35. schôdza

Ďakujem pekne za slovo aj za vystúpenie, pán kolega. Chcem povedať, že pokiaľ ide o vaše hodnotenie, že je potrebný tento návrh zákona, ďakujem pekne za podporu a chcem za predkladateľov prehlásiť, že sme pripravení rokovať o všetkých vylepšeniach technického charakteru, ktoré skvalitnia tento zákon. Ak je problémom, ak sú problémom lehoty na strane inšpekcie, sme pripravení v tom doplniť bez akýchkoľvek problémov. Ale zase na druhej strane, pokiaľ ide o odvolania a podobné záležitosti, prípad, ktorý je z roku, myslím, že 2015 alebo 2016, je už jedna a pol roka na súde. Škola funguje napriek tomu normálne ďalej, poberá plný normatív a toto tak isto nie je normálny stav, ktorý by mal byť pri dobe trvania súdnych sporov na Slovensku, ktoré sa v niektorých prípadoch ťahajú 3, 4, 5 rokov a podľa toho, kde sa aj jednotlivé strany odvolávanie nie je stav, ktorý by bol dobrý, potrebujeme riešiť problémy v reálnom čase. Ale hovorím, sme pripravení rokovať o rozumných návrhoch technických opatrení tak, aby bol zákon vyvážený.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, chcem sa tak isto poďakovať za vaše vystúpenie, pretože môžem s ním naozaj stopercentne aj ja súhlasiť, bolo to naozaj bolo to odborné, bolo to vecné a bolo to veľmi konkrétne. A tak isto ako vy aj ja budem mať do toho druhého čítania nejaké, nejaké podnety pre predkladateľov. Ale skutočne aj ja vítam tento zákon pretože veci, ktoré sa nám dejú v školstve a ktoré si, pán poslanec, označil ako nenormálne, tak to musíme naozaj napraviť. Ale ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, odôvodnenie návrhu zákona je úplne jednoduché. Cieľom návrhu zákona je posunutie termínu posudzovania znakov závislej práce u fyzickej osoby, ktorá odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu z pohľadu zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.
Inými slovami, predlžujeme súčasne platný právny stav o ďalšie tri roky, počas ktorých verím, že sa nám podarí nájsť zmysluplné a systémové riešenie tak, aby športovci boli dôchodkovo a zdravotne zabezpečení ako všetci ostatní pracujúci, v úvodzovkách. Viem, že tento stav nie je úplne najšťastnejšie riešenie z pohľadu športovcov z hľadiska ich dôchodkového zabezpečenia, ale na druhej strane je to platný stav, ktorý bol zavedený na základe žiadosti športovcov pri návrhu zákona o športe. Ale hovorím, že v tom ďalšom období som si plne vedomý toho, že bude potrebné prijať platnú úpravu, aby sme našli systémové riešenie tak, aby aj športovci mali zodpovedajúce dôchodkové zabezpečenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1156. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1209 z 1. októbra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, viete o mne, že tak ako sa zaoberám daňami a odvodmi, tak sa vlastne dlhodobo zaoberám aj zákonom o športe ako svojho času funkcionár. Vo futbalovom klube Inter Bratislava sa na mňa obrátili právnici, ktorí niekedy v tých rokoch 2013, 2014, 2015 pripravovali zákon o športe, športoví právnici, a odvtedy s nimi spolupracujem na zákone o športe. Teraz vlastne snažíme sa o čo najlepšie novelizácie podľa potrieb praxe a okrem iného aj prednášam na seminároch, ktoré sú určené pre športovcov, športové kluby, športové zväzy práve tému dane, odvody v športe. Čiže táto téma je mi veľmi, veľmi blízka, cítim, čo je zlé a čo treba riešiť. No a návrh, o ktorom sa teraz vlastne bavíme, rieši asi najboľavejší súčasný problém, ktorý profesionálni športovci, kluby, ktoré majú profesionálnych športovcov majú, a to, ako to bude s odvodmi profi športovcov po 1. 1. 2019, kedy prestane platiť prechodné obdobie v zákone o športe a súvisiacich predpisoch, podľa ktorého v rokoch ´16, ´17, ´18 profi športovci nespadali do kategórie zamestnancov na účely zákonov o sociálnom, zdravotnom poistení. Čiže neboli povinní ani oni, ani ich zamestnávatelia, športové kluby, prípadne zväzy platiť sociálne zdravotné odvody.
Tento prechodný stav bol vtedy v podstate dohodnutý preto, lebo v danej situácii, kedy sa nepodarilo do zákona o športe, a poviem otvorene, najmä kvôli odporu ministerstva financií, nepodarilo sa dostať všetko to, čo by športovci, športové kluby potrebovali, najmä pokiaľ ide o tzv. super odpočet pri sponzoroch, sponzorské ako také, inštitút sponzorského ako taký a ďalšie veci, či už fond na podporu športu alebo športové poukazy, ktoré, ktorými sa chcelo naliať iným spôsobom do športu možno niekoľko miliónov alebo desiatok miliónov eur. To všetko sa nestalo, takže pri nastavení a dobrom nastavení toho, aby boli chápaní profi športovci, najmä v kolektívnych športoch ako zamestnanci klubov, aby v tom bol konečne poriadok, tak tento poriadok sa spravil. Čiže z pohľadu štátu sa dnes kluby a profi športovci správajú ako zamestnanci, tak by sme to mali chcieť, je to v záujme rovnoprávnosti postavenia športovcov, profi športovcov, je to aj v ich záujme, aby mali tú istú ochranu, ako majú bežní zamestnanci v nejakých, povedzme, v súkromných firmách, ale na druhej strane to ich zaradenie, striktné zaškatuľkovanie ako zamestnancov aj na daňové, odvodové účely, samozrejme, v porovnaní so stavom, ktorý bol predtým, a to, že boli z drvivej väčšiny prípadov SZČO, a ako všetci vieme, toto postavenie je z hľadiska platenia daní, odvodov omnoho výhodnejšie, najmä pri takej činnosti, ako je šport, kde tie výdavky sú častokrát reálne nulové, ale dajú sa nafúknuť, povedzme si otvorene, a keď už aj nie, tak cez paušálne výdavky sú tie dane, odvody potom výrazne nižšie ako v režime zamestnanca.
Čiže to bola motivácia, prečo sa dostali do zákona o športe tie prechodné obdobia, to prechodné obdobie pre sociálne, zdravotné poistenie. A čakalo sa, že vláda, ktorá nastúpila v roku 2016, ono si povedzme, ten časový kontext, zákon o športe bol vlastne prijatý na konci roku 2015, kedy už prirodzene nebolo príliš veľa času, už sa blížili voľby a bolo dobré, že zákon bol vôbec na poslednú chvíľu schválený, aj keď s týmito problémami. To vlastne je možné akceptovať, ja to nekritizujem, to určite nie. Ale teda čakalo sa, že sa ten vývoj posunie aj v tej legislatíve, aj celkovo v riadení športu. No, bohužiaľ, kolegyne, kolegovia, mne to nepríde dobre, keď vás musím kritizovať, naozaj nerobím to úmyselne, ale ministerstvo športu, teda školstva, vedy výskumu a športu, aby som bol presnejší, nefunguje to tam dobre. Spústa vecí nefunguje, počnúc informačným systémom v športe, ktorý je chrbticou dnes športu alebo mal by byť, lenže ten informačný systém nefunguje. A to sa všetci spoliehali, aj štát, že sa takto zabezpečí poriadok. Toto prvé nefunguje. Nefunguje legislatívny proces, veď nechcem tu spomínať tú hanbu, ktorá bola pri tej poslednej novele, ako sa to rozdeľovanie peňazí, ako to dopadlo. Aj teraz v legislatívnom procese v priebehu roka bola pomerne rozsiahla na prvý pohľad novela zákona o športe. Ako skončila? Zostala niekde zamrznutá v pripomienkovom konaní, nebude z nej nič, pričom športovci po nej volali, pripomienkovali, dávali návrhy, rozumné návrhy a z tej novely nič nie je.
Takže, aby sa zachránila situácia päť minút pred dvanástou alebo minútu pred dvanástou, tak je tu aspoň takáto rýchla poslanecká novela, ktorou sa rieši ten najboľavejší problém s odvodmi. Tak, fajn, aspoň, že to, skutočne lepšie ako nič.
No a pokiaľ ide o hodnotenie teda toho návrhu samotného. Viete, vlastne predlžujú sa tie odvodové prázdniny, no tak je to lepšie riešenie, určite lepšie riešenie, ako keby tie odvodové prázdniny mali skončiť a skončiť tým, že sa profi športovci zaradia do bežného režimu zamestnanca a z tých svojich príjmov by mali platiť oni ako zamestnanci a kluby ako zamestnávatelia – vysoké? – odvody. No aj my ich platíme vysoké, každý, kto je zamestnanec ich platí vysoké. Prečo by mali byť profi športovci a profi kluby výnimkou, však hej? Lenže realita je taká, že tie profi kluby na Slovensku nie sú príliš na tom finančne dobre pri tom všetkom a pod hrozbou takto zvýšených nákladov a zároveň nižších čistých príjmov hráčov. Ak to sledujete, tak viete, že niektoré špičkové kluby ukončili činnosť. Žiaľ, reprezentantom toho je basketbalový klub Good Angels Košice, ktorý nás dlhé roky úspešne reprezentoval v ženskom basketbale na úrovni euroligy a podobne, slovenská pýcha v športe, dnes tento klub fakticky neexistuje, pokiaľ ide o profi šport. Neexistuje. Ak si myslíte, že tie košické basketbalistky stále sú a že hrajú euroligu, no nehrajú. Majiteľ to skrátka rozpustil, pretože nevedel zohnať peniaze, aj keď je veľmi šikovný, nevedel zohnať peniaze, ktorými by mal naplniť tieto záväzky, ktoré by mu vyplývali z tých povinných odvodov.
Čiže berme to úplne vážne, túto situáciu. No a teda našlo sa, našlo sa, pán kolega, ako ste aj vy povedali v úvodnom slove, najhoršie z možných riešení, ale opakujem, no lepšie ako nič. Najhoršie z možných riešení je posunúť tie odvodové prázdniny do ďalšej budúcnosti, predĺžiť ich, rozhodli ste predĺžiť to o tri roky. To znamená, že vlastne to riešenie bude musieť určite nájsť nová vláda, verím, že to tak aj urobí, ale toto je jednoducho najhoršie z možných riešení.
Ale opakujem znova, neberte to ako kritiku. Je to lepšie ako nič. Je to lepšie ako nič, ale chcem vám pripomenúť, chcem vám pripomenúť, že čo to teda znamená, aby bolo jasné. Ten profi športovec tým pádom nemá sociálne poistenie. Tri roky doteraz a tri roky ďalšie, šesť rokov, ten, kto by, nebodaj, celých šesť rokov pôsobil na Slovensku, šesť rokov nemá započítaných do nárokov na budúci dôchodok. To je ako keby šesť neodpracovaných rokov, ako keby bol nezamestnaný. On zamestnaný je, on hrá ten futbal, hokej, má aj slušný príjem možno, ale nemá dôchodkové poistenie, pokiaľ si ho neplatí sám dobrovoľne. Nemá nemocenské poistenie. To je problém hlavne mladých športovkýň, ktoré, keď otehotnejú, tak nemajú nárok na materskú. Zase je to možné riešiť dobrovoľným nemocenským poistením, samozrejme, je tu odpoveď a takto mnohí z týchto profi športovcov dnes aj robia a budú robiť naďalej. Čiže pokiaľ im ten klub v úvahe o výške odmeny vyčlení peniaze, tých zhruba 200, 215 eur na dobrovoľné poistenie, tak riešiteľné to týmto spôsobom je. Je tu ďalej otázka zdravotného poistenia, ktoré sa jednoducho platiť musí, čiže tých zhruba 63 eur športovec musí niekde nájsť, aby si toto sám vo svojej réžii platil. No jednoducho, jednoducho toto riešenie tých odvodových prázdnin je skutočne najhoršie z možných.
Neviem, či viete, o akom počte ľudí sa bavíme. Ja som to tiež donedávna nevedel, ale keďže sa, ježíš, nesmiem vám ukazovať, tak si to pozerám len tu sám pre seba. Vy to nevidíte, dobre, vy to nevidíte, ja to čítam. Tak pozrite, keď zrátame futbal, hokej, volejbal, basketbal, hádzanú, vodné pólo a ďalšie športy, tak celkový počet profi športovcov na Slovensku je 1108. Čiže my sa vlastne bavíme o skupine 1100 ľudí na Slovensku, ktorých chceme, ktorých chceme riešiť, no a aby ste si nemysleli, že všetci sú Saganovci alebo Chárovci alebo Hamšíkovci, čiže sú to, nie všetci sú formáty, ktoré zarábajú státisíce mesačne, takže z tých 1108 športovcov približne 40 %, 425 z nich má hrubý príjem do 1000 eur. Žiadna, žiadna sláva. Takže keď z tých 1000 eur sa majú platiť dobrovoľné odvody vo výške 215 eur alebo keby si tie odvody mali iným spôsobom platiť, tak je otázka, kde na to vlastne vezmú. V rozpätí od 1000 do 2000 eur je ďalších 424 športovcov, potom máme 130 športovcov, ktorí majú od 2000 do 3000, 40 športovcov, ktorí majú príjem od 3000 do 4000 eur mesačne, a 89 profi športovcov na celom Slovensku, ktorí zarábajú nad 4000 eur. Čiže nie sú tie počty príliš vysoké, ani tie príjmy nie sú nejaké kráľovské. Takže je to, pre nich je to a pre kluby je to pálčivá otázka, nemajú jednoducho na to.
A pokiaľ by sme mali hľadať teoreticky lepšie riešenie ako predĺženie odvodových prázdnin, tak samozrejme niekoľko návrhov tu cirkuluje v tom kuloárnom pozadí. Jeden z tých návrhov je napríklad návrh, aby za profi športovcov, nezľaknite sa, aby za nich minimálne poistenie na sociálne, zdravotné poistenie platil štát. No ak sa niekto zľakol, preboha, čo toto má znamenať, koľko to bude peňazí, no pre nich by to bola významná pomoc a pre kluby takisto. Pre štát by to bola suma podľa mojich výpočtov, neviem, či dobre rátam, 2 a pol milióna približne eur ročne. Keď si zrátate 2500 eur na jedného krát 1100, tak vám to takto nejako vyjde. Necelé 3 milióny, viac to určite nevychádza. No nevieme nájsť niekde 3 milióniky, páni a dámy? Bolo by to inak, boli by poistení, hej, mali by nároky na dôchodok a tak ďalej. Nevieme niekde nájsť 3 milióniky? Financ majster, kde je ten budúci guvernér? Neviete mu to odkázať, či by to nešlo?
Samozrejme sú aj možno rozumnejšie riešenia, ale o tom treba diskutovať. Ten čas na tú diskusiu tu bol, dopadlo to tak, že bavíme sa o predĺžení odvodových prázdnin. Je mi to veľmi ľúto, som z toho trošku smutný.
Chcem ešte pripomenúť dve veci, ktoré by bolo treba riešiť. To, čo som už povedal, super odpočet v zákone o daniach z príjmov. Čo to znamená? Vieme, čo to znamená, my to tam už máme. Super odpočet na vedu a výskum. Ak nejaký podnikateľ zainvestuje euro do vedy a výskumu, tak do výdavkov, daňovo uznaných výdavkov sa mu zarátajú eurá dve. Je to inštitút, ktorý tu máme niekoľko rokov, snáď funguje, ak ho tam teda máme už tých niekoľko rokov. Dokonca sa to vlastne zvyšovalo, lebo najskôr to bolo 125 %, teraz je to 200 percent. Čiže tento inštitút poznáme, uplatňuje sa vo vede a výskume. A o nič iné nejde ako o to, aby keď sponzor dal do športu 1 euro sponzorského, aby mu daniari umožnili odpísať si zo základu dane eurá 2, čiže tak ako pri vede a výskume. Verte, že to nebude znamenať nejaké významné výpadky zo štátneho rozpočtu.
Ďalej treba upratať samotný sponzoring ako taký, pretože tak ako je to dnes napísané v zákone o daniach z príjmov, pri troške dobrej vôle by to šlo urobiť inak, tak, aby to nebolo cez tie roky a tak komplikovane, nechcem ísť do detailov, ale mnohí z vás viete, o čom hovorím, pri troche dobrej vôle by šlo urobiť tak, aby ten sponzoring mohol reálne fungovať. Dnes s tým majú sponzori jednoducho technicky v podstate problém.
No a chcem ešte povedať poslednú vec v rámci môjho vystúpenia. Neviem, či vám niečo hovorí § 49a v zákone o športe, zmluva o výkone činnosti športového odborníka. Presadilo sa to v takej tej zase rýchlej novele vlani. Chytilo sa to v športe, kluby sa na to pýtajú a aj to pomerne mohutne začínajú využívať. Čo to je? To je vlastne, ako keby forma dohody o pracovnej činnosti, je to niečo úplne rovnaké ako dohoda o pracovnej činnosti v Zákonníku práce, len to máme teda špeciálne len pre športových odborníkov v športe, ale je tam vyšší časový limit činností za týždeň. Klasická dohoda o pracovnej činnosti je limitovaná najviac 10 hodín týždenne, čo v praxi v športe nestačí. Napríklad taký rozhodca, či v hokeji, či vo futbale za jeden týždeň strávi na tom ihrisku viac času ako 10 hodín, no vo futbale možno, ale v hokeji nie, oni sú celý víkend na korčuliach a pískajú deti, dorast, béčko, muži, ženy, skrátka nezmestia sa, nezmestia sa do toho limitu. Čiže tá zmluva o výkone činnosti športového odborníka je lepšia v tom, že tam je možný limit až 30 hodín týždenne. A preto to tie kluby, zväzy aj využívajú. Ale o čo ide? Zabudli sme, a je to aj moja vina, zabudli sme na to, že dohoda o pracovnej činnosti pri odvodoch je výhodná pre študentov a dôchodcov, pretože študenti a dôchodcovia pri dohodách neplatia zdravotné poistenie a majú zvýhodnený režim aj pri sociálnom poistení. Do detailov nepôjdem. Ale táto zmluva o výkone činnosti športového odborníka, tam sme na to zabudli. Čiže bolo by fajn to doplniť, aby aj študent alebo dôchodca mal reálne túto zmluvu o výkone činnosti športového odborníka s oslobodeniami od odvodov a aby tí dôchodcovia napríklad, ktorí, povedzme, robia nejakých funkcionárov pri hokeji, pri ďalších športoch neboli obmedzovaní tou dohodou o pracovnej činnosti. Tam sú teda odvodové výhody, ale tam je ten limit 10 hodín. Tak ja neviem, kolegovia, ale ak sa do toho nepustí nikto iný, tak aby som tu len nerečnil, tak ja by som si rád zobral za domácu úlohu pripraviť pozmeňovací návrh, ak budete súhlasiť, nie je to mimoriadne zložitá úloha pripraviť to a predložiť potom v druhom čítaní tak, aby s vašou podporou, o ktorú vás úctivo žiadam alebo prosím, aby sa to mohlo dostať do tejto malej šikovnej, ale nie možno práve najlepšej novely.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán Mihál, ja stotožňujem sa s tým, že objem peňazí, ktorý by bol potrebný na to, aby sa zabezpečil pre to, aby sa takýmto spôsobom vyriešil, povedzme teda to sociálne poistenie pre športovcov. Dám vám len do povedomia, povedomia jeden vážny fakt. Dnes asi 95 % tých športovcov neplatí sociálne odvody. Teda berme na to, že ak by teda športovec by musel za seba zaplatiť ten sociálny odvod, boli by to nové peniaze, ktoré by boli, ktoré dnes v systéme nie sú a ktoré by vliali sa do systému sociálneho a zdravotného poistenia, hlavne do systému sociálneho poistenia. Čiže dnes odhadujem, že nie práve, by som povedal, bol by výpadok niekde na úrovni 2 a pol milióna až 3 milióny eur, ale naopak, myslím si, že práve tým, že by športovec platil za seba odvody vo výške 13,6 %, boli by to takzvané nové peniaze alebo fresh money na to, že jednoducho tie, ktoré dnes v Sociálnej poisťovni nie sú. A ja dokonca odhadujem pozitívny dopad vôbec takejto prípadnej novely na to, aby teda v tom rozpočte boli možno v tej Sociálnej poisťovni, nie možno, ale určite by bolo, bolo ešte prebytok z tejto transakcie.
Už nehovoriac o tom, že podstatná časť výdavkov v sociálnej oblasti alebo v sociálnom poistení je až odložená splatnosť niekde o 30, 40 rokov, keď ten daný človek ide do dôchodku. Nechcel som dlho vystupovať, ale myslím si, že asi stojí za reč hľadať riešenie pre to, aby nie možno reklamami by sme posúvali teda ten šport dopredu, rôznymi "Zober loptu, nie drogy", ale práve možno konkrétnymi činmi, a tak by sa urobil aj jednoznačne poriadok v systéme odmeňovania športovcov v rámci jednotlivých klubov.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som ako keby pomyselne, ako keby pomyselne pokračoval. Mnohí tí športovci, ktorí pôsobia na Slovensku, sú zo zahraničia. Naozaj je to tak, aj keď nás to možno neteší, ale prispieva to k určitej kvalite. Viď Good Angels Košice spomínané. Oni, keď by mali platiť zo svojho príjmu odvody na dôchodkové poistenie na Slovensku alebo na nemocenské poistenie a tak ďalej, tak čo za to vlastne dostanú? No odpoveď je nič. Pretože oni tu, tá basketbalistka zo Spojených štátov je tu rok, potom sa vráti domov alebo ide hrať do inej krajiny, tu zaplatí teda teoreticky vysoké odvody, ale odíde preč a nárok na dôchodok jej na Slovensku jednoducho nevznikne. Čiže ak tu sa bavíme o nejakom spravodlivom riešení, tak my vlastne od takejto hráčky žiadame, aby zaplatila niečo, za čo nič nedostane. A to asi nie je celkom férový prístup.
A ešte raz podčiarkujem tú myšlienku. Toto sú vlastne akési ako keby, ak by mali platiť plné odvody športovci, tak to sú vlastne ako keby akési neplánované príjmy do Sociálnej poisťovne, kde v porovnaní so stavom, kedy zákon o športe neexistoval ešte v roku 2015 a tí profi športovci vtedy platili veľmi málo, ak vôbec niečo, tak áno, je to nárast, ale je to jednoducho nevykompenzované tým, že by štát za to niečo ponúkol. O toto tu vlastne ide. A naviac si treba uvedomiť ešte jedno, že pokiaľ boli v roku 2015 SZČO a platili miniatúrnu daň, tak dnes ako zamestnanci už 3 roky platia daň, ako sa hovorí, naplno. Čiže už ten štátny rozpočet od nich dostáva viac, ako to bolo pred zákonom o športe.

Ak dovolíte, ako vystúpil by som v rozprave, vzdávam sa potom záverečného slova. V zásade si myslím, že je potrebné, aby sme túto tému nejakým spôsobom dokončili, alebo trošku hlbšie rozobrali. Tie údaje, ktoré ste pomenoval, pán poslanec Mihál, sú absolútne korektné. Nikto ich žiadnym spôsobom nerozporuje a ja v zásade oceňujem aj konštruktívny tón vášho vystúpenia, lebo vy ste ďaleko viacej pri tvorbe zákona o športe.
Ja som v úlohe spravodajcu od toho roku 2015, čiže som sa stretol so všetkými tými novelami a čo ste povedali, je pravda. Ale treba povedať svojím spôsobom aj "b". Zákon o športe garantuje športu peniaze, ktoré dovtedy, kým bol prijatý, garantované nemali. Čiže je to garancia prísunu peňazí zo štátneho rozpočtu, ktorú dovtedy nemali.
Druhá pravda je tá, že športové kluby hovoria, že súčasný objem finančných prostriedkov nestačí na to, aby pokrývali platbu odvodov pre profesionálnych športovcov, ktorí sú pri tých zmluvách a žiadajú, že v prípade zavedenia, to je jedno, že či platby z minimálnej mzdy alebo platby z plnej výšky platu, sa o túto čiastku navýšili príspevky športu.
Ak budem hovoriť o tom, že medziročne išli desiatky miliónov do výstavby športových areálov, do ďalších činností, sú to desiatky miliónov eur. A v tomto ponímaní ak hovoríme o tom, že potrebujeme nájsť za poistencov štátu nejakých dva a pol alebo tri milióny, že to je v zásade zanedbateľné, no ak išli takto zvýšené prostriedky do športu, neexistuje žiaden priestor na to, aby sa v tom športe vygenerovali trebárs peniaze, aby boli poistení minimálnou mzdou? Ako ja si osobne myslím, že môžme o týchto riešeniach hovoriť. Nie som plne za to, aby to boli poistenci štátu z viacerých dôvodov, lebo v tom prípade môžu žiadať kuchárky v materských školách, zamestnanci opatrovateľských zariadení, všetci môžu žiadať. A dokonca si dovolím povedať, že nevykonávajú o nič menej spoločensky prospešnú činnosť, ako vykonávajú športovci. Toto je filozofická celospoločenská debata.
B. Rovnakých 2,5 milióna eur je potrebné napríklad na to, aby lekári, ktorí sú zamestnancami fakulty medicíny, lekárskej fakulty, mali rovnaké platy ako lekári, ktorí nie sú pedagógovia a robia na rovnakom pracovisku, potrebujeme na to 2,5 milióna eur, 2,6 milióna, čo je rovnaká čiastka ako ten, ktorý je v rezorte, ktorý má na starosti aj školstvo, aj šport. Teraz poviem, dám 2,5 milióna športovcom, ale nedám 2,5 milióna lekárom. Čiže rovnakí lekári, ktorí sú na tých istých pracoviskách a v mnohých prípadoch prednostovia oddelení, budú mať nižšie platy, ako majú primári? Ako to je dilema, ktorú potrebujete v tomto prípade riešiť.
Ak to postavím inak, tie zhruba 3 milióny eur je 70 až 80 tried základných škôl, pričom vieme, že máme nedostatočné kapacity materských aj základných škôl. Znovu stojíte pred dilemou, kde dáte, kde dáte tieto finančné prostriedky. Možno, vidím, že tu kolega sa chytá za hlavu, že akým spôsobom, aká je to demagógia. Ale ja si nemyslím, že je to demagógia, lebo toto sú rovnako dôležité celospoločenské funkcie, ktoré musíme zabezpečiť. A jednoducho sa poďme o tom baviť, že tie finančné prostriedky ideme hľadať a nájdeme racionálne riešenie. Ale ja sa v tejto chvíli neprihováram za to, aby to boli poistenci štátu, neprihováram sa za to.
Poďme hľadať riešenie iné, ktoré nebude finančne náročné, ktoré odčlení zahraničných športovcov od domácich športovcov, aby pomáhalo cielene tým, ktorým pomôcť máme, aby to nemalo extrémne nároky na štátny rozpočet. Je to vec na debatu, ale pokiaľ viem, debata na túto tému bude na konferencii, ktorá bude, myslím, že 25. – 26. na Štrbskom Plese alebo v Starom Smokovci, alebo kde to je. To znamená, že vidím dostatočne veľký odborný priestor, aby sme o týchto témach debatovali, aby sme ich dostatočne prediskutovali, aby sme mohli aj prípadný pozmeňujúci návrh pripraviť do druhého čítania.
A ešte, pani spravodajkyňa, chcem požiadať, nakoľko tento zákon nebol pridelený výboru pre vzdelávanie, aby bol v rámci druhého čítania pridelený aj výboru pre vzdelávanie, nakoľko má v gescii šport.
Ďakujem.

Ďakujem, oceňujem tento váš príspevok, veľmi dobre ste argumentovali, to treba uznať. Ja k tomu ako skúsim pridať, áno, prostriedky do športu sa významným spôsobom za posledných päť, šesť rokov zvýšili, to je fakt, nepopierateľný fakt. Kam tie peniaze idú? No idú samosprávnym spôsobom na rozhodovanie športovým zväzom. Čo hovoria moje skúsenosti z diskusií? Športové zväzy teda majú viac peňazí, ale nedávajú ich profi športu, spoliehajú sa na to, že ten profi šport si peniaze nájde sám. Dávajú to, povedzme, do mládeže, do reprezentácie, možno niektorí do lepšieho vybavenia svojich kancelárií, no nechcem nikoho odsudzovať vopred a paušalizovať.
A riešením, to som naznačil, riešením by mohol byť ten super odpočet, aby sponzori mali atraktívnejšie podmienky. Samozrejme, že čosi sa stratí na vybraných daniach z príjmov firiem alebo súkromných osôb, ale takýmto pákovým efektom by sa vlastne získali tie peniaze, ktoré vedia získať profi kluby. Mládeži tieto peniaze získať neviete. Ale profi klub vie osloviť sponzora, ktorý keď bude mať aj určité väčšie daňové výhody, ochotnejšie tie peniaze dá. A to by mohlo byť riešenie.
A ešte k tej samotnej podstate platenia odvodov za profi športovcov, to, čo som ja pomenoval v tom mojom príspevku, no to je náš rokovací poriadok, máte málo času, musíte povedať všetko a občas aj zabudnete a občas aj musíte skončiť. Jedno z riešení, aby štát platil z minimálnych vymeriavacích základov odvody, ale ešte iné riešenie existuje, o ktorom sa budem baviť aj na tej konferencií, to je, aby sa platilo z minimálneho základu.

No ak nás o trištvrte na osem večer náhodou ešte občania sledujú na facebookoch, tak myslím, že budú mať dobrý pocit, lebo konečne sa bavíme o niečom zmysluplnom a bavíme sa vecne. Ide o to, že ak chceme podporiť šport, ako to urobiť transparentne, lebo samozrejme, že máme príklady a nemá zmysel, aby sa do toho štát angažoval, že aj taký pán Kočner podporoval šport tým, že si staval golfový areál v Báči a nebolo to asi niečo, na čo chceme ako štát prispieť.
Ja by som povedal, že by sme sa mohli inšpirovať maďarským modelom. Mal som možnosť minulý týždeň o tom hovoriť s pánom prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja, pánom Kohútom. A z toho, ako mi popisoval ten, tú koncepciu, ktorú by on rád zaviedol, je takzvané, nazval by som to voucher, to znamená, že nebola by to priama daňová úľava, kde by si mohol odpočítať všetko a hneď. Ale bolo by to také, že štát by prerozdelil každý rok nejaký počet takýchto voucherov, kde by si ale mohol odpočítať iba polovicu. Čiže musela by tam byť tá zainteresovanosť, že chce niečo podporiť, chce podporiť futbal, hokej, to je jedno, to, čo štát stanoví, že je dobé podporiť, a súčasne by mal z toho aj nejakú daňovú úľavu. Ale štát by každý rok vedel presne vopred, koľko na ten šport takýmto spôsobom dá a súčasne by vopred vedel, že ak niekto ten voucher uplatní, tak ešte štátu príde aj násobok toho, čo štát vyčlení vo forme súkromných investícií. Čiže pre každého toho podnikateľa to bude, že aj podporí šport, aj bude mať daňovú úľavu, ale súčasne aj dá dvojnásobok peňazí, pretože jednoducho chce.
Ale som rád, že debatujeme aj takto večer o niečom, čo dáva zmysel, logiku a čo považujem za zmysluplné.