33. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaná novela transponuje smernice Európskej únie, ktorá ustanovuje národné záväzky znižovanie emisií na rok 2030. Ide o emisie oxidu siričitého, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických látok, amoniaku a jemných tuhých častíc.
Pre oxid siričitý smernica určuje zníženie do roku 2029 o 57 % v porovnaní s rokom 2005. Pre oxidy dusíka je to mínus 36 %, pre nemetánové prchavé organické látky mínus 18 %, pre amoniak mínus 15 % a pre jemné tuhé častice tiež mínus 36 %. Od roku 2030 je požadované zníženie ešte výraznejšie. To je od mínus 82 až do mínus 49 %.
Tieto záväzky sú pre Slovenskú republiku veľmi ambiciózne. Aby sme boli schopní tieto záväzky splniť, ministerstvo pripravuje Národný program znižovania emisií. V ňom budú navrhnuté opatrenia, ktoré by mali zabezpečiť dosiahnutie požadovaného zníženia emisií. Na nájdenie nákladov a efektívnych opatrení je vytvorených viacero expertných pracovných skupín. Verejnosť sa môže do prípravy návrhu národného programu znižovania emisií zapojiť v rámci zriadenej internetovej konzultácie aj v rámci verejného prerokovania.
Okrem transpozície smernice návrh zákona obsahuje úpravy, ktoré si vyžiadala aplikačná prax, drobné úpravy týkajúce sa odborného štátneho dozoru a štátneho dozoru a štátneho dozoru vydávania rozhodnutí, ak dôjde k zmene právnej úpravy alebo najlepších dostupných techník.
Návrh zákona v čl. II mení aj zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, aby údaje oznámené prevádzkovateľom oznámené do Národného emisného informačného systému, NEIS, bolo možné využiť aj v konaní o poplatkoch. Odbúra tým, odbúrava sa tým administratívna záťaž pre prevádzkovateľa.
V čl. III návrhu zákona je návrh zmeny zákona č. 136/2000 o hnojivách v znení neskorších predpisov, ktorý obsahuje zákaz používania uhličitanu amónneho ako hnojiva. Ide o požiadavku transponovania smernice Európskej únie z roku 2016 č. 2284. Táto úprava nebude mať na poľnohospodárov žiaden dopad, pretože na Slovensku sa takéto hnojivo nevyrába a ani nepoužíva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Vypracovanie základného národného programu zníženia emisií je finančne zabezpečené v rozpočtovej kapitole ministerstva životného prostredia. Posúdenie dopadu redukčných záväzkov Slovenskej republiky na podnikateľské prostredie, ako aj na verejnú správu a životné prostredie bude vykonané v procese prijímania Národného programu znižovania emisií podľa konkrétne navrhovaných opatrení.
Keďže ide o dokument, ktorý bude schvaľovaný vládou Slovenskej republiky, ako aj Európskou komisiou, dnes ešte nie sú známe opatrenia, ktoré bude potrebné prijať. Nedá sa v súčasnosti vyčísliť ich nákladovosť.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Vladimírovi Matejičkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1140 z 10. mája 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 939), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 383 z 5. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 173 zo 7. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 8 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 185 z 12. júna 2018. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, za klub SaS pani poslankyňa Zemanová a ďalším prihláseným v rozprave je pán poslanec Karol Galek.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, podpredseda, kolegovia, kolegyne, chcela by som sa ešte aj v druhom čítaní vyjadriť k návrhu zákona o ovzduší a chcela by som aj spolu s kolegom Karolom Galekom predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pán minister, tak ako ste povedali, tak tento návrh zákona, sa ustanovujú národné záväzky redukcie emisií na rok 2030. Ide naozaj o ambiciózne zníženie emisií, ktoré budú mať rôzne dopady, ale teda to, čo sa predpokladá, že teda najväčší dopad by malo mať na ľudské zdravie, zníženie podľa správy, ktorú uvádzate, sa predpokladá takmer o 50 %. A taktiež zníženie acidifikácie, eutrofizácie prízemného ozónu, čo bude mať pozitívny vplyv na ekosystémy.
Ešte si dovolím odcitovať jednu vetu z materiálov, ktoré sú súčasťou návrhu zákona, a síce: Predpoklad... „Predkladaný materiál bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie na celom území Slovenskej republiky vrátane území vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia.“
Takže to bola celkom citácia z materiálov, ktoré sú súčasťou predmetnej tlače.
Ja by som ale rada aj odcitovala iné informácie, ktoré tiež boli predložené na rokovanie Národnej rady, a síce boli súčasťou správy, ktorú predložil Národný kontrolný úrad. A táto správa je z marca 2017, kde bolo množstvo zistení predložených od, v rôznych kategóriách, dá sa povedať, toho, že sa prijímajú strategické dokumenty, ktoré následne nie sú implementované, že chýbajú tie akčné plány s konkrétnymi opatreniami a podobne. Vy ste spomínali v rozprave, že ministerstvo pripravuje stratégiu na ochranu ovzdušia, tak predpokladám, že budete v týchto, v tejto stratégii nejak reflektovať aj na tieto zistené nedostatky. Avšak rada by som ich tu odcitovala. Najmä odporúčania, ktoré v správe NKÚ boli dané vláde Slovenskej republiky, a síce zamerať pozornosť na prijatie účinných a efektívnych opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia orientovaných najmä na znižovanie prašnosti, zvlášť lokálnych kúrenísk a dopravy, ako aj na zintenzívnenie financovania takýchto opatrení a posilnenie medzirezortnej spolupráce a spolupráce s mestami a obcami.
Ďalšie odporúčanie zabezpečiť v oblasti kvality ovzdušia väčšiu spoluprácu medzi rezortmi zodpovednými za ekonomiku, dopravu, poľnohospodárstvo a zdravotníctvo, najmä pri presadzovaní opatrení vyplývajúcich zo stratégie na ochranu ovzdušia a rešpektovanie týchto opatrení pri príprave politík týchto rezortov.
No a tretie, ktoré som ešte tuná, vám chcem odcitovať. Uložiť povinnosť príslušným rezortom pravidelne informovať vládu Slovenskej republiky o stave kvality ovzdušia v rámci plnenia stratégie o ochrane ovzdušia so zohľadnením vplyvu na zdravotný stav obyvateľstva v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
A boli tam dané aj odporúčania ministerstvu životného prostredia, bolo ich viacero, ale chcela by som vybrať tri, a síce:
- Vyhodnotiť doterajšie opatrenia a následne prijať nové účinnejšie a efektívnejšie opatrenia, pretože doterajšími opatreniami sa nepodarilo dosiahnuť stanovené ciele v kvalite ovzdušia.
- Ďalšie. Vypracovať hlbšiu analýzu podielov zdrojov znečistenia ovzdušia a ich dosahu na kvalitu ovzdušia v konkrétnej lokalite.
- A ďalšie opatrenie, stanoviť a prijať záväzné ukazovatele na meranie účinnosti a efektívnosti opatrení v boji so znečistením ovzdušia, pravidelne ich vyhodnocovať a následne relevantné opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v SR aj navrhovať. Chýba mi tam aj slovíčko zrealizovať.
V závere kontroly správy z NKÚ sa uvádza, že ďalej bolo kontrolou zistené, že financovanie opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia je síce smerované do najviac znečisťovaných oblastí, avšak vzhľadom na to, že stále dochádza k prekračovaniu limitných koncentrácií znečisťujúcich látok, nemožno považovať ich financovanie za dostatočné. NKÚ SR na základe výsledkov kontroly konštatuje, že doterajšími opatreniami sa nepodarilo dosiahnuť stanovené ciele v kvalite ovzdušia, a preto je potrebné doterajšie opatrenia vyhodnotiť a následne prijať nové, účinnejšie a efektívnejšie opatrenia. Je faktom, že správa NKÚ sa prioritne zapodievala znečistením ovzdušia v tzv. tých malých častí PM2,5 a PM10. To je v poriadku, avšak ja by som chcela poukázať ešte na ďalšie zdroje znečistenia, ktoré, ktoré veľmi rýchlymi a jednoznačnými rozhodnutiami by sa dali eliminovať, a síce chcela by som poukázať na najväčšieho znečisťovateľa oxidov síry na Slovensku. A to je vlastne v dôsledku spaľovania uhlia v Elektrárňach v Novákoch, pretože, tak ako som čítala tie opatrenia a zistenia NKÚ, že znečistené ovzdušie má veľmi, veľmi vysoký dopad na zdravie obyvateľstva, a to nechcem hovoriť, že teda aj tieto ochorenia, že sa vlastne potom následne premietajú aj do ekonomických ukazovateľov na liečbu, liečbu týchto ľudí a ochorenia a straty na životoch, ktoré sa aj asi ťažko vyčíslia.
Preto, pán minister, by som vám chcela pripomenúť a možno aj poinformovať o okolnostiach tejto elektrárne a následne predložiť, ako som spomenula, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa práve týka tohto najväčšieho zdroja znečistenia.
Ku koncu roku 2015 boli uzavreté bloky tretie a štvrté, bloky III a IV Elektrárne Nováky. Dôvodom ukončenia ich prevádzky bolo nespĺňanie európskych emisných limitov, ktoré platia od začiatku roka 2016. A práve kvôli tomuto prebehlo na ostatných dvoch blokoch, I a II, rozsiahla modernizácia a tá bola naplánovaná od roku 2012, bola ukončená, ukončená v tom limite tak, aby v 2016. tieto kotle mohli fungovať, a rekonštrukcia stála takmer 40 mil. eur. Táto elektráreň funguje primárne preto, lebo vyrába elektrinu na základe rozhodnutia ministerstva o všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré má cieľ zachovať baníctvo na Hornej Nitre, a z toho titulu Slovenské elektrárne musia vykupovať hnedé uhlie od Hornonitrianskych baní a vyrábať z neho elektrinu v stanovenom objeme, čo je okolo 1 600 gigawatt hodín.
V onom čase, v roku 2015, kedy dochádzalo k uzatvoreniu I. a IV. bloku v rámci rokovaní o výrobe elektriny vo všeobecnom hospodárskom záujme, ministerstvo, už Slovenské elektrárne upozorňovali ministerstvo, že modernizované bloky I a II nie sú projektované z hľadiska životnosti až do roku 2030, a že ak by mali fungovať do roku 2030, tak ako bolo rozhodnutím uložené, tak je potrebná investícia do predĺženia ich životnosti. A na toto by som chcela upriamiť vašu pozornosť.
Trošičku si dovolím aj odbočiť od tejto, zľahka, zľahka od tejto témy. Vo výbore, keď sme o tomto návrhu zákona rozprávali, bol tam pán štátny tajomník a ja som mu položila presne túto istú otázku, o ktorej chcem hovoriť, a ide o 12. ťažobné pole. A poukázať na to, že naozaj ministerstvo životného prostredia má teraz veľmi silný nástroj, a verím, že bude mať aj naozaj tú odvahu povedať, že 12. ťažobné pole nie je dôvod otvárať, pretože otváraním 12. ťažobného poľa je vlastne otváranie aj spaľovania uhlia niekde, pretože v Slovenských elektrárňach asi nie. Ale je to vlastne ako keby otvorená cesta pre pokračovanie spaľovania uhlia do roku 2030, a keďže iné, iný odberateľ na Slovensku ani vo svete neexistuje, ktorý by to uhlie chcel a mohol využívať, tak by bola asi otázka o tom, že v akom režime by tie kotle, ktoré po roku 2023 už nebudú vyhovujúce, v akom režime, či v nejakej výnimke, alebo v akej by mali fungovať.
A tu chcem poukázať práve na to, čo sa hovorí aj v správe NKÚ, ale hovoríte o tom aj vy, že znečistené ovzdušie je práve to, čo sa najviac podpisuje na poškodenom zdraví obyvateľov Slovenska, ale aj okolitých regiónov mimo Slovenska, pretože ovzdušie, znečistenie ovzdušia nepozná hranice.
Chcem ešte povedať aj aktuálnu situáciu, pretože boli sme svedkami petície, kde baníci, resp. ani nie tak baníci, ako majitelia Hornonitrianskych baní organizovali petíciu, kde chceli, kde uviedli baníci v tejto petícii, že Elektráreň Nováky je schopná ešte desať rokov po roku 2023 vyrábať elektrinu z ich uhlia bezpečne a spoľahlivo pri dodržaní ekologických kritérií.
Tu by som chcela poukázať na to, že akým oprávnením Hornonitrianske bane si dovolia takýmto spôsobom hovoriť niečo, čo teda určite v súlade so zákonom pri nejakej investícii do týchto zariadení nebude možné. Či vedia niečo viac ako my? Že či sa pripravuje nejaká nebodaj výnimka zo zákona na to, aby mohli byť tieto zariadenia prevádzkované? Pretože v tom prípade by sme asi veľmi ťažko plnili to, čo je veľkou ambíciou vami predkladaného zákona.
V tejto súvislosti si ale dovolím aj odcitovať iné vyjadrenie, a síce, síce vyjadrenie hovorcu Slovenských elektrární Miroslava Šarišského, ktorý sa pre portál vEnergetike.sk vyjadril a vyjadril sa práve na mnou citované vyjadrenia Hornonitrianskych baní v súvislosti s prevádzkou týchto kotlov po roku 2023. A chcem na to poukázať aj preto, lebo v rozprave vo výbore pán štátny tajomník spochybnil túto informáciu.
Ja som, priznám sa, v danej chvíli nevedela presne zacitovať zdroj, odkiaľ som mala tú informáciu, že po roku 2023 Slovenské elektrárne nebudú vedieť prevádzkovať tieto zariadenia. Zdroj som dohľadala a dovolím si teda odcitovať slová hovorcu Slovenských elektrární Miroslava Šarišského, ktorý povedal:
„Rešpektujeme právo občanov na prejavenie názoru prostredníctvom petícií. Jednoznačne však odmietame využívanie vyjadrení, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, neúplné a navodzujú falošný dojem, že prevádzkovaniu Elektrárne Nováky po roku 2021, resp. 2023 nič nebráni. Životnosť viacerých kľúčových súčastí Elektrárne Nováky sa blíži ku koncu, a pokiaľ by táto elektráreň mala byť prevádzkovaná po roku 2023, bolo by potrebné vynaložiť do rekonštrukcie a obnovy zariadení desiatky milióny eur. Bez tejto investície by elektráreň nemohla byť prevádzkovaná bezpečne a spoľahlivo a plniť všetky zákonné, technické a environmentálne limity,“ uviedol pre portál vEnergetike.sk hovorca Slovenských elektrární Miroslav Šarišský.
Vzhľadom aj na túto informáciu je teda zjavné, buď niekto tie milióny na rekonštrukciu tohto neefektívneho spaľovania bude hľadať a dá, Slovenské elektrárne to asi nebudú, takže jedine zrejme by to musel byť štát. V tom prípade by som to videla ako veľmi ne..., veľmi neefektívnu investíciu, ale myslím si, že rozumnejšie by bolo, aby sme konečne rozsekli tento gordický uzel, uzol a jasne dali signál, že po roku 2023 sa už vyrábať elektrina na Hornej Nitre z hnedého uhlia nebude. Čím skôr jednoznačne Slovenská republika, či prostredníctvom vlády, alebo prostredníctvom nami navrhovaného pozmeňujúceho návrhu, to schváli, tým bude lepšie pre Slovensko, tým bude lepšie pre región.
Preto dovoľte teraz, aby som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Karola Galeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Za článok III sa vkladajú nové články IV a V, ktoré znejú:
„Čl. IV
Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 382/2013 Z. z. a zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z. a zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. a zákona č. 162/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 24 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia“.
2. V § 24 ods. 1 písmeno c) znie:
„c) využitia obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby pri výrobe elektriny,“.
3. V § 24 ods. 3 písmeno b) znie:
„b) využitia obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby pri výrobe elektriny,“.
4. V § 24 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová „a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia“.
5. V § 33 odsek 3 znie:
„(3) Výrobca elektriny môže požadovať od dispečingu prednostné zapojenie zariadení na výrobu elektriny, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov a kombinovanou výrobou.“
6. V § 34 ods. 2 písmeno g) znie:
„g) nakupovať vo všeobecnom hospodárskom záujme elektrinu vyrobenú na vymedzenom území z obnoviteľných zdrojov energie a zo zdrojov kombinovanej výroby,“.
7. § 38 sa vypúšťa.
8. Za § 96e sa vkladá § 96f, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 96f Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2018
Rozhodnutia ministerstva vo všeobecnom hospodárskom záujme o uložení povinnosti zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia a poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia vydané podľa zákona účinného do 31. októbra 2018 zostávajú v platnosti najdlhšie do 31. decembra 2023.“
ČI. V
Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z. a zákona č. 164/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 11 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) až j) sa označujú ako písmená b) až i).
2. V § 12 ods. 7 sa vypúšťa písmeno d).
3. V § 14 ods. 3 sa slová „podľa § 11 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1 písm. e) pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy“ nahrádzajú slovami „podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. d) pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy“.
4. V § 14 ods. 5 písm. b) sa slová „písm. a) až d) a i)“ nahrádzajú slovami „písm. a) až c) a h)“.
5. V § 14 ods. 5 písm. c) sa slová „§ 11 ods. 1 písm. e)“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 1 písm. d)“.
6. V § 14 ods. 5 písm. d) sa slová „§ 11 ods. 1 písm. e) pre miestne distribučné sústavy a § 11 ods. 1 písm. f) a j)“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 1 písm. d) pre miestne distribučné sústavy a § 11 ods. 1 písm. e) a i)“.
7. V § 14 odsek 10 znie:
„(10) Úrad v cenovom konaní rozhodne do 30 dní od začatia konania pre činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b), c), e), f), g), h) a i), ods. 2 a ods. 4 písm. g) až i) a do 60 dní od začatia konania pre činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) a d) a ods. 3 písm. a) až c) a § 11 ods. 4 písm. a) až f).“
8. Za § 45b sa vkladá § 45c, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 45c Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2018
(1) Cenová regulácia výroby elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia ministerstva o uložení povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, sa vykonáva podľa zákona účinného do 31. októbra 2018 najdlhšie do 31. decembra 2023.
(2) Cenová regulácia taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov na plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme sa vykonáva podľa zákona účinného do 31. októbra 2018 najdlhšie do 31. decembra 2023.“
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Tento bod nadobúda, nadobúdajú účinnosť 1. novembra 2018.
Ďakujem pekne, dočítala som pozmeňujúci návrh aj, aj svoju časť v písomne prihlásenej rozprave.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Galek.