34. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
V prvom rade, pán Dostál, prestaňte nekorektne politicky vydierať. A teraz k veci. Anonym je svinstvo. Neviem, či sa na tom dohodneme. Neviem si predstaviť, že ja by som niekedy poslal na niekoho anonym. Vy možno áno. Pre mňa je anonym čosi, čo sa ako nedá absolútne zdôvodniť. Je to proste svinstvo. Ja vám poviem jeden príklad občiansky, prečo si myslím, že je to svinstvo, a prečo si myslím, že je tento návrh dobrý, hoci anonymy sa ďalej budú vyšetrovať, ale pokiaľ to niekto uzná za vhodné, viete?
Ja vám poviem inú vec, úplne občiansku. Predstavte si, že príde na mňa anonym, že som vykradol banku. Vykradol som banku, hej? Je na mňa trestné oznámenie, polícia ma prešetruje, vyšetruje, mám nejakú rodinu, mám nejaké deti. Pol roka sa to točí okolo mňa, som podozrivý, točím sa v médiách, nemôžem ísť na ulicu, preto lebo takto na mňa ukazujú prstom. Po pol roku sa ukáže, že je to omyl, proste že sa ten skutok nestal. Koho ja, ako sa mám brániť, koho ja mám žalovať za poškodenie dobrého mena? Moje, mojich detí, mojej rodiny? Takto to na mne zostane ako placka. Nepomôže mi nikto, len preto, že nejaký, kto ten, áno, kto tie anonymy uznáva, napríklad vy, na mňa podal anonymné udanie za to, že som vykradol banku, lebo si chce so mnou niečo vyriešiť, povedzme politicky. Viete si to predstaviť? Pre toto je tento zákon dôležitý, aby existoval, práve kvôli takým ľuďom ako vy, ktorí takéto anonymy obhajujú. To je všetko.

Ďakujem pekne. Ja teda, kolegovia, nie som právnik, ale myslím si, že z hľadiska teda aj takého laického, že anonym je dôležitý inštitút a je dôležitý inštitút preto, pretože sú krajné prípady, kde naozaj človek, ktorý môže byť v nejakej situácii, mohli by sme to tu rozoberať dlho, ale o to nejde, ale tých situácií možno nie je mnoho, ale určite sú, keď je veľmi kľúčové a dôležité, aby nebola odhalená jeho identita. A ja sa obávam, že tento návrh zákona vyleje s tou špinavou vodou z tej vaničky aj to dieťa. A to je práve to. Pretože my ak en bloc zrušíme tú anonymitu, tak práve kvôli tým kľúčovým momentom, a áno, môžu byť anonymy mnohokrát zneužívané, alebo sú zneužívané, áno, ale práve kvôli tomu, ak úplne zrušíme tú anonymitu, tak presne to sa udeje, že vylejeme s tou špinavou vodou aj to dieťa. A preto si myslím, že treba hľadať iné riešenie. Nie toto, len tak en bloc to zrušiť len preto, že situácia na Slovensku je taká, že sa možno zneužíva alebo že to niekomu nevyhovuje a podobne. Ale môže nastať situácia, kedy ten človek veľmi kľúčovo bude potrebovať, aby ostal v anonymite, a nebude to možné. A toto je práve to prekročenie toho rubikonu, alebo ako by som to nazval, kvôli ktorému anonymita existuje a je tak dôležitá a citlivá hodnota. A zato, že sa niečo zneužíva, neznamená, že to musíme hneď celé hodiť do koša. Niekedy je lepšie veci opraviť, ako ich vyhodiť alebo zničiť.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. No, žiaľ, nedozvedel som sa, že kto s tým prišiel, ani čo bol ten konkrétny podnet, prečo práve teraz idete sťažovať podmienky pre prešetrovanie anonymných podaní.
Pán poslanec Číž, teda Jarjabek, pardon, pardon, ja som tiež nikdy neposlal žiadne anonymné oznámenie. Tiež si nemyslím, že je to mimoriadne chvályhodná činnosť. Ale viem si predstaviť situácie, keď to zlo, na ktoré upozorňuje anonymné oznámenie, je väčšie ako to, že anonymné podanie nie je celkom vhodné, morálne a neviem aké, aké konanie. Ako vždycky treba posudzovať, posudzovať veci v reálnych súvislostiach, keď prídu esesáci a spýtajú sa ma, že či v pivnici sú Židia, a ja im poviem, že nie, hoci tam sú a ja im tým zachránim život, tak áno, ani klamať sa nemá, aj klamanie je škaredé, ale v tej situácii má oprávnenie. Podobne je to, je to aj s tými anonymmi.
No, ja neviem, že niekto by poslal anonym, že vy ste vykradli banku, nebola by tam žiadna informácia o tom, že tá banka bola vykradnutá a ako ste ju vy mohli vykradnúť, že teraz polícia vás pol roka bude ťahať po výsluchoch, bude to, budú sa o tom písať články v novinách len na základe toho, že niekto napísal anonym na políciu, že pán poslanec Jarjabek vykradol, vykradol banku. No, nie je to celkom prípad z reality. Možno ste si mohli vymyslieť nejaký lepší, ale teda predpokladám, že taká situácia, že by vás niekto pol roka ťahal po polícii a prokuratúre na základe toho, že niekto napíše anonym a vymyslí si, že ste vykradli banku, nenastane.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani kolegyňa, vážení páni kolegovia, vážený pán kolega Dostál, nedozviete sa odo mňa, kto predkladal, sú tu šiesti predkladatelia a dôvod iste nie je ten, o ktorom hovoríte vy a už vôbec nie práve ohavná vražda dvoch mladých ľudí. To majte na pamäti a na zreteli.
Účelom tejto novely Trestného poriadku, a budem hovoriť skôr z praktického hľadiska, ale veľmi stručne, aby som vás jednak nezdržiavala, ale ak budete mať záujem, dokážem s vami na túto tému rozprávať ako advokátka. Účelom tejto novely Trestného poriadku je posilniť predovšetkým vlastnú rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní, súdov pri rozhodovaní o anonymných podaniach, čo významne súvisí so skutočnými a reálnymi trestnými oznámeniami, ktorým je potrebné venovať nielen čas a priestor, ale i sústredenú pozornosť a tak prispieť k očiste spoločnosti. O to ide predovšetkým všetkým nám, aj vám, aj mne.
Nie je, pravda, možné súhlasiť s názorom, že ide o nástroj zakrývania trestnej činnosti či korupcie, ba práve naopak. Táto novela účinne prispeje k jej odhaľovaniu, k vyšetreniu, k postaveniu páchateľa pred súd za predpokladu uvedenia ale pravdivých skutočností v podaniach odosielateľa.
Ak požadujeme od orgánov činných v trestnom konaní dôsledne postupovať v súlade so zákonmi, je nevyhnutné v prípade, ak máme vedomosť o páchaní trestnej činnosti alebo spáchaní trestnej činnosti napomôcť a napomáhať im k splneniu si ich zákonných povinností podaním trestného oznámenia alebo iného podania, ktorých primárnym znakom bude ich pravdivosť, úplnosť, overiteľnosť totožnosti odosielateľa.
Nie je namieste, pán kolega, ani tvrdenie, že anonymné podania, napríklad že je tu obava o život alebo zdravie, majetok alebo zo straty zamestnania, ako to mnohí tvrdia a nakoniec aj naše médiá to veľmi laxne ponúkali v posledných, v posledných dňoch, pretože tu existuje účinná právna úprava na ochranu fyzických a právnických osôb pri oznamovaní protispoločenskej činnosti podľa zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o a o zmene a doplnení niektorých zákonov. To je na ochranu oznamovateľov tak písomne podávajúcich anonymy, ako aj oznamovateľov, ktorí prídu a oznámia orgánom činným v trestnom konaní, o čo ide, a tam nemôžu požiadať o to, aby mali ochranu, aby im tá ochrana bola zabezpečená. To isté platí, samozrejme, aj pre toho, kto takéto podanie dáva tým, že to pošle, len teda odosielateľovi.
Paragraf 62 Trestného poriadku vo svojom druhom odseku upravuje postup orgánu činného v trestnom konaní pri podaní oznámenia v ústnej forme do zápisnice. Podľa dotknutého paragrafu, ak sa oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, podáva ústne, treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia, o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom, či už v pracovno-právnom vzťahu a podľa osobitného predpisu, vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch, o výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom. A ak je oznamovateľ súčasne aj poškodeným alebo je splnomocnencom, musí sa vypočuť aj o tom, čo žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Výsluch osoby, ktorá podáva oznámenie, sa má vykonať tak, aby sa získali tie najpravdivejšie, najobjektívnejšie podklady pre ďalšie konanie.
Pri anonymnom písomnom podaní alebo pri písomnom podaní, ktoré obsahuje nepravdivé, neúplné a neoveriteľné údaje o totožnosti odosielateľa, neexistuje možnosť orgánu činného v trestnom konaní odosielateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia, poučiť ho o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu a vypočuť ho o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný a osobných pomerov toho, koho, na koho to oznámenie sa podáva, o dôkazoch a výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom. Rovnako ak je odosielateľ napríklad poškodeným, nemôže byť vypočutý o tom, čo žiada, aby súd rozhodol o jeho prípadnom nároku na náhradu škody v trestnom konaní, čo je primárne v záujme poškodeného.
Pokúsim sa, pretože čas beží, skrátiť a len to najpodstatnejšie vari v závere.
Viete, ono aj v civilnom procese existuje, ak niekto urobí podanie, a je, to nejde o to, či je anonymné, alebo neanonymné, v tomto prípade ani neexistuje tá možnosť, lebo to nie je trestné konanie, existuje možnosť, že aj v civilnom konaní je povinný ten, kto podanie podáva nezrozumiteľné, neúplné, nepresné, že ho súd vyzve, aby to doplnil. Takže analogicky je to možné aj a môžme to aplikovať aj pre trestné konanie. Takže v súčasnosti ak je podané písomné anonymné trestné oznámenie a orgán činný v trestnom konaní zistí, že je potrebné ho doplniť, on v podstate nemôže naplniť literu zákona Trestného poriadku, pretože nemôže v podstate ani oznámiť oznamovateľovi alebo odosielateľovi, ako naložil orgán činný v trestnom konaní s takýmto anonymným podaním a potom, samozrejme, že sa tvrdí, že sa všetko zametie pod koberec.
Takže veľmi stručne, veľmi kratučko, táto, táto, toto konanie, alebo, respektíve títo, títo oznamovatelia či odosielatelia anonymných podaní by si mali byť vedomí toho, že nie je možné, nie je možné im dať odpoveď a nie je možné potom ďalej pokračovať a konať tak, aby bola spokojná aj jedna strana, aj druhá strana, teda aby sa, aby bolo dané zadosť takým oznámeniam, ktoré môžu často byť veľmi škodlivé. A nakoniec aj pripomeňme len príkladmo, možno pre vás to bol nekonkrétny príklad alebo nie najšťastlivejší príklad, ale určite to, čo povedal aj pán kolega Jarjabek. Po tomto nastáva akýsi hon na čarodejnice, akýsi lov, lov na zajacov. A práve preto je tá možnosť, aby orgány činné v trestnom konaní pokračovali a zisťovali aj, nie je problém aj napriek tomu, že sa upustí, ale tá možnosť v rámci Trestného poriadku tu zostáva.
Takže neberme to tak, že by sme išli vedome niečo mariť alebo niečo zakrývať, alebo, bohchráň, chrániť aj korupciu. Tak toto ani predkladatelia na mysli nemajú, ani to nie je ich cieľom. Takže ak, neviem, ale môžme, samozrejme, že je krátkosť času, ja by som vám toho povedala ďaleko viac, ale pre krátkosť času som to naozaj zhrnula len do toho najpodstatnejšieho. Pokiaľ, ešte raz opakujem, keď chcete debatovať, môžme.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

A však priestor pre debatu určite ešte bude aj v druhom čítaní a vo výboroch. No ja som netvrdil, že toto nejako súvisí s, alebo predloženie toho návrhu súvisí s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, iba som upozornil na to, že v tejto dobe by spoločnosť mala byť zvlášť citlivá na veci, ktoré akokoľvek súvisia s korupciou a akokoľvek by napríklad mohli sťažiť vyšetrovanie korupcie, a teda povedal som argumenty, prečo si myslím, že to, čo ste navrhli, môže sťažiť vyšetrovanie korupcie aj z toho dôvodu, že Generálna prokuratúra nemá linku pre nahlasovanie vykradnutí bánk, ale Generálna prokuratúra má protikorupčnú linku. Čiže tie anonymné podania sú častejšie skôr napríklad vo vzťahu ku korupčným trestným činom.
Pani poslankyňa, povedali ste, že toto nie je nástroj na zakrývanie korupcie, že táto novela prispeje k lepšiemu odhaľovaniu korupcie. Naozaj, úprimne by ma zaujímalo že ako. Ako, keď sa polícia nebude musieť zaoberať anonymnými oznámeniami, to zlepší boj, boj s korupciou? Tak ako som nedostal odpoveď na to, že kto bol iniciátorom a prečo práve teraz a čo bol ten impulz, tak naozaj, aj toto ma tak úprimne ľudsky zaujíma, že ako môže zrušenie povinnosti prešetrovať anonymné oznámenia prispieť k lepšiemu boju s korupciou.
A, samozrejme, ja som si vedomý toho, že aj ustanovenie Trestného poriadku, aj tu máme samostatný zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, len tu je taký drobný problém, že aká je dôvera tých oznamovateľov v to, že príslušné orgány – či už činné v trestnom konaní, alebo iné – ich budú naozaj chrániť? Aká je dôvera v políciu? Keby sme tu mali políciu, ktorej občania dôverujú, tak aj tých anonymných podaní by bolo menej.

Ďakujem pekne za slovo. Aj tebe, pani kolegyňa, že si vystúpila a podala nám pohľad skúsenej advokátky, ktorá sa s týmto určite vo svojej praxi dlhodobo stretávala. Reagovala si teda na pána Dostála. Myslím si, že jeho konšpiračné teórie by si zaslúžili byť uverejnené aj v časopise Zem a vek, určite by sa za to nikto nehanbil. A ja som veľmi rád, že si zdôraznila, že v súčasnosti je právna úprava, ako ochraňovať oznamovateľov trestnej činnosti. Čiže nie je pravda to, čo tu odznelo, že keď bude prijatý táto, bude prijatá táto zmena zákona, že nebude možné podávať anonymné alebo nejakým spôsobom chrániť oznamovateľov trestnej činnosti. A to, že niekto spochybňuje všetko a vytvára tu nedôveru voči štátu a orgánom činným v trestnom konaní, no, žiaľbohu, je to agenda niektorých opozičných politikov a, žiaľbohu, my s tým nič nespravíme.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená kolegyňa, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu predložil na rokovanie Národnej rady návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Cieľom tejto novely o dani z pridanej hodnoty je zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na úroveň 10 % na vybrané ubytovacie služby, nakoľko je predpoklad a aj na základe pozitívnych skúsenosti iných členských štátov EÚ, že takéto legislatívne opatrenie zvýši dopyt po ubytovacích službách na území Slovenska. Tým pozitívne podporí ďalší rozvoj cestovného ruchu. Rovnako sa očakáva pozitívny dopad na občanov využívajúcich tieto ubytovacie služby z dôvodu predpokladaného zníženia konečnej ceny týchto ubytovacích služieb. Zároveň sa zavedením zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty na ubytovacie služby predpokladá zlepšenie dostupnosti ubytovacích služieb pre širšiu skupinu obyvateľstva oproti súčasnému stavu.
Pri zavedení zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty je Slovenská republika viazaná Smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá stanovuje spoločný systém DPH v Európskej únii. Podľa čl. 98 bod 1 tejto smernice môžu členské štáty použiť jednu alebo dve znížené sadzby dane, ktoré podľa čl. 99 bod 1 tejto smernice nesmú byť nižšie ako 5 % pre dodania tovaru a poskytovania služieb, ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe III tejto smernice.
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, má negatívne aj pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Nezakladá zvýšené nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, avšak predpokladá sa krátkodobé zníženie výberu DPH z vybraných ubytovacích služieb. Vzniknutý negatívny dopad na výber DPH bude podľa predpokladu postupne nahradený príjmami zo zvýšeného dopytu po týchto ubytovacích službách a zo zvýšenia spotreby ďalších služieb v cestovnom ruchu. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte k uvedenému návrhu zákona rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, máme tu ďalší zákon z dielne Slovenskej národnej strany, ktorý teda chce zlepšiť cestovný ruch. Včera sme si porozprávali o ich prvom pokuse. Bolo veľmi zaujímavé, neviem, ktorí ste pozerali, ale včera boli ešte diskutovať pán predkladateľ v Správach a komentároch. Celkom ma zaujala otázka alebo teda taký argument presvedčivý samotného pána moderátora, ktorý teda silne spochybnil aj pokles ceny pri znížení sadzby DPH, som možno ostal taký prekvapený tým jeho presvedčením, ktoré do veľkej miery môžme zdieľať, a k tomu by som sa chcel aj vyjadriť.
Dobre, čiže máme tu zákon, ktorý teda znižuje DPH. Zníženie DPH má automaticky dopad na verejné financie a môže mať dopad aj na cestovný ruch. Na úvod poviem len, že som si pozeral teda ten samotný zákon, pozeral som si aj dôvodovú správu a musím povedať teda, že no nemám vás za čo pochváliť, lebo mám pocit, že tento koaličný vládny návrh, alebo poslanecký návrh vládnych poslancov je horšie pripravený ako akýkoľvek opozičný návrh z hľadiska dopadov, kalkulácie, výpočtov, analýzy dopadov na rozpočet. Nenašiel som tu žiadne konkrétne čísla ani nič podobné. Takže toto trošku by som dal ako na zamyslenie a dopracovanie ako predkladateľa. Dobre, pozrel som si aj stanovisko ministerstva financií. Je veľmi stručné, ktoré môžem aj prípadne prečítať. "Predložený návrh má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V súlade s § 33 zákona NR SR (a tak ďalej) o rozpočtových pravidlách verejnej správy, je potrebné v predloženom návrhu uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy na bežný rok a tri nasledujúce rozpočtové roky." K obsahu sa nevyjadruje, ale predpokladám teda, že táto námietka je kvôli tomu, že to tam nenašli, ale rád si vypočujem obhajobu predkladateľa. Dobre, toľko k technikáliam.
Dva základné parametre alebo teda úplne ten najzákladnejší. Ideme znižovať DPH, je to, teda idete znižovať, navrhujete zníženie DPH. Je to jednoduchý zákon, ktorý hovorí o tom, že na vybrané ubytovacie zariadenia sa bude uplatňovať 10-percentná sadzba DPH. Takéto niečo už sa udialo v potravinách. Ja tu mám vyslovene, myslím, že v roku 2016 sa sadzba znižovala, sadzba DPH sa znižovala na 10 % v potravinách, a musím povedať, že som bol prekvapený, keď štátny, súčasný štátny tajomník pán Csicsai, ktorý je členom strany MOST – HÍD, vlastne povedal v januári 2017 o tomto znížení DPH, povedal nasledovné: "Myslieť si, že zníženie sadzby DPH o 10 % pre vybranú skupinu potravín sa premietne rovnako aj do cien potravín na pultoch, je mylné." Jedinou merateľnou veličinou podľa Csicsaia je objem peňazí, o ktorý sa znížil objem peňazí, o ktorý sa znížil príjem do štátnej pokladne. Ten sa vtedy pohyboval, alebo ten hovorí, ten sa pohybuje na úrovni 70 mil. eur. Vidíme, že pri potravinách, rád by som vám aj ukázal, ale nemôžem, grafy. Vidíme to opatrenie, kedy vlastne prišlo do platnosti, a môžme sa pozrieť, ako sa ceny správali. A musím povedať, že v potravinách teda na určitý krátky čas tá cena klesla, ale netrvalo dlho, ani nie rok a cena sa vrátila na pôvodnú úroveň a potom by sme mohli hovoriť o tom, respektíve ona išla vyššie. Ale nechcem ani tak hovoriť o tom, že prečo išla vyššie, ale vidíme, že ten samotný efekt toho, že zníženie DPH spôsobilo aj zníženie cien dlhodobo, hovorí to sám pán štátny tajomník a hovoria to aj samotné čísla, sa dlho pri potravinách neudržal. Kiež by, kiež by to naozaj znamenalo, že tie ceny sa dlho udržia nižšie, že to teda jednotliví prevádzkovatelia dodržia.
Ale poďme sa teraz pozrieť možno na druhú časť veci. A to je, kto vlastne bude predmetom toho zníženia ceny DPH. Uvažujeme teraz momentálne so situáciou, že teda tá DPH naozaj klesne a že ceny, teda nie že ona klesne, ale že ceny v súvislosti s poklesom tejto DPH naozaj klesnú. Čiže ideme uvažovať s alternatívou, že ceny klesli. Potom si môžme rozobrať alternatívu, kedy tie ceny až tak, že by to dobehli tí samotní prevádzkovatelia. Ale uvažujme s tým, že naozaj ceny klesnú o tých, o ten pokles DPH. Keď sa pozriete na samotné tržby, ktoré dosahujú ubytovacie zariadenia spolu za rok 2017, najnovšie číslo, tak je to 396 mil. eur. Keď sa pozrieme na samotné hotely, tak máme tam kategóriu štvorhviezdičkových, trojhviezdičkových, dvojhviezdičkových a jednohviezdičkových, potom sú tam, tam sú medzi nimi aj horské, ale povieme si napr. teda tie samotné štvorhviezdičkové hotely, tie majú, hovorím, 396 mil. je celkové číslo, štvorhviezdičkové hotely z toho majú tržby 188 mil. eur. To je, no to je vlastne polovica. Teraz opýtam sa vás, potrebujú klienti štvorhviezdičkových hotelov zníženie DPH na 10 percent? Myslíte si, že chodia kvôli tým, do tých hotelov štvorhviezdičkových kvôli tomu, alebo resp. zvýši sa ich počet kvôli tomu, že DPH bude o 10 % nižšia? Asi viete, ako sa pohybujú ceny v štvorhviezdičkových hoteloch, asi viete, že tam nechodia ľudia, ktorí tam chodia kvôli peniazom, ale kvôli kvalite. A to je polovica tržieb. Týmto ľuďom, ktorí to vôbec nepotrebujú ani to nežiadajú a možno si to do veľkej miery ani nevšimnú, ideme dať 10 % dole z DPH, a tým pádom zabezpečíme výpadok zo štátneho rozpočtu.
Ak by sme sa pozreli na trojhviezdičkové, tak tam je tržba 88 miliónov. Ak by sme pozreli na dvojhviezdičkové, ktoré by mohli byť pre ľudí, ktorých reálne sa to dotkne, ktorí by ocenili tú nižšiu cenu, tak tam je len 15 mil. zo 400 mil., opakujem. Zaujímavé číslo je aj to, keď sa pozrieme, koľko z tých tržieb sú zahraniční turisti? Z 396 mil. je objem tržieb od cudzincov 184 mil. eur. Toto je, tržby od cudzincov. Opýtam sa, na čo potrebujú cudzinci o 10 % nižšiu cenu? Myslíte si, že títo cudzinci sem prídu viac, keď budú mať o niečo nižšiu cenu? Čiže opäť myslím si, že tieto čísla hovoria za seba.
A teraz sa poďme pozrieť na, ešte vám poviem také zaujímavé číslo, aby ste teda videli, lebo sú prevádzkovatelia, ktorí sú platcami DPH, a pre nich toto má zmysel, lebo ich cena poklesne. Ak teda naozaj chcú dodržať to, že stanovujú cenu tak, že majú svoju cenu bez DPH a k tomu pripočítajú DPH, to je konečná cena a nebudú meniť cenu bez DPH, v takom prípade ich cena bude naozaj nižšia.
Lenže sú prevádzkovatelia ubytovania, ktorí nie sú platcami DPH. To sú tí, ktorí majú tržby menej ako 50-tisíc euro, tí sú neplatcami DPH. To, čo sa stane s DPH, na nich nemá žiadny vplyv. Čiže prevádzkovatelia, a to sú väčšinou malí prevádzkovatelia, ktorí poskytujú sezónne ubytovanie, a nepredpokladám, že by ste si mohli myslieť, že za sezónne ubytovanie sa dá urobiť tržba 50-tisíc na malých ubytovacích zariadeniach, a tých je naozaj pomerne veľa. Keď si zoberieme len penzióny, tak tých je 818, celkovo, pardon, 816 v roku 2017 je penziónov. Nedostal som sa k štatistikám, koľko z nich sú platcami DPH a nie sú, ale ak hovoríme o sezónnom ubytovaní, tak sa to týka naozaj tých najmenších, a tých sa cena DPH, teda pokles DPH nijako nedotkne, práve naopak. Alebo ešte by som povedal, dotkne sa ich to tak, že tým iným, ktorí sú platcovia DPH, tým cena klesne, a týmto cena neklesne. Čiže je to svojím spôsobom diskriminačné.
Oni sa nijako nemôžu, budú vlastne mať silnejších partnerov, ktorí budú konkurencieschopnejší oproti nim a viac-menej dostávajú sa ako tí najslabší, tí najmenší sa dostávajú ešte do nevýhodnejšej pozície takýmto krokom. Hovoríme hypotézu, že ceny klesajú. Takže vidíme, že tento variant nie je až tak efektívny a nie je ani až tak výhodný, lebo zopakujem, tržby z hotelov štvorhviezdičkových, je polovička tržieb cestovného ruchu, 188 mil. eur. Tu to ideme dať, lebo tých 10 % sa najvýraznejšie dotkne tejto kategórie, tu to bude ten výpadok u ľudí, ktorí to ani nepostrehnú. To je podľa mňa najsilnejší argument v tomto všetkom.
Ďalej tu máme variant, že by tie ceny teraz dopadli ako v potravinách, že za rok sa znovu tie ceny nejakým spôsobom dostanú na tú istú úroveň, ako sa to stalo pri potravinách, že viac-menej tú DPH si teda zoberie prevádzkovateľ. Opäť ak sa pozrieme na vybrané najväčšie hotely a tržby týchto hotelov, momentík, vám to prečítam, tak napr. také tatranské hotely štvorhviezdičkové sa pohybujú rádovo tie tržby niekoľko miliónov. Čiže je to, 4 mil., 8 mil. spoločnosť Tatra Mountains Resorts, ktorá má vo svojom vlastníctve viacero hotelov v Tatrách. Keď si otvoríte stránku, tak tam vidíte vlastne sieť hotelov, čím nechcem nič naznačiť, len hovorím, že teda tie tržby sú preto aj výrazne vyššie. Sú 90 mil., naozaj sa bavíme o luxusných štvorhviezdičkových hoteloch, čo vlastne napočítava tú sumu, tých 188 mil. eur. Či už by sme sa bavili napr. o aquaparku, ktorý tiež má veľmi zaujímavé tržby, 11. mil. je to len samotný prevádzkovateľ aquaparku Poprad a podobne. Otázka je teda, že či títo štvorhviezdičkoví, tak ako som povedal, tým, že tí klienti to až tak nepotrebujú, nepožadujú, či naozaj aj tie ceny budú znižovať. To už, že či to tí klienti potrebujú, sme si zodpovedali, a otázka potom je, že komu tým vlastne pomôžeme?
Naozaj čas ukáže a bude veľmi dôležité odsledovať dopady tohto zákona, keďže v samotnej dôvodovej správe nie sú takto podrobne rozobraté, nemáme tam modelovanie jednotlivých situácií, ako som tu sa snažil len krátko urobiť, ale stálo by veľmi za to, keby súčasťou toho zákona naozaj bolo jasné namodelovanie tých jednotlivých scenárov, ktoré sú hypotetické scenáre. Ja nehovorím, že takto to bude, ale toto sú naozaj, toto sú scenáre, ktoré sa môžu udiať, niektorý z nich. A možno by predkladateľ prišiel aj na nejaké ďalšie, keby tomu venoval toľko úsilia a vedel by zistiť, či ešte môže nastať nejaký iný scenár a aké budú dopady jednak na rozpočet, jednak na konečného užívateľa v rôznych kategóriách príjmov, podľa príjmu rozdeliť, vysokopríjmoví, strednepríjmoví, nízkopríjmoví, toto všetko tam chýba. Ideme zasiahnuť do verejných financií, to nie je maličkosť. Hrať sa s DPH nie je hrať sa kocky s kamarátmi na ihrisku. Je to naozaj akože veľký zásah do verejných financií. Znie to lákavo, lebo ľudia môžu mať pocit, že sa im tie ceny znížia, ale tak ako som povedal, tí ktorí chodia do penziónov, ktorí nie sú platcami DPH a ktorí poskytujú rôzne sezónne ubytovanie, tých sa to nijako nedotkne. To je naozaj veľmi dôležité povedať.
Dotkne sa to hlavne alebo v najväčšej miere sa to dotkne tržieb tých, ktorí zarábajú najviac, a tam bude ten výpadok aj z DPH. A myslím si, že toto je problém. Je možné, že pán predkladateľ bude mať nejaký pozmeňujúci návrh k tomu, alebo teda som zvedavý teda na to, lebo toto sú scenáre. Čiže ak jeden z týchto scenárov sa nemá naplniť, tak budem rád, ak mi to vysvetlíte a prihlásite sa do rozpravy a vysvetlíte, aspoň teda keď to nie je teda v samotnom návrhu zákona, tak aspoň vysvetlíte, že sa takýto návrh, že sa takýto scenár udiať nemôže, pretože ja ho zatiaľ vidím ako veľmi reálny.
To je asi všetko, čo som k tomu chcel povedať, lebo myslím si, že to sú tie najhlavnejšie argumenty. Bolo by veľmi fajn, ak by sme mohli mať zníženie DPH a nižšie ceny. Prax ukazuje pri potravinách, že takéto niečo z dlhodobého hľadiska sa nedarí, neexistuje. Samotný pán štátny tajomník povedal, pán Csicsai povedal, že je to mylné, niečo takéto očakávať na základe skúseností, ktoré zo svojej práce má. A už som vysvetlil to, že akým spôsobom sa to dotkne veľkých hráčov, akým spôsobom sa to dotkne malých hráčov a môžme naozaj len potom, keď, ak to schválite, presadíte, sledovať to, že kto na tom v konečnom dôsledku bude benefitovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, k tomu dopadu na štátny rozpočet. Inštitút finančnej politiky nám dal stanovisko k tomuto návrhu. Rok 2019 mínus 24,3, 2020 25,4 a 2021 mínus 26,6. Ako komunikuje ministerstvo financií s IFP netuším, ale máme to vyčíslené, máme to, tie údaje dodané.
Ja sa priznám, že som trošku nie sklamaný, ale rozčarovaný z toho. Posledné dva dni sme sa tu o cestovnom ruchu rozprávali a všetci z opozície vraveli, že čo pomôže cestovnému ruchu, je zníženie daní a odvodov. A keď tu máme návrh, ktorý sčasti znižuje daň na ubytovacie služby, ktoré sú súčasťou cestovného ruchu, tak za každú cenu hľadáte niečo na tom zlé. A teraz hovoríš, že to nebude mať vplyv na cenu a nepomôže to cestovnému ruchu. Ja sa už fakt v tom nevyznám.
Spomínal si nejaké tržby veľkých štvorhviezdičkových hotelov. Však skôr nám ide o tie menšie, dvoj- aj trojhviezdičkové, pretože tam tá cena má zmysel. A tie objemy, ktoré si rozprával, sú minuloročné, nie budúcoročné. Čiže my chceme práveže motivovať ľudí. Keď poklesne cena, tak logicky vzrastú tržby, možno aj tým štvorhviezdičkovým, ale narastú tržby aj tým "dvom" aj "trom". Nerozumiem, prečo sem montuješ neplatcov DPH, však tí DPH-čku neplatia, oni majú stanovenú cenu, ktorú teda určuje trh na základe ponuky a dopytu. Hádam nechceš, aby sme my ako poslanci určovali, za koľko majú oni predávať svoje služby. Však to má vyriešiť trh podľa vašich poučiek. Jediné, čo štát môže spraviť, ukrátiť sám seba, aby zvýhodnil konečnú cenu pre obyvateľov tejto krajiny. To, že prídu turisti zo zahraničia, že oni to nepotrebujú. No, prečo ostatné krajiny znižujú sadzby DPH na cestovný ruch a majú nárast tržieb z toho dôvodu, že tie ceny sú atraktívnejšie pre nich. A hľadať analógiu medzi potravinami a ubytovacími službami, bolo by dobré sa pozrieť, kvôli čomu tie ceny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)