34. schôdza

Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem kolegovi Hegerovi, že teda otvoril tú problematiku efektivity, lebo všetci si musíme uvedomiť, že ak naozaj veci nastavíme efektívne, tie peniaze budú môcť byť použité na vyššie platy ľudí, ktorých naozaj potrebujeme šikovných vo verejnej správe. Na druhej strane chcem určite povedať aj B. Veľmi by bol zaujímavý taký prieskum občanov, ktorí sú v styku s verejnou správou, aký je ich pohľad na efektivitu štátu. Ďakujem.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne. Pani Vaľová, ďakujem za faktickú poznámku. Ja určite by som tiež nepodceňoval, ani nepodceňujem riadiacich pracovníkov. Myslím si, alebo to, čo som sa snažil povedať je, čo už je mimo ich kompetencie. Čiže dobre vieme, že riadiaci pracovník nemá kompetenciu si všetko nastaviť vo verejnej správe tak ako chce, a snažil som sa teda pomenovať práve tú oblasť, kde už to je mimo jeho kompetencie a kde naozaj tie procesy nedovoľujú, a jednak aby tam boli prijatí kvalitní ľudia kvôli tomu ohodnoteniu, alebo prehadzovať tie kompetencie tak, aby boli tie procesy naozaj efektívne a odpovedajúce súčasným potrebám ľudí, ktorí prichádzajú do styku s tými organizáciami a úradmi.
Čo sa týka efektivity, nemusím, myslím, že to nejako vysvetľovať, že efektivita naozaj dokáže ušetriť rádovo 10-20-30-40 % nákladov. Toto sú práve náklady, ktoré potom môžme, táto úspora, ktorú môžme preniesť do zvýšenia platov. Čiže my vôbec nemusíme zvyšovať obálku, stačí aby sme v tej obálke upratali, a aj ľudia budú spokojní, aj procesy budú dobre nastavené, aj platy budú vyššie. Takže to je štandardný proces, ktorý sa v súkromnom sektore deje pravidelne. Musí sa robiť takáto inventúra. V štáte sa táto inventúra nerobila viac ako 10 rokov.
Pán Blanár, filozoficky áno, však sme v prvom čítaní, avizoval som, ale... Chcem povedať k tomu, čo vy ste povedali, lebo mám pocit, že niekedy buď nepočúvate alebo možno tak posuniete to, čo bolo povedané, do takej roviny, ako vám to zapadá. To že je štát drahý, áno, je štát drahý. Hovorím to aj tu úplne nahlas a vôbec sa to nevylučuje s tým, že na druhej strane hovorím, že niektorým ľuďom treba v tom štáte pridať. Ale nie všetkým, veď to je o tom, čo som hovoril, o tej efektivite.
Takže a keď hovoríte o nejakom veľkom procese debyrokratizácie, prosím vás, pozrime sa za aký čas sa to deje, resp. ako rýchlo a za aké peniaze sa to deje. Keby som mal viac času, tak sa rozhovorím.

Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, keďže môj kolega Jozef Mihál naozaj podrobne zhodnotil ten návrh, dovoľte mne, naopak, veľmi stručne vyjadriť sa skôr k takým zásadnejším otázkam.
V prvom rade chcem zdôrazniť, že naša reakcia na tento zákon je, že konečne. Pred rokom a pol sme predložili práve s Jozefom návrh ako riešiť túto otázku. Tento dnešný vládny návrh v niečom to prevzal, v niečom sa odlišuje, ale my sme v každom prípade veľmi radi a vítame, že po roku a pol toto v parlamente môžme riešiť.
Napriek tomu ten návrh má naozaj veľa nedostatkov, Jozef ich pomenoval, pomenoval ich veľmi slušne a kultivovane, ja to nebudem opakovať. A verím, že medzi prvým a druhým čítaním aj ministerstvo a koalícia budú zvažovať, ktoré z nich aj v záujme občanov, verejných zamestnancov aj vo vlastnom politickom záujme akceptujú.
Čo chcem ja povedať, je to, okolo čoho sa točili aj ostatné poznámky, naozaj povedať, že tu dochádza k jednému zásadnému nedorozumeniu. Nárast verejných výdavkov na Slovensku za vlád Roberta Fica bol najvyšší v Európskej únii, konkrétne o 90 % medzi rokmi 2006 a 2016. Na porovnanie, v Českej republike to bolo 35 %. To znamená, naše verejné výdavky rástli trojnásobným tempom ako v Českej republike. Môžte povedať, že pri sociálnych demokratoch to nie je až také šokujúce, pretože tí chcú práve vybrať peniaze, aby mohli potom poskytnúť občanom špičkové verejné služby, kvalitne zaplatiť verejných zamestnancov a rozvíjať naozaj štátny sektor. No len, máme niečo z toho? Máme niečo z toho? Nemáme! Špičkové verejné služby nemáme, a ako vidím, ani kvalitne zaplatených verejných zamestnancov nemáme, ani budovanie štátneho sektora ako špičkového, konkurencieschopného sektora nemáme. To znamená, v tom jej ten problém, v tomto dochádza k týmto výmenám medzi ľuďmi, ako je pán Blanár, pani Vaľová na jednej strane a pán Mihál a pán Heger na druhej strane, že my sme v unikátnej situácii obrovského zvýšenia výdavkov a nulového zvýšenia komfortu, ale aj platov.
Preto je naozaj šokujúce, že v krajine, kde došlo k takémuto zásadnému nárastu verejných výdavkov verejní zamestnanci sa pohybujú pod úrovňou alebo na úrovni minimálnej mzdy. To, čo tento zákon urobí, je ten základ, že zabezpečí aspoň na chvíľu minimálnu mzdu naozaj pre všetkých. Čo však nezabezpečí - a to je tá výzva na najbližšie roky - sú tri veci.
Jedna vec je spravodlivosť v odmeňovaní napríklad aj podľa vzdelania a náročnosti práce. To, že vláda robí to nevyhnutné minimum, s ktorým my súhlasíme, že tlačí všetkých verejných zamestnancov aspoň na minimálnu mzdu a do jej blízkosti, spôsobuje to, že špičkoví verejní zamestnanci s veľkým vzdelaním, s veľkou náročnosťou práce, ktorí zodpovedajú za zásadné veci v kultúre, v umení, v školstve, v sociálnych sférach, majú dnes, budú mať po tomto zákone platy, ktoré budú v rozmedzí plus-mínus pár euro od zamestnancov, ktorí majú vzdelanie oveľa nižšie, náročnosť práce oveľa nižšiu. To znamená, že dochádza k absolútnej nivelizácii ohodnotenia, čo nie je dlhodobo udržateľné, a nie je to spravodlivé. Tým nechcem zhadzovať túto novelu. Ja chápem, že ten spodok musíme ním začať, keď tak dlho, dlhé roky on bol pod úrovňou minimálnej mzdy, a my sme na to tiež tlačili, to znamená, neberte to ako kritiku toho, že robíte ten prvý krok. Berte to, prosím, ale ako výzvu k tomu, že musíme urobiť spolu ten druhý krok. A naozaj urobiť odmeňovanie, ktoré nebude na úrovni Rumunska, ale minimálne na úrovni Českej republiky.
Druhá vec, ktorú tu spomínali kolegovia, je, že ten odmeňovací systém musí byť aj motivačný a musí sa sústrediť na to, ako naozaj do verejnej správy a do verejných služieb pritiahnuť kvalitných ľudí, a potom ich motivovať, poskytovať kvalitné služby. To ten dnešný návrh neobsahuje nie preto, že by niečo rušil, ale jednoducho preto, že vychádza z doterajšieho systému platov a len zdvíha tie čísla. Opäť nekritizujem, že ich dvíhate, ale v ďalšom kroku musíme rozmyslieť aj o tom, ako ich systémovo zmeniť tak, aby naozaj verejní zamestnanci boli motivovanejší.
Na a tretia, tretia vec, ktorá nás čaká a ktorá vyplýva aj z týchto dvoch, ale musíme sa jej osobitne venovať, je naozaj návrat našej kvalifikovanej sily zo zahraničia, resp. tej, ktorá dneska je nevyužitá pre tento štát a pre nás všetkých. A to opäť vyžaduje úpravu odmeňovania tak, aby sme boli konkurencieschopní, najmä v tých pozíciách, ktoré vyžadujú buď ťažkú prácu, alebo vysoké vzdelanie. Ak opatrovateľky povedia, že keby dostali 700 eur čistého, vrátia sa z Rakúska domov a vy, pán minister, poviete, že to jednoducho nie je reálne, tak niečo je zhnilé v štáte, kde sa chválime takýmto hospodárskym úspechom a najvyššou produktivitou práce v strednej a východnej Európe. Ak naozaj verejné výdavky vzrástli za vašich vlád o 90 % a nevieme zaplatiť 700 eur čistého opatrovateľkám, aby sa mohli vrátiť z Rakúska, tak niečo tu nefunguje a to niečo musíme zmeniť. Takže toto sú tie výzvy, ktoré nás čakajú.
My zo SPOLU, ako povedal aj, aj Jožo Mihál, my podporíme tento návrh v prvom čítaní. Ale hlavne chcem, popracujme spolu na tom, aby sme opravili jeho chyby a v budúcnosti najmä popracujme na tom, aby sme od jednorazovej nápravy takéhoto podminimálnomzdového stavu prešli k systematickej politike efektívnej verejnej správy a platenia ľudí aj podľa vzdelania, aj podľa ich zásluh, tak aby sa na Slovensku oplatilo študovať a oplatilo tvrdo pracovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja.
Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Tak ja by som chcela povedať, že tak pekne ste hovorili familiárne, my dvaja s Jozefom, s Jozefom, už ja som ani nevedela, ktorý to je Jozef, ale na konci ste povedali, že Mihál.
Tak viete, vy dvaja s Jozefom predkladáte vždycky návrhy, keď ste v opozícii. Vždycky rozprávate o tom, koľko máme dať peniaze, aké máme dať peniaze, kde máme dať peniaze. V opozícii sa vynikajúko, vynikajúco predkladajú návrhy, pretože nie ste zodpovední za rozpočet, nie ste zodpovední za nič, je to veľmi ľúbivé.
Ale keď vy dvaja s Jozefom ste boli vo vláde alebo ste boli vládne strany, tak ani jeden z týchto návrhov, ktorý ste teraz možno rozprávali alebo predtým, ja si to pamätám. Ja si pamätám vládu Ivety Radičovej, ako ste vy dvaja s Jozefom tu predtým predkladali v opozícii spústu zákonov, a keď zrazu ste prišli do vlády, tak vy dvaja s Jozefom ste nepredložili nič z toho. Takže viete, trošku si ozrejmime pamäť a nerozprávajme o tom, aké to boli časy. Lebo ja keď som si, náročky som si teraz listovala v internete a ja už som aj pánu Mihálovi povedala, keď rozprával, že on rozčarovaný z toho, ako nemohol nič urobiť, lebo nemal financie, keď bol minister, lebo sa mu nedostalo toľko financií od pána ministra, ako píšu články, že prepásol, aby urobil ucelené systémy v poistení, v poisťovniach, v II. pilieroch a tak ďalej.
Takže viete, vítame vaše návrhy, ale buďte slušní a korektní, pretože my sme zodpovední za rozpočet, a potom budem čakať, keď raz budete vo vláde, ale to už rozhodnú ľudia, kto bude vo vláde, lebo ja už to zažila, ani nemusím čakať, že ani jeden z týchto návrhov vy dvaja s Jozefom ste nikdy, keď ste boli minister a poslanec, do vlády nepredložili. Takže buďte korektní, prosím vás. A naozaj oceňte to, čo predkladáme, a že naozaj sa snažíme tým ľuďom pomáhať dávať také možnosti, ktoré nám rozpočet dovoľuje, aby sme zlepšovali život týmto ľuďom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Tomáš Erik.

Pán Mihál odišiel, lebo sa mu to, samozrejme, zle počúva.
V prvom rade chcem tiež oceniť, že aj pán Beblavý, aj pán Mihál, vítajú tento zákon a tieto zmeny, dokonca chcem oceniť aj a akcentovať niektorých odborné pripomienky, ale to ostatné už nie. Slovo konečne, konečne z úst pána Beblavého naozaj vyznieva dosť pokrytecky a pridám k tomu aj pána Mihála.
Pravda je taká, že je, že síce pred rokom a pol sa snažili už tento problém riešiť, ale to už boli v opozícii bez akejkoľvek zodpovednosti za rozpočet tohto štátu. Faktom je tiež, že od roku 2002 už tu máme problém s tým, že tabuľky, platové triedy vo verejnej službe sú pod úrovňou minimálnej mzdy, ak má teda správne informácie odborná sekcia úradu vlády pre štátnu a verejnú službu. No a keď sa pozrieme do, do životopisov týchto pánov, tak tam nájdeme, že v roku 2002 až 2006 bol pán Beblavý štátnym tajomníkom na ministerstve práce a v roku 2010 až 2012 bol Jozef Mihál dokonca ministrom práce. A počas tohto obdobia sa s touto problematikou neurobilo vôbec, ale vôbec nič.
Takže chcem obom pánom, ktorí už tu nie sú, odkázať, že naozaj nestačí si premaľovať tvár inou farbou a tváriť sa, že sme noví politici. Vy už máte svoju históriu a naozaj ste pre ľudí a teraz, keď sa bavíme o pracovníkoch štátnej a verejnej služby, neurobili vôbec nič. (Ojedinelý potlesk.)