35. schôdza

Pán kolega, by som vás odporučila prečítať si dôsledne § 8, kde sa jednoznačne ukladá kontrola obmedzení činností podľa § 3 ods. 3, ktoré, ktorý je celý o tom, čo sa zakazuje na chránenej vodohospodárskej oblasti, a túto kontrolu presúva rezort ministerstva životného prostredia na ministerstvo pôdohospodárstva. Toto v pôvodnom návrhu, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovacom konaní, takáto formulácia nebola. To je novinka, ktorú prináša pán minister, priniesol do vlády a do parlamentu.
A čo sa týka Úradu verejného zdravotníctva, áno, tam bol aj zotrváva chaos a neplatí to, čo povedal pán minister, že práve sa posilňuje kontrola a informovanosť verejnosti ohľadom kvality podzemných vôd, pretože tuná vlastne zase sú tie ustanovenia úplne vágne a chýba tu kontrola a účinný výkon nad tým, nad zisteniami. A taktiež to, čo aj v tom pôvodnom návrhu, ktorý som tiež kritizovala, ale bolo to tam lepšie uvedené, kde vlastne bola povinnosť informovať, tak teraz to zostáva na úvahe tých orgánov, či nejakú informáciu zverejnia alebo nezverejnia. Čiže opätovne sa bude selektovať množstvo informácií, ktoré občan, obyvateľ chránenej vodohospodárskej oblasti dostane a taktiež aj prevádzkovateľ alebo samospráva. Ale nielen oni, ale pretože to sú poklady Slovenska, nerastné suroviny, pitná voda, ktorá je pokladom nás všetkých, a preto máme právo tieto informácie mať, a nie takýmto vágnym spôsobom umožňovať, vlastne spôsobovať chaos v legislatíve.
Čiže to, čo vy hovoríte, ste nereagovali úplne na moje, moje slová, reagovali ste na to, čo som hovorila na výbore, ale v poriadku.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v mnohých veciach, čo povedala pred chvíľkou pani kolegyňa Zemanová, sa viem stotožniť. Pokúsim sa vám tie pohľady z pozície farmára trošku priblížiť možno takým jednoduchším spôsobom k tomuto návrhu zákona. A je faktom, že ja sa na tento zákon pozerám tak, že je lepší zlý zákon ako žiadny. Pokiaľ sa riadime podľa tohto hesla, tak takýto zákon potrebujeme. Ale tento zákon bude bičom len pre farmárov a na starostov obcí a miest, ale neporieši skutočné problémy.
Totiž tento návrh, pri spracovaní tohto návrhu zákona nikto sa nezaoberal tým, že aký to bude mať na, dopad na podnikateľské prostredie v týchto chránených vodohospodárskych územiach. Nikto z nás, uvažujúc sedliackym rozumom, nespochybní, že poľnohospodárstvo bolo odjakživa prítomné v chránených vodohospodárskych územiach, teda aj na Žitnom ostrove, a tá voda tam zostala, chvalabohu, zachovaná. Najväčšie ohrozenie pre Žitný ostrov, keď sa budem zameriavať na Žitný ostrov alebo uvádzať ako príklad, tak je zo skládky z Dimitrovky, a nie z poľnohospodárskej výroby. Aj s tým sa dá súhlasiť, že aj poľnohospodárska činnosť a veľkovýroba má svoje riziká, trebárs je to určite produkcia hnojovice z veľkofariem ošípaných, ktoré sú na Žitnom ostrove. Ale s ich aplikáciou a ich dopadom a ich kontrolou sa tento zákon jaksi vôbec nezaujíma. Očakával som väčšiu kontrolu v tejto oblasti a chápal by som, keby tento zákon mal snahu zaviesť povinnosť, že keď niekto produkuje nadmerné množstvo hnojovice, tak jeho aplikácia bude viac kontrolovaná. Lebo to, ako keď stále to aplikujú na tú, na to isté pole, tak to poškodenie je tam, hrozí oveľa väčšie a tá kontrola a ten dohľad je tam laxný. Nič sa v tejto veci nezmenilo.
Rovnako nikto neprešiel, čo to bude znamenať, ak dáme do § 3 odsek, ods. 3 písm. i), ktorý hovorí aplikovať prípravky na ochranu rastlín, ktorých použitie je podľa zoznamu vydaného podľa osobitného predpisu v chránených vodohospodárskych oblastiach zakázané. Dnes, musím povedať, že väčšina chemických prípravkov nie je preregistrovaná na Slovensku. Väčšina veľkých výrobcov chemických látok, ktoré sa používajú v poľnohospodárstve, nechce registrovať svoje výrobky na Slovensku, trebárs na kapustu alebo na papriku, paradajku, lebo tá výmera, ktorá sa pestuje na Slovensku, je tak malá, pre nich nerentabilná, aby prešli celým schvaľovacím procesom na Slovensku. To znamená, že oni tento prípravok, hoc sa používa na celej Európe, v celej Európe a nemá žiadne negatívne dopady na životné prostredie, nenechá zaregistrovať na Slovensku a u nás poľnohospodár to nemôže používať, lebo jeho zaregistrovanie by stálo viac, ako keby, ako to, čo on za 10 rokov z tých prípravkov predá. To znamená, že toto je preňho nezaujímavé, a preto si myslím, že tu je aj odborné zlyhanie v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, že v podstate keď dneska nemáme preregistrované tie prípravky, a jednoducho farmári nevedia povedať, že ktoré prípravky môžu používať. A keď použijú tie, ktoré sú dostup..., ktoré sú dostupné, v tej chvíli budú v rozpore s týmto zákonom. To znamená, že budú musieť zmeniť plodinovú skladbu, štruktúru výroby, keď... Príklad poviem.
Keď farmár by sa rozhodol na Žitnom ostrove, že on zatrávni svoju parcelu a bude tam pásť ovce, čož určite nezaťaží znečistenie životného prostredia alebo ani spodné vody v takej miere, nemôže to urobiť, lebo to je vznik novej farmy s chovom hospodárskych zvierat. Musí splniť také podmienky, že to, že ich nesplní podľa tohto zákona. Farmára kontroluje ministerstvo pôdohospodárstva.
A teraz idem na to, čo hovorila kolegyňa Zemanová. Ťažba štrkopieskov, nerastných surovín. Kto ich schvaľuje? Ministerstvo hospodárstva. Priemyselné zdroje, znečistenia, § 3, nový priemyselný zdroj.
Alebo sa pozrime na § 3 ods. 4 existujúce stavby a zariadenie uvedené v ods. 3 a písm. a) v 3. až 6. bode možno rekonštruovať a modernizovať, len ak dosiahne účinnejšiu ochranu. Kto ich vykonáva? Kto ich kontroluje? Ministerstvo životného prostredia ich nekontroluje. Ministerstvo životného prostredia takúto právomoc v svojich platných, dnes platných zákonoch takúto nemá.
Tento zákon, ktorý by generálne mal riešiť problém chránených vodohospodárskych oblastí, ale hovorí o tom, že inšpekcia životného prostredia má aké kompetencie. V tých kompetenciách kontrolovať toto nemá. Kompetencie ministerstvo hospodárstva nie sú premietnuté do tohto návrhu zákona. Tento návrh zákona je urobený šlendriacky. Tento návrh zákona v pôvodnom znení v § 8 počítal s tým, že všetky tieto činnosti bude kontrolovať ministerstvo pôdohospodárstva. Po tej kritike, ktorá odznela, že prečo má ministerstvo pôdohospodárstva kontrolovať ropovody alebo líniové stavby tohto charakteru, tak ministerstvo životného prostredia reagovalo tým, že do spoločnej správy čl. 4 sa dostalo doplnenie, že..., sekundu (rečník listuje v materiáloch), § 8 - vykonáva kontrolu obmedzení činnosti, § 3 ods. 3 a teraz sa dopĺňa - v rozsahu svojej pôsobnosti. Ale to sa týka len ministerstva pôdohospodárstva.
A kde je kontrola ministerstva hospodárstva? Kde sú nové, nové oprávnenia a povinnosti, ktoré tento zákon na jednej strane hovorí, že pri tej rekonštrukcii musíte dodržať, ale ja nikde v tomto návrhu zákona nevidím, že kto a kedy a ako ho má skontrolovať. Lebo ako pri modernizácii priemyselného parku alebo strediska, aby sa to zlepšilo, kto ich má skontrolovať? Ministerstvo dopravy? Ministerstvo hospodárstva?
Ministerstvo dopravy má vo svojej gescii stavebný zákon. Keď pôjdu podľa toho, tak ich ľudia majú kontrolovať alebo úradníci na stavebnom úrade. Kde je to v tomto návrhu zákona, že to je ich povinnosť? Ako, kolegyne, kolegovia, to, čo sa ukladá v § 3 ods. 4 existujúce stavby a zariadenia uvedené v ods. 3 písm. v 3. až 6. bode možno rekonštruovať a modernizovať, len ak dosiahne účinnejšia ochrana vôd. Toto je nová kompetencia, nová požiadavka, ktorú zavádza do slovenského právneho poriadku len lex Žitný ostrov, ako ho pán minister nazýva. A ja nevidím, pri všetkej úcte, nevidím, kto ho má kontrolovať. Lebo inšpekcia životného prostredia takúto právomoc nemá.
Za druhý nezmysel považujem to, že príde, prídu kontrolóri pokutovať farmárov a jeho príjem ide do envirofondu a z envirofondu potom farmári nemôžu čerpať žiadne, žiadne peniaze. Dovoľte, aby som poukázal aj na dopad pre obce. Skoro každá obec má futbalové ihrisko. Obec je právnická osoba. V tej chvíli, keď on pôjde a vyznačí hraciu plochu vápnom na futbalom ihrisku, aplikoval v zmysle zákonov o poľnohospodárstve vápno, ktoré je hnojivo, a musí sa prihlásiť a registrovať sa podľa tohto zákona na ÚKSÚP-e a podávať každý rok hlásenia.
Páni starostovia, viete o tejto povinnosti? Lebo to sa netýka len golfových ihrísk, verejné priestranstvá, ihriská detto to isto. Keď vy kdekoľvek na verejnom priestranstve použijete akýkoľvek chemický prípravok, musíte zaregistrovaný. Ešte aj za vápno, lebo vápno je hnojivo. Ako tento zákon nie je úplne ako s kostolným poriadkom. Ako ja chápem jeho cieľ aj ho podporujem, len je to zle uchopené. Ako keď každý starosta bude musieť za to, že si vyznačí hraciu plochu alebo na tenisovom kurte si vyznačí vápnom, tak to musí, musia mať schválené. Použije tam akýkoľvek iný materiál? Choď si ho schváliť. Je to, je to v tom zákone. Je to právnická osoba? Je. Lebo to sa nevzťahuje len na fyzické osoby. Ale je to majetok obce, je to verejné priestranstvo a musí sa to urobiť.
No preto by som dal návrh vrátiť, procedurálny návrh, pán spravodajca, vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ja by som bol za to, aby tento zákon prešiel. Ale aby prešiel v takej podobe, aby to v skutočnosti slúžilo k cieľu. Lebo ono podľa toho, ako je to tu napísané, jediné, koho bude možné efektívne kontrolovať, to sú poľnohospodári a obce, lebo tých budú drbať, s prepáčením, keď používajú hnojivo, lebo musia ísť odovzdať hlásenie. Keď neodovzdá hlásenie o použití chemických prípravkov a hnojív, tak dostane pokutu. Starostovia, berte si! To je pravda, že starosta sa môže uchádzať o peniaze z envirofondu, takže keď máte šťastie, tak dostanete časť peňazí naspäť.
Ďalej dovoľte, aby som navrhol vyňať na osobitné hlasovanie bod 12 spoločnej správy, to je bod týkajúci sa rybárstva a bol by som nesmierne rád, keby tento bod v tomto návrhu zákona nebol schválený. Nevidím žiadny dôvod, aby v zákone o vodohospodárskych, teda o chránených vodohospodárskych oblastiach sa riešil zákon o rybárstve. Toto je podľa mňa ďaleko, ďaleko nad rámec predkladaného návrhu a chytanie, chytanie rýb a podobne s ochranou vôd a ochranou vodohospodárskeho územia nemá ale absolútne nič spoločné. Vyvoláva to dojem o pridelení rybárskeho práva na ostatných vodných plochách. Čo to má spoločné s používaním chemických látok? Neviem.
Na druhej strane musím povedať, že, poukázať, že ministerstvo životného prostredia pracuje chaoticky, o tom svedčí čl. III tohto návrhu zákona, a to novela zákona o vodách. Pri poslednej novele zákona o vodách č. 177/2018 Z. z., teda tohto roku, ministerstvo vypustilo slovo letecká z definície aplikácie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, biocídnych látok a vypustil z doteraz platného zákona o vodách. Vtedy som pána ministra upozorňoval, že je to chybný krok a je to cesta nie správnym smerom. A som nesmierne rád, že pán minister v tomto návrhu zákona sa to snaží napraviť a opätovne tam, kde to bolo, trošku pozmenenú formu tohto znenia vracia naspäť.
To len toľko k tomu, že, bohužiaľ, mal som pravdu začiatkom tohto roka, keď to táto snemovňa vypustila z vodného zákona, tak teraz sa to tam vracia. A práve preto hovorím, že tento zákon je síce mediálne veľmi dobre odprezentovaný, že chráni vodohospodárske chránené územia, ale je nefunkčný.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, s jednou vecou by som nesúhlasila a s tým, čo ste v úvode povedali, že tento zákon je potrebný.
Ja si myslím, že tento zákon nie je potrebný, pretože upravuje väčšinu povinností existujúci zákon o vodách, a to v § 31, ktorý sa výlučne venuje chráneným vodohospodárskym oblastiam. Ak bolo treba nejakú novelu, malo sa ísť touto cestou, a nie vynímaním do osobného, osobitného zákona, lebo to spôsobí práve len ten legislatívny chaos a problémy v aplikačnej praxi. Totižto chránené vodohospodárske oblasti sú okrem tohto § 31 následne upravené vo vyhlá..., v príslušných vyhláškach a pre Žitný ostrov v nariadení vlády.
Čiže ak lex Žitný ostrov mal byť menený, tak, pán minister, dva a pol roka ste vo vláde, mohli ste dať návrh na úpravu alebo nové nariadenie vlády, resp. urobiť vyhlášku k tomuto zákonu.
Čo sa týka tých poľnohospodárov, tak myslím si, že, že tí poľnohospodári nie sú nejako teraz nadmieru viacej zaťažení, ako to je v súčasnom zákone a v súčasných vyhláškach, pretože aj dnes majú v týchto chránených vodohospodárskych oblastiach isté regulácie v hospodárení a aj výkazníctvo. Takže v tomto bode, toto by som nie vytýkala ako takú tú hlavnú, hlavnú tému.
A ešte jedna vec. Súhlasím úplne s vami, že zákon o rybárstve, ktorý sa tu prilepil v druhom čítaní, je v rozpore s Legislatívnymi pravidlami vlády, a ako také, pán minister, je to vlastne protizákonný postup, ktorý, žiaľ, tuná v parlamente sa zo strany koalície bežne, bežne aplikuje, ale nie je to správne a dehonestuje to aj... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Zsolt Simon, v krátkosti zareagujem na tvoje vystúpenie.
Či sa ti to páči, alebo nie, tvoje vystúpenie mi pripadalo vytrhávanie z kontextu niektorých vecí a jednoznačných súvislostí. Podľa môjho názoru tento zákon práve naopak je potrebný, pretože voda, či chceme, alebo nie, je strategickou a bude čím ďalej tým viac strategickou surovinou.
Každý tu spomínal, zvlášť ty, pani Zemanová, ale aj vy, len čiste Žitný ostrov, jedná sa až o 10 chránených vodohospodárskych oblastí.
Ďalej, pán Zsolt Simon, hovoríte, že to nikoho iného veľmi nepostihuje, len poľnohospodárov a bude to mať negatívny vplyv na ich činnosť, na podnikateľské prostredie. Jedno si musíme uvedomiť, že táto ochrana vôd skutočne predstavuje určité obmedzenia činností, ale len obmedzenia činností, nie zákaz činností. To je jednoznačne vydefinované v § číslo 3 ohľadom obmedzení činností.
Tak čo chceme mať? Chceme naďalej takto robiť a nemať kvalitné vody, alebo naopak? Môžeme aj sledovať tohtoročné obdobia a tohtoročnú jeseň. Je obrovský, ale skutočne obrovský deficit vôd. Pozrite sa do svojich studní, ktorí máte doma studňu pri súkromnom dome.
Ďalej hovoríte, že len niektoré ministerstvá to zaväzuje, nezaväzuje ministerstvo hospodárstva. Keď si všimnete § 14, a síce výkon kontroly, jednoznačne je dané, že, v § 7 až v § 12, kto všetko zabezpečuje kontrolu, okrem iného aj okresný úrad. A ten šéf okresného úradu musí vedieť... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Martinák, v prvom rade chcem povedať, že v tomto zákone a v žiadnom zo zákonov na Slovensku týkajúcich sa vodného hospodárstva, obmedzenia vodného hospodárstva nie je spomenutá žiadna náhrada vlastníkovi alebo užívateľovi pozemkov, teda vlastníkovi, a to považujem za rozpor s Ústavou Slovenskej republiky, ktorý hovorí o tom, že obmedziť vlastnícke právo je možné len základe zákona a za primeranú náhradu. Zákon obmedzovať vlastníctvo obmedzuje a primeranú náhradu neukladá.
Chcem poukázať na paralelu. Lesy alebo chránené územia v 5. stupni ochrany sa rieši aj financovanie odškodnení tých vlastníkov, tu ich ideme obmedziť, ale nič ich, nič im neriešime. Ja chápem, že je to verejný záujem, však ste to dostali do ústavy, chránite vodu. Ale darmo chránite vodu, keď voda na Žitnom ostrove je tam, kde je najviac toho, sa znečisťuje zo zdroja z Bratislavy z Dimitrovky. Povedal tu niekto, vyčíslil alebo zaoberá sa s tým ministerstvo, že koľko nás bude stáť čistenie tých, tejto vody? Veď vo Vrakuni je už 10 rokov alebo koľko zakázané čerpať a používať vodu na zavlažovanie. To, že z tejto mapy ako Vrakuňa vypadne, že už nie je v Žitnom ostrove, alebo tá časť sa trošku upravila, lebo hranica sa posunula, to je jedna vec.
Ale kontrolovať modernizáciu, povedzte mi, kto bude kontrolovať modernizáciu? Kto je za to zodpovedný? Lebo inšpekcia nie. Ministerstvo pôdohospodárstva to nemá vo svojej kompetencii. Kto to má urobiť?
Tak potom načo je takýto zákon, kde napíšete povinnosť... (Prerušenie vystúpenia časomierou a reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ďakujem pekne za pripomienky.
Ja si myslím, že tento zákon je potrebný, na rozdiel od pani poslankyne Zemanovej. Je potrebný z viacerých dôvodov. Tie dôvody poznáme, samozrejme, bagatelizovať sa to dá, ale tento zákon určite je krok vpred. Robila na tom, robili na tom tri ministerstvá, aby sme vedeli zosúladiť jednotlivé kroky tých ministerstiev, ktorých sa táto problematika týka, to znamená ministerstva životného prostredia, ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva zdravotníctva. To, že niekto to číta nejakým spôsobom a pani poslankyňa ten zákon a traja legislatívci to nevedia vysvetliť na výbore, že to tak nie je, tak to nie je môj problém, hej? Že to nevie niekto zobrať. Keď to hovoria legislatívci ministerstva, legislatívci Národnej rady a ešte aj úradu vlády, že proste nejakým spôsobom to tam je, tak, tak vy stále hovoríte o štrkopieskoch a ťažbe štrkopieskov, ktorý tento zákon vôbec nerieši. Vôbec nič na tom sa nemenilo, že ako sa majú ťažiť štrkopiesky, ten zákaz tam je v vodohospodárskych chránených oblastiach a týmto zákonom sa nič na tom nemení a stále tu rozprávate o štrkopieskoch.
Keď niekto bez povolenia začne bagrovať šuter alebo štrk v záhrade, alebo za záhradou, tam na to, na čo nemá povolenie, to je trestný čin. To riešia orgány v trestnom konaní, akože to neviem, že čo vy stu stále rozprávate o tých štrkopieskoch, jak keby tento zákon to riešil. Tento zákon to nerieši, ten zákon, tie štrkopiesky jednoznačne sa nedajú ťažiť a tam, kde sa to dá ťažiť tak je na to určitý, je na to kompletný zákon, ktorý, a postup, ktorý jednoducho to povolí, a keď to zákonom, sa to povolí, tak jednoducho sa tam ťaží, ale neviem o čom hovoríte, že, neviem proste, že čo vy riešite tu, čo sa týka tohto zákona so štrkopieskom, keď tento zákon vôbec sa toho nedotýka. Nič nepovoľuje.
Takisto tento zákon, s týmto zákonom, ale to už povedal pán poslanec, sa nezrieka ministerstvo životného prostredia žiadnych práv a právomocí. Ten problém, ktorý tam bol, ktorý bol nejednoznačný a odstránilo sa to s tým, že ktoré ministerstvo a aké veci kontroluje, vyriešilo sa to na výbore v spoločnej správe, kde sme jednoznačne povedali, že vo svojej pôsobnosti kontrolujú všetci, ale to je samozrejmé, zo zákona každý má svoju pôsobnosť. Takisto ministerstvo životného prostredia, inšpekcia z vodného zákona, § 39, kontroluje zaobchádzanie so znečistenými látkami a takisto kontroluje aj, aj kvalitu vody, to znamená, že keď niekto niečo, to znamená to, čo ste sa pýtal pán minister, že kto to ukontroluje, kto to kontroluje, tie technológie, tak inšpekcia životného prostredia.
Ďalej. Ja nie som poľnohospodár, poviem úprimne, ale ja si myslím, že vápno, ktoré, s ktorým vytiahnem na ihrisku tie čiary, tak to nie je hnojivo. Hej? S tým sa, to sa nepoužíva ako hnojivo, to je normálne, to sa akože, fakt zaobchádzaž do takých smiešnych vecí, že to je katastrofa, no nevadí.
V každom prípade, tento zákon zosúladí činnosti tých orgánov, ktoré sa starajú o to, aby sme pili čistú vodu, aby sme mali zdravú vodu aj pre budúcnosť, aby sa nestalo to, čo sa stalo, lebo súhlasím s tým, že, že poľnohospodári, poľnohospodárstvo na tom Žitnom ostrove aj na ostatných vodohospodárskych chránených oblastiach bolo aj bude, ale keby možnože tento zákon bol pred 15-20 rokmi, tak ten atrazín tam teraz nenájdeme v tej vode, lebo to sa tam dostalo tou činnosťou. A keď sme sa s tým zaoberali a sme tento zákon riešili aj s našimi kolegami z ministerstva pôdohospodárstva, a rokovali sme so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a Agrárnou komorou a práve sme diskutovali a preberali sme túto problematiku týkajúcich sa obmedzenia aplikácie nevhodných prípravkov na ochranu rastlín, tak na tomto stretnutí sa vzájomne dohodlo, že na, že prípravky na ochranu rastlín, ktoré bude možno aplikovať v CHVO-čku, budú uvedené v zozname, ktoré vydáva ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, a uplatňovanie tejto požiadavky v práci bude od 1. januára 2020.
Takže uvedením, obmedzením, ale to sú ich odhady, to znamená poľnohospodárov, aplikácie prípravkov dôjde približne k 25% zníženiu spektra dostupných prípravkov, čo ovplyvní túto poľnohospodársku prax.
Nehovorím, že tam nebude možné zvýšenie nákladov pri aplikácii týchto prípravkov na ochranu rastlín pre týchto podnikateľov a pre týchto poľnohospodárov, ale v každom prípade tie náklady budú nižšie, jako by boli tie škody, keby sme používaním týchto nevýhodných prípravkov ohrozili tú spodnú vodu, ktorú napríklad pod Žitným ostrovom máme. Takže ja si myslím, že tento zákon je potrebný, nie je zmätočný a prinesie určite lepšie vzťahy do, medzi tých, medzi tých orgánov a lepšiu ochranu podzemnej vody, ktorú máme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pardon. Na záver by som chcel podporiť tento zákon, pretože ho hodnotím pozitívne, nakoľko prináša niektoré veci, ktoré doteraz v praxi neboli zaužívané.
Určuje jednoznačne pôsobnosť inšpekcie životného prostredia vo veciach, ktoré udeľujú sankcie, čím nebude dochádzať k možnostiam, že by sa začali riešiť problémy, ktoré by nastali, dvomi štátnymi orgánmi, a nakoniec by sa mohlo stať, že tieto orgány tieto záležitosti ani jeden nebudú riešiť alebo ich budú riešiť obidvaja naraz. Čiastočne dochádza aj k doplneniu zakázaných činností, alebo stanoveniu ďalších obmedzení, ktoré sa presúvajú z vodného zákona, čo je v dobe, kedy vody je čoraz menej a bude mať čoraz väčšiu hodnotu, pozitívne a potrebné. Tento zákon určuje ďalej do budúcnosti aj zapísanie CHVO do katastra, čo bude dobré aj z hľadiska, že človek bude vedieť pri kúpe nehnuteľností, že ho čakajú nejaké obmedzenia, o ktorých dovtedy ani netušil, nakoľko tieto oblasti boli zakreslené len vo vodohospodárskych mapách, ktoré sa v podstate nachádzajú na úradoch a bežný človek sa ku nim nedostane. Prínosom je aj informovanie ľudí obcou v prípade, že dôjde k znečisteniu pitnej vody a jej pravidelný monitoring, ktoré zase zabezpečuje len Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Myslím si, že v závere by bolo potrebné sa zamyslieť aj, ale aj nad vecou, aby ten zákon fungoval teda tak, aby bol pre ľudí čo najprístupnejší, že tieto mapy, o ktorých som tu hovoril a spomínal, majú byť spracované v gis formáte, na ktorý nie sme technicky momentálne vybavení a nemáme na to ani programy a nemáme na to ani prispôsobené počítače. Toto sú veci, ktoré by sme mali po prijatí tohto zákona, sa na ne zamerať, aby sme ho dostali úplne do života tak, aby ten zákon napĺňal svoju podstatu, a z tohto miesta vás preto chcem poprosiť pri hlasovaní o tomto zákone o vašu podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetom vládneho návrhu zákona je viacero zmien v oblasti preukazovania pôvodu a spôsobu nadobudnutia vedenia evidencie nezameniteľného označovania exemplárov či preplácanie DNA testov, ktorých potrebu ukázala aplikačná prax.
Návrh novely prináša zjednodušenie vykonávania až upustenie od viacerých povinností vo vzťahu k držiteľom exemplárov, čo pre nich predstavuje zníženie administratívnej záťaže. Cieľom vládneho návrhu zákona je zároveň zabezpečenie plnenia povinností definované v čl. 26 ods. 9 a 10 nariadenia Európskej komisie č. 865/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania nariadenia Rady č. 338/1997.
Návrh novely taktiež zabezpečuje plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia prijatého na 17. Konferencii členských štátov Dohovoru CITES. Práve toto rozhodnutie nás zaväzuje k prijatiu opatrení zabezpečujúcich adekvátny manažment zariadení odchovajúcich, odchovávajúcich exempláre vybraných druhov mačkovitých šeliem v zajatí, najmä vo vzťahu k vhodnému nakladaniu s neživými exemplármi s ohľadom na zabránenie nezákonného obchodu s nimi.
Článok 2 návrhu novely je zameraný na riešenie problému správy hendikepovaných exemplárov, chránených živočíchov najmä v súvislosti s umožnením využitia trvale hendikapovaných exemplárov na napríklad environmentálnu výchovu. Zjednodušuje sa tiež nakladanie s hendikepovanými exemplármi, ktoré budú po určitom čase vypustené do voľnej prírody.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslanci, vážení páni poslanci, verím, že navrhovaný vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.

Vymazať rámček!

Ďakujem za slovo, pán predseda. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1320 z 11. septembra 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorí, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 431 z 9. októbra 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 204 z 10. októbra 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru určené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho, predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 219 zo 16. októbra 2018. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.