34. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, pani podpredsedníčka. Ja len kratučko v úvodnom slove poviem, že toto je návrh zákona, ktorý sme tu už mali. Jedná sa o návrh zákona faktúr do poradia a viac by som povedal v rozprave, do ktorej sa ako prvý hlásim.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Baránikovi, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Ako prvý sa prihlásil v zmysle rokovacieho poriadku pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, ja skúsim tak vysvetliť tú pointu alebo teda tú hlavnú myšlienku tohto predkladaného návrhu, keďže nie je to úplne prvýkrát, ale aby sme si možno pripomenuli. Ale predtým by som povedal teda pár faktov, pretože vidíme, že tento zákon je stále aktuálny, stále nie je schválený. Preto ho znovu prinášame, pretože platobná disciplína je stále problém na Slovensku.
Aj dnes ešte podnikatelia trpia na Slovensku kvôli neplateniu faktúr a zlej platobnej disciplíne. Nevedia sa dostať k peniazom za poskytnuté tovary a služby, ktoré teda dodali aj vyfakturovali, ale mnohokrát tie peniaze prichádzajú neskôr alebo majú problém sa k nim dostať, čo spôsobuje potom aj druhotnú platobnú neschopnosť. Deje sa to aj preto, že partneri, ktorým dodali tovar, im dlhujú zase ďalší a prichádza takéto reťazenie, ktoré je následkom práve tej zlej platobnej disciplíny, resp. platobnej nedisciplíny. Je to niečo, čo je nejaký jav, ktorý treba riešiť. A preto aj prichádza tento návrh zákona.
Dnes aj na základe prieskumu, ktorý robí európska renomovaná spoločnosť, je až polovica faktúr, ktoré sa na Slovensku nachádzajú, sa nezaplatia načas. To je, myslím, že veľmi silný, silný argument. A keď sa pozrieme teda na ten, na tú správu, ktorá je celoeurópska, a samostatné krajiny sú tam rozobraté, tak si môžme všimnúť, že platby zákazníkov voči firmám sú na Slovensku, za rok 2018 to bolo najkratšie, ktoré sú ako keby po splatnosti, potom sú business-to-business, čiže firma firmám, sú druhé v poradí. A čo je také zaujímavé, že verejný sektor má práve tú najdlhšiu ako keby dobu, kedy, tú priemernú dobu splácania svojich záväzkov. A v tom prieskume je ešte jeden zaujímavý údaj a to je to, že čo sú hlavné dôvody oneskoreného platenia faktúr. A vychádzajú tu zo štatistík dve veci. Najviac je, že tí dlžníci sú vo finančných potiažach, čiže buď nemajú teda tie prostriedky, to je to, čo som povedal v úvode, alebo po druhé, sú to špekulanti, ktorí zámerne neplatia svoje faktúry. A vidím, vidíme v tom prieskume, že aj z roka na rok to rastie, že rok 2017 to bolo nižšie ako v roku 2018, v ktorom je to vyššie.
To, že vzniká takáto druhotná platobná neschopnosť, spôsobuje aj to, že vlastne ekonomika je brzdená, pretože firmy tým, že nemajú dostatok financií, tak im to bráni investovať, bráni im to vytvárať nové pracovné miesta, bráni im to prinášať nové, na trh nové výrobky alebo expandovať na zahraničné trhy. Lebo chýbajú im tie peniaze, ktoré sú uviaznuté u odberateľov a alebo u ich odberateľov, ako som hovoril, to reťazenie. Takže tie dôvody sú dva. Jedno sú špekulanti a druhí sú tí, ktorí nevedia spravovať, spravovať svoje, svoje firmy.
Na to, aby sme to vyriešili, tak prichádzame s pomerne jednoduchým riešením, ktoré, hovorím, tu už zaznelo niekoľkokrát. A je to riešenie, kde zákon jasne stanoví, že firma nesmie uprednostňovať iné firmy pri platení faktúr. To znamená, dostanem faktúru, ktorá má určitú splatnosť, tej splatnosti sa musím držať a neuprednostním inú firmu, ktorej splatnosť je neskôr. Tak to znamená, že nemôžem, teraz chcem si kúpiť drahé auto, to síce má neskoršiu splatnosť, ale zaplatím to, a potom mi neostane na to, aby som zaplatil dodávateľom za veci, ktoré mi dodali. Toto je práve ten nefér. Čiže ide o to, aby sa vniesla spravodlivosť, aby tu bol zákaz uprednostňovania, zjednodušene povedané. Uplatňuje sa to na práve na dátum splatnosti, to je len k tej technikálii, aby ste tomu rozumeli, pretože dôležité je, aby sme uchránili práve tých menších hráčov. Tí väčší hráči mnohokrát sa vedia dostať k svojim zákazkám aj práve preto, teda k svojim peniazom za svoje zákazky, aj práve preto, že sú väčší, tí menší sú častokrát odsúvaní. Takže toto naozaj napráva, toto riešenie napráva nejakú takú tú krivdu, ktorá sa na trhu deje a ktorej sme svedkami a o ktorej hovoria aj tie štatistiky, ktoré som na začiatku povedal. Takže tým pádom ak aj má nejaká firma, lebo tie dve skupiny sú špekulanti a druhé sú, že má nejaká firma finančné problémy, ak má finančné problémy, tak to pocítia spravodlivo všetci, čiže nieže uspokojím najprv najväčších a potom tí malí, ako sme boli svedkami pred pár rokmi pri vyplácaní malých živnostníkov pri stavbe diaľnic vlastne sa nevedeli domôcť svojich peňazí. Takže toto je opatrenie, ktoré má tomu zabrániť.
Ďalší taký technický parameter tohto zákona je, že sa bude zverejňovať či už pre eseročky, akciové spoločnosti v obchodnom registri a v živnostenskom registri pre živnostníkov, budú musieť nahlasovať firmy, ktoré meškajú s platbou, čiže ktoré sú po splatnosti. Tie, ktoré všetko platia načas, tie sú, tie nemajú žiadny postih, firmy, ktoré meškajú, musia nahlasovať na konci mesiaca vlastne dobu meškania. A podľa toho je to taký, bude to taký verejný register vlastne týchto dlžníkov, pretože dneska máme verejný register dlžníkov na zdravotné a sociálne, ale nemáme takéto niečo pri pohľadávkach, pri pohľadávkach voči súkromnému sektoru medzi sebou firmy. A toto vlastne táto transparentnosť prinesie to, že každý, kto bude vstupovať do nejakého obchodného vzťahu, si môže pozrieť, aký ten jeho partner má kredit, aké má, akú má svoju platobnú disciplínu a podľa toho si rozmyslí, či s ním do toho pôjde alebo nie, ako si nastaví podmienky, či bude požadovať platbu vopred a podobne. Takže myslíme si, že to pomôže práve aj budovaniu takých korektnejších obchodných vzťahov a zároveň to bude aj tlak na tých podnikateľov, ktorí sú nepoctiví alebo šlendriáni a podobne, že budú, tým pádom už nebudú môcť požívať nejakú takú tú skrytosť toho, že sa to o nich nevie verejne, a tým pádom tí noví, ktorých nepoznajú, budú takto ochránení, lebo automaticky si to môžu prekontrolovať.
Takže toto je taká základná pointa aj tých technikálií tohto návrhu zákona, a preto myslím si, že práve kvôli tej jednoduchosti tohto opatrenia a kvôli aj tomu, že to opatrenie naozaj prinesie okamžité výsledky, vás prosím o podporu do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán poslanec Heger.
Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

Tak, pán kolega, ja by som k tomu povedal ako niekto, kto sa v svojom odbornom živote týmto zaoberá, pár slov. V poriadku, určite, že v tom návrhu sú aj dobré veci, ale chcem dať na zváženie cteným kolegom, že či náhodou takéto opatrenie neignoruje skutočnosť, že tie nešváry, ktoré sa tento návrh snaží nejak riešiť, že či už riešenie týchto nešvárov neexistuje niekde. Konkrétne napríklad v oblasti trestného práva a že či náhodou tým pádom táto úprava nie je nadbytočná a či náhodou táto úprava nie je len akceptáciou toho stavu, že vynucovanie práva u nás neexistuje. Veď poškodzovanie veriteľa, čo samozrejme sa za poškodzovanie veriteľa počíta aj to, že niekto uhrádza faktúry inak, tak ako sú v poradí ich splatnosti. Či napríklad schopnosť veriteľov vynútiť si pod reálnou sankciou na súde svoju pohľadávku. A pod reálnou sankciou myslíme napríklad to, že súd koná rýchlo a že tie náklady pre toho dlžníka v súvislosti s tou radou sú príliš veľké na to, aby sa mu vyplatilo neplatiť. Čiže či tam by sme nemali sústrediť naše úsilie miesto toho, aby sme vyrábali nové predpisy, ktoré v podstate až tak veľa riešiť nebudú.

S reakciou pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi dobrý postreh, tá vymožiteľnosť práva, určite to je niečo, čo tu, v čom Slovensko teda je veľmi na chvoste, to vieme. Ale ten návrh zákona nerieši úplne to, čo si pomenoval, pretože tam sú dva rozmery. Jeden je to, že učia, učí ľudí, učí podnikateľov tej platobnej disciplíne. Lebo to je ten problém, že u nás podnikatelia sú ako keby nedisciplinovaní. No proste toto ich bude, trošku meniť myslenie. Ale druhý rozmer je ten, že musia zverejňovať svoju práve tie resty v tej platobnej disciplíne. A takýto register v súčasnosti neexistuje a toto je ďalší dôležitý rozmer ako ochrany práve tých podnikateľov, ktorí na tom podnikateľskom trhu pôsobia, že si budú môcť odkontrolovať práve tú kredibilitu, nejaký ten rating tých firiem a ten rating bude práve v tom, že budú vidieť, ktoré firmy majú, koľko sú po splatnosti. Takže myslím si, že tento rozmer je tu úplne kľúčový.
A zároveň aj to s tou vymožiteľnosťou. Do určitej miery áno, vstupuje do toho tak, ako si pomenoval, že vlastne je tu tá, tá vymožiteľnosť, ale myslím si, že môžme to asi prebrať potom ešte mimo, ale tie trestné činy prichádzajú v prípade, že nejak dlhodobo neuhrádza tie pohľadávky, a toto má za následok na to, aby okamžite rešpektovali tie splatnosti a aby uhrádzali tak, ako im tie faktúry prichádzajú. Takže to buduje ten návyk. Asi toľko.