33. schôdza

Fond ako taký aj celkovo existencia všetkých tých troch fondov, ktoré máme, ja hodnotím veľmi vysoko, pretože naozaj ide o to, aby tak ako je rôznorodá kultúra, tak v tomto prípade aj tá kultúra by mala byť takýmto spôsobom financovaná a tí umelci by sa o tie zdroje mali do veľkej miery postarať sami, pretože najlepšie vedia a sú jej priamou súčasťou, ale tá kontrola tam byť musí.
V prípade pána Stráňavu si všetci môžme prečítať, že tá druhá fáza filmu mala byť ukončená 31. 5. 2018. To je skrátka fakt, ktorý je nezvrátiteľným faktom. To, že sme si mohli všetci rovnako prečítať v istom týždenníku, že teda začína sa točiť a prvá klapka bude 12. júla, teraz ja rozumiem tomu, že film je záležitosť, ktorá sa vyvíja, môže tam dochádzať k zmenám, je tam veľmi veľa rôznych aspektov, ktoré počas toho vývoja sa dejú, či už ľudských faktorov, či už finančných faktorov, skutočne tá výroba je náročná. Ale skrátka, keď je niečo naplánované a je to napísané čierne na bielom a nie je to uskutočnené, nie je obhájiteľné to, že sa teraz pokračuje a že je to bez chyby a že je to systémové a že to funguje.
To, že pán Stráňava v konkrétnom tomto prípade hovorí, že bol poškodený, pretože bude sa mu ťažšie zháňať zahraničných sponzorov. Prepáčte mi, on ich už dávno mal mať zohnaných. Vieme, že tento projekt ako taký bol robený veľkorozpočtovo. Aj 4,5 mil. je naň pomerne málo, keď si predstavíme, čo všetko by mal obsahovať a akej by mal byť kvality. Takže toto zvaľovanie teraz, vinu na niekoho iného, sa mne osobne teda zdá byť veľmi nefér.
Čo sa týka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. No mne sa zdá tiež až smiešne tvrdenie, že dnešné trestné oznámenie ohrozuje vznik tohoto filmu, keď ten film proste vzniká päť rokov. Tí koproducenti mali dávno byť a dokonca ich preukázanie bolo zmluvnou podmienkou v nastavení, zmluvnom nastavení. Čiže ja sa pýtam, že kde sú doteraz preukázaní koproducenti, čo je podmienka vyplatenie tých splátok? Musí preukázať proste, že nejakých koproducentov má.
Je tam množstvo ďalších faktov a argumentov, na ktoré vo faktickej nemám čas. Ale k tomu, že sa natočilo proste množstvo filmov, ja to nespochybňujem. Ja si vážim každého filmára, ktorý natočí film, a som rada, že tento systém je. Ja podporím akýkoľvek systém, ktorý by mohol priniesť rozvoj audiovizuálneho priemyslu. Ale, pre boha živého, počkajme si aj na roky 2018 a 2019. Aké filmy sa natočia teraz, ako sám hovoríte, to je dlhodobý proces. A to, že sa v 2017-tom nazbieralo veľa filmov, je fajn a dúfam, že sa ich nazbiera aj ďalej. Ale neviem, či to tak bude pravidlom, hej. Pretože pri tomto systéme jednoducho tie peniaze unikajú tam, kde by nemuseli a tie filmy by sa pritom mohli točiť aj vo väčšom množstve. A to že prišlo 1,5 milióna divákov do kín, je tak isto pekné. Len sa pýtam, že čo z toho má ten daňový poplatník, ktorý zaplatí celú výrobu, celý vývoj tých filmov, a z toho výnosu, ten výnos ide do vrecák tých súkromných vlastne tých producentov. To sú súkromné eseročky, povedzme si tak, ako to je, lebo tu sa bavíme naozaj o Váhostave a subdodávateľov, hej. Čiže v podstate to sú veci, ktoré sú producentské.
A čo sa týka profesionálov v komisiách. No ak hovoríte, že teda tento výber je taký veľmi ako preosiaty a poctivý, no tak sa pýtam, ako je možné, že ten film Generál hodnotili pán Svarinský a pán Lihosit, čo sú najbližší spolupracovníci, dlhoroční pána Stráňavu, a boli tam dvaja českí odborníci, ktorí dali vyslovene negatívne zamietavé stanovisko, a napriek tomu ten projekt bol podporený. Tak, o akej odbornosti potom to hovoríme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Pani Kaščáková, ohrozuje a sťažuje sú dve veci, má to iný trošku obsah. A treba sa pozrieť aj na to, kto sa na fondy najmä sťažuje. Sťažujú sa samozrejme tí ľudia a tí žiadatelia, ktorých projekty nie sú schválené. Ergo, nedostali žiadne peniaze.
A tu teraz dávam ďalšiu otázku, do akej miery, treba sa pozrieť totiž nielen na týchto nespokojných žiadateľov, ale treba sa pozrieť aj na ich projekty, či spĺňajú tie projekty naozaj tie najvyššie profesionálne kritériá, ktoré sú žiadané pre to, aby boli odmenené štátnou dotáciou z fondu. Takže aj na otázku profesionality projektov sa treba trošku pozrieť.
A to, že dostávajú veľké produkčné spoločnosti, no tak majú za sebou nejakú profesionálnu históriu tie spoločnosti asi a predkladajú projekty na určitej úrovni. Ale vieme veľmi dobre, aj v tých ostatných fondoch, fondoch národnostných menšín, že kvalita tých projektov je od 0 do 100. A samozrejme, že ten, kto nedostane prostriedky, bude sa sťažovať.
No a pokiaľ ide o tú produkciu slovenských filmov. Ja viem, že opozičná rétorika spočíva v tom, že vytvárame bubákov a sťažujeme sa a strašíme sa navzájom. To sme videli tu aj včera. Ale nestrašme sa! Počkajme si! Myslím, že ten umelecký potenciál slovenských filmárov je naozaj veľmi dobrý, že určite nemám obavy o to, že produkcia slovenských filmov poklesne.
Takže namiesto strašenia buďme veľkorysí a dajme im možnosť a vyčkajme, aká bude realita.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, ja sa skúsim čo najviac udisciplinovať, lebo diskusia je zložitá a mám v sebe celý rad tých protichodných pohľadov na veci. Ale hlavne teda chcem zvýrazniť to, že zmyslom tejto, táto diskusia generuje tým, že vo výbore sme sa dostali k niektorým zásadných informáciám okolo nedobrej atmosféry napríklad vo Fonde na podporu národnostných menšín, ale samozrejme potom každý máme rôzny typ sociálnej skúsenosti a bezprostrednej skúsenosti aj s fungovaním ďalších fondov, predovšetkým fondov na podporu umenia, ale aj Audiovizuálneho fondu.
Samozrejme tie štandardy toho typu, že vždy tí neúspešní a tak ďalej, sú samozrejmé, problém je, že otázka kritérií. Ale to, čo je najdôležitejšie, čo zatiaľ neodznelo v diskusii, všetci hovoríme, že chceme chrániť občanov a teda hlavne realizovať našu, našu právomoc, ktorú nám stanovuje rokovací poriadok, dokonca ústava čiastočne, že máme kontrolovať, ako sa užívajú prostriedky zo štátneho rozpočtu. A teraz ale ani nikto nerozpráva o tom teda, aký je mechanizmus tej kontroly. Ako reálne, ako chceme kontrolovať? Veď my tu máme nejaký vytvorený mechanizmus, všetky fondy, áno, je to dobré, fajn, len takto to nejde. No tak ale kde je esencia toho problému potom, že čo môžme zlepšiť?
Je jasné, že ten problém subjektívneho a objektívneho pohľadu tu bude furt, ten neodstránime, ten tu je. Teraz ide o to, do akej miery chceme cizelovať existujúci systém technicky, aby sme prípadne niektorým veciam, ktoré vidíme, vedeli zabrániť a vedeli zároveň, že ten nový systém, ktorý vytvoríme, nebude generovať nový typ problémov, ktoré bude treba riešiť.
To znamená, ja tam vidím ten zásadný problém v tej pozícii, že my sme urobili u fondov čosi, čo nikde inde nemáme pri využívaní verejných peňazí. My sme ich absolútne odštátnili. Fondy spravujú dneska kompletne všetky kultúrne peniaze. Ide o 30 miliónov, ktoré sú určené na podporu neštátnej kultúry. Samozrejme, to je vždy ten zásadný problém, pretože naozaj tá kultúra je veľmi špecifická a stanovovať hodnotu kultúrneho diela je nesmierne dôležité a vždy vieme, spoločnosť je častokrát rozvrstvená, rôzne typy spoločnosti preferujú rôzne typy umenia a tak ďalej. Takže to sú úplné štandardy a s tým sa nedá robiť nič. Ale politicky, čo môžme urobiť, je, aby sme prípadne zabránili možným excesom, ktoré už sú viditeľné. A ja osobne teda vidím jeden z tých rozmerov, že predovšetkým sledujem úlohu nášho výboru, do akej miery, ktorým sme špecifickým odborným orgánom Národnej rady, ktorý má garantovať ono používanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, aké má k dispozícii nástroje, čo ten výbor reálne môže urobiť. A keď nie, sa pýtam, kto iný môže niečo reálne urobiť. Je úplne jasné, že kontrolu fondov v technickej veci, či dodrží literu zákona ako takú, môže vykonať aj NKÚ. Ale nebude nikdy sledovať vecnosť, nikdy nebude posudzovať NKÚ, či je ten projekt dobrý alebo nie je dobrý a podobne. To proste nespraví. Čiže tá kontrola musí byť špecifická.
Jediná šanca, ktorú ja vidím, je previazať to trošku, že nie tie práva a tej komisia, ktorú sa ad hoc vyberie, ktorá tam je a vyberá to, sú v podstate absolútne a sú následne nekon-trolo-va-teľné z hľadiska vecnosti a z hľadiska ale aj umeleckej hodnotovosti veci. Lebo v zásade ďalší problém je, a to aj diskusia medzi liberálnym a inými: vôbec je nárok na kultúrnu politiku štátu? Existuje také niečo?
Je faktom, že tu schvaľujeme v Národnej rade, v časti, keď schvaľujeme programové vyhlásenie vlády, tak aj hovoríme, aké priorita má vláda v kultúre. Do akej miery ale má potom vláda aj Národná rada, keď peniaze kompletne odovzdáme do samosprávnej neštátnej formy, do akej miery má oné priority stanovovať a do iste miery aj následne kontrolovať? Kto určí a ako?
Akonáhle urobíme fondy, urobíme tú jednu skupiny, iba tí ľudia, ktorí tam sú a ich hodnotový systém, ich estetický systém, ich hodnoty, ktoré majú, tie sú v tejto polohe absolútne. Pretože my nemáme zadané základné veci, čo majú hodnotiť. Pozrite si zákon o fondoch, nemáte tam skoro nič. Ak niekde vznikajú tie mechanizmy pre jednotlivé odborné komisie, tak sú len vo vnútorných predpisoch, v štatútoch, ale to sú interné normatívne smernice, ktoré nikoho nezaväzujú, okrem orgánov, vnútorných orgánov fondu. Ani pre tie kontrolné orgány, do iste miery samozrejme signifikantné sú, ale zásadné nie. Pretože všeobecne záväzných právnym predpisom naozaj je iba náš zákon, právna norma.
To znamená, že asi pravdepodobne aj v našom výbore budeme musieť na veci pozerať komplexne. Trošku možno predbiehame touto diskusiou, keďže práve ideme vykonať prieskum do Audiovizuálneho fondu a prípadne aj do Fondu na podporu umenia. Takže pravdepodobne potom je na nás všetkých, že či sa nám podarí nájsť, samozrejme nie v konfrontačnej atmosfére, ale musíme naozaj hľadať zhodu, musíme hľadať priority, kde sa vieme zhodnúť a musíme nájsť aj vyvážený priestor medzi pozíciou ministerstva kultúry, ktoré je reálne zodpovedné, zodpovedá parlamentu, každý sa môžme pani ministerky čokoľvek pýtať, môžeme jej dávať, ju interpelovať, môžeme na výbore veľmi odborne špecificky rozprávať a pýtať sa na veci, čiže asi musíme vytvoriť nejaký mechanizmus. Nie je možné, aby tieto fondy v podstate pracovali anonymne. Ony formálne zverejňujú výstupy a udelené peniaza, ale to je absolútne všetko. To znamená, že náš výbor ako taký doteraz nemá žiadnu správu od nich, nemá žiadne zdôvodnenie a nemôžme sa pýtať ľuďoch vo fondu, aké hodnoty preferujú, ako fungujú alebo aspoň skúsenosti, ktoré bezprostredne majú, a aby odôvodňovali ten mechanizmus, ktorý tam je.
Takže je tu celý rad otázok, ktoré tu sú. Faktom je, že prečo som sa pôvodne pristal, prihlásil, je iba jediný moment, a to ten, že aj nám to trošku ušlo a aj rozumiem vláde, že to urobila, že predložila v rámci novely zákona o Audiovizuálnom fonde aj to, že aby ešte ten pomer, že minister bez návrhu menuje štyroch členov a päť členov v podstate, poviem to, buď záujmová samospráva, buď nevládne organizácie, kto chce, nech si dosadí, navrhujú tých členov, ktorí sa stávajú členmi rady a tí potom akože majú kontrolovať a dozerať nad fungovaním komisií s tým, že je tam mimoriadne silná funkcia riaditeľa fondu de facto, aj keď de jure môžme kde čo rozprávať, ale v podstate riadi ten fond cez tie interné smernice on. A tento moment treba tiež zvážiť, do akej miery chceme požadovať od členov rady intenzívnejšie vstupovanie, rozšíriť prípadne niektoré kompetencie, prípadne ich donútiť, aby nejaké hodnotové veci alebo širšie zdôvodnenia, aby boli k dispozícii a tak ďalej. Samozrejme, aby sme to na jednej strane neprebyrokratizovali, ale vytvoriť nejaký vyvážený rozmer, aby... Minimálne sa vytvorí atmosféra, že všetci, ktorí konajú offo, ktorí sú už vo fondoch, kde automaticky nemôžeme predpokladať, že to sú tí ideálni, ktorí to budú robiť bez záujmov, bez známostí, bez čohokoľvek takého, že sú takí istí ľudia ako všetci ostatní, a že tu bude aspoň tlak následnej kontroly, že niekto sa na to môže pýtať minimálne a niekde bude treba zdôvodňovať rozhodnutie, prečo to tak bolo a tak ďalej. Takže v týchto veciach si myslím, že je dôležité, aby sme ten rozmer toho štátneho a neštátneho v danom prípade nejakým spôsobom vyvažovali.
No a v súvislosti s týmto vlastne ministerstvo, teda vláda nám následne predložila návrh zákona, v ktorom chce ten pomer minister, to vymenovanie členov rady a nevládnych alebo záujmovej samosprávy organizácií zmeniť na 3:6. Tá požiadavka vcelku, aby tam bol aj zástupca knižníc, iných vecí a tak ďalej, je to istej miery legitímna. Čiže ja si myslím, že vzhľadom na intenzívne aktivity, ktoré výbor začal vyvíjať, že my pravdepodobne budeme musieť vyhodnotiť výsledky prieskumov a pravdepodobne môže byť výstupom aj nejaký vstup do existujúcej legislatívy. Prípadne viem si predstaviť pozitívny návrh výboru, v ktorom chceme tieto veci vyvážiť a dotvoriť. Takže sa tomu budeme venovať a budeme to mať toto na pamäti, ale tu a teraz vo väzbe aj na prizmu toho, čo sa stalo v Fonde pre podporu národnostných menšín, si dovolím dať pozmeňujúci návrh, ktorý je veľmi jednoduchý.
V čl. II sa vypúšťajú body 2 a 3, to sú práve tie, ktoré menia ten pomer, že zostane ten, ktorý je doteraz.
Odôvodnenie: teda ako som už povedal, z deviatich členov rady štyroch vymenúva a odvoláva minister bez návrhu a piatich členov rady vymenúva a odvoláva minister na návrh profesijných združení, aktívne činných v oblasti umenia, kultúry alebo u právnických osôb, ktoré sú zriadených zákonom a pôsobia v oblasti umenia, rady teda. Aby zostal doterajší pomer práve z toho dôvodu, aby sa hľadal, aby zostal tento mechanizmus, aby sme do budúcnosti hľadali mechanizmus možnej následnej kontroly, nevstupovať do hodnotových vecí, ktoré sa týkajú umenia, ale aby bol efektívny nástroj, aby sme mohli minimálne vytvárať primeraný tlak a vstupovať do procesov ako legitímni reprezentanti občanov, ako orgán Národnej rady, výbor, ktorý teda zodpovedá ľuďom a jeho úlohou je sledovať používanie finančných prostriedkov.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť a odovzdávam pozmeňujúci návrh.

Pán poslanec Číž, myslím, že ste trafili presne klinec po hlavičke, keď ste hovorili o politickej zodpovednosti rezortu a vlastne faktickej nekontrolovateľnosti vedení fondov. A nielen pre audiovizuál, ale aj Literárneho fondu a tak ďalej. A tu skutočne treba urobiť aj to, aby proti rozhodnutiam takýchto orgánov bol možný aj rozklad. Aj odsúdený má právo sa odvolať nad vyššiu inštanciu a vlastne nie je možné, aby nejaká inštancia v prvom stupni rozhodovala bez toho, že by následne jej rozhodnutie nemohlo byť skontrolované. A treba to skutočne v tých fondoch urobiť tak, aby keď štát je zodpovedný, aj štát vedel, ako sa s tými prostriedkami, ktoré do tých fondov dáva, nakladá. To je všetko, ďakujem.

Ďakujem pekne. Každý z tých troch fondov má svoje špecifiká, napriek tomu, že takým spoločným leitmotívom je umenie a kultúra, ktorá sa preplieta aj jedným, aj druhým, aj tretím fondom. Myslím si, že základnou požiadavkou činnosti každého z týchto fondov je predovšetkým efektivita. Správne poznamenal pán poslanec Číž, že štát jednoducho musí kontrolovať efektívne vynakladanie a transparentné vynakladanie finančných prostriedkov, či už na podporu kultúrnej identity národnostných menšín alebo na podporu kultúrnej, audiovizuálnej alebo filmovej tvorby všeobecne.
Myslím si, že ten záver z nášho poslaneckého prieskumu bude možné aplikovať aj na poslanecké prieskumy v iných fondoch. A síce záver, aby všetky vedenia všetkých troch fondov predkladali Výboru pre kultúru a médiá Národnej rady Slovenskej republiky každý rok komplexnú správu o svojej činnosti a o tom, ako efektívne využívajú finančné prostriedky, aké projekty podporili, prečo podporili takéto projekty a aká je tá bilancia medzi podporenými a nepodporenými žiadosťami. A tam budeme mať právo aj povinnosť sa pýtať, prečo je to tak. No a v prípade, ak by sme mali nejaké podozrenia z nekalej činnosti alebo z činnosti, ktorá je v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi alebo etickými pravidlami, vždy je tu aj na našej strane možnosť vyzvať Najvyšší kontrolný úrad, aby skontroloval situáciu tam alebo onam, v tom alebo inom fonde.
Takže sú tu možnosti a ja som rád, že poslanecký prieskum je tým inštitútom, ktorý dáva aj nám poslancom oveľa hodnovernejší, realistickejší obraz, ale poskytuje rovnako komplexné videnie problémov v daných fondoch aj pre našu verejnosť.
Ďakujem.

Ja len veľmi krátko. Samozrejme, ďakujem za faktické poznámky. Rešpektujem, chcem len teda to, čo naznačuje Anton, hoci neni to jednoduché, ale mali by sme naozaj porozmýšľať, aby nejaký mechanizmus opravného konania, aby ešte nejaký, možno rozkladu alebo niečoho, že pokiaľ má niekto zo žiadateľov o fond a je absolútne presvedčený, že transparentne povedzme, že spĺňa také, onaké požiadavky, a ten, ktorý dostal tie peniaze, nespĺňa, aby povedzme, že aj v rámci fondu bola nejaká takáto možnosť, že sa to nejako nezávislejšie posúdi, tieto veci, s cieľom vytvoriť tlak. Samozrejme, nedá sa to robiť úplne. Možno sa dá vytvoriť nejaký rezervný, časť tých peňazí celkove, ktoré sa odloží na prípadne, ak by naozaj okaté, do neba volajúce nespravodlivosti, a zase tiež nie to absolutizovať. Čiže nájsť nejaký ten primeraný, čo myslím si, že je hľadanie toho, takéhoto mechanizmu, ako hovorí aj pán poslanec, že môžeme skúsiť a aj v spolupráci jednak s fondom, jednak s nezávislou, nezávislou obcou, jednak kultúrnou, jednak ale aj právnickou, takýto mechanizmus nájsť.

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, tak len zopár krátkych poznámok na margo toho, čo tu odznelo. Priznám sa, nie celkom rozumiem vyjadreniu, čo má občan z toho, že naše slovenské filmy mali 1,5 milióna divákov. No, kino nie je Tesco, aby sme si odtiaľ odniesli 5 kíl zemiakov. Kino je o pocite, o zážitku, možno o oceneniach našich, o oceneniach zahraničných.
Pani poslankyňa Milanová, voči dotáciám z Audiovizuálneho fondu musia byť všetky výdavky uhradené. To znamená, že nevyplatení subdodávatelia v tomto prípade nemôžu existovať. Ak o takých viete, tak rada sa o tom ja konkrétne dozviem.
A ešte na margo jednej veci, lebo my sme o tom už tu hovorili pred časom, nefinančná podpora. Pozmeňovací návrh presne uvádza, že nefinančná podpora je neadresná, poskytuje sa univerzálne a všetkým bez peňažného plnenia, či plnenia, ktoré by si fond potom následne započítaval ako vecné plnenie.
Takže ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Reči majú byť krátke, klobásy dlhé. Držme sa toho pravidla. Ja chcem len na záver oceniť, poďakovať sa všetkým za vystúpenia v rozprave, za faktické poznámky a oceniť vecnosť a kultivovanosť tejto diskusie. A som rád, že téma, ktorá sa týka výboru pre kultúru a médiá, trošku kultivuje aj komunikáciu v parlamente. Klobúk dole, ďakujem.

Ďakujem pekne. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na základe úlohy vyplývajúcej z plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky a ako gestor zodpovedný za prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť základný právny rámec, ktorým by sa zlepšila dostupnosť diel a iných predmetov ochrany kníh, novín, časopisov, audiokníh a podobne v prístupných formátoch pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania. Na tento účel sa zavádza nová zákonná výnimka z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, ktorú môžu využívať jednak osoby definované ako osoby s poruchami čítania, ale aj organizácia alebo inštitúcie starajúce sa o napĺňanie ich potrieb bez dosahovania majetkového prospechu, to znamená, poskytovatelia služieb pre osoby s poruchou čítania. V takýchto prípadoch nie je potrebné získať predchádzajúci súhlas nositeľa práv na určité autorsko-právne spôsoby použitia diel, ako aj ich rozmnoženín v prístupných formátoch.
Súčasne návrh zákona reguluje aj obeh a výmenu rozmnoženín diel a iných predmetov ochrany v prístupných formátoch na vnútornom trhu Európskej únie, ale aj celkovo na medzinárodnej úrovni. Návrhom zákona sa transponuje predovšetkým nová smernica, ktorá vychádza priamo z Marrákešskej zmluvy prijatej Svetovou organizáciou duševného vlastníctva. Návrh zákona taktiež rieši niekoľko ďalších aktuálnych aplikačných problémov vyplývajúcich z autorsko-právnej praxe a legislatívno-technicky spresňuje viaceré ustanovenia Autorského zákona.
Súčasne sa návrhom zákona ruší správny poplatok za zápis do zoznamu periodickej tlače a za zápis zmeny v zozname periodickej tlače pri zmene vydavateľa periodickej tlače alebo pri zmene názvu periodickej tlače.
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa upravuje aj tlačový zákon v časti týkajúcej sa výmazu zo zoznamu periodickej tlače.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, životné prostredie a ani environmentálny vplyv. Predpokladá sa negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a nekvantifikovateľné pozitívne sociálne vplyvy na život osôb s poruchami čítania.
Navrhovaná účinnosť k 11. októbru 2018 zabezpečí dodržanie lehoty na transpozíciu smernice 2017/1564.
Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory s návrhom zákona súhlasili a odporučili návrh zákona schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
V závere si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona, ktorý podporí dostupnosť diel v prístupných formátoch pre osoby s poruchami čítania a ich cezhraničnú výmenu.
Ďakujem.