33. schôdza

Pani poslankyňa, ja vám chcem veľmi pekne poďakovať za slová "Slovensko také nie je", ktoré ste vyslovili v kontexte tej nešťastnej udalosti vraždy Filipínca Henryho. Konečne sa našiel niekto z opozície, kto nechcel a nechce zneužívať túto hroznú tragédiu v politickom zápase. Bohužiaľ, mnoho vašich kolegov z opozície to urobilo.
Viete dobre, že bol som jeden z prvých politikov, pretože som vystupoval v diskusnej relácii, ktorý ostro odsúdil tento útok. Povedal som, že len zviera v ľudskej koži môže dokopať na smrť človeka, ktorý sa snažil chrániť ženy. Je to nešťastná udalosť. Znásobilo to, to, to zhrozenie vo mne aj v ľuďoch znásobilo to video. Pevne veríme, že ten páchateľ bol potrestaný.
Pre mňa je to hrdina, pre mňa je Henry hrdina. A ešte raz opakujem, veľmi si cením, že nesnažíte sa, je tu malá skupina opozičných politikov, možno aj vy, nesnažíte sa z toho robiť systémovú vec, pretože naozaj Slovensko také nie je.

Teraz zapnúť pána, teda mikrofón pánovi poslancovi Budajovi.

Ďakujem, pán predsedajúci, za pochopenie. Chcem sa prihlásiť len kvôli tomu, aby som poďakoval pani Verešovej, že vyslovila ako za ústavných činiteľov ospravedlnenie. Je to kľúčové, aby na pôde Národnej rady zaznelo ospravedlnenie rodine a pozostalým po Henrym, pretože vskutku sa zapíše do príbehov slovenského zápasu s násilím.
My v posledných rokoch čelíme aj kvôli novším technológiám, ktoré umožňujú nebývalú demokratizáciu verejného diskurzu, čelíme aj obrovskej infekcii agresivity, že v tom verejnom diskurze, ktorý prebieha na sociálnych sieťach, sa veľmi ľahko darí šíriť tejto infekcii, agresivity, násilia, nenávisti. Národná rada je povinná sa voči tejto, tomuto nebezpečiu ohradiť a ja by som chcel veriť, že by mala stáť na čele úsilia o zmierlivú atmosféru v spoločnosti, toleranciu, slušnosť a znášanlivosť. Bez týchto sloganov a neustáleho obnovovania slušnosti a znášanlivosti sa totiž demokracia, pluralita stáva neznesiteľnou, nepríjemnou a nebude mať podporu.
Preto ako hlavný demokratický orgán Slovenska je našou povinnosťou, aby tu zaznelo ospravedlnenie pozostalým, aby tu zazneli jasné gestá solidarity so všetkými, ktorí bránia na ulici bezbranných, so všetkými, ktorí stoja na strane slušnosti.

Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová, môžte reagovať.

Ďakujem vám za vaše prejavy k mojej rozprave, všetkým. Chcem povedať, že Slovenky a Slováci historicky vždy pomohli človeku v núdzi. Hovorili o nás, že sme pohostinná krajina. Už dávnejšie, viac rokov dozadu som sa vyjadrila, že ako Slovensko a hlavne teda farnosti, napríklad kresťanské farnosti, katolícke farnosti sme schopní prijať do každej takejto farnosti utečencov a migrantov. Málo to zaznievalo verejne, ale som o tom presvedčená, že sme toho schopní stále, že to nie je len minulosť.
A práve preto som aj, vyzývam a vyzvala som nás, všetkých predstaviteľov, ale aj známe osobnosti, aby sme, aby sme podporili aj túto otázku, lebo Slováci boli pohostinní. A ak hovorím, že Slovensko také nie je, tak hlavne chcem, aby také aj zostalo a aby toto boli iba naozaj jednotlivé prípady a individuálne prípady, aby sa to nestalo, že je to vždy alebo, že je to u nás opakované.
Takže veľmi by som chcela, aby Slovensko aj v zahraničí malo toto meno. A práve preto oceňujem iniciatívu pani predsedníčky Cséfalvayovej, túto iniciatívu. Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, chcela by som veľmi pekne, zo srdca skutočne poďakovať všetkým poslankyniam a poslancom, ktorí sú tu zvolení za demokratické strany, za to, že sa zapojili do tejto diskusie, či už v rozprave alebo prostredníctvom faktických poznámok. Veľmi pekne vám ďakujem za podporu tejto iniciatívy.
Najmä by som chcela poďakovať pani podpredsedníčke Nicholsonovej, zo svedectva ktorej mi ešte stále behá mráz po chrbte, ale ďakujem aj všetkým ostatným.
Pani predsedníčka Verešová, presne, ako ste povedali, my ako poslanci sme prví, ktorí musíme odsúdiť extrémizmus. A to bolo práve motívom aj podania tohto môjho návrhu. Chcem zdôrazniť, že odmietam dávať do kontrastu akékoľvek obete, že či je väčšia obeť rómsky chlapec alebo biely, alebo, alebo filipínsky alebo babička, ktokoľvek, každá jedna obeť násilia je strašná. A táto deklarácia ale nie je o konkrétnom jednotlivcovi, ale je najmä o klíme v spoločnosti. A len dokazuje aj táto debata, ktorú sme tu mali, a presne, ako povedala aj pani poslankyňa Verešová, že pri debate o extrémizme sú schopní niektorí poslanci šíriť extrémistické nenávistné názory priamo tu v sále a priamo tu vyzývať kolegu na pästné súboje. Toto je naozaj ukážkou toho, že tá agresivita v spoločnosti sa má kde brať, ak, ak je pravdou teda, že sa ľudia inšpirujú aj odtiaľto, a že takáto deklarácia je viac ako potrebná.
Som rada, pani poslankyňa Verešová, že ste hovorili aj o migrácii, pretože najprv, keď bola tá utečenecká vlna, keď vrcholila, tak sa ľudia tvárili, že samozrejme, že by sme prijali a že sme kresťania, prijali by sme utečencov, ale ktorí by boli kultúrne a nábožensky podobní nám, pretože sa bojíme o naše kresťanstvo. Tak v prvom rade pochybujem, že ak ste skutočne, ak je niekto skutočným kresťanom, tak ho môže akýkoľvek vyznávač akéhokoľvek iného náboženstva nejakým spôsobom ohroziť v jeho viere. A na druhej strane potom je mi naozaj smutno, smiešno, keď vidím, ako niektorí politici zneužívajú tému srbských pracovníkov, ktorí skutočne už kultúrne, nábožensky bližší pomaly byť nemôžu, ktorí sem prichádzajú za prácou, a ešte aj tam sa šíri nenávisť. Tak aj tento problém adresuje práve táto deklarácia alebo toto vyhlásenie.
Určite je namieste, tak ako ste viacerí povedali, ospravedlniť sa Henryho rodine. Som veľmi rada, že aj z úst najvyšších predstaviteľov, aj pána premiéra a aj pána predsedu Národnej rady Danka zazneli naozaj jasné odsúdenia. Som rada, že sa aktivizovali, aj pani ministerka vnútra, že poskytla vládny špeciál na prevoz telesných pozostatkov Henryho a že jednoducho sme sa postavili, myslím si, že tak ako je slušné a dôstojné. Ale zároveň som presvedčená, že je potrebné aj prijatie takejto deklarácie Národnej rady nielen vzhľadom na Henryho, ale aj vzhľadom na tú náladu, ktorá v spoločnosti vládne.
Bežne sa nevyjadrujem alebo som teda toho názoru, že je lepšie nereagovať na prejavy poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko, pretože to im len nahráva, keď ich vťahujeme do diskusie, legitimizujeme ich názory a väčšinou v populistickom type diskusie, aký vedú oni, môžu byť len víťazmi a veľmi ťažko zvíťazíte s rozumnými argumentmi. Týmto jedenkrát urobím výnimku.
Pretože nehnevajte sa, ale je mi z toho zle, ako tu deklarujete, že idete podporiť vyhlásenie proti extrémizmu a zároveň tu priamo pri tejto diskusii extrémizmus šírite. Pripomínate mi presne toho útočníka, ktorý zabil Henryho, ktorý, o ktorom celé mesto vie, že má sklony k sympatiám k fašizmu a k extrémizmu, ktorý sa netají tým, na Facebooku otvorene lajkuje stránky typu Ku-Klux-Klan a podobné extrémistické stránky a na druhý deň po útoku si už zrazu nič nepamätá, zrazu z jeho Facebooku všetko zmizne a zrazu si nepamätá ani to, že natáčal svoju obeť na video a vykladal si na ňu nohu. Tak vy tiež podobne šírite extrémistické názory, ale potom zrazu, keď s tým máte byť konfrontovaní, tak nie ste historici, zrazu neviete ovládať počítač a zrazu číslo 1488 na šeku je len náhodným zhlukom číslic.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslankyne Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 968). Prosím okrem pani poslankyne aj pána poslanca Mihála, ktorý je spravodajcom, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.
Pani navrhovateľka, vy idete teraz vystúpiť, takže vám dávam teraz slovo. Nech sa páči.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 968.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja by som teda pokračovala v predstavení svojho návrhu zo včerajšieho večera. Ide, ešte raz zopakujem, o návrh o zavedenia otcovského voľna počas prvých dvoch týždňov po narodení dieťaťa. Je to návrh, ktorý predkladám už druhýkrát, po roku vraciam sa k nemu a vraciam sa k nemu z dvoch dôvodov.
Tým prvým je, že je to skrátka dobrý návrh. Ako som už povedala aj v úvode, keď som predstavila tento návrh ešte včera, dnes síce otcovia nárok na 28 týždňov materskej majú, ale nemôžu si ju vziať počas doby, keď je na materskej matka dieťaťa. A pritom otec je práve v čase hneď po narodení potomka najviac potrebný. Môže totiž pomôcť matke v období, keď je ona ešte v nemocnici, zotavuje sa po pôrode a on sa buď postará o starších súrodencov, alebo môže ísť vybaviť potrebnú administratívu, ktorá súvisí s narodením dieťaťa, čiže rôzne papierovačky pri vybavení príspevkov, na ktoré majú nárok deti alebo rodičia.
Podľa Zákonníka práce máme nárok na platené voľno pri úmrtí rodinného príslušníka, svadbe, dokonca v nepriaznivom počasí, atď., ale v prípade narodenia dieťaťa máme takýto nárok len na obdobie, keď vezieme, keď teda partner vezie partnerku do pôrodnice, resp. z nej a nič medzi tým. A pritom práve prvé týždne po narodení dieťatka bývajú pre rodinu najnáročnejšie.
Podľa môjho návrhu by otec získal nárok na dva týždne plateného voľna navyše počas šestonedelia matky a rovnako ako matke by mu Sociálna poisťovňa zaplatila za tieto dva týždne 75 % mzdy. Len dodám, že z krajín V4 sme jediná krajina, ktorá takéto opatrenie nemá zavedené. A tak isto je potrebné povedať, že tri štvrtiny krajín Európskej únie už takéto opatrenie v nejakom jeho, v nejakej jeho forme majú.
K nákladom, pretože toto je opatrenie, ktoré si vyžiada náklady navyše zo štátneho rozpočtu, to nikto nezapiera, ale je to opatrenie, ktoré, ktoré si myslím, že je nutné, už sme ho tu dávno mali mať, takže, takže to poviem len, aby, aby sme si uvedomili, koľko nás to asi bude stáť. Pri výpočte z priemernej mzdy a ak vychádzame napríklad z príkladu konkrétne Francúzska, ktoré pri zavedení tohto opatrenia vtedy si tam vybralo toto otcovské zhruba 40 % otcov, čo ak preklopíme na naše pomery, robí okolo 20-tisíc otcov, by nás to stálo zhruba plus 10 miliónov eur. Druhým dôvodom je, že už pred vyše rokom, ako som už hovorila, keď som tento návrh predkladala prvýkrát, aj samotná Európska komisia pri predstavovaní princípov európskeho piliera sociálnych práv ponúkla prvé konkrétne návrhy sociálnych opatrení, ktoré by mali byť garantované v celej Európskej únii.
Jedným z týchto návrhov bolo práve zavedenie platenej otcovskej dovolenky v rozsahu aspoň desať dní. Inými slovami, čo to znamená? Členské krajiny budú tak či tak nútené implementovať toto opatrenie do svojich zákonov a ja stále čakám, kedy si toto uvedomí aj ministerstvo sociálnych vecí Slovenskej republiky. Už pred rokom sa pán minister vyjadroval, že toto bude priorita roka 2018, máme jún, zatiaľ sa nič nestalo, v marci tohto roka pán Stuška za ministerstvo vyhlásil, že tento návrh sa už pripravuje. Nuž, tento návrh bol na stole už minulý rok v podobe môjho návrhu zákona, ktorý teda dávam do placu opäť na tejto schôdzi, takže stačí ho len prijať, nemusíme čakať na žiadne ďalšie návrhy.
Pokiaľ túto tému začne ministerstvo reálne riešiť až niekedy tesne pred voľbami, ja osobne to budem považovať za obyčajný predvolebný ťah. Preto pokiaľ návrh zavedenia plateného otcovského voľna v prvých dvoch týždňoch po narodení dieťaťa opäť nebude prijatý, budem sa ministra Richtera formou interpelácie pýtať, kedy sa ním teda mieni zaoberať. Ročne sa u nás rodí zhruba 50-tisíc detí a viem, že otcovia by túto možnosť privítali. Preto nevidím dôvod s jeho prijatím ďalej čakať a žiadam vás o jeho podporu a posunutie do druhého čítania.
Ďakujem.

Prepáčte za krátke zdržanie. Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou pani poslankyňa Milanová.
Nech sa páči, máte slovo.