34. schôdza

Ďakujem za slovo. Občas sa stane aj medzi vládnymi stranami, aj medzi opozičnými stranami, že na tú istú vec nemajú úplne rovnaký názor. Toto je môj prípad v prípade zverejňovania rozhodnutí o nasadení informačno-technických prostriedkov, rozhodnutí súdov. Ja tam ten verejný záujem jednoducho nevidím. Ak nejaký sudca nedostatočne kontroluje opodstatnenosť schválenia použitia ITP, tak má sa voči nemu podľa mňa postupovať buď disciplinárne, alebo dokonca až trestnoprávne.
Ale na kontrolu informačno-technických prostriedkov, ja rád otvorím vždy tento evergreen, by tu mala existovať komisia Národnej rady Slovenskej republiky - pán Hrnko prikyvuje -, ktorá, skrátka, od začiatku volebného obdobia je sústavne blokovaná kvôli personálnym otázkam a tým podľa môjho názoru ohrozujeme, á, ohrozujeme, jednoducho nie sme schopní vyjsť tým občanom v ústrety, ktorí sa na nás obracajú so svojimi sťažnosťami a podnetmi, ktorí sa majú, ktorí sa domnievajú, že boli voči nim zneužité ITP a my sme proste neschopní takúto kontrolu vykonať, pretože tá komisia už pomaly tretí rok nie je kreovaná na pôde Národnej rady.

Ak by som to mal povedať tak metaforicky spôsobom, pri ktorom sa možno niektorí koaliční poslanci zamrvia, tak v pohľade na túto otázku je postoj OKS bližší postoju SPOLU ako postoju NOVY a, ale vrátim sa teda k tomu, čo, čo hovoril kolega Beblavý.
No, žiaľ, v tomto parlamente to ponúkanie sa obetí, že chcú byť vykradnuté, nie je zasa až také zriedkavé. Tento motív tu zaznieva pomerne, pomerne často, lebo viacerým z nás, teda, myslím, opozičných poslancov, ktorí prichádzajú s nejakými legislatívnymi iniciatívami, ide o to, aby, aby sa presadili a aby boli uvedené do života, lebo snažíme sa predkladať návrhy, ktoré nie sú samoúčelné, ale ktoré majú nejaký, nejaký zmysel, a teda, samozrejme, že ak je problém schvaľovať opozičné návrhy, tak je lepšie, ak tá myšlienka sa zrealizuje možno aj v nejakej mierne modifikovanej podobe, či už ako koaličný, alebo vládny návrh, čiže to nie je až taký zásadný problém.
No a vecne, pokiaľ ide, ide, ide, fú, o to, o to oslovenie, že aby si to, aby si to kolegovia z koalície osvojili, tak aj tento tvoj návrh je, myslím, že inšpirovaný tým, na čom sa pracovalo na ministerstve spravodlivosti za, ešte za pani ministerky Žitňanskej, keď bol pripravený pomerne kvalitný návrh, ktorý sa dlho pripravoval. Pripravoval sa za účasti zástupcov ministerstiev, štátnej správy, štátnych podnikov, samosprávy, mimovládnych organizácií, odborníkov. Prebehlo MPK a nejako to zapadlo, čo je možno tiež škoda, lebo aj infozákon by si vyžadoval isté zmeny.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja si dovolím ctených kolegov upozorniť, že vlastne ten nesúhlas, ktorý vyjadril pán poslanec Grendel, sa netýka teda návrhu, ktorý tu je predkladaný, k tomu neviem, aký má názor, ale toho zákona, ktorý tu už bol schválený a o ktorom sme teda diskutovali v rámci, v rámci rozpravy. To znamená, že, striktne povedané, nie je predmetom dnešnej rozpravy, ale my sme ho otvorili, takže je úplne legitímne aj ten nesúhlas dať najavo a tým pádom, ja jak môžem, pán poslanec, budem tiež na to stručne reagovať.
Viete, ak je niečo výnimkou, môžte to riešiť trestaním jednotlivca. Ak je niečo systémom, tak to nemôžete riešiť trestaním jednotlivca. A ak naozaj máme skúsenosť, že bez ohľadu na to, ktorý sudca má práve službu, bez ohľadu na to, ako to vyzerá, tak je tam automatické schvaľovanie návrhov orgánov činných v trestnom konaní. Jediná výnimka, o ktorej viem, je Špeciálny súd, tak ak poviem, že to máme riešiť trestaním jednotlivých sudcov, tak ten problém neriešim, lebo to je, ako keby som povedal, že nejaký problém v medicíne, ktorý sa týka všetkých lekárov, viem vyriešiť tým, že ich budem zatvárať za to, že to urobia. Nikto nemôže zatvoriť všetkých lekárov, nikto nemôže zatvoriť alebo zbaviť talára všetkých sudcov a hovorí nám to o niečom hlbšom.
To znamená, že rozumiem tomu, čo hovoríte o tom, že riešením zneužívania odpočúvania by mohlo byť prísnejšie vyvodzovanie zodpovednosti voči sudcom, ale jednak to pokladám za teoretické riešenie, ktoré v praxi vzhľadom na tú rozšírenosť to nebude fungovať.
Ale položím vám inú otázku, a to je, že ako sa o tom vôbec dozvieme? Ako sa o tom vôbec niekto dozvie? Pretože práve bez tej verejnosti, aspoň základ bez tej možnosti sa na to pozrieť, je ten problém vlastne nezistiteľný, on neexistuje. My to, že je to takto, to, že je to zneužívané, vieme práve vďaka tomu, že sa tie údaje mohli zverejňovať. Ony keď sa zverejňovať nebudú, tak nebude vlastne možné ani nikoho trestať, resp. bude to možné na základe interných mechanizmov kontroly. Len.
A to je práve to, kde možno aj ten vzťah... A, pardon, musím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, kolegovia. Ďakujem pánovi Hrnkovi za jeho záujem o túto rozpravu, škoda, že nevystúpil, ale tak hádam nabudúce.
Takže dovoľte mi vystúpiť v záverečnom slove, kolegyne a kolegovia, jednak dokončiť tú myšlienku z faktickej poznámky, ale zhodnotiť aj celú tú rozpravu.
Dokončím tú myšlienku veľmi stručne, že práve ten tlak, ktorý spája ten zákon, ktorý je už dneska schválený a ktorý kritizoval pán poslanec Dostál, a ja s ním súhlasím, a to, čo spája ho s naším dnešným návrhom, je, že bez zverejňovania určitých informácií nie je verejná kontrola a bez verejnej kontroly sa na mnohé problémy na Slovensku ani nedá prísť, pretože interné mechanizmy kontroly tu vo väčšine situácií nefungujú. To znamená, že to je základná logika, ktorá stojí za tým, prečo kritizujeme aj to, že sa nebudú zverejňovať informácie o nasadení informačno-technických prostriedkov, ale je to aj za súčasť tohto celkového a širšieho návrhu, ktorý sa týka všetkých rozhodnutí v oblasti teda orgánov činných v trestnom konaní aj súdov.
A tým mi dovoľte prejsť k tomuto návrhu, ktorý sme predložili. Takto, ktorý som predložil, pardon, ale keďže sme to robili v spolupráci s viacerými odborníkmi, tak nechcem im ten kredit brať.
Tento návrh, a ja musím vysloviť na úvod trošku sklamanie z tej rozpravy v tom, že musím poďakovať, samozrejme, kolegovi Dostálovi, ktorý vystúpil nielen ako spravodajca s technickou informáciou, ale vystúpil aj v rozprave a vecne sa k návrhu vyjadril a dal svoj postoj najavo. Ďakujem mu, že ten postoj bol pozitívny, ale cenil by som si to vystúpenie, aj keby bol negatívny, lebo aspoň sme mali vecnú a aj politickú diskusiu.
Chcem poďakovať pánovi poslancovi Grendelovi, ktorý, a síce len vo faktickej, ale tiež vystúpil a hoci jeho poznámka bola mierená na ten zákon, ktorý tu dnes neprerokúvame, ale ktorý sme používali ako určitý benchmark, napriek tomu si to cením, aj pretože uviedol svoje argumenty.
Chcem vysloviť určité sklamanie z toho, že hoci tu máme predsedu branno-bezpečnostného výboru, alebo teda výboru pre obranu a bezpečnosť, pána poslanca Hrnka, celý čas tu sedel, za čo mu ďakujem, necítil potrebu sa ani stručne k tomuto návrhu vyjadriť, hoci ide o dosť zásadný návrh. A myslím, že by pre kvalitu legislatívneho procesu bolo lepšie, keby to tak urobil.
Dovoľte mi pripomenúť to, čo riešia aj médiá, aj dnes sa ma na to pýtali novinári, že prečo tento parlament sa chová ako expresný vlak. My sme začali minulý týždeň v utorok rokovať o 13.00 hod., podľa kalendára by sme mali rokovať tri týždne. Na začiatku sa rozhodlo hlasmi koalície, že budeme rokovať aj pondelky, ako keby sme mali taký program, ktorý sa za tie tri týždne nestihne, a následne rokujeme tak expresne, že hoci naše návrhy sú poslanecké, zaradené úplne na koniec všetkých poslaneckých, keďže SPOLU nemá poslanecký klub, tak už ich preberáme. Samozrejme, niektoré návrhy sa preskočili. Návrh ústavnej zmeny zo strany SMER-u bude na konci, plus niektoré poslanecké návrhy sa preskočili, keďže tu neboli kolegovia poslanci, a napriek tomu sa dá povedať s veľkou pravdepodobnosťou, že bude skončené rokovanie schôdze zajtra a s veľmi vysokou pravdepodobnosťou že najneskôr vo štvrtok. To znamená, že skončíme po štyroch, šiestich až siedmich rokovacích dňoch, skončíme schôdzu parlamentu. Podotýkam, že je to schôdza septembrová, ktorá tradične býva spolu s decembrovou jedna z najplnších, pretože je to schôdza, na ktorú po lete prichá..., majú prichádzať vládne návrhy zákonov, a napriek tomu konáme expresne.
Konáme expresne ani nie tak preto, že by tu zákony neboli, máme viac ako osemdesiat bodov, vláda predložila celkom slušný balík, poslanci predložili celkom slušný balík a my napriek tomu už dnes sa blížime k jeho vyčerpaniu. Blížime sa k jeho vyčerpaniu preto, a to z dvoch dôvodov. Ten hlavný a najdôležitejší je, že poslanci vládnej koalície nevystupujú v rozpravách ani k vládnym, ani k opozičným návrhom ani len stručne. Ja som použil ako symbol kolegu a pána predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť, pána poslanca Hrnka, ktorý tu sedel počas návrhu rokovania o tomto návrhu. Tento návrh by mal dosť zásadné vplyvy. Ja mu vôbec neberiem právo s ním nesúhlasiť alebo kritizovať, naopak, úplne to rešpektujem, ale pán poslanec necítil potrebu ani len v krátkom vystúpení čo i len faktickou poznámkou do tej rozpravy zasiahnuť. On je, samozrejme, v tomto príbehu len jeden z drobných príkladov toho, ako poslanci vládnej koalície to nerobia takmer vôbec. Nerobia to vo vzťahu ani k vládnym návrhom a nerobia to vo vzťahu ani k opozičným návrhom.
Vo vzťahu k opozičným návrhom môžte argumentovať, a viem, že to aj robíte, keď sa vás na to pýtajú, že čo sú tie návrhy, však nemajú veľkú šancu schváliť, načo sa k nim vyjadrovať. Dovolím si s týmto názorom nesúhlasiť, pretože tie návrhy, pokiaľ nie sú triviálne obsahovo, sú dôležité. Tento návrh, nech si o ňom myslíte, čo chcete, je dôležitý. Keby bol schválený, dosť významne zmení situáciu, preto si zaslúži, aby sa k nemu aspoň tie strany, ktoré chcú brať vážne, aspoň stručne vyjadrili.
Ale nechajme teraz bokom opozičné návrhy, povedzme, že tie sú jedna skupina. Ale potom sú tu návrhy koaličných poslancov a návrhy vlády. To sú návrhy, ktoré na 99 % sa stávajú zákonmi tejto krajiny. To znamená, tu už nehovoríme o niečom, čo možno v budúcnosti prejde, tu hovoríme o niečom, čo bude v Zbierke o týždeň, o dva, o mesiac. Ani k týmto návrhom, koaliční kolegovia, nevystupujete vôbec, okrem predkladateľov alebo spravodajcov, a to je podľa mňa z vašej strany abdikácia na vašu základnú zodpovednosť poslancov Národnej rady.
Pretože poslanci z Národnej rady, aj tí, čo podporujú vládu, nestratili svoju povinnosť tú vládu kontrolovať, kontrolovať návrhy jej zákonov, kontrolovať návrhy svojich koaličných kolegov a venovať sa im. Samozrejme, môžte argumentovať, že dôverujete vláde, dôverujete koaličným poslancom, že dávajú len bezchybné návrhy. Myslím, že aj vy sami, aj tí, čo ste tu len rok, pardon, dva a pol roka, viete, že to tak nie je. A nie je to tak za žiadnej vlády. Za každej doterajšej slovenskej vlády sa v tomto parlamente schválili zákony, ktoré boli prúserové. Boli prúserové preto, že boli zle vymyslené od začiatku, alebo preto, že sa do nich v parlamente niečo vložilo, ale boli problémové, bolo schválené za každej vlády. Ale musím povedať, za vlády SMER-u nadštandardne a vlády HZDS zákony, ktoré boli protiústavné, kde je ich schválenie dokonca porušením sľubu poslanca, a napriek tomu tu boli schvaľované.
Za tých okolností to, že k tým návrhom necítite potrebu ich kontrolovať a k nim vystupovať, ich opravovať, ich vylepšovať, je podľa mňa symbol abdikácie zodpovednosti poslanca. Samozrejme, že, a keď sa pozrieme na iné krajiny, tie vystúpenia nemusia byť dlhé, nemusí vystupovať každý alebo ani väčšina. Ja nie som z tých, ktorí chcú merať kvalitu poslanca podľa dĺžky jeho vystúpenia alebo ich frekvencie. Naopak, ak poslanec vystupuje k tomu, v čom sa vyzná, vyberie si aj úzku oblasť, je to niečo, čo si cením. Môj kolega Jozef Mihál je pre mňa príkladom niekoho, kto vie vystúpiť hĺbkovo, dobre aj dlho, ale k veciam, v ktorých sa vyzná. Toto keby sme všetci dodržiavali, nemohli by sme skončiť schôdzu za 6 až 7 dní, nemohli by sme odignorovať v rozprave veľkú časť návrhov tak, že prejdú za necelých 10 minút, ktoré trvá vystúpenie predkladateľa aj spravodajcu. A nemohlo by sa nám potom stávať, že naša profesia je v tak nízkom rešpekte verejnosti aj preto, že veľká časť poslancov si neplní svoje povinnosti.
To je z mojej strany tak širšie.
A teraz, keďže asi o chvíľku budeme musieť hlasovať, tak dovoľte mi len k samotnému návrhu ešte raz povedať, keďže vidím, že medzitým viacero poslancov do sály vošlo, že obsahom tohto návrhu, ktorý je súčasťou nášho projektu rekonštrukcie štátu, je zverejňovanie rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní po ukončení trestného konania, zverejňovanie rozhodnutí prokuratúry v tom istom prípade, zverejňovanie rozhodnutí súdov. Zároveň navrhujeme, aby tieto rozhodnutia boli anonymizované, resp. aby boli zverejňované len v prípadoch, ak práva na ochranu na súkromie a na ochranu záujmov fyzických osôb neprevažuje nad právom verejnosti o tom vedieť. Takže nenavrhujeme to ako plošné alebo neobmedzené, navrhujeme to týmto spôsobom.
Tým pádom tento návrh, ktorý vzišiel na jar z našej konzultácie z viacerých... (Zaznenie gongu.)
Ďakujem, pán predseda, za ten zvon, veľmi si to cením.
A zároveň teda mi dovoľte už len na koniec povedať, že to, čo sme aj v rozprave s kolegom Dostálom vyjadrili, že súčasťou parlamentnej politiky je aj snaha získať určitú pozornosť a kredit pre politika a politickú stranu. Ale pre mnohých z nás je rovnako súčasťou tejto práce aj snaha vyriešiť problém. A to, či je to jedno alebo druhé, viete najlepšie podľa toho, či sa ten predkladateľ teší z toho, keď jeho návrh bude odcudzený. To, čo sme už v rozprave rozobrali. A ja vás chcem uistiť, že ak tento návrh, alebo jeho časti, si ktokoľvek osvojí, ja budem len rád, pretože motiváciou je naozaj zmeniť verejnú kontrolu orgánu činnom v trestnom konaní, teda Policajného zboru, vyšetrovateľov, prokuratúry, a takisto aj posilniť verejnú kontrolu súdov, ktorá už dneska existuje.
Ďakujem veľmi pekne.

Dovoľte, aby som sa aj ja ako spravodajca vyjadril k rozprave. Podobne ako pánu poslancovi Beblavému je mi ľúto, že k zákonu, ktorý považujem za dôležitý, nebola rozprava rozsiahlejšia. A najmä teda, že sa nevyjadril nikto z poslancov vládnej koalície.
Ale tu by som kolegu Beblavého poopravil, pretože keď tvrdil, že sedel tu pán poslanec Hrnko, ktorý je predsedom výboru pre obranu a bezpečnosť, a vôbec nemal potrebu sa k tomu návrhu vyjadriť, hoci sa týka jeho problematiky, to nie je celkom pravda. Pán poslanec Hrnko mal silné nutkanie sa k tomu návrhu vyjadriť, dokonca bol prihlásený s faktickou poznámkou, ale, ale potom to z nejakého dôvodu zrušil a nevyjadril sa. (Zaznenie gongu.) Dokonca aj pán poslanec Jarjabek sa prihlásil s faktickou poznámkou k záverečnému slovu predkladateľa, tak vidím, že je tu vôľa diskutovať, a teda dúfam, že poslanci vládnej koalície posunú tento návrh do druhého čítania, aby sa kolegovia Hrnko a Jarjabek (zaznenie gongu) mohli vyjadriť k tomuto návrhu v rámci druhého čítania.

Poprosím opraviť hlasovanie, tlač 1097, mám, že „zdržala som sa“ a chcela som byť „za“. Ďakujem.

Ja takisto by som chcel opraviť hlasovanie pri tlači 1015, bod 37 schváleného programu, zariadenie hlasovacie vykázalo, že som hlasoval „za“, chcel som hlasovať „proti“.

Chcem požiadať o zaznamenanie mylného hlasovania o bode k tlači 1097, hlasoval som „proti“ mylne, prosím zaznamenať hlasovanie „za“.

Pán predsedajúci, poprosím vás o opravu hlasovania pri tlači 1098. Vykázalo mi zariadenie, že som „nehlasovala“, ale hlasovala som „proti“. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Prosím vás pekne, pri tlači 1028 by som chcela opraviť hlasovanie, ja som sa pomýlila, lebo nikto by nečakal, že lepíte hocičo k hocičomu, a naozaj úprimne, pomýlila som sa pri hlasovaní, takže chcem to zmeniť na „zdrž“. Ďakujem.