33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1010. Predkladám organizáciu (pozn. red.: správne má byť – "informáciu") k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňa vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1059 z 28. mája 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu. Písomne som nedostala prihlášku od nikoho. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu zároveň za skončenú.
Je niečo, čo chcete povedať, pán navrhovateľ? Nie.
Pani poslankyňa? Nie, nie je tomu tak.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 1015. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 1064. Dávam slovo predkladateľovi pánovi poslancovi Podmanickému, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky a ktorou sa zavádza tak veľmi diskutovaný takzvaný dôchodkový strop.
V súčasnosti máme určitý kĺzavý mechanizmus, ktorým sa vypočítava vek odchodu do dôchodku v závislosti na strednom dožití života. Znamená to, že deti, ktoré sa narodia napríklad v tomto roku, tak pri tých určitých trendoch, ktoré sú dnes zrejmé a ktoré sa dajú prognózovať, môžu ísť do dôchodku napríklad v roku, teda keď budú mať 71 rokov. My sa domnievame, že to, že sa predlžuje vek priemerného dožitia neznamená automaticky, že sa predlžuje aj vek alebo schopnosť ľudí dlhšie pracovať. Ak si zoberieme situáciu na Slovensku, kde máme obrovský fond nočnej práce, keď si zoberieme do úvahy celkový fond pracovného času, kde sme lídrami v rámci Európy, tak je neprípustné, aby naši ľudia, ktorí pracujú na stavbách, vo fabrikách, aby odchádzali do dôchodku v tak neskorom veku.
Preto si myslíme, že je na mieste téma zastropovania veku odchodu do dôchodku a je na mieste rozprávať o tom už teraz. Pretože vieme, že každé sociálne opatrenie, a zvlášť toto, bude mať finančné náklady. To sme si toho vedomí. Sociálna politika vždy niečo stojí. A preto si myslíme, že tým, že prichádzame s touto témou skôr, vytvárame priestor na to, aby tie budúce vlády, ktoré budú prichádzať, sa postavili k tomuto problému čelom a prichádzali aj s ekonomickými riešeniami, ktoré tento systém urobia trvalo udržateľným. Verím, že budeme o tom diskutovať. V prvom čítaní je predovšetkým na mieste otázka filozofie zákona. V druhom čítaní budeme hovoriť aj o konkrétnejších veciach.
Takže chcem vás poprosiť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o podporu.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Ježíkovi. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu.
Pani podpredsedníčka, môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásili dvaja páni poslanci, pán poslanec Beblavý, pán poslanec Mihál, ale nevidím ani jedného z nich v rokovacej sále. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa pán poslanec Jurzyca a pán poslanec Dostál.
Pán poslanec Jurzyca, máte slovo.

Dobrý podvečer. Dámy a páni, vážená predsedajúca schôdze a vážený predkladateľ, a, samozrejme, aj spravodajca, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu skupiny poslancov, k ústavnému zákonu, ktorého hlavným cieľom je zastropovať vek odchodu do dôchodku.
Kľúčové z mojej strany je povedať, že ak niekto chce, aby ľudia chodili skôr do dôchodku v budúcnosti, tak mal a má konať v ostatných rokoch a teraz. Na to treba vytvoriť predpoklady, aby ľudia mohli chodiť skôr do dôchodku. Nie je možné, nie je reálne povedať, že budú chodiť skôr a mať pri tom relatívne vysoký dlh v sankčnom pásme, v sankčnom pásme dlhovej brzdy a mať pri tom dlhodobo neudržateľné verejné financie, ktoré podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosiahnu v roku 2067 verejný dlh na úrovni 131,6 percenta. Samozrejme teoreticky, prakticky by sme dovtedy skrachovali. Čiže v takejto situácii je nereálne niečo také sľúbiť ľuďom.
Ešte sa ale vyjadrím aj k tomu, aké by to malo dôsledky napríklad na dôchodok. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by zastropovanie na úrovni 64 rokov v roku ´38 znamenalo pokles dôchodkov o 9,5 % a znamenalo by to pokles hospodárskeho rastu, k tomu sa ešte vrátim, ale predtým si ešte vybavím jeden argument, ktorý sa často používa v tejto diskusii, a síce, že, že aj iné krajiny majú zastropovaný vek odchodu do dôchodku na 65 rokov alebo podobne. Chcem k tomu povedať, že ak sa, zrejme sa dostane tento návrh do druhého čítania, verím, že v tom čase už bude mať Parlamentný inštitút na základe mojej žiadosti vypracovanú analýzu, ktorá ukáže, koľko krajín má naozaj v ústave takto zastropovaný vek odchodu do dôchodku. Ja som sa pozeral na diskutované krajiny, ako je napríklad Poľsko alebo Česko. V Poľsku je to tak, že aj vládny inštitút finančnej politiky hovorí, že by, to zastropovanie, ktoré prijali vo svojom zákone Poliaci, bude znamenať výrazný pokles priemerného dôchodku. Už dnes je to v Poľsku asi polovica priemernej mzdy, v roku 2070 to bude zhruba štvrtina priemernej mzdy. Čiže treba pozerať aj na to, aké dôchodky budú mať tí ľudia, ktorí budú takto skôr chodiť do dôchodku, než, než bolo dohodnuté v 2012. roku.
Chcem povedať, že v našej diskusii sa tiež objavilo, že tá miera náhrady, že po roku 2038 bude stúpať a miera náhrady a že bude okolo 50 percent. Miera náhrady je ale termín, ktorý hovorí o pomere novopriznaného dôchodku priemerného k priemernej mzde. Áno, to sa bude pohybovať okolo 50 %, ale kľúčové číslo je takzvané benefit rachel a to je pomer priemerného dôchodku, nielen novopriznaného, ale priemerného za celú dobu vyplácania dôchodkov, a priemernej mzdy a tam sa my už aj tak dostávame na veľmi nízku úroveň. V roku ´40 to bude len 35 % priemernej mzdy a dnes sme, pred dvomi rokmi sme boli zhruba na úrovni 46,6 % priemernej mzdy u priemerného dôchodku. Čiže veľký pokles by to bol a veľa ľudí by sa dostalo do pásma chudoby.
Nie je teda pravda, že my bránime nejaké neetické pozície, neľudské, ale ja som presvedčený, že hlboko humánne.
Väčší, mimochodom väčší prepad než u nás je v tomto ukazovateli predpokladaný v Grécku, Poľsku a Španielsku vzhľadom na demografický vývoj a do toho by prišlo ešte toto zastropovanie.
Poznámka k Česku. Česko má formálne zastropovaný vek odchodu do dôchodku, nie je to ale ústavným zákonom, navyše dôvodová správa k tomu českému zákonu hovorí, že dôchodkový vek by mal byť stanovený na úrovni okolo 68,6 %, pretože Česko bude robiť pravidelný update tohoto, tohoto veku odchodu do dôchodku. Čiže nedá sa to porovnať s tým, čo sa navrhuje u nás. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť došlo by aj k obmedzeniu hospodárskeho rastu. Ide o to, že v tom 38. by mali prísť do dôchodku takzvané Husákove deti, čiže tie silné generácie, silné ročníky, a je veľký rozdiel, či budú ekonomicky aktívne a teda prispievať budú do verejných financií, alebo, naopak, budú dostávať z verejných financií. Čiže môžeme rátať zhruba pokles asi o 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu. A to by znamenalo, že v roku 2066 by bol potenciálne hrubý domáci produkt nižší o 6,2 %, v roku 2080 o 9,6 percenta. To je takmer ako keby sme dnes mali o 9 miliárd menej v HDP v ekonomike. Nech sú to 3 miliardy vo verejných financiách, tak si predstavme, čo to je mať 3 miliardy vo verejných financiách a nemať 3 miliardy vo verejných financiách.
Iná možnosť je, že teda neprejaví sa to, to zastropovanie sa neprejaví v nižších dôchodkoch, ale povedzme vo vyšších daniach a odvodoch. Tam treba povedať, že už dnes nám odchádzajú ľudia do zahraničia za vyššími platmi, ak sa zvýšia dane a odvody, tak, tak tie nožnice budú otvorenejšie. Ak to bude trvať dve generácie, že nám budú odchádzať kvalitní ľudia, tak je to problém nielen úzko ekonomický, ale aj širšie spoločenský.
N o kľúčové je, zopakujem to, čo som povedal na začiatku, že ak niekto úprimne pretláča tézu, že treba sa starať o ľudí, treba sa starať o to, že môže sa stať, že človek už nevládze robiť a mal by robiť, tak si predovšetkým musí zabezpečiť, aby dnes fungovala ekonomika lepšie, musí si pozrieť minuloročné čísla, lebo vek odchodu do dôchodku sa predlžoval reálne už minulý rok. Aj tento rok. Keby predkladatelia úprimne mysleli to, čo hovoria, tak majú analýzy urobené z minulého roka a z tohto roka. Ja ich nikde nevidím.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Tomáš Erik.

Pán poslanec, aj v súčasnosti je Sociálna poisťovňa dotovaná zo štátneho rozpočtu. To, čo ste nepovedali, je, že po reforme dôchodkového systému, aj vďaka iným vonkajším faktorom začal deficit Sociálnej poisťovne klesať a rozpočet bude do dvoch rokov vyrovnaný. To, čo ste nepovedali, že Európska komisia povedala, že výdavky súvisiace so starnutím budú do roku 2034 klesať, ale hlavne ste nepovedali to, že aké máte iné riešenie pre ľudí, ktorí, predpokladáme, väčšinovo nebudú chcieť robiť do veku 70 alebo viac, pretože naozaj nevládzu, najmä tí, ktorí pracujú manuálne. Čiže na jednej strane sú čísla, ktoré samozrejme sú zatiaľ len veštením z krištáľovej gule, pretože nikto nevie predpokladať, ako budú nastavené parametre. Hovoríte iba o tých, ktoré by mali zhoršiť tú prognózu, strašíte, že budú sa musieť krátiť dôchodky alebo zvyšovať odvody a dane, pritom opakujem, už teraz je Sociálna poisťovňa dotovaná zo štátneho rozpočtu, takže je to potom už len otázkou, aké priority si štát stanoví. A to, že či nejakým spôsobom sa k tomu postaví, alebo nechá ľudí z fabrík vynášať rovno na cintorín.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Jurzyca.