33. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som v skratke zareagoval na postrehy, ktoré som tu počul, nezmestilo sa mi to do faktickej poznámky, tak ale musíme sa k tomu vyjadriť.
Predkladatelia... Kde je? Asi odišiel pán Rajtár zo sály, škoda. Predkladatelia apelovali tým, že napríklad taká NAKA by mala v prvom rade bojovať proti samotným zločincom, a nie proti poštárom alebo sprostredkovateľom, ktorí o tých zločinoch informujú. To, samozrejme, je úplne pravda, s tým maximálne súhlasíme, my si myslíme celkovo, že verbálne trestné činy by nemali byť nejak, nejak razantne postihované. Vy ste hovorili o tom, že trestný čin ohovárania slúži v súčasnosti ako akási palica na novinárov, ktorým sa tí kriminálnici opäť, alebo teda obvinení vyhrážajú, vyhrážajú tým novinárom, že ak neprestanú s tou činnosťou, tak podajú na nich trestné oznámenie.
Viete, ja si myslím, že vy tento návrh zákona predkladáte len preto, že strana SaS, Sloboda a Solidarita, prípadne jej spriaznené strany, ktoré kandidovali v koalícii spolu s ňou alebo na jej kandidátke, sú v relatívnej priazni mainstreamových médií. Je to jednoducho objektívny fakt, keď by ste si pozreli, ako veľmi je kritizovaná Ľudová strana Naše Slovensko napríklad v médiách, ako veľmi je vládna koalícia a ako veľmi je strana SaS, tak bez toho, aby ste si robili nejakú veľmi hlbokú a podrobnú štatistiku, musí byť evidentné a je evidentné, že strany tej takzvanej štandardnej opozície napojenej na vo veľkej miere na ten tretí sektor, sú v médiách nejakým spôsobom menej kritizované, v niektorých médiách dokonca vôbec. Naopak, sú strany, ktoré sú iba kritizované a všetky pozitívne informácie sa zamlčiavajú.
Ja si nemyslím, že všetci novinári sú kriminálnici, to vôbec nie je pravda, to si môže myslieť len naivný človek, ale takisto neplatí ani opačné tvrdenie, že všetci novinári sú svätí, a dokonca ani vražda Jána Kuciaka neurobila zo všetkých novinárov svätých ľudí, aj keď si to mnohí myslia, aj keď to mnohí chcú takýmto spôsobom implikovať. Po vražde Jána Kuciaka sa z novinárov nestali slušnejší a lepší ľudia, ako sa to snažia niektorí aj politici, aj samotní novinári v médiách aj vo verejnosti vzbudiť taký dojem. Práve naopak, tí novinári zostali presne takí istí, ako boli, akurát teda sa stal jeden tragický čin. Ten čin, samozrejme, je odsúdeniahodný, aj keď ešte stále nevieme, či teda, kto zabil Jána Kuciaka, a je tu len predpoklad, že to súviselo s nejakým stavom štátu a prípadne s vládnou koalíciou.
Ja si myslím, že novinári určite nestoja mimo práva na kritiku, a ľudia, o ktorých tí novinári píšu, musia mať nástroje, ktorými sa proti novinárom musia brániť.
Ja viem, že pán Dostál napríklad argumentoval tým, že, a pán Rajtár to potom spomenul takisto, že trestný čin ohovárania je veľmi málo využívaný trestný čin z pohľadu toho, že nikto nebol ešte doposiaľ odsúdený, sami ste povedali, že neviete o nikom, kto by sedel reálne v base za to, že niekoho ohováral, čiže tento trestný čin sa neaplikuje až tak a vy tvrdíte, že keď sa tento trestný čin nevyužíva, tak ho treba vyhodiť z Trestného zákonníka, pretože je tam zbytočný, no ale potom ja odmietam takéto uvažovanie, takúto logiku, lebo potom rovnako by ste mohli vyhodiť alebo uvažovať o vyhodení trestného činu napríklad hanobenia miesta posledného odpočinku. To sú trestné činy, ktoré sa tiež..., stávajú sa, ale nie tak často. Alebo ešte zriedkavejší trestný čin - hanobenie mŕtveho. To znamená nekrofília. Je to trestný čin, veľmi, veľmi zriedkavý, neviem, či vôbec niekto bol za to odsúdený v histórii Slovenskej republiky, ale napriek tomu si trúfam povedať, že tu nie je nikto, kto by navrhol, že aj tento trestný čin len preto, že sa nedeje, tak ho teraz vyhoďme z Trestného zákonníka, pretože keď ho vyhodíme z Trestného zákonníka, tak ako keby sme ho legitimizovali. Ako keby sme legalizovali to, že hanobenie mŕtveho bude niečo normálne.
To isté by sa stalo, ak by sa teraz nejakým spôsobom zrušil trestný čin ohovárania. To by bolo akési gesto pre novinárov, že naozaj môžu si písať o hocikom hocičo, a jediné, jediný nástroj obrany, ktorú by tá obeť mala, by bola len občianska žaloba. Lenže žaloby na ochrany osobnosti sám nejako týchto žalôb alebo takýchto súdnych procesov momentálne mám, takisto nie sú žiadne terno, žiadna výhra, pretože tam je veľmi ťažké preukázať ujmu, veľmi ťažké preukázať ujmu a tobôž nie nejakú škodu.
Každý, každá, každý zamestnanec, každá profesia má svoje riziká, má svoje pozitíva, svoje negatíva, tak ako elektrikár je zodpovedný za elektroinštaláciu alebo nejakú, nadimenzovanie nejakých prenosových vedení, alebo ako je statik zodpovedný za nadimenzovanie mosta, to nemôže poddimenzovať nosníky, aby sa ten most nezrútil, alebo ako lekár je zodpovedný v krajnom prípade za ublíženie na zdraví pacienta alebo za, prípadne za jeho, za smrť tohto pacienta, každý z týchto ľudí môže byť v konečnom dôsledku trestne stíhaný za zanedbanie svojich pracovných povinností, za škodu, ktorá vznikne zanedbaním ich povinností. Prečo by práve novinári, profesia novinárov mala byť výnimkou? Prečo by novinári nemohli byť súdení alebo teda stíhaní za to, ak o niekom vedome šíria lži, klamstvá, ohovárania.
Ako v jednej veci sa dá súhlasiť, čo ste tu povedali, že je diskutabilné, že či naozaj za trestný čin ohovárania má byť väzenie v tom najradikálnejšom, extrémnom prípade, to si myslím, že asi nie, to je predsa len už dosť také neadekvátne, by som povedal, tomu. Ale samotná existencia trestného činu ohovárania, si myslím, že je opodstatnená. Je to akási, ako jeden z mála obranných nástrojov obetí, ktoré sú ohovárané. Je to jeden z mála nástrojov, ktorý ešte drží novinárov v medziach akejsi objektivity, pretože keby tento trestný čin neexistoval, tak som presvedčený, že novinári by boli oveľa odvážnejší, ale nemyslím v tom konštruktívnom slova zmysle, práve naopak, aj v tom deštruktívnom slova zmysle. To znamená, v tom zmysle, že chcú len špiniť, ubližovať, prípadne klamať.
Čiže z nášho pohľadu môžme sa baviť o tom, že by sa možno tá sadzba, to väzenie nejakým spôsobom zredukovalo, to je naozaj neadekvátne, ale samotná existencia trestného činu ohovárania, si myslím, že je opodstatnená a mala by zostať v Trestnom zákonníku.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Milan, aby som dal plastický obraz o práci novinárov, ako vedia urobiť z hračkárskeho autíčka naozajstnú formulu, pripomeniem mediálnu hystériu ohľadom vraždy Daniela Tupého. Médiá vyvolali demonštrácie proti údajným extrémistom, čo sa obrátilo okamžite, samozrejme, proti národne orientovaným vlastencom. A čo vyšlo na povrch po rokoch? Neboli to žiadni extrémisti ani skinheadi. Boli to členovia bandy piťovcov, ktorí mali taký zvyk, že chodili v maskáčoch. Tak toto je ilustrácia, plastický pohľad na prácu novinárov, čo vedia urobiť, a nakoniec to je všetko ináč.

Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem ti, pán kolega Uhrík. Ja by som ešte chcela k tomu doplniť, naozaj novinár svojím zlým prístupom môže zničiť, môže úžasne poškodiť, môže zničiť povesť nevinného človeka a to sa už potom nikdy nedá zobrať naspäť. On obviní, obvinia človeka, obvinia ľudí, potom sa síce možno ospravedlnia nejakými drobnými písmenkami, ktoré už nikto nečíta, ale ostane to zlo, ktoré rozšírili. A preto ja som naozaj za to, aby to ostalo trestným činom a dokonca aby boli v niektorých prípadoch aj tresty odňatia slobody.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán Rajtár tu nie je. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Martina Poliačika, Mareka Maďariča, ale páni poslanci tu nie sú, takže bod prerokujeme na konci schôdze.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotleba, Milana Uhríka, Jána Moru, Rastislava Schlosára a Petra Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 1020. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1069.
Dávam slovo poslancovi Milanovi Uhríkovi, aby návrh zákona uviedol.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol novelu zákona č. 308/2000 Z. z., to je zákon o vysielaní a retransmisii.
Cieľom tejto novely je obmedzenie množstva reklamy vysielanej v televízii a v rozhlase, v rádiách, obmedzenie ako kvantitavíne, tak aj kvalitatívne, plus zavedenie nejakých doplnkových zobrazovaní, ktoré by boli televízie povinné vysielať počas reklamnej prestávky, a takisto aj zvýšenie pokút za nedodržanie ustanovení zákona o obmedzení reklamy, aby televízne, rádiové a rozhlasové spoločnosti mali väčšiu motiváciu dodržiavať ustanovenia zákona.
Toľko stručne na úvod. Viac potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru médiá, poslancovi Jurajovi Kolesárovi.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je aj zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018.
Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Prihlásil sa pán poslanec Stanislav Drobný.
Ako prvý o slovo požiadal pán navrhovateľ, pán poslanec Uhrík.
Nech sa páči.