34. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie. Ja len také malé okienko nejakých politických pomerov. Necítim nejakú potrebu sa miešať do poslaneckého klubu OĽANO, ale pán Budaj je predsedom strany Zmena zdola, áno, spolu aj Zmena zdola aj Nova došli v koalícii, alebo, respektíve na kandidátke OĽANO, takže ono to vyvoláva také napätie, to chápem.
Druhá vec, pani poslankyňa Cigániková, ja nehovorím za cirkev, ja som veriaci kresťan katolík, ale nehovorím za cirkev. Ja to chápem tak, že cirkev má nejakú náuku, ktorá sa týka tých členov, ktorí tam v nej chcú byť. A keď nechcú, tak nemusia, a keď chcú, tak by mali, a keď nie, tak môžu odísť. A určite ak nie ste členkou katolíckej cirkvi, tak sa vás to nejak netýka. Tak isto ako, ja neviem, aj zväz hubárov alebo poľovníkov alebo ďalšie nejaké neziskové organizácie majú nejaké svoje vnútorné pravidlá, kto nie je hubár a poľovník, môže fungovať inak, ale nemôže byť potom členom tej skupiny.
A ďalšia vec, debata o výsade. Ja úplne súhlasím s tým, že nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie nie je nejaká výsada, ktorá by mala patriť len niekomu, ale mohla by patriť všetkým jednotlivcom, ktorí sa na tom dohodnú, a preto ja s tým súhlasím. Ale nechápem, prečo by to malo byť dovolené podľa návrh vášho zákona len heterosexuálnym a homosexuálnym párom, ktoré nežijú v manželstve. Ja vidím diskrimináciu zase z tejto strany, že dobre, ale potom pre všetkých, ktorí sa na tom dohodnú a odsúhlasia si to.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, pôvodne som sa vôbec nechystal vystúpiť k tomuto bodu rozpravy, ale priznám sa, že ma nahnevalo to pokrytectvo, ktoré som tu počul v argumentoch niektorých z navrhovateľov, ktorými sú pani Blahová, Nicholsonová, Gröhling, Kiššová a Cigániková.
To pokrytectvo mňa osobne veľmi rozčuľuje a hnevá v tom, že bavíme sa, ako keby tu išlo len o riešenie nejakých drobných problémikov, ktoré nejakí necitliví ľudia nie sú ochotní brať na vedomie, problém s dedičstvom, problém s nahliadaním do zdravotnej dokumentácie. Tak by som len chcel zacitovať pre ľudí, aby vedeli, o čom je tento návrh zákona. Paragraf 8a ods. 1: "Fyzické osoby môžu uzatvárať životné zväzky. Životnými zväzkami sú a) manželstvo, b) partnerské spolužitie." A "partnerské spolužitie je zväzok dvoch fyzických osôb bez ohľadu na pohlavie". O tomto je tento návrh zákona. To je taký základný strom, ktorý keď raz zasadíme do právneho systému, tak hocikedy potom môžme ako na vianočný stromček na to vešať jednu ozdobu, druhú ozdobu. Ale to podstatné, čo nechcú kolegovia priznať, je, že my sa musíme rozhodnúť, či vôbec niečo takéto chceme. Či chceme v našom právnom systéme brániť a chrániť a dať výsadu aj niečomu inému, ako je manželstvo ako zväzok muža a ženy. Toto je tá podstata návrhu zákona, že namiesto manželstva ako jediného zväzku muža a ženy, ktoré tento právny systém chce chrániť, tam má byť aj paragraf b) a to je partnerské spolužitie. A to pokrytectvo, ktoré ma nesmierne rozčuľuje, by som chcel zdokumentovať na dvoch príkladoch.
Pán kolega Budaj tu rozprával o tom, že ak niekto, nebodaj, namieta proti tomuto návrhu zákona, tak nám tu kázal asi 10 minút o tom, že šírime nenávisť. Čo si to dovoľuje pán poslanec Budaj? Keď niekto nemá rovnaké názory a hodnotový pohľad na spoločnosť ako on, tak šíri nenávisť? Čo je pán Budaj Pán Boh, ktorý rozhoduje o tom, čo je správne a nie je správne a kto sa, nebodaj, od toho odchýli, tak je nejaký proste podradný druh, ktorý tu šíri v spoločnosti nenávisť? Keby som mal pristúpiť úplne analogicky k tomu, čo tu hovoril pán poslanec Budaj, keď ja považujem za posvätnú ochranu života, ľudského života aj pred narodením a pán Budaj nie, potom je pán Budaj sprostý vrah? Lebo potom by som aj ja mohol pristúpiť k jeho argumentom. Keď niekto 100-percentne súhlasí s názormi pána Budaja, je v poriadku. Keď nesúhlasí, šíri nenávisť.
To je liberálna tolerancia, pán Budaj? Kde je to Voltairovo, toho vášho Voltaira, ktorého ja nemám rád, ale ktorý tvrdí, že budem sa do smrti biť, aby ste mohli hovoriť svoj názor, s ktorým nesúhlasím?! Hovoril niečo pán Voltaire o tom, že keď niekto s ním nesúhlasí, pán Budaj, tak že šíri nenávisť? Veď to je podstata slobodnej spoločnosti, že musíme počúvať aj názory, s ktorými nesúhlasíme. A keď aj nesúhlasím s týmto návrhom zákona o partnerskom spolužití, tak slušne vystúpim, poviem, prečo s ním nesúhlasím a nebudem urážať tých, ktorí to navrhujú. A obviňovať ich z niečoho, len aby som ich dehonestoval. Veď buďme aspoň trochu schopní ustáť aj názory, ktoré sú iné než tie naše. Ja necítim potrebu urážať nikoho iného, kto má iné názory ako ja. Na druhej strane si vyprosujem od nejakého pána Budaja, aby nás tu urážal, tých, ktorí s týmto návrhom zákona nesúhlasíme.
Druhá vec, ktorú by som chcel vytknúť pani poslankyni Blahovej, ktorá si bola tak nesmierne istá, že táto spoločnosť alebo tento štát nemá právo zasahovať do života dvoch dospelých ľudí a upravovať ich spolužitie. Veď ak tým nikomu neubližujú, čo koho do toho? Čo si tento štát dovoľuje regulovať ich spolužitie?! A viete, v čom je to pokrytectvo? Že v ich návrhu zákona, ktorý pani poslankyňa Blahová predkladá, píšu o tom, že partnerské spolužitie sa týka dvoch osôb, dospelých, fyzických osôb bez ohľadu na pohlavie, s výnimkou toho, ak by boli pokrvne príbuzní. Takže incest nám vadí, pani poslankyňa Blahová, tam už dvaja dospelí ľudia, ktorí nikomu neubližujú, nemôžu žiť v partnerskom spolužití. A prečo nie? Kde je potom to pravidlo, že ak sú to dvaja dospelí ľudia a nikomu neubližujú, môžu žiť v akomkoľvek partnerskom spolužití, ako sa rozhodnú? Tak má právo spoločnosť do toho zasahovať alebo nemá? Prečo ste vylúčili incest? Veď to sú dvaja dospelí ľudia, ktorí nikomu neubližujú. Prečo ste vylúčili z tohto zákona incest?
Ale ak ste ho vylúčili, potom nás nepoučujte, keď vy sami to robíte, že nemáme právo posúdiť, či považujeme uzákonenie nejakého zväzku za spoločensky prospešné alebo nie.
Ja rád budem argumentovať a som pripravený zniesť akokoľvek kritické názory, ani mi nevadia, pretože považujem za úplne normálne, že keď je tu stopäťdesiat ľudí, ktorí zastupujú päť miliónov voličov, tak môžme mať na rôzne otázky úplne rozdielne názory. Ale to, čo ma rozčuľuje, to pokrytectvo, s akým sa v prípade takýchto otázok argumentuje.
Skúste byť poctiví, priatelia liberáli, ktorí tu ste. Skúste byť poctiví a integrálni v tom, že keď ste nasadili nejaký meter, ktorým chcete súdiť nás, konzervatívnejších, tak tým istým metrom súďte aj sami seba.

Ďakujem pekne. Milan, si rozrušený, skúsim ťa ukľudniť a vysvetliť ti, prečo incest netolerujeme. A je to presne z toho dôvodu, o ktorom tam aj hovoríme, že sloboda je tu, pokiaľ neubližuje ten jedinec niekomu inému. V tom prípade nevidíme dôvod, prečo do slobody tých jednotlivcov zasahovať. V prípade incestu ale, ako iste vieš, je veľká pravdepodobnosť, že dieťa, ktoré by z toho mohlo vzniknúť, bude mať nejaké vážne zdravotné následky. V prípade, že by to teda, keďže sa bavíme, vieš, bez rozdielu na pohlavia, keď sme sa o tomto bavili, tak teda mohlo by mať vážne zdravotné následky, čo je dokázané. A toto je zrejme, myslím si, problém aj pre teba a nechceme takéto situácie. Takže možno z tohoto dôvodu, by som sa k tomu nejako takto postavila, ale s ohľadom na ochranu potom toho jednotlivca zase, takže tak.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Krajniak, ja vždy sa teším, keď idete vystupovať, pretože vaše vystúpenia podľa mojich postrehov majú vždy hlavu a pätu a majú svoju filozofiu. Aj v tomto prípade tá prvá časť, myslím si, že zodpovedala môjmu očakávaniu. Veľmi oceňujem kultivovaný spôsob, ktorým ste začali vystupovať, osobitne to prirovnanie a vôbec ten smeč, ktorý ste dali kolegovi Budajovi s tým Voltairom, veľmi hlboko s tým súhlasím. Sme tu preto, aby sme argumentovali navzájom a má vyhrať ten lepší v argumentácii, ale nesmieme, nesmieme brániť nikomu, aby sa slobodne vyjadroval. Samozrejme nesmieme, musíme brániť tomu, aby tie vyjadrenia mali trestný charakter, nebudem to teraz menovať.
Len troška to posledné, tá druhá časť s tým incestom ma zarazila. To asi nie celkom patrilo, mám taký pocit, do tejto diskusie, pretože kolegyňa Cigániková povedala isté veci. Ja myslím, že je zbytočné v tejto snemovni opakovať, prečo incest je niečo, čo aj v 21. storočí odmieta každá civilizovaná spoločnosť, aké to má dôvody. Čiže vracať sa k tomu dnes, nepokladám za potrebné, ale iba musím povedať, že to prirovnanie som nepokladal za veľmi šťastné.
Ďakujem pekne.

Kolegyňa Cigániková aj pán kolega Kresák, no, vyhli ste sa jednej podstatnej veci. Ja som reagoval na pani Blahovú, ktorá tvrdila, že tento štát nemá právo regulovať zväzok dvoch dospelých osôb, ktorí robia niečo, kde neubližujú nikomu tretiemu. Tak neubližujú, neubližujú. Samotným incestom v tomto zmysle neubližujú. A ak uplatňujeme jeden princíp na partnerské spolužitie, tak to nemôžme vylúčiť v tom istom zákone tým, že uplatníme iný princíp. Zrazu berieme do úvahy nejakú ochranu spoločnosti a toho, že z takého zväzku môžu vzniknúť aj potomkovia, ktorí sa nebudú mať veľmi mať dobre. Zrazu sme ochotní pripustiť, že berieme ohľad aj na širšie záujmy, keď sa nám to hodí. A keď sa nám to nehodí, tak to nie sme ochotní pripustiť. To ja považujem za absolútne pokrytectvo.

Vážené kolegyne, kolegovia, táto debata sa môže viesť v rôznych rovinách a veľmi často skĺzava do roviny ideologickej. Do roviny, že je to vec nezadržateľného pokroku, alebo, alebo, naopak, nejakej, nejakého tmárstva. Že je to vec nejakých základných práv a slobôd, ktoré niekomu chceme priznať, alebo, naopak, mu ich upierame. Že je to vec rovnoprávnosti ľudí, alebo jej spochybnenia. Ale mne sa nezdá tento rozmer debaty ten najdôležitejší. Lebo ideologické spory sú iste zaujímavé, môžme, môžme plamenne rečniť a spriadať konštrukcie, čo kde môže až, až viesť k akým zväzkom mačiek so psami. Ale to sú reálni ľudia, ktorí tu žijú, žijú s nami, nie sú to žiadni devianti, nie sú to žiadne úchylky. Sú to normálni slušní ľudia ako my a je podstatné na tej celej veci, ako sa my k nim správame a my ako zákonodarcovia to môžme vyjadriť aj tým, ako právne upravíme ich postavenie, alebo neupravíme.
Ja vidím cestu či už registrovaných partnerstiev alebo životných partnerstiev, ktorá v minimalistickej verzii je teraz obsiahnutá v tomto návrhu, ako cestu pomoci konkrétnym ľuďom pri riešení ich praktických, bežných problémov. Je to spôsob ako im zjednodušiť život, bez toho, aby sme komukoľvek inému ublížili. Bez toho, aby sa to kohokoľvek iného negatívne dotklo. Je to právne uznanie ich vzťahu. Rieši sa tam otázka možnosti dedenia zo zákona, nie na základe závetu. Rieši sa tam otázka nahliadania do zdravotnej dokumentácie osoby, po smrti blízkej osoby, s ktorou je táto osoba v partnerskom vzťahu, a rieši sa tam otázka ošetrovného ako dávky nemocenského poistenia.
Už kolega Poliačik hovoril, že to považuje za nestatočné, lebo áno, nerieši to všetky problémy, rieši to niektoré tie najvypuklejšie. Tie, o ktorých sa hovorí, tie, o ktorých aj kritici registrovaných partnerstiev zvyknú hovoriť, že áno, tak toto ošetríme, toto môžme, s týmto nemáme problém. Uvidíme pri hlasovaní.
Ale nemá, nemá tento návrh iba rozmer čisto praktický, má aj rozmer taký, že prostredníctvom toho, či upravíme alebo neupravíme vzťahy osôb aj rovnakého pohlavia, dávame najavo, ako sa k nim ako spoločnosť, lebo my v parlamente sme predsa reprezentanti spoločnosti, dostali sme mandát od voličov, ako sa k nim spoločnosť stavia. Môžme im dať najavo, že ich prijímame. Som hlboko presvedčený, že väčšina sa má k menšinám správať citlivo, ústretovo a veľkoryso.
Ako novinár som sa roky zaoberal postavením národnostných menšín. Riešil som veci ako používanie menšinových jazykov v úradnom styku, právo vzdelávať sa v materinskom jazyku alebo rozvíjať vlastnú kultúru. Nikdy nebolo pre mňa rozhodujúce, že či nejaký medzinárodný dokument nás zaväzuje, aby sme tieto práva príslušníkom národnostných menšín poskytli, ani debata o tom, či sú to individuálne práva alebo kolektívne práva a ktoré sú dobré a ktoré sú zlé. Rozhodujúce pre mňa vždy bolo, že ako príslušníci väčšiny sa máme správať k príslušníkom menšiny tak, aby tu mali čo najlepšie podmienky, aby sa tu cítili dobre, aby vnímali, že ich my, Slováci ako väčšina, nepovažujeme za občanov druhej kategórie, ale za svojich plnohodnotných spoluobčanov a že Slovensko je ich vlasť.
Dnes cítim niečo podobné, čo som v 90. rokoch zažíval a cítil ako Slovák vo vzťahu k Maďarom napríklad, lebo to neboli samozrejmé veci kedysi. Dnes cítim niečo podobné ako príslušník heterosexuálnej väčšiny voči homosexuálnej menšine. A považujem správať sa voči jej príslušníkom tak, aby vedeli, aby vnímali, že ich berieme takých, akí sú, nie, nepovažujeme ich za deviantov, neoznačujeme ich za úchylákov, ale berieme ich takých, akí sú, s ich ľudskou dôstojnosťou a s rešpektom k nim. Lebo nie je to samozrejmé. Veci, ktoré sú pre nás samozrejmé, že muž ide so ženou po ulici a držia sa za ruky alebo že sa pobozkajú na verejnosti, tak tie veci nie sú samozrejmé pre ľudí, ktorí sú homosexuálne orientovaní. Oni často musia svoju, svoje vzťahy, nie svoju orientáciu, svoje vzťahy, to, že majú niekoho radi, to, že s niekým žijú, skrývať aj pred blízkymi osobami. Skrývať pred svojím okolím, kolegami v práci a častokrát aj rodinou, alebo musia prekonávať vnútorné, zvádzať zápas, aby to vôbec boli schopní povedať nieže všetkým, tým úplne najbližším. Toto nie sú žiadne výsady, to sú úplne normálne veci. A aj od toho, ako sa my staviame k nim, akým spôsobom o nich hovoríme, závisí, ako bude ich vnímať spoločnosť a ako sa tu oni budú cítiť.
Pán poslanec Krajniak vyčítal pánu poslancovi Budajovi, že iný názor označil za šírenie nenávisti. Ani jeden tu už nie je. Ale veď samozrejme, aj o tejto téme možno hovoriť rôznym spôsobom, môžme mať rôzny názor a nie každý, kto si myslí, že registrované partnerstvá by nemali byť zavedené, alebo kto si myslí, že tento zákon netreba schváliť, automaticky šíri nenávisť. Je to možné vyjadriť aj úplne slušnou, nedehonestujúcou, neurážajúcou formou, ktorá nezasahuje do ľudskej dôstojnosti.
Ale keď tu hovoríme o duševnej chorobe, zvrátenosti, úchylkách, o tom, že musíme tieto veci zneškodniť v zárodku, to nie je šírenie nenávisti?
Častokrát sa tento spor rieši v ideologickej rovine, ja sa teraz nebudem vyjadrovať k tomu, či je alebo nie je to zlučiteľné s kresťanstvom, alebo ako sa na to pozerá kresťanstvo. Nie som veriaci, čiže nie som ten, ktorý by mal o tom hovoriť. Aj veriaci majú na to rôzne názory, ale to nie je moja parketa. Ale častokrát sa to podáva ako spor liberálov a konzervatívcov, kde liberáli sú tí, ktorí sa snažia rozšíriť alebo zakotviť práva osôb s homosexuálnou orientáciou, a konzervatívci sú tí, ktorí sa tomu bránia a sú proti tomu.
Ja sa považujem za konzervatívca, budem hlasovať za tento návrh, som za registrované partnerstvá, bol by som aj za manželstvá osôb rovnakého pohlavia a bol by som aj za riešenie otázky výchovy detí pármi rovnakého pohlavia, prinajmenšom vo vzťahu v situácii, keď ide o dieťa jedného z tých partnerov.
Ale toto nie je spor liberálov a konzervatívcov. Veď registrované partnerstvá, nehovoriac už o manželstvách, je inštitút, ktorý má význam iba pre tie páry, ktoré majú snahu vytvárať nejaký, nejaký trvalejší partnerský zväzok založený na vzájomnej láske, vernosti, rešpekte, na vôli prežiť spolu celý život alebo aspoň jeho časť, vzájomne si pomáhať, starať sa o seba a zotrvať spolu v dobrom a zlom. Však to sú samé konzervatívne veci.
Preto budem hlasovať za tento návrh nie napriek tomu, že som konzervatívec, ale preto, že som konzervatívec.
Ďakujem za pozornosť.

Pán Dostál, keďže mám faktickú poznámku, tak na rozdiel od vás nebudem hovoriť tie vaše liberálne žvásty, ale budem hovoriť fakty, ktoré vyplývajú z odborných štúdií, ktoré vyplývajú zo štatistiky a ktoré pochádzajú od ľudí, ktorí robia v praxi s tými vašimi, tými normálnymi slušnými ľuďmi, o ktorých ste vy hovorili a ktorí teda dokonale ilustrujú túto komunitu.
Takže 78 % homosexuálov je nakazených pohlavnou chorobou, 74 % mužských homosexuálov povedalo, že malo v priebehu svojho života viac ako sto partnerov, 41 % malo viac ako päťsto partnerov a 28 % viac ako tisíc partnerov. Dvadsaťpäť až tridsaťtri percent homosexuálov a lesieb sú alkoholici. Tridsaťsedem percent homosexuálov praktizuje sadomasochizmus, čo má za následok mnoho nezavinených úmrtí. Priemerný vek, keď sa, v ktorom homosexuáli umierajú, je len 42 rokov. Len 9 % z nich sa dožije 65 rokov. Podľa úradu epidemiológie na Slovensku AIDS na Slovensku šíria hlavne homosexuáli. Spomeniem aj výpoveď jedného amerického úradníka, keďže Amerika je pre vás taký vzor demokracie a liberalizmu. John Martaugh, hlavný policajný sudca Trestného súdu v New Yorku, prehlásil: "Homosexuáli sa vo veľkých mestách podieľajú na polovici všetkých vrážd." A ďalšia štatistika, tentoraz tiež z Ameriky, homosexuáli sa v USA dopúšťajú viac než 33 % všetkých ohlásených zneužití detí. No a celkom na záver k tým vašim normálnym a slušným ľuďom, ktorých nemôžme nazývať sexuálnymi úchylmi, je štatistika, ktorá hovorí o tom, že 17 % homosexuálov pojedá alebo potiera výkalmi svojich partnerov.

Ďakujem za slovo. Pán Dostál, mimoriadne nebudem ironický k vašej osobe, budem vecný. Nechápem niečo. Evidentne nechápem, že obhajca islamu de facto je za tento zákon. Islam vraždí LGTB. Vy ste sa ho zastával a zastávate sa aj tohoto zákona v prospech LGTB. Chápem jadrovú fúziu, chápem aj procesy v CERN-e, ale vás nechápem, tento antipólový postoj.

Vážený pán poslanec Dostál, ja iba jednu jedinú otázku. V čom ste vy konzervatívny? Pretože ak vy po tom všetkom, čo ste tu dnes predviedli, máte odvahu sám seba nazvať konzervatívny, tak naozaj sa tento svet začína asi otáčať opačným smerom.

Ďakujem za slovo. Vážený pán Dostál, len jedna krátka pripomienka. Viete, ochrana manželského zväzku v ústave spočíva v tom, že zo zväzku muža a ženy vzchádza generácia detí a budúcnosti tohto štátu aj tejto spoločnosti, tým sa líši od zväzku, o ktorom hovoríte vy.