34. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Aj tebe, pani kolegyňa, že si vystúpila a podala nám pohľad skúsenej advokátky, ktorá sa s týmto určite vo svojej praxi dlhodobo stretávala. Reagovala si teda na pána Dostála. Myslím si, že jeho konšpiračné teórie by si zaslúžili byť uverejnené aj v časopise Zem a vek, určite by sa za to nikto nehanbil. A ja som veľmi rád, že si zdôraznila, že v súčasnosti je právna úprava, ako ochraňovať oznamovateľov trestnej činnosti. Čiže nie je pravda to, čo tu odznelo, že keď bude prijatý táto, bude prijatá táto zmena zákona, že nebude možné podávať anonymné alebo nejakým spôsobom chrániť oznamovateľov trestnej činnosti. A to, že niekto spochybňuje všetko a vytvára tu nedôveru voči štátu a orgánom činným v trestnom konaní, no, žiaľbohu, je to agenda niektorých opozičných politikov a, žiaľbohu, my s tým nič nespravíme.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Nechce zaujať stanovisko nikto.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň končím dnešný rokovací deň.

(Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Andreánsky, Bagačka, Beblavý, Ivan, Janckulík, Janíková a Martinák.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1096, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1149. Dávam slovo poslancovi Balážovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 1096.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená kolegyňa, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu predložil na rokovanie Národnej rady návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Cieľom tejto novely o dani z pridanej hodnoty je zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na úroveň 10 % na vybrané ubytovacie služby, nakoľko je predpoklad a aj na základe pozitívnych skúsenosti iných členských štátov EÚ, že takéto legislatívne opatrenie zvýši dopyt po ubytovacích službách na území Slovenska. Tým pozitívne podporí ďalší rozvoj cestovného ruchu. Rovnako sa očakáva pozitívny dopad na občanov využívajúcich tieto ubytovacie služby z dôvodu predpokladaného zníženia konečnej ceny týchto ubytovacích služieb. Zároveň sa zavedením zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty na ubytovacie služby predpokladá zlepšenie dostupnosti ubytovacích služieb pre širšiu skupinu obyvateľstva oproti súčasnému stavu.
Pri zavedení zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty je Slovenská republika viazaná Smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá stanovuje spoločný systém DPH v Európskej únii. Podľa čl. 98 bod 1 tejto smernice môžu členské štáty použiť jednu alebo dve znížené sadzby dane, ktoré podľa čl. 99 bod 1 tejto smernice nesmú byť nižšie ako 5 % pre dodania tovaru a poskytovania služieb, ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe III tejto smernice.
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, má negatívne aj pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Nezakladá zvýšené nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, avšak predpokladá sa krátkodobé zníženie výberu DPH z vybraných ubytovacích služieb. Vzniknutý negatívny dopad na výber DPH bude podľa predpokladu postupne nahradený príjmami zo zvýšeného dopytu po týchto ubytovacích službách a zo zvýšenia spotreby ďalších služieb v cestovnom ruchu. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Emilovi Ďurovčíkovi. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte k uvedenému návrhu zákona rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub OĽANO poslanec Heger.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, máme tu ďalší zákon z dielne Slovenskej národnej strany, ktorý teda chce zlepšiť cestovný ruch. Včera sme si porozprávali o ich prvom pokuse. Bolo veľmi zaujímavé, neviem, ktorí ste pozerali, ale včera boli ešte diskutovať pán predkladateľ v Správach a komentároch. Celkom ma zaujala otázka alebo teda taký argument presvedčivý samotného pána moderátora, ktorý teda silne spochybnil aj pokles ceny pri znížení sadzby DPH, som možno ostal taký prekvapený tým jeho presvedčením, ktoré do veľkej miery môžme zdieľať, a k tomu by som sa chcel aj vyjadriť.
Dobre, čiže máme tu zákon, ktorý teda znižuje DPH. Zníženie DPH má automaticky dopad na verejné financie a môže mať dopad aj na cestovný ruch. Na úvod poviem len, že som si pozeral teda ten samotný zákon, pozeral som si aj dôvodovú správu a musím povedať teda, že no nemám vás za čo pochváliť, lebo mám pocit, že tento koaličný vládny návrh, alebo poslanecký návrh vládnych poslancov je horšie pripravený ako akýkoľvek opozičný návrh z hľadiska dopadov, kalkulácie, výpočtov, analýzy dopadov na rozpočet. Nenašiel som tu žiadne konkrétne čísla ani nič podobné. Takže toto trošku by som dal ako na zamyslenie a dopracovanie ako predkladateľa. Dobre, pozrel som si aj stanovisko ministerstva financií. Je veľmi stručné, ktoré môžem aj prípadne prečítať. "Predložený návrh má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V súlade s § 33 zákona NR SR (a tak ďalej) o rozpočtových pravidlách verejnej správy, je potrebné v predloženom návrhu uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy na bežný rok a tri nasledujúce rozpočtové roky." K obsahu sa nevyjadruje, ale predpokladám teda, že táto námietka je kvôli tomu, že to tam nenašli, ale rád si vypočujem obhajobu predkladateľa. Dobre, toľko k technikáliam.
Dva základné parametre alebo teda úplne ten najzákladnejší. Ideme znižovať DPH, je to, teda idete znižovať, navrhujete zníženie DPH. Je to jednoduchý zákon, ktorý hovorí o tom, že na vybrané ubytovacie zariadenia sa bude uplatňovať 10-percentná sadzba DPH. Takéto niečo už sa udialo v potravinách. Ja tu mám vyslovene, myslím, že v roku 2016 sa sadzba znižovala, sadzba DPH sa znižovala na 10 % v potravinách, a musím povedať, že som bol prekvapený, keď štátny, súčasný štátny tajomník pán Csicsai, ktorý je členom strany MOST – HÍD, vlastne povedal v januári 2017 o tomto znížení DPH, povedal nasledovné: "Myslieť si, že zníženie sadzby DPH o 10 % pre vybranú skupinu potravín sa premietne rovnako aj do cien potravín na pultoch, je mylné." Jedinou merateľnou veličinou podľa Csicsaia je objem peňazí, o ktorý sa znížil objem peňazí, o ktorý sa znížil príjem do štátnej pokladne. Ten sa vtedy pohyboval, alebo ten hovorí, ten sa pohybuje na úrovni 70 mil. eur. Vidíme, že pri potravinách, rád by som vám aj ukázal, ale nemôžem, grafy. Vidíme to opatrenie, kedy vlastne prišlo do platnosti, a môžme sa pozrieť, ako sa ceny správali. A musím povedať, že v potravinách teda na určitý krátky čas tá cena klesla, ale netrvalo dlho, ani nie rok a cena sa vrátila na pôvodnú úroveň a potom by sme mohli hovoriť o tom, respektíve ona išla vyššie. Ale nechcem ani tak hovoriť o tom, že prečo išla vyššie, ale vidíme, že ten samotný efekt toho, že zníženie DPH spôsobilo aj zníženie cien dlhodobo, hovorí to sám pán štátny tajomník a hovoria to aj samotné čísla, sa dlho pri potravinách neudržal. Kiež by, kiež by to naozaj znamenalo, že tie ceny sa dlho udržia nižšie, že to teda jednotliví prevádzkovatelia dodržia.
Ale poďme sa teraz pozrieť možno na druhú časť veci. A to je, kto vlastne bude predmetom toho zníženia ceny DPH. Uvažujeme teraz momentálne so situáciou, že teda tá DPH naozaj klesne a že ceny, teda nie že ona klesne, ale že ceny v súvislosti s poklesom tejto DPH naozaj klesnú. Čiže ideme uvažovať s alternatívou, že ceny klesli. Potom si môžme rozobrať alternatívu, kedy tie ceny až tak, že by to dobehli tí samotní prevádzkovatelia. Ale uvažujme s tým, že naozaj ceny klesnú o tých, o ten pokles DPH. Keď sa pozriete na samotné tržby, ktoré dosahujú ubytovacie zariadenia spolu za rok 2017, najnovšie číslo, tak je to 396 mil. eur. Keď sa pozrieme na samotné hotely, tak máme tam kategóriu štvorhviezdičkových, trojhviezdičkových, dvojhviezdičkových a jednohviezdičkových, potom sú tam, tam sú medzi nimi aj horské, ale povieme si napr. teda tie samotné štvorhviezdičkové hotely, tie majú, hovorím, 396 mil. je celkové číslo, štvorhviezdičkové hotely z toho majú tržby 188 mil. eur. To je, no to je vlastne polovica. Teraz opýtam sa vás, potrebujú klienti štvorhviezdičkových hotelov zníženie DPH na 10 percent? Myslíte si, že chodia kvôli tým, do tých hotelov štvorhviezdičkových kvôli tomu, alebo resp. zvýši sa ich počet kvôli tomu, že DPH bude o 10 % nižšia? Asi viete, ako sa pohybujú ceny v štvorhviezdičkových hoteloch, asi viete, že tam nechodia ľudia, ktorí tam chodia kvôli peniazom, ale kvôli kvalite. A to je polovica tržieb. Týmto ľuďom, ktorí to vôbec nepotrebujú ani to nežiadajú a možno si to do veľkej miery ani nevšimnú, ideme dať 10 % dole z DPH, a tým pádom zabezpečíme výpadok zo štátneho rozpočtu.
Ak by sme sa pozreli na trojhviezdičkové, tak tam je tržba 88 miliónov. Ak by sme pozreli na dvojhviezdičkové, ktoré by mohli byť pre ľudí, ktorých reálne sa to dotkne, ktorí by ocenili tú nižšiu cenu, tak tam je len 15 mil. zo 400 mil., opakujem. Zaujímavé číslo je aj to, keď sa pozrieme, koľko z tých tržieb sú zahraniční turisti? Z 396 mil. je objem tržieb od cudzincov 184 mil. eur. Toto je, tržby od cudzincov. Opýtam sa, na čo potrebujú cudzinci o 10 % nižšiu cenu? Myslíte si, že títo cudzinci sem prídu viac, keď budú mať o niečo nižšiu cenu? Čiže opäť myslím si, že tieto čísla hovoria za seba.
A teraz sa poďme pozrieť na, ešte vám poviem také zaujímavé číslo, aby ste teda videli, lebo sú prevádzkovatelia, ktorí sú platcami DPH, a pre nich toto má zmysel, lebo ich cena poklesne. Ak teda naozaj chcú dodržať to, že stanovujú cenu tak, že majú svoju cenu bez DPH a k tomu pripočítajú DPH, to je konečná cena a nebudú meniť cenu bez DPH, v takom prípade ich cena bude naozaj nižšia.
Lenže sú prevádzkovatelia ubytovania, ktorí nie sú platcami DPH. To sú tí, ktorí majú tržby menej ako 50-tisíc euro, tí sú neplatcami DPH. To, čo sa stane s DPH, na nich nemá žiadny vplyv. Čiže prevádzkovatelia, a to sú väčšinou malí prevádzkovatelia, ktorí poskytujú sezónne ubytovanie, a nepredpokladám, že by ste si mohli myslieť, že za sezónne ubytovanie sa dá urobiť tržba 50-tisíc na malých ubytovacích zariadeniach, a tých je naozaj pomerne veľa. Keď si zoberieme len penzióny, tak tých je 818, celkovo, pardon, 816 v roku 2017 je penziónov. Nedostal som sa k štatistikám, koľko z nich sú platcami DPH a nie sú, ale ak hovoríme o sezónnom ubytovaní, tak sa to týka naozaj tých najmenších, a tých sa cena DPH, teda pokles DPH nijako nedotkne, práve naopak. Alebo ešte by som povedal, dotkne sa ich to tak, že tým iným, ktorí sú platcovia DPH, tým cena klesne, a týmto cena neklesne. Čiže je to svojím spôsobom diskriminačné.
Oni sa nijako nemôžu, budú vlastne mať silnejších partnerov, ktorí budú konkurencieschopnejší oproti nim a viac-menej dostávajú sa ako tí najslabší, tí najmenší sa dostávajú ešte do nevýhodnejšej pozície takýmto krokom. Hovoríme hypotézu, že ceny klesajú. Takže vidíme, že tento variant nie je až tak efektívny a nie je ani až tak výhodný, lebo zopakujem, tržby z hotelov štvorhviezdičkových, je polovička tržieb cestovného ruchu, 188 mil. eur. Tu to ideme dať, lebo tých 10 % sa najvýraznejšie dotkne tejto kategórie, tu to bude ten výpadok u ľudí, ktorí to ani nepostrehnú. To je podľa mňa najsilnejší argument v tomto všetkom.
Ďalej tu máme variant, že by tie ceny teraz dopadli ako v potravinách, že za rok sa znovu tie ceny nejakým spôsobom dostanú na tú istú úroveň, ako sa to stalo pri potravinách, že viac-menej tú DPH si teda zoberie prevádzkovateľ. Opäť ak sa pozrieme na vybrané najväčšie hotely a tržby týchto hotelov, momentík, vám to prečítam, tak napr. také tatranské hotely štvorhviezdičkové sa pohybujú rádovo tie tržby niekoľko miliónov. Čiže je to, 4 mil., 8 mil. spoločnosť Tatra Mountains Resorts, ktorá má vo svojom vlastníctve viacero hotelov v Tatrách. Keď si otvoríte stránku, tak tam vidíte vlastne sieť hotelov, čím nechcem nič naznačiť, len hovorím, že teda tie tržby sú preto aj výrazne vyššie. Sú 90 mil., naozaj sa bavíme o luxusných štvorhviezdičkových hoteloch, čo vlastne napočítava tú sumu, tých 188 mil. eur. Či už by sme sa bavili napr. o aquaparku, ktorý tiež má veľmi zaujímavé tržby, 11. mil. je to len samotný prevádzkovateľ aquaparku Poprad a podobne. Otázka je teda, že či títo štvorhviezdičkoví, tak ako som povedal, tým, že tí klienti to až tak nepotrebujú, nepožadujú, či naozaj aj tie ceny budú znižovať. To už, že či to tí klienti potrebujú, sme si zodpovedali, a otázka potom je, že komu tým vlastne pomôžeme?
Naozaj čas ukáže a bude veľmi dôležité odsledovať dopady tohto zákona, keďže v samotnej dôvodovej správe nie sú takto podrobne rozobraté, nemáme tam modelovanie jednotlivých situácií, ako som tu sa snažil len krátko urobiť, ale stálo by veľmi za to, keby súčasťou toho zákona naozaj bolo jasné namodelovanie tých jednotlivých scenárov, ktoré sú hypotetické scenáre. Ja nehovorím, že takto to bude, ale toto sú naozaj, toto sú scenáre, ktoré sa môžu udiať, niektorý z nich. A možno by predkladateľ prišiel aj na nejaké ďalšie, keby tomu venoval toľko úsilia a vedel by zistiť, či ešte môže nastať nejaký iný scenár a aké budú dopady jednak na rozpočet, jednak na konečného užívateľa v rôznych kategóriách príjmov, podľa príjmu rozdeliť, vysokopríjmoví, strednepríjmoví, nízkopríjmoví, toto všetko tam chýba. Ideme zasiahnuť do verejných financií, to nie je maličkosť. Hrať sa s DPH nie je hrať sa kocky s kamarátmi na ihrisku. Je to naozaj akože veľký zásah do verejných financií. Znie to lákavo, lebo ľudia môžu mať pocit, že sa im tie ceny znížia, ale tak ako som povedal, tí ktorí chodia do penziónov, ktorí nie sú platcami DPH a ktorí poskytujú rôzne sezónne ubytovanie, tých sa to nijako nedotkne. To je naozaj veľmi dôležité povedať.
Dotkne sa to hlavne alebo v najväčšej miere sa to dotkne tržieb tých, ktorí zarábajú najviac, a tam bude ten výpadok aj z DPH. A myslím si, že toto je problém. Je možné, že pán predkladateľ bude mať nejaký pozmeňujúci návrh k tomu, alebo teda som zvedavý teda na to, lebo toto sú scenáre. Čiže ak jeden z týchto scenárov sa nemá naplniť, tak budem rád, ak mi to vysvetlíte a prihlásite sa do rozpravy a vysvetlíte, aspoň teda keď to nie je teda v samotnom návrhu zákona, tak aspoň vysvetlíte, že sa takýto návrh, že sa takýto scenár udiať nemôže, pretože ja ho zatiaľ vidím ako veľmi reálny.
To je asi všetko, čo som k tomu chcel povedať, lebo myslím si, že to sú tie najhlavnejšie argumenty. Bolo by veľmi fajn, ak by sme mohli mať zníženie DPH a nižšie ceny. Prax ukazuje pri potravinách, že takéto niečo z dlhodobého hľadiska sa nedarí, neexistuje. Samotný pán štátny tajomník povedal, pán Csicsai povedal, že je to mylné, niečo takéto očakávať na základe skúseností, ktoré zo svojej práce má. A už som vysvetlil to, že akým spôsobom sa to dotkne veľkých hráčov, akým spôsobom sa to dotkne malých hráčov a môžme naozaj len potom, keď, ak to schválite, presadíte, sledovať to, že kto na tom v konečnom dôsledku bude benefitovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami piati poslanci, končím možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Baláž.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, k tomu dopadu na štátny rozpočet. Inštitút finančnej politiky nám dal stanovisko k tomuto návrhu. Rok 2019 mínus 24,3, 2020 25,4 a 2021 mínus 26,6. Ako komunikuje ministerstvo financií s IFP netuším, ale máme to vyčíslené, máme to, tie údaje dodané.
Ja sa priznám, že som trošku nie sklamaný, ale rozčarovaný z toho. Posledné dva dni sme sa tu o cestovnom ruchu rozprávali a všetci z opozície vraveli, že čo pomôže cestovnému ruchu, je zníženie daní a odvodov. A keď tu máme návrh, ktorý sčasti znižuje daň na ubytovacie služby, ktoré sú súčasťou cestovného ruchu, tak za každú cenu hľadáte niečo na tom zlé. A teraz hovoríš, že to nebude mať vplyv na cenu a nepomôže to cestovnému ruchu. Ja sa už fakt v tom nevyznám.
Spomínal si nejaké tržby veľkých štvorhviezdičkových hotelov. Však skôr nám ide o tie menšie, dvoj- aj trojhviezdičkové, pretože tam tá cena má zmysel. A tie objemy, ktoré si rozprával, sú minuloročné, nie budúcoročné. Čiže my chceme práveže motivovať ľudí. Keď poklesne cena, tak logicky vzrastú tržby, možno aj tým štvorhviezdičkovým, ale narastú tržby aj tým "dvom" aj "trom". Nerozumiem, prečo sem montuješ neplatcov DPH, však tí DPH-čku neplatia, oni majú stanovenú cenu, ktorú teda určuje trh na základe ponuky a dopytu. Hádam nechceš, aby sme my ako poslanci určovali, za koľko majú oni predávať svoje služby. Však to má vyriešiť trh podľa vašich poučiek. Jediné, čo štát môže spraviť, ukrátiť sám seba, aby zvýhodnil konečnú cenu pre obyvateľov tejto krajiny. To, že prídu turisti zo zahraničia, že oni to nepotrebujú. No, prečo ostatné krajiny znižujú sadzby DPH na cestovný ruch a majú nárast tržieb z toho dôvodu, že tie ceny sú atraktívnejšie pre nich. A hľadať analógiu medzi potravinami a ubytovacími službami, bolo by dobré sa pozrieť, kvôli čomu tie ceny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)