33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. No, ja sa chcem poďakovať za tento exkurz pánovi poslancovi Čížovi už aj z toho dôvodu, že je to dosť ťažká téma preto, lebo nie je jednoduché hovoriť o istých vnútorných princípoch istých ľudí, prečo boli za alebo prečo boli proti tomuto štátu. Jedno je fakt, že v tomto parlamente stále sedia ľudia pamätníci, ktorí si pamätajú, a sedia tu ľudia, ktorí evidentne boli proti samostatnosti slovenskej. A nech sa teraz skrývajú za čokoľvek, oni ešte nemohli vedieť, aká tá Slovenská republika bude, a už proti nej boli. Hej? Takže toto nie je dôsledok toho, čo bolo po roku ´93, to je dôsledok ich myslenia spred roka ´93. Proste je to jednoducho tak. A netreba to skrývať za nejaké, za nejaké excesy, ktoré potom v roku ´93 sa vyskytli.
Je to ich osobná trauma. My sme si, my sme sa s tými ľuďmi zžili, rešpektujeme ich, len problém týchto ľudí je taký, že oni sa nezžili s nami, ktorí sme túto republiku chceli, a stále majú akési výčitky svedomia v zmysle vyviňovať sa z toho, lebo je to fakt. Ja som veľmi rád, že možno príde ten čas, keď aj takíto ľudia sa v tejto republike budú cítiť dobre.
A pripomína mi to otázku novostavby Slovenského národného divadla. Tiež proti nej mnohí bojovali, bojovali, bojovali a ja som teraz veľmi rád, že do tej novostavby Slovenského národného divadla chodia ľudia, ktorí to divadlo nechceli, ktorí bojovali proti dokončeniu Slovenského národného divadla, novostavby Slovenského národného divadla, a predsa tam teraz chodia na predstavenia a cítia sa v tom divadle veľmi dobre a tie predstavenia chvália, lebo tie predstavenia sú naozaj niektoré veľmi dobré, a už nikto nehovorí o tom, či to Národné divadlo chceli, alebo nechceli. A tak je to aj s republikou.

Pán poslanec Klus.

Ďakujem za slovo. Ja som nechcel otvárať túto tému, ale pán poslanec Číž mi nahral na smeč a skutočne by bolo dobré, aby sme sa tu v tomto pléne možno komplexnejšie rozprávali o tom, ako máme nastavené štátne sviatky.
Všetci dobre vieme, že tu máme niekoľko štátnych sviatkov garantovaných zmluvou s Vatikánom, ktorú ja osobne nepovažujem za dobrú, a prinajmenšom jeden z týchto štátnych sviatkov je v príkrom rozpore s čl. 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý odcitujem: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo." A prinajmenšom teda jeden tento štátny sviatok je priamo súvisiaci len s jednou konfesiou.
A táto téma tu chýba, keď hovoríme teda už o národných a potom by sme mali hovoriť aj o cirkevných sviatkoch, ktoré tu na Slovensku máme. A berme teda tieto veci trošičku komplexnejšie, ak teda chceme hovoriť aj o tom, že ideme zaviesť nejaký štátny sviatok viac ako jednorazovo a trvalo, tak sa rozprávajme o tých pripomienkach, ktoré tu dali zamestnávatelia a o ktorých sa legitímne musí takisto diskutovať, že koľko nás takéto zavedenie štátneho sviatku stojí. A či nestojí za zváženie aj zrušenie iného štátneho sviatku.
My v našom návrhu, ktorý budeme predkladať neskôr, hovoríme o tom, že 28. októbrom a zavedením tohto štátneho sviatku, bohužiaľ, musíme jeden štátny sviatok opustiť a týmto by mal byť napríklad 1. september. A ak by sme zrušili podľa mňa nezmyselnú zmluvu s Vatikánom, tak by sme mohli debatovať o iný štátnych sviatkoch, ktoré, ako som povedal, sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Pán poslanec Farkašovský.

Ďakujem pekne za slovo. Na to, aký je to nenápadný bod v programe tejto schôdze, si myslím, že rozprúdil celkom zaujímavú a, dovolím si povedať, aj užitočnú diskusiu. Ukazuje sa viac ako potrebné hovoriť o histórii nášho národa, to je jedno, či samostatného slovenského štátu, alebo v období československého štátu.
Chcem vyzdvihnúť inšpiratívnosť tejto diskusie nielen z toho historického pohľadu, ale aj z vedeckohistorického pohľadu. Myslím tým predovšetkým na potrebu dostať túto tému a s ňou súvisiace fakty do učebných osnov a do vzdelávacieho procesu našich škôl. Pretože naozaj mládež má veľmi veľké medzery, pokiaľ ide o históriu či už slovenského štátu, alebo našej československej minulosti spoločnej, a myslím si, že v tomto zmysle by mali byť oveľa, oveľa aktívnejší aj samotní historici, ktorí ešte stále na tej vedeckej báze nedokázali zhodnotiť či už obdobia slovenského štátu, či obdobie roku ´68, ´89 a podobne.
Takže hodnotím to celé ako veľmi inšpiratívne a určite by sme aj na parlamentnej pôde, a súhlasím aj s pánom Jarjabkom v tom, že trebárs aj na mediálnom poli mali o histórii našej, vlastnej histórii, na ktorú máme byť a môžeme byť hrdí, mali by sme o tom hovoriť častejšie, intenzívnejšie a omnoho širokospektrálnejšie ako doteraz.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Číž.

Ďakujem pekne. No, k pánovi Dostálovi, samozrejme, nemajú význam nejaké osobné pútky a podobne, ale odpustite mi, proste provokovali ste, pán kolega, slovenskú verejnosť úplne nezmyselne, ak teda, samozrejme, už hodláte tieto spôsoby opustiť, ja to len privítam.
A už len takú, takú banálnu vec, no tak ak štátotvorný akt Českej republiky budú vnímať, že vznikla Československá republika 28. a na Slovensku povie a Slovensko bude sláviť 30., dátum 30., ako kedy štátotvorným aktom pristúpilo k spoločnému štátu - čo je na tom, aký problém? Netreba žartovať, že 29., jednoducho delegácie sa vymenia, Slováci sa zúčastnia na oslave 28., z Česka príde delegácia na oslavu 30. na Slovensko. Načo z toho robíme zas kontroverzie nezmyselne a podobne? To sú zásadné veci.
K pánovi Klusovi. Nepochybne ja si viem predstaviť tú diskusiu o racionalite, racionalite štátnych sviatkov, je tam celý rad. Podľa môjho názoru isté veci, ktoré minimálne stoja za diskusiu. Len k tej jednej poznámke, pán kolega, že Slovensko, v ústave máme deklarované, že Slovensko teda nie je jedného náboženstva a podobne. No, áno, len tá tradícia, realita prináša v celom rade krajín aj Holandsko, aj Británia, hoci nemá ústavu, sa deklarujú ako demokratické štáty, ale pravdepodobne hlavy štátu, ktoré vznikajú dedením a podobne, nebude rovno demokratický inštitút. Takže sú tu nejaké presahy, tá miera a úloha katolíckeho náboženstva na Slovensku je nesporná, je dramaticky väčšinová a podobne. A že pravdepodobne aj tie vzťahy s Vatikánom majú vo vzťahu Slovensku, k územnému členeniu, aj historici tam rôzneho typu pre minimálne nie malú časť slovenskej verejnosti, veľké pozitívum.
Takže nepochybne si viem predstaviť, že aj diskusia o tom počte štátnych sviatkov môže mať nejakú racionalitu, na druhej strane zase evidentne sú tu silné protitlaky, ak bude spoločenská objednávka širšia a budeme mať predpoklady, že sa na niečom vieme dohodnúť, bez problémov to otvorme. Ale otvárať to len na to, aby sme vytvárali tu nejakú formu kontroverzie, neprinesieme tým Slovensku absolútne nič.
Ďakujem.

Posledným vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Kéry.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod chcem povedať, že tiež som trošku prekvapený, že aj na takejto téme, kde by sme sa mohli zjednotiť naprieč politickým spektrom, tak každý sa snaží vtlačiť to svoje videnie, napriek tomu si myslím, že vystúpenie pána poslanca Hrnka a vystúpenie pána poslanca Dostála sa v mnohých veciach aj dopĺňali, len každý naozaj sa snažil presadiť tú svoju pečať, a preto sa mi zdalo najpragmatickejšie vystúpenie kolegu Číža, na ktoré sa pokúsim nadviazať.
Nikto nespomenul to, že vlastne to, že vznikla Československá republika, tak určite k tomu prispelo to, že paradoxne vypukla 1. svetová vojna tým, že v júli 1914 bol spáchaný atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este. Rakúsko-Uhorsko dalo tvrdé podmienky Srbsku, ktoré nevedelo tieto podmienky splniť, a následne toho vypukla vojna, ktorá mala naozaj svetový, bol to svetový konflikt.
Prvé pozitívum po skončení bolo, samozrejme, ukončenie svetovej vojny, bolo to 11. novembra 1918, podpísaná dohoda v compiegnonskom lese v železničnom vagóne, a keď trošku odbočím, tak v tomto istom vagóne, dal priniesť ho Adolf Hitler a takto donútil Francúzov k podpisu kapitulácie počas 2. svetovej vojny. To len taká krátka odbočka.
A okrem tohto najväčšie pozitívum ja nevidím len v ukončení svetovej vojny, ale v tom, že žalár národov Rakúsko-Uhorsko sa rozpadol a že vznikla naozaj Československá republika a že slová prvého predsedu Slovenskej národnej rady, ktorý v tých meruôsmych rokoch sa jednak postavil na čelo Slovenskej národnej rady, ale postavil sa aj na čelo slovenských dobrovoľníkov a ktorý pri istej príležitosti povedal a odkázal politikom Rakúsko-Uhorska: "Bije zvon slobody, čujte ho národy. Kto ho nepočuje, obanuje." A naozaj toho 28. októbra, kedy bola vyhlásená prvá Československá republika v Prahe, tak slová Jozefa Miloslava Hurbana sa naplnili.
Pán Dostál, máte pravdu v tom, že naozaj sme dlhé roky oslavovali vznik Československej republiky 28. októbra, ale môj názor je, že musíme pozerať aj na to naše slovenské, a je pravdou, že slovenskú delegáciu v Prahe zastupoval len Vavro Šrobár, politik, a Slovensko sa pripojilo k vzniku Československej republiky naozaj až 30. októbra, známa je to Martinská deklarácia, ale presnejší názov je naozaj Deklarácia slovenského národa.
O Milanovi Rastislavovi Štefánikovi sme počuli a nedá aj mne, aby som nepripomenul jeho veľmi významnú pozíciu, kedy vo Francúzsku otváral salóny Tomášovi Garriguovi Masarykovi a Eduardovi Benešovi. Veľmi významnou mierou sa zaslúžil o vznik Česko-Slovenskej národnej rady. Stal sa jej podpredsedom. Dostal úlohu formovať légie v Rusku. To sa mu takisto podarilo. Ale je pravdou aj to, že po vojne sa dosť názorovo rozišiel najmä s pánom Benešom, ale čiastočne aj s Tomášom Garriguom Masarykom a výsledkom je napríklad aj to, že po vzniku republiku mu bola pridelená, poviem príklad, podradná pozícia v novej vláde, pozícia ministra vojny. A určite mi dáte za pravdu, že v čase mieru byť ministrom vojny nie je žiadna lukratívna ponuka.
A preto si myslím, že návrh z dielne vlády Slovenskej republiky vôbec nie je šitý horúcou ihlou. Som rád, že je tam zadefinovaný dátum 30. október, pretože 30. októbra, budem sa opakovať, sa Slováci pripojili konkrétnymi skutkami k tomu a hlásili sa k vzniku Československej republiky.
A možno len tak na záver, tiež ma teší, že máme v súčasnej dobe veľmi dobré vzťahy s našimi susedmi spoza rieky Moravy, s českým národom, že sme prežili veľmi dlhé obdobie v jednom zväzku. A momentálne sa nám darí ako dvom rovnocenným krajinám s nadštandardnými vzťahmi.
Na záver ako podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja mi dovoľte, aby som vás pozval do nášho divadla - Divadla Andreja Bagara, kde máme divadelné predstavenie "Štefánik, slnko v zatmení", naozaj veľmi kvalitné predstavenie, tak vás pozývam, aby ste si ho prišli pozrieť. Možno aj v rámci osláv storočnice vzniku Československej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
O záverečné slovo požiadala pani ministerka, nech sa páči.