35. schôdza

Takže, ako sa hovorí, do tretice všetko dobré. Máme pred nami posledný návrh zákona, ktorý dávame na túto schôdzu, ktorý má za cieľ znížiť ceny elektriny. Ale nebojte sa, nekončíme, tých návrhov na zníženie cien elektriny bude viacero. Naším cieľom je jednoducho dosiahnuť to, aby sme tým koncovým spotrebiteľom v tých cenách elektriny ušetrili o tých 80 eur, ako som už spomínal aj na začiatku, a to je minimálne, a bavíme sa o tej priemernej domácnosti.
Teraz tu máme tretí návrh zákona, ktorý sa týka nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme. Toto je taká moja srdcovka, venujem sa jej naozaj dlhodobo. Týka sa aj baní, a teda pokiaľ je všeobecný súhlas, tak by som o tom mohol kľudne rozprávať aj do rána. Ale žarty bokom, lebo toto je naozaj veľmi, veľmi vážna téma. A začal by som možnože naozaj od toho začiatku a to, čo to vlastne ten všeobecný hospodársky záujem, resp. nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme vlastne je. Toto vydáva ministerstvo. Toto dnes platí pre výrobu elektriny z domáceho uhlia, to znamená, na základe nejakého ministerského nariadenia sa prikazuje Slovenským elektrárňam vyrábať elektrinu z domáceho uhlia, distribučným spoločnostiam sa prikazuje takúto elektrinu distribuovať, prenosovke prenášať. No a v konečnom dôsledku to zase zaplatíme my všetci.
Toto nariadenie bolo vydané alebo teda prvé už v roku 2005, myslím, že to bolo v 2005 na rok 2006, a bolo to zavedené ešte Mikulášom Dzurindom. Bolo to také opatrenie, ktoré malo vlastne naozaj slúžiť na to, aby v tom regióne Hornej Nitry sa nastavila nejaká spravodlivá transformácia toho regiónu, nejaký ten prechod na to hospodárenie od toho uhlia na niečo iné. No ale, bohužiaľ, potom sme sa dočkali toho, že namiesto útlmu dochádzalo k ďalšiemu pokračovaniu, rozširovaniu ťažby, až dnes máme naozaj situáciu, kedy sa má otvárať ďalšie, nové ťažobné pole na Hornej Nitre, má sa ťažiť uhlie, ktoré nikto nechce, ktoré nikto nepotrebuje, má sa z neho povinne vyrábať elektrina, na ktorú sa máme všetci zas len povinne skladať.
Navyše takéto nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme je dnes platné až do roku 2030. Kým na tom začiatku sa takéto nariadenie obnovovalo každý rok, maximálne každé dva roky, tak v roku 2015 prišiel pán Vazil Hudák ako minister hospodárstva a toto vydal na 15 rokov. Kvôli tomuto nariadeniu sme asi pred dva a pol rokom podávali podnet aj na Európsku komisiu, pretože máme za to, že sa jedná o nedovolenú štátnu pomoc. A teda pokiaľ by prešiel tento zákon, tak by sme si naozaj ušetrili aj rôzne ďalšie komplikácie, ktoré ak to naozaj bude nedovolená štátna pomoc, nám z tohto budú vyplývať.
Toto nariadenie bolo v minulosti kritizované aj v súvislosti s jednou korupčnou, tzv. alobalovou kauzou. Pokiaľ by ste teda hľadali peniaze, ktoré sa balili do toho alobalu, tak by ste ich mohli nájsť práve v tomto všeobecnom hospodárskom záujme. No a z tohto pohľadu teda vidím tu aj veľký priestor pre samotnú stranu SMER, ktorá by sa mohla prijatím takéhoto zákona očistiť a už by nebolo pochýb o tom, že toto nie je žiaden ďalší z pilierov pre zarábanie vlastnou hlavou.
Nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme je častokrát označované aj ako sociálna pomoc. Ja sa teda pýtam, prečo sociálna pomoc, prečo sa na ňu všetci skladáme v cene elektriny. Aj keď na druhej strane uznávam, že bavíme sa asi o 3 500, 3 400, 3 600 – tie údaje sa rôznia – zamestnancoch Hornonitrianskych baní Prievidza a to napriek tomu, že, paradoxne, prijímateľom takejto pomoci nie je táto baňa, ktorá je súkromná, stopercentne súkromná spoločnosť, ale Slovenské elektrárne, ktoré takúto dotáciu dostanú a následne za túto dotáciu povinne nakúpia uhlie od tohto jedného jediného dodávateľa.
Týmto návrhom zákona by sme teda zrušili nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme, jedno nesystémové opatrenie, ktoré nás zaťažuje, zaťažuje ceny elektriny.
Ale na druhej strane by sme sa teda mali pozrieť aj na to, čo s tým regiónom potom, keď už takéto nariadenie platiť nebude, a teda elektrárne nebudú musieť toto uhlie vykupovať povinne. Ja teda tvrdím, prečo, veď nech ho ďalej ťažia a nech ho dodávajú na klasickom trhovom princípe. Je tam, samozrejme, ohrozenie tých pracovných miest, pretože naozaj je tam tých 3 500 baníkov, ale skúste si prepočítať tých 115 mil., o ktorých som už hovoril, tým počtom tých baníkov. Dostanete sa, že každého jedného každý mesiac podporíme sumou 2 800 eur. Ja sa teda pýtam, že kde tieto peniaze končia. Pretože oni určite na tej výplatnej páske 2 800 euro nevidia.
No a keby sme si to skúsili prepočítať na samotný počet baníkov, ktorí reálne vykonávajú tú banícku činnosť, či už v podzemí, alebo na povrchu, tak sa dostaneme k sume okolo 6-tisíc eur každý jeden mesiac. Takže asi takto vyzerá tá sociálna pomoc, na ktorú sa skladáme v cenách elektriny. Pritom v samotnom regióne je dnes štvorpercentná nezamestnanosť a naďalej klesá. Máme tam množstvo nových investorov, ktorí tam prišli sami a hľadajú si nových zamestnancov. Máme tam potrebu otvorenia tohto regiónu, dobudovania tej infraštruktúry a máme tam 3 500 šikovných ľudí, ktorí naozaj nemajú problém s tým, aby pracovali, tak prečo im nedáme ďalšiu šancu? Šancu na to, aby sa tento región reálne otvoril a nebol iba takým nejakým skanzenom.
Možno ste zachytili Greenpeace si nechal robiť jednu štúdiu, ale teda aby sme to nejako nespochybňovali a netvrdili o nich, že to sú iba nejakí ekoteroristi, nechali si to reálne urobiť inou spoločnosťou, ktorá je na trhu etablovaná a robí takéto prieskumy. A predstavte si, čo im vyšlo. Nadpolovičná väčšina Slovákov a Sloveniek sa prikláňa k útlmu ťažby uhlia i k útlmu výroby elektriny a tepla z uhlia. Je to 60 až 64 % opýtaných. To sú aj vaši voliči, aj naši voliči.
Ľudia sú výrazne nespokojní so spôsobom, akým sa slovenské uhlie financuje. Až 70 % obyvateľstva nesúhlasí s tzv. všeobecným hospodárskym záujmom, teda so spotrebiteľskými doplatkami na uhlie. To je to, čo chceme dnes zrušiť. Sedemdesiat percent ľudí. To znamená, keby ľudia, ktorí dnes sa musia na toto uhlie skladať, sedeli tu v tejto sále, tak tento zákon by jednoznačne prešiel. 70 % z nich totižto so všeobecným hospodárskym záujmom a s pálením uhlia a výrobou elektriny z neho nesúhlasí. A ako som povedal, hovoríme o 115 miliónoch eur. Každý jeden z nás sa na to skladá, každá jedna priemerná domácnosť, o ktorej som hovoril už predtým, na toto prispieva asi 13 eurami každý rok. Navyše až 74 % opýtaných je i všeobecne proti dotáciám pre firmy ťažiace uhlie. Takže toto je názor verejnosti, naozaj oficiálny, naozaj transparentne vykonávaný na vzorke tisíc ľudí, tisíc opýtaných.
Čo teda s tými baníkmi a baňami? Týmto zákonom nejdeme zakázať bane, ako som už predtým povedal, ideme iba odstrániť jeden ekonomický nezmysel. Ak budú mať bane iného odberateľa, ktorý bude spĺňať – a teraz pozor na to – ekologické limity a bude uhlie odoberať na tom trhovom princípe, nech sa páči, nech sa toto uhlie naďalej ťaží, ale naozaj myslime v tom prvom rade okrem peňazí aj na to životné prostredie. Pretože aby sme sa naňho museli povinne skladať v cenách elektriny, tak to asi neni záujmom nikoho z nás.
Koniec koncov Inštitút environmentálnej politiky, ktorý pôsobí na ministerstve životného prostredia, to znamená, že je pod nejakou kontrolou vlády, vypočítal, že v roku 2016 sme kvôli páleniu uhlia prišli o pol miliardy zdravotných benefitov. To znamená, že pol miliardy sme vyhodili do luftu iba tým, že ľudia doplácali na to, že musia dýchať všetky tie emisie a splodiny, ktoré vznikajú z pálenia domáceho uhlia. No a pripočítajme si k tomu aj samotnú zvýšenú úmrtnosť, onkologické ochorenia a jednoducho nelogičnosť tohto kroku máme na svete.
Takže áno, tento zákon, dovolím si tvrdiť, je nielen ekonomický, ale aj ekologický a logický.
Chcel by som teda podporiť o; poprosiť o podporu všetkých týchto našich troch návrhov, ktoré pomôžu všetkým ľuďom, všetkým Slovákom, lebo aj práve cez tie ceny elektriny chceme a môžme dosiahnuť to, aby sa na Slovensku opäť oplatilo pracovať, podnikať a žiť. A ja dúfam, že ten sen, ktorý som spomínal na tom úplnom začiatku, o tej plnej sále a búrlivej debate sa potom uskutoční v tom druhom čítaní a že vy všetci nám pomôžete v tom, aby sa tieto zákony do toho druhého čítania dostali.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ja by som chcela povedať, že som veľmi rada podpísaná aj pod týmto návrhom zákona, pretože sa týka regiónu, v ktorom žijem, Trenčianskeho kraja a regiónu Hornej Nitry, ktorý som si veľmi všímala počas všetkých mojich regionálnych aktivít. Ale som rada podpísaná aj pod tými ostatnými zákonmi, ktoré sa týkajú energetiky a ktoré sa teda nepriamo týkajú aj tohto regióna. Myslím si, že je veľmi dobré, že našli takého jedného spoločného menovateľa, ktorého si, Karol, veľmi dobre pomenoval, a to je šetrenie peňazí priamo z našich peňaženiek, proste šetrenie za účty, ktoré nám každý mesiac prichádzajú do domácností. Pretože naozaj týmito skrytými opatreniami, ktoré vláda robí a ktorými zdanlivo alebo naoko podporuje ľudí, tak tých ľudí vlastne okráda.
Ja si myslím, že vďaka tvojej veľkej aktivite a vďaka veciam, ktoré aj v SaS robíme, sa do tohoto problému vniesla obrovská miera osvety, pretože sú to veľmi ťažké témy, ktorým ľudia veľmi ťažko rozumejú, ale pokiaľ sa naozaj im ukáže, že sa to týka ich vlastných peňaženiek, tak tomu porozumejú pomerne, pomerne rýchlo. A nielen peňaženiek, ale aj ich zdravia. Takže ja verím, že to vysoké percento, tých 70 % ľudí, ktorí nesúhlasia s týmito umelými dotáciami do podpory domácej produkcie energie z domáceho uhlia, je výsledkom aj týchto aktivít. Dúfam, dovolím si to tvrdiť, že určite áno, pretože vďaka takýmto názorným proste prezentáciám pochopia, o čo vlastne ide. Ja som videla, ako tam tí ľudia žijú, ako si musia zotierať ten popolček, ktorý im sadá na parapetné dosky a na autá, keď to tam tak dobre kúri ten komín, takže myslím si, že je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Karol, ďakujem veľmi pekne, že si tak skutočne dôsledne uviedol tento návrh zákona, ktorý tu spoločne predkladáme už niekoľkýkrát do Národnej rady, a verím, že príde doba, kedy bude vypočutý. Avšak čím neskôr, tým to bude pre celý región ťažšie, a preto naozaj vyzývam kolegov poslancov Národnej rady, hlavne z koaličnej partie, aby tento návrh zákona podporili. Pretože to, čo sa tam deje, bolo tu pomenované, aké sú dopady na zdravie, čo sa týka ovzdušia, ale je to aj podzemná alebo sú to aj vody, kde sa vlastne vypúšťajú tieto banské vody, ktoré obsahujú aj znečisťujúce látky z prevádzky do tokov. A v druhom rade je to aj veľmi ťažké poškodenie zdravia, prepáčte (rečníčka si odkašľala), je to aj veľmi ťažké poškodenie zdravia samotných baníkov. Ja to považujem za priam novodobé otrokárstvo, pretože títo ľudia, ktorí pracujú v veľmi náročných baniach, nebudú si môcť nájsť prácu nie z titulu, že by tej práce nebolo alebo inú prácu by nevedeli, ale jednoducho ich nezoberú z dôvodu, že majú tak podlomené zdravie z tejto ťažkej práce. A je podivuhodné, že v bani pracovať môžu a že bane ich naďalej zamestnávajú napriek týmto skutočnostiam. Tieto fakty si treba jednoznačne povedať. A to, aby došlo k útlmu ťažby z pohľadu teda dotácií zo strany štátu, podpory výkupu tohto uhlia, nech bane teda fungujú ďalej, nech, keď si nájdu nejaký odbyt, nikto nehovorí, že sa majú zatvoriť. V konečnom dôsledku tie rekultivačné práce ešte potrvajú pár rokov, takže práce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za oba tieto príspevky. Začnem hneď tým, čím, na čo upozornila Renátka Kaščáková. Šetrenie peňazí, a potom to doplnila aj Anka, že to nie je iba o tom šetrení, ale o tej ekológii. A presne toto vyplynulo aj z toho prieskumu Greenpeace. Jednoducho ľudia si už uvedomujú, že naozaj nie je všetko iba o peniazoch. Zdravie si jednoducho za tie peniaze nekúpime a tak sa vyjadrili aj v rámci tohto prieskumu. A toto je naozaj dôležité si uvedomiť, pretože na to doplácame práve v tom našom zdraví, ktoré je v tomto prípade na nezaplatenie.
Táto aktivita, ktorú si spomínala, však je naša spoločná, je naša dlhodobá, Anka Zemanová, tí všetci ľudia, ktorí sú v tom regióne a podporujú nás, jednoducho nie je toho, nie je toho málo a stále tie hlasy alebo teda tá podpora týmto návrhom rastie. Videl som, že aj počas mojej rozpravy niektorí z vás, aj keď možnože za tento zákon dneska nebudú hlasovať, ja teda dúfam, že hej, a napriek tomu uznanlivo kývali, že je to dobré opatrenie.
A, Anka, čo ty si spomínala s tým novodobým nevoľníctvom alebo novodobým otrokárstvom. No áno, jednoducho táto Horná Nitra, musíme si to priznať, je takou novodobou zlatou klietkou. Tí ľudia sú tam zavretí a častokrát sú zavádzaní, klamaní tým, že pokiaľ sa zavrú bane alebo pokiaľ teda dôjde k nejakému útlmu, tak inde si prácu nenájdu. Ale toto naozaj nie je pravda. Ja som bol s týmito ľuďmi, ja som s nimi diskutoval, mali sme viacero výmen názorov. To sú šikovní ľudia, ktorí majú dve zdravé ruky, majú zdravú hlavu, vedia triezvo uvažovať, akurát nemôžu byť zavádzaní a klamaní tým, že jednoducho po baniach skončí na Hornej Nitre život. Ja tvrdím jedno, ten život na Hornej Nitre po tom, ako ukončíme podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, ešte len začne.

Kolegyne, kolegovia, toto bol tretí zákon a ja by som nazval tieto tri zákony ako taký energetický balíček. Ak ste pozorne počúvali, tak ste si mohli veľmi dobre a jasne a zrozumiteľne vypočuť, aké riešenia už dnes existujú na to, aby naozaj ľudia mohli platiť za elektrinu alebo teplo alebo za plyn menej peňazí, ako tieto peniaze môžu byť efektívnejšie nasmerované. A tento tretí, tento tretí zákon, ktorý tu Karol Galek predniesol, tak je takou naozaj čerešňou na torte práve kvôli tomu, že nielenže teda jasne poukazuje na enormné úspory, ktoré by sa tu dali dosiahnuť, poukazuje na zároveň aj na zdravie jednak ľudí, ktorí tam pracujú v tých baniach, ale aj ľudí, ktorí sú tými baňami postihnutí, a naozaj sa nebavíme o malom počte. Čiže toto je ďalší dôležitý rozmer.
Ďalší dôležitý rozmer, ktorý tu odznel, je práve ten rozmer ekológie, o ktorom tu bolo zmienené, a dopady na životné prostredie. Ale to možno najkľúčovejšie z týchto všetkých je práve tá perspektíva budúcnosti a tá perspektíva pre ľudí, ktorí tam žijú a ktorí tam aj pracujú v tých baniach. A to je to, čo potrebujeme zdôrazňovať, že tá perspektíva tu je. Pretože to, čo tu strana SMER aj komunikuje pri baniach a vlastne snaží sa ako keby vytvoriť takú čiernu budúcnosť pre týchto baníkov, tak si myslím, že je veľmi nepoctivé a zavádzajúce, pretože tak ako to zaznelo aj z úst Karola Galeka, ale tak to zaznieva, ako je to veľmi jasné, že budúcnosť títo ľudia majú, perspektívu majú, a dokonca si myslím, že by ju mali mať omnoho lepšiu, pretože keď si zoberieme baníctvo, každého napadne, že to je naozaj ťažká práca, a vieme, že to je aj zdravotne zaťažujúca práca.
A ja sa pýtam, či si títo ľudia v dnešnej dobe technológií, dnešnej dobe výroby elektriny úplne iným spôsobom nezaslúžia lepšiu prácu. Prečo títo ľudia musia dnes v baniach drieť a ničiť si zdravie, ničiť zdravie svojim rodinám, robiť za, by som povedal, peniaze, ktoré nie sú toho hodné, že; takže naozaj je nevyhnutné, aby títo ľudia toto robili? Nezaslúžia si lepšiu prácu, keď každý rok vynakladáme na rekvalifikačné kurzy milióny eur? Veď úspora, ktorú by sme usporili, keby sme ju nasmerovali do rekvalifikácie týchto ľudí, a nech to trvá, koľko potrebuje. Nech tí ľudia naozaj môžu robiť prácu, ktorá nebude ubíjať ich zdravie, a radi budeme investovať do týchto ľudí, aby videli práve tú perspektívu, perspektívu seba, perspektívu svojich rodín, aby videli to, že môžu robiť lepšiu prácu, možno lepšie platenú prácu a ešte k tomu zdravšiu prácu, ktorá bude mať výrazný dopyt; dopad na ich životy a na ich životy ich rodín.
A myslím si, že toto je práve tá cesta, ukázať tým ľuďom, že tu perspektíva pre nich je, investovať do nich, aby to zakúsili, aby zakúsili aj vďaka tej nízkej nezamestnanosti, ktorá tam je v tom regióne. Teraz je ten čas, kedy tým ľuďom môžme prísť a ponúknuť poctivú, férovú a výhodnú perspektívu pre nich a naozaj prisľúbiť im, že budeme, nainvestujeme do vás toľko, koľko bude potrebné, pretože to stojí za to s týmto raz a navždy skončiť. A myslím si, že tam, kde je vôľa, tam je aj cesta, a my zatiaľ skôr vidíme, že dôvod, prečo tam zatiaľ nie je cesta, lebo nie je vo vládnej koalícii na to ani vôľa. Takže na záver tohto energetického balíčku som chcel ešte zdôrazniť práve túto perspektívu a túto nádej pre lepšiu budúcnosť ľudí v tomto regióne.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dávame ho už štvrtýkrát, musím povedať, tento návrh zákona a je to nový návrh, teda nový zákon, nie je to novela zákona, je to nový zákon. Táto myšlienka, aby sme podporili laznícke osídlenie, to znamená, to rozptýlené osídlenie, skrsla ešte v minulom volebnom období a vlastne pokračujem v tom, čo navrhol kolega Huba a kolega Mičovský, ktorí už teraz nie sú členmi zákonodarného zboru. A myslím si, že tento zákon má hlavu a pätu.
Do prvého čítania by sme mali dávať zákony, ktoré by mali hovoriť o určitých problémoch, ktoré sa neriešia alebo zdajú sa byť neriešenými, a myslím si, že našu históriu, ktorú už nemôžme vrátiť späť a ktorú tu máme, čo sa týka osídlenia, by sme si mali vážiť. Lazy sú sídelným útvarom, ktorý je charakterizovaný roztrúseným osídlením. Laznícke, respektíve kopaničiarske osídlenie je svojbytným prejavom socioekonomickej aktivity, ktoré je podmienené špecifickými prírodnými a historickými podmienkami.
V súčasnosti prevažuje, samozrejme, dlhodobý tlak centralizácie aj takéhoto osídlenia. Táto disproporcia má za následok výraznú funkčnú transformáciu kopaničiarskych sídiel a v polohách najmenej priaznivých na trvalé bývanie dochádza k ich zániku až k trvalému vyľudneniu. Na druhej strane mnoho krajín Európskej únie si práve takéto osídlenie váži, podporuje a dáva mu prednosť aj vo financiách pri určitých typoch osídlenia. Môžem spomenúť Fínsko, Rakúsko, Rumunsko, v Grécku, dokonca podporu rodín aj s deťmi, ktoré majú trvalý pobyt v horských a znevýhodnených oblastiach, v Švédsku riedko osídlené oblasti sú tiež finančne kryté zo štátneho rozpočtu, aby udržali osídlenie v danom území. Myslím si, že za našu históriu a našich predkov sa hanbiť nemusíme a jednou z možností, ako prilákať na mäkký turistický ruch a oživiť turistický ruch na Slovensku, je aj takéto osídlenie. Niekde sa to volá lazy, niekde kopanice, niekde štály, je to v závislosti od regiónu, v ktorom sa na Slovensku nachádzame.
Nakoľko slovenská, ale aj európska legislatíva umožňuje rôzne druhy podpôr či už poľnohospodárov, roľníkov, farmárov v znevýhodnených oblastiach, aj napriek tomu vyzerá, že u nás akoby to bolo hádzanie hrachu na stenu. Tieto oblasti sa nám systematicky vyľudňujú a musím povedať, že tí prirodzení údržbári krajiny, ktorí prakticky sú obyvatelia žijúci v týchto, v takýchto územiach, nám odchádzajú. To znamená, že krajina sa nám začína dostávať do iného stavu, aký by sme si tu možnože predstavovali a ktorý by mohol priviesť aj ten turistický ruch.
Zásadným impulzom k vypracovaniu tohto zákona bola aj skutočnosť, že, ako som už spomenul, je to na pokraji zániku, takéto osídlenie. Istá obroda musím povedať, že, samozrejme, nastala a to systémom nejakého toho chalupárčenia, že sme si kúpili chalupu, chodíme z Bratislavy, z miest na určité územia, ktoré majú aj v mnohých prípadoch takéto osídlenie, takýto typ, ale, žiaľ, toto neni cesta na záchranu, lebo tento človek tam väčšinou býva cez víkend alebo cez prázdniny, ale ostatný čas, ktorý ide počas roka, je celkom niekde inde a to územie, samozrejme, ostáva, dá sa povedať, na samovývoj. A ten samovývoj je aký? Taký, že nám to zarastie, za chvíľu tu budeme mať lesy a skončíme v tých lazníckych oblastiach mimo nejakej tej poľnohospodárskej a ostatnej plochy, bude iba les. Lebo takto prakticky bola aj valašská kolonizácia, kedy sme z lesa klčovali a urobili poľnohospodársku pôdu. Takže myslím si, že toto neni zmysel, keď už teda máme tieto, takéto osídlenia, tak toto neni zmysel ďalšieho vývoja na Slovensku, a preto chceme, aby sme mali aj v rozpočte v určitých rezortoch – a ten rezort, to je rezort pôdohospodárstva, rozvoja vidieka a rezort dopravy –, aby sme mali aj kolónku, ktorým prispejeme týmto obciam na ich financovanie a na rozvoj ich územia.
Samozrejme, že predmetom tohto zákona je v prvom rade zadefinovanie základných pojmov, lebo aj tieto nie sú zatiaľ v jednotlivých zákonoch, ktoré tu máme, ktorých tu na Slovensku máme, ako viem, okolo 10 a pol tisíc, tak tento laznícky nejaký pojem nebol zadefinovaný, to rozptýlenie toho osídlenia, tak samozrejme, že dávame aj tieto základné pojmy, a to je napríklad rozptýlenie osídlenia, laznícka obec, obyvateľ lazov kto je, čo je laznícka pôda, laznícke obydlie. Aby to nebolo tak, že o Bratislave; teda Bratislava bude rozhodovať o nejakej lazníckej obci niekde na kopaniciach alebo na, v Čadci, na Kysuciach alebo na východe, tak prakticky dávame iba rámec v tomto zákone a konkrétne všeobecne záväzné nariadenie, že akým spôsobom tu bude prerozdeľovať, bude, samozrejme, určovať tá obec, ktorá najviac vie a najčestnejšie vie povedať, čo ju trápi u týchto obyvateľov, ktorí na týchto lazoch, respektíve týchto štáloch alebo kopaniciach žijú. Takže dotáciu bude môcť poberať podľa tohto zákona obec, ona bude žiadateľom a môže ju použiť v rámci svojho všeobecno-záväzného nariadenia na podporu obyvateľov lazov, na podporu rekonštrukcie lazníckeho osídlenia s cieľom zachovania tradičného charakteru architektúry a historických štruktúr krajiny. A po tretie, a podpora hospodárenia na lazoch, ktoré sleduje najmä obstaranie poľnohospodárskych strojov nevyhnutných na bežné vykonávanie obhospodarovania lazníckej pôdy, zachovanie a ochranu pôvodných ovocných stromov, údržbu vodných zdrojov, žriedel a prameňov a výrobu tradičných potravín. Takže na to by malo sledovať a tento zákon je takto nasmerovaný, aby takéto účely, na takéto účely boli tie finančné prostriedky, ktoré by mali byť poskytnuté zo štátneho rozpočtu, boli urobené.
Samozrejme, samostatnou časťou tohto zákona je aj podpora dopravy, lebo najväčší problém, tam žijú tiež ľudia, ktorí majú aj deti, samozrejme, ktoré dorastajú, tak je problém dostať sa či už na strednú, alebo základnú školu, prípadne na vysokú školu, tak dávame aj rezortu dopravy nášmu, aby aj ono prispelo určitou čiastkou v rámci alokácií financií na takéto obce. Samozrejme, možnože vás napadne milión päť ďalších vecí, ktoré by sa tam dalo ešte u týchto lazníckych osídlení nejako zakomponovať do tohto zákona. Hovorím, je to prvé čítanie, ktoré je tu v pléne už štvrtýkrát, takže myslím si, že keď ste podrobne, v tomto volebnom to už bolo minimálne raz dané, takže keď ste to podrobne študovali, tak viac-menej viete, o čom hovorím, takže mali sme napríklad na mysli aj možnože podporu včelárstva alebo chovateľstva v niečom a takto v týchto horských a podhorských oblastiach, lebo väčšinou sa nachádzame na nejakom tom podhorskom a horskom území. Takže myslím si, že všetky návrhy, ktoré by vzišli v prípade postúpenia do druhého čítania, samozrejme, budeme veľmi radi, aby sa rozprúdila aj diskusia a aby sme mohli takouto formou tento zákon čo najviac stransparentniť a prispôsobiť riešenie problémov týchto lazníckych osídlení.
Návrh zákona má, samozrejme, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, lebo znovu vyčleňujeme nejaký badžet financií, ale myslím si, že je nutný a mali by sme povedať týmto obciam, že áno, vážení, my si vás tiež vážime a je to jeden z dôvodov prečo aj tento zákon sme tu predložili. Nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani na informatizáciu spoločnosti, vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy a vplyvy na životné prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi medzinárodnými, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Toľko na úvod a potom v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvý, rozvediem podrobnejšie. Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o... pardon, to mi dali nesprávny? (Spravodajca si zobral z miesta pre spravodajcov druhé podklady.) Ospravedlňujem sa.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným osídlením a jeho obyvateľov (laznícky zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1181. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

40.
Ďakujem pekne. Takže, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som trošku rozobral na drobné jednotlivé ustanovenia paragrafov, ktorých máme v tomto novom zákone, ako stále hovorím, 22. Mali sme problém na začiatku, ako určiť, ktoré vlastne obce majú to rozptýlené osídlenie, a preto po dlhých polemikách, debatách, rozpravách aj so ZMOS-om a starostami obcí sme sa rozhodli, že presne zadefinujeme, o ktoré obce kráča a ktorých sa to bude dotýkať, táto možná podpora tohto lazníckeho osídlenia, preto prílohou tohto nového zákona je zoznam lazníckych obcí, ktorý celkove vychádza 148 katastrálnych území na území Slovenskej republiky.
Mnohé sme aj s kolegami navštívili a musím vám povedať, že tí ľudia, ktorých sme tam stretli, majú vzťah, majú vzťah k tej pôde, kde sa narodili, a nevadí mu, že musí päť kilometrov ísť do školy aj pešo, má vzťah vychovávať tam deti za týchto podmienok, aké tam má, má vzťah riešiť svoju situáciu, či ekonomickú, alebo inú, tam, kde býva, a dochádzať a to je, myslím, o tej hrdosti na rodnú hrudu, ktorú máme alebo nemáme. A musím povedať, že bol som veľmi milo prekvapený, keď som sa opýtal tých detí, ktorých tam bolo asi 20, asi na štyroch obciach som bol takéhoto lazníckeho osídlenia, ony povedali, že ony tu chcú ostať, ony nechcú ísť do mesta. On nechce ísť do mesta, on tam chce ostať bývať.
A ja sa pýtam, my týmto deťom ďalšej generácie vezmeme nádej iba kvôli tomu, že zákon alebo legislatíva neumožní podporu takéhoto osídlenia? Myslím si, že to neni demokratické, a preto aj tento zákon by som bol veľmi rád, keby našiel vo vašom svedomí podporu, aby sme ho postúpili do druhého čítania.
Vymedzenie pojmov bolo, čo znamená laznícke osídlenie, takže sme to definovali, samozrejme, že územie, kde v rámci územného plánu je aj mimo centrálnej časti obce nejaké to osídlenie, ale v územnom pláne je zahrnuté do daného katastrálneho územia. Obyvateľom týchto obcí, ktorých sa to týka, sme povedali, že musí dosiahnuť teda, ktorý bude môcť si nárokovať nejakú tú dotáciu, musí mať minimálne 18 rokov v prípade plnej, v prípade maloletej dotácii to bude polovičná suma, má trvalý pobyt na danom laze, tak sme to dali do zákona, že budeme tu ďalej hovoriť o lazoch, kde prakticky obhospodaruje minimálne tisíc metrov štvorcových, to znamená 10 árov, alebo má tam trvalý pobyt minimálne 20 rokov.
Lazníckou pôdou je, samozrejme, poľnohospodárska a iná pôda, ktorá bezprostredne susedí a nadväzuje na jeho obytnú časť, kde ten lazník býva, a žiadosť o dotáciu bude môcť podať príslušná obec. Myslím si, že s všeobecným záväzným nariadením naše obce majú veľmi dobré skúsenosti, takže vydať všeobecné záväzné nariadenie na čerpanie týchto dotácií, ak budú teda schválené, myslím, že nebude problém, a ony majú najlepší prehľad, kto kde začo prečo potrebuje dostať túto dotáciu.
Dotácií, ako som povedal, budeme dávať na tri možnosti čerpania, na tri oblasti, a síce priamo podpora obyvateľstva, rekonštrukcia sídla, v ktorom býva, ten trvalý pobyt, a má charakter tradičného štrukturálneho bytového fondu v danej krajine, a podporu hospodárenia na lazoch. Samozrejme, modernizácia príslušná, ak architektka, útvar hlavného architekta príslušný laznícky nejaký ten zámer vyhodnotí, samozrejme, je tam možná, nechceme ísť do jaskýň, samozrejme, lebo to asi neni zmyslom napredovania Slovenskej republiky, takže aj o tom sme uvažovali, že prakticky určité tie vymoženosti súčasnej doby, samozrejme, v tých lazníckych osídleniach budú tiež môcť byť podporené.
Ak pôjdeme k rekonštrukcii lazníckeho osídlenia, tak musíme povedať, že náš návrh je, aby bolo 90 % možné hradené až z týchto dotácií a zvyšné spolufinancovanie vo výške 10 % bude na tom stavebníkovi, respektíve tom žiadateľovi, ktorý to bude takto o to žiadať. Samozrejme, pokiaľ to nebude v plnej výške, tak môžme potom aj tú adekvátnu spolufinancovanú výšku ponížiť v tomto, ale to už bude vecou príslušného aj možno toho všeobecného záväzného nariadenia.
Dotácie sme navrhli, aby sa dávali aj na hospodárenie. A to hospodárenie znamená, aby sa tam vykonával ten najbežnejší spôsob obhospodarovania. Aj v rámci európskych smerníc, na ktoré sa veľmi radi vyhovárame, že ako nám tie európske smernice z Bruselu komplikujú život a nemôžme sa pohnúť a ja neviem čo všecko možné, tak nám tiež prikazuje, a teraz budem citovať, že je povinnosťou členských štátov, aby všetka poľnohospodárska pôda a najmä pôda, ktorá sa nevyužíva na účely pro-duk-ci-e, to znamená, že neni ten intenzívny spôsob poľnohospodárskej výroby, bola udržiavaná v dobrom poľnohospodárskom a en-vi-ron-men-tál-nom stave. Dobrým environmentálnym stavom je zachovanie krajinných prvkov vo vhodných prípadoch vrátane živých plotov, rybníkov, priekop, stromov v rade, v skupine alebo izolovane a medzi, zabránenie rozrastaniu neželanej vegetácie na poľnohospodárskej pôde; a ja k tomu pripojím aj inváznych rastlín, ktorých teraz máme toľko, že nevieme si s nimi dať rady. A niekto hovorí, že to je krása, a ja zase hovorím, že to je teda miznutie našej pôvodnej vegetácie na úkor tých, ktoré sme tu zavliekli.
Ďalej je to ochrana trvalých pasienkov a všetko toto považuje Európska únia za environmentálny stav, ktorý práve týmto spôsobom bude môcť ten lazník tam udržať. Nakoľko sme našu poľnohospodársku pôdu v rámci dotačných podmienok z 2,5 mil. hektárov dali po dotácie iba 1,9 mil., to znamená, zhruba 550-, 600-tisíc hektárov je dané na samovývoj a medzi nimi sú aj tieto, takéto plochy, kde budú v tých lazníckych osídleniach, tak myslím si, že ak tam máme, v úvodzovkách, tých nechcem povedať že údržbárov proste, ale tých krajinotvorcov, ktorí sú tam tí obyvatelia, tak myslím si, že zasluhujú si plnú podporu, aby sme tú krajinu aj tam udržali v tomto environmentálnom stave.
Samozrejme, dotácie sme datovali, dokedy sa môžu predávať, teda podávať žiadosti, dali sme tu od 1. do 30 apríla príslušného roku, samozrejme, je to na zváženie, pokiaľ bude nejaký iný názor, neni problém. Máme tu, samozrejme, identifikované, čo všecko musí byť v danej žiadosti ako zo strany obce, tak aj zo strany žiadateľa na obec dané, nechcem to tu čítať, máte to v zákone, nebudem to zbytočne naťahovať.
Musím povedať, že, samozrejme, tieto zákony sa, tento zákon, keby sme ho prijali, viaže sa aj, samozrejme, na ďalšie zákony, ktoré budú musieť sa novelizovať a máme to v článku 2, 3, 4, 5 a 6, sú tu zákon o pozemných komunikáciách, zákon o niektorých kompetenciách orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, samozrejme, novelizovali sme aj zákon o ochrane využívania poľnohospodárskej pôdy, o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, o poskytovanie podpory poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a ešte aj zákon o doprave. To znamená, všetky tieto zákony, samozrejme, súvisia, keby bol tento zákon prijatý, s týmto lazníckym zákonom, a preto, samozrejme, to tiež novelizujeme.
Myslím si, že ďalšie podrobnosti tu máte v tomto zákone. Nebudem to rozvádzať, ako som povedal, pretože dávame ho už štvrtýkrát a myslím si, že mali by sme podporiť tento spôsob osídlenia. Spomeniem ten jeden príklad, ktorý som tu mal. Keď sme tu mali kolegu z Nového Zélandu, ja som ornitológ, takže mali sme tu ornitológa a bol na Poľane a ráno, keď sa zobudil, tak si sadol na takúto lúku na svahu a o tretej; nie, o tretej, pán kolega; takto si dal hlavu teda do rúk a pozeral. O tretej ráno. Kolegovia prišli, či náhodou neni mu zle. Išli sa opýtať, čo sa deje, pán kolega. On povedal, že tri hodiny tam sedel, takýto východ slnka, aký máte tuná na Poľane na Slovensku, my na Novom Zélande nemáme. A vzdal hold Slovenskej republike. A preto ja hovorím, že my musíme takéto vytvárať podmienky aj v tých lazníckych osadách a osídleniach, aby tam prišiel aj ten Novozélanďan, ten Američan, ten Japonec, lebo on si bude chcieť v tom senníku pospať na sene a nepotrebuje tu mrakodrap, ktorý je 250-poschodový a má tam samé sklenené výplne.
Takže, vážení, chcem veriť, že laznícky spôsob osídlenia na Slovensku udržíme. Starostovia, ktorých sa to týka, môžte sa ich opýtať, ako voči nemu broja alebo sú zaň. A myslím si, že pri tých rozpočtových pravidlách, ktoré tu máme, myslím si, že na laznícky spôsob osídlenia by sme mali nájsť financie, aby sme povedali, že sme hrdí pokračovatelia dedičstva našich predkov, ktoré sme tu dostali do vienka. A myslím si, že toto je jeden z tých, ako to dokázať našim predkom. Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Martin, chcel by som reagovať na návrh zákona, lazníckeho tzv. zákona, ktorý predkladáš do Národnej rady aj so skupinou kolegov, tvojich poslancov. Idea je to dobrá. Jako kto z nás, ktorý tu sedí v parlamente, by nemal záujem o rozvoj vidieka, o rozvoj lazov a udržanie tých tradícií. Samozrejme, je to aj jedinečné, tá naša príroda, tie naše obce, ktoré sa nachádzajú na tých lazoch. A je to aj možnosť prilákania ďalších ľudí, turistiky, rozvoja agroturistiky.
Ja trošku, jako od 1. 1. 2020 ste dali účinnosť, som si všimol, a vlastne následne, trošku to aj duplicitne je s programom rozvoja vidieka, ktorý už čerpajú obce cez ministerstvo pôdohospodárstva, ale aj väčšie obce cez IROP, ale aj možnosť čerpania finančných prostriedkov cez miestne akčné skupiny, kde vlastne trošku to vidím ako duplicitne, pretože prvé kolo bolo na obnovu, tam uvádzate aj možnosti miestnych komunikácií, chodníkov, infraštruktúry, osvetlenia, zlepšenia kvality života na tých lazoch. Je to trošku duplicitné, to, čo je možnosť čerpať finančné prostriedky z ministerstva pôdohospodárstva, z programu rozvoja vidieka. Samozrejme, sú aj ďalšie programy, ako je obnova dediny, súťaž o najkrajšiu obec.
Trošku mi v tom zozname, ktorý si nakoniec uviedol, chýbajú niektoré obce, pretože napríklad mne tu, ja som bol v Žilinskom kraji, taká obec Lutiša je, má toľko lazov, na východe v medzilaboreckom okrese by som ti mohol menovať dve-tri obce, ktoré mi chýbajú v tomto zozname. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel len, Martin, pochváliť, počuť východniara hovoriť o mojom kraji, o mojom regióne, o Poľane takto vášnivo a v dobrom je naozaj vždy veľmi príjemné. Ja by som to možno len doplnil o to, že keďže tento kraj má fantastickú predispozíciu práve pre napríklad agroturizmus, je veľmi dôležité, aby sme sa tu v Národnej rade zaoberali aj tým, ako takéto možnosti podporiť, pretože napríklad vieme, že na Poľane máme horský hotel Poľana, ktorý od roku 2012 nefunguje. A nefunguje aj preto, lebo tam niečo proste zlyháva, nielen v samospráve, ale, bohužiaľ, aj v podpore štátu práve pri takých veciach, ako si spomínal ty, aby sa turisti napríklad aj na tom Novom Zélande dozvedeli, že takýto poklad tu na Slovensku máme.