33. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja.
Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolega Budaj, ďakujem vám za slová podpory nášmu návrhu zákona, ale napriek tomu nebudem natoľko veľkorysý, aby som sa vám revanšoval rovnakou mincou, ako ste v úvode svojho vystúpenia adresovali nám. Totižto nezaradím vás medzi bravúrne vystúpenie, kam ste vy zaradili na striedačku Osuského, Mizíka, Dostála a Grausovú. Natoľko, by som povedal, mám istý bilančný odstup, aby som vás do tohto šíku nezadelil, ako ste to urobili vy, pretože takúto veľkorysú poctu som si takmer ani nezaslúžil.

Pán poslanec Dostál.

Ďakujem. Aj ja ďakujem za podporu nášho návrhu zákona. Pán poslanec Budaj spomínal ten rozchod česko-slovenský pred druhou svetovou vojnou. Ja by som tu len rád podotkol, že ten rozchod nebol rozchod z vôle národov, nebol to dokonca ani rozchod z vôle politických reprezentácií vtedajších, teda slovenskej a českej politickej reprezentácie. Bol to rozchod, ktorý nám vnútil Adolf Hitler a nacistické Nemecko, a to, že sa potom, potom s ním neskôr slovenská politická reprezentácia a časť kolaborantskej českej reprezentácie dokázala stotožniť, nič nemení na tom, že to nebolo ich samostatné rozhodnutie, ale bolo im vnútené, a teda do poslednej chvíle sa im, sa mu, sa mu bránili.
Rozhodne to nemožno porovnávať s tým rozchodom z roku 1992, lebo teda nech si už myslíme čokoľvek o Vladimírovi Mečiarovi a tom režime, ktorý nastolil, nech, nech máme výhrady k tomu, že sa to udialo bez referenda, je to, samozrejme, úplne neporovnateľné. Súčasná Slovenská republika je demokratický štát, konajú sa tu slobodné a demokratické voľby, je tu rešpektovaný poriadok základných práv a slobôd. Čiže reči, nereagujem práve na vás, ale na tých, ktorí hovoria dnes o druhej Slovenskej republike, sú absolútne nemiestne.
Zhodneme sa v tom, že nie je dôvod vymazávať 28. október 1918 zo slovenského príbehu, a aj to, že Masarykova republika sa nikdy nespreneverila demokracii, občianskym právam a nikdy nebola zločineckým systémom ako Tisov fašistický slovenský štát.

Pani poslankyňa Grausová.

Oceňujem váš naozaj veľmi kultivovaný prejav. Chcela by som len doplniť ešte, že akosi ste pozabudli všetci na Mníchovskú dohodu v roku 1938, kde sa zúčastnili spolu s Hitlerom a Mussolinim jeho obdivovatelia a bývalí spojenci prvej Československej republiky a garanti prvej československej štátnosti Francúzsko a Anglicko. Zabudli ste teda a pozabudli na zbabelý útek budúceho masového vraha Beneša, ktorý nechal republiku v ťažkej situácii. Ušiel do Anglicka a nechal to všetko na starého pána Dr. Háchu, ktorý sa musel ísť prosiť Hitlerovi o ochranu Česka, takže...
A ešte k tomu, čo poslanec Dostál tu rozpráva o referende. Referendum nebolo ani pred vznikom prvej Československej republiky, nebolo referendum ani po vojne, ani v ’44., ani v ’45., tak nechápem, prečo sa niekto vôbec dožadoval referenda pri terajšom vzniku v osemdesiatom..., v ’90., po ’90. roku pri vzniku Slovenskej a Českej republiky.
Ale zároveň ešte chcem pripomenúť, že ešte aj pri tomto delení Slováci odišli skrátka, že Česi nás v mnohých veciach obrali. A bola to úroveň naozaj slovenská, Slovenskej republiky, predstaviteľov, ktorí chceli dôstojný rozchod, dôstojný teda akt tohoto rozvodu a netrvali na tom a nebazírovali a nezachraňovali jednoducho to, čomu sa Česká strana spreneverila. Napríklad zoberme si len ukradnutú zástavu a... A tak ďalej a tak ďalej.

Nech sa páči, pán poslanec Budaj, môžte reagovať.

Plne súhlasím s pánom Dostálom že jedným z našich sebaklamov, ktorý stále obchádzame, je falošný výklad zániku prvej ČSR a vzniku Tisovho režimu. Bol, bol, ten vznik, najmä pokiaľ hovoríme o vznik tohoto vojnového slovenského štátu, bol, bol vecou nemeckého diktátu.
Iná vec je, pán kolega, rozpad prvej ČSR, ktorý začal kapituláciou československej, resp. českej elity po Mníchovskej dohode, dobrovoľnou abdikáciou prezidenta Beneša, jeho útekom z Československa. Nebol to veľmi slávny boj. Demobilizácia, podotýkam, že vtedy aj časopis Slovák vyzval k mobilizácii a slovenskí branci a odvedenci nastúpili v celom rozsahu na obranu republiky. České politické elity a najmä prezident Beneš a jeho prostredie sa ale rozhodli kapitulovať. Ako som už povedal, nie sme tu poväčšine veľmi historici. Ani medzi historikmi ešte nieto priveľkého odstupu, dlhé roky doktrinálnej výchovy aj samotných historikov, komunistickej výchovy, neviedli k veľkej objektivite ani v týchto otázkach česko - pomlčka - slovenských vzťahov, a preto ja pristupujem aj k cudzím názorom, s ktorými nesúhlasím, snažím sa s veľkou dávkou pokory.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave?
Nech sa páči.

Vážená snemovňa, perspektívne nás čaká ďalšie hlasovanie o tomto návrhu zákona. Nemyslím si, ako sa tak pozerám, že by sme nahliadli to, čo podľa nás je jasné. A nechcem povedať, že to bude hanbou tejto snemovne, ale každý si píše svoje postoje a každý akýmsi spôsobom vstupuje i do dejín a do histórie. Niekto by povedal, zemiaky lacnejšie nebudú, nebudú, aj keby sme tento návrh prijali. Ale to, čo som za tie roky v tejto snemovni s takýmito totožnými alebo veľmi podobnými návrhmi zákona zažil, je len obraz toho, akí sme. A teraz nehádžem kameňom, lebo snemovňa je najdokonalejší obraz svojho občianstva. Každá skupina občanov má na tejto skupinovej fotografii svoje pixely. A akokoľvek občania nemajú radi parlament, zabúdajú na elementárnu pravdu, že je ich najvernejším obrazom. A ak ich najvernejší obraz nepovažuje vznik Československej republiky a tým pádom slobodného Slovenska za rovný 1. máju, 8. máju, 1. septembru, tak je to len výpoveď o tom, akí sme.