34. schôdza

Ďakujem pekne. Spravodajská správa k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Vážené panie poslankyne, poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1105). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Toto je jednoduchý, ale podľa môjho názoru dôležitý návrh, ktorý smeruje k riešeniu situácie, kde dnes sú súčasným systémom zamestnanci štátu v podstate nútení vyberať pokuty. Či sa jedná o príslušníkov Policajného zboru, či sa jedná o obyčajných štátnych zamestnancov na odbore životného prostredia, alebo o kohokoľvek iného, kto teda rozhoduje v priestupkovom konaní a môže teda občanovi udeliť nejakú formu sankcie, tak dnes v zákone existuje, a teda aj v praxi sa využíva spôsob, ako nepriamo nútiť k výberu, ako v podstate nepriamo stanovovať kvóty.
Ten mechanizmus je pomerne jednoduchý, podľa zákona o rozpočtových pravidlách môže štátny rozpočet, aj sa to aj deje, určovať jednotlivým rozpočtovým pravidlám predpísané príjmy, ktoré keď sa nenaplnia, tak je táto kapitola sankcionovaná tým, že sa jej berú peniaze. Tieto, samozrejme, sú, sú kapitoly, kde významnú časť tých príjmov tvorí napríklad nejaké príjmy z prenájmov alebo z majetku, ale vo väčšine kapitol sú to práve príjmy z výberu pokút rôznymi formami od občanov, to znamená, že ak má táto kapitola predpísané príjmy, ktoré musí vybrať, tak jednoducho musia jej zamestnanci tie príjmy vybrať, inak celá kapitola čelí sankciám.
V praxi, keďže, samozrejme, sa to oficiálne nedá priznať, tak máme informácie z praxe, že sa to deje tým, že sa rozpisujú tie pokuty, dávajú sa inštrukcie smerom dole, koľko je nutné vybrať, aj keď teda po verejnej kritike sa to už nedeje na papieri, ale deje sa to neformálne, ale deje sa to stále. A tou príčinou nie je to, že by či už zamestnanci štátu, alebo ich nadriadení boli zlí ľudia, ale to, že naozaj čelia systémovému štrukturálnemu tlaku, aby tie peniaze vybrali.
Preto my navrhujeme v tomto zákone zmeniť zákon o rozpočtových pravidlách tak, aby príjmy z pokút neboli súčasťou predpísaných príjmov a aby sa vyberali osobitne do všeobecnej pokladničnej správy, inými slovami, aby zamestnanci štátu určovali pokuty podľa miery porušenia zákona, závažnosti, nie podľa toho, že musia získať nejakú kvótu. Je to jednoduchý zákon, ale voči občanom by bol podľa mňa pomerne zásadný, pretože by naozaj odstránil motivácie zamestnancov štátu v podstate snažiť sa občana nachytať, snažiť sa niečo vybrať a naozaj by mohli sa oveľa viac venovať či už prevencii, alebo výchovnej práci voči, voči fyzickým a právnickým osobám, ktoré sa nejakého priestupku dopustia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, dobrý deň. Dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, o tom už hovoril pán predkladateľ. Osobitne oceňujem, že si dali tú prácu a po prvé našli metodiku, ako by sa technicky dalo demotivovať štát vyberať zbytočné pokuty. A po druhé je ešte zaujímavé, že našli aj dôkaz v dôvodovej správe, že sa to tak deje, v dôvodovej správe uvádzajú citát z listu ministra financií.
Pokračujem. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákon prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver tohto balíka dnešného mi dovoľte uviesť zákon, ktorý je z nich pre občana asi najdôležitejší. Je to zákon, ktorý vychádza priamo z inšpirácie súčasným francúzskym prezidentom pánom Macronom, ktorý takýto zákon presadil. Na jar tohto roku tento zákon bol prijatý vo Francúzsku a začal platiť 10. augusta. My sme sa ním zaoberali, odkedy bol vôbec francúzskou vládou navrhnutý, a diskutovali sme interne, či ho k nám preniesť a ako, a po niekoľkých mesiacoch práce vám predkladáme výsledok.
O čo ide. Tento návrh hovorí, že občan by mal mať právo urobiť vo vzťahu k štátu chybu, prvú chybu a jednu chybu. To znamená, navrhujeme, aby ak občan urobí chybu tým, že nepodá nejaké tlačivo alebo nejakým spôsobom inak pochybí, nazvime to v papierovacích povinnostiach a nieže niekoho zrazí alebo nejakým iným spôsobom niekomu ublíži, aby nedostal prvýkrát sankciu, ak ju inak má podľa zákona dostať.
My sme našli veľké množstvo príkladov, ktoré by som vám tu mohol citovať o tom, za čo všetko dneska môžte dostať také, nieže môžte, ale dostanete takéto pokuty. Dovoľte, aby som vám povedal len jeden z nich, teda dva z nich, ktoré mi zostali v hlave. Jedno je pokuta za neohlásenie zabíjačky. Ak urobíte domácu zabíjačku a neohlásite ju, tak máte dostať pokutu. Druhý, teda vidím tu, myslím, len jednu pani poslankyňu a jedna pani poslankyňa je za mnou, ak ste živnostníčka a vydáte sa, alebo teda ste živnostník a oženíte sa a zmeníte si meno, čo sa v slovenskej praxi týka asi najmä žien, a nenahlásite to do ôsmich dní Sociálnej poisťovni, tak za každý deň ďalší dostanete pokutu, ktorá sa vám kumuluje neobmedzene až do výšky 16-tisíc eur. To znamená, že ak takejto povinnosti si nie je niekto vedomý, tak za rok, za dva môže dostať dokonca v starej mene až pol milióna korún.
To sú len dva príklady; vedel by som menovať ďalšie, ale nechcem zdržovať; toho, že dnes asi všetci súhlasíme, že kým štát nie je elektronizovaný, asi je dobré nahlásiť Sociálnej poisťovni zmenu mena, aj keď verím, že o pár rokov to už nebude treba, lebo to urobí samotný štát vnútri. Či treba nahlasovať zabíjačku, to je vec diskusie, ja nie som odborník v oblasti poľnohospodárstva, veterinárstva, to nechám na nich, ale ak taká povinnosť existuje, určite nemá zmysel pokutovať niekoho za to, že si z nevedomosti ju prvýkrát nesplní. Treba ho vychovávať.
Preto my navrhujeme, aby v týchto prípadoch pokuta nebola uložená, bolo uložené upozornenie. V prípade, že to konanie vyžaduje, samozrejme, nápravu, tak aj tá náprava musí okamžite prísť, teda ak ste nenahlásili zabíjačku a tá prebehla, už to nemá význam nahlasovať, ale napríklad tú zmenu mena, samozrejme, nahlásiť treba. To znamená, ak to občan po upozornení napraví, nedostane pokutu.
Ja to považujem za filozoficky dôležité nielen ako praktickú ochranu občanov, že prvýkrát po mnohých rokoch, keď sa vždy voči ľuďom uťahujú šróby, vždy sa zavádzajú vyššie pokuty, komplikovanejšie systémy, sa snažíme byť na strane ľudí a snažíme sa hovoriť, že majú aj oni právo robiť chybu a funkcia štátu nie je ich len buzerovať a ničiť, ale ich aj, im aj pomáhať.
Samozrejme, vznikla otázka a to bola otázka, ktorú sme najdlhšie riešili, je zneužiteľnosti tohto. Lebo tak ako je veľká väčšina normálnych a slušných ľudí, ktorí nechcú porušovať zákony a majú stres, keď ich porušia, či už z pokút, alebo celkovo zo sankcií a z toho vedomia, že sú v rozpore s legislatívou, tak existuje aj skupina ľudí v každej krajine vrátane Slovenska, ktorej to, naopak, vôbec nevadí a ktorá, naopak, je schopná aj využívať diery v tomto, aby sa obohatila alebo jednoducho si nerobila, nekonala svoje povinnosti. Preto akýkoľvek zákon musí aj na toto pamätať, nemôžme predpokladať, že všetci občania budú konať v dobrej vôli.
Ten náš zákon na to pamätá hneď niekoľkými spôsobmi. Po prvé, nič z tohto sa nebude týkať toho, keď došlo k ujme voči tretím osobám. To znamená, že ak napríklad my tam máme, my tam máme ustanovenie, že napríklad v drobnom stavebnom konaní by sa takáto pokuta nemusela, nemusela udeľovať pokuta, ale ak teda dôjde k ujme tretiemu občanovi, napríklad susedovi, a ten teda si namieta ujmu, tak v tom prípade, samozrejme, je to, je to iné. Ak niekto urobí nejaký iný priestupok, ktorým ublíži niekomu, tak, samozrejme, takéto odpustenie nebude možné.
Zároveň navrhujeme, aby bolo možné takéto odpustenie len raz za päť rokov, to znamená, že voči tomu istému úradu. To znamená, že nie je možné, aby niekto jednoducho sa vykašľal na svoje povinnosti a každýkrát povedal, že no, tak viete, pomýlil som sa, nič z toho nebude. Raz to bude môcť urobiť, druhýkrát už pokutu dostane. A tretia, tretia poistka, ktorú tam máme okrem teda tej povinnosti, že neublížiť iným osobám, a toho, že len raz za päť rokov, je aj samotný fakt, že správny orgán bude môcť preskúmať, ak nie je predpoklad, že je to v dobrej vôli, ak je predpoklad, že je to naschvál, vedome, tak bude môcť napriek tomu tú pokutu udeliť.
To znamená, tento návrh je opäť formulovaný veľmi racionálne v zmysle, že vytvára priestor pre iný vzťah občana so štátom, ale zároveň veľmi jasne obmedzuje jeho zneužívanie. Je to zákon, ktorý predložil francúzsky prezident, ktorý je pôvodne stredoľavého zamerania, my sme, SPOLU je strana, ktorá je skôr stredopravá, ale toto je podľa mňa skôr príklad toho, že v určitých otázkach tieto ideologické rozdiely dneska nie sú podstatné, lebo je to viac o tom, akú máme filozofiu vzťahu občana a štátu. A ak máme filozofiu, že vzťah občana a štátu je dnes dominovaný štátom, najmä ukladaním veľkého množstva povinností, ktoré si takmer žiadna fyzická osoba nemôže už dneska pamätať úplne a sa im vyrovnať, tak je čas aj pristúpiť k selektívnym zmäkčeniam a k určitému pochopeniu pre občana.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ako spravodajca by som chcel povedať pár slov k prerokovanému návrhu zákona, lebo si myslím, že by nemali návrhy zákonov preletieť parlamentom bez toho, aby, aby sme aspoň pár slov o nich povedali. Už som sa tu dnes, včera alebo predvčerom vyjadroval k dvom návrhom zákonov, ktoré predkladá kolega Beblavý, a oba som podporil.
Tento návrh zákona chcem nielen podporiť, ale vyslovene pochváliť. Ja som tiež zaregistroval tú iniciatívu francúzskeho prezidenta Macrona, tiež mi bola, tiež mi bola sympatická, dokonca som uvažoval, že by som sa do niečoho podobného pustil aj ja, pripravil nejaký podobný, podobný návrh, ale kolega Beblavý bol rýchlejší, a teda potvrdzujem aj to, že napriek tomu, že, že prišiel s tým stredoľavý prezident Macron a na Slovensko jeho myšlienku prenáša stredopravé SPOLU – občianska demokracia, tak má táto myšlienka podporu aj odo mňa, hoci som pravičiar ako repa.
K tým dvom príkladom, ktoré, ktoré kolega Beblavý v úvodnom slove spomínal, kde by sa ten princíp, že nebudeme trestať za prvé porušenie zákona alebo teda vytvoríme priestor pre odpustenie sankcie za porušenie, porušenie zákona, ak, samozrejme, že ide o nejaké vymedzené prípady, ktoré nie sú závažné, nemajú dopad na tretie strany, že by sa od sankcií upustilo. Spomenul tu dva príklady, ktoré sú vhodné aj na širšiu ilustráciu tejto témy. Prvým bolo hlásenie domácich zabíjačiek a pokuta za nenahlásenie domácej zabíjačky a v druhej bolo sankcia za to, že žena živnostníčka nenahlási zmenu priezviska po vydaji.
Ten prvý prípad okrem témy, ktorú rieši návrh zákona, je aj vhodnou príležitosťou zamyslieť sa nad tým, že či súčasná legislatíva nestanovuje príliš veľa povinností či už podnikateľom, alebo aj súkromným osobám, či všetky tie povinnosti, ktoré slovenské zákony, ale v tomto prípade to súvisí aj s európskou legislatívou, ukladajú fyzickým osobám, právnickým osobám, sú naozaj nevyhnutné, aj teda v prípade tých domácich zabíjačiek je tam, je tam nejaký zdravotný aspekt, ktorý uznávam, ale, ale, ale naozaj možnože sa treba zamyslieť aj nad tým, že či toto je nevyhnutné ošetrovať takýmto spôsobom a či by to nebolo možné nechať na samotných chovateľov tých prasiat, ktorí si doma chovajú prasatá, a teda pod hrozbou sankcií ich nútime, nútime niečo hlásiť veterinárnej správe. Ale, samozrejme, že pri každej povinnosti treba zvažovať, zvažovať pre a proti, len myslím, že toto je vhodný, vhodná príležitosť sa aj zamyslieť nad rozsahom tých povinností, ktoré ukladá štát občanom a potom ich sankcionuje a naháňa, keď ich neplnia, hoci v niektorých prípadoch tie povinnosti sú možno až samoúčelné alebo, alebo určite nie nevyhnutné.
No a ten druhý príklad je ešte zaujímavejší svojím spôsobom, lebo umožňuje trestať ľudí za zlyhanie štátu. Tu sa už roky hovorí o princípe jedenkrát a dosť, teda že keď človek ohlási nejakú zmenu údajov štátu alebo verejnej správe, tak to nemusí ohlasovať na desať ďalších úradov, kde je ten údaj, údaj evidovaný, ale že štát má mať informačné systémy prepojené, a teda ak ohlásim na jednom mieste, že som trebárs sa vydala a zmenila si priezvisko, tak automaticky cez informačné systémy verejnej správy má byť táto informácia zanesená aj do všetkých iných registrov a informácií.
Mali sme tu zákon, zákon o boji proti byrokracii, ktorý prešiel parlamentom pomerne širokou zhodou, ktorý v podstate riešil princíp jedenkrát a dosť, ale iba vo vzťahu k niektorým registrom, obchodnému registru, katastru, katastru nehnuteľností a samozrejme, samozrejme, že ak sa tento princíp má uplatňovať, tak ho treba uplatňovať na všetky registre, ktorými verejná správa disponuje a v tomto prípade je to teda klasický prípad, keď miesto toho, aby boli informačné systémy verejnej správy prepojené, tak dávame občanom nezmyselnú povinnosť typu, aby, aby zaniesol daňové, teda potvrdenie o podaní daňového priznania na Sociálnu poisťovňu, ktorá si zároveň vyžiada tie údaje priamo z daňového úradu alebo teda z Finančnej správy, a nesplnenie povinnosti tohto typu ešte, ešte vieme sankcionovať. Čiže ten prípad živnostníčky, ktorá sa vydala a neohlásila zmenu mena, teda zmenu priezviska Živnostenskému úradu a je za to potrestaná a môže byť teda, ak sa to naťahuje, až do absurdnej výšky, je tiež príklad veci, ktorá by sa mala ošetriť nielen tým, že odpustíme pokutu za nesplnenie tej povinnosti, ale že zrušíme tú povinnosť, a teda začneme dôsledne uplatňovať princíp jedenkrát a dosť.
No lenže kým zrušíme všetky nezmyselné povinnosti a kým, kým začneme dôsledne uplatňovať vo verejnej správe princíp jedenkrát a dosť, tak ešte to zrejme hodnú chvíľu potrvá, a preto tento návrh zákona má svoje opodstatnenie, má opodstatnenie, aby, aby fyzické osoby a právnické osoby neboli automaticky trestané pri prvom porušení zákona, ktoré môže byť naozaj neúmyselným opomenutím. Samozrejme, ak nemá nejaké závažné dôsledky, ak nejde, nejde o problém, ale toto si myslím, že v návrhu zákona, ako ho predložili kolegovia Beblavý a Mihál, ošetrené, ošetrené je, čiže je tam aj tá, aj tá rovnováha. A myslím si, že je to návrh zákona, ktorý si zaslúži podporu nielen zo strany opozície, ale, ale ak bude koalícia racionálne uvažovať a ak ho aj nepodporí a bude si ho chcieť niekedy v budúcnosti niekto z koalície osvojiť, tak myslím si, že nebude zo strany opozície problém takýto návrh podporiť, lebo ide o dobrú vec.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja len veľmi stručne okrem poďakovania kolegovi Dostálovi za jeho vystúpenie chcem podporiť a podčiarknuť to, že okrem toho, aby štát zmenil svoj vzťah k občanovi od toho trestajúceho, to bol aj ten predchádzajúci návrh o tých pokutách a je to aj tento, tak je absolútne zásadnou prioritou obmedzovať rozsah povinností občana voči štátu.
Ja musím v tejto súvislosti povedať, že áno, to, čo sa pyšne nazvalo antibyrokratický zákon a spočíva v tom, že nejaké výpisy z obchodného registra si už nemusíte nosiť na ďalší úrad, to je podľa mňa niečo, čo okrem toho, že to malo byť hotové pred desiatimi rokmi, je naozaj tá drobnosť, ktorá veľmi neovplyvňuje praktický život.
Ja si myslím, že musíme urobiť dve veci. Jedna vec je, že naozaj, ak uložíme občanovi novú povinnosť, mali by sme nejakú zrušiť, to pravidlo "jedno dnu, jedno von" ako minimum. My sme to napríklad v návrhu dnešnom, ktorý sme predkladali, pardon, teraz o zverejňovaní údajov o platoch podľa pohlavia, sme zároveň navrhli presne zrušiť jednu oveľa náročnejšiu povinnosť, ale zároveň je podľa mňa potrebné urobiť aj jednu systematickú revíziu alebo audit všetkých tých povinností, ktoré občan voči štátu má, a nabrať určitú odvahu. Lebo keď sa povinnosť schváli, vždy sa dá potom argumentovať, že keď sa zruší nejaký, niečo na hlasovanie alebo niečo, však môže sa to zneužiť. Len fakt je ten, že výsledkom je neustále sa zmnožujúca guľa povinností. Občania majú stále viac povinností, ale majú len obmedzený počet hodín, dní a nakoniec sa tie povinnosti buď často neplnia, alebo ani nevymáhajú, alebo slúžia len na nejaké selektívne trestanie.
Takže podľa mňa nastal čas si povedať, že moderný život aj štát sú zložité, ľudia budú mať veľa povinností, aj majú voči štátu, ale pokiaľ ich vieme okresať, mali by sme na tom systematicky pracovať, pretože všetci ostatní pracujú len na tom, aby ich zmnožovali. Málokto pracuje na tom, aby ich osekával, a bolo by dobré nielen na úrovni parlamentu, ale aj na úrovni vlády postaviť niekoho, kto bude mať, naopak, v náplni práce čo najviac vecí zrušiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je posilnenie demokratických inštitútov v žiackej školskej rade na zamedzenie iba jej formálnej existencie a zväčšenie reálnych možností riešenia problémov a podnetov žiakov prostredníctvom rady školy. Taktiež rozšírenie pôsobností žiackych školských rád pre vyššiu participáciu žiakov na živote a organizácii ich školy, a rovnako tak aj prehĺbenie pozitívneho postoja k občianskej spoločnosti a patriotizmu prostredníctvom zážitkového učenia.
Zavádzanie demokratických inštitútov do samosprávnej praxe žiackych školských rád je jednou z najlepších ciest pre výstavbu a posilnenie budúcej generácie občianskej spoločnosti. Prostredníctvom nich získavajú deti a mládež možnosť spolupodieľať sa na riadení vlastnej školskej komunity, čím získavajú skúsenosť a reálnejší pohľad na fungovanie celej society, vytvárajú sa schémy správania a myslenia, ktoré v budúcnosti ovplyvnia nielen ich samotných, ale aj spoločnosť. Abstraktné pojmy ako demokracia, voľby, verejný záujem či participácia nadobudnú reálnu podobu a zároveň účasť na dianí komunity podporuje kritické myslenie, kreativitu a rozvíja schopnosť riešenia problémov v zastupiteľskej podobe. Preto návrh zákona dáva legálnu možnosť žiackej školskej rade obrátiť sa na radu školy ako orgánu so širokým komunitným zastúpením so sťažnosťami a podnetmi, pokiaľ neuspeli u vedenia školy, a povinnosť rady školy sa týmito sťažnosťami a podnetmi zaoberať. Ide najmä o problémy v súvislosti so spoluprácou s vedením školy, odmietnutých alebo neriešených problémov žiakov, predovšetkým v oblasti medziľudských vzťahov žiak – žiak a žiak – učiteľ, ale aj pri narastaní iných negatívnych javov v školskom prostredí, námietok a pripomienok k organizácii školy a ňou organizovaných podujatí či volieb do žiackych školských rád.
Návrh zákona rozširuje pôsobnosť žiackych školských rád v strednej škole o možnosť vyjadriť sa k vylúčeniu a podmienečnému vylúčeniu študenta zo školy, ako aj podľa potreby na požiadanie umožniť účasť jej zástupcu na zasadnutí pedagogickej rady alebo zasadnutí vedenia školy a predniesť požiadavky a stanoviská študentov, prípadne sa vyjadriť k iným relevantným skutočnostiam týkajúcich sa života a vzťahov v škole.
Rovnako návrh zákona rozširuje pôsobnosť všetkých žiackych školských rád, ako aj osobitne stredoškolských vzhľadom na ich vyššiu zrelosť a schopnosť spolurozhodovať o živote komunity i v jej závažnejších otázkach napríklad aj o možnosť priamo sa podieľať na živote školy prostredníctvom participácie na organizovaní školských a charitatívnych športových, spoločenských a kultúrnych podujatí a súťaží.
Návrh zákona tiež určuje minimálnu frekvenciu zasadnutí žiackych školských rád v snahe zabrániť formalizácii tohto samosprávneho orgánu a povinnosť predkladať finančné požiadavky žiackej školskej rady v písomnej podobe riaditeľovi školy a jeho povinnosť svoje signované a odôvodnené rozhodnutie k tejto požiadavke pripojiť.
Návrh zákona taktiež stanovuje na základe písomnej požiadavky a po dohode s riaditeľom školy uhrádzať činnosť žiackej školskej rady z rozpočtu školy. Svoje signované a a odôvodnené rozhodnutie je riaditeľ školy povinný pripojiť k písomnej požiadavke.
Toľko na úvod a potom sa hlásim do rozpravy. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1075). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v spoločnosti hovoríme radi o, často o politike, o športových výkonoch a o výchove a vzdelávaní detí. Prečo? Nuž, všetci máme pocit, že tomu rozumieme a máme povinnosť či právo vo všeobecnosti vyjadrovať sa k veciam, ktoré si myslíme, že poznáme. Experti na prihrávky a obranu sledujú futbalové a hokejové prenosy a vždy vedia, kto to pokazil, ako aj byť patrične hrdí, ak vyhráme medzištátny zápas. Politickí znalci sú úplne všade, čo je na jednej strane dobre, pretože sa zaujímajú o veci verejné, no zväčša iba v polohe kritikov a komentátorov bez osobnej angažovanosti a hlavne bez hľadania konštruktívnych riešení.
No a vzdelávanie a výchova potomkov je niečo, čo prechádza celým širokým názorovým spektrom. Pretože všetci majú vlastnú skúsenosť s návštevou minimálne základnej školy vedia, čo má učiteľ robiť a ako učiť. A, samozrejme, najmä ich potomka. Nik sa však nebude aktívne miešať do práce chirurga, hasiča či advokáta. Väčšine ľudí chýba skúsenosť a prepojenie. Nevedia, aký je postup, ako systém funguje ani zvonku.
Pravé poznanie, empirická, aj keď modelová situácia významne nastavuje schému myslenia najmä mladých ľudí a ukazuje im cestu, po ktorej sa môžu v rámci spoločnosti uberať. No nie definitívnu, len náčrt, ak pochopia, že v konečnom dôsledku sú jej strojcami oni samotní. Na to, aby sme boli aktívne účastní spoločenským procesom a neboli len pasívnymi prijímateľmi pokynov, potrebujeme rozvíjať kritické myslenie, získať proaktívny prístup a hľadať konkrétne riešenia problémov. Rovnako tak prijímať zodpovednosť za ich riešenie a nezametať ich takzvane pod koberec.
V školskom prostredí práve žiacke školské rady dávajú priestor na aktívne učenie sa spoločenských procesov v prepojení s autoreguláciou, keďže i týmto smerom pôsobia. Prinášajú možnosť spolupodieľať sa na živote komunity nielen priamym vtiahnutím, ale najmä riadením vlastnej činnosti a života školy. Spolupráca s inými svetmi, najmä so svetom dospelých, je silným motivačným a socializačným spojivom, ktoré reálne nastavuje ďalšie smerovanie a udržanie občianskej spoločnosti.
Po hlasoch stredoškolákov, ktoré boli minulý rok zdvihnuté a dožadovali sa zmien vo fungovaní žiackych školských rád, došlo k tomu, že tieto zmeny v zjednodušenej zákonnej podobe aj nastali. Dogmatický a formálny postoj k žiackym školským radám síce prešiel kozmetickou korektúrou, ale ako je naším dobrým zvykom, nejdeme hneď do dôsledkov, čiže neprehodnotíme zásadne celé nastavenie systému, a prípadné aplikačnou praxou zistené problémy následne riešime drobnými zmenami. Sú to však len čiastočné zásahy do zákonnej úpravy, ktorými starý systém takzvane pretvárame. Možno obava z prijatia zmien tých, ktorých sa zmena dotýka, možno politické smerovanie a možno len pootvorené dvierka na ďalšie a ďalšie úpravy a tým i zviditeľňovanie sa neumožnili komplexnú a dôslednú zmenu v kreovaní a fungovaní samosprávneho orgánu, akým bezpochyby žiacka školská rada je. Iba reálny život vždy prinesie dostatočnú spätnú väzbu pre prijatý zákonný počin, buď sa s ním tí, ktorých sa priamo dotýka, stotožnia, alebo budú hľadať cesty, ako ho v tom lepšom prípade zmeniť alebo v tom horšom obísť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, samotná existencia samosprávnych orgánov bola v našej spoločnosti veľkým krokom vpred. No od čias, kedy sme ich euforicky prijali, až do dnes sa celá spoločnosť výrazne posunula. Či správnym smerom a či správnymi formami a prostriedkami, to už bude na posúdení budúcich generácií a historikov. Samotná existencia nejakého orgánu nepostačuje, nie je zárukou demokracie, a to najmä v rámci nebezpečia a formalizácie jej fungovania. Množstvo indícií a podnetov z rôznych častí Slovenska aj v tomto školskom prostredí ukazuje, že samosprávu častokrát vedenia škôl berú len ako nutné zlo, ktoré sú povinné strpieť, pretože im to zákon prikazuje. Nezáujem najmä vedenia školy, ale aj pedagógov, často neprekonateľné prekážky kladené pre žiakov a nemohúcnosť pri riešení problémov odradí aj tých najodhodlanejších aktivistov, ktorí túžia po zmene a chcú na nej participovať. Pokiaľ riaditeľ školy a aj celé jej vedenie nechce riešiť žiakmi nastolený problém a nachádzať adekvátne riešenia, tí sa nemajú na koho obrátiť tak, aby bol reálne povinný zaoberať sa ich požiadavkami či problémami. Je to len na báze postoja či dobrovoľnosti jednotlivca, pedagóga, rodiča, miestneho poslanca, či ich hlas vypočuje a pomôže im nájsť riešenie.
Rada školy je skutočne vhodným kooperatívnym partnerom pre žiacke školské rady, pretože už len svojím zložením, kde sú zastúpení rodičia, zriaďovateľ, pedagogickí, nepedagogickí zamestnanci, ale aj možnosťou vyjadrovať sa k systému, formám a prostriedkom riadenia školy, dáva priestor na ďalšie usmernenie a realizáciu požiadaviek a problémov žiakov. Nie je nadriadeným orgánom v nijakej systémovej hierarchii, ale miestom, na ktoré sa majú možnosť žiaci obrátiť, ak ich rokovania s vedením školy neboli úspešné, či už z vecného, alebo procesného hľadiska.
Rada školy je tu aj preto, aby sa reálne nevynímal pohľad detí na ich existenciu z celku, ale práve naopak, aby tie boli skutočne činnou súčasťou života školy. Zároveň pre ich budúce vnímanie spoločenského systému je to krok, keď žiaci budú vedieť, že vždy po prvom neúspechu existuje možnosť, ako daný stav zvrátiť, že existuje možnosť prehodnotenia už vydaných rozhodnutí a môže tak urobiť len ten človek alebo inštitúcia, ktorý rozhodnutie prijali, alebo iný orgán, ktorý o danej veci rozhodne.
Rozhodnutia prijaté riaditeľom školy, ak nie sú podložené písomným odôvodnením a signované, nie sú relevantným podkladom pre následnú sťažnosť v prípade nespokojnosti. Žiaci tak nemajú možnosť postupovať v súlade so zaužívanými postupmi v prípade sťažnosti a je im toto právo upierané. Obzvlášť to platí v prípade financovania žiackej rady a jej činnosti. Hoci existuje zákonná povinnosť školy zastrešiť finančne aj žiacke školské rady, nie vždy je naplnená dostatočne. Ak existuje na jednej strane písomná povinnosť požiadať o financovanie činnosti riaditeľa školy žiackou radou, mala by na strane riaditeľa školy existovať povinnosť nielen sa touto požiadavkou zaoberať, ale rovnako k písomnej žiadosti pripojiť i svoje písomné odôvodnené stanovisko. Tým je daný základ pre korektné fungovanie oboch strán, zamedzuje sa svojvôli a dáva priestor na preskúmanie rozhodnutia, prijatie stanoviska či podania ďalších návrhov, ako danú situáciu riešiť, niekým iným, aj iným orgánom.
Formálne ustanovenie akéhokoľvek orgánu nie je dostačujúce. Jeho existencia ako papierového tigra, ktorý je bezzubý a bez reálnej činnosti, je len výsmechom pre akékoľvek demokratické počiny a pôsobí skôr demotivujúco pre ľudí, ktorých zastupuje. Nahromadené problémy a požiadavky žiackej komunity ich samosprávny orgán často nerieši, pretože ten sa s nimi stretáva iba na papieri, prípadne iba v nízkej frekvencii. Dôvody k tomu vedúce sú rôzne. Na základných školách najčastejšie ten, že pedagóg, ktorý je spoluzodpovedný za fungovanie žiackej rady, nemá finančnú motiváciu alebo osobnú motiváciu, aby chod rady udržal a podporil. Na stredných školách neúspech riešenia požiadaviek a problémov do značnej miery znižuje aktivitu stredoškolákov na participácii života v škole. Preto by určenie minimálnej frekvencie zasadnutí žiackej rady jednak zvýšilo možnosť riešenia problémov a podnetov, ale aj nastavilo cestu, systém, zvyk, ako by mal tento samosprávny orgán fungovať a nebol iba zastupiteľskou atrapou.
V neposlednom rade spektrum problémov a podnetov, ktorými sa žiacke školské rady môžu zaoberať, je pomerne široké. Aktívna participácia na živote a fungovaní školy je základným stavebným kameňom dobre fungujúcej society. No vtiahnutie členov komunity do jej života, prenesenie nejakých základných spolurozhodovacích kompetencií a tým aj zodpovednosti za výsledok je dôležitým míľnikom pre každé spoločenstvo. Rozšírenie povinnosti vedenia školy o širšie vtiahnutie žiackej školskej rady do života a fungovania školy zákonným spôsobom nie je najideálnejšie, pretože to by malo fungovať bez zákonných zásahov na základe uvedomelého prístupu a bez vonkajších obmedzení a príkazov. Nedeje sa tak, a preto zatiaľ, kým nie je možnosť, aby tento prístup bol zo strany vedenia školy automatický, je nutné uloženie tejto povinnosti zákonom, aj keď to vyznieva akokoľvek absurdne.
Úplne najjednoduchší spôsob, ako vtiahnuť žiacku radu do činnosti a prostredníctvom nej aj viac iných žiakov, je ich aktívna participácia na organizovaní školských a charitatívnych, športových, spoločenských a kultúrnych podujatí a súťaží. Potreba zákonnej úpravy, nech vyznie akokoľvek nepochopiteľne, vyvstala z reálnych podnetov žiakov, kedy vedenie školy nebolo ochotné a schopné zmeniť zabehnuté archaické schémy riadenia najmä na základe príkazov a partnerská kooperácia so žiakmi pôsobila skôr ako mýtický čin a nie ako realita.
Ešte závažnejšia je pre žiakov stredných škôl možnosť vyjadriť sa v školskej rade k vylúčeniu alebo podmienečnému vylúčeniu žiaka zo školy, ktoré má pre takéhoto žiaka závažné dôsledky do budúcnosti. Rovnako aj vystúpenie a argumentácia zástupcov školskej rady nielen k tomuto významnému problému, ale aj prednesenie stanovísk a požiadaviek žiakov na zasadnutí vedenia školy alebo na pedagogickej rade je dôležitým participačným bodom, ktorý posilňuje vtiahnutie a demokratické postupy nielen v škole samotnej, ale aj v rámci širšej komunity.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, možno si poviete, že predložený návrh sa zaoberá len marginálnymi záležitosťami. Možno si poviete, že predložené problémy v skutočnosti ani nie sú problémami a že sú mnohé oveľa dôležitejšie, alebo si možno poviete, že je zbytočné zákonnou úpravou zasahovať do prezentovaných vzťahov, veď sú to len žiaci, čo tí vedia o reálnom živote. No rovnako ako napríklad pre Miška z II. B je vážny problém to, že mu jeho kamarát nevrátil požičanú farbičku a pociťuje to ako nespravodlivosť a znižuje to jeho dôveru v ľudí, v inštitút priateľstva, tak pre žiacku školskú radu je vážny problém jej znížená alebo nulová participácia na živote školy, ako je pre nás dospelých vážny problém udržanie hospodárskeho rastu pre celú spoločnosť. Tak ako demokracia sa musí budovať zdola, tak aj proces učenia a participácia na živote spoločnosti začína veľmi skoro, už v školskom veku. Neberme to ako marginálnu záležitosť a pokiaľ naša občianska spoločnosť nedôjde do stupňa vyspelosti, kedy tieto zásadné veci nebude brať ako svoju samozrejmú súčasť, je potrebné ich upraviť a nastaviť zákonom.
Ďakujem za pozornosť.