33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
20.6.2018 o 15:39 hod.
doc. PhDr. PhD. MBA
Martin Klus
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Opäť všetkých pekne pozdravujem, vrátane divákov na balkóne. A dovoľte mi, aby som povedal možno pár takých našich motívov, ktoré nás viedli k predloženiu tohto návrhu zákona, ústavného zákona, by som rád zdôraznil a možno tak trošku sa aj odlíšil od toho návrhu zákona, ktoré predkladá hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, pretože my tu ideme po primárnom motíve iba jednom a tom zásadnom, a to je naozaj zlúčiť referendum s voľbami. Práve tam predpokladáme, že dosiahneme tie dva efekty, ktoré som spomínal pri uvádzaní tohto návrhu zákona, to je ten finančný efekt, ktorý umožní ušetriť nemalé verejné prostriedky, kedy zlúčime teda referendum s voľbami a teda aj s volebnými komisiami a kedy aj zjednodušíme občanom samotné volebné akty, pretože keď už raz idem voliť napríklad primátora, starostu a svojich poslancov miestneho, obecného alebo mestského zastupiteľstva, tak si viem predstaviť, že ten človek ocení, keď zároveň dostane ešte jeden lístok navyše, na ktorom sa bude môcť vyjadriť napríklad v rámci miestneho, regionálneho, alebo keď chceme, celoštátneho referenda.
Aj preto tento návrh ústavného zákona, aj preto veríme, že toto najlepší a najjednoduchší spôsob ako sa vysporiadať s tým zásadným problémom, ktorým je neplatnosť referend, a to práve kvôli spomínanej podmienke 50-percentného kvóra, ktorú tu niekoľkokrát spomenul môj predrečník Igor Matovič. Ja osobne mám tak isto problémom s kvórom, tak isto by som si položil tú istú otázku, ktorú povedal kolega Peter Pčolinský, že prečo práve 25 percent. Je to otázka na diskusiu, ja som zachytil aj veľmi zaujímavé návrhy o tom, že by tam mala byť polovica z poslednej volebnej účasti napríklad vo voľbách do Národnej rady. Rôzne krajiny to majú naozaj rôzne vyriešené. Som veľmi vďačný aj za ten príklad, ktorý spomínala Anka Verešová z Chorvátska. Treba zdôrazniť, že napríklad v Írsku ktoré je tak isto veľmi známe referendami, nemajú žiadne kvórum, rovnako ako v už spomínanom Švajčiarsku a v niektorých ďalších krajinách. Pokiaľ viem, tak v západnej Európe niet takej krajiny, ktorá by mala kvórum na platnosť referenda, ale zároveň treba aj zdôrazniť to, že je tu istá miera rizika. A to riziko spomenul aj Igor Matovič, keď hovoril o tom, že ak by sme v tejto chvíli, keď ľudia sú naučení voliť nohami, úplne zrušili kvórum, tak to naozaj skupina ľudí, ktorá si podľa môjho názoru dlhodobo neuvedomuje dôsledky svojho konania a politického rozhodovania, vyhlasuje voľby o vystúpení alebo, pardon, referendum o vystúpení Slovenskej z Európskej únie a zo Severoatlantickej aliancie, tak by to s touto krajinou mohlo dopadnúť veľmi zle, pretože by o tejto otázke mohla rozhodnúť veľmi malá skupina ľudí, vzhľadom na to, že pomerne veľká skupina ľudí je dnes na Slovensku naučená, ako som povedal, hlasovať nohami. To znamená, sa nezúčastňujú referenda, pretože boli naučení, že chcú povedať nie, tak stačí, že sa na referende nezúčastnia.
A tu by som možno povedal jeden zaujímavý referendový paradox, ktorý na Slovensku máme, málokto o ňom vie a ja ho rád a často zdôrazňujem aj na akademickej pôde, o vstupe Slovenska do Európskej únie rozhodli tí občania, ktorí prišli hlasovať proti vstupu Slovenska do Európskej únie. Ono to možno nedáva na prvé počutie logiku, ale keď si uvedomíme že bola len 52-percentná účasť a viac ako 6 % obyvateľov prišlo povedať nie, tak boli to práve oni, vďaka ktorým Slovenská republika vstúpila do Európskej únie, v opačnom prípade by referendum nebolo platné. Aj toto si uvedomme že takéto paradoxy tu máme pri 50-percentnom kvóre.
Ale keď už som spomínal, že je tu obrovské riziko vzhľadom na to, že tu nie je táto tradícia hlasovať v referendách nie, pretože miesto toho radšej občania na voľby nejdú a miesto toho dokonca aj niektorí ústavní činitelia v minulosti vyhlasovali, že, občania, nezúčastníte sa referenda, čo je podľa mňa v civilizovanej krajine tak trošku šialenstvo, miesto toho začnime tým, že zrušíme kvórum v podstate okamžite na miestnej a regionálne úrovni. Aby sa tam naučili občania, akým spôsobom referendum funguje, aké dôležité je, aby nezostali sedieť doma, pretože im niekto rozhodne o založení skládky vedľa ich domu, alebo o výstavbe veľkého obchodného centra na ich parkovisku, alebo o výstavbe nejakej veľkej fabriky, ktorá im tam bude robiť hluk a znehodnotí celý majetok. Toto je najlepší spôsob ako naučiť ľudí hlasovať v referendách.
A keď sme už spomínali to Švajčiarsko, treba povedať, že Švajčiarsko je dnes krajina, kde sa koná najviac referend na svete, viac, vo Švajčiarsku, ako vo všetkých ostatných krajinách sveta dokopy. A toto sa deje aj kvôli tomu, pretože je tam veľmi silná tradícia práve miestnych a takzvaných kantonálnych referend. Tých celoštátnych je podstatne menej. A práve na miestnych a kantonálnych referendách sa občania naučili, ako funguje referendová demokracia a aké dôležité je prísť a vyjadriť svoj názor. Aj preto tých 83 % účasti, ktoré boli spomínané mojím predrečníkom.
Mimoriadne dôležité je to aj v iných krajinách, kde tak isto je podstatne a výrazne vyššia volebná a zároveň aj referendová účasť ako na Slovensku. Keď na Slovensku javí o voľbu prezidenta záujem niečo cez viac ako 40 % voličov, tak ako môžme očakávať, že títo voliči budú javiť záujem o referendovú otázku, ktorá, povedzme si celkom úprimne, pre veľkú väčšinu spoločnosti nie je zaujímavá? A o to zvlášť, ak by sa týkala tak zásadných a dôležitých vecí, ako je naša zahranično-politická orientácia, ktorá je, bohužiaľ, veľmi intenzívne masírovaná rôznymi alternatívnymi a konšpiračnými médiami naprieč celou Slovenskou republikou.
Takže aj kvôli tomu buďme trošičku opatrnejší, pokiaľ ide o kvórum. A naozaj aj v našom programe nájdete odvolávku na to, že začnime na miestnej a regionálnej úrovni, tam by sme to mohli spustiť hneď a potom sa postupne presuňme aj na úroveň celoštátnu.
Veľmi dôležité je ešte v tejto súvislosti spomenúť aj množstvo iných vecí, pokiaľ už hovoríme o takzvanom sfunkčnení referenda, ale to nie je predmetom návrhu zákona, ktorý predkladáme my; 25-percentné kvórum teda, aby som to odlíšil, navrhujú kolegovia z OĽANO. Naším návrhom zákona sledujeme len zlúčenie referend a volieb, pokiaľ sa tieto konajú v 365-dňovom limite, to tiež treba zdôrazniť. Aby si niekto nemyslel, že ak majú byť voľby o dva roky alebo neskôr, lebo aj také situácie sa stávajú, tak že tí, ktorí vyzbierajú petičné podpisy, potom musia príliš dlho čakať. Nie, ten limit je obdobie jedného roka. A práve takto veríme, že sa môže prirodzeným spôsobom zvýšiť účasť aj záujem o referendovú problematiku a zároveň možno aj opačne o samotné voľby. Čiže ak niekto chce veľmi hlasovať v danom referende, tak možno to bude pre neho motív, aby už zároveň zahlasoval aj v daných voľbách, ktoré budú s týmto referendom zlúčené. Čiže ani toto nemožno vylúčiť.
Ale keď už sme už hovorili o tom sfunkčnení referenda, tu nadviažem na pána docenta Kresáka, ktorý spomínal čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. A potom je tu ešte jeden dôležitý článok, ktorý hovorí o tom, že referendum vyhlasuje Národná rada ako zákon. Tu už treba ísť podstatne hlbšie do Ústavy Slovenskej republiky. Podstatne hlbšie v tom, že ak chceme, aby takéto referendum mohlo byť vyhlásiteľné automaticky, aby sme mali na Slovensku takzvané obligatórne referendá, tak je nevyhnutné, aby sme tieto mali priamo v paragrafovej podobe. V opačnom prípade to môže Národná rada zmeniť podľa svojej najlepšej vôli a svedomia, tak ako to zase predpokladá čl. 73 pri našom správaní sa a pôsobení tu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Čiže je to komplexná téma, treba s ňou narábať aj po odbornej stránke veľmi opatrne, preto som rád a som vďačný za príspevky pána docenta Kresáka, ja som si vypočul tú jeho diskusiu niekoľkokrát, poznám aj jeho názory z akademickej pôdy a som za to, aby sme o tejto téme diskutovali čo najčastejšie, aby tu došlo k zmene. Áno, aj my sme za spustenie referenda, áno, aj my si myslíme, že sú to vyhodené peniaze, pokiaľ zostane referendum nastavené tak, ako je v súčasnosti, ale tých "ale" je tam podstatne viacej.
A jedno z nich ešte si predsa len dovolím spomenúť. A to je náš návrh, ktorý máme v našom programe, ale ktorý nie je súčasťou tohto návrhu zákona, a to je práca s tými petičnými prahmi. Bavme sa o tom, či naozaj 350-tisíc podpisov nie je príliš veľa. Keď už sme spomínali to Švajčiarsko, tak tam sa celoštátne referendum dá vypísať aj s podstatne nižším počtom petičných podpisov. Ak si to dobre pamätám, tak 100-tisíc je už pri obligatórnom referende. Takže aj toto je otázka, ktorú si položme tu v pléne a na ktorú začnime politickú, ale zároveň aj odbornú diskusiu.
A tak isto sa pýtam, že či je naozaj vhodné nechať 30 % podpisov ako petičný prah pre komunálne a regionálne voľby. Veď v takej Bratislave je v podstate takmer nereálne vyhlásiť komunálne referendum. Kto vyzbiera 30 % podpisov občanov Bratislavy? Alebo takej Banskej Bystrice, keď to chcem trošku lokalizovať na miesto, z ktorého pochádzam ja. Vezmime si, aké problémy sú v súvislosti so zákazom hazardu v tejto súvislosti.
A preto napríklad ten náš návrh hovorí o tom, že poďme dole s týmito prahmi. Znížme tieto prahy petičné podľa veľkosti obce a potom samozrejme aj v súvislosti s regiónmi a zároveň zrušme kvórum! Tak sa občania najlepšie naučia, aká dôležitá referendová demokracia. A som presvedčený o tom, že ak by mali hlasovať o veciach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú a ktorým bezprostrednejšie rozumejú ako niektorým zásadným otázkam, napríklad o zahranično-politickom smerovaní Slovenskej republiky, tak by to bolo omnoho užitočnejšie, ako keď jedným šmahom ruky napríklad znížime alebo zrušíme kvórum.
A ešte k tým 25 percentám, nedá mi nespomenúť Maďarsko. Tam dlhodobo platila práve 25-percentná klauzula, ale na platnosť referenda, a bol to práve súčasný premiér Viktor Orban ktorú ju zvýšil na 50 percent. A urobil to veľmi nešťastne, pretože keď ju zvýšil a potom si vyhlásil svoje slávne referendum o migrantoch, tak práve tých 50 % bol problém a referendum nebolo platné.
Čiže buďme opatrní s volebnými pravidlami!
Ja už roky rokúce ako politológ hovorím, že práve tí, ktorí ich menia, práve proti ním sa častokrát obrátia. A tu by som rád mojich ctených kolegov a kolegyne z vládnej koalície upozornil na ten moment, keď som tu stál pred vyše rokom a hovoril o tom, nemeňte pravidlá volieb do vyšších územných celkov, nerušte to druhé kolo, obráti sa to proti vám. A pozrite sa, ako voľby do vyšších územných celkov dopadli. To len na margo veci.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia
15:39
Vystúpenie v rozprave 15:39
Martin KlusAj preto tento návrh ústavného zákona, aj preto veríme, že toto najlepší a najjednoduchší spôsob ako sa vysporiadať s tým zásadným problémom, ktorým je neplatnosť referend, a to práve kvôli spomínanej podmienke 50-percentného kvóra, ktorú tu niekoľkokrát spomenul môj predrečník Igor Matovič. Ja osobne mám tak isto problémom s kvórom, tak isto by som si položil tú istú otázku, ktorú povedal kolega Peter Pčolinský, že prečo práve 25 percent. Je to otázka na diskusiu, ja som zachytil aj veľmi zaujímavé návrhy o tom, že by tam mala byť polovica z poslednej volebnej účasti napríklad vo voľbách do Národnej rady. Rôzne krajiny to majú naozaj rôzne vyriešené. Som veľmi vďačný aj za ten príklad, ktorý spomínala Anka Verešová z Chorvátska. Treba zdôrazniť, že napríklad v Írsku ktoré je tak isto veľmi známe referendami, nemajú žiadne kvórum, rovnako ako v už spomínanom Švajčiarsku a v niektorých ďalších krajinách. Pokiaľ viem, tak v západnej Európe niet takej krajiny, ktorá by mala kvórum na platnosť referenda, ale zároveň treba aj zdôrazniť to, že je tu istá miera rizika. A to riziko spomenul aj Igor Matovič, keď hovoril o tom, že ak by sme v tejto chvíli, keď ľudia sú naučení voliť nohami, úplne zrušili kvórum, tak to naozaj skupina ľudí, ktorá si podľa môjho názoru dlhodobo neuvedomuje dôsledky svojho konania a politického rozhodovania, vyhlasuje voľby o vystúpení alebo, pardon, referendum o vystúpení Slovenskej z Európskej únie a zo Severoatlantickej aliancie, tak by to s touto krajinou mohlo dopadnúť veľmi zle, pretože by o tejto otázke mohla rozhodnúť veľmi malá skupina ľudí, vzhľadom na to, že pomerne veľká skupina ľudí je dnes na Slovensku naučená, ako som povedal, hlasovať nohami. To znamená, sa nezúčastňujú referenda, pretože boli naučení, že chcú povedať nie, tak stačí, že sa na referende nezúčastnia.
A tu by som možno povedal jeden zaujímavý referendový paradox, ktorý na Slovensku máme, málokto o ňom vie a ja ho rád a často zdôrazňujem aj na akademickej pôde, o vstupe Slovenska do Európskej únie rozhodli tí občania, ktorí prišli hlasovať proti vstupu Slovenska do Európskej únie. Ono to možno nedáva na prvé počutie logiku, ale keď si uvedomíme že bola len 52-percentná účasť a viac ako 6 % obyvateľov prišlo povedať nie, tak boli to práve oni, vďaka ktorým Slovenská republika vstúpila do Európskej únie, v opačnom prípade by referendum nebolo platné. Aj toto si uvedomme že takéto paradoxy tu máme pri 50-percentnom kvóre.
Ale keď už som spomínal, že je tu obrovské riziko vzhľadom na to, že tu nie je táto tradícia hlasovať v referendách nie, pretože miesto toho radšej občania na voľby nejdú a miesto toho dokonca aj niektorí ústavní činitelia v minulosti vyhlasovali, že, občania, nezúčastníte sa referenda, čo je podľa mňa v civilizovanej krajine tak trošku šialenstvo, miesto toho začnime tým, že zrušíme kvórum v podstate okamžite na miestnej a regionálne úrovni. Aby sa tam naučili občania, akým spôsobom referendum funguje, aké dôležité je, aby nezostali sedieť doma, pretože im niekto rozhodne o založení skládky vedľa ich domu, alebo o výstavbe veľkého obchodného centra na ich parkovisku, alebo o výstavbe nejakej veľkej fabriky, ktorá im tam bude robiť hluk a znehodnotí celý majetok. Toto je najlepší spôsob ako naučiť ľudí hlasovať v referendách.
A keď sme už spomínali to Švajčiarsko, treba povedať, že Švajčiarsko je dnes krajina, kde sa koná najviac referend na svete, viac, vo Švajčiarsku, ako vo všetkých ostatných krajinách sveta dokopy. A toto sa deje aj kvôli tomu, pretože je tam veľmi silná tradícia práve miestnych a takzvaných kantonálnych referend. Tých celoštátnych je podstatne menej. A práve na miestnych a kantonálnych referendách sa občania naučili, ako funguje referendová demokracia a aké dôležité je prísť a vyjadriť svoj názor. Aj preto tých 83 % účasti, ktoré boli spomínané mojím predrečníkom.
Mimoriadne dôležité je to aj v iných krajinách, kde tak isto je podstatne a výrazne vyššia volebná a zároveň aj referendová účasť ako na Slovensku. Keď na Slovensku javí o voľbu prezidenta záujem niečo cez viac ako 40 % voličov, tak ako môžme očakávať, že títo voliči budú javiť záujem o referendovú otázku, ktorá, povedzme si celkom úprimne, pre veľkú väčšinu spoločnosti nie je zaujímavá? A o to zvlášť, ak by sa týkala tak zásadných a dôležitých vecí, ako je naša zahranično-politická orientácia, ktorá je, bohužiaľ, veľmi intenzívne masírovaná rôznymi alternatívnymi a konšpiračnými médiami naprieč celou Slovenskou republikou.
Takže aj kvôli tomu buďme trošičku opatrnejší, pokiaľ ide o kvórum. A naozaj aj v našom programe nájdete odvolávku na to, že začnime na miestnej a regionálnej úrovni, tam by sme to mohli spustiť hneď a potom sa postupne presuňme aj na úroveň celoštátnu.
Veľmi dôležité je ešte v tejto súvislosti spomenúť aj množstvo iných vecí, pokiaľ už hovoríme o takzvanom sfunkčnení referenda, ale to nie je predmetom návrhu zákona, ktorý predkladáme my; 25-percentné kvórum teda, aby som to odlíšil, navrhujú kolegovia z OĽANO. Naším návrhom zákona sledujeme len zlúčenie referend a volieb, pokiaľ sa tieto konajú v 365-dňovom limite, to tiež treba zdôrazniť. Aby si niekto nemyslel, že ak majú byť voľby o dva roky alebo neskôr, lebo aj také situácie sa stávajú, tak že tí, ktorí vyzbierajú petičné podpisy, potom musia príliš dlho čakať. Nie, ten limit je obdobie jedného roka. A práve takto veríme, že sa môže prirodzeným spôsobom zvýšiť účasť aj záujem o referendovú problematiku a zároveň možno aj opačne o samotné voľby. Čiže ak niekto chce veľmi hlasovať v danom referende, tak možno to bude pre neho motív, aby už zároveň zahlasoval aj v daných voľbách, ktoré budú s týmto referendom zlúčené. Čiže ani toto nemožno vylúčiť.
Ale keď už sme už hovorili o tom sfunkčnení referenda, tu nadviažem na pána docenta Kresáka, ktorý spomínal čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. A potom je tu ešte jeden dôležitý článok, ktorý hovorí o tom, že referendum vyhlasuje Národná rada ako zákon. Tu už treba ísť podstatne hlbšie do Ústavy Slovenskej republiky. Podstatne hlbšie v tom, že ak chceme, aby takéto referendum mohlo byť vyhlásiteľné automaticky, aby sme mali na Slovensku takzvané obligatórne referendá, tak je nevyhnutné, aby sme tieto mali priamo v paragrafovej podobe. V opačnom prípade to môže Národná rada zmeniť podľa svojej najlepšej vôli a svedomia, tak ako to zase predpokladá čl. 73 pri našom správaní sa a pôsobení tu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Čiže je to komplexná téma, treba s ňou narábať aj po odbornej stránke veľmi opatrne, preto som rád a som vďačný za príspevky pána docenta Kresáka, ja som si vypočul tú jeho diskusiu niekoľkokrát, poznám aj jeho názory z akademickej pôdy a som za to, aby sme o tejto téme diskutovali čo najčastejšie, aby tu došlo k zmene. Áno, aj my sme za spustenie referenda, áno, aj my si myslíme, že sú to vyhodené peniaze, pokiaľ zostane referendum nastavené tak, ako je v súčasnosti, ale tých "ale" je tam podstatne viacej.
A jedno z nich ešte si predsa len dovolím spomenúť. A to je náš návrh, ktorý máme v našom programe, ale ktorý nie je súčasťou tohto návrhu zákona, a to je práca s tými petičnými prahmi. Bavme sa o tom, či naozaj 350-tisíc podpisov nie je príliš veľa. Keď už sme spomínali to Švajčiarsko, tak tam sa celoštátne referendum dá vypísať aj s podstatne nižším počtom petičných podpisov. Ak si to dobre pamätám, tak 100-tisíc je už pri obligatórnom referende. Takže aj toto je otázka, ktorú si položme tu v pléne a na ktorú začnime politickú, ale zároveň aj odbornú diskusiu.
A tak isto sa pýtam, že či je naozaj vhodné nechať 30 % podpisov ako petičný prah pre komunálne a regionálne voľby. Veď v takej Bratislave je v podstate takmer nereálne vyhlásiť komunálne referendum. Kto vyzbiera 30 % podpisov občanov Bratislavy? Alebo takej Banskej Bystrice, keď to chcem trošku lokalizovať na miesto, z ktorého pochádzam ja. Vezmime si, aké problémy sú v súvislosti so zákazom hazardu v tejto súvislosti.
A preto napríklad ten náš návrh hovorí o tom, že poďme dole s týmito prahmi. Znížme tieto prahy petičné podľa veľkosti obce a potom samozrejme aj v súvislosti s regiónmi a zároveň zrušme kvórum! Tak sa občania najlepšie naučia, aká dôležitá referendová demokracia. A som presvedčený o tom, že ak by mali hlasovať o veciach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú a ktorým bezprostrednejšie rozumejú ako niektorým zásadným otázkam, napríklad o zahranično-politickom smerovaní Slovenskej republiky, tak by to bolo omnoho užitočnejšie, ako keď jedným šmahom ruky napríklad znížime alebo zrušíme kvórum.
A ešte k tým 25 percentám, nedá mi nespomenúť Maďarsko. Tam dlhodobo platila práve 25-percentná klauzula, ale na platnosť referenda, a bol to práve súčasný premiér Viktor Orban ktorú ju zvýšil na 50 percent. A urobil to veľmi nešťastne, pretože keď ju zvýšil a potom si vyhlásil svoje slávne referendum o migrantoch, tak práve tých 50 % bol problém a referendum nebolo platné.
Čiže buďme opatrní s volebnými pravidlami!
Ja už roky rokúce ako politológ hovorím, že práve tí, ktorí ich menia, práve proti ním sa častokrát obrátia. A tu by som rád mojich ctených kolegov a kolegyne z vládnej koalície upozornil na ten moment, keď som tu stál pred vyše rokom a hovoril o tom, nemeňte pravidlá volieb do vyšších územných celkov, nerušte to druhé kolo, obráti sa to proti vám. A pozrite sa, ako voľby do vyšších územných celkov dopadli. To len na margo veci.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
20.6.2018 o 15:39 hod.
doc. PhDr. PhD. MBA
Martin Klus
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Opäť všetkých pekne pozdravujem, vrátane divákov na balkóne. A dovoľte mi, aby som povedal možno pár takých našich motívov, ktoré nás viedli k predloženiu tohto návrhu zákona, ústavného zákona, by som rád zdôraznil a možno tak trošku sa aj odlíšil od toho návrhu zákona, ktoré predkladá hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, pretože my tu ideme po primárnom motíve iba jednom a tom zásadnom, a to je naozaj zlúčiť referendum s voľbami. Práve tam predpokladáme, že dosiahneme tie dva efekty, ktoré som spomínal pri uvádzaní tohto návrhu zákona, to je ten finančný efekt, ktorý umožní ušetriť nemalé verejné prostriedky, kedy zlúčime teda referendum s voľbami a teda aj s volebnými komisiami a kedy aj zjednodušíme občanom samotné volebné akty, pretože keď už raz idem voliť napríklad primátora, starostu a svojich poslancov miestneho, obecného alebo mestského zastupiteľstva, tak si viem predstaviť, že ten človek ocení, keď zároveň dostane ešte jeden lístok navyše, na ktorom sa bude môcť vyjadriť napríklad v rámci miestneho, regionálneho, alebo keď chceme, celoštátneho referenda.
Aj preto tento návrh ústavného zákona, aj preto veríme, že toto najlepší a najjednoduchší spôsob ako sa vysporiadať s tým zásadným problémom, ktorým je neplatnosť referend, a to práve kvôli spomínanej podmienke 50-percentného kvóra, ktorú tu niekoľkokrát spomenul môj predrečník Igor Matovič. Ja osobne mám tak isto problémom s kvórom, tak isto by som si položil tú istú otázku, ktorú povedal kolega Peter Pčolinský, že prečo práve 25 percent. Je to otázka na diskusiu, ja som zachytil aj veľmi zaujímavé návrhy o tom, že by tam mala byť polovica z poslednej volebnej účasti napríklad vo voľbách do Národnej rady. Rôzne krajiny to majú naozaj rôzne vyriešené. Som veľmi vďačný aj za ten príklad, ktorý spomínala Anka Verešová z Chorvátska. Treba zdôrazniť, že napríklad v Írsku ktoré je tak isto veľmi známe referendami, nemajú žiadne kvórum, rovnako ako v už spomínanom Švajčiarsku a v niektorých ďalších krajinách. Pokiaľ viem, tak v západnej Európe niet takej krajiny, ktorá by mala kvórum na platnosť referenda, ale zároveň treba aj zdôrazniť to, že je tu istá miera rizika. A to riziko spomenul aj Igor Matovič, keď hovoril o tom, že ak by sme v tejto chvíli, keď ľudia sú naučení voliť nohami, úplne zrušili kvórum, tak to naozaj skupina ľudí, ktorá si podľa môjho názoru dlhodobo neuvedomuje dôsledky svojho konania a politického rozhodovania, vyhlasuje voľby o vystúpení alebo, pardon, referendum o vystúpení Slovenskej z Európskej únie a zo Severoatlantickej aliancie, tak by to s touto krajinou mohlo dopadnúť veľmi zle, pretože by o tejto otázke mohla rozhodnúť veľmi malá skupina ľudí, vzhľadom na to, že pomerne veľká skupina ľudí je dnes na Slovensku naučená, ako som povedal, hlasovať nohami. To znamená, sa nezúčastňujú referenda, pretože boli naučení, že chcú povedať nie, tak stačí, že sa na referende nezúčastnia.
A tu by som možno povedal jeden zaujímavý referendový paradox, ktorý na Slovensku máme, málokto o ňom vie a ja ho rád a často zdôrazňujem aj na akademickej pôde, o vstupe Slovenska do Európskej únie rozhodli tí občania, ktorí prišli hlasovať proti vstupu Slovenska do Európskej únie. Ono to možno nedáva na prvé počutie logiku, ale keď si uvedomíme že bola len 52-percentná účasť a viac ako 6 % obyvateľov prišlo povedať nie, tak boli to práve oni, vďaka ktorým Slovenská republika vstúpila do Európskej únie, v opačnom prípade by referendum nebolo platné. Aj toto si uvedomme že takéto paradoxy tu máme pri 50-percentnom kvóre.
Ale keď už som spomínal, že je tu obrovské riziko vzhľadom na to, že tu nie je táto tradícia hlasovať v referendách nie, pretože miesto toho radšej občania na voľby nejdú a miesto toho dokonca aj niektorí ústavní činitelia v minulosti vyhlasovali, že, občania, nezúčastníte sa referenda, čo je podľa mňa v civilizovanej krajine tak trošku šialenstvo, miesto toho začnime tým, že zrušíme kvórum v podstate okamžite na miestnej a regionálne úrovni. Aby sa tam naučili občania, akým spôsobom referendum funguje, aké dôležité je, aby nezostali sedieť doma, pretože im niekto rozhodne o založení skládky vedľa ich domu, alebo o výstavbe veľkého obchodného centra na ich parkovisku, alebo o výstavbe nejakej veľkej fabriky, ktorá im tam bude robiť hluk a znehodnotí celý majetok. Toto je najlepší spôsob ako naučiť ľudí hlasovať v referendách.
A keď sme už spomínali to Švajčiarsko, treba povedať, že Švajčiarsko je dnes krajina, kde sa koná najviac referend na svete, viac, vo Švajčiarsku, ako vo všetkých ostatných krajinách sveta dokopy. A toto sa deje aj kvôli tomu, pretože je tam veľmi silná tradícia práve miestnych a takzvaných kantonálnych referend. Tých celoštátnych je podstatne menej. A práve na miestnych a kantonálnych referendách sa občania naučili, ako funguje referendová demokracia a aké dôležité je prísť a vyjadriť svoj názor. Aj preto tých 83 % účasti, ktoré boli spomínané mojím predrečníkom.
Mimoriadne dôležité je to aj v iných krajinách, kde tak isto je podstatne a výrazne vyššia volebná a zároveň aj referendová účasť ako na Slovensku. Keď na Slovensku javí o voľbu prezidenta záujem niečo cez viac ako 40 % voličov, tak ako môžme očakávať, že títo voliči budú javiť záujem o referendovú otázku, ktorá, povedzme si celkom úprimne, pre veľkú väčšinu spoločnosti nie je zaujímavá? A o to zvlášť, ak by sa týkala tak zásadných a dôležitých vecí, ako je naša zahranično-politická orientácia, ktorá je, bohužiaľ, veľmi intenzívne masírovaná rôznymi alternatívnymi a konšpiračnými médiami naprieč celou Slovenskou republikou.
Takže aj kvôli tomu buďme trošičku opatrnejší, pokiaľ ide o kvórum. A naozaj aj v našom programe nájdete odvolávku na to, že začnime na miestnej a regionálnej úrovni, tam by sme to mohli spustiť hneď a potom sa postupne presuňme aj na úroveň celoštátnu.
Veľmi dôležité je ešte v tejto súvislosti spomenúť aj množstvo iných vecí, pokiaľ už hovoríme o takzvanom sfunkčnení referenda, ale to nie je predmetom návrhu zákona, ktorý predkladáme my; 25-percentné kvórum teda, aby som to odlíšil, navrhujú kolegovia z OĽANO. Naším návrhom zákona sledujeme len zlúčenie referend a volieb, pokiaľ sa tieto konajú v 365-dňovom limite, to tiež treba zdôrazniť. Aby si niekto nemyslel, že ak majú byť voľby o dva roky alebo neskôr, lebo aj také situácie sa stávajú, tak že tí, ktorí vyzbierajú petičné podpisy, potom musia príliš dlho čakať. Nie, ten limit je obdobie jedného roka. A práve takto veríme, že sa môže prirodzeným spôsobom zvýšiť účasť aj záujem o referendovú problematiku a zároveň možno aj opačne o samotné voľby. Čiže ak niekto chce veľmi hlasovať v danom referende, tak možno to bude pre neho motív, aby už zároveň zahlasoval aj v daných voľbách, ktoré budú s týmto referendom zlúčené. Čiže ani toto nemožno vylúčiť.
Ale keď už sme už hovorili o tom sfunkčnení referenda, tu nadviažem na pána docenta Kresáka, ktorý spomínal čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. A potom je tu ešte jeden dôležitý článok, ktorý hovorí o tom, že referendum vyhlasuje Národná rada ako zákon. Tu už treba ísť podstatne hlbšie do Ústavy Slovenskej republiky. Podstatne hlbšie v tom, že ak chceme, aby takéto referendum mohlo byť vyhlásiteľné automaticky, aby sme mali na Slovensku takzvané obligatórne referendá, tak je nevyhnutné, aby sme tieto mali priamo v paragrafovej podobe. V opačnom prípade to môže Národná rada zmeniť podľa svojej najlepšej vôli a svedomia, tak ako to zase predpokladá čl. 73 pri našom správaní sa a pôsobení tu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Čiže je to komplexná téma, treba s ňou narábať aj po odbornej stránke veľmi opatrne, preto som rád a som vďačný za príspevky pána docenta Kresáka, ja som si vypočul tú jeho diskusiu niekoľkokrát, poznám aj jeho názory z akademickej pôdy a som za to, aby sme o tejto téme diskutovali čo najčastejšie, aby tu došlo k zmene. Áno, aj my sme za spustenie referenda, áno, aj my si myslíme, že sú to vyhodené peniaze, pokiaľ zostane referendum nastavené tak, ako je v súčasnosti, ale tých "ale" je tam podstatne viacej.
A jedno z nich ešte si predsa len dovolím spomenúť. A to je náš návrh, ktorý máme v našom programe, ale ktorý nie je súčasťou tohto návrhu zákona, a to je práca s tými petičnými prahmi. Bavme sa o tom, či naozaj 350-tisíc podpisov nie je príliš veľa. Keď už sme spomínali to Švajčiarsko, tak tam sa celoštátne referendum dá vypísať aj s podstatne nižším počtom petičných podpisov. Ak si to dobre pamätám, tak 100-tisíc je už pri obligatórnom referende. Takže aj toto je otázka, ktorú si položme tu v pléne a na ktorú začnime politickú, ale zároveň aj odbornú diskusiu.
A tak isto sa pýtam, že či je naozaj vhodné nechať 30 % podpisov ako petičný prah pre komunálne a regionálne voľby. Veď v takej Bratislave je v podstate takmer nereálne vyhlásiť komunálne referendum. Kto vyzbiera 30 % podpisov občanov Bratislavy? Alebo takej Banskej Bystrice, keď to chcem trošku lokalizovať na miesto, z ktorého pochádzam ja. Vezmime si, aké problémy sú v súvislosti so zákazom hazardu v tejto súvislosti.
A preto napríklad ten náš návrh hovorí o tom, že poďme dole s týmito prahmi. Znížme tieto prahy petičné podľa veľkosti obce a potom samozrejme aj v súvislosti s regiónmi a zároveň zrušme kvórum! Tak sa občania najlepšie naučia, aká dôležitá referendová demokracia. A som presvedčený o tom, že ak by mali hlasovať o veciach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú a ktorým bezprostrednejšie rozumejú ako niektorým zásadným otázkam, napríklad o zahranično-politickom smerovaní Slovenskej republiky, tak by to bolo omnoho užitočnejšie, ako keď jedným šmahom ruky napríklad znížime alebo zrušíme kvórum.
A ešte k tým 25 percentám, nedá mi nespomenúť Maďarsko. Tam dlhodobo platila práve 25-percentná klauzula, ale na platnosť referenda, a bol to práve súčasný premiér Viktor Orban ktorú ju zvýšil na 50 percent. A urobil to veľmi nešťastne, pretože keď ju zvýšil a potom si vyhlásil svoje slávne referendum o migrantoch, tak práve tých 50 % bol problém a referendum nebolo platné.
Čiže buďme opatrní s volebnými pravidlami!
Ja už roky rokúce ako politológ hovorím, že práve tí, ktorí ich menia, práve proti ním sa častokrát obrátia. A tu by som rád mojich ctených kolegov a kolegyne z vládnej koalície upozornil na ten moment, keď som tu stál pred vyše rokom a hovoril o tom, nemeňte pravidlá volieb do vyšších územných celkov, nerušte to druhé kolo, obráti sa to proti vám. A pozrite sa, ako voľby do vyšších územných celkov dopadli. To len na margo veci.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Rozpracované
15:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:50
Stanislav DrobnýVystúpenie s faktickou poznámkou
20.6.2018 o 15:50 hod.
Bc.
Stanislav Drobný
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán predkladateľ, ja by som sa chcel, poprosil by som, keby ste mi vysvetlili, ako si to predstavujete v praxi sčítavanie hlasov volebných a potom aj referendových. Lebo z praxe vieme, že keď sa volebné sčítavajú, tak to trvá do dvoch, do troch v noci. Podpíše sa zápisnica. A potom, kedy stihnú tie referendové lístky? Lebo pokiaľ viem, tak na druhý deň už z tej komisie nepríde nikto. To hovorí prax. Ďakujem.
Rozpracované
15:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:51
Stanislav MizíkVystúpenie s faktickou poznámkou
20.6.2018 o 15:51 hod.
Mgr.
Stanislav Mizík
Videokanál poslanca
==Ďakujem za slovo. Pán Klus, spomenul ste termín civilizovaná krajina, no váš predrečník Igor Matovič ju hneď predviedol, tú civilizovanú krajinu. Plíživým krokom vo vykrčených rifliach a teniskách ako z Miletičky prišiel za pult. Hádzal cifry ako kaukliar na trhovisku za Márie Terézie. Od pása, ako kovboj stihol strieľať na politických súperov, aj keď to nemalo nič spoločné s danou témou. Použil tri vulgarizmy a to zatienilo odbornú debatu, o ktorú sa snažíte aj vy. Hoci vám ušla taká skutočnosť, že ako budú kreované volebné komisie na veľvyslanectvách, toto by som chcel vysvetliť. Ďakujem za slovo.
Rozpracované
15:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:52
Martin KlusNaša predstava je, že by sme zaviedli takzvané volebné kiosky. Tie volebné kiosky fungujú podobne ako bankomaty, kde občania nevolia klasicky prostredníctvom papierikov, ale fungujú elektronicky, kde vyznačíte svoju voľbu a rovnako tak voľbu v referende. Vtedy máte...
Naša predstava je, že by sme zaviedli takzvané volebné kiosky. Tie volebné kiosky fungujú podobne ako bankomaty, kde občania nevolia klasicky prostredníctvom papierikov, ale fungujú elektronicky, kde vyznačíte svoju voľbu a rovnako tak voľbu v referende. Vtedy máte výsledky v podstate okamžite po skončení hlasovania k dispozícii. Je tam minimálna pravdepodobnosť, manipulácie, ako sme na ňu zvyknutí pri tých ôsmich rôznych druhoch, ktoré sa používajú na Slovensku, a zároveň si myslím, že by to bolo aj omnoho efektívnejšie finančne. Pretože keby sme raz tie volebné kiosky nakúpili, tak potreba mať také veľké množstvo členov komisie, ktorí, ako správne hovoríte, pracujú ako pracujú, česť výnimkám, ja som sa tiež niekoľkých takýchto zúčastnil, tak toto je presne cesta ako na to. Viem, že je to cesta ďalekej budúcnosti na Slovensku, ale kým by sme ju nemali, tak potom si viem predstaviť, že by to bolo rozdelené do dvoch obálok, do dvoch volebných urien. Viem si predstaviť, že by to niektorí pomiešali. A zároveň si viem predstaviť, že by to nebolo až také náročné na počítanie. Keď to zvládajú v mnohých iných krajinách, kde sú zlúčené referendá a voľby, tak verím tomu, že by to zvládli aj naši občania, takúto vysokú mieru dôvery k nim mám.
No a k tej vašej otázke, pán Mizík, áno, ja som to zabudol spomenúť. Máme veľvyslanectvá, konzuláty, kde je aj počet zamestnancov menej ako tri, tri je minimum na volebnú komisiu, ale pokiaľ viem, tak napríklad Maďarsko a Česká republika to vyriešilo tým, že môžu sa stáť súčasťou takejto volebnej komisie aj ľudia, ktorí sú tam vysielaní, respektíve dokonca sú najímaní priamo z lokálneho obyvateľstva. Mohlo by to znamenať istú mieru rizika pri prepočítavaní týchto hlasov, to súhlasím, ale ja si nemyslím, že garant, ktorým by bol práve spomínaný veľvyslanec, by niečo takéto dopustil. A keď to funguje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.6.2018 o 15:52 hod.
doc. PhDr. PhD. MBA
Martin Klus
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Zareagujem, keďže to boli veľmi konštruktívne pripomienky, na ktoré nie som, úprimne povedané, zvyknutý z vášho klubu, ale oceňujem to v tejto chvíli.
Naša predstava je, že by sme zaviedli takzvané volebné kiosky. Tie volebné kiosky fungujú podobne ako bankomaty, kde občania nevolia klasicky prostredníctvom papierikov, ale fungujú elektronicky, kde vyznačíte svoju voľbu a rovnako tak voľbu v referende. Vtedy máte výsledky v podstate okamžite po skončení hlasovania k dispozícii. Je tam minimálna pravdepodobnosť, manipulácie, ako sme na ňu zvyknutí pri tých ôsmich rôznych druhoch, ktoré sa používajú na Slovensku, a zároveň si myslím, že by to bolo aj omnoho efektívnejšie finančne. Pretože keby sme raz tie volebné kiosky nakúpili, tak potreba mať také veľké množstvo členov komisie, ktorí, ako správne hovoríte, pracujú ako pracujú, česť výnimkám, ja som sa tiež niekoľkých takýchto zúčastnil, tak toto je presne cesta ako na to. Viem, že je to cesta ďalekej budúcnosti na Slovensku, ale kým by sme ju nemali, tak potom si viem predstaviť, že by to bolo rozdelené do dvoch obálok, do dvoch volebných urien. Viem si predstaviť, že by to niektorí pomiešali. A zároveň si viem predstaviť, že by to nebolo až také náročné na počítanie. Keď to zvládajú v mnohých iných krajinách, kde sú zlúčené referendá a voľby, tak verím tomu, že by to zvládli aj naši občania, takúto vysokú mieru dôvery k nim mám.
No a k tej vašej otázke, pán Mizík, áno, ja som to zabudol spomenúť. Máme veľvyslanectvá, konzuláty, kde je aj počet zamestnancov menej ako tri, tri je minimum na volebnú komisiu, ale pokiaľ viem, tak napríklad Maďarsko a Česká republika to vyriešilo tým, že môžu sa stáť súčasťou takejto volebnej komisie aj ľudia, ktorí sú tam vysielaní, respektíve dokonca sú najímaní priamo z lokálneho obyvateľstva. Mohlo by to znamenať istú mieru rizika pri prepočítavaní týchto hlasov, to súhlasím, ale ja si nemyslím, že garant, ktorým by bol práve spomínaný veľvyslanec, by niečo takéto dopustil. A keď to funguje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
15:54
Vystúpenie v rozprave 15:54
Peter PčolinskýNa Slovensku si treba uvedomiť, že 40 rokov sme tu mali nejaký systém, kde vládla jedna strana, a jednoducho Slováci nie sú zvyknutí, že pravidelne o niečom v referendách rozhodujú. A práve kvôli tomu, že tento systém je nastavený tak, že je 50-percentné kvórum, tak jednoducho je už taká skepsa. A ja častokrát čítam a počúvam, že: a načo referendum, to sú vyhodené peniaze, aj tak to neprejde.
Čiže v princípe ja súhlasím s tou myšlienkou, že treba to referendum sfunkčniť. My v prvom čítaní... V prvom čítaní? My vlastne zahlasujeme za tento zákon, my to podporíme, lebo ja túto myšlienku podporujem. Ale naozaj si myslím, že to Švajčiarsko nie je úplne ideálny príklad. To skôr by som bral, že to je vzor. Ale to nemôže byť príklad, lebo tá tradícia je tam úplne iná ako u nás. Napriek tomu ja si nemyslím, že Slováci by rozhodovali hlúpo, pretože ak by sa tie podmienky nastavili jasne, ak by sa tam vymedzili, napríklad rozhodovanie o daniach, zahraničnej politike a týchto veciach, tak až také strašné to nebolo. A tiež akože mám dôveru v ľudí, že dokázali by o sebe rozhodovať sami celkom príčetne. Len si nemyslím, že to Švajčiarsko ako príklad je vhodné porovnanie.
Každopádne ja by som chcel apelovať na kolegov. Tá téma sfunkčnenia referenda je tu pomerne dlho. Ja ju vnímam konkrétne od roku 2012. Stretával som sa častokrát aj s ľuďmi z rôznych iniciatív, ktoré túto tému riešili, presadzovali. A dokonca existuje, keď sa tu bavilo o podmienkach volebnej kampane v prípade referend, tak existuje aj legislatívny návrh na to, ako by sa takáto volebná kampaň riešila, je to rozdelené na podporný výbor, opozičný výbor. Je tam presne špecifikované, ako by mala prebiehať kampaň, aby bola vyvážená. Čiže všetky tieto veci už sú na svete, len sa nejako nedostali do Národnej rady a ja nebudem špekulovať, že prečo.
Čiže myšlienka sfunkčnenia referenda je správna. A ja by som privítal, keď, samozrejme, že opozičné návrhy nemajú šancu na úspech, tak napríklad docent Kresák, ak si myslí, že poďme sa o tom baviť, poďme to nejako vylepšiť, poďme to nejako sfunkčniť, tak ja by som privítal, keby ste, pán docent, prišli s nejakým legislatívnym návrhom, o ktorom poďme diskutovať. Lebo ja určite zahlasujem za každé zlepšenie, za každé sfunkčnenie tohto inštitútu, ktorý ja osobne považujem za, ja osobne považujem za vrchol vôle ľudu. Ja za vrchol vôle ľudu nepovažujem tento systém, ktorý hovorí o tom, že zvolím si politickú stranu, pretože častokrát sme videli a máme skúsenosti, že niečo strana tvrdila pred voľbami a úplne inak konala po voľbách a potom voliči boli trošku sklamaní. Ale mali šancu až o štyri roky tej strane to spočítať.
Ale inštitút referenda je presne o tom, že volič dostane otázku, na ktorú sa vyjadrí áno – nie, to je jasná vôľa. Čiže ja určite som za takúto diskusiu. Z princípu podporím tento návrh zákona. Hoci tiež si myslím, že mohol byť širší, pretože pokiaľ viem, tak hnutie OĽANO má k dispozícii aj širšiu variantu. Ja som ju videl. Takže tá diskusia je na mieste.
A zaujímalo by ma, bohužiaľ, pán predsedajúci Glváč, nemá ho kto vystriedať, ja by som bol zvedavý aj na jeho nejaké argumenty, lebo krúti tu hlavou. A mňa naozaj zaujíma, že prečo, aké sú dôvody, čo si myslí, že by fungovalo, nefungovalo. Je to pre mňa téma, ktorú považujem za dôležitú do budúcna, a bolo by fajn, keby sme sa k tejto téme určite ešte vrátili a viac o nej rozprávali, z každej strany to poobracali. A možno dospejeme k nejakému konsenzu, ktorý bude akceptovateľný pre všetkých a ktorý v konečnom dôsledku to referendum sfunkční a zatraktívni. Čiže asi toľko som len chcel.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
20.6.2018 o 15:54 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja len krátko, najprv budem reagovať na kolegu Matoviča. Igor, ja si nemyslím, že (reakcie z pléna upozorňujúce na neprítomnosť poslanca I. Matoviča)... Ale určite to počúva. Igor, ja si nemyslím, že tu chodíme na poníkoch a že sme nejakí zaostalí, ale naozaj podľa mňa treba porovnávať porovnateľné. Nemôžme porovnávať Slovensko so Švajčiarskom a nielen v ekonomike, kde sme, ja neviem, možno 30, 40 rokov, možno aj 50 rokov pozadu za Švajčiarskom. Ale v tých tradíciách, jednoducho v tom Švajčiarku tá tradícia tých referend je 200 – 300 rokov. Tam ľudia sú zvyknutí na to, že rozhodujú. Tam sú ľudia zvyknutí na to, že chodia na tie referendá a rozhodujú o rôznych otázkach.
Na Slovensku si treba uvedomiť, že 40 rokov sme tu mali nejaký systém, kde vládla jedna strana, a jednoducho Slováci nie sú zvyknutí, že pravidelne o niečom v referendách rozhodujú. A práve kvôli tomu, že tento systém je nastavený tak, že je 50-percentné kvórum, tak jednoducho je už taká skepsa. A ja častokrát čítam a počúvam, že: a načo referendum, to sú vyhodené peniaze, aj tak to neprejde.
Čiže v princípe ja súhlasím s tou myšlienkou, že treba to referendum sfunkčniť. My v prvom čítaní... V prvom čítaní? My vlastne zahlasujeme za tento zákon, my to podporíme, lebo ja túto myšlienku podporujem. Ale naozaj si myslím, že to Švajčiarsko nie je úplne ideálny príklad. To skôr by som bral, že to je vzor. Ale to nemôže byť príklad, lebo tá tradícia je tam úplne iná ako u nás. Napriek tomu ja si nemyslím, že Slováci by rozhodovali hlúpo, pretože ak by sa tie podmienky nastavili jasne, ak by sa tam vymedzili, napríklad rozhodovanie o daniach, zahraničnej politike a týchto veciach, tak až také strašné to nebolo. A tiež akože mám dôveru v ľudí, že dokázali by o sebe rozhodovať sami celkom príčetne. Len si nemyslím, že to Švajčiarsko ako príklad je vhodné porovnanie.
Každopádne ja by som chcel apelovať na kolegov. Tá téma sfunkčnenia referenda je tu pomerne dlho. Ja ju vnímam konkrétne od roku 2012. Stretával som sa častokrát aj s ľuďmi z rôznych iniciatív, ktoré túto tému riešili, presadzovali. A dokonca existuje, keď sa tu bavilo o podmienkach volebnej kampane v prípade referend, tak existuje aj legislatívny návrh na to, ako by sa takáto volebná kampaň riešila, je to rozdelené na podporný výbor, opozičný výbor. Je tam presne špecifikované, ako by mala prebiehať kampaň, aby bola vyvážená. Čiže všetky tieto veci už sú na svete, len sa nejako nedostali do Národnej rady a ja nebudem špekulovať, že prečo.
Čiže myšlienka sfunkčnenia referenda je správna. A ja by som privítal, keď, samozrejme, že opozičné návrhy nemajú šancu na úspech, tak napríklad docent Kresák, ak si myslí, že poďme sa o tom baviť, poďme to nejako vylepšiť, poďme to nejako sfunkčniť, tak ja by som privítal, keby ste, pán docent, prišli s nejakým legislatívnym návrhom, o ktorom poďme diskutovať. Lebo ja určite zahlasujem za každé zlepšenie, za každé sfunkčnenie tohto inštitútu, ktorý ja osobne považujem za, ja osobne považujem za vrchol vôle ľudu. Ja za vrchol vôle ľudu nepovažujem tento systém, ktorý hovorí o tom, že zvolím si politickú stranu, pretože častokrát sme videli a máme skúsenosti, že niečo strana tvrdila pred voľbami a úplne inak konala po voľbách a potom voliči boli trošku sklamaní. Ale mali šancu až o štyri roky tej strane to spočítať.
Ale inštitút referenda je presne o tom, že volič dostane otázku, na ktorú sa vyjadrí áno – nie, to je jasná vôľa. Čiže ja určite som za takúto diskusiu. Z princípu podporím tento návrh zákona. Hoci tiež si myslím, že mohol byť širší, pretože pokiaľ viem, tak hnutie OĽANO má k dispozícii aj širšiu variantu. Ja som ju videl. Takže tá diskusia je na mieste.
A zaujímalo by ma, bohužiaľ, pán predsedajúci Glváč, nemá ho kto vystriedať, ja by som bol zvedavý aj na jeho nejaké argumenty, lebo krúti tu hlavou. A mňa naozaj zaujíma, že prečo, aké sú dôvody, čo si myslí, že by fungovalo, nefungovalo. Je to pre mňa téma, ktorú považujem za dôležitú do budúcna, a bolo by fajn, keby sme sa k tejto téme určite ešte vrátili a viac o nej rozprávali, z každej strany to poobracali. A možno dospejeme k nejakému konsenzu, ktorý bude akceptovateľný pre všetkých a ktorý v konečnom dôsledku to referendum sfunkční a zatraktívni. Čiže asi toľko som len chcel.
Ďakujem.
Rozpracované
16:01
Vystúpenie v rozprave 16:01
Martin KlusAle ak máme problém s tým, že garantom toho celého by mal byť samotný veľvyslanec. Ja napríklad by som mal hlbokú dôveru, že by ten proces prebiehal veľmi transparentne, nehovoriac o kamerových záznamoch, záznamoch hlasovacích...
Ale ak máme problém s tým, že garantom toho celého by mal byť samotný veľvyslanec. Ja napríklad by som mal hlbokú dôveru, že by ten proces prebiehal veľmi transparentne, nehovoriac o kamerových záznamoch, záznamoch hlasovacích lístkov, atď., tak potom tu máme tie varianty, ktoré fungujú napríklad v Rakúsku, ktorú som spomínal. A to je práve tá možnosť, že Rakúšania len prinášajú vlastne už volebné lístky priamo na ambasády a tie ich potom zasielajú na spočítanie na ministerstvo vnútra.
Lebo ak by som išiel po tejto logike, ktorú spomínal pán podpredseda Glváč, tak potom akú máme predstavu o tom, že celý ten proces je absolútne férový a transparentný na ministerstve vnútra, kam prichádzajú poštové obálky voličov voliacich zo zahraničia s trvalým pobytom v zahraničí. Čiže neobstojí táto argumentácia, neobstojí táto logika. A som presvedčený o tom, že naozaj na tých veľvyslanectvách akákoľvek šanca na akúkoľvek manipuláciu, obzvlášť pri takých malých počtoch hlasov, aké tam sú, neobstojí a pravdepodobne nie je ani vysoko pravdepodobná.
Druhá možnosť je presne tak, ako to majú ďalšie krajiny, že by sa tá voľba uskutočnila v určitých intervaloch pred samotnými voľbami. A takisto by sa tie obálky nemuseli otvárať priamo na veľvyslanectvách alebo konzulátoch, ale boli by odosielané do centrálneho bodu, akým by mohlo byť napríklad ministerstvu vnútra, kde by sa potom za účasti zástupcov všetkých relevantných politických strán tieto otvárali a spočítavali. Toto si myslím, že by vyriešilo celú situáciu. Čiže je to len otázka technického nastavenia.
Ak 18 krajín Európskej únie využíva takúto voľbu, tak som presvedčený o tom, že ani na Slovensku by nebol problém nájsť to najvhodnejšie a politicky akceptovateľné riešenie. O to viac verím, že najmä kolegovia z MOST-u – HÍD, a vítam pána predsedu, podporia tento návrh zákona a samozrejme aj ostatní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorím o tom zákone, ktorý sme predkladali ako prvý, ale samozrejme poteším sa, ak podporia aj tie ďalšie dva návrhy zákonov, ktoré tu boli prezentované. Obzvlášť teda ten, ktorý som prezentoval ja.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a za všetky argumenty a veľmi konštruktívne pripomienky.
Vystúpenie v rozprave
20.6.2018 o 16:01 hod.
doc. PhDr. PhD. MBA
Martin Klus
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja len veľmi stručne. Súvisí to síce s tým predchádzajúcim návrhom zákona, ale odpoviem na tú otázku, ktorá súvisela s tým, ako by mohli byť zostavované tie komisie. Už som čiastočne teda odpovedal.
Ale ak máme problém s tým, že garantom toho celého by mal byť samotný veľvyslanec. Ja napríklad by som mal hlbokú dôveru, že by ten proces prebiehal veľmi transparentne, nehovoriac o kamerových záznamoch, záznamoch hlasovacích lístkov, atď., tak potom tu máme tie varianty, ktoré fungujú napríklad v Rakúsku, ktorú som spomínal. A to je práve tá možnosť, že Rakúšania len prinášajú vlastne už volebné lístky priamo na ambasády a tie ich potom zasielajú na spočítanie na ministerstvo vnútra.
Lebo ak by som išiel po tejto logike, ktorú spomínal pán podpredseda Glváč, tak potom akú máme predstavu o tom, že celý ten proces je absolútne férový a transparentný na ministerstve vnútra, kam prichádzajú poštové obálky voličov voliacich zo zahraničia s trvalým pobytom v zahraničí. Čiže neobstojí táto argumentácia, neobstojí táto logika. A som presvedčený o tom, že naozaj na tých veľvyslanectvách akákoľvek šanca na akúkoľvek manipuláciu, obzvlášť pri takých malých počtoch hlasov, aké tam sú, neobstojí a pravdepodobne nie je ani vysoko pravdepodobná.
Druhá možnosť je presne tak, ako to majú ďalšie krajiny, že by sa tá voľba uskutočnila v určitých intervaloch pred samotnými voľbami. A takisto by sa tie obálky nemuseli otvárať priamo na veľvyslanectvách alebo konzulátoch, ale boli by odosielané do centrálneho bodu, akým by mohlo byť napríklad ministerstvu vnútra, kde by sa potom za účasti zástupcov všetkých relevantných politických strán tieto otvárali a spočítavali. Toto si myslím, že by vyriešilo celú situáciu. Čiže je to len otázka technického nastavenia.
Ak 18 krajín Európskej únie využíva takúto voľbu, tak som presvedčený o tom, že ani na Slovensku by nebol problém nájsť to najvhodnejšie a politicky akceptovateľné riešenie. O to viac verím, že najmä kolegovia z MOST-u – HÍD, a vítam pána predsedu, podporia tento návrh zákona a samozrejme aj ostatní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorím o tom zákone, ktorý sme predkladali ako prvý, ale samozrejme poteším sa, ak podporia aj tie ďalšie dva návrhy zákonov, ktoré tu boli prezentované. Obzvlášť teda ten, ktorý som prezentoval ja.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a za všetky argumenty a veľmi konštruktívne pripomienky.
Rozpracované
16:04
Uvádzajúci uvádza bod 16:04
Oto ŽarnayPre výkon funkcie, samozrejme, po úspešnom absolvovaní výberového konania musia splniť kvalifikačné zákonné predpoklady vrátane prvej atestácie, musia mať dostatočne dlhú prax v profesii a do troch rokov od ustanovenia do funkcie musia ukončiť funkčné vzdelávanie. No kým riaditeľ výskumného ústavu so špecifickým zameraním na psychológiu, ktorý patrí pod ministerstvo školstva, je kardiochirurgom, úspešne však prejde výberovým konaním, ak bolo vypísané, a spokojne vykonáva funkciu riaditeľa bez akýchkoľvek špecifických zákonných obmedzení, riaditeľ školy takéto šťastie či privilégium nemá. Zákon mu ukladá každých sedem rokov absolvovať tzv. funkčné inovačné vzdelávanie pred skončením platnosti certifikátu o funkčnom vzdelávaní, ak chce funkciu riaditeľa vykonávať i naďalej.
Funkčné vzdelávanie, ako aj funkčné inovačné vzdelávanie sú súčasťou kontinuálneho vzdelávania vedúcich pedagogických a vedúcich odborných pracovníkov, za ktoré riaditeľ zodpovedá zo zákona a koordinuje ho podľa ročného plánu kontinuálneho vzdelávania, ku ktorému sa vyjadril alebo ho schvaľuje zriaďovateľ. Riaditeľ školy sa musí o realizáciu svojho funkčného inovačného vzdelávania postarať sám. Z tohto miesta nechcem v tejto chvíli spochybňovať opodstatnenosť a zmysluplnosť tohto vzdelávania. V podstate ide o doplnenie najmä právnych informácií potrebných pre výkon funkcie riaditeľa školy, ako aj nových poznatkov z oblasti manažmentu školy, či technických a hygienických noriem, znalosť ktorých je potrebná pre riadne fungovanie školy. Úprimne, každý riaditeľ, ktorý chce dobre vykonávať svoju prácu, sa musí novým poznatkom i v tejto oblasti venovať neustále.
V 90. rokoch poskytovali školské správy zázemie riaditeľom škôl nielen v technickej, logistickej oblasti, ale ponúkali aj právny servis, ktorý riaditelia škôl mali možnosť využívať, a tak ho aj využívali. Školy však v tom čase nedisponovali právnou subjektivitou. Aj postavenie a poslanie rady školy malo iný charakter. Dnes je situácia iná. A riaditeľ školy pôsobí na svojom poste ako multifunkčná, plnohodnotná jednotka, ktorá okrem svoje odbornosti musí disponovať aj ďalšími znalosťami a zručnosťami z práva, sociológie, komunikácie, z oblasti technických noriem a ďalších špecifických odborností. A je len na ňom, či si vytvorí pracovné konzultačné portfólio odborníkov, ktorí mu v jednotlivých oblastiach budú nápomocní, alebo si bude všetky tieto odborné znalosti dopĺňať sám. A samozrejme súčasťou doplnenia je i obnova certifikátu o funkčnom vzdelávaní.
Problém však nastáva vtedy, keď si nestihne obnoviť certifikát o aktualizácii funkčného vzdelávania počas výkonu funkcie riaditeľa školy do vypršania jeho lehoty platnosti. Deje sa tak z rôznych, zväčša objektívnych, dôvodov. Napríklad riaditeľ sa riadne a včas prihlásil na funkčné inovačné vzdelávanie u akreditovaného poskytovateľa, najčastejšie metodického centra, ale to sa neuskutoční pre okamžitú nedostatočnú naplnenosť kurzu, a tým sa riaditeľ dostáva do kritickej situácie, keď je ohrozené jeho zotrvanie vo funkcii. Tu nastupuje sankcia, pretože zriaďovateľ môže daného riaditeľa na základe nesplnenia tejto podmienky v lehote z funkcie odvolať. Podstatné je v zákone uvedené slovo "môže", čo značí, že zriaďovateľ tak nemá povinnosť učiniť. Paradoxne to zriaďovatelia s obľubou využívajú, najmä ak sa chcú zbaviť nepohodlných riaditeľov, pričom mnohých iných, ktorí i závažne pochybili, držia vo funkciách, pretože spĺňajú špecifické požiadavky zriaďovateľa, ako je napríklad vysoká miera lojálnosti bez kritických pripomienok.
Podstatou navrhovanej zákonnej úpravy je zmiernenie tvrdosti zákonnej podmienky ukončeného funkčného inovačného vzdelávania pre výkon funkcie vedúceho pedagogického alebo vedúceho odborného pracovníka, čiže aj riaditeľa školy. Uvedená zákonná podmienka bude splnená i vtedy a teda nebude daná možnosť zriaďovateľovi na odvolanie riaditeľa, ak ten do 6 mesiacov od ukončenia platnosti certifikátu o funkčnom vzdelávaní predloží nový certifikát zriaďovateľovi a v čase skončenia platnosti certifikátu bude aktívne reálne navštevovať prebiehajúce funkčné vzdelávanie.
Riaditeľ školy musí teda kumulovane naplniť obe zákonom stanovené podmienky. Zúčastňovať sa aktívne vzdelávania počas skončenia platnosti certifikátu, teda nie sa iba v tom čase prihlásiť na vzdelávanie a nový certifikát je povinný predložiť do šiestich mesiacov od ukončenia platnosti pôvodného certifikátu o funkčnom vzdelávaní. V podstate je teda riaditeľom, ale aj ostatným vedúcim, pedagogickým a vedúcim odborným pracovníkom daná ako keby ešte dodatočná šesťmesačná ochranná lehota, kedy ich zriaďovateľ nemôže z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky o platnom certifikáte o funkčnom vzdelávaní odvolať z funkcie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa zákonnej požiadavky o absolvovaní funkčného inovačného vzdelávania, pardon, ešte raz, prepáčte, podstata zákonnej požiadavky o absolvovaní funkčného inovačného vzdelávania zostáva zachovaná. Dochádza tu však k administratívnemu posunutiu lehoty jej naplnenia z dôvodu zmiernenia tvrdosti zákona. No najmä môžeme týmto zabrániť zneužívaniu postavenia zriaďovateľa a zároveň naplniť i určitý spravodlivý postoj voči vedúcim pedagogickým a vedúcim odborným zamestnancom, ktorí si zodpovedne plnia svoje úlohy a zároveň musia znášať vyššiu mieru ťarchy špecifického odborného vzdelávania, ktorá nesúvisí priamo s odbornosťou pedagóga, ale s ďalším výkonom funkcie vo verejnom záujme. Podporou a realizáciou takto upravenej zákonnej požiadavky môžeme týmto ľuďom preukázať i tak potrebnú úctu za prácu, čo pre komunitu vykonávajú. Môžeme zároveň podporiť ich invenčné správanie a konanie, aby mohli bez ohrozenia vykonávať to, prečo sa sami rozhodli a získali podporu výberovej komisie, čiže v podstate rozšírenej rady školy, v ktorej sú zastúpené všetky dôležité súčasti školskej komunity.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dôležitou súčasťou aktívneho života každého človeka je jeho profesijný rozvoj. Ten je nielen súčasťou individuálneho sebarozvoja, ale aj legálnou požiadavkou, ktorú musia jednotliví odborníci spĺňať. Zvyčajne tieto požiadavky overujú jednotlivé profesijné komory a realizujú akreditované inštitúcie, ktoré doplnené vzdelanie potvrdia platným certifikátom. Jeho platnosť v niektorých prípadoch je čiastočne obmedzená, no v mnohých neobmedzená. Špecifickým prípadom sú profesie, ktoré okrem profesijných požiadaviek musia spĺňať ďalšie, ktoré sú stanovené zákonom. No pokým vo väčšine prípadov zvyčajne postačí jednorazové absolvovanie vzdelávania, a to i vo verejnej správe, v komplikovanej situácii sa nachádzajú vedúci pedagogickí a vedúci odborní pracovníci, zástupcovia riaditeľov škôl, vedúci odbornej prípravy a najmä riaditelia škôl.
Pre výkon funkcie, samozrejme, po úspešnom absolvovaní výberového konania musia splniť kvalifikačné zákonné predpoklady vrátane prvej atestácie, musia mať dostatočne dlhú prax v profesii a do troch rokov od ustanovenia do funkcie musia ukončiť funkčné vzdelávanie. No kým riaditeľ výskumného ústavu so špecifickým zameraním na psychológiu, ktorý patrí pod ministerstvo školstva, je kardiochirurgom, úspešne však prejde výberovým konaním, ak bolo vypísané, a spokojne vykonáva funkciu riaditeľa bez akýchkoľvek špecifických zákonných obmedzení, riaditeľ školy takéto šťastie či privilégium nemá. Zákon mu ukladá každých sedem rokov absolvovať tzv. funkčné inovačné vzdelávanie pred skončením platnosti certifikátu o funkčnom vzdelávaní, ak chce funkciu riaditeľa vykonávať i naďalej.
Funkčné vzdelávanie, ako aj funkčné inovačné vzdelávanie sú súčasťou kontinuálneho vzdelávania vedúcich pedagogických a vedúcich odborných pracovníkov, za ktoré riaditeľ zodpovedá zo zákona a koordinuje ho podľa ročného plánu kontinuálneho vzdelávania, ku ktorému sa vyjadril alebo ho schvaľuje zriaďovateľ. Riaditeľ školy sa musí o realizáciu svojho funkčného inovačného vzdelávania postarať sám. Z tohto miesta nechcem v tejto chvíli spochybňovať opodstatnenosť a zmysluplnosť tohto vzdelávania. V podstate ide o doplnenie najmä právnych informácií potrebných pre výkon funkcie riaditeľa školy, ako aj nových poznatkov z oblasti manažmentu školy, či technických a hygienických noriem, znalosť ktorých je potrebná pre riadne fungovanie školy. Úprimne, každý riaditeľ, ktorý chce dobre vykonávať svoju prácu, sa musí novým poznatkom i v tejto oblasti venovať neustále.
V 90. rokoch poskytovali školské správy zázemie riaditeľom škôl nielen v technickej, logistickej oblasti, ale ponúkali aj právny servis, ktorý riaditelia škôl mali možnosť využívať, a tak ho aj využívali. Školy však v tom čase nedisponovali právnou subjektivitou. Aj postavenie a poslanie rady školy malo iný charakter. Dnes je situácia iná. A riaditeľ školy pôsobí na svojom poste ako multifunkčná, plnohodnotná jednotka, ktorá okrem svoje odbornosti musí disponovať aj ďalšími znalosťami a zručnosťami z práva, sociológie, komunikácie, z oblasti technických noriem a ďalších špecifických odborností. A je len na ňom, či si vytvorí pracovné konzultačné portfólio odborníkov, ktorí mu v jednotlivých oblastiach budú nápomocní, alebo si bude všetky tieto odborné znalosti dopĺňať sám. A samozrejme súčasťou doplnenia je i obnova certifikátu o funkčnom vzdelávaní.
Problém však nastáva vtedy, keď si nestihne obnoviť certifikát o aktualizácii funkčného vzdelávania počas výkonu funkcie riaditeľa školy do vypršania jeho lehoty platnosti. Deje sa tak z rôznych, zväčša objektívnych, dôvodov. Napríklad riaditeľ sa riadne a včas prihlásil na funkčné inovačné vzdelávanie u akreditovaného poskytovateľa, najčastejšie metodického centra, ale to sa neuskutoční pre okamžitú nedostatočnú naplnenosť kurzu, a tým sa riaditeľ dostáva do kritickej situácie, keď je ohrozené jeho zotrvanie vo funkcii. Tu nastupuje sankcia, pretože zriaďovateľ môže daného riaditeľa na základe nesplnenia tejto podmienky v lehote z funkcie odvolať. Podstatné je v zákone uvedené slovo "môže", čo značí, že zriaďovateľ tak nemá povinnosť učiniť. Paradoxne to zriaďovatelia s obľubou využívajú, najmä ak sa chcú zbaviť nepohodlných riaditeľov, pričom mnohých iných, ktorí i závažne pochybili, držia vo funkciách, pretože spĺňajú špecifické požiadavky zriaďovateľa, ako je napríklad vysoká miera lojálnosti bez kritických pripomienok.
Podstatou navrhovanej zákonnej úpravy je zmiernenie tvrdosti zákonnej podmienky ukončeného funkčného inovačného vzdelávania pre výkon funkcie vedúceho pedagogického alebo vedúceho odborného pracovníka, čiže aj riaditeľa školy. Uvedená zákonná podmienka bude splnená i vtedy a teda nebude daná možnosť zriaďovateľovi na odvolanie riaditeľa, ak ten do 6 mesiacov od ukončenia platnosti certifikátu o funkčnom vzdelávaní predloží nový certifikát zriaďovateľovi a v čase skončenia platnosti certifikátu bude aktívne reálne navštevovať prebiehajúce funkčné vzdelávanie.
Riaditeľ školy musí teda kumulovane naplniť obe zákonom stanovené podmienky. Zúčastňovať sa aktívne vzdelávania počas skončenia platnosti certifikátu, teda nie sa iba v tom čase prihlásiť na vzdelávanie a nový certifikát je povinný predložiť do šiestich mesiacov od ukončenia platnosti pôvodného certifikátu o funkčnom vzdelávaní. V podstate je teda riaditeľom, ale aj ostatným vedúcim, pedagogickým a vedúcim odborným pracovníkom daná ako keby ešte dodatočná šesťmesačná ochranná lehota, kedy ich zriaďovateľ nemôže z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky o platnom certifikáte o funkčnom vzdelávaní odvolať z funkcie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa zákonnej požiadavky o absolvovaní funkčného inovačného vzdelávania, pardon, ešte raz, prepáčte, podstata zákonnej požiadavky o absolvovaní funkčného inovačného vzdelávania zostáva zachovaná. Dochádza tu však k administratívnemu posunutiu lehoty jej naplnenia z dôvodu zmiernenia tvrdosti zákona. No najmä môžeme týmto zabrániť zneužívaniu postavenia zriaďovateľa a zároveň naplniť i určitý spravodlivý postoj voči vedúcim pedagogickým a vedúcim odborným zamestnancom, ktorí si zodpovedne plnia svoje úlohy a zároveň musia znášať vyššiu mieru ťarchy špecifického odborného vzdelávania, ktorá nesúvisí priamo s odbornosťou pedagóga, ale s ďalším výkonom funkcie vo verejnom záujme. Podporou a realizáciou takto upravenej zákonnej požiadavky môžeme týmto ľuďom preukázať i tak potrebnú úctu za prácu, čo pre komunitu vykonávajú. Môžeme zároveň podporiť ich invenčné správanie a konanie, aby mohli bez ohrozenia vykonávať to, prečo sa sami rozhodli a získali podporu výberovej komisie, čiže v podstate rozšírenej rady školy, v ktorej sú zastúpené všetky dôležité súčasti školskej komunity.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
16:12
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:12
Stanislav MizíkA teraz k tomuto zákonu. Ako som už neraz povedal, pri zákonoch týkajúcich sa školstva a tiež aj pri všetkých ostatných nepozerám na politické tričko. Keď sa mi zdá zákon dobrý, som za. Vo vašom prípade zvlášť, pretože ste idealista. Ja som idealista...
A teraz k tomuto zákonu. Ako som už neraz povedal, pri zákonoch týkajúcich sa školstva a tiež aj pri všetkých ostatných nepozerám na politické tričko. Keď sa mi zdá zákon dobrý, som za. Vo vašom prípade zvlášť, pretože ste idealista. Ja som idealista tiež a nemám rád intrigy. A tento zákon je vyslovene protiintrigánsky. Aj keď ste teda z úplne iného politického súdka, musím to takto stručne básnicky zhodnotiť. Nad týmto zákonom nevyroním jedinú slzičku, pretože nemá žiadnu chybičku. Som za, ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
20.6.2018 o 16:12 hod.
Mgr.
Stanislav Mizík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, vážení pán Žarnay, dnes ste predložili dva návrhy zákonov. Prvý som nepodporil a dosť podrobne som vám vysvetlil, že prečo, aké mám výhrady.
A teraz k tomuto zákonu. Ako som už neraz povedal, pri zákonoch týkajúcich sa školstva a tiež aj pri všetkých ostatných nepozerám na politické tričko. Keď sa mi zdá zákon dobrý, som za. Vo vašom prípade zvlášť, pretože ste idealista. Ja som idealista tiež a nemám rád intrigy. A tento zákon je vyslovene protiintrigánsky. Aj keď ste teda z úplne iného politického súdka, musím to takto stručne básnicky zhodnotiť. Nad týmto zákonom nevyroním jedinú slzičku, pretože nemá žiadnu chybičku. Som za, ďakujem.
Rozpracované
16:13
Uvádzajúci uvádza bod 16:13
Oto ŽarnayTakže len toľko, ďakujem.
Ďakujem, ja len v krátkosti. Ďakujem aj pánovi kolegovi Mizíkovi za jeho krátku poznámku. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, fakt chcem len potvrdiť, že ide čisto o, len o technický návrh bez politického podtextu a ide o to, aby sme pomohli riaditeľom škôl a ostatným vedúcim pracovníkom, napríklad aj zástupcom, zástupkyniam škôl, ktorí sú pri svojej práci dosť zaťažovaní byrokraciou a inými problémami a ešte si majú navyše strážiť aj termín funkčného vzdelávania, niekedy aj rok dopredu, aby náhodou nie zo subjektívnych príčin, ale z objektívnych príčin, kvôli metodickým centrám, ktoré, bohužiaľ, nie vždy vedia dostatočne naplniť skupiny, do ktorých sa hlásia riaditelia na inovačné vzdelávanie, tak kvôli tomu, kvôli týmto objektívnym príčinám sa dostávajú do veľmi chúlostivej situácie, keď môže byť ohrozené ich postavenie a zriaďovateľ školy ich môže prepustiť. Bohužiaľ, takéto prípady sa na Slovensku stali a týmto ľuďom nikto nepomohol. A keď si pozriete aj na internete, mnohí sa aj dostávajú do takýchto situácií, pýtajú sa, čo majú robiť a zákonná úprava na to žiadna neexistuje.
Takže len toľko, ďakujem.
Rozpracované
16:15
Uvádzajúci uvádza bod 16:15
Viera DubačováNávrh novely zákona odstraňuje legislatívne a praktické nedostatky zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné...
Návrh novely zákona odstraňuje legislatívne a praktické nedostatky zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby týkajúce sa orgánov neziskových organizácií a ich právomocí. Cieľom návrhu novely zákona je jednoznačnejšie určiť kompetencie zakladateľa pri jeho menovacích právomociach vo vzťahu k prvým členom orgánov neziskovej organizácie, rozšíriť zodpovednosť riaditeľa aj vo vzťahu k zakladateľovi. Doterajšia prax ukázala súčasnú legislatívnu úpravu ako nepostačujúcu.
Návrh novely zákona taktiež rieši aj situáciu, keď riaditeľ stratí svoju spôsobilosť na právne úkony, no v súčasnom znení zákona absentuje.
Ďakujem veľmi pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
20.6.2018 o 16:15 hod.
Mgr. art.
Viera Dubačová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedla návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.
Návrh novely zákona odstraňuje legislatívne a praktické nedostatky zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby týkajúce sa orgánov neziskových organizácií a ich právomocí. Cieľom návrhu novely zákona je jednoznačnejšie určiť kompetencie zakladateľa pri jeho menovacích právomociach vo vzťahu k prvým členom orgánov neziskovej organizácie, rozšíriť zodpovednosť riaditeľa aj vo vzťahu k zakladateľovi. Doterajšia prax ukázala súčasnú legislatívnu úpravu ako nepostačujúcu.
Návrh novely zákona taktiež rieši aj situáciu, keď riaditeľ stratí svoju spôsobilosť na právne úkony, no v súčasnom znení zákona absentuje.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované