34. schôdza

110.
Ďakujem za slovo. Pani kolegynka, to, že sú nedostatočné podmienky a že nám rapídne ubúdajú lekári a sestry, to asi vieme všetci. A to je nič iné len odzrkadlenie neschopnosti štátu zabezpečiť aj tvrdými opatreniami to, aby jednoducho ten personál neodchádzal, aby ten systém zdravotníctva bol funkčný, lebo však ľudia si platia dane a odvody a majú právo na to, aby sa štát o nich postaral.
Ale tá vaša pripomienka o rodovej vyváženosti v tejto oblasti, to, ja neviem, či už aj v OĽANO tá liberálna, ten fanatizmus liberálny a tá móda v súčasnosti tak veľmi zasiahla vašu stranu, alebo váš poslanecký klub. Veď predsa riešením toho, že nám ubúdajú lekári a sestričky, nie je robiť zo ženských povolaní mužské a z mužských ženské, čo vždy bolo, však vždy boli sestričky v drvivej väčšine ženy a, naopak, mäsiari napríklad boli v drvivej väčšine muži a nebudeme to predsa otáčať. To nie je riešenie tejto situácie. Riešením je, že, ja viem, že vy ste tak ako my opozičná strana, ale vláda zaujme úplne iné stanovisko k tomu a úplne inak sa pustí do riešenia problému, ale ja len chcem povedať, či naozaj je nutné, aby OĽANO rozprávalo o nejakej rodovej vyváženosti. Lebo odtiaľ je len skok ku LGBT, MTCL, a proste nebudeme riešiť sestričky, ale budeme riešiť, prečo tam nemáme namiesto sestričiek mužov, potom mužov v sukniach, potom kadejakých úchylov. A to nie je cesta. To ma len tak trošku možno naštartovalo. Ak ste to tak nemysleli, ja sa ospravedlňujem, len som to tak poňal.
Ďakujem pekne inak za ten váš príspevok, lebo ten naozaj charakterizoval to, tú situáciu, v akej sa nachádzame.

Ďakujem za pripomienku, ale na margo toho by som chcela povedať len to, by ste sa divil, koľko chlapov sa hlási do sesterského povolania. A myslím si, že doba sa zmenila. Proste pokračuje, vývoj ide dopredu. Tak prečo by sme nemali dať možnosť vstupovať do povolania aj mužom? Veď ako máme lekárov, tak máme aj sestry-chlapov, žiaľbohu, je to tak. A ešte pri tom nedostatku, aký je, si myslím, že mali by sme uvítať aj tú možnosť.
Hovorím, v povolaní ich máme, dosť ich máme, len odrádza ich to. A chcú študovať za sestru a ozaj, že sú veľmi citliví pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. A klobúk dole pre nimi. Takže ja si vážim aj, ja som vychovávala x chlapov v praxi, takže môžem povedať, že poskytujú kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť, na úrovni a ozaj sú veľmi citliví k pacientom.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pani predkladateľka, poslankyňa Elenka Červeňáková, pani spravodajkyňa. Chcel som privítať jedinú zástupkyňu ženského pohlavia v pléne, ale vlastne už tu nie je, takže, ctení kolegovia. Dovoľte, aby som aj ja povedal pár slov k tejto naozaj veľmi aktuálnej téme, ktorá trápi nielen celé slovenské zdravotníctvo, ale postupne bude trápiť a tak už teraz trápi, myslím si, že každého jedného z nás, pretože každý jeden z nás sa môže veľmi ľahko ocitnúť v situácii, keď zdravotnú starostlivosť bude potrebovať, a zdravotná starostlivosť v súčasnosti bez sestier sa neposkytuje a ani sa v budúcnosti poskytovať nebude.
Chcel by som povedať, že naše hnutie už vo svojom predvolebnom programe si jasne zadefinovalo, že tento problém je vážny a navrhovalo zvýšenie platov zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám a v podstate počas celého nášho pôsobenia po voľbách od roku 2016 sme túto tému istým spôsobom živili a tlačili pred sebou a téma momentálne tento rok naozaj eskaluje. My sme iniciovali a na základe podnetu jeden poslanecký prieskum tu v Univerzitnej nemocnici Bratislava a nakoľko sme sa dozvedeli, že nám kolabujú niektoré oddelenia, najmä chirurgické disciplíny, nakoľko chýbajú sestry. Najmä niektoré naozaj odborné sestry, sestry-inštrumentárky, pokiaľ ich dotyčné oddelenie nemá dostatok a v tomto prípade aspoň tri, tak stráca schopnosť poskytovať nepretržitú zdravotnú starostlivosť. A k tejto situácii už ale aj v Petržalke došlo.
Čo to znamená? Znamená to, že mnohí z nás, ktorí, keď sa dostaneme do nemocnice a zrazu nám povedia, že z technických príčin nemôže byť náš výkon realizovaný a ide o plánovaný výkon a pošlú nás domov, častokrát za tým je práve aj tento fakt, že nie sú sestry a tým pádom nedokážu zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Samozrejme, následkom sú potom zvýšené čakacie doby, predlžujúce sa čakacie doby a každému z nás je jasné, že počet pacientov nie je nižší, ale je vyšší a bude vyšší, že aj naša populácia bude postupne prestarnutejšia. Je to trend vo všetkých krajinách a najmä v Európe, že budeme čím ďalej tým viac potrebovať zdravotnú starostlivosť. Samozrejme, tým pádom musíme byť pripravení do nej viac investovať. Že sa budeme dožívať vyššieho priemerného veku. V roku 2050, som čítal, že napríklad v Holandsku už ten priemerný vek bude atakovať hranicu 100 rokov. A, samozrejme, ten priemerný vek sa zvyšuje aj u nás. Sme krajina, ktorá má jednu z najnižších pôrodností v Európe, čo znamená, opäť väčšia prestarnutosť našej populácie a náklady do zdravotníctva, ktoré budeme musieť dávať, je veľmi ťažko, budú môcť hradiť len aktívni poistenci. To znamená, toto sú naozaj vážne veci. A keď sa rozprávame o nedostatku kvalifikovaného zdravotného personálu, najmä lekárov, sestier, ale aj ďalších zdravotníckych pracovníkov, tak tento problém nie je len v našej krajine, ale je v podstate v krajinách, vo všetkých krajinách Európskej únie, je to veľmi vážny problém. A krajiny pripravujú rôzne programy tak, aby zatraktívnili povolanie ako lekárov, tak aj sestier, a lákajú a najmä sestry z krajín východnej Európy do svojich krajín, samozrejme, tie podmienky sú ďaleko lepšie a to platové ohodnotenie ani nehovoriac.
Teraz stojíme naozaj pred podľa mňa jednoznačnou vecou a ja som presvedčený, že to pochopilo už aj ministerstvo zdravotníctva. Je nám ľúto, že tak neskoro, že platy sestier v Slovenskej republike treba, a teraz poviem, nieže zvýšiť, ale zreálniť. Prečo hovorím zreálniť?
V roku 2015 podľa štatistiky OECD, ktorá vyšla v roku 2017, bol plat zdravotnej sestry v krajinách OECD na úrovni 114 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, teda v ich národnom hospodárstve. Toto by mohol byť, toto by mohlo byť určité, by som povedal, porovnávacie kritérium. Takže nehovoríme o nominálnych číslach a je jasné, že sestry u nás nemôžu zarábať v nominále také, také naozaj mzdy ako v Rakúsku, v Nemecku alebo v iných krajinách na západ od nás, ale samozrejme je vždy veľmi dôležité, aby sme porovnávali ich platové ohodnotenie na základe platov, ktoré sú v našom národnom hospodárstve. A chcem vám povedať, že v roku 2015 na základe týchto údajov OECD tá priemerná mzda sestry a pôrodnej asistentky v našom hospodárstve bola 97 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. Keď sa pozrieme na momentálne aktuálne čísla, ktoré vyšli aj v ročenke Štatistického úradu, a pozrieme sa na priemernú mzdu sestry v minulom roku, priemerná mzda sestry v minulom roku bola 868 eur, prosím pekne. A určite viete, že v minulom roku priemerná mzda v našom hospodárstve bola 954 eur. Z toho veľmi jednoznačne vyplýva, že je to na úrovni 91 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Takže dokonca sa zdá, že im tie mzdy reálne klesajú. Čo je však dôležité v tejto situácii povedať, že tak isto ako aj iní zdravotní pracovníci, aj sestry, ich mzda sa skladá zo základnej mzdy a potom samozrejme z určitých príplatkov k tejto mzde, ktoré sú samozrejme generované nadčasmi, ktoré zdravotní pracovníci musia v súčasnosti v zdravotníckych zariadeniach slúžiť. A, prosím pekne, neviem, či by ste si tipli, ale priemerná základná mzda zdravotnej sestry v roku 2017 bola 652 eur. Takže ony sa potom v priemere dostali na tých 868 eur vďaka ich obetavosti, nadčasom, ktoré slúžia. A to, že tá situácia je momentálne kritická, to vám nemusím vysvetľovať. Tých sestier je nedostatok a sestra Elenka Červeňáková to jasne, naša poslankyňa a zástupkyňa sestier v parlamente Elenka Červeňáková to jasne povedala. Ony chýbajú v podstate v každej jednej nemocnici a sám som o tom presvedčil osobne rozhovormi s riaditeľmi. Niktorý nepovedal, že by mal sestier dostatok. A samozrejme tým pádom tie sestry, ktoré na oddeleniach zostávajú, musia vykrývať tento nedostatok svojou obetavosťou. Takže samozrejme hovoriť aj o priemernej mzde, tak ako to veľmi rado hovorí aj ministerstvo, že napríklad vo fakultných nemocniciach je ešte vyššia. no áno, je, ale, žiaľ, na úkor prečerpanosti sestier, postupného vyhorenia sestier. A potom samozrejme sa nesmieme čudovať, že tieto sestry odchádzajú z nášho zdravotníctva preč a že nie je záujem o povolanie sestry.
Prosím vás, ja si netrúfam povedať, či vôbec existuje ešte nejaký vzdelávací odbor v našej krajine, ktorý by generoval zo svojich absolventov len 44 % ľudí, ktorí sa zamestnajú nakoniec to, čo študovali. A toto je prípad fakúlt ošetrovateľstva. Len 44 % absolventov ošetrovateľstva sa nakoniec zamestná v našom slovenskom zdravotníctve. No to je katastrofa.
Ďalší úplne, by som povedal, alarmujúci fakt je, ako už bolo povedané, že počet zdravotných sestier v našom zdravotnom systéme, vážení páni v sále a dámy, ktoré počúvajú, neustále klesá. My sme jediná krajina v Európskej únii, kde nám klesol počet sestier. Všade v iných krajinách počet sestier stúpa. My sme za posledných 16 rokov stratili zo systému 10-tisíc sestier a tá perspektíva, o ktorej tu hovorila pani poslankyňa, je rovnako dramatická do budúcna. Keď máme takú nízku úspešnosť implementovania nových absolventov do nášho systému teraz, ja sa pýtam, kedy to naozaj ale totálne skolabuje?
Preto si myslím, vážení poslanci, poslankyne, že teraz v období rekordnej ekonomickej konjunktúry, ktoré Slovenská republika zažíva, bez akýchkoľvek nadsázok, vieme o tom, tie ekonomické údaje sú veľmi dobré, čo znamená, že štát si prichádza na rekordné príjmy na daniach a tak isto zdravotné poisťovne odvádzajú od aktívnych poistencov rekordné príjmy. Teda prijímajú rekordné príjmy od svojich poistencov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá naozaj má veľmi triezve odhady, dá sa povedať, najmä keď hovoríme o minulých rokoch, odhaduje, že rast výdavkov v slovenskom zdravotníctve za rok 2019, teda v budúcom roku bude o 690 miliónov eur. A ja sa pýtam, či z týchto 690 miliónov eur, ktoré plánujeme investovať do slovenského zdravotníctva, by nebolo viac ako racionálne investovať do zvýšenia alebo navýšenia platov sestrám a pôrodným asistentkám.
Tá situácia je absolútne alarmujúca a myslím, že toto navýšenie je absolútne nevyhnutné, a finančné prostriedky na to sú. Stačí naozaj len prejaviť svoju vôľu a zodpovednosť za stav slovenského zdravotníctva. A ja verím, že ministerstvo financií to potom aj zohľadní vo svojom rozpočte alebo v rozpočte na zdravotníctvo. Ale ja hovorím, aj keby nezohľadnilo, keby bol prijatý taký zákon, ja som presvedčený, že v systéme budúci rok na navýšenie platov financie budú a v podstate už aj sú. Všeobecná zdravotná poisťovňa za I. štvrťrok roku 2018 t. r. zaknihovala zisk vyše 40 miliónov eur, 40,9 milióna eur. Veľmi dobre viete, že za minulý rok všetky tri zdravotné poisťovne vykázali zisk takmer 60 miliónov eur. Naozaj tie príjmy tu sú a tá situácia nebude z ekonomického hľadiska možno už taká prajná ako teraz, aby sme sa o takomto navýšení miezd bavili.
To, čo tu bolo spomenuté a ja by som sa rád k tomu vrátil, je naozaj ten fakt, že lekári si v roku 2011 nátlakovými akciami vymohli navýšenie svojich miezd a pravidelnú ročnú valorizáciu. Dalo by sa očakávať, že zamestnávatelia budú namietať voči tomuto pravidelnému navyšovaniu miezd. Avšak boli by ste prekvapení, prezident Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje tak privátne, alebo tak aj štátne nemocnice, môžme povedať, tento krok pochválil a prednedávnom aj povedal, že tento systém mzdového automatu zastabilizoval stavy lekárov v ich nemocniciach. Ony sú samozrejme stále nedostatkové, ale nikto z nás si nevie predstaviť, čo by sa stalo, keby k takémuto zastabilizovaniu platových pomerov lekárov v našom systéme došlo. Ten stav by sme mali v súčasnosti ale absolútne kritický. Preto je úplne oprávnené predpokladať, že pokiaľ by k takémuto navýšeniu miezd, systematickému navýšeniu miezd, ako predkladá aj tento náš návrh, došlo, tá situácia by minimálne sa výrazne pohla k lepšiemu. Hoci stále treba sa rozprávať o tom, že našim sestrám potrebujeme naozaj zlepšovať ich pracovné podmienky. My hovoríme o tom, že je nevyhnutné sa naozaj pozerať do budúcna s tým, že sestrám treba zvyšovať aj ich kompetencie, čo treba samozrejme zohľadniť pri nastavení ich vzdelávania a postupne naozaj robiť kroky tak, aby sestry mohli v budúcnosti aj prevziať určité kompetencie, ktoré môžu vykonávať a vykonávajú už v niektorých krajinách na západ od nás a ktoré v súčasnosti u nás vykonávajú len lekári. Hovorím napríklad o prevencii, hovorím napríklad o tom, že sestra by úplne kľudne mohla posudzovať také tie bežné virózy, ktorých je najviac v ambulanciách našich všeobecných lekárov, a samozrejme dalo by sa rozprávať aj ďalej.
Takže ja si myslím, že stojí pred nami nie ľahká cesta, ktorá, ktoré naše zdravotníctvo nevyhnutne vyžaduje, reformná cesta určite v každom prípade, ale myslím si, že začať tým, že zachraňujeme situáciu navyšovaním miezd sestrám a pôrodným asistentkám je tá správna cesta v tejto situácii. Preto dovoľte, aby som ešte raz poďakoval za vašu pozornosť a poprosil vás, aby ste zvážili všetky tieto argumenty a podporili tento náš návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Nebralo mi to najprv, takže som to musel opakovane stláčať. V podstate aj pani predkladateľka, aj poslanec Krajčí to tu rozobrali podrobne a myslím si, že aj v podstate vyčerpávajúco. Ja by som chcel len ešte zdôrazniť, že slovenské zdravotníctvo má veľké problémy. Tie problémy nastali preto, že bolo zanedbávané ako manažérsky, jednoznačne SMER, ktorá má zdravotníctvo na starosti už viac ako 10 rokov, tak hlavne tých prvých 8 rokov to, sa o to absolútne nestaral, manažérsky úplne zlyhal, ale samozrejme aj finančne bolo zanedbané slovenské zdravotníctvo. A následky tohoto celého samozrejme teraz treba riešiť, treba riešiť akútne a, samozrejme, keď niečo treba robiť akútne, tak potom to stojí aj viacej.
Ale okrem takých problémov, ako sú nemocnice, budovy, technické zariadenia, tak veľký problém je s ľudskými zdrojmi. A Slovensko si neuvedomuje, že práve najväčším kapitálom aj v zdravotníctve sú ľudské zdroje. Práve v kontexte toho, že ľudské zdroje v zdravotníctve sa ukazujú ako veľmi problematické a že čím ďalej tým viacej chýba zdravotníkov, a tá prognóza vyzerá úplne katastrofálne aj v tých krajinách vo svete, kde sú veľmi dobre ohodnotení finančne, tak samozrejme potom Slovensko je na tom ďaleko horšie, pretože či už keď porovnáme percento HDP, ktoré dávame na zdravotníctvo, a tým dupľom sa to ukazuje, keď si to pozrieme v nominále, tak potom samozrejme, že odliv týchto zdravotníckych pracovníkov zo Slovenska je obrovský. A pokiaľ niečo neurobíme, tak to bude pokračovať.
Dnes ministerstvo zdravotníctva samo uviedlo, že v ústavnej zdravotnej starostlivosti chýba asi 1 100 zdravotných sestier. Keď si pozrieme vekové rozvrstvenie zdravotných sestier na Slovensku, tak zistíme, že sestry nad 60 rokov, je ich približne 2 300 – 2 400. Keď si uvedomíme, že behom troch, štyroch rokov tieto sestry odídu do dôchodku, tak v krátkej dobe nám bude chýbať 3 400 sestier len v ústavnej zdravotnej starostlivosti.
V roku 2011 dosiahli lekári významné zvýšenie miezd, ten známy platový automat. Išlo to síce v takých postupných krokoch počas niekoľkých rokov, ale skutočne dosiahli hlavne na tú dobu významné zvýšenie miezd a ten obrovský odliv lekárov zo slovenských nemocníc aj zo slovenského zdravotníctva sa zmiernil, skoro by sa dalo povedať, že zastavil a stav sa stabilizoval. Dnešná situácia s lekármi je už zase trošičku iná, pretože medzi tým už ubehlo niekoľko rokov a chýbajú nám generácie mladých lekárov. Ale tam je to už zas o niečom inom, pretože u lekárov je samotné platové ohodnotenie až niekde na štvrtom mieste. Lekári už majú dneska aj iné priority okrem platov.
Ten stav ale u zdravotných sestier je veľmi zlý, bolo to tu rozobraté, Marek Krajčí to tu rozobral či už z percentuálnej a hlavne tej nominálnej stránky. A ja som presvedčený, že keby sa nám podarilo dosiahnuť významné zvýšenie miezd u zdravotných sestier, tak ako to navrhujeme, tak by sa ten stav aj so zdravotnými sestrami mohol zastabilizovať aspoň na tých niekoľko rokov, kým dokážeme aj inými opatreniami, aby bol príchod nových zdravotníckych pracovníkov, teda sestier, či už zo stredných zdravotných škôl, ale aj z fakúlt ošetrovateľstva, aby mohli prísť. Pretože Marek Krajčí povedal, že má informáciu, že 44 % absolventov univerzít zostáva v systéme pracovať, ja som zachytil takú informáciu, že 42 % len zostáva. Nie je tam veľký rozdiel. Ale keď si uvedomíme, že 58 % ľudí, ktorí idú niečo študovať, potom nejdú pracovať v tej oblasti, ktorú vyštudovali, resp. nie u nás, tak je v tom asi jeden obrovský rozdiel.
Ministerstvo zdravotníctva chce zasiahnuť takým spôsobom, že chce dotovať toto štúdium trojročné na bakalára a chce dať 2-tisíc eur na jeden rok. To znamená, že počas troch rokov by mali dostať títo, títo ľudia, ktorí by sa u nás zamestnali, asi 6-tisíc eur a museli by sa teda upísať za každý rok, ktorý by tu študovali a poberali by ten, ja neviem, ako by som to nazval, tento príspevok, tak by sa museli upísať, že 6 rokov budú pracovať v našom systéme. Nemyslím si, že je to dobré.
Za prvé, pretože nie je to tak veľa a pri tých obrovských rozdielnych platoch, keď aj tak odíde takýto pracovník, ktorý to poberal, do zahraničia, tak to veľmi hravo, hravo splatí, po nejakých 50 eur mesačne v splátkach úplne hravo pritom rozdiele platov to splatí. Nakoniec na tom bude škodovať len Slovensko, pretože najprv do toho jednorazovo vloží dosť veľa peňazí, bude sa mu to vracať v priebehu nejakých viacerých rokov a pracovníkov nebude mať. Myslím si, že toto sa, toto nebude úspešné. A ďalší aspekt je tam, keď sa takýto pracovník aj zaviaže, že tu bude pracovať šesť rokov a to tak isto bude platiť aj u lekárov, za tých šesť rokov akurát sa stane to, že dosiahne špecializáciu. S touto špecializáciou keď odíde do zahraničia, tak ten jeho plat sa ešte významne, ešte významnejšie zdvihne a práve títo špecialisti, či už, či už lekári alebo aj sestry nám práve budú chýbať. Takže pokiaľ budeme robiť len takéto kroky, ktoré nebudú dostatočné, tak dosiahneme akurát to, že miesto toho, že 58 % absolventov takéhoto štúdia odchádza teraz, a keď urobíme toto opatrenie, tak môžme dosiahnuť to, že to percento odchádzajúcich do zahraničia nebude 58, ale možno 88, možno aj 98.
Takže chcel by som poprosiť, spravme niečo, pretože za tri, štyri roky to bude vo veľmi zlom, bude to v katastrofálnom stave slovenské zdravotníctvo, nebude mať pracovníkov. A už teda, aby som zakončil, tým, čo povedal prezident Asociácie nemocníc Slovenska, že nemocnice kamuflujú nedostatok pracovníkov a hlavne teda sestier a že keď majú nedostatok sestier, či už preto, že odídu na materskú, na PN alebo aj z toho, že ďalšia odíde do zahraničia alebo odíde zo zdravotníctva, tak potom zavrú oddelenia a maľuje sa. Takže ak niečo nezmeníme, tak v slovenskom zdravotníctve bude vymaľované.
Ďakujem.

Ďakujem. Rozmýšľajme nad tým a je to veľmi dôležité, naša spoločnosť, každý jeden z vás, opakujem sa znova, môže byť potencionálny pacient. Teraz, o minútu, o hodinu, o dve hodiny, o rok a tak ďalej. Keď nebudeme mať sestry a pôrodné asistentky, ktoré sú najpočetnejšia skupina zdravotníckych pracovníkov, čo potom bude? Kto si to zoberie na zodpovednosť? Preto je dôležité, aby sme sestrám a pôrodným asistentkám zvýšili plat, lebo keď im nezvýšime platy a nezabezpečíme im dobré pracovné podmienky, všetci nám odídu a nevstúpia nám do povolania. A tým pádom samozrejme pacienti budú umierať. Nad tým nikto nerozmýšľa, nad tým sa nikto nepozastavuje?
Takže ešte raz vás poprosím o podporu nášho návrhu zákona, lebo je to prioritná otázka a je to už päť minút po dvanástej.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, pani podpredsedníčka. Ja len kratučko v úvodnom slove poviem, že toto je návrh zákona, ktorý sme tu už mali. Jedná sa o návrh zákona faktúr do poradia a viac by som povedal v rozprave, do ktorej sa ako prvý hlásim.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, ja skúsim tak vysvetliť tú pointu alebo teda tú hlavnú myšlienku tohto predkladaného návrhu, keďže nie je to úplne prvýkrát, ale aby sme si možno pripomenuli. Ale predtým by som povedal teda pár faktov, pretože vidíme, že tento zákon je stále aktuálny, stále nie je schválený. Preto ho znovu prinášame, pretože platobná disciplína je stále problém na Slovensku.
Aj dnes ešte podnikatelia trpia na Slovensku kvôli neplateniu faktúr a zlej platobnej disciplíne. Nevedia sa dostať k peniazom za poskytnuté tovary a služby, ktoré teda dodali aj vyfakturovali, ale mnohokrát tie peniaze prichádzajú neskôr alebo majú problém sa k nim dostať, čo spôsobuje potom aj druhotnú platobnú neschopnosť. Deje sa to aj preto, že partneri, ktorým dodali tovar, im dlhujú zase ďalší a prichádza takéto reťazenie, ktoré je následkom práve tej zlej platobnej disciplíny, resp. platobnej nedisciplíny. Je to niečo, čo je nejaký jav, ktorý treba riešiť. A preto aj prichádza tento návrh zákona.
Dnes aj na základe prieskumu, ktorý robí európska renomovaná spoločnosť, je až polovica faktúr, ktoré sa na Slovensku nachádzajú, sa nezaplatia načas. To je, myslím, že veľmi silný, silný argument. A keď sa pozrieme teda na ten, na tú správu, ktorá je celoeurópska, a samostatné krajiny sú tam rozobraté, tak si môžme všimnúť, že platby zákazníkov voči firmám sú na Slovensku, za rok 2018 to bolo najkratšie, ktoré sú ako keby po splatnosti, potom sú business-to-business, čiže firma firmám, sú druhé v poradí. A čo je také zaujímavé, že verejný sektor má práve tú najdlhšiu ako keby dobu, kedy, tú priemernú dobu splácania svojich záväzkov. A v tom prieskume je ešte jeden zaujímavý údaj a to je to, že čo sú hlavné dôvody oneskoreného platenia faktúr. A vychádzajú tu zo štatistík dve veci. Najviac je, že tí dlžníci sú vo finančných potiažach, čiže buď nemajú teda tie prostriedky, to je to, čo som povedal v úvode, alebo po druhé, sú to špekulanti, ktorí zámerne neplatia svoje faktúry. A vidím, vidíme v tom prieskume, že aj z roka na rok to rastie, že rok 2017 to bolo nižšie ako v roku 2018, v ktorom je to vyššie.
To, že vzniká takáto druhotná platobná neschopnosť, spôsobuje aj to, že vlastne ekonomika je brzdená, pretože firmy tým, že nemajú dostatok financií, tak im to bráni investovať, bráni im to vytvárať nové pracovné miesta, bráni im to prinášať nové, na trh nové výrobky alebo expandovať na zahraničné trhy. Lebo chýbajú im tie peniaze, ktoré sú uviaznuté u odberateľov a alebo u ich odberateľov, ako som hovoril, to reťazenie. Takže tie dôvody sú dva. Jedno sú špekulanti a druhí sú tí, ktorí nevedia spravovať, spravovať svoje, svoje firmy.
Na to, aby sme to vyriešili, tak prichádzame s pomerne jednoduchým riešením, ktoré, hovorím, tu už zaznelo niekoľkokrát. A je to riešenie, kde zákon jasne stanoví, že firma nesmie uprednostňovať iné firmy pri platení faktúr. To znamená, dostanem faktúru, ktorá má určitú splatnosť, tej splatnosti sa musím držať a neuprednostním inú firmu, ktorej splatnosť je neskôr. Tak to znamená, že nemôžem, teraz chcem si kúpiť drahé auto, to síce má neskoršiu splatnosť, ale zaplatím to, a potom mi neostane na to, aby som zaplatil dodávateľom za veci, ktoré mi dodali. Toto je práve ten nefér. Čiže ide o to, aby sa vniesla spravodlivosť, aby tu bol zákaz uprednostňovania, zjednodušene povedané. Uplatňuje sa to na práve na dátum splatnosti, to je len k tej technikálii, aby ste tomu rozumeli, pretože dôležité je, aby sme uchránili práve tých menších hráčov. Tí väčší hráči mnohokrát sa vedia dostať k svojim zákazkám aj práve preto, teda k svojim peniazom za svoje zákazky, aj práve preto, že sú väčší, tí menší sú častokrát odsúvaní. Takže toto naozaj napráva, toto riešenie napráva nejakú takú tú krivdu, ktorá sa na trhu deje a ktorej sme svedkami a o ktorej hovoria aj tie štatistiky, ktoré som na začiatku povedal. Takže tým pádom ak aj má nejaká firma, lebo tie dve skupiny sú špekulanti a druhé sú, že má nejaká firma finančné problémy, ak má finančné problémy, tak to pocítia spravodlivo všetci, čiže nieže uspokojím najprv najväčších a potom tí malí, ako sme boli svedkami pred pár rokmi pri vyplácaní malých živnostníkov pri stavbe diaľnic vlastne sa nevedeli domôcť svojich peňazí. Takže toto je opatrenie, ktoré má tomu zabrániť.
Ďalší taký technický parameter tohto zákona je, že sa bude zverejňovať či už pre eseročky, akciové spoločnosti v obchodnom registri a v živnostenskom registri pre živnostníkov, budú musieť nahlasovať firmy, ktoré meškajú s platbou, čiže ktoré sú po splatnosti. Tie, ktoré všetko platia načas, tie sú, tie nemajú žiadny postih, firmy, ktoré meškajú, musia nahlasovať na konci mesiaca vlastne dobu meškania. A podľa toho je to taký, bude to taký verejný register vlastne týchto dlžníkov, pretože dneska máme verejný register dlžníkov na zdravotné a sociálne, ale nemáme takéto niečo pri pohľadávkach, pri pohľadávkach voči súkromnému sektoru medzi sebou firmy. A toto vlastne táto transparentnosť prinesie to, že každý, kto bude vstupovať do nejakého obchodného vzťahu, si môže pozrieť, aký ten jeho partner má kredit, aké má, akú má svoju platobnú disciplínu a podľa toho si rozmyslí, či s ním do toho pôjde alebo nie, ako si nastaví podmienky, či bude požadovať platbu vopred a podobne. Takže myslíme si, že to pomôže práve aj budovaniu takých korektnejších obchodných vzťahov a zároveň to bude aj tlak na tých podnikateľov, ktorí sú nepoctiví alebo šlendriáni a podobne, že budú, tým pádom už nebudú môcť požívať nejakú takú tú skrytosť toho, že sa to o nich nevie verejne, a tým pádom tí noví, ktorých nepoznajú, budú takto ochránení, lebo automaticky si to môžu prekontrolovať.
Takže toto je taká základná pointa aj tých technikálií tohto návrhu zákona, a preto myslím si, že práve kvôli tej jednoduchosti tohto opatrenia a kvôli aj tomu, že to opatrenie naozaj prinesie okamžité výsledky, vás prosím o podporu do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Tak, pán kolega, ja by som k tomu povedal ako niekto, kto sa v svojom odbornom živote týmto zaoberá, pár slov. V poriadku, určite, že v tom návrhu sú aj dobré veci, ale chcem dať na zváženie cteným kolegom, že či náhodou takéto opatrenie neignoruje skutočnosť, že tie nešváry, ktoré sa tento návrh snaží nejak riešiť, že či už riešenie týchto nešvárov neexistuje niekde. Konkrétne napríklad v oblasti trestného práva a že či náhodou tým pádom táto úprava nie je nadbytočná a či náhodou táto úprava nie je len akceptáciou toho stavu, že vynucovanie práva u nás neexistuje. Veď poškodzovanie veriteľa, čo samozrejme sa za poškodzovanie veriteľa počíta aj to, že niekto uhrádza faktúry inak, tak ako sú v poradí ich splatnosti. Či napríklad schopnosť veriteľov vynútiť si pod reálnou sankciou na súde svoju pohľadávku. A pod reálnou sankciou myslíme napríklad to, že súd koná rýchlo a že tie náklady pre toho dlžníka v súvislosti s tou radou sú príliš veľké na to, aby sa mu vyplatilo neplatiť. Čiže či tam by sme nemali sústrediť naše úsilie miesto toho, aby sme vyrábali nové predpisy, ktoré v podstate až tak veľa riešiť nebudú.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi dobrý postreh, tá vymožiteľnosť práva, určite to je niečo, čo tu, v čom Slovensko teda je veľmi na chvoste, to vieme. Ale ten návrh zákona nerieši úplne to, čo si pomenoval, pretože tam sú dva rozmery. Jeden je to, že učia, učí ľudí, učí podnikateľov tej platobnej disciplíne. Lebo to je ten problém, že u nás podnikatelia sú ako keby nedisciplinovaní. No proste toto ich bude, trošku meniť myslenie. Ale druhý rozmer je ten, že musia zverejňovať svoju práve tie resty v tej platobnej disciplíne. A takýto register v súčasnosti neexistuje a toto je ďalší dôležitý rozmer ako ochrany práve tých podnikateľov, ktorí na tom podnikateľskom trhu pôsobia, že si budú môcť odkontrolovať práve tú kredibilitu, nejaký ten rating tých firiem a ten rating bude práve v tom, že budú vidieť, ktoré firmy majú, koľko sú po splatnosti. Takže myslím si, že tento rozmer je tu úplne kľúčový.
A zároveň aj to s tou vymožiteľnosťou. Do určitej miery áno, vstupuje do toho tak, ako si pomenoval, že vlastne je tu tá, tá vymožiteľnosť, ale myslím si, že môžme to asi prebrať potom ešte mimo, ale tie trestné činy prichádzajú v prípade, že nejak dlhodobo neuhrádza tie pohľadávky, a toto má za následok na to, aby okamžite rešpektovali tie splatnosti a aby uhrádzali tak, ako im tie faktúry prichádzajú. Takže to buduje ten návyk. Asi toľko.