35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za veľmi fundované zhrnutie tejto problematiky. Myslím, že sa dá súhlasiť s tým, že tento zákon je v mnohom neliberálny, je diskriminačný. Bolo tu už o tom veľa povedané. Aj v prvom čítaní som teda hovorila o mnohých výhradách, ktoré k tomuto zákonu máme a ktoré v podstate sa dajú popísať podobne, ako si ich popísal vo svojom príspevku ty. Ale ja sa chytím jedného momentu, a to sú vlastne ekonomické dopady. Ty, pán poslanec, si spomenul, že dopady ekonomické, ktoré by tento návrh mohol vyvolať, by boli okolo 60 miliónov eur, ak sa nemýlim, si pamätám toto číslo. No zrejme si mal na mysli tie investičné náklady alebo pri budovaní cyklotrás. Neviem teraz, ako si to myslel, ale ja som aj v prvom čítaní spomínala tiež túto výhradu, že neboli vlastne vyčíslené tieto dopady, nebola doložená doložka vplyvov a uviedla som vtedy, čo by som rada zopakovala, že Asociácia organizácií cestovného ruchu dala do pozornosti, že v roku 2008 už bol vypracovaný materiál na rokovanie vlády s názvom Návrh zavedenia systému rekreačných poukážok na podporu domáceho cestovného ruchu a vtedy tam boli vyčíslené náklady, vstupné náklady spojené so zavedením takéhoto nástroja na okolo 200 miliónov korún vtedajších, čo je zhruba 6,6 miliónov eur. Čiže to samotné zavedenie tých poukážok nie je vyčíslené, čo si myslím, že je chyba, pretože ak tvrdíme, že to nebude mať dopad na rozpočet, tak to dopad mať bude. A rovnako si myslím, že je škoda, že nebol vyhodnotený dopad na kvalitu podnikateľského prostredia na Slovensku a najmä teda tá finančná a administratívna náročnosť na strane, na strane zamestnávateľov.

Nech sa páči, pán poslanec Heger, môžte reagovať.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Hrnko, čo sa týka tej investície, vďaka bohu, že nejaká investícia teda do obnovy našich pamiatok bola, ale myslím si, že ľudia z cestovného ruchu, dokonca aj sám váš pán predseda často komentuje cestovný ruchu tak, že sme na chvoste, že naozaj je veľa, čo ešte urobiť. Ja si nemyslím, že by sme potrebovali byť do roku 2134 nečinní. Práve naopak, musíme byť dovtedy veľmi činní. Ale chápem asi, čo si chcel povedať, ale.
Potom kolega Baláž, tam, ja som nepovedal, že nútime tých, teda takto, ja som nepovedal, že tí živnostníci to nemôžu uplatniť. Povedal som, že oni si to celé zaplatia, lebo on je aj zamestnancom, aj zamestnávateľom. Čiže on si to celé zaplatí. Čiže on akože na tom kvázi benefituje len na tej daňovej úľave. Nútime, to som myslel tak, že tak by som to aj vysvetlil, že ten človek proste, keď chce napríklad, má fakt, že financie na dovolenku a chce ísť s deťmi k moru, no tak už nemá financie na to, aby mohol ísť ešte v lete na Slovensku, takže tým pádom, jeho sa táto, tento benefit netýka. Čiže bude, nevie ho využiť. Áno, nútime, no tak príde o tých 225 euro, ktoré tu plošne je nastavené pre ľudí, teda pre zamestnancov len nad 50 ľudí. Takže tam, toto som chcel tým povedať, že my ich nútime. Tak bude sa musieť rozhodovať. Bude to mať ťažšie.
Čo sa týka, pán kolega Kollár, keď sa bavíme o špičke, tak dnes už vieme, že hotelieri alebo aj ubytovacie zariadenia sú v špičke. Keď hovoríme o špičke, tak sú naozaj vybookovaní a keď je väčší dopyt ako ponuka, tak prirodzene je priestor na to, aby sa tie ceny zvýšili a aj tak ten dopyt, teda tá ponuka bude uspokojená. Takže tam som hovoril riziko toho, že tie ceny naozaj môžu v špičke kvôli tomu stúpnuť, a to neni, určite to nikoho nepoteší.
Čo sa týka tých 60 miliónov, tak to je z daňovej prognózy, pretože áno, nie je to nacenené v samotnom návrhu a daňová prognóza povedala, že bude výpadok príjmov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan.
Ešte predtým dovoľte, aby som vás informoval o tom, že pani poslankyňa Irén Sárközy v mene navrhovateľov zobrala späť návrh zákona v prvom čítaní o vydanie novely zákona č. 103/2014 Z. z. o divadelnej a hudobnej činnosti, tlač 1159. Takže o tom rokovať nebudeme.
Zároveň pán poslanec Baláž požiadal v mene troch klubov, poslaneckých klubov vládnej koalície, o vypustenie bodu 41. Je to druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný poriadok, tlač 1099. Ak bude všeobecný súhlas, tak sa bude rokovať, keď sa to zaradí až na novembrovej schôdzi.
A takisto pán poslanec Kresák požiadal v mene troch klubov, poslaneckých klubov vládnej koalície, o vypustenie bodu 46, a to je, a samozrejme žiada tiež zaradiť na novembrovú schôdzu druhé čítanie o návrhu poslancov Antala, Kresáka a Bastrnáka na vydanie zákon, ktorým sa mení a dopĺňa tzv. geologický zákon, tlač 1091. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas prítomných poslancov. (Súhlasná reakcia z pléna.) Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ivanovi. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, môj príhovor bude krátky. To, čo bolo k tomuto návrhu novely zákona o podpore cestovného ruchu, malo byť povedané, bolo povedané. Považujeme naďalej tento návrh novely zákona za nesystémový. Podporuje jednu skupinu na úkor inej, rovnako tak rozdeľuje zamestnancov do dvoch kategórií, ktorí môžu túto výhodu čerpať. Na jedných, ktorí pracujú vo firmách s viac ako 49 zamestnancami a na tých, ktorí pracujú v tých malých a aj preto podávame pozmeňujúci návrh, v ktorom zdobrovoľňujeme povinnosť poskytovať tieto, tieto poukazy. Teraz, to bolo odôvodnenie, a dovolím si teda prečítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej, Renáty Kaščákovej, Milana Laurenčíka a Radoslava Pavelku k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1108.
V čl. II § 152a ods. 1 sa slovo "poskytne" v celom texte nahrádza slovami "môže poskytnúť".
Vzhľadom na to, že uvedený návrh je v kolízii s bodom 5 spoločnej správy, navrhujem spravodajcovi, aby bod 5 vyňal na osobitné hlasovanie. Nech sa páči, tu je kópia. To je všetko.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Teraz v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Mihál. Nie je tu. Stráca poradie.
Pani poslankyňa Zimenová, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, na úvod mi dovoľte povedať dve zásadné poznámky, ktorými nadviažem na svojho predrečníka, na svojho kolegu z klubu SaS a chcela by som priblížiť aj svoje dôvody, prečo podporujem tento pozmeňujúci návrh nášho klubu.
1. Som presvedčená, že v žiadnom prípade by sme nemali diktovať zamestnávateľom, akým spôsobom majú motivovať svojich zamestnancov. Zamestnávatelia sami veľmi dobre vedia, aké benefity ich zamestnanci preferujú a najmä tí zamestnávatelia, ktorí dnes majú problém obsadiť voľné pracovné miesta, veľmi dobre zvažujú, ako benefity im môžu pritiahnuť šikovných pracovníkov a aké im ich potom vo firme aj môžu udržať. Takže nemali by sme ich nútiť ponúkať svojim zamestnancom akurát dovolenku na Slovensku, pretože možno v niektorej firme zafunguje oveľa lepšie úplne iný benefit.
2. V žiadnom prípade by nemala snaha podporiť cestovný ruch, by nemala byť platená z vreciek zamestnávateľov, ktorí aj bez takýchto nápadov vynakladajú na svojich zamestnancov nemalé prostriedky.
Dovoľte mi krátko podložiť obe tieto tvrdenia konkrétnymi argumentami. Z viacerých štatistík vyplýva, že investície zamestnávateľov do svojich zamestnancov majú z roka na rok stúpajúci trend. Ide o prirodzenú reakciu na znižovanie nezamestnanosti a na zvýšený dopyt po kvalitnej pracovnej sile. Tvrdenia, že zamestnávateľov treba prinútiť vychádzať zamestnancom v ústrety, vôbec nie sú v súlade s realitou. Väčšina zamestnávateľov má už dnes vytvorený systém benefitov, ktoré svojim zamestnancom ponúkajú a neraz ide aj o viacero výhod naraz. Okrem základného platu ponúkajú viaceré firmy svojim zamestnancom aj tzv. krátkodobé variabilné odmeňovanie, a to či už v podobe výkonnostného bonusu, provízie z predaja alebo podielu na zisku. Tie podiely na zisku na Slovensku nie sú až také obvyklé, ale výkonnostné bonusy dnes bežne poberajú aj vrcholoví manažéri, ale aj administratívni pracovníci a takisto aj manuálne pracujúci robotníci.
Spravidla platí, že čím v nižšej výkonnostnej kategórii je pracovník zaradený, tým častejšie bonus dostáva. Samozrejme rozdiel je aj vo výške toho bonusu. U vrcholových manažérov je výkonnostný bonus vyplácaný spravidla raz ročne a u manuálnych pracovníkov býva vyplácaný v mesačných intervaloch.
Ďalšími pomerne frekventovanými benefitmi sú napríklad služobné auto, to je najčastejšie na Slovensku využívaný benefit. Množstvo spoločností umožňuje užívanie auta aj na súkromné účely a dokonca niektorí ponúkajú zamestnancom aj možnosť odkúpiť si toto auto v prípade inovovania nových áut. Ďalším benefitom sú telefóny, telekomunikačné služby, to je tiež veľmi častý benefit. Príspevok na stravovanie, tretí najčastejšie využívaný benefit na Slovensku, u zamestnancov je veľmi obľúbený.
Takisto dovolenka navyše. Oproti minulým rokom túto dovolenku navyše ponúka už dnes čoraz viac zamestnávateľov. Dovolenka navyše znamená, že zamestnávateľ prepláca zamestnancovi dovolenku aj o tie dni, respektíve týždne navyše, na ktoré ešte zamestnanec nemá zákonný nárok. Ak má zamestnanec preplatených viac dovolenkových dní, obvykle si aj rád vyberie destináciu, v ktorej tú dovolenku strávi.
Príspevok za odpracované roky, to je ďalší veľmi, veľmi často používaný benefit, býva odstupňovaný spravidla po piatich rokoch a tá suma sa pohybuje v rozpätí 70 až 230 eur. Príspevok pri sobáši dostávajú zamestnanci nie v jednej firme, ale v mnohých, to je niekedy až príspevok 100 eur, pri narodení dieťaťa je to príspevok 130 eur. Narodeninový bonus je úplne bežný dnes vo firmách.
Zdravotná starostlivosť, to je tiež veľmi významný benefit, ktorý si pochvaľujú zamestnanci. Rastie počet firiem, ktoré poskytujú zamestnancom zdravotnú starostlivosť nad rámec zákona. Najčastejším benefitom sú zdravotné prehliadky, vrátane prehliadok u špecialistov a programy komplexnej starostlivosti, ale vyskytujú sa aj také benefity, ako je napríklad preplácanie liekov na recept, či príspevok na alternatívnu liečbu.
Doprava do zamestnania je na Slovensku naozaj veľmi častým benefitom, môže to napríklad znamenať aj príspevok na jedného zamestnanca okolo 200 eur ročne. Buď sa prepláca cestovné alebo sa poskytuje zmluvná doprava.
Takisto sú bežné tzv. zamestnanecké zľavy na firemné produkty a tie sú už takmer samozrejmosťou a tá zľava sa pohybuje v rozpätí medzi 15 až 33 % z obvyklej ceny toho tovaru. Zamestnanci bežne podporujú svoj, zamestnávatelia bežne podporujú svojich zamestnancov vo vzdelávaní, takisto im hradia napríklad členstvo v rôznych kluboch, či to je nejaké fitnes alebo, alebo nejaký iný športový klub, preplácajú im kultúrne podujatia a tá ročná suma na jedného zamestnanca pri týchto benefitoch, ktoré som teraz spomenula, sa pohybuje medzi 100 až 200 eur ročne.
Flexibilná pracovná doba je veľmi často využívaný benefit najmä u mladých zamestnancov. Má rastúci trend. Takisto práca z domu, aj tento benefit je veľmi žiadaný najmä u mladších zamestnancov. Dôchodkové benefity sú tiež prítomné v našom pracovnom trhu. Príspevok do tretieho dôchodkového piliera im prepláca zamestnanec, takisto benefity počas práceneschopnosti, kde ide o vyplácanie náhrady mzdy nad rámec zákona.
Zároveň si dovolím ešte raz zopakovať, že množstvo zamestnávateľov pociťuje nedostatok pracovnej sily a preto ponúkajú zamestnancom aj niekoľko spomínaných benefitov naraz. Situácia na pracovnom trhu je dnes taká, že až tretina zamestnávateľov poskytuje zamestnancom dodatočné stimuly, ktoré prevyšujú obvykle zaužívaný štandard. Takýmito stimulmi sú napríklad vyššia základná mzda v porovnaní s obvyklou mzdou v danom sektore alebo krátkodobé motivačné stimuly. Sem patrí aj napríklad taká novinka na pracovnom trhu, ktorú doniesla zmena situácie a dopyt po pracovnej sile, ako je finančná motivácia pri nástupe do zamestnania. Ide o nenávratný príspevok pri nástupe do práce, kedy zamestnávateľ vyplatí už pri nástupe zamestnancovi bonus iba za to, že vôbec nastúpil.
Ďalšou formou motivácie môže byť odmena pre zamestnanca, ak niekoho firme odporučí a ten sa v nej potom zamestná. Aby si firmy udržali svojich zamestnancov, siahajú najčastejšie po takých stratégiách, ako je rýchlejší nárast miezd, ako je na trhu obvyklé. S tým súvisí aj zrýchlený kariérny rast a kumulácia spomínaných benefitov, a najmä čoraz častejšie ponúkaná pružná pracovná doba a práca z domu.
Ako som už spomínala, tieto dve výhody, o tieto dve výhody rastie záujem najmä u mladších ľudí. (Zaznievanie gongu.) Viaceré zamestnávateľské prieskumy ukazujú, že na pracovnom trhu pribúda ľudí najmä z mladšej vekovej kategórie, respektíve vo veku, kedy si zakladajú rodiny, ktorí majú záujem o flexiprácu alebo prácu z domu a zároveň obľubujú benefity v podobe preplácania členského, povedzme vo fitku či príspevku na návštevu kina, divadla. Ak im zamestnávateľ k tomu ešte preplatí o týždeň viac dovolenky nad rámec zákona, čo je taktiež vo firmách čoraz častejšie, ide o veľmi zaujímavé benefity, ktorým dovolenková poukážka na Slovensku môže len ťažko konkurovať. Treba otvorene povedať, že spomínané benefity zamestnávatelia ponúkajú úplne dobrovoľne a ako vidno, už dnes ich zámerne a úplne racionálne smerujú do podpory plnohodnotného trávenia voľného času svojich zamestnancov. Je im totiž jasné, že najlepší zamestnanec je ten, ktorý je výkonný a spokojný.
V zásade teda platí, že benefity ponúkané zamestnávateľmi nekopírujú iba ich preferencie či možnosti, ale kopírujú aj dopyt zamestnancov po konkrétnych výhodách. Snaha zaviesť povinné dovolenkové poukážky tento prirodzený trend úplne ignoruje. Dovolím si upozorniť, že snaha nabúrať sa diktátom štátu ohľadom jedného konkrétneho povinného benefitu do tohto živého, racionálne sa rozvíjajúceho systému rôznorodých benefitov je nevhodné, nezmyselné a kontraproduktívne ako pre zamestnávateľov, tak aj pre zamestnancov. Domnievam sa, že jediný zmysel by malo, ak už chce niekto dovolenkové poukazy nasilu zaviesť, aby sa zaviedli dobrovoľne a nie iba v malých podnikoch, ale všade. V tomto zmysle aj predkladáme za klub SaS pozmeňujúci návrh, ktorý predniesli moji kolegovia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto, končím možnosť prihlásiť sa.
Ďalší v rozprave, pán poslanec Pavelka, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Páni kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, vyjadrím sa teda aj ja k tomuto zákonu. Tento návrh zákona sme kritizovali už v prvom čítaní a očakávali sme aj na základe dosť masívnej kritiky, že sa niečo zmení a že teda v druhom čítaní prídete s nejakou konštruktívnou zmenou. Nejaké zmeny nastali, avšak nie také, ktoré by tomuto zákonu pristali asi najviac. Takže poďme si o tom povedať niečo viac.
Tento návrh zákona jednoznačne zvýhodňuje jedno odvetvie podnikania na úkor druhého. Vládna koalícia stále tvrdí, ako je na Slovensku stále lepšie a lepšie, máme nízku nezamestnanosť, no napriek tomu ideme stále pomáhať jednému vybranému odvetviu a navyše tak, že na toto odvetvie sa zložia ostatní podnikatelia z iných odvetví. Čiže všetky spoločnosti zamestnávajúce viac ako 49 ľudí budú musieť svojím zamestnancom preplácať ich dovolenku na Slovensku, čiže budú pomáhať iba jednému vybranému odvetviu, a tým je spomínaný cestovný ruch.
Je treba pripomenúť tento paradox vo svetle iného návrhu zákona, ktorý predkladá SNS na tejto schôdzi. Tým je zákon o mimoriadnom odvode pre reťazce - 2,5-percentný. A tento zákon bude podľa nás mať za následok zdražovanie potravín, čo postihne všetkých slovenských producentov potravín, ktorí dodávajú svoje produkty na slovenský trh, pretože drahšie potraviny sa budú horšie predávať a zhorší sa im podnikateľské prostredie. Čiže uvedený zákon im výrazne priťaží a títo producenti sa budú musieť okrem tohto vysporiadať aj s ďalším problémom, a tým je preplácanie cestovných poukážok. Samozrejme netreba zabúdať ani na to, že už ste všetkým zdvihli náklady na prácu večer, v štátny sviatok a cez víkend. No podľa vás majú problém len ubytovacie zariadenia a podniky v cestovnom ruchu a ideme tomuto odvetviu pomáhať ako jedinému.
Tieto kroky sú jasným dôkazom, že zákony, ktoré predkladáte, sú nesystémové a snažia sa akosi napraviť sťažené podnikateľské prostredie, ktoré však najskôr vytvárate. Najskôr všetkým podnikateľom zvýšite spomínané príplatky a potom ideme vybrané odvetvia zachraňovať rôznymi formami dotácií alebo jednorazovým vstupom do podnikateľského prostredia, čo sú v tomto prípade spomínané poukážky. V prípade potravinárov im najskôr zdražíme predajné ceny v reťazcoch, kde svoje produkty umiestňujú najviac a potom ich z odvodu, ktoré zvýšením spôsobí, budeme dávať dotácie, pričom mechanizmus rozdeľovania týchto dotácií je veľmi nejasný, pretože stále nemáme k nemu žiadne jasné pravidlá. Keď vravíme o formách pomoci, ktoré cestovný ruch už dostáva na úkor iných odvetví, treba pripomenúť aj to, že už v súčasnosti toto odvetvie má výraznú pomoc, a to vo forme školopovinných lyžiarskych kurzov pre naše deti, ktoré samozrejme zase platí štát, teda zase všetci ostatní.
Poďme sa pozrieť, kto toto celé, samozrejme, zaplatí. Budú to zamestnávatelia, ktorí budú mať zvýšené náklady a potom nielen zvýšené náklady so samotným poskytovaním tohto, týchto poukážok, alebo preplácania týchto nákladov, ale aj s tým, ako s tým naložia. Majú dve možnosti. Prvá možnosť je, že samozrejme, že sa budú preplácať jednotlivé náklady, ktoré budú zamestnanci nosiť, čo si pri počte 100, 150, 200 ľudí viem predstaviť, ako tá mzdárka, ktorá to bude spracovávať, bude mať z toho veľkú radosť, alebo využijú možnosť tzv. stravenkových spoločností, čo je určite pre nich jednoduchšie, ale, samozrejme, zase tu vzniká problém, že zase to budú zvýšené náklady, pretože tieto stravenkové spoločnosti si, samozrejme, vypýtajú províziu. Je známe, že táto provízia je určená zákonom maximálne 3 %. Takže napríklad ak niekto zamestnáva 100 ľudí, výška hodnoty poukazov môže byť 50 000 eur, z čoho je zákonom určená maximálne trojpercentná provízia až 1 500 eur. Takže okrem spomínaných nákladov budú musieť zaplatiť aj toto.
Tento zákon zvýhodňuje iba časť zamestnancov. Je jasné, hlavne po pozmeňovacom návrhu, ktorý ste predložili, že ste rozdelili zamestnancov do dvoch kategórií. Prvá kategória sú zamestnanci vo firmách, ktoré majú menej ako 49, respektíve menej ako 50 zamestnancov. Ja naozaj nerozumiem, aký je rozdiel medzi zamestnancom, ktorý robí vo firme s takýmto počtom a so zamestnancom, ktorý robí vo firme nad 50 zamestnancov. Naozaj mi to nedáva žiadnu logiku a neviem. Nemôžeme sa ani spoľahnúť na to, že tie väčšie firmy to skorej utiahnu. Tento argument, samozrejme, tiež neplatí, pretože počet zamestnancov vôbec nie je určujúci pri tom, ako si firma vedie, aký vytvára zisk a teda vôbec nie je relevantný k tomu, či si uvedené náklady bude môcť dovoliť.
Už som spomenul stravenkové spoločnosti. Treba pripomenúť, že my v SaS sme aj toto, tieto stravenkové spoločnosti v minulosti kritizovali, pretože si myslíme, že tento spôsob preplácania jedálenských náhrad nie je úplne správny a dá sa to urobiť jednoduchšie a tieto stravenkové spoločnosti zbytočne vytvárajú ďalšie náklady pre zamestnávateľa a preto si aj myslíme, že tento návrh zákona je smerovaný smerom k nim, aby sa im zase v tomto pomáhalo.
Podľa nás je týchto problémov naozaj dosť, ale ešte stále sme si nepovedali, či tento zákon zamestnancom aj reálne pomôže alebo nie. Poďme sa baviť o realite. To znamená, ako sa môžu s problémom cestovných poukážok vysporiadať zamestnávatelia. Kľudne sa môže stať, že firmy, ktoré v súčasnosti dávajú svojím zamestnancom nejaké benefity, jednoducho tieto benefity kvôli tomuto zákonu rozdelia. Časť financií dajú spôsobom ako doteraz a čas formou cestovného poukazu. Ale nie preto, že by tých svojich zamestnancov nechceli odmeňovať, že by nechceli pre nich vytvárať lepšie podmienky, ale jednoducho už si to viac nemôžu dovoliť. Už teraz majú nastavený nejaký svoj systém odmeňovania, kde majú zahrnuté určité finančné prostriedky, ktoré dávajú svojím zamestnancom, no a jednoducho, keď viac nemôžu dať, tak jednoducho nemôžu. Preto urobia možnože to, ako som spomínal, že to rozdelia. Čiže je celkom možné, že reálne si zamestnanci neprídu na viac financií ako doteraz, akurát sa k týmto peniazom budú dostávať ťažšie a ťažšie to budú mať aj zamestnávatelia. A to je presne ten rozdiel, ako vnímame my podnikanie, my v SaS.
My vravíme, nechajte na zamestnávateľa, ako nastaví svoju schému odmeňovania zamestnancov. Ak uváži, že pre jeho zamestnancov je vhodné usporiadať napríklad Deň detí alebo možno nejaký spoločný event alebo vianočný večierok, no nech to tak spraví. Ak uváži, že dá zamestnancom jednoducho finančnú odmenu, nech to spraví takto. Jednoducho nechajme na ňom, akou formou svojich zamestnancov odmení. To je prirodzené a podľa nás aj správne. A nevyužívať silu zákona na to, aby sme mu aj v tomto niečo prikazovali, lebo presne toto tento zákon robí. Prikazuje zamestnávateľovi, aby dal peniaze ako odmenu svojmu zamestnancovi na jeden účel a tým je dovolenka na Slovensku.
V tom nás môže napadnúť aj ďalšia vec, či sa vôbec nezamýšľame nad tým, či chce zamestnanec na tú dovolenku na Slovensku vôbec ísť. Čo ak chce vidieť more? Čo je na tom zlé? Alebo čo ak chce byť jednoducho doma na dovolenke? Viem, že mi odpoviete, že mu v tom nebránite, ale potom tu vzniká hneď ďalší problém. Ak bude doma alebo pôjde do zahraničia, nebude mať nárok na peniaze, ktoré dostane zo zákona jeho kolega, ktorý na dovolenku na Slovensku pôjde. A to vnímame opäť ako nespravodlivosť, keďže bude zvýhodňovaný jeden zamestnanec pred druhým.
Ja naozaj nerozumiem tomu, prečo chcete, aby štát stále niekomu niečo prikazoval, namiesto toho, aby sme nechali na zamestnávateľa, ako bude odmeňovať svojich zamestnancov. To by bolo úplne najjednoduchšie a aj najspravodlivejšie. A následne nechajme na zamestnanca, čo urobí s vlastnými peniazmi, a teda aj to, ako a kde bude tráviť svoju dovolenku. Ak na Slovensku, super, ale ak chce ísť k moru, takisto v pohode. Je to jeho vec.
Záverom mi dovoľte povedať, že my v SaS sme za to, aby sa podporoval turistický ruch, ale poďme to robiť správne. Máme na to viacero regulárnych možností. Napríklad znížme administratívne a byrokratické zaťaženie podnikateľov tak, aby čo najmenej svojho času trávili papierovačkami. Alebo umožnime ľahšie aj sezónne zamestnávanie. Najúčinnejším riešením je zníženie vysokého daňového a odvodového zaťaženia, čoho výsledkom by bolo viac peňazí pre každého.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec.
Pán poslanec Heger, nech sa páči.
Končím možnosť prihlásiť sa.