33. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V súlade s rozhodnutím Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý bol určený ako gestorský výbor, podávam Národnej rade správu, spoločnú správu výborov Národnej rady k prerokovávanému návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1162 z 15. mája 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máme pod tlačou 948, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh zákona výbory prerokovali a odporučili schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to ústavnoprávny výbor uznesením č. 397 z 5. júna 2018 a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá uznesením č. 106 z 5. júna 2018. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy v jej časti IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené, ako som hovoril, v časti IV spoločnej správy, gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá pod č. 121 z 12. júna 2018. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona na schôdzi Národnej rady v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s jeho príslušnými uzneseniami.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dobrý deň. Predkladám vám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Základným princípom tejto pripravovanej vládnej novely je zvýšenie motivácie vstupu škôl a zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania. Robí sa to prostredníctvom zrušenia krátenia normatívu v strednej odbornej škole zapojenej do duálneho vzdelávania, ktorý doteraz bránil alebo demotivoval stredné odborné školy, aby otvárali duálne triedy. Zároveň sa to robí prostredníctvom zníženia administratívnej záťaže pri overovaní spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, ktorý bol doteraz vnímaný ako v praxi ako príliš byrokratický a ďalej sa zavádza významné motivačné opatrenie pre zamestnávateľov, aby vstupovali do takéhoto praktického vyučovania. A to prostredníctvom zavedenia priamych platieb na zabezpečenie praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania, a to v sume tisíc euro pre malý podnik alebo stredný podnik a v sume sedemsto euro pre zamestnávateľa, ktorý počas školského roka poskytol žiakovi praktické vyučovanie v rozsahu nad 400 hodín, a v sume tristo eur pre zamestnávateľa, ktorý poskytol žiakovi praktické vyučovanie v rozsahu 200 až 400 hodín.
Ďalej upravujeme spôsob určovania podielu praktického vyučovania žiaka, pričom pomer teoretického a praktického vyučovania bude určovať príslušný štátny vzdelávací program. Ďalej určujeme plán výkonov, určovanie plánu výkonov sa presúva z výkonu samosprávy na prenesený výkon štátnej správy, čím sa presúva z politickej roviny do roviny odbornej. Toto opatrenie nesúvisí priamo s duálnym vzdelávaním, súvisí s plánmi výkonov stredného odborného školstva, ktoré potrebujeme zoptimalizovať a priblížiť bližšie potrebám trhu práce.
Ďalej sa zavádza pozícia hlavného inštruktora, ktorý vykonáva praktické vyučovanie žiakov v systéme duálneho vzdelávania, aj úlohy súvisiace s koordinovaním praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania. Ďalej spresňujeme učebnú zmluvu a prispôsobujeme ju potrebám praxe, aby bola možnosť flexibilnejšieho prístupu k vyučovaniu na pracoviskách.
A na záver ustanovujeme možnosť získať označenie podniková škola, ktorá bude so zreteľom na osobitosť takejto strednej školy vyňatá z procesu určovania počtu žiakov prvého ročníka stredných škôl samosprávnym krajom a teda dáva väčšiu flexibilitu zamestnávateľom, aby si organizovali duál priamo u seba na pracoviskách.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie materiálu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som s úvodným slovom.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážená pani ministerka, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 949. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. mája 2017 č. 1147 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 949, v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 390 z 5. júna 2018, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 282 zo 7. júna 2018, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež v uznesením č. 155 z 11. júna 2018 zhodne odporúčajú vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o zmenách a doplnkoch uvedených pod bodmi 1 až 10 spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 12. júna 2018 č. 165. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ale ešte pred tým by som chcela povedať niekoľko skromných a meritórnych poznámok alebo pripomienok, ktoré vzišli z diskusie s predstaviteľmi združenia obchodnej, slovenskej obchodnej a podnikateľskej komory, taktiež s konzultáciou alebo z konzultácií s inými zainteresovanými osobami, a v krátkosti zdôvodnila také tri, povedala by som, základné okruhy, ktoré by som chcela pripomienkovať k tomuto návrhu zákona.
Bezpochyby naše hnutie SME RODINA pokladá duálne vzdelávanie a teda odborné vzdelávanie za jednu zo základných a prioritných oblastí, ktorými sa venujeme. A taktiež si uvedomujeme skutočnosť, že v rámci druhej Ficovej vlády bola táto problematika už ošetrovaná. Venovali sa jej dotyčné osoby a v roku 2015 bol aj návrh zákona, ktorý riešil toto odborné vzdelávanie alebo teda duálne vzdelávanie. Avšak postupom času sa ukázalo, že tento systém tak, ako bol vtedy, v tom roku 2015 nastavený, sa ukazuje byť nedostatočný a vznikali isté problémové miesta, ktoré sa snažíme ošetriť alebo teda vláda sa snaží ošetriť prostredníctvom predmetného návrhu zákona, ktorý ja osobne veľmi vítam, a vidím v ňom veľmi veľa dobrých a podnetných miest a momentov. Cez to všetko si ale myslím, že sú tu isté pripomienky, najmä ktoré boli postulované zo strany zamestnávateľov, a tieto pripomienky sa týkajú práve tých spomínaných troch oblastí, ktoré by som teda rada dneska spomenula.
Vieme všetci dobre a bez diskusie zastávame názor, že duálne vzdelávanie ako také je systém vzdelávania, ktorý je žiaduci na našom trhu, pretože vieme, že študenti alebo teda absolventi tohto štúdia získavajú okrem potrebných teoretických poznatkov aj tie praktické, ktoré sú dôležité pre výkon ich toho konkrétneho povolania, na ktoré sa pripravujú. Predkladaný vládny návrh zákona, tak ako ho vidíme, bezpodmienečne alebo teda jednoznačne optimalizuje tento systém duálneho vzdelávania, čo ja osobne veľmi vítam, ale cez to všetko sú tu momenty, na ktoré by som rada poukázala a ktoré by si podľa môjho názoru, ale aj názoru, aj tých, ako som už spomínala, predstaviteľov zo strany zamestnávateľov, zasluhujú pozornosť.
Prvá taká oblasť sa týka problematiky učebných zmlúv. Vieme, že keď je zo strany zamestnávateľa a školy uzatvorená učebná zmluva, tak študent nastupuje do celého tohto procesu duálneho vzdelávania. Stáva sa však neraz, že z dôsledku alebo v dôsledku, povedzme, nejakého zdravotného znevýhodnenia alebo zdravotných problémov alebo iných príčin tento konkrétny študent vypadne zo systému vzdelávania. A v podstate my navrhujeme, aby zamestnávateľ, ktorý vynaložil konkrétne finančné prostriedky na prípravu pracovnej sily v systéme vzdelávania, duálneho vzdelávania, zmenou textu tak, ako ho budeme my postulovať, navrhovať, bude mať možnosť zaradiť do duálneho vzdelávania iného žiaka, ktorý bol už začlenený alebo teda fungujúci v rámci vzdelávacieho programu tak, aby ten zamestnávateľ nestratil tie vynaložené finančné prostriedky, ktoré už boli zabezpečené v prípade toho pôvodného žiaka.
Ďalšia vec sa týka tej problematiky, ktorú sme my už aj s pani ministerkou trošku konzultovali, problematika priamych a nepriamych platieb v rámci duálneho vzdelávania. Vieme, že zavedenie priamej platby pre zamestnávateľov v podobe príspevku na kompenzáciu časti nákladov na realizáciu duálneho vzdelávania považujeme určite bez debaty za veľmi pozitívny krok, najmä z toho psychologického hľadiska. Zo súčasne platného ustanovenia zákona vyplýva, že sa nevytvára dostatočná motivácia pre zapojenie väčšieho počtu zamestnávateľov do duálneho vzdelávania. Dôvodom je skutočnosť, že príspevok a zníženie základu dane o 3200 eur pokrýva v priemere za celé štúdium iba časť tých nákladov na poskytovanie podnikového štipendia pre žiaka s učebnou zmluvou a nepokrýva samotné náklady na poskytovanie praktického vyučovania. Preto navrhujeme zvýšenie podpory zamestnávateľa prostredníctvom znižovania daňového základu. Uvedenou zmenou sa nazdávame, že dosiahneme praxou očakávané výraznejšie zatraktívnenie duálneho vzdelávania pre zamestnávateľa.
Tretí taký bod, ktorý v tých diskusiách rezonoval v súvislosti so zákonom, ktorý máme možnosť v tomto štádiu riešenia nejakým spôsobom pokryť, bola problematika kariérneho poradenstva. Tu v podstate z tých diskusií vyplynul názor, ktorý bol postulovaný na základe najlepšieho vedomia a svedomia vychádzajúceho z praxe a z osobných skúseností, a síce že, aby prepojením uvedených činností v rámci kariérneho poradenstva sa umožní koordinovaný postup Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie základnej školy, strednej školy a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v orientácii žiakov na povolania v činnostiach kariérového poradenstva.
Čiže toto boli také tri základné body a teraz mi dovoľte, pán predsedajúci, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Adriany Pčolinskej, Petra Štarchoňa a Ľudovíta Gogu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 949. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
V bode č. 1 v čl. I bod 45 sa v § 19 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
"(10) Ak. došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu založeného učebnou zmluvou podľa ods. 5 písm. a), b), c), e) a f) alebo zamestnávateľ vypovedal učebnú zmluvu podľa odseku 7 písm. a) až e), zamestnávateľ môže uzavrieť učebnú zmluvu s iným žiakom, ktorý sa pripravuje podľa školského vzdelávacieho programu pre systém duálneho vzdelávania školy, s ktorou má uzavretú zmluvu o duálnom vzdelávaní v tom istom študijnom odbore alebo v tom istom učebnom odbore. ".
Odseky 10 a 11 sa označujú ako odseky 11 a 12.
Bod č. 2. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: "1. Paragraf 17 odsek 37 znie: "(37) Základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu, sa zníži o a) 6400 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania, b) 3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania, c) 150 % výdavkov, okrem výdavkov na obstaranie dlhodobého majetku, preukázateľne poskytnutých na praktické vyučovanie v príslušnom zdaňovacom období, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania, d) 75 % výdavkov, okrem výdavkov na obstaranie dlhodobého majetku, preukázateľne poskytnutých na praktické vyučovanie v príslušnom zdaňovacom období, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania, e) 150 % pomernej časti odpisov z dlhodobého majetku používaného na praktické vyučovanie od roku zaradenia majetku do užívania, pričom je povinný preukázateľne tento majetok používať najbližšie tri kalendárne roky na výkon praktického vyučovania, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania, f) 75 % pomernej časti odpisov z dlhodobého majetku používaného na praktické vyučovanie od roku zaradenia majetku do užívania, pričom je povinný preukázateľne tento majetok používať najbližšie tri kalendárne roky na výkon praktického vyučovania, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.".
Body 1 a 2 sa označujú ako bod 2 a 3.
Tretí bod. V čl. V bod 34 v § 135a odsek 2 znie: "(2) Kariérové poradenstvo v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je zamerané najmä na činnosti podľa § 131 ods. 6 písm. a), c) a d) a metodické usmerňovanie kariérového poradenstva v školách a školských zariadeniach v jeho územnej pôsobnosti. Súčasťou kariérového poradenstva v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v sídle kraja je aj koncepčné, metodické a koordinačné usmerňovanie kariérového poradenstva v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v jeho územnej pôsobnosti. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v rámci kariérového poradenstva spolupracuje s pracoviskami Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujúcimi informačné a poradenské služby pri voľbe povolania pre žiakov základných škôl.".
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani poslankyňa, neviem teraz úplne posúdiť tie pozmeňujúce návrhy a bude na to priestor, ale chcel som krátko komentovať tie prvé slová, ktoré ste hovorili o duálnom vzdelávaní. Áno, máte pravdu, že je potrebné veci doladiť a táto novela zákona významným spôsobom zosumarizovala všetky skúsenosti, ktoré sa za to obdobie poslednej novelizácie zákona o duálnom vzdelávaní ukázali. Rovnako ste hovorili, že je problémom, že sa nezapájajú do toho všetci zamestnávatelia. Áno, pretože Slovensko nemá taký systém ako napríklad Nemecko, kde je povinne zamestnávatelia musia byť členmi nejakého združenia alebo komory a či už je to obchodná komora alebo niečo podobné, a preto je to veľmi ťažké. Pretože je to určitá časť zamestnávateľov, ktorí to ťahajú, a to musím zodpovedne povedať, že je to predovšetkým Zväz automobilového priemyslu a potom ďalší, a mnohí svojím spôsobom ako keby sa viezli. Čiže toto je veľká výzva do budúcnosti, že či sa nezaoberať nad tým, aby zamestnávatelia zo zákona museli byť členmi komory a podieľať sa na vzdelávaní, pretože máme skúsenosti zo vzdelávania odborného z minulého režimu, ale dneska máme trhový mechanizmus a ten je úplne iný. Ale som veľmi rád, že táto novela tu je a že všetky tie veci, ktoré ukázal život sa do nej zapracovávajú, a pozriem sa na tie pozmeňujúce návrhy, či prispejú k tomu zlepšeniu tiež.

Pani poslankyňa Pčolinská, nech sa páči, môžte reagovať.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Blanár, ja veľmi pekne ďakujem za postreh a dovolím si tvrdiť, že sa s ním dokážem stotožniť, preto som aj uviedla v rámci svojho expozé, že veľmi oceňujem a teším sa z tejto iniciatívy, ktorú sme s pani ministerkou už aj nejakým spôsobom rozdebatovali aspoň v úvodnom štádiu. Určite sa nemá význam nejako porovnávať s nejakými inými krajinami, napríklad s Nemeckom, pretože my sme my, oni sú oni, oni sú niekde, my sme niekde. Na každý pád si ale myslím, že je dobré sa učiť z chýb druhých a motivovať sa zase úspechmi druhých, čiže toto vnímam, tento vládny návrh zákona vnímam ako tú nastúpenú cestu, že poďme veci vylepšovať, došperkovať, lebo, ako sa vraví, niekde sa začať musí. Preto som tam zámerne spomenula ten rok 2015, že tam sme v podstate asi niekde začali, a určite si myslím, že tak ako aj malí, tak aj strední a veľkí podnikatelia, každý v tom rámci toho svojho segmentu má čo povedať a ja keď som nejakým spôsobom iniciovala tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, tak to bol výsledok toho, že ma ktosi kontaktoval z jedného z týchto segmentov, a ja som sa snažila pri najlepšej vôli, vedomí a svedomí nejakým spôsobom pomôcť im, keďže prichádzali s nejakým návrhom zákona, alebo teda s nejakými pripomienkami, ktoré sa mi z môjho pohľadu zjavili byť ako konštruktívne. Takže určite nechcem nikoho diskriminovať, ja beriem do úvahy, že každý sa prikrýva takou perinou, na akú má a v rámci toho asi aj funguje, v rámci toho, čo poskytuje alebo teda pomáha iným ľuďom, ako najlepšie vie. Takže budem veľmi rada, keď do budúcna budeme veci riešiť konštruktívne a budeme presadzovať také návrhy alebo také pripomienky, ktoré vždy pomôžu tomu konkrétnemu segmentu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegovia, kolegyne, rozprávali sme sa o odbornom vzdelávaní alebo o duálnom vzdelávaní už v prvom čítaní, tam bolo vyslovených veľmi veľa pripomienok, následne asi príde aj veľa pozmeňujúcich návrhov.
Mne nedá, aby som nezareagoval na to, čo tu bolo teraz vyslovené pred chvíľou zo strany aj pána kolegu Blanára, že je veľmi rád, že prišla táto novela, že sa bude odborné vzdelávanie takto meniť, že sa vypočula ako keby verejnosť a školy, aké mali poznatky. Ale už v 2015. všetky školy rozprávali, že krátenie normatívu bude absolútne nefunkčný krok a že školy sa do toho nezapoja a už vtedy zamestnávatelia hovorili, že ak majú vydokladovať všetky tie doklady, ktoré boli už vtedy v roku 2015., keď sa prijímal tento návrh zákona, vstúpiť do duálneho vzdelávania, že to tak nebude fungovať, a vy aj napriek tomu ste to schválili, napriek tomu, že boli tieto pripomienky. Napriek tomu, že od 2013. sa podpisovali už zmluvy na národný projekt rozvoja stredného odborného vzdelávania za 44 miliónov a doteraz my nevieme, ako tých 44 miliónov bolo vyhodnotených a kde máme nejaké výsledky toho, že koľko tých žiakov teda bolo zapojených a prečo bolo, iba tie 3 percentá, o ktorých stále rozprávame, prečo to nefungovalo. Proste tých 44 miliónov sa reálne roztratilo krížom-krážom a nikto nevie, aký to malo doteraz efekt, lebo my v rámci školstva tú informačnú nerovnosť, ktorú tam máme a neposkytujeme informácie mladým ľuďom, ale prioritne iba rozhodujeme a posledné dva roky alebo toto obdobie sa rozhoduje úplne centralizovane a úplne presne tak, ako to chce ministerstvo, tak to bude. A ešte ku všetkému budeme odstraňovať aj všetky správne konania alebo nejakú voľnosť a nebudeme mladých ľudí informovať absolútne o ničom, lebo ministerstvo vie najlepšie ako to má byť a nikto iný.
Čo sa týka tejto novely, ja som veľmi rád, že sa tam objavilo to odstránenie krátenia normatívu už po tých rokoch, koľko to rozprávame, pretože aj my za stranu SaS sme predkladali tento návrh zákon, aj dvakrát, vy ste ho dvakrát nepodporili. Teraz to prinášate vy, takže to teraz je asi správne po niekoľkých mesiacoch a po niekoľkých rokoch, kedy vám už všetci povedali, že naozaj to krátenie normatívu na školy je niečo nezmyselné.
Čo sa týka byrokracie, tak tá bola enormná, preto sa naozaj zamestnávatelia do toho nezapájali. Ja len dúfam, že teraz to uvoľnenie bude trošku výhodnejšie a budeme rozprávať o možno väčšom zapojení zamestnávateľov. Ja som veľmi prekvapený, že na začiatku, keď sa rozprávalo o tejto novele, pani ministerka, vy ste vraveli o tom, aká bude motivačná pre zamestnávateľov a vždy ste spomínali, že tam budú dve časti. Jedna je tie priame platby, ktoré tam aj zostali, hoci s tým sú aj tak problémy v rámci tej štátnej pomoci, ale stále ste rozprávali, že bude aj navýšená odpočítateľná položka pre zamestnávateľov z tých 1600 a 3200 na dvojnásobok. Zrazu už to v tom návrhu zákona nie je a kolegyňa Pčolinská to dala aj do svojho pozmeňujúceho návrhu. Tak neviem, čo sa udialo. Buď to máte premyslené a naozaj počúvate tých zamestnávateľov aj školy, alebo nie, alebo si to rozhodujete podľa seba, lebo potom nezavádzajte a nerobte takú tú bublinu, že idete pomáhať zamestnávateľom, a po tom, keď to príde do Národnej rady, tak to nie je tak a ešte aj s tou štátnou pomocou budete mať reálny problém a tom sme sa rozprávali aj na výbore.
Čo sa týka podnikovej školy, je to absolútne niečo iné, než bolo zverejnené v Učiacom sa Slovensku, kde pán Vantuch spracoval kompletné celé znenie podnikovej školy. Pán Vantuch bol oslovený vaším predchodcom pánom Plavčanom, aby vypracoval, pretože je to jeden z tých najlepších odborníkov, čo sa týka odborného vzdelávania, duálneho vzdelávania, a vy ste v rámci tej podnikovej školy opäť urobili nejaký mišmaš a ešte tam budete viazať aj deti tým spôsobom, že keď má fungovať podniková škola, tak musia mať viac ako 50 percent podpísaných učebných zmlúv a tým nasledovne aj viazanosť po doštudovaní v tejto podnikovej škole, čím reálne ovplyvňujete mladých ľudí, pretože ak po odbornej škole sa chcú rozhodnúť a chcú ísť na vysokú školu, tak túto šancu vy im nedávate a ony sa musia dohodnúť so zamestnávateľom. A všetci vieme, ako to v realite dopadne. A myslím si, že tomu sa bude venovať aj kolegyňa Remišová ďalej.
A jedna vec, ktorá, o ktorej sme rozprávali aj v diskusii, o ktorej sme rozprávali aj na výbore. My stále hovoríme o odbornom vzdelávaní iba o 3 % mladých ľudí, ktorí sú teraz zapojení v duálnom vzdelávaní, ale my nehovoríme o tých ostatných 97 % mladých ľudí, ktorí sú v odbornom vzdelávaní. Vôbec sa o nich nestaráte, absolútne neprinášate s touto novelou niečo, čo by pomohlo všetkým ostatným odborným školám, aby naozaj sa mohli rozvíjať. Stále máme 17 normatívov, resp. na odborné školy ide menej, ale stále ich tam máme toľko, že nikto sa v tom nevyzná, ako sa to počíta, ako to funguje. Ja nechápem, prečo máme takéto rozdiely. Stále nepodporujete odborné školy, aby tam išlo možno omnoho viacej financií, aby mohli zafinancovať svoje centrá, aby mohli zafinancovať svoje učebne tým spôsobom, že sa nemusia zapojiť do duálneho vzdelávania, ale vedeli by fungovať na tej škole. Proste vás nezaujímajú odborné školy, vás zaujímajú iba tie 3 % žiakov, ktoré sa zapoja do duálneho vzdelávania, a zaujíma vás to iba preto, lebo určite príde o chvíľku nejaký nový národný program na rozvoj, tak ako je to v súčasnosti v rámci tých slávnych duálpointov, s ktorými aj tak máte problémy, pretože už tam bola vznesená námietka, už sa to muselo celé riešiť. A uvidíme ako v konečnom dôsledku to dopadne.
Dve veci, ktoré mne vadia na tomto návrhu, na tejto novele. A ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh ja som prednášal už aj na výbore, tam nebol schválený, takže ho prednesiem opätovne. Týka sa zapojenia mladých ľudí do duálneho vzdelávania v druhom ročníku, pretože v súčasnosti v návrhu zákona máte, že to nebude tak nezmyselne, ako to bolo do 31. 8., ale posúvate to na 15. september, 31. október alebo v nevyhnutných okolnostiach. Keď budete potrebovať naplniť nejaké počty, tak budete to uvoľňovať na základe vášho rozhodnutia. Ja som vám vtedy argumentoval, že to bude robiť naozaj veľké problémy a mali by sme určiť, že to bude k jednotlivým dátumom a aj k druhému ročníku, teda k nasledujúcemu septembru. My sme sa tam rozprávali, že to bude robiť reálne problémy. Vy ste to nie správne pochopili ako som to ja myslel, keď naozaj žiaci vstúpia do duálneho vzdelávania 31. januára, teda v polovičke roka, tak to môže priniesť v prvom rade problémy v rámci učenia, osnov a tak ďalej, takže by bolo omnoho výhodnejšie, keby v rámci tých 15 rokov aj v rámci bezpečnosti práce a všetkého ostatného naozaj v prvom ročníku boli na škole, preberali tú teoretickú prax a potom až od druhého ročníka sa zapojili do duálneho vzdelávania.
A druhá časť pozmeňujúceho návrhu, je to klasické, o čom diskutujeme, či už s vami alebo s vedením, a to je správne konanie, ktoré odstraňujete. Nebudem rozprávať o tom VZN-ku. Tam asi nájdeme spoločnú reč, že to bude na rozhodnutí krajskej rady a rozhodnutí župana, ale naozaj mi príde veľmi neštandardné, keď na základe § 29, tuším, ods. 6 je, vy môžete zasahovať do plánovania, plánu výkonov a môžete ho aj znížiť, aj zvýšiť. Lebo prioritne pre mňa to je, že v Nitre máte jednu veľkú automobilku a v rámci tej automobilky vy sa rozhodnete, že tam potrebujete o 50 automechanikov viacej a aj napriek tomu, že vám Nitrianska župa a odbor školstva bude argumentovať, že to tak nie je, tak vy sa tak rozhodnete a chcete tých mladých ľudí reálne natlačiť do tohto odboru a chcete tých mladých ľudí dostať tam, lebo si myslíte, že keď im nedáte inú možnosť, tak oni pôjdu študovať za automechanika, čo je úplná hlúposť, lebo v rámci migrácie a ostatných vecí tí mladí ľudia vám pôjdu niekde inde.
Ja asi skončím, lebo mám ešte celý pozmeňujúci. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
To je v poriadku, však máte ešte minútu dvadsaťšesť. Nech sa páči.

Gröhling, Branislav, poslanec NR SR
Neviem, že či mám začať teda čítať celý ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, lebo on je dlhý.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Musíte, pokiaľ neprečítate, podľa rokovacieho poriadku je neplatný.

Gröhling, Branislav, poslanec NR SR
No tak chcel som prerušiť, že pôjdeme hlasovať a potom to dokončím. Ešte si dovolím požiadať pána spravodajcu, keby sme hlasovali o bode 1 samostatne a o ostatných bodoch samostatne, aby naozaj tam bola vôľa, aj keď ste vy prejavili, že by ste zvažovali to otvorenie pre druhý ročník, tak aby bola vôľa, aby ste podporili tento bod.
Takže pozmeňujúci, doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 949.
Po prvé. V čl. I bod 45 § 19 ods. 2 sa za slová "do prvého ročníka" vkladajú slová "alebo do druhého ročníka" a za slová "žiakom prvého ročníka" sa vkladajú slová "alebo druhého ročníka".
Odôvodnenie k bodu 1: Navrhuje sa uvoľnenie nezmyselnej právnej regulácie obdobia, kedy môže zamestnávateľ a zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak uzatvoriť učebnú zmluvu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán predsedajúci, prosím bod 34 zákona o výbušninách dať ako termínovaný na 21. 6. po interpeláciách.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Po dohode s poslaneckým klubom OĽANO a na základe § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku podávam návrh na zlúčenie rozpravy k návrhom, ktorým boli pridelené čísla parlamentných tlačí 1029, 1030 a 1000. Ide o dva návrhy na novelu ústavy, jeden nadväzujúci návrh na novelu volebného zákona. Všetko s rovnakým tematickým zameraním a tým je zlučovanie volieb s inými voľbami, resp. s referendom. Považujeme za účelné a vhodné, aby k nim prebehla zlúčená rozprava, a vzhľadom na to teda navrhujem, aby tlač 1000 bola v programe tejto schôdze preradená hneď za tlač 1030. No a tento procedurálny návrh na zlúčenie rozpravy podávam, ako som už povedal, po dohode a so súhlasom spolu predkladateľov všetkých troch návrhov.