35. schôdza

Ďakujem pekne. Pán Kollár, v plnej miere s vami súhlasím a som nesmierne rád aj tomu vášmu procedurálnemu návrhu, ktorý ste predložili, aby sme nepokračovali v prerokovaní tohto návrhu, ktorý predložili kolegovia zo SNS. Snáď dovoľte, aby som vás doplnil, prečo na Slovensku stúpajú ceny potravín tak; rýchlejším tempom ako v Európskej únii?
Aby to pochopili aj kolegovia z vládnej koalície, že to nie je len o rigoróznej práci, ktorá sa stratí, to je o tom, že keď zvýšite zaťaženie miest, lebo zvyšuje sa minimálna mzda, ale odpočítateľné položky tam nie sú a zdaňovanie miezd na Slovensku je vyššie ako v Rakúsku, tak to sa premietne niekde do tých cien. Keď sa pozrieme na ceny energií, že dávame dotácie pre baníkov z jedného vrecka, z druhého vrecka prikážeme, že každý má platiť viac za elektriku, lebo baníctvo, aby mohli chodiť s alobalom, tak to sa potom tiež prejaví v cene potravín. Keď my to máme drahšie ako v okolitých krajinách, tak to sa tiež prejaví v cene potravín. To sú všetko fakty, ktoré sme dopredu doteraz poukazovali v tejto Národnej rade. Len ako sa zdá, vy účelovo si pamätáte alebo nepamätáte veci a to asi ide od samého vášho predsedu, ale to je javom celej tejto vládnej koalície.
Takže, pán kolega, aj toto im treba pripomenúť, že tie ceny u nás rastú preto, lebo máme takéto skryté poplatky, ako aj tento odvod, ktorý tu chcú zaviesť, v mnohých miestach, a preto sa to prejavuje vo vyšších cenách. Prečo na Slovensku sú vyššie ceny ako v Rakúsku? Odpovedzte si!

Ďakujem. No, pán poslanec Kollár, pomerne expresívne, ale jasne pomenoval slabé stránky tohto návrhu zákona. Ja som mu vďačný najmä za tú štatistiku, ktorú spomenul ohľadom straty malých aj väčších reťazcov a ktorá tu hrozí práve presadením tohto návrhu zákona. My si myslíme, že slobodná súťaž je to, čo môže pomôcť pri zlepšovaní podmienok nielen našich poľnohospodárov, alebo aj našich malých reťazcov, a rád by som pripomenul, že už dva veľké reťazce zo Slovenska odišli. Treba povedať úplne objektívne, že možno aj to je jeden z dôvodov, prečo nám na Slovensku ceny potravín rástli.
A tak isto treba povedať aj to, že uvedomme si, ako do iných reťazcov neďaleko odtiaľto na rakúskej strane hranice alebo Maďarska chodia vo veľkom a húfne nakupovať najmä obyvatelia Bratislavy a ono to tiež súvisí so slobodnou súťažou a s tým, že nezmysly, o ktorých tu teraz, bohužiaľ, dnes rokujeme, práve v týchto končinách nefungujú tak, ako ich predkladáte vy.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, vážený pán poslanec, je také príslovie, netreba sťahovať gate, keď brod je ešte ďaleko. Vy hovoríte o tom, čo bude, ale my vieme, že tak nebude, ako hovoríte. My vieme, že žiadne zvyšovanie nemusí byť na Slovensku, keď sa zavedie tento odvod, pretože väčšina slovenských výrobcov týmto nijako nebude postihnutá ani predajcov. To znamená, ani Starý otec, ani COOP Jednota, ani ďalší, ktorí v oblasti obchodu podnikajú, nebudú postihnutí týmto odvodom, pokiaľ v podstate budú nastavené podmienky tak, aby ich nepoškodili.
A už iba k tomu strašeniu. No viete, je to jeden z vážnych argumentov, ktorým narábajú v súčasnosti najmä tie zahraničné reťazce. Len vieme o tom, že ony dávajú aj veľa peňazí do reklamy najmä v tomto období. Veľmi vďačne investujú do reklamy v rozličných firmách a myslím, že práve v tých médiách, ktoré zverejňujú ich reklamu a ktoré žijú z reklamy, dochádza aj ku konfliktu záujmov v tomto prípade. Takže ak hovoríme o tom, že treba sa venovať tejto problematike vecne a s argumentami, ktoré sú reálne, tak myslím, že v tomto vašom vystúpení tie reálne argumenty chýbali.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Baláž, vy ak túto hlúposť prijmete, tak tie ceny potravín pôjdu hore. A vy ste presvedčený, že nebudú rásť. Tak sa stavte o váš mandát, že keď tie ceny po tomto zavedení pôjdu, tak že položíte mandát, keď vzrastú ceny. Ja s vami do tejto stávky pôjdem tiež. Keď ste taký hrdina, tak sa postavte a povedzte, položím mandát, keď narastú ceny v týchto štyridsiatich vybraných reťazcoch. To neurobíte, lebo vám takto cvrká. Teraz ideme ďalej.
Pán Bernaťák, vy chcete pomáhať týmto, vy chcete pomáhať slovenským výrobcom. Ale vy týmto neodborným návrhom zákona, ktorý ste takto neodborne pripravili, tak postihnete aj reťazec Starý otec. Starý otec je čisto slovenský reťazec, ktorý ponúka iba slovenské výrobky, a vy idete aj tento čisto slovenský reťazec so slovenskými výrobkami, idete postihnúť 2,5 percentami. Nehovorte, že nie! Áno, aj ten tam do toho spadne, pán Bernaťák. To znamená, že keď chcete hovoriť o odbornosti, tak si to pozrite a zmeňte to! Preto sa o tom bavíme, lebo je to strašne nedokonalý zákon, ktorý postihne aj našich slovenských výrobcov, výlučne slovenských výrobcov. Lebo tento reťazec Starý otec je, len so slovenskými výrobkami obchodujú.
A teraz, pán Paška, ako keď si myslíte, že INESS alebo Klub 500, že sú to banda blbcov alebo hlupákov, ktorí nevedia napočítať, a všetci sa tuná tvárite odborne a že to sú potom hlupáci(?), keď dali jasné čísla, jasne pomenovali tržby, zisky, pomery, obraty štyridsiatich najväčších reťazcov, a keď zavediete túto daň a ony to premietnu do cien potravín, tak zdvihnú ceny potravín o 2,5 percenta. A keď to nezanesú, tak 36 z nich bude v strate, pardon, 34 z nich bude v strate, iba 6 bude v zisku. Tak mi povedzte, čo ste týmto vyriešili? Ja vám poviem čo, veľké gulové ste vyriešili. Bude, budú ľudia platiť väčšie potraviny. Jak tu sedím, budú, len si to neviete priznať, že ste blbosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, kolegovia, tak jednou, jednou vecou na mojom vystúpení asi pána poslanca Baláža poteším, budem hovoriť trochu tichšie ako pán poslanec Kollár, ale obávam sa, obávam sa, že zvyškom toho, čo poviem, asi moc potešený nebude.
Pán poslanec Baláž sa tu sťažoval, že v doterajšej diskusii nezaznela žiadna konštruktívna pripomienka, žiadny návrh na to, že ako to urobiť inak, ako to vylepšiť. No, ale to je prirodzené v situácii, keď vystupujete k návrhu, ktorý považujete za zlý vo svojej podstate. Ak je niečo také, že je to technicky nedokonalé, tak môžete navrhovať, že tuto takýto parameter zmeníme a potom by to mohlo byť lepšie, ale my s týmto návrhom nesúhlasíme, tak ako je predložený, s jeho filozofiou, s jeho podstatou.
Budem hovoriť o troch veciach. Tá prvá sa týka práve filozofie, ktorá je za týmto návrhom a ktorá sa objavuje vo viacerých návrhoch vládnych strán, a teda niekedy nielen vládnych, bohužiaľ. Tá filozofia, neviem, či nazvať populizmom, metatizmom alebo ľavicovým zmýšľaním, aj keď SNS sa tvári ako pravicová strana, je založená na tom, že odniekadiaľ niekomu z jedného vrecka niečo vyberiem a niekomu to dám. Hej, tak v tomto prípade si myslíme, že vyberieme reťazcom, lebo tie sú tie zlé, nikto ich nemá rád a sú také silné, a dáme ich poľnohospodárom a potravinárom našim. Lebo veď to sú naši, takí drobní, tých máme, tých máme radi. Len toto, samozrejme, že na tom je založené množstvo politík štátu, ale toto veľmi často nefunguje.
Ale zaráža ma, ako často v poslednom čase s podobnými návrhmi a nápadmi koalícia prichádza. Však mali sme tu rekreačné, rekreačné poukazy. Tiež zoberieme peniaze zamestnávateľom a dáme ich akože zamestnancom, ale teda v skutočnosti nahráme nejakému konkrétnemu biznisu. Nedávno sme tu mali odvod z poistného, opäť. Európska únia povie, že na poistné sa nebude platiť, z poistného sa nebude platiť DPH, a zároveň si zavedieme nejaký osobitný odvod z poistného.
Toto je niečo podobné. Pred časom tu Ficova vláda presadila, že znížime DPH na niektoré základné potraviny, a teraz SNS prichádza s daňou z jedla. Nevolajme to osobitný odvod. Podstata toho návrhu je, že je to daň z jedla, aj keď bude postihovať v prípade niektorých reťazcov aj iné ako potraviny, iné tovary, ale teda podstata toho návrhu je, že je to daň z jedla. A je za tým predstava o tom, že nie ľudia vedia najlepšie, ako narábať so svojimi peniazmi, ale že vy viete, že jedným zoberiete a druhým dáte; a teraz nehovorím o tom, že či to bude fond, či za tým bude nejaký klientelizmus, či sa tam bude dohadzovať niečo, niečo nejakým svojim, alebo to bude zvýhodňovať jeden sektor oproti druhému. Táto filozofia je pomýlená, pretože subjekty na trhu vedia lepšie naložiť so svojimi peniazmi, ako to vie štát, a ľudia sami vedia lepšie naložiť so svojimi peniazmi, ako to vedia urobiť politici alebo úradníci.
Druhý aspekt, pre ktorý ten návrh je zlý alebo ktorý mu možno vyčítať, je, a to už tu zaznelo, to obchádzanie legislatívneho procesu. Aby som sa teda neopakoval po predrečníkoch, tak sa teda vyjadrím, vyjadrím len k takým aspektom, ktoré nezazneli. Je teda dosť veľký rozdiel medzi tým, že keď je niečo poslanecký návrh a vládny návrh, lebo keď je to vládny návrh, a vy ste to mohli cez vašu ministerku predložiť ako vládny návrh, tak je k tomu normálne medzirezortné pripomienkové konanie.
Ľudia možno nevedia, že medzirezortné pripomienkové konanie je aj k poslaneckým návrhom zákonov, ale to je až potom, keď prejdú prvým čítaním a potom sa, potom k poslaneckým návrhom zákonov sa môže vyjadriť vláda a keď sa má k tomu vyjadriť vláda, tak každý materiál, ktorý ide do vlády, ide cez MPK. Ale rozdiel je v kvalite, a teda v dĺžke, že štandardná dĺžka je, myslím, 15 pracovných dní, tuto to veľmi často býva skrátené na nejakých päť alebo sedem dní, ale hlavne dôsledky. Keď sa v rámci normálneho medzirezortného pripomienkového konania ozve nejaká iná štátna inštitúcia alebo sa ozve, ozve verejnosť a povie nejaké argumenty, tak aj na tých ministerstvách; a ja mám osobné skúsenosti s tým, lebo zvyknem pripomienkovať, zvyknem organizovať hromadné pripomienky a zvyknem na ministerstvách absolvovať aj rozporové konania, tak ak tam nie je nejaký zásadný filozofický rozpor, tak sú náchylní pracovníci ministerstiev počúvať vecné argumenty a je možné vecne ovplyvniť návrh zákona vecnými argumentami. Povedal by som, že oveľa, oveľa efektívnejšie, ako keď už tuto vedieme politické boje na pôde parlamentu. Keď je to, keď je to to náhradné medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré je k stanovisku vlády, tak jeho dôsledky sú prakticky žiadne. Lebo v tom prvom prípade sa premietnu tie pripomienky, pokiaľ ich predkladateľ akceptuje, do návrhu zákona, tak to už potom ide upravené do poradných orgánov vlády, do vlády a do parlamentu. Tuto, no ako teoreticky sa to môže premietnuť do stanoviska vlády, ale priame dopady, dopady nie sú žiadne.
Pán poslanec Baláž sa tak tešil, že však je to poslanecký návrh a aká je k tomu obsiahla diskusia. No ale opäť, to je zásadný rozdiel, že je diskusia v médiách a televízie organizujú diskusie a politici tam veselo diskutujú a nejaké organizácie píšu stanoviská do médií, ale čo z toho? Medzirezortné pripomienkové konanie je cesta, ako normálnym spôsobom ovplyvniť a legitímnym spôsobom ovplyvniť znenie zákona, lebo napíšete, chceme to takto upraviť, a ten predkladateľ sa s vami baví, nie, neakceptujem vašu pripomienku, lebo, alebo dobre, tak bavme sa, bavme sa o tom. Mediálne debaty nemôžu nahradiť tú debatu, ktorá je v rámci pripomienkového konania.
Zazneli tu pochybnosti, a teda aj v médiách, aj tuto v rozprave, že či ten návrh nie je diskriminačný, či to nedopadne ako v Poľsku a v Maďarsku, že bude v rozpore s právom v EÚ. Vy, ak som dobre počul, ste povedali, že nie, že ste si dali cez legislatívne odbory ministerstiev urobiť nejaké analýzy, ktoré tvrdia, že je to v poriadku. No, a je to poslanecký návrh zákona. Poslanci si dali na ministerstve urobiť, urobiť analýzy? To ja keď ako opozičný poslanec prídem na nejaké ministerstvo, že aby mi spracovali nejakú analýzu, tak to pre mňa ministerstvo urobí? Tak to je teda zvláštne, zvláštne využívanie pracovníkov ministerstiev na v podstate politickú, politickú agendu politických strán a poslancov. Tak budem sa musieť o to pokúsiť, že či budú rovnaký prístup uplatňovať aj k opozičným poslancom ako k vládnym. A to nehovorím preto, že by som túžil, preto, aby nejaké ministerstvá posudzovali moje návrhy alebo mi radili, ale pretože opäť je to vec, ktorá len potvrdzuje, že je to obchádzanie normálneho legislatívneho procesu.
No a nakoniec vec, ktorá je zvláštna. Veľmi často sú nejaké návrhy, ktoré sa týkajú ekonomiky alebo sociálnych vecí, ktoré vnímajú trebárs ako dobré zamestnávatelia, ako zlé odbory alebo naopak. Ale vy ste predložili návrh, ktorý je fascinujúci v tom, že vlastne zjednocuje týchto tradičných oponentov, že tento návrh deformuje a kazí podnikateľské prostredie, a preto sú proti nemu podnikatelia, zamestnávatelia.
A zároveň je to návrh, ktorý povedie k zvýšeniu cien potravín a potenciálne možno ohrozí príjmy zamestnancov, zamestnancov tých reťazcov, lebo to môže byť tiež spôsob, akým, akým si to budú tie reťazce kompenzovať, že teda nielenže budú zvyšovať ceny, ale že, nebudú asi znižovať, ale budú menej zvyšovať, zvyšovať mzdy svojim zamestnancom. Čiže proti sú aj odbory, stanovisko príslušných rezortných odborov je negatívne, a proti, a teda negatívny dopad bude, bude aj na spotrebiteľov.
Takže je to veľmi zvláštny typ populizmu, lebo populizmom sa tvária politici, že robia ľuďom dobre, a vy im idete zvýšiť ceny potravín. Tak ja by som sa chcel spýtať, že naozaj či to garantujete, lebo je to veľmi nebezpečné. Akékoľvek zvýšenie bude, bude cien potravín, tak darmo sa budete vyhovárať, bude to vnímané tak, že vy to máte svojou daňou z jedla na svedomí.

Ďakujem veľmi pekne. No, som rád, že opäť je na stole to možné konanie zo strany Európskej komisie, pretože ono naozaj je závažnou vecou a ja teda nemám moc vysokú mienku o rozhodovacích kompetenciách niektorých úradníkov niektorých ministerstiev a dosť sa teda bojím toho, že by sme sa mohli dostať do situácie, kedy Slovensko sa bude súdiť reálne o miliardy. To je prvá vec.
A druhá vec, zopakujem to isté, čo som povedal predtým. Neexistuje dôvod, prečo by tento odvod mal viesť k nižším cenám a vyššiemu predaju slovenských potravín. Pri blízkosti hraníc a zvyklostiach Slovákov nakupovať v zahraničí s vysokou pravdepodobnosťou sa dostaneme do situácie, že Slováci budú stále viacej nakupovať zahraničné potraviny v zahraničných obchodoch, že zamestnanci týchto reťazcov budú na tom horšie, ako na tom boli doteraz, že ceny porastú, a teda že tento návrh, ktorý je antisociálny, antitrhový a antiracionálny, neprinesie absolútne žiadne dobré body. Veď toto sú vlastne obedy zdarma v ružovom.
Vy sa pretekáte so SMER-om esenesáci, že kto predloží väčšiu blbosť? Nedopracovanú, nedotiahnutú. Na čo sa tu chystáte, veď vám to padne na hlavu! Veď keď už chcete niečo, tak prineste niečo poriadne! Lebo toto je jednoducho tak zlý návrh, že vám padne na hlavu a bude z neho iba zloba. Ale cez tie konania s Európskou komisiou nás to aj môže veľa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Iba na doplnenie k tej analýze, nie je z ministerstva, ale my sme si vypracovali analýzy a následne sme ich potom konzultovali s legislatívou na ministerstvách, aby to bolo v poriadku. Čiže ak som sa zle vyjadril, ospravedlňujem sa, nechcel som, ale aby sme si to vedeli vyjasniť s tým, preto tá obava z toho, že či áno, nie. Tá analýza nám to dala jednoznačne, že ak budeme mať nastavené parametre tak, ako sú, tak bude nám to hroziť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
No viete, pán poslanec, vo vzťahu k tej Európskej únii. Európska únia sama cíti, že má problémy v obchodnom, na obchodnom trhu, pretože práve francúzski pôdohospodári sa obrátili na Brusel s tým, aby riešil problémy aj ich saturovania pri vykupovaní potravín. A myslím, že dokonca do polky budúceho roka majú, má byť pripravená legislatíva, ktorá sa bude týkať diferenciácie predajcov v potravinárskom sektore, ktorá bude rozdeľovať pravidlá pre veľké nadnárodné reťazce a bude diferencovať, samozrejme, aj podmienky a pravidlá pre stredných predajcov a malé, malých predajcov potravín. To znamená, že tá diferenciácia sa už vníma aj v rámci Európskej únie, že je potrebné mať iný prístup ku kontrole, zdaňovaniu a hospodáreniu týchto, týchto štruktúr, ktoré sa v rámci Európskej únie vytvorili. Takže z toho pohľadu si myslíme, že aj to, čo pripravuje Slovenská národná strana, nakoniec spadne do toho, ako chce regulovať trh Európska únia.
A hovoríme o regulácii, my si uvedomujeme, že je to regulácia. Je to regulácia ziskov; ziskov a marží.
A v tejto chvíli by som chcel upozorniť na jeden problém. Vy všetci hovoríte o tom, že naši občania chodia do Rakúska nakupovať alebo inde za kvalitnejším tovarom, ale však my vieme, že máme dvojitú kvalitu potravín. Naši bratislavskí spoluobčania, keď chcú kvalitné prášky na pranie alebo kvalitné mlieko, alebo kvalitné potraviny, tak musia ísť do Rakúska. Viete, že aj Coca-Cola alebo proste iní výrobcovia na náš trh dodávajú za tú istú cenu pod tou istou značkou menej kvalitné potraviny. Takže aj to je problém, ktorý našich ľudí vyháňa vonku.
No a čo sa týka našich predajcov a našich dodávateľov do systému. Sme presvedčení, že tak ako bude zákon spravovaný a prijatý, tak naozaj nedôjde k poškodeniu našich, našich obchodníkov alebo aj našich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Tak to som tomu asi zle rozumel, pán poslanec Baláž, s tými, s tými, s tými analýzami, to je potom, samozrejme, v inej polohe, keď tam bola nejaká konzultácia. Možno by teda bolo dobré v rámci tej debaty aj zverejniť tie analýzy alebo teda to z nich, čo považujete za potrebné, lebo tá pochybnosť, pochybnosť tu existuje. A, samozrejme, že niečo je vec politického názoru, že či odmietam zavádzanie dane z jedla, alebo si myslím, že je to užitočné opatrenie, tam môžme, môžme mať politické spory, ale teda pochybnosť o tom, že by to mohlo byť v rozpore s právom Európskej únie, je, je, je teda vážnejšieho charakteru a to by nemalo byť nejako predmetom politických sporov.
Pán poslanec Paška, no, uvidíme, akým spôsobom na to zareaguje Európska únia, teda myslím celkovo, či zmení nejak prístup, alebo zavedie nejakú, nejakú reguláciu. Len teda nemyslím, že toto, toto, čo navrhujete, je nejako, nejako celkom v súlade s tým alebo že viete, ako to bude vyzerať, to si len tipujete. A teda keď hovoríte, že nedôjde k poškodeniu domácich producentov, no tak tým vlastne popierate to, že by to nebolo, nebolo v rozpore s právom Európskej únie, lebo teda buď to bude nediskriminačné, a teda rovnako to poškodí jedných aj druhých alebo zvýhodní jedných aj druhých, a potom je to v poriadku. Alebo to bude diskriminovať a bude to zvýhodňovať, zvýhodňovať domácich pred zahraničnými a tam by ten moment diskriminácie a porušovania práva EÚ mohol byť.
Pán poslanec Poliačik, no, ja nemám dôvod spochybňovať kompetencie úradníkov na ministerstvách, myslím, že máme aj dobrých, dobrých odborníkov, ale toto je vec právneho názoru a ten právny názor môže byť rôzny aj u dobrých odborníkov.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, rozprava, ktorá tu prebieha k tomuto zákonu, sa mi celkom páčila najmä z toho vecného hľadiska, a preto som sa aj prihlásil do rozpravy ústne, hoci som sa k niektorým otázkam vyjadril vo faktických poznámkach, ale predsa by som niektoré veci tu zvýraznil.
Nazdávam sa, že ten problém, že či je poslanecký návrh a že či je to návrh, ktorý predpokladá nejaké vážne odborné predpoklady u predkladateľov, nazdávam sa, že vôbec neni problém. Pán poslanec Dostál, my sme boli obaja koaliční poslanci v rokoch 1998 – 2002 v prvej Dzurindovej vláde, istý čas ste boli, áno? Áno a mnoho razy sa stalo, mnoho razy sa stalo, mnoho razy sa stalo, že sa návrhy, ktoré vláda nechcela dať, ako sa hovorí, cez vládu a konfrontovať sa možno aj v samom začiatku legislatívneho procesu možno aj s orgánmi Európskej únie, sa predkladali cez poslanecké návrhy. Ale to len na margo.
Hovorím tu alebo chcem povedať pár slov najmä preto, že som sa tejto problematike venoval, bol som spolutvorcom dvoch návrhov zákona o obchodných reťazcoch. Možno si na niektoré pamätáte. Ten jeden bol prijatý v závere tohto volebného obdobia, o ktorom som hovoril, v roku 2002, ale keďže bolo krátko pred skončením volebného obdobia, prezident na základe rozporov medzi poľnohospodármi, potravinármi a obchodníkmi nakoniec sa rozhodol nepodpísať tento zákon, ktorý bol v parlamente prijatý a tých 76 hlasov už v tej pohnutej dobe predvolebnej nezískal.
Hovorím to najmä preto, že som skôr zástanca takého úplného systémového riešenia prístupu k tejto problematike, pretože tam sa riešili také otázky, ako formulácie a stanovenie istých nástrojov, bola tam definícia ekonomickej sily, bola tam, boli tam nástroje, ktoré hovorili o zákaze tých nekalých praktík, boli tam veci ohľadne zastúpenia slovenských výrobkov na pultoch obchodných reťazcov. Toto všetko robilo ten návrh skutočne systémovým a keby bol vstúpil alebo keby bola jeho účinnosť, možno by bol to prostredie, to podnikateľské a trhové, spravil trošku precíznejším a aj spravodlivejším vo vzťahu k prvovýrobe. Ale keďže sa tak nestalo, tak máme, samozrejme, tento stav, ktorý je tu teraz.
Chcem tu zvýrazniť jednu vec, ktorú asi všetci chápeme, že obchodné reťazce zaviedli úplne novú kultúru predaja, prijateľnú pre nás občanov, pre kupujúcich, a asi nikto z nás to nebude spochybňovať. Zároveň ale zaviedli aj praktiky, ktoré boli nevídané v našich pomeroch, ale aj v pomeroch iných štátov. A keď sme robili aj zákon o obchodných reťazcoch, bola úprava, boli úpravy, zákonné úpravy, ktoré dávali určité rámce pre činnosť obchodných reťazcov v mnohých štátoch aj západnej Európy. Boli dokonca, niektoré mali dokonca aj povoľovacie konanie uzákonené, že koľko môže byť, ja neviem, plochy obchodných reťazcov v jednom regióne alebo v jednom okrese. Boli tam veci, ktorými sa zaoberal dokonca svojím výnosom francúzsky prezident ohľadne vynucovania si rôznych poplatkov pre zaradenie tovarov do predaja a tak ďalej. Toto nechcem už zvýrazňovať a myslím si, že to ani nemá význam, zvlášť keď sme na konci rozpravy.
Ja som už povedal na margo vystúpenia pána poslanca Hegera, že správne označil, že ten základný nástroj, odvod, je zavesený na konečnú fázu vlastne celého procesu. To znamená, že sa akoby nepára s tým, že čo je v procese vstupu produktov na pulty obchodných reťazcov, nezaoberá sa poplatkami, nezaoberá sa, ja neviem, dominantným postavením ani, ani zneužívaním ekonomickej sily, ani, ani inými vecami. Zaoberá sa tou, by som povedal, takou skratkou, je tu koniec procesu, sú tu nejaké tržby, je tu nejaký, je tu nejaký, nejaký objem a z toho je nejaký odvod.
Samozrejme, že je to, že je to z mnohých pohľadov, ak by sme to porovnávali so zákonmi o obchodných reťazcoch, možno menej systémový prvok, ale je to čosi, čo by malo priniesť, a ja to nazvem nie boj s obchodnými reťazcami, ale možno nejaké zoptimalizovanie toho, ako sa podieľať na tom, čo sa z predaja potravín získava. Myslím si ale, že v tomto ustanovení alebo v tomto návrhu zákona sú veci, ktoré by sa mali upraviť, nemala by byť asi, pravdepodobne paušalizácia najmä na slabých slovenských predajcov. Možno toto by bolo treba v druhom čítaní upraviť, aby sme nepostihli tých, ktorých postihnúť nechceme, alebo aby sme nechceli ešte od nich vytiahnuť to, čo možno je na ich, na ich prežitie skutočne, ako sa hovorí, posledné.
Z tohto pohľadu by som ako záver chcel povedať, budem presviedčať mojich kolegov, aby sme do druhého čítania tento návrh zákona postúpili, ale aby sme, ako sa hovorí, dali dohromady hlavy a pokúsili sa tie úpravy nejaké urobiť.
Ďakujem.