex, nemať sex, a ak mať, tak potom chránený alebo nechránený s tým, že predsa vždy je nejaké malé percento šance, že po tom nechránenom asi otehotnie, čo asi treba brať do úvahy pred tým, ako sa niečo také stane. No skrz tejto možnosti, keď si žena vyberie, že bude mať nechránený sex a následne otehotnie, tak už podľa mňa nie je správne povoliť interrupciu. Žena už mala slobodu, mala možnosť slobody si vybrať. Bohužiaľ, žijeme čoraz viac v liberálnejšom svete, kde bezducho preberáme skazené západné hodnoty uvoľnenej morálky, a teda súčasná možnosť interrupcie otupila v ľuďoch akúkoľvek mieru zodpovednosti, ktorú by mal človek za svoje činy prebrať. V tomto prípade, samozrejme, neberiem do úvahy otehotnenie v rámci znásilnenia, keďže toto je v našom zákone ošetrené.
Tak isto oháňanie sa a predbiehanie štandardných politikov, že aj keď je tento zákon správny, tak zaň nebudú hlasovať, pretože akurát pripravujú svoj vlastný zákon. Otázka: Čo robili doteraz? Načo ešte chcú čakať? Či kým nezomrie ďalších tisíc, dvetisíc, tritisíc nevinných detí? Len zato, že to predkladá Kotlebova strana, tak aj keď sa s tým stotožňujem, tak za to nezahlasujem, lebo Kotleba? A čo tak myslieť na tie zabíjané deti? A prepáčte, ale začať sa aktivizovať v otázke života detí a, podotýkam, hystericky sa aktivizovať až potom, keď s týmto návrhom zákona príde niekto iný, je farizejské, slabošské a hlavne scestné, že skrz vášho zaváhania budú tieto deti umierať stále.
Čo tak akceptovať, že sú to práve konzervatívne názory a nie liberálne, ktoré sú v slovenskej spoločnosti väčšinové, a čo tak akceptovať, že Ľudová strana Naše Slovensko ako jeden z reprezentantov konzervatívnych názorov tu je, bude tu aj do budúcnosti a pri tomto všetkom morálnom a liberálnom bahne bude iba rásť? Áno, ja si uvedomujem, že pre poniektorých z vás je to asi hororová predstava, ale poďme pri otázke zabíjania či nezabíjania nenarodených detí zabudnúť aspoň na chvíľu na politiku a spojme sa konečne pre Slovensko a za správnu vec.
Vážení kolegovia poslanci, prosím, aj tí, čo nás, ja verím, že nás počúvajú aj tí, ktorí tu teraz nesedia, ešte raz sa zamyslite nad tým, že žena si zaslúži viac ako potrat. Na Slovensku chýbajú sestry, lekári a profesionáli v mnohých povolaniach, no ďalej sa umožňuje zabíjanie detí, ktoré sa nimi mohli stať. Mnohé bezdetné páry túžia po osvojení detí. My nechceme kriminalizáciu matiek, chceme zákon o ochrane života detí od počatia po prirodzenú smrť a reálnu podporu materstva a otcovstva. Dnes už aj sekulárna väčšina spoločnosti odmieta potraty bez vážneho dôvodu. Najmasovejšou demonštráciou od revolúcie bol na Slovensku Pochod za život, ktorého sa zúčastnilo viac ako 85-tisíc ľudí. Taktiež si uvedomte, že Slovensko čelí demografickému úpadku a, bohužiaľ, napriek tomu sme prostredníctvom prevládajúcej mediálnej kontroly, doslova šikany protislovenských denníkov a novinárov svedkami výsmechu z rodiny a manželstva. Vernosť, mravnosť a slušnosť sa predkladajú ako nemoderné hodnoty.
Spoločnosti musí záležať na podpore manželstva a rodiny. Verím, že pri hlasovaní odhodíte politické prekáračky a budete hlasovať za život. Ďakujem pekne.

Osem faktických poznámok.
Pán poslanec Beluský.