35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Keďže zajtra sa nehlasuje, tak chcem pripomenúť členom výboru pre kontrolu vojenského spravodajstva, že výbor bude zajtra o jednej hodine. Ešte dostanete esemesku, ale aby ste teda na to nezabudli. Ďakujem.

Rád by som upozornil pána poslanca Kondróta, že neprávom obvinil pána poslanca Galeka z porušenia rokovacieho poriadku, pretože podľa § 29 ods. 1... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, procedurálny návrh.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Aj tie ostatné boli procedurálne návrhy, sa pozmeňujúce návrhy odovzdávajú na zverejnenie na webovom sídle, nie spravodajcovi. Na zverejnenie na webovom sídle a to pán poslanec Galek urobil. Čiže procedurálny návrh je, že pán poslanec Kondrót by sa mohol pánovi poslancovi Galekovi ospravedlniť za to, že ho neprávom obvinil z porušenia rokovacieho poriadku. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, som rád, že sa konečne téma úpravy vzťahov medzi ministrom vnútra a najvyšším predstaviteľom polície dostala na rokovanie parlamentu. Beriem to trochu osobne, nakoľko snaha o vylepšenie fungovania našich bezpečnostných zborov a téma odpolitizovania polície a jej kontroly bola súčasťou mojej politickej agendy počas dlhých niekoľko rokov.
Viacerí sa pýtajú, že prečo? Aj v dnešnej debate zaznela otázka, prečo vlastne niečo meniť? Moja odpoveď je jednoduchá. Neverím totiž politikom a najmä nie tým mocibažným politikom. Akokoľvek pekne, razantne rozprávajú a s akýmkoľvek nasadením.
Dôveryhodnosť bezpečnostných zložiek a najmä polície sa v uplynulých mesiacoch dostali do centra pozornosti aj širokej verejnosti. Z otázky, ktorá bola viac-menej technokratickou v uplynulých rokoch, je dnes otázka a téma verejná.
V súčasnosti sa nachádzame v situácii, kedy policajný prezident je priamo menovaný ministrom a tiež je odvolateľný. Kedykoľvek a bez udania dôvodu ministrom vnútra. Takáto priama podriadenosť šéfa polície dáva za možnosť úvahám o politickom ovplyvňovaní procesov, ktoré sa v polícii dejú. Sledujúc však mantinelizmus verejnej debaty o tejto téme, som presvedčený, že je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi dvoma radikálnymi až extrémnymi pozíciami. Na jednej strane počúvame, že netreba nič zmeniť, že dobré je tak, ako to je, že teda policajný prezident má byť akousi predĺženou rukou ministra v Policajnom zbore a teda, že jeho odvolanie či menovanie má byť len a výlučne právomoc ministra, podobne ako je to pri jeho najbližších spolupracovníkov, hovorca, šéf kabinetu a podobne. Že len tak sa dá zaručiť, že v polícii sa budú uplatňovať politické priority ministra. Potom sú tu presadzovatelia na druhej strane názoru, že veď to treba nechať výlučne na policajtov. Oni vedia najlepšie, čo robiť a ako robiť, preto by si oni mali sami vyberať svojho šéfa. Úplne nezávisle od akýchkoľvek politických vplyvov. Potom tu vraj má panovať ten správny systém, zavládne pokoj a spravodlivosť na svete. Teda aspoň minimálne na Slovensku.
Oba tieto pohľady považujem za nesprávne až extrémne. Aj táto iste dôležitá otázka vyžaduje istý kontext. Samozrejme, že téma postavenia šéfa polície voči svojmu politickému nadriadenému je len, aj keď dôležitým, čriepkom v mozaike. Považujem preto názor, že vlastne netreba nič meniť a šéfom polície má byť priamo podriadený ministrovi vnútra za neudržateľnú. Polícia je prísne hierarchicky usporiadaná organizácia a vôbec nie je jedno, kto stojí na čele pomyselnej pyramídy a ako sa voči nemu môže správať jeho nadriadený, akú kompetenciu má minister vnútra. Iste, že je spoločensky prospešné, ak je politicky prezident vzťahovo trochu oddelený, vzdialený od politického nominanta, teda ministra. Dokáže byť tak autonómny vo svojich rozhodnutiach bez toho, aby sa obával, že ho politik, minister vnútra môže kedykoľvek odvolať. Ak takáto hrozba, možnosť bude obmedzená, aj prípadná možnosť zasahovania zo strany politikov je výrazne menšia. Teraz hovorím o možnosti situácie za akejkoľvek vlády, nie súčasnej, bývalej alebo tej, ktorá, viacerí ju chcú vidieť v budúcnosti.
Pohľad, ktorý presadzuje akúsi bezbrehú autonómnosť policajného šéfa, pomaly jeho voľbu zdola a absolútnu nezávislosť od politického programu presadzovaného aktuálnou vládou, tiež považujem za nesprávny. Predpokladom je totiž akási naivná predstava, že polícia by inak sama osebe dobre fungovala, len treba zabrániť, aby jej do toho politici alebo ktokoľvek iný hovoril. Takýto vysoký stupeň autonómnosti u bezpečnostných zložiek je neželateľný. Hrozí totiž, že sa zvrhne sám do seba. V slovenských podmienkach, si myslím, že v porovnaní napríklad s justíciou, ako s významne uzavretým systémom pred vplyvom zvonka, je azda dostatočne významným varovaním. Som presvedčený, že aj, teda aj tu treba hľadať aj pri takejto čiastkovej, ale významnej zmene, ako je úprava postavenia policajného prezidenta, je treba hľadať vhodný balans medzi požiadavkou na minimalizáciu možnosti politického ovplyvňovania fungovania polície, ako aj rešpektovania nutnosti presadzovanie priorít hociktorej vlády.
Som presvedčený, že pri tejto problematike by sme sa nemali spoliehať len na akéhosi bájneho osvieteného ministra či výnimočných a čistých policajtov. Treba však nastaviť procesy výberu personálneho manažmentu a kariérneho rastu a to tak, aby dokázali produkovať najlepších do riadiacich funkcií a nespoliehať sa na viac-menej náhodný výber politika.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že všetky návrhy smerujúce k posilneniu postavenia policajného prezidenta či lepšej kontroly vlastne len všetko komplikujú. Áno, a to najmä pre ministra. Ten bude musieť oveľa viac diskutovať, oveľa viac presviedčať. Žiaduci stav by som prirovnal aj k postaveniu náčelníka Generálneho štábu našich Ozbrojených síl, ktorý má silné postavenie voči svojmu politickému nadriadenému, ale je mu aj zodpovedný, zodpovedá mu politicky. A vzájomná spolupráca si vyžaduje aj substantívnu a obsahovú diskusiu. Samozrejme, že to vždy závisí aj od osobnostnej výbavy zúčastnených.
Ale jednoducho sme tu pred otázkou, stojíme pred otázkou, že buď máme systém pravidiel, noriem, alebo sa spoliehame na toho bájneho, osvieteného politika, ktorí sa nám tu viacerí budú veľmi často ešte producírovať v blízkej dobe. A teraz práve máme nastavať ten systém, ako by mohol fungovať do budúcna.
Som preto rád, že pani ministerka prichádza s návrhom, ktorý predpokladá posun od existujúceho stavu. Vtiahnutie príslušného parlamentného výboru nielen za účelom verejného vypočutia, ale aj pri posudzovaní možného návrhu ministra na odvolanie policajného prezidenta je krok správnym smerom. Osobne za čistejší a jasnejší model menovania policajného prezidenta, teda aj zvýšenie jeho autority a postavenia voči ministrovi, som dlhodobo presadzoval model, kedy minister vnútra navrhuje vláde, prechádza cez verejný híring v branno-bezpečnostnom výbore a vláda v konečnom dôsledku schvaľuje nomináciu. V podmienkach Slovenska, kedy tu vlastne fungujú takmer za, počas svojej celej histórii, teda obyčajne fungujú koaličné vlády, to vôbec nie je zbytočný model alebo nadstavba. Jednoducho je to, je to dôležité.
Druhou podstatnou zmenou, a opätovne volám po nej roky, je oddelenie inšpekčnej služby spod priamej podriadenosti ministra vnútra. Minister má takto cez svoju, pod svojou kontrolou ako výkon cez policajného prezidenta, tak aj kontrolu cez priamo podriadeného generálneho riaditeľa sekcie a to nie je najlepší predpoklad objektívneho posudzovania a vyšetrovania alebo vyšetrovania sťažností. Keď minister vopred vyjadrí svoj názor na konkrétny prípad, ako asi bude posudzovať daný prípad jeho podriadený. Aj v prípade inšpekčnej služby osobne by som išiel ďalej, ako je v predloženom návrhu a myslím si, že isté úpravy v budúcnosti aj budú musieť byť. Osobne považujem otázku rozpočtovej nezávislosti úradu, jeho kompetencie, tiež právomoc ministra určovať vnútornú organizáciu za kompetenciu otáznu vzhľadom na žiaduce nastavenie, kde by mal mať minister minimálnu možnosť zasahovať, ovplyvňovať chod a fungovanie takéhoto úradu. Na druhej strane som rád, že ten posun podradenosti alebo zodpovednosti na vládu s tým, že ten útvar, ktorý je navrhovaný v tomto zákone, bude mať osobitné postavenie v Policajnom zbore, je krok dobrým smerom.
Zmena v postavení zvlášť policajnej inšpekcie môže predchádzať problémom. Inšpekcia, ktorá by nebola zviazaná personálne, organizačne a v podriadenom vzťahu s dotknutými ministrami, by mala rozviazané ruky. Mala by mať dostatočné kompetencie, aby mohla konať samostatne, rázne a rýchlo. Takáto inšpekcia by bola v konečnom dôsledku pomocou všetkým poctivým príslušníkom ozbrojených zložiek.
Napokon by bola možno moja aj otázka, že čo si, pani ministerka, máme predstaviť pod ozbrojenými zložkami, tak ako ste to definovala vo svojom návrhu v súčasnosti. Takže verím, že to nebude len otázka pre policajtov ako takých, ale aj iných, či už sú to príslušníci colného úradu, Zboru väzenskej justičnej stráže a podobne, alebo či ideme, či sme odvážnejší a pôjdeme možno aj ďalej.
Mám toho oveľa viacej, ale zrejme nateraz v prvom čítaní sa obmedzím len na filozofické vymedzenie sa k tejto problematike. Ešte raz vítam tento návrh zákona, som rád, že robíme síce malé, postupné kroky v nastavení systému a v nastavení pravidiel do budúcna tak, aby sme znižovali možnosť ovplyvňovania policajného prezidenta v prísne hierarchickom systéme polície a tiež kontrolu možných pochybení policajtov v budúcnosti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, spomínal si v rozprave, že dva pohľady sú, že niekedy by mal byť ten policajný prezident úplne nezávislý, že by ho mal pomaly voliť ľud, a na druhej strane zasa druhý pohľad, že by si ho mal teda čisto vyberať minister vnútra. A súhlasím s tebou, že tie oba pohľady sú nesprávne, a práve táto novela myslím si, že zaručuje väčšiu autonómnosť jednak prezidentovi Policajného zboru, jednak ten výber je transparentnejší, pretože sa bude odohrávať v dvoch kolách. To prvé kolo cez výberovú komisiu, kde sú určení ľudia, ktorí tomu jednak rozumejú, a ľudia, ktorí niečo v živote už urobili a niečo dokázali pre túto krajinu, a to druhé kolo je potom branno-bezpečnostný výbor. Čiže ľudia, ktorí sú zástupcami, volenými zástupcami občanov tejto krajiny.
A som veľmi rád, že v tomto zákone sa tiež stala inšpekcia nezávislejšou a tá inšpekcia bude teraz riešiť, tá otázka, ktorú si mal len teda príslušníkov Policajného zboru a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Možno v budúcnosti sa to môže rozšíriť. Ja nemám osobne k tomu žiadne, žiadne výhrady. A preto vítam aj tento návrh ministerstva vnútra.
Keď sa vrátime len pár mesiacov dozadu, tak verejnosť niečo požadovala od nás a myslím si, že aj touto novelou zákona o Policajnom zbore reagujeme na požiadavky alebo na jednu z tých požiadaviek verejnosti, že prezident Policajného zboru by nemal byť až tak závislý na samotnom ministrovi, ministrovi vnútra. A som veľmi rád, že teraz je táto novela zákona, kde sa volí transparentnejšie prezident Policajného zboru, dávajú sa mu autonóm... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vypočula som si všetky pripomienky k tomu predloženému návrhu zákona, ktorý som dnes predložila na prvé čítanie. A odznela tu jedna filozofická vec, že sú tu dva filozofické prúdy na túto novelu zákona. Ja by som podotkla, že sú tu tri filozofické prúdy. A ten tretí filozofický prúd prináša vládna koalícia, ktorá má parlamentnú väčšinu, a ktorý je reprezentovaný tým návrhom zákona, ktorý sme dnes predložili.
Ten zákon jasne hovorí o tom, že, ako pán poslanec Baška povedal, zvolili sme strednú zlatú cestu a na základe programového vyhlásenia vlády, novej vlády, ktorá tu vznikla v marci alebo v apríli, ktorá vznikla na základe toho, že ľudia stáli na uliciach, že kritizovala opozícia tvrdo vládnu koalíciu, tak táto vláda si dala do programového vyhlásenia vlády, že navrhne nový zákon, ktorý bude pojednávať o voľbe prezidenta Policajného zboru. Stredná zlatá cesta je tá, že minister si ho nemenuje sám, minister si ho nevyberá sám, ale zároveň policajný prezident nie je vyberaný na ulici. Stransparentnili sme to dosť jasne. Je to dvojkolová voľba, v prvom kole je komisia, ktorá sa, ktorá je zložená z odborníkov, ktorí sa rozumejú činnosti Policajného zboru, a títo posudzujú jednotlivých kandidátov, ktorí sa dobrovoľne prihlásia do voľby, a títo kandidáti predložia stratégiu rozvoja a vedenia Policajného zboru.
To, že či majú byť v Policajnom zbore, nemajú byť v Policajnom zbore, ako pán Galko povedal, tam sú siahodlhé diskusie a my sme v rámci medzirezortného pripomienkovania dostali 170 pripomienok, z toho asi 40 bolo zásadných. Bavíme sa o tom, že táto komisia rozhodne o niektorých kandidátoch, ktorí sú podľa nej vhodní, idú do ďalšieho kola na verejný híring, do branno-bezpečnostného výboru, čo je znovu ďalšie kolo, čím stransparentňujeme výber, čím odbúravame kompetenciu ministra vnútra, aby osobne pôsobil na toho svojho kandidáta, ktorého chce menovať.
To, že či trojpätinová väčšina, dvojtretinová väčšina pri odvolávaní, to je zase výsledok nášho rokovania o zásadnej pripomienke, ktorú dala Generálna prokuratúra. Máme za to, že trojpätinová väčšina pri odvolávaní je preto, aby sme zaistili, že pán policajný prezident nebude pri hocijakom čine, ktorý si zmyslí koalícia, opozícia, odvolávaný len tak a len na základe skutočného písomného odôvodnenia.
Rokovali sme s verejnosťou pri jednotlivých pripomienkach a musím povedať, že aj verejnosti sme vyšli v ústrety. Príklad poviem, že my sme mali podmienku v prvom návrhu zákona, že policajný prezident musí mať alebo kandidát musí mať odslúžených minimálne 15 rokov v Policajnom zbore, znížili sme to na desať. Tak isto sme hovorili, že musí mať nejaký dosiahnutý vek, pokiaľ sa chce prihlásiť do tejto kandidatúry. Ten vek sme tak isto zrušili, aby sme nelimitovali jednotlivých kandidátov.
Tak isto sme vyšli v ústrety, čo sa týka aj volebného obdobia alebo teda funkčného obdobia prezidenta. V prvom návrhu bolo sedem rokov, potom bol bezlimitne, teraz je štyri roky, dvakrát za sebou môže byť do tohto obdobia alebo do tejto funkcie menovaný.
Ďalej inšpekcia. Odznelo tu...
Ešte sa vrátim k policajnému prezidentovi. Čo sa týka komisie, stále tu hovoríme o nejakých príkladoch, zahraničie, ako je to u nás. Ja len chcem podotknúť, že keď sa pozeráme veľmi často do Čiech tam policajný prezident je menovaný síce parlamentom na návrh ministra vnútra, ale komisiu si určuje minister. Komisia nie je ani zákonom určená, akých kandidátov má minister má dať do komisie, ktoré vyberajú policajného prezidenta, takže myslím si, že sme ešte nie o krok, ale možno aj o tri kroky vpred.
A čo sa týka inšpekcie, tak isto si myslím, že tie názory boli rôznorodé. My sme sa snažili nájsť kompromis. Inšpekcia pod ministerstvom vnútra, inšpekcia úplne odtrhnutá a vyňatá spod kompetencie ministra vnútra, tak ako je to v Čechách od roku 2012, efektivita celého GIPS-u klesla na polovicu. Nemajú vlastnú operatívnu činnosť, to znamená, že nápad trestnej činnosti policajtov sa znížilo o 50 %, dostali sa tam personálne ľudia, ktorí skutočne odišli frustrovaní z Policajného zboru, a vznikajú tam, tak ako povedal pán poslanec Krajniak, vojny a sú tam dve polície, jedna polícia normálna, jeden GIPS a robia si navzájom skutočne len napriek.
My sme zvolili model, kedy hovoríme o tom, že inšpekcia ministra vnútra, inšpekcia ministerstva vnútra bude nezávislá a nezávislejšia v tom duchu, že vytvorí sa na úrovniach krajskej prokuratúry odbor, ktorý bude špeciálne dozorovať všetky trestné konania a vyšetrovania trestných činov policajtov. Zároveň hovoríme o tom, že šéf úradu inšpekčnej služby bude tak isto volený dvojkolovou voľbou a bude ho menovať vláda a on sa bude zodpovedať vláde. Áno, bude sa zodpovedať vláde za tú činnosť, ktorú robí inšpekcia v rámci ozbrojených zložiek. V tomto prípade je dohoda s ministerstvom spravodlivosti, a preto hovoríme o ozbrojených zložkách, pretože ide o vyšetrovanie trestných činov policajtov a o vyšetrovanie trestných činov príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Sme otvorení, ak skutočne tento navrhovaný postup bude efektívny, nemáme problém, ako pán poslanec Fedor, Martin Fedor hovoril, sa baviť aj s inými rezortami o tom, že inšpekcia môže byť jednoliata alebo môže byť unikátna pre všetky ozbrojené zložky.
Ďalej som tu počula ešte, ešte nejaké kritiky ohľadne kariérneho postupu, ja si len, myslím, že to bola pani poslankyňa Remišová, dovolím si pripomenúť, že kariérny postup riešime rámcovo v článku III presne v tejto novele, bod 16 paragraf 33 odsek 3. A tak isto aj nezávislosť vyšetrovateľov, to myslím, hovoril pán poslanec Beblavý, sa posilňuje v čl. I bod 4 paragraf 7 odsek 1.
To je z mojej strany všetko, skutočne, ako som povedala na začiatku, ten tretí filozofický prúd, ktorý tu existuje reprezentuje parlamentnú väčšinu a reprezentuje tento návrh zákona, ktorý dnes predkladám.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som prečítala a povedala úvodné slovo k zákonu o registri mimovládnych organizácií a zmene a doplnení niektorých predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zriadenie registra mimovládnych, ktorý dnes neexistuje, ako spoľahlivého, aktuálneho a jednotného zdrojového registra o mimovládnych neziskových organizáciách, ktorých registrácia a evidencia sa vykonáva v rezorte ministerstva vnútra. Ide hlavne o týchto šesť organizácií alebo, resp. šesť foriem: ide o občianske združenia, odborové organizácie, organizácie zamestnávateľov a organizácie s medzinárodným prvkom, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie a neinvestičné fondy.
Subjekty verejnej správy majú dnes ťažkosti pri identifikovaní osôb, ktoré sú oprávnené konať v rámci tohto mimovládneho sektora. Napríklad je to pri poskytovaní verejných prostriedkov a podobne. A v súkromných vzťahoch tak isto prevláda určitá neistota pri preukazovaní samotnej existencie občianskych združení u organizačných jednotiek a spolu s informáciami o aktuálnych údajoch o štatutárnych orgánoch týchto, týchto mimovládnych organizácií.
Register mimovládnych organizácií bude tvoriť verejná a neverejná časť. Vo verejnej časti budú dostupné informácie pre kohokoľvek a bude to vlastne informácia, prehľad o názvoch, predmete činnosti, sídlach v registri vedených právnických osôb, identifikačné číslo, údaje o čase vzniku, čase zrušenia, ako aj údaje o tom, kto je štatutárnym orgánom právnickej osoby.
V ďalších článkoch tohto zákona sa navrhuje vykonať nevyhnutné úpravy na to, aby register mimovládnych organizácií mal zabezpečený pravidelný prísun informácií či už v konaniach, ktoré sú upravené napríklad v zákone o občianskych združeniach alebo o organizáciách s medzinárodným prvkom. A v týchto novelách sa napríklad zavádza aj povinnosť pre existujúce občianske združenia a organizácie s medzinárodným prvkom písomne zaslať ministerstvu vnútra informáciu o štatutárnom orgáne.
Návrh zákona obsahuje niektoré čiastkové úpravy vyplývajúce z konzultácií s neziskovým sektorom a ako aj vyplývajúce z praxe. Musím podotknúť a dovoľte sa mi poďakovať za spoluprácu najmä splnomocnencovi vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti a taktiež aj zapojenie odbornej verejnosti, aj dotknutých subjektov mimovládnych sektorov, ktorí sa skutočne podieľali na tom, že tento zákon bol vytvorený za čo najväčšieho konsenzu tohto mimovládneho, tohto mimovládneho sektora.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si dovoľujem, si dovolím požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1059) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 1318 z 11. septembra 2018 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 434 z 9. októbra 2018 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 317 z 8. októbra 2018 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 165 z 11. októbra 2018 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, nakoľko máme spoločnú správu k dispozícii. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 15 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 173 zo 16. októbra 2018. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som pár slov povedal k tomuto návrhu zákona. Za náš poslanecký klub v zásade by som rád ocenil, že takýto návrh zákona do Národnej rady prišiel a v prvom rade to, že nebol ideologický podfarbený, pretože sme sa tu v Národnej rade už stretli aj s takými bojovníkmi, ktorí hovorili o Sorosových deťoch alebo o tom, že máme označovať niektoré mimovládne organizácie za zahraničných agentov. Toto, našťastie, tento návrh zákona neobsahuje a, naopak, ak mám dobré informácie tak bol vo veľkej miere konzultovaný aj so samotnými reprezentantmi mimovládnych organizácií, čo v tomto prípade oceňujem. Predsa len sú tu niektoré nezrovnalosti, ktoré by som rád poprosil pani ministerku, aby prípadne vysvetlila. V prvom rade by som chcel spomenúť to, že sa píše o tom, že by tento register mal vzniknúť do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti. Čiže mňa by, pani ministerka, zaujímalo, ak dovolíte, že prečo teda takáto dlhá lehota. Čo tomu bráni, aby to bolo spustené trošku rýchlejšie? A teda aké budú konkrétne kroky, aby sa ten register naplnil, a čo môžu očakávať jednotliví predstavitelia mimovládnej organizácie, dajme tomu, deň po schválení tohto návrhu zákona.
Takisto by som rád spomenul, že v rámci pripomienkového konania podľa našich informácii bolo 235 pripomienok, z toho 61 zásadných a zákon sa predložil na rokovanie legislatívnej rady vlády bez rozporov, ale predsa len bola tu aj jedna zaujímavá pripomienka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá nebola akceptovaná. A tu by ma zaujímalo, pani ministerka, že z akého dôvodu. Budem citovať: "V súvislosti s novelizáciou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov požadujeme zosúladenie tohto zákona s platným znením Občianskeho zákonníka, pretože platné znenie citovaného zákona nezodpovedá súkromnoprávnemu konceptu fungovania korporácie v Slovenskej republike. Poznámka. Tento právny stav je daný tým, že zákon o združovaní občanov nereagoval na systémovú zmenu súkromného práva, vykonanú zákonom č. 509/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník. Ide najmä o úpravu vzniku občianskych združení, formálne vyjadrenie vzniku združenia ku dňu vykonania zápisu do príslušnej evidencie, to jest registra mimovládnych neziskových organizácii, ale aj zániku právnickej osoby dňom výmazu z príslušnej evidencie, likvidácie právnickej osoby, ktoré má byť platné, platné znenie zákona používa nevhodný pojem majetkové vysporiadanie." To je tá pripomienka, ktorú teda vznieslo ministerstvo spravodlivosti. Našli by sme ich určite viac, ale zhodou okolností na túto by som sa rád, pani ministerka, opýtal.
Snáď ešte využijem túto príležitosť, aby som spomenul, akým spôsobom sme sa rozhodli my, že budeme pristupovať k jednotlivým mimovládnym a treťosektorovým organizáciám. V rámci nášho volebného programu hovoríme o tom, že ukončíme parazitovanie organizovaných skupín z nastrčených mimovládnych organizácii na prostriedkoch Európskej únie, ktoré mrhajú peniazmi na tony papierov s nezmyselnými analýzami. V tejto krajine už nie je čo pilotovať, presne vieme, čo funguje, budeme preto podporovať len také projekty, ktoré nadviažu na úspešné pilotné projekty z minulosti. A druhá dôležitá vec, presadíme rovnocenné postavenie mimovládnych a štátnych organizácii pri súťaži o prostriedky z európskych finančných mechanizmov tak, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov v štátnych príspevkových organizáciách, ktoré podporu prideľujú a zároveň sa sami uchádzajú o podporu práce, napríklad s mládežou.
Tu by ma zaujímalo, pani ministerka, do akej miery napríklad aj tieto naše časti programu váš návrh zákona reflektuje a do akej miery prípadne zjednoduší aj tieto oblasti, ktoré som spomenul v rámci nášho volebného programu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážení, kolegyne, kolegovia, ja by som sa len veľmi krátko chcela vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Chcem sa za ne poďakovať, nakoľko patrím k jedným zo zakladajúcich členov neziskových a občianskych združení na Slovensku. Budovali sme tu občiansku spoločnosť už niekedy na začiatku deväťdesiatych rokov a ja som naozaj úprimne rada, že sa tieto veci, čo sa týka vzťahu, aj legislatívne posúvajú. Stretla som sa teraz, posledné moje cesty, s veľa občianskymi združeniami, hlavne mladí ľudia, ktorí vlastne vznikajú práve preto, aby skrášľovali prostredie, pomáhali slabším, a musím povedať, že stretla som sa aj s takým problémom, že je pre nich ten poplatok 16,50 eura veľký. Aj keď sa to nezdá v tomto pléne, naozaj žijú na Slovensku ľudia, ktorí chcú pomáhať úprimne a majú s tým problém.
Tak ja si dovolím teda prečítať pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej k vládnemu návrhu zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií, o zmene a doplnení niektorých faktorov.
Najskôr teda prečítam odôvodnenie. Podľa predloženého návrhu sa stanovuje správny poplatok za oznámenie údajov o štatutárnom orgáne alebo členoch štatutárneho orgánu združenia občanov do registra mimovládnych neziskových organizácií vo výške 16,50 eur. Nakoľko mnohé malé občianske združenia fungujú len na báze daňovej asignácie, respektíve drobných darov, uvedený správny poplatok môže pre nich predstavovať nie zanedbateľnú záťaž. Napríklad pri občianskom združení s ročným rozpočtom okolo 300 euro je to viac než 5 % z takéhoto ročného rozpočtu. Vieme, že v záujme štátu teda by malo byť vytváranie priateľského prostredia smerom k malým občianskym združeniam predstavujúcim bunky zdravej občianskej spoločnosti. Navrhujeme predmetný správny poplatok znížiť na 5 eur.
Prečítam pozmeňujúci návrh k čl. IV bod 1.
V čl. IV bod 1 v sadzobníku správnych poplatkov v časti II vnútorná správa v položke 34 písmeno j) znie:
"j) Oznámenie údajov o štatutárnom orgáne alebo členoch štatutárneho orgánu združenia občanov do registra mimovládnych neziskových organizácií 5 euro."
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Toto je úžasná kombinácia. Pán Klus a pani Dubačová oceňujú pani ministerku. Oceňujú ten jej zákon, ktorý predkladá. Niečo mi nesedí. Kto to kedy videl, nepriateľ oceňuje človeka, ktorého by najradšej odvolal a isto bude odvolávať. Ďakujem.