33. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, milé dámy, vážení páni, nechystal som sa, že dnes budem tu pred vami hovoriť k tomuto zákonu, ale musím aj ja dodať niekoľko viet a trošku možnože ozrejmiť kolektívnu pamäť.
Ale najprv chcem povedať, že vítam tento návrh vládneho zákona kvôli tomu, lebo fakt rieši a zlepšuje veľa vecí. V každom prípade zlepšuje rezidentský program alebo ten systém rezidentského programu, zlepšuje dnešný stav, čo tam je, rozširuje možnosti v tomto systéme a reaguje na stav tohto systému. Samozrejme, nemôžeme byť stopercentne spokojní, ale tu musíme a ďalej musíme na tom pracovať, aby tento systém bol lepší a lepší, ale na druhej strane musíme dodať aj to, že musíme vnímať aj tie obmedzenia, ktoré máme, keď chceme zlepšiť tento systém.
Na jednej strane, viete dobre, že sú rôzne nariadenia Európskej únie, ktoré platia aj u nás, a musím povedať, že keď celý tento systém sme začali nastavovať na trošku inú koľaj v roku 2002, -3, -4 ako za druhej Dzurindovej vlády, možnože sme ešte nevideli niektoré veci, ktoré dneska platia aj v EÚ a tak všeobecne, a musím povedať, že veľa-veľa dobrých vecí sa vtedy vymyslelo, ale čas ukázal, že boli aj chyby. O tom aj dneska bola reč tu od rôznych kolegov.
Na druhej strane ako musíme vidieť aj to, že našťastie a veľmi to asi všetci aj vítame a hovorím, že, hurá, je aj náš školský systém, je takým, že veľmi ťažko do toho zasahuje ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva, a preto niekedy aj to nám bráni v tom, aby sme rozvíjali alebo aby sme zdokonaľovali tento systém ešte. Veď vieme dobre, že na strednú zdravotnícku školu, alebo nie takto sa to menuje, sú také školy, kde by sa hlásilo dvakrát toľko ľudí a jednoducho riaditelia alebo vedenie školy to medzí kvôli rôznym iným veciam.
Takže fakt je toho veľa problémov, ale ja si myslím a musím veľmi pochváliť pani ministerku, ktorá s touto témou už roky rokúce sa zaoberá, posledné dva roky veľa-veľa urobila v tomto a veľakrát sme komunikovali a fakt musíme vidieť na jednej strane tie pozitíva a musíme vidieť aj tie obmedzenia, ktoré nás všetkých v tomto bránia.
Musím aj to povedať, že dneska tá naj, tá téma, ktorá bola najviac debatovaná, boli tie APS-ky alebo predtým LSPP. Ja si myslím, že pán poslanec Blanár veľmi dobre povedal, že hoci každý hovoril, že veď LSPP tu existovalo a bolo to dobré, každý musel to vidieť, že to už len dožíva a je pred kolapsom, takže aj preto muselo ministerstvo vstúpiť do tohto systémy, do tohto systému, prepáčte.
Musím povedať, že je to moja vina, nie som na to veľmi hrdý, ale za druhej Dzurindovej vlády, keď ministerstvo chcelo zrušiť vtedy LSPP úplne, tak vtedy ja som vstúpil do toho a zachránil som LSPP kvôli tomu, lebo som si myslel, že to bude dosť veľký skok, keď zo dňa na deň rušíme LSPP. A hoci vtedy začali tie rýchla zdravotná pomoc a tak ďalej, takže boli aj nové črty tohto systém alebo nové veci v tomto systéme, ktorý sa vtedy menil. Ale na druhej strane ako musím povedať, že fakt som cítil, že to bude, bude obrovský skok a budú z toho len problémy.
Ale aj to je pravda, že vtedy dostali sme prísľub, že ministerstvo urobí veľkú analýzu a zmení tento systém LSPP, lebo to každý ináč videl, že malo trhliny a nefungovalo to tak, ako by bolo treba. A od tej doby každý minister sľuboval, že to zmení, a preto som rád, že teraz sa to dostalo do programového vyhlásenia vlády a fakt sa to začalo meniť.
Áno, je to pravda, že v tých projekt tímoch, ktoré boli postavené, boli tam všetky zainteresované skupiny pozvané, ako boli rôzne návrhy a z toho vznikol ten, ktorý, na ktorý teraz opozícia hovorí, že nie je to dokonalý. Iste nie je to dokonalý, ale v každom prípade rieši ten systém. A, bohužiaľ, musím povedať, že boli tu aj chyby, aj to si musím priznať. A prvá chyba bola tá, o čom teraz málo hovoríme, lebo ja si myslím, že politici aj z opozície, aj z koalície bojovali za to, aby bolo čo najviac bodov, aby postupnosť zdravotnej starostlivosti bola najširšia. A ja si myslím, že to je dobrá vec. Môžeme si podať ruky a možnože občania to vnímajú pozitívne. Ale na druhej strane musíme povedať, že vidíme, že viac lekárov nie je v systéme, ale viac bodov je.
Takže, samozrejme, že, bohužiaľ, môže sa to stať, že nebudú všade ani po druhom kole, nebude všade obsadený každý bod. Ale to je realita dnešná, či sa nám páči, či nie.
A za to obviňovať ministerstvo, že oni niekde zlyhali, je veľmi, veľmi, nehovorím, že nefér, ale v každom prípade dosť čudné, čudná vec, lebo ministerstvo zo dňa na deň nevie vychovať, neviem, koľko lekárov chýba v systéme - dva-, tri-, štyri-, neviemkoľko tisíc.
Takže musím povedať, že môže sa to stať a ja od začiatku, ako tento zákon bol na svete, som vždy komunikoval to, že hoci je to dobré, že sme zachránili bod tu, tu a tu, ale každý musí s tým počítať, že keď tam nebude záujem tých lekárov slúžiť, tak, bohužiaľ, politici urobili všetko, ale občania musia sa opýtať tých dotyčných, že prečo nie. Hej? Takže musíme a pravdepodobne nebudem vôbec prekvapený, keď po druhom kole budú také body, ktoré nebudú obsadené, a pravdepodobne tie body nejakým, zmenou, nejakou zmenou zákona musíme potom riešiť a pravdepodobne mali by vypadnúť zo systému.
Takže ešte niekoľko vecí k tomu, dobrovoľnosť. Je to veľmi dôležité, aby to zaznelo, ešte raz dobrovoľnosť, čo sa týka služieb, nikdy nebola, nikdy nebolo na mieste kvôli tomu, lebo stále z tohto sme neurobili nič. To znamená, že nikto nehovoril, že to bude na dobrovoľnej báze. Bohužiaľ, áno, hlavne lekárska komora a niektorí lekári tu komunikovali, ale vždy to bolo, že keď nebudú obsadené tie body, tak, áno, musia títo ľudia slúžiť, hlavne prvý kontakt kvôli tomu, lebo od poisťovne oni fakt peniaze dostávajú na pacienta a logicky na 24 hodín. Nikdy ten systém nebol dotiahnutý do konca, ale keď budú trucovať, tak, bohužiaľ, nemôžu sa čudovať, že budú musieť slúžiť, hej? Lebo, samozrejme, nemôžeme, nemôžeme, aby celý systém, dovoliť, aby celý systém skolaboval.
Na druhej strane musím povedať, že, áno, sú tu nezrovnalosti, lebo v nemocniciach lekári musia slúžiť, prvý kontakt musí slúžiť a obvodní lekári nemusia slúžiť. Taký je systém.
O transparentnosti som už hovoril. Preto som hovoril, že nie v procese alebo v systéme je chyba, lebo ten zákon keď sa tvoril, keď mám dobré informácie, tak, áno, lekárska komora hovorila, že pomôže k tomu, veď bojovali za to, čo aj dosiahli, ale teraz pomôžu, aby tie stavy tam, kde sú lekári, aby, áno, boli aj služby. A preto zrazu niektorí lekári začali trucovať a, ale to nie je chyba ministerstva, možnože je to chyba dobrej vôle ministerstva, že tomu uverili vtedy, ale chceli každému dobre. Vidíme, že, bohužiaľ, nedá sa to vždy urobiť.
Ja si myslím, že tu, a preto bol ten pozmeňovák, na základe čoho tým lekárom, keď budú slúžiť alebo budú zadelení cez VÚC-ky, tak sa znižuje nie o 50 %, ale len o 25 % mzda. Na druhej strane aj organizátorovi sa znižuje tá mzda alebo môže sa znížiť. Na druhej strane je tam ešte aj klauzula, že po štyroch mesiacoch, keď nesplní svoj záväzok, tak môže, môže, môžu tú licenciu aj zobrať, hej. Takže.
Áno, a v tomto celom systéme čo je najväčšia chyba? To sme videli trošku aj dneska pri niektorých vystúpeniach a teraz neukazujem na nikoho, ani doprava, ani doľava, ale najväčšia chyba bola tá, že keď sa rozbíjal ten systém, keď sa zdrobil ten celý jednotný systém zdravotníctva, začali sa vytvárať lekári, potom špecializovaní lekári, potom deckári, potom prvý kontakt, potom nemocniční lekári, lekári vo veľkých nemocniciach, lekári v menších nemocniciach, sestričky, také sestričky, hentaké sestričky, hej. A teraz sme tam, že existuje 50 záujmových združení, to znamená lekárska komora, takáto komora, hentaká komora a každý bojuje proti sebe. Každý len za svojich členov, a to, že s ostatnými čo je, to nikoho nezaujíma. A ja si myslím, že to je najväčšia chyba (zaznievanie zvuku časomera) a mali by sa v tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Je mi ľúto, že nemohol dohovoriť kolega. Ešte chvíľku ste mohli hovoriť, by sme vám dovolili.
A, áno, len ja by som chcel k tým bodom. No, pri tom, ako momentálne teraz funguje tá primárna sféra a že naozaj častokrát v niektorých odľahlých obvodoch tí praktickí lekári sú naozaj preťažení, keď majú 70, niekedy aj viac pacientov denne, a pokiaľ sa nedostane k nemu ten pacient ešte v tom jeho období, tak on naozaj potrebuje vyriešiť ten svoj zdravotný stav potom niekedy aj na tej pohotovosti. A keď tie pohotovosti nebudú k dispozícii, tak potom sa stane to, čo sme tu hovorili, že budú chodiť na, keby aspoň na urgenty, ale oni budú chodiť na ústavné pohotovostné služby do nemocníc a tam budú traumatizovať lekárov, ktorí zase sú, majú byť na službe pri lôžkach. To znamená, hovoriť teraz veľmi otvorene o tom, že sa to bude redukovať, že to nenaplním, ja mám z toho des. Ako tu je naozaj, je to teda veľký problém, ktorý sa mal riešiť systémovo, a toto naozaj je záplata, ale keby sme sa dostali až sem, tak ja osobne si myslím, že to bude veľmi náročné a pre pacientov dôjde k vážnemu obmedzeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ktorú doteraz mali.
A ešte možno k tomu nedostatku lekárov. Ako aj dneska bola konferencia prezidenta slovenského z Asociácie súkromných lekárov, že je málo lekárov, ako naozaj všade vo svete to je tak, aj iné európske krajiny majú s tým problém, len si treba uvedomiť, že keď sa porovnávame s inými krajinami, tak my máme dokonca ešte 7 % nad normu, ja som to práve včera pozeral. Máme naozaj v porovnaní s inými krajinami nedostatok sestier a dosť výrazný, tam to bolo, neviem, nejak desiatky percent pod priemer a ho máme nad priemer 7 % lekárov. Takže naozaj sa treba zamýšľať nad tým, ako dobre tých lekárov v našom systéme využiť.

Ďakujem za slovo. V tom našom systéme bude treba niečo zmeniť, pretože u nás musíme dávať príkazy, zákony, nie sú spokojní lekári, nechcú slúžiť, máme problém s pokrytím. Ja som to tu už raz rozprával. Bol som v Rakúsku. Štyria lekári v jednom obvode, ktorí môžu mať okolo 100-tisíc spád, celý mesiac sa striedajú v službách štyria, sú rozpísaní štyria a ten jeden konkrétne, u ktorého som ja bol pozrieť, tak pracoval od ôsmej do dvanástej a potom niekde od pätnástej do tuším 19.30 alebo 19.20. Okrem tohoto pracoval, okrem tohoto každý štvrtý deň mal pohotovosť cez celú noc a okrem toho ešte mal napísané v urgentných prípadoch a nejakých nutných prípadoch kedykoľvek. Čiže úplne iná ochota. Nieže ako tí naši, lebo keď si to zoberieme, tak skutočne tí všeobecní praktickí lekári oni nemali viac ako 2 služby do mesiaca. A neboli ochotní to zobrať. Tento má každý štvrtý deň, v podstate tu by som povedal tú noc a ešte kedykoľvek je ochotný.
Takže v čom to bude? A neprikazuje mu to žiadny zákon ani žiadne nariadenie. Je to o motivácii. Takže tá motivácia bude veľmi dôležitá a mali by sme tie, keby sme dokázali tie pomery nastaviť tak, aby aj tá motivácia bola dostatočná, aby tí lekári cítili, že je to ich povinnosť a že to chcú, tak si myslím, že to by bolo to ideálne. Budeme sa musieť nad tým zamyslieť a tak ako celkovo sa zamyslieť, a teda, si myslím, spraviť nejakú organizáciu v primárnej sfére so sestrami, tak aj s týmito pohotovosťami s motiváciami.

Áno, viete, v zdravotníctve je najhoršie to, že keď povieme pravdu, tak potom každý do nás začne kopať, s prepáčením, hej.
A tak ako pán poslanec Jurzyca hovoril, on ako finančník má úplný iný pohľad na vec ako my zdravotníci, hej. A, bohužiaľ, musíme povedať, že keď zoberieme to, čo on hovorí, je to pravda, ale potom začneme zatvárať nemocnice a je tu politický problém. Je to úplne jedno, kto to urobí, tak neni to jedno, kto to urobí, samozrejme, ale je to okamžite politický problém, hej. A opozícia to bude využívať, a, samozrejme, preto žiadna koalícia, alebo nie žiadna, ale väčšinou sa to nerobí. Takže buď hovoríme pravdu a urobíme veľkú rekonštrukciu a potom bude viac lekárov, bude viac sestier a tak ďalej a tak ďalej, alebo ideme v týchto šľapajach, veľakrát politicky sa rozhodneme a potom veru, veru ešte dlho, dlho budeme zápasiť s týmito problémami, lebo je tu aj takáto vec, ako sa to volá, že demografia. A o tom veľmi málo rozprávame, ale je to veľmi dôležitá vec.
A viete, keď ste hovorili, pán poslanec Suchánek, o tom, že ako hovoril ste jeden príklad. Prepáčte, že aj ja poviem jeden príklad. Môj otec je obvodný lekár, má 80 rokov, nie na východe Slovenska, ale na západe a v okrese štvrtom, v tej najväčšej dedine je obvodný lekár. On musí slúžiť, musí aj pacientov, a keď náhodou niečo sa stalo, dúfam, že ešte dlho bude medzi nami, tak vám garantujem, že na toto miesto nenájdete lekára budúce 2, 3, 4 roky. A to nie je len o motivácii, ale o tom, že nie sú lekári. A takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja teda dúfam, že nie posledná, že ešte pani ministerka nám povie pár slov, že sa ňu bude dať reagovať, aby to teda bolo v duchu tej diskusie.
No, k tomuto zákonu ako k celku a k tej časti rezidenčný program, amalgámové bomby - bomby (povedané so smiechom) - plomby, pardon, okej, s týmto sa dá súhlasiť, ja osobne, ale, a škoda tých pozmeňovákov na poslednú chvíľu, mám jednoducho výhradu, nedá sa bezvýhradne súhlasiť so všetkým.
Napríklad tá odmena lekárov, o ktorej sme sa bavili, ktorí na pohotovosť vlastne nejdú slúžiť dobrovoľne, ale podľa rozpisu z kraja, majú o 25 % nižšiu mzdu. Ak si teraz, ak sme si, ak si pamätáte, sme si hovorili o tom, ako prebiehalo výberové konanie na tých organizátorov a mnohokrát pre technické nedostatky, prílišnú byrokraciu a tak ďalej, jednoducho neboli tí organizátori, aj keď mali záujem, tak nevyhrali. No a teraz vlastne bude ten rozpis lekárov a tí lekári budú v podstate potrestaní aj za toto, aj keď to nie úplne ich vina bola. Je to proste trest pre tých lekárov, lebo sa mali dohodnúť dobrovoľne, chápem túto motiváciu, len v tomto prípade teda to bude na škodu.
Celková odmena, áno, pre organizátora, ak to ja správne chápem, pre toho organizátora, ktorý lekárov potom následne vypláca, sa neznižuje. Čiže lekár dostáva menej peňazí, organizátor vlastne má rovnaké peniaze. Tak sa pýtam, prečo by potom chcel ten organizátor sa vôbec s tým lekárom dohodnúť? Veď výsledkom nedohody bude vlastne profit pre toho organizátora, lebo ušetrí. A viem, že je tam tá brzda, že keď 4 mesiace organizátor nenájde lekárov, tak jednoducho končí. Tak si potom vlastne môže zabezpečiť tú pohotovosť, asi najideálnejšie by bolo, že teda zabezpečí si dvoch lekárov, dvoch lekárov v podstate vlastných, tých dobrovoľníkov a jedného z rozpisu a v podstate na tom jednom z rozpisu ušetrí, keď si, som si to napísala, ak to správne počítam, tak týždenný pracovný fond pohotovosti je 60 hodín, za 4 mesiace je to 1 080 hodín dokopy, takže takýto organizátor by ušetril za jedného lekára za cca 400 hodín, keď tam dáme aj sviatky, by ušetril 3 eurá na hodinu, to je dokopy približne 1 200 eur. Tak akože takáto motivácia v zákone mne, akože to je presne to, že malo sa diskutovať a možno by sme to vymysleli lepšie.
Druhá vec. Ministerstvo zdravotníctva a vládni poslanci tvrdia, že je to potrebné schváliť, inak v podstate hrozia problémy s ambulantnou pohotovostnou službou od 1. 7. Tak
- po prvé, tie problémy hrozia preto, lebo ste pôvodne schválili, vážení kolegovia, zlú legislatívu,
- po druhé, opravovali ste ju horúcou ihlou cez hektolitre pozmeňovákov k radiačnému zákonu,
- no a po tretie, projektový tím na ministerstve zdravotníctva ignoroval naliehavosť schválených termínov.
Nič z tohoto, čo som povedala, súčasné pozmeňováky, ktoré sme dostali na výbore, ktoré sú tu teraz na poslednú chvíľu, toto neopravujú, myslím aj tie, ktoré boli na výbore a teraz ich máme v tomto momente v pléne. Tvrdenie, že bez týchto zmien hrozia problémy ambulantných pohotovostí je jednoducho nepravdivé. Tie problémy hrozia rovnako, či už tieto zmeny budú prijaté, alebo nebudú schválené, riešenie problémov bude aj tak prebiehať podľa už ustanovení, ktoré sme už schválili, ktorý, teda tento zákon už dnes obsahuje.
Takže mám z toho pocit, že zase len raz pod stresom, na poslednú chvíľu sa prijíma čosi, čo môže zle vypáliť nakoniec, lebo to nie je domyslené, lebo to neprešlo regulárnym pripomienkovaním a diskusiou. Ja som teda práve z tohto dôvodu nie naklonená hlasovať za a musím teda povedať, že, myslím si, že aj moji kolegovia z klubu SaS sa práve z týchto dôvodov zdržia.
Ďakujem pekne.

Janka, ja len takú drobnosť. Hovoríš, že by bolo treba diskutovať a vyjednávať o cenách, koľko by ten organizátor bol ochotný platiť tomu lekárovi, aby slúžil. Tu je teraz taká tá sankcia, lebo ten lekár má kapitáciu, dostáva už za to peniaze, že sa má starať o toho svojho pacienta a neni ochotný slúžiť. A keď ten lekár, ktorý teraz neni ochotný slúžiť a tomu organizátorovi podpísať, alebo teda ochotný zapísať sa do toho zoznamu, bude vedieť, že aj v druhom, aj v treťom kole, keď on to odmietne, nebude mať nejakú sankciu, tak prečo by mal záujem súhlasiť s tými službami? A nakoniec do akých rozmerov by to išlo? Že nakoniec ten organizátor by musel z domu doniesť peniaze, aby tých lekárov musel zaplatiť? No žiadny organizátor sa potom nenájde.
Takže máš tam rozpor v tejto logike. Takže ja si myslím, že pokiaľ tých lekárov chceme prinútiť, aby slúžili pre tých pacientov, lebo, samozrejme, nechceme, aby to bolo zadarmo, ale si myslím, že 12 eur na hodinu už nie je taká zlá mzda, ja by som im doprial aj viac. Ale ten organizátor z toho, čo dostane, nemôže na to ísť, lebo odkiaľ bude nosiť tie peniaze? A potom, samozrejme, nebude mať ani záujem byť organizátorom.
Takže toto je jediná vec, ktorá prinúti tých lekárov si uvedomiť, no, keď nebudem súhlasiť v tom prvom, tak v druhom budem platený menej, to je asi jediný princíp, ktorý to môže teda sfunkčniť. Ináč si to ozaj za týchto podmienok ani neviem ja ináč predstaviť.

Pani kolegyňa Cigániková, nemáte celkom pravdu v tom, že ten zákon nebol dostatočne pripravovaný. Teraz hovoríte len o nejakej úprave, ktorú sa snažíte zosobniť ako s celým zákonom, čo nie je pravda. Viete veľmi dobre, že pán bývalý minister Drucker venoval príprave tohto zákona veľa, veľa úsilia, množstvo rokovaní. A to treba ešte raz tu a jasne povedať.
Avšak viete, že každá zmena prináša problémy. Ak ste niekedy riadili, tak viete, že keď prinesiete nejaký nový návrh do nejakého systému, tak vždy nájdete tých, ktorí sa s tým stotožnia, ale nájdete aj množstvo tých, ktorým to jednoducho vyhovuje a nie sú ochotní povedzme sa prispôsobiť. A ak to pán bývalý minister Drucker postavil na nejakých dohodách a tie sa zmenili, tak je potrebné nejako na to reagovať.
Ja si myslím, že tento systém je predsa len lepší ako ten, ktorý sme tu mali v rámci LSPP, alebo sme mohli ísť cestou, o ktorej hovoril aj pán kolega Bastrnák, keď hovoril o tom, že by povedzme všetci všeobecní lekári, čo existuje aj v iných krajinách, vykonávali vlastne túto pohotovostnú službu, pretože berú kapitáciu za každého pacienta 24 hodín krát 30 alebo 31 dní krát 365 v roku. Ale touto cestou sa nešlo, práve naopak, sa podala ruka aj lekárom pri slušnom ohodnotení a očakáva sa bez toho, aby sa to dalo ako povinnosť, že jednoducho túto podanú ruku zoberú a tiež pridajú ruku k dielu.
A toto, čo priniesla pani ministerka, ja si myslím, že je odzrkadlením tej nálady, ktorá tam je, a myslím si, že pomôže celému systému. A snažme sa na to takto pozerať, lebo ak to budeme stále kritizovať, tak budeme dávať len vodu na mlyn práve tým, ktorí sa nechcú prispôsobiť. A to predsa nechceme. Chceme, aby to fungovalo.

Alan, nie úplne dobre si počúval alebo ja som sa nie úplne dobre vyjadrila, obe je možné, tak rada vysvetlím. Nehovorila som o tom, že to zníženie o odmeny, keď sa neprihlásili dobrovoľne, je zlé, dokonca som povedala, že chápem túto motiváciu, ja som o tom hovorila v súvislosti s tým, čo sa odohralo, ako bol v podstate pokazený ten výberový proces, aké podmienky tam boli, často veľmi technické, ktoré som teda čítala a hovorila o nich. A teda touto vinou toho prebyrokratizovaného systému často lekári sa teda ako hlásili sa tomu organizátorovi do služby, boli dohodnutí, no a teraz keď sa stalo to, že neboli vybratí v Bratislavskom kraji, napríklad konkrétne neboli vybratí tí organizátori, budú teda tí lekári musieť slúžiť na základe rozpisu, aj keby to boli hneď tí istí, tak to dáva priestor na zníženie tej odmeny na tých 9 euro. Ja to len hovorím v súvislosti s touto situáciou aktuálnou, ktorá je, že je to, príde mi to také, no nie úplne správne, pokiaľ sa teda ohlásili aj predtým.
No a, pán kolega Blanár, ja som hovorila aj vo svojom prvom vystúpení, preto som to celé menovala, že už od roku 2008 tam dokonca, ak som dobre počula, kolega Bastrnák hovoril, pardon, tu ste, že už od roku 2004 prebiehali diskusie, nehovorím, že teraz je to že na poslednú chvíľu, celý ten nápad, bum zorganizovaný, ja práve ale kritizujem potom ten proces, že teda keď príde, musí prísť k nejakým zmenám, tak príde takým spôsobom, že 100 pozmeňovákov k radiačnému zákonu, potom ďalší výbor, ďalšie pozmeňováky, teraz zasa. Chápem, že treba reagovať na zistené nedostatky, len vravím, že sa mi tých nedostatkov zdá príliš veľa, že jednoducho ten proces nie je dobre pripravený. A súhlasím s vami, že možno by bolo, a hovorila som to ako jedno (pozn. red.: správne "jednu") z vád, že nebola dodržaná tá dohoda úplne zo strany lekárov, hej, že to treba povedať nahlas, aj to je chyba.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, neviem, niekoľko hodín sme sa tu zaoberali zákonom 578, s ktorým som prišla sem do parlamentu, a základným takým posolstvom tohto zákona bola transpozícia smernice o používaní amalgámu a druhým základným bodom tohoto zákona rezidentský program.
My sme sa však za niekoľko hodín dostali naprieč celým zdravotníctvom a všetkými neduhmi zdravotníctva. Každý z vás, niektorí opakovane, hovorili to isté, niektorí aj 6-krát to isté, ale každý máme inú potrebu vo svojom živote. Ja som zvyknutá pracovať dosť efektívne, takže ja by som sa veľmi v krátkosti možno k mnohým bodom, čo tu boli spomenuté, vyjadrila.
Viete, mne sa veľmi páčilo to, že ako ste vy, pani kolegyňa, povedali, že teda ja si myslím, že ja som otvorená diskusii, aj na poslednom zdravotníckom výbore, mne to je jedno, či to je poslanecký opozičný, koaličný návrh, keď je dobrý, ja som ochotná o tom rokovať a inkorporovať do tvorby našich zákonov. V súčasnosti napríklad aj s opozíciou sa bavíme o dlhodobej starostlivosti, s tým nemám najmenší problém, ale mne sa veľmi páčilo, vaša poznámka, že vystúpenia pána poslanca Krajčího bolo super, že super to fungovalo, keby fungovalo takto, ako vystúpenie pána Krajčího, aj ministerstvo zdravotníctva.
Len, viete, rozprávať, kritizovať a hovoriť, ako by to malo fungovať, je diametrálne odlišné od tvorenia a implementovania do praxe. Ale to asi vieme všetci.
Každý teda sa zhodneme na tom, že v súčasnosti, alebo teda zdravotníctvo nefunguje tak, ako si to my všetci predstavujeme, ale už len z toho, čo som tu ja niekoľko hodín sedela, ani my, čo sme tu, nemáme jednotnú predstavu o tom, ako by to malo fungovať. A ideálny liek na nič neexistuje, a keď my tu všetci, čo tu sedíme, budeme čakať, že niektorý zákon, ktorý prinesieme, alebo niektoré riešenie, ktoré prinesiem, bude ideálne, teraz sa môžeme odtiaľto zdvihnúť a môžeme ísť preč. Pretože sme dospelí ľudia, máme určitý vek a vieme, že máločo v živote je ideálne, ale podstatné je pracovať, tvrdo pracovať, robiť najlepšie, ako viem, priniesť niečo, sledovať to, akú to bude mať odozvu v praxi, a nehrať sa na najmúdrejšieho v tomto štáte, na tomto svete, priznať si chybu, keď niečo nefunguje, a na základe chyby a priznania si chyby aj reagovať adekvátne.
V rámci rezidentského programu, všetci ste hovorili, že potrebujeme primárnu sféru, asi je to spojené. Aj čo sme tu rozprávali o pohotovostiach, o LSPP, všeobecných lekároch, pediatroch, o špecialistoch, potom rezidentský program, zlé oceňovanie nemocníc, potom už nemáme sestričky, ktoré sú kľúčové. Všetci sú kľúčoví. Od sanitárov, asistentov, sestry, lekárov, všetci sú kľúčoví v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti a všetci sme sa zhodli na tom, že potrebujeme nejakú reformu. Ale už dva roky, ja si dovolím tvrdiť, že my prichádzame s nejakými zákonmi, ktoré majú za účel reformovať alebo zlepšovať, čo nie je dobré. Všetci, čo sme tu, vieme, že keď chceme niečo reformovať a keď niečo nechceme len tak, že nalepiť tomu krásny punc, že to je všetko v poriadku, tak to trvá. Na základe toho, keď ja sem prídem alebo keď sem prišiel môj predchodca, musel mať analýzy. Tie analýzy trvajú. Musíte napísať zákon na základe analýz, na základe miliardu všelijakých stretnutí a už keď len vás som tu počúvala, nájsť konsenzus na niečo je totálne nemožné v rámci zdravotníctva. Takže potom musíte zobrať odvahu a to všetko na vlastné plecia a ísť s tým do pléna a potom to implementovať. Netrvá to mesiac, netrvá to rok, trvá to niekoľko rokov.
Len vám skúsim vymenovať, na čom všetkom pracujeme, aby ste teda, ste členovia väčšinou tu zdravotníckeho výboru a resp. ľudia, ktorí sa rozumiete problematike zdravotníctva, vedeli, že riešime to komplexne. Ako správne ste povedali, aj pán poslanec, aj pani poslankyňa, nemôžeme riešiť LSPP, aby som nevyriešila primárnu sféru. Nemôžeme riešiť nedostatok sestier, aby som nevyriešila iné veci.
V kontexte tohoto všetkého, prečo sme začali tvoriť, alebo teda novelizovať zákon. Mnohí to tu povedali, nefungovalo to. Niekto má hrôzu z toho, že nebudú naplnené niektoré body, nie sú naplnené ani teraz. De facto tí lekári nechodia slúžiť, lebo všetci ste mi hovorili, že sú prestarnutí, že sa im nechce slúžiť, pretože sú v ambulanciách. Niektorí ste povedali, že majú denne 70 pacientov, sú prestarnutí a sú unavení. Niektorí ste povedali, že o dvanástej tam nie sú. Takže čo si mám z toho vybrať? Lebo asi máme aj takých lekárov, aj takých lekárov máme.
V súčasnom znení zákona musia títo lekári prvého kontaktu, či pediatri, alebo všeobecní lekári, ísť a musia odslúžiť 24 hodín, po 22.00 hodine tam nikto nepríde. Ja som slúžila záchranku, slúžila som centrálny príjem, slúžila som LSPP, bola som ambulantným lekárom aj JISK-ovým lekárom. Toto som si prešla. Čiže ten starý lekár tam musel nabehnúť, možno teda poskytoval zdravotnú starostlivosť, väčšinou nie život ohrozujúcu zdravotnú starostlivosť. Od desiatej bolo tam pár pacientov a ráno musel ísť do ambulancie. V súčasnosti to je na dobrovoľnosti, šanca byť na dobrovoľnosti do 22.00, od 22.00 máte šancu zregenerovať sa a ísť do ambulancie. Povedzte mi, kedy je schopný v prvom alebo druhom prípade poskytnúť kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť daný lekár? Asi v druhom, keď má šancu na regeneráciu a dávame možnosť, aby tam išiel dobrovoľne, resp. pridali sme ešte aj iných lekárov, ktorí si môžu ísť privyrobiť alebo môžu ísť slúžiť LSPP. Sú to lekári, skončení lekári s trojročnou praxou v odbore interná medicína alebo ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) odboroch a tí roky poskytujú zdravotnú starostlivosť v ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ja si myslím, že sme tu urobili dosť veľký ústupok voči lekárom bez toho, aby sme obmedzili dostupnosť a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Taktiež odmietam to, že by sa niečo katastrofálne stalo, keď sa niektoré body nenaplnia, pretože bavme sa o tom stále, je to predĺžená ruka ambulancie všeobecného lekára, nejde tu o život ohrozujúci stav, a pokiaľ sa pacient cíti tak, že sa náhle rapídne zhoršil jeho zdravotný stav, v súčasnosti na Slovensku máme nadmernú sieť RZP-čiek, RLP-čiek, nadmernú sieť, ako povedal pán poslanec, nemocníc, urgentných príjmov alebo ÚPS-iek, takže je tu možnosť dosiahnuť adekvátnu zdravotnú starostlivosť v adekvátnom čase.
To, že nemáme lekárov, samozrejme, nás ovplyvnilo pri tvorbe tohto zákona, ale preto som ja sem prišla do parlamentu s rezidentským programom, ktorý má napĺňať všeobecných lekárov, dosaturovať všeobecných lekárov a pediatrov. To sa asi nedá v priebehu pol dňa alebo v priebehu pol roka. Trvá to minimálne tri roky. Súvisí to s tým, že na začiatku sme prišli alebo s pozmeňovákom do parlamentu s oveľa striktnejšími pravidlami pre rezidentov, pretože sme ich chceli mať veľmi rýchlo v systéme, preto všetci tu rozprávate, že nemáme všeobecných lekárov a pediatrov. Preboha, robte s tým niečo! Tak sme s tým išli niečo robiť. Keďže štát týchto ľudí platí, tak si myslím, že štát môže požadovať, aby títo ľudia čím skôr boli v systéme, poskytovali zdravotnú starostlivosť adekvátnu, pretože ich platí štát. Tak sme dali nejaké také prísnejšie sankcie. Boli sme veľmi za to kritizovaní, takže sme úplne zmenili rezidentský program, čiže rezident, to je jedno, teraz už to je kvázi jedno, teda akú dlhú dobu príde do praxe, sme teda, sme veľmi ústretoví voči matkám, ženám aj všetkým, ktorí sa prihlásia do rezidentského programu.
Na tomto mieste by som chcela povedať, rezidentský program nie je jediný nástroj, ako môžeme dostať všeobecných lekárov alebo ako lekár si môže urobiť atestáciu zo všeobecného lekárstva. Je to jeden z mnohých nástrojov, môže sa tá žena, alebo teda ten dotyčný lekár prihlásiť aj na štandardné špecializačné štúdium. Nemusí byť rezident, keď mu to nevyhovuje, nikto nikoho do ničoho netlačí, sme dospelí ľudia, sú tu dospelí ľudia a sú tu lekári, ktorí dobrovoľne podpisujú nejaké dohody o daných štandardných podmienkach.
My sme taktiež, to sa o tom tu vôbec nerozprávalo, sme upravili kvázi doplnkovú atestáciu. Lekár internista alebo iný hocijaký lekár, ktorý má nejakú špecializačnú skúšku, sa urobí porovnávacia tabuľka, čo mu chýba k tomu, aby bol všeobecný lekár, doplní si cirkulácie a môže sa prihlásiť na skúšku zo všeobecného lekárstva. V súčasnom znení rezidentského programu sme rozšírili rezidentský program aj o iné nedostatkové špecializácie. Čiže berieme to tak, že snažíme sa dopĺňať lekárov nedostatkových špecializácií, všeobecných lekárov a pediatrov do daných regiónov. Tiež to trvá nejakú dlhú dobu.
Pán poslanec hovoril, že teda treba úplne prekopať kompetencie alebo to, aký, čo má vykonávať ten všeobecný lekár. S tým plne súhlasím, ale nestihne sa to tým, že ja teraz poviem, buď všeobecný lekár, rodinný lekár. Musíte na to ísť nejako systémovo. My pracujeme na štandardných terapeutických a diagnostických postupoch, kde bude jasne zadefinované, že všeobecný lekár má mať tento rozsah kompetencií, o čom sme sa bavili. Takisto internista má tento rozsah kompetencií, napr. máme pacienta s hypertenziou, takže základný hypertonik môže byť liečený u všeobecného lekára, hypertonik s nejakou komorbiditou u internistu a hypertonik s troma bajpasmi u kardiológa. Tým pádom sa nám odľahčí, samozrejme, aj špecializovaný ambulantný sektor, skrátia sa čakacie doby.
Takisto keď sme pri sestričkách alebo pri zdravotných sestrách, čo v tomto robíme. Všetko vyžaduje systémové zmeny. Ja vám teda ich tu len chcem vymenovať, pretože všetci teda ste vznášali kritiku, že treba, už je ten čas, ale ten čas beží, tie zmeny sú v procese a čakáme na ich implementáciu a mnohé sú implementované, ale takisto asi každá zmena mierne trošku bolí a musíme sa na tú zmenu my mentálne, psychicky pripraviť, pretože očakávať zmenu a nechcieť, aby sa nič zmenilo, t. j. asi si ideme trošičku proti sebe.
V rámci sestier, čo robíme v rámci sestier. Niekto tu povedal, že tam potrebujeme zvýšené, aby to bolo motivačné, zvýšiť plat pre sestry, iní hovorili teda, že by bolo fajn, aby pracovali v lepších podmienkach. Myslím si, že my sme na to išli alebo ideme na to komplexne. Snažíme sa rekonštruovať nemocnice, ide tam veľké množstvo kapitálových výdavkov do nemocní, do prístrojového vybavenia. Taktiež sme zadefinovali určité kompetencie zdravotných pracovníkov. Rokujeme o zvýšení platov. A to tu asi neodznelo, že my tiež dosť výrazne rokujeme s ministerstvom školstva o tom, aby sa zvýšili koeficienty prijímania študentov v ošetrovateľstve na vysoké školy a na stredné školy. V súčasnosti, myslím, že jedným dosť zásadným problémom, alebo teda zásadným riešením problému je, že už zdravotnícky asistent, resp. praktická sestra ako prvýkrát v histórii bude môcť študovať na vysokej škole diaľkovo, čiže si už vy do nemocníc ako riaditelia nemocníc prijmete alebo prijmú zdravotníckeho asistenta, de facto teda praktickú sestru, ktorá môže poskytovať zdravotnú starostlivosť v rozsahu daných kompetencií, a pritom môže diaľkovo študovať ošetrovateľstvo.
Rokujeme a zaviedli sme motivačné štipendiá pre študentky v ošetrovateľstve, je to 1 000 euro za rok a na stredných zdravotníckych školách 580 eur za rok.
Ja si myslím, že toho sa robí veľmi veľa, ale zase tiež nemôžeme očakávať efekt za pol roka. A odmietam tie tvrdenia, že kolabuje nám primárny ambulantný sektor, kolabuje nám LSPP, kolabujú nám sestry. Ja len teraz pre porovnanie, my sme si nikoho nezobudili, tieto problémy sú tu dlhodobo. Nie sú to v roku 2018 problémy, len NCZI, štatistické zisťovanie, napr. sestry v ústavných zdravotníckych zariadeniach, v roku 2010 chýbalo 1 277, v roku 2016 1 032, čiže pokles chýbajúcich o 19 %. Lekár, v roku 2010 1 038 lekárov chýbalo a 2016 820 lekárov chýbalo. Pokles chýbania o 21 %. Čiže nedostatkové profesie sú stále, chýbajú nám aj murári, chýbajú nám vodiči MHD, čiže musíme sa zobudiť, že to je komplexný problém celej Európy, že určité profesie chýbajú a nie všetci môžeme byť manažérmi a nie všetci máme na to, aby sme manažérmi boli.
V rámci toho, že keď to chceme komplexne riešiť, my sa musíme pozrieť, niekto to tu aj spomenul, na sieť nemocníc, na sieť ambulancií. Asi bude to vyžadovať stratifikáciu a pozrieť sa na reprofilizáciu niektorých nemocníc, či máme dostatočné množstvo alebo nadbytok, alebo nedostatok akútnych lôžok. Či máme dostatočné množstvo lôžok dlhodobej starostlivosti, či máme dostatočne posilnenú ADOS, alebo teda vlastne domácu ošetrovateľskú starostlivosť. My na ministerstve si myslíme, že v rámci štatistík, nie myslíme si, v rámci štatistík na Slovensku máme veľmi dlhé dĺžky hospitalizácie, tie musíme skrátiť. Pacienti na akútnych lôžkach musia ležať čím kratší čas. Musíme ich dokázať presunúť na oddelenia dlhodobo chorých. Musíme podporovať dlhodobú starostlivosť. Vidíme tu, aká je demografia, pacienti nám starnú, a to zase sa nezobúdzajme z krásneho sna. Tým, že sa nám rodí oveľa menej detí, je to už niekoľko rokov, tak my nemôžeme očakávať, že sa nám viac ľudí bude hlásiť na lekárske fakulty, na fakulty ošetrovateľstva alebo na fakulty ekonómie. Tých ľudí sa asi bude hlásiť menej oproti minulým rokom, pretože tých ľudí sa menej rodí, ale ľudia starnú, ľudia prežívajú a vďaka dobrej zdravotnej starostlivosti sa dožívajú dlhšieho veku. Čiže to sú jasné veci, ktorými sa my musíme, vlastne voči nim postaviť a voči nim bojovať. Čiže my v súčasnosti pracujeme aj na zákone o dlhodobej starostlivosti, ktorá by tiež tak tieto veci mala riešiť.
Ja som len teraz možno vypichla pár takých, ja vás tu nikoho nebudem zdržovať, pretože ja nemám rada, keď sa veľmi dlho rozpráva, základné premisy, na ktorých na ministerstve zdravotníctva robíme a v súčasnosti prebieha de facto tá reforma, pozeráme sa na to, čo zle fungovalo, a myslím, že máme odvahu prichádzať s riešením nejakých zákonov, či si niekto myslí, že sú dobré, že sú zlé. Keď si myslíte, že sú zlé, ja som rada alebo nie, že budem rada, môžete teda povedať, čo je zlé a môžeme o tom diskutovať.
A ohľadne toho, že či sa niečo šije horúcou ihlou alebo nehorúcou ihlou, ja som priniesla jeden pozmeňujúci návrh na zdravotnícky výbor, nie viac. Bol v piatok v mailoch, takže ja si myslím, že to nie je, ako bolo povedané, kvantum alebo, jeden nie je kvantum a nie je to zásadný pozmeňujúci návrh. Bol to pozmeňujúci návrh, ktorý mal zatraktívniť, aby poskytovateľ alebo organizátor prijal poverenie, to je de facto, to je zmysel celého pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol prijatý pred dvoma dňami v rámci zdravotníckeho výboru.
Potom tu padlo veľmi veľa takých právd, poloprávd, ale to asi súvisí len s tým, že nie každý pochopil novelu zákona a ten pozmeňujúci návrh. Som ochotná to potom dovysvetľovať, vysvetľovať. A chcela som len ešte raz teda pripomenúť, že keby LSPP fungovali výborne, keby tá starostlivosť bola adekvátna, bola taká, ako má byť, nikto by si nekomplikoval život tým, že vám prinesie novelu zákona ohľadom APS-iek. Ale keďže to nefungovalo, de facto teraz už na mnohých bodoch nebola poskytovaná služba LSPP, tak preto sme sa rozhodli, že to musíme ísť riešiť.
A na záver by som ešte povedala, že my nieto bez diskusie alebo bez nejakej širšej otvorenej, nejakého širšieho otvoreného konsenzu, my rokujeme aj s hlavnými odborníčkami pre všeobecné lekárstvo s pani Dr. Bendovou, s pani Dr. Prokopovou za pediatriu, s pánom Šóthom s Asociáciou súkromných ambulancií, alebo teda poskytovateľov, s pánom Kollárom s komorou a oni sú za tento zákon a spolu hľadáme riešenia alebo motivujeme lekárov, aby na báze dobrovoľnosti hlásili sa, a teda poskytovali tento druh zdravotnej starostlivosti. A stále si myslíme, že je to oveľa lepšie, to, čo prinášame, ako to, čo už bolo. Ale tiež deklarujem, treba to vidieť v súvislostiach, komplexne, v nadväznosti na mnohé zmeny, ktoré sa v súčasnosti dejú na ministerstve zdravotníctva. A keď budeme čakať, že bude jeden deň, keď bude dosť všeobecných lekárov, keď bude dosť sestier, keď bude výborná politická atmosféra, tak v živote k žiadnej zmene nedospejeme. Ale ja si myslím, že my musíme ako ľudia, ktorí majú tendenciu niečo zmeniť, byť pripravení na zmenu a popasovať sa s každou zmenou a problémami, ktoré táto zmena prináša.
A to, že iba 40 % bodov od 1. 7. bude zabezpečených, prosím vás, to nie je pravda, to je asi zle pochopené. Po prvom kole sme vybrali 40 % poskytovateľov. Od 1. 7. my môžme poveriť ďalších organizátorov, nemocnice alebo poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti. V súčasnosti s nimi jednáme, negociujeme a majú o to záujem. A taktiež v súčasnosti prebieha druhé kolo výberového konania. A tie byrokratické veci, čo pani poslankyňa hovorila, že im to vracali, no nevracala som im to ja, vracala to výberová komisia. A keby bola prijala žiadosti, ktoré nemajú náležité vybavenie, alebo teda nespĺňajú náležité opodstatnenia, zase by ste nás obviňovali za to, že sme niekoho uprednostnili, niekoho nie, aj keď nemal teda všetky náležitosti, ktoré k tomu paria. Takže my v súčasnosti rokujeme s organizátormi, s nemocnicami, so všeobecnými lekármi, aby sme dokázali od 1. 7. pokryť čo najväčšie spádové územia alebo čo najviac pevných bodov ambulantnej siete pohotovostnej starostlivosti.
A taktiež k zákonu 578 ja si myslím stále, že to je účinný nástroj na dopĺňanie lekárov, všeobecných lekárov, pediatrov alebo iných špecializácií. A odmietam aj to, že o tento zákon nebol alebo o tento program nebol záujem. Aj po tých zmenách v roku 2017 sa nám prihlásilo do rezidentského programu 86 ľudí, čiže to si myslím, že to nie je prejav nezáujmu.
A taktiež by som chcela možno pani poslankyňu potešiť, že plánujeme od októbra 2018 do rezidentského programu dať aj sestry, na základe teda ktorého sa budú môcť v rámci určitých špecializácii sestry vyvzdelávať.
Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že keď ste počúvali pani ministerku, dosť komplexne zhrnula všetko, čo je pozitívne, a poukázala aj na nie problémy, že keď tu v parlamente alebo vo výbore budeme veľa politikárčiť, tak veľmi málo posunieme dopredu zdravotníctvo.
A preto ja si myslím, že to bolo veľmi dobré, že aj pán poslanec Krajčí z opozície na to upozornil nás všetkých, samozrejme, aj nás, aj vás. A dúfam, že v ďalšom období fakt viac budeme odborne rozprávať, ako politiku robiť zo zdravotníctva. Som o tom presvedčený, že to pomôže systému.
A pani ministerke ešte raz ďakujem aj za záverečné slovo, lebo bolo to veľmi dobré, aj za tento zákon.
Ďakujem pekne.