35. schôdza

Ďakujem obom kolegom z poslaneckého klubu SaS za reakcie a teda tajne dúfam, že aspoň v záverečnom slove pán predkladateľ, ak už nie v rozprave, povie niečo k tým námietkam.
A otázka pani poslankyne Kiššovej, že na základe čoho si predkladatelia myslia, že toto sú tie dobré podniky, ktoré treba podporiť a toto sú tie zlé podniky, ktoré treba potrestať napríklad daňou z jedla, ako navrhujú, tak to je také pomerne rozšírené v, nazvem to, že v ľavicovom spektre, ale teda pozorujem, že Slovenská národná strana napriek tomu, že deklaratívne sa hlási skôr k pravici, tak má tiež tieto ľavicové maniere, že si jednoducho myslí, že oni ako politici vedia lepšie, komu treba peniaze zobrať a komu ich treba dať, ako ich prerozdeliť, ako ich správne použiť a že to vedia lepšie oni z pozície štátu, ktorý má možnosť prijímať zákony a ukladať povinnosti a zavádzať nové dane, alebo naopak, niekoho daňovo zvýhodňovať, že to oni ako politici vedia lepšie, ako to vedia samotní ľudia, ako to vedia samotné firmy, ako naložiť so svojimi vlastnými peniazmi tak, aby veci fungovali, tak, aby fungovala ekonomika, aby ekonomika prosperovala, aby aj štát mal peniaze z toho, že vyberie na daniach viac nie preto, že zvyšuje dane a zavádza nové poplatky a odvody, ale preto, že ekonomika sa rozvíja. To je taká pomerne bežná ľavicová predstava a z tohto hľadiska je Slovenská národná strana bežná ľavicová strana.

Ďakujem. Ďalší v rozprave, pán poslanec Mihál. Druhýkrát nie je prítomný, stratil poradie úplne. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak, končím, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A nakoľko sme si schválili, že o 15. hodine bude pevný bod, pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslankýň Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Zuzany Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1155, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1208.
Dávam slovo poslankyni Lucii Ďuriš Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Zuzany Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1155.)

Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj vám, kolegyne, kolegovia, ktorí ste umožnili, aby sme tento bod predkladali ako termínovaný bod, keďže už nám raz prepadol a ja vediem schôdzu, takže nie je možné proste sa niekedy zmestiť s tým poradím, ktoré na nás vyšlo.
Budem sa vám snažiť teraz v dôvodovej správe odôvodniť, prečo vlastne spolu s pani poslankyňou Zuzanou Zimenovou predkladáme tento návrh zákona.
Cieľom predloženého návrhu je, aby dotáciu na školské potreby mohol získať aj prevádzkovateľ komunitného centra, čo umožní, aby deti ohrozené sociálnym vylúčením, mali sadu písacích potrieb a ďalšie nevyhnutné pomôcky na prípravu na vyučovanie v škole a jednu v komunitnom centre. To preto, aby tam nevznikala tá potreba ich prenášania a nosenia domov. Návrhom sa tiež zvyšuje hranica, pod ktorou má dieťa nárok na takúto dotáciu - v súčasnosti nárok vzniká, ak dieťa žije v rodine -, ktorá je pod hranicou životného minima a naším návrhom navrhujeme, aby sa táto hranica zvýšila na 1,5-násobok životného minima. Táto zmena si kladie za cieľ adresne poskytnúť dotované školské potreby aj chudobným pracujúcim rodinám s jedným živiteľom s príjmom pohybujúcim sa okolo minimálnej mzdy. Návrhom sa tiež mení právna úprava nároku na štipendium na strednej škole. V súčasnosti je výška štipendia odstupňovaná podľa prospechu žiaka, po novom sa táto podmienka ruší, pretože školské vzdelávacie programy na stredných školách sú vzhľadom na rozmanitosť učebných a študijných odborov rôzne náročné, čo znamená, že aj na žiakov sú na konkrétnych školách kladené rôzne nároky, ktoré nie sú v rámci klasifikácie vzdelávacích výstupov porovnateľné. Taktiež sa zvyšuje hranica, pod ktorou má žiak strednej školy nárok na štipendium. V súčasnosti nárok vzniká, ak dieťa žije v rodine, ktorá je pod hranicou životného minima a návrhom sa táto hranica zvyšuje na 1,5-násobok životného minima.
Predložený návrh v časti upravujúcej dotované školské potreby reaguje predovšetkým na ohlasy z praxe poukazujúce na to, že ak deti ohrozené sociálnym vylúčením bezplatne dostanú dotované školské potreby, najmä zošity, písacie potreby, učebnice alebo nevyhnutné individuálne pomôcky, veľmi často rýchlo, približne už po týždni ich v domácom prostredí, vo všeobecnosti nevyhovujúcom pre robenie domácich úloh, mnohé z týchto detí postrácajú, alebo sa znehodnotia či zničia, dokonca sú aj hlásenia, že v niektorých prípadoch poslúžili vinou ich rodinných príslušníkov ako materiál na kúrenie. Z uvedeného dôvodu tie deti, ktoré navštevujú komunitné centrum, často nemajú, a to nie vlastnou vinou, možnosť s čím si robiť domáce úlohy, čo má za následok aj ich horšie školské výsledky a horšiu uplatniteľnosť v neskoršom živote.
Problémom súčasného nastavenia adresných príspevkov je tiež príliš nízko stanovený príjmový strop rodiny. Z podpory tak vypadávajú mnohé rodiny, ktoré ju potrebujú, pretože sa reálne nachádzajú v pásme chudoby, avšak formálne nárok na podporu nemajú.
Príliš drahé vzdelávanie je zároveň na Slovensku jednou z najčastejších príčin predčasného ukončenia vzdelávania. Podľa riaditeľov základných škôl predstavujú finančné náklady na vzdelávanie tretiu najväčšiu prekážku úspešného prechodu ich žiakov na stredné školy, čím sa znižuje ich šanca na dosiahnutie minimálne stredoškolského vzdelania, ktoré je v súčasnosti už nevyhnutnou podmienkou na získanie perspektívnejšieho zamestnania. Zrušenie prospechového kritéria pri poskytovaní stredoškolského štipendia pomôže zvýšiť dostupnosť stredoškolského vzdelávania pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a vnesie do systému adresnej podpory väčšiu spravodlivosť bez ohľadu na zvolený učebný alebo študijný odbor.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať mierne negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať ani negatívny vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, ja som týmto skončila, ale hlásim sa do rozpravy ako navrhovateľka, ale až po pani poslankyni Zimenovej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Mihálovi. Ste alternantka schválená výborom?
Takže nech sa páči.

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1155. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1208 z 1. októbra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pani poslankyni Zuzany Zimenovej.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si nadviazať na Luciu Ďuriš Nicholsonovú a doplniť predstavenie nášho návrhu zákona o pár detailov. Chcem podčiarknuť, že hoci právo na bezplatné vzdelávanie vo verejných školách je garantované ústavou a tvorí tiež jeden zo základných princípov výchovy a vzdelávania, rodiny so školopovinnými deťmi majú každoročne pomerne vysoké výdavky na vzdelávanie. Z rodinného rozpočtu sa na Slovensku uhrádzajú nielen základné školské potreby ako napr. zošity, perá, ceruzky, alebo pomôcky na výtvarnú výchovu, ale často aj učebnice a pracovné zošity a ďalšie učebné materiály, keďže rodičia často suplujú výpadky v centrálnej dodávke učebníc ministerstva školstva, alebo sú tieto centrálne dodávané učebnice natoľko nekvalitné, že sa učitelia s rodičmi radšej dohodnú, že si svojpomocne nakúpia vlastné.
V prípade stredných odborných škôl si hradia žiaci aj pomôcky na odborné predmety a odbornú prax. Veľkej časti stredoškolákov musia rodičia platiť aj cestovné do školy, pretože stredná škola býva vzdialenejšia od miesta bydliska ako škola základná. Ak je vzdialená príliš a denné dochádzanie nie je možné, je potrebné zaplatiť aj poplatky za internát. Z rodinného rozpočtu sa platia aj poplatky za nepovinné záujmové aktivity, ako napr. popoludňajší školský klub, krúžky, návštevy divadla, rôzne výlety, a takmer na každej škole, základnej aj strednej, sa vyberajú od rodičov rôzne poplatky do triednych fondov na zabezpečenie ďalších nevyhnutých pomôcok alebo aktivít.
Celkovo tak tzv. bezplatné vzdelávanie jedného dieťaťa stojí rodinu ročne niekoľko desiatok eur. Podľa analýz Poštovej banky sa finančné rozpätie nákladov na základné vybavenie dieťaťa do školy pohybuje v sume od 100 do 150 eur na jedno školopovinné dieťa. Väčšina rodín dokáže školské výdavky uhradiť, no na Slovensku máme aj také rodiny, pre ktoré sú tieto sumy vážnym problémom, najmä ak je v rodine viac školopovinných detí a ak sú tieto odkázané na starostlivosť iba jedného rodiča, ktorým býva obvykle osamelá matka. Problém je, že na príspevok na školské pomôcky v sume 33,20 eur dnes mnohé z týchto rodín nedosiahnu. Kritériá na jeho poskytovanie sú totiž nastavené tak, že naň formálne nemajú nárok všetky rodiny, ktoré ho reálne potrebujú.
Toto opatrenie nezachytí tie rodiny, v ktorých rodičia pracujú, majú príjem vyšší, ako je hranica životného minima, no i tak je tento ich príjem príliš nízky na to, aby mohli nakúpiť deťom všetko potrebné. Hovorím o tzv. pracujúcej chudobe, pre ktorú je hranica oprávneného poberania príspevku na školské pomôcky nastavená príliš nízko. Preto ju spolu s Luciou Ďuriš Nicholsonovou navrhujeme zvýšiť na 1,5-násobok životného minima. Z rovnakého dôvodu navrhujeme zdvihnúť túto hranicu aj pri nároku na štipendium na strednej škole.
Tu sa trochu pristavím a vysvetlím, prečo je pri tomto opatrení zároveň navrhnuté zrušiť prospechové kritérium, resp. za jediné kritérium v oblasti prospechu navrhujeme plynulé pokračovanie v štúdiu vo vyššom ročníku. V zásade navrhujeme, aby nárok na štipendium mali automaticky všetci žiaci strednej školy pochádzajúci zo sociálne znevýhodneného prostredia bez ohľadu na to, aké majú známky. Jediná požiadavka bude, aby pokračovali plynulo v štúdiu a neopakovali ročník.
Viedli nás k tomu zistenia z terénu. Výskumy totiž potvrdzujú, že finančné náklady na vzdelávanie sú skutočne v praxi treťou najväčšou prekážkou úspešného prechodu žiakov na stredné školy, ako to už spomenula Lucia Ďuriš Nicholsonová. Keďže je dnes finančná podpora pri štúdiu na strednej škole podmienená prospechom, žiaci z chudobných rodín si radšej pre istotu zvolia menej náročné odbory bez maturity, a to i takí, ktorých potenciál je vyšší a pokojne by zvládli aj štúdium na maturitnom odbore. Veľká časť stredoškolákov zo sociálne znevýhodneného prostredia tiež pri zhoršenom prospechu zo štúdia úplne zbytočne vypadne a vôbec školu nedokončí práve preto, že prídu o sociálne štipendium. To považujeme za veľký problém, keďže ukončenie minimálneho stredoškolského vzdelania je v súčasnosti už nevyhnutnou podmienkou na získanie perspektívnejšieho a lepšie plateného zamestnania.
Ďalší náš návrh sa týka opatrenia, ktorým chceme zabezpečiť, aby sa z príspevku na školské pomôcky na základných školách zakúpili nielen prostriedky na to, aby mali žiaci všetko potrebné na vyučovaní, ale aby mali všetko potrebné aj popoludní, keď si robia domáce úlohy a keď sa pripravujú na ďalší vyučovací deň. Navrhujeme, aby podstatná časť pomôcok bola majetkom školy, čím chceme povedať, že tieto deti by mali mať v škole možnosť ostať aj popoludní a urobiť si v nej úlohy napr. v školskom klube. Zároveň navrhujeme, aby školské pomôcky mali možnosť deťom zakúpiť aj komunitné centrá, kde časť týchto detí trávi popoludňajší čas a venuje sa práve príprave do školy. Možnosť ponúknuť deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia priestor a pomôcky na vzdelávanie aj v čase mimo vyučovania považujeme za veľmi dôležitú a z hľadiska vyrovnávania ich nerovných šancí na úspech v škole priam za základnú podmienku. Len ťažko totiž možno predpokladať, že doma, kde často nemajú ani len písací stôl na domáce úlohy, to zvládnu lepšie. Toto opatrenie je v súlade aj s odporúčaniami, ktoré v tomto roku zverejnila Štátna školská inšpekcia v oblasti vzdelávania žiakov, ktorí v škole slabšie prospievajú. Tieto odporúčania sa nachádzajú v dokumente pod názvom Opatrenia zamerané na podporu menej úspešných žiakov vo vzdelávaní v základných školách.
Dovoľte mi zacitovať konkrétne návrhy inšpekcie v tejto oblasti, ktoré korešpondujú s naším návrhom podporiť deti zo sociálne znevýhodneného prostredia pri príprave do školy, priamo v škole alebo v komunitnom centre. Títo žiaci vzhľadom na menej podnetné domáce prostredie patria v školách totiž veľmi často k tým menej úspešným, na to už dnes máme dáta, ktoré kvôli času nebudem spomínať. V rámci komplexných inšpekcií, vykonaných v školskom roku 2017 až 2018 v 86 základných školách sledovala inšpekcia okrem iného aj počet menej úspešných žiakov, príčiny ich neúspechu a opatrenia škôl zamerané na ich podporu. Zo spomenutého počtu 86 základných škôl evidovalo menej úspešných žiakov až 72 škôl. Teda drvivá väčšina z nich. Z nich 13 škôl vzdelávalo žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a 19 vzdelávalo žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Za menej úspešného žiaka bol pri inšpekciách považovaný žiak, ktorého vzdelávacie výsledky nevytvárali predpoklad na úspešné zvládnutie obsahu vzdelávania, resp. nedosahoval učebné výsledky primerané svojim predpokladom. To znamená, že mal zlé známky, ale v podstate mal na viac. Inšpekcia pritom konštatovala, že neúspech týchto žiakov je ovplyvňovaný spravidla komplexom externých a interných faktorov, z ktorých mnohé je možné pozitívne ovplyvniť.
V rámci opatrení na zlepšenie vzdelávacích výsledkov, uvádzala pri inšpekcii drvivá väčšina škôl využívanie individuálneho prístupu. Inšpektori však zistili, že v skutočnosti využívajú učitelia individuálny prístup k žiakom len v minimálnej miere. Na sledovaných hodinách diferencovali učitelia úlohy a činnosti s ohľadom na rozdielne vzdelávacie schopnosti a zručnosti žiakov iba v tretine prípadov. Pri výučbe na hodinách tiež absentovalo využívanie inovatívnych metód, foriem práce a využívanie moderných učebných pomôcok. Rovnako menej často, ako by bolo žiaduce, podporovali učitelia vzájomnú komunikáciu žiakov a spoluprácu vo dvojiciach, v tíme alebo v skupinách. Robili tak na menej ako na polovici vyučovacích hodín. Na základe týchto zistení inšpekcia skonštatovala, že na vyučovaní sa toho veľa v prospech žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia nedeje, pretože učitelia obvykle nevyužívajú také postupy, ktoré by žiakom umožnili učivu lepšie porozumieť a utvrdiť sa v ňom už počas vyučovania.
Naopak, učitelia stále počítajú s tým, že veľkú časť prípravy na ďalšiu vyučovaciu hodinu urobia žiaci doma a v prípade, že učivu na hodine nerozumejú, že to jednoducho doma sami dobehnú. Na druhej strane inšpekcia zistila, že k pomerne často uplatňovaným opatreniam na eliminovanie školského neúspechu žiakov, tam, kde sa naozaj vykonávali tieto opatrenia, patrilo v školách doučovanie v popoludňajších hodinách a motivácia žiakov k práci v záujmových krúžkoch. Inšpekcia potvrdila, že tieto aktivity prinášajú ovocie v podobe zlepšenia prospechu.
Preto práve tu vidím dobré uplatnenie nami navrhovaného opatrenia. Domnievam sa, že ak budú mať deti zakúpené školské pomôcky k dispozícii nielen dopoludnia na vyučovaní, ale aj popoludní, či už v škole alebo v komunitnom centre, môže narásť aj ich záujem o ponúkané popoludňajšie aktivity, vrátane prípravy do školy na nasledujúci deň. Inšpekcia totiž vo svojej správe zdôrazňuje, že ako skutočne účinné opatrenie cielené na zlepšenie vzdelávacích výsledkov slabo prospievajúcich žiakov z chudobného prostredia sa ukazuje byť okrem nultých ročníkov aj aplikovanie tzv. celodenného systému výchovy a vzdelávania. Toto opatrenie, v rámci ktorého sa žiakom automaticky ponúka priestor a pomoc pri príprave domácich úloh priamo v škole, má podľa inšpekcie na slabo prospievajúcich žiakov evidentne pozitívny dopad. Inšpekcia pritom upozornila aj na to, že celodenné vzdelávanie sa javí byť účinným opatrením aj na druhom stupni, pretože prispieva aj k riešeniu problému záškoláctva, ktorý sa práve prejavuje u starších žiakov základných škôl. Totiž ak si žiaci na druhom stupni v rámci tohto systému robia úlohy na ďalší deň v škole alebo v komunitnom centre, mnohí z nich nemajú na druhý deň dôvod neprísť do školy.
Žiaľ, v inšpekčnej správe sa uvádza, že celodenné vzdelávanie využilo len 7 % kontrolovaných základných škôl napriek tomu, že drvivá väčšina sledovaných škôl slabo prospievajúcich žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia mala. Z veľkej časti za to môže nedostatok podpory zo strany rezortu školstva a nedostatok financií na vykrytie zvýšených nákladov, ktoré so sebou celodenné vzdelávanie prináša.
Naše opatrenie teda sleduje zámer aspoň sčasti zaplátať túto dieru, ktorá sa v školskom systéme otvorila po skončení eurofondových projektov na podporu celodenného vzdelávania. Je všeobecne známe, že namiesto toho, aby štát našiel zdroje na pokračovanie národných projektov v tejto téme a podporil, a podporil túto veľmi dobrú a pre množstvo detí užitočnú myšlienku, škrtí financovanie pomoci slabším žiakom, kde sa len dá. Dôkazom je nedostatok takmer všetkého vhodnými učebnicami a učebnými pomôckami počínajúc, asistentmi učiteľa a špeciálnymi pedagógmi končiac. Tento návrh zákona neprináša veľké systémové zlepšenie, ale ponúka aspoň malú pomoc chudobným žiakom, školám a komunitným centrám, aby sa pre tieto deti zlepšilo aspoň niečo.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa.
Dávam slovo pani poslankyni, podpredsedníčke Lucii Ďuriš Nicholsonovej. Prepáčte.

To je v poriadku, pán predsedajúci, ja si na to nepotrpím.
Ja vystúpim veľmi krátko, lebo naozaj musím povedať, že pani poslankyňa Zimenová povedala úplne všetko, čím jej chcem veľmi pekne poďakovať.
Chcem to tak nejak zhrnúť, že vlastne ako je to teraz. No teraz kupujú tie školské pomôcky pre pomerne úzku skupinu detí školy. Máme hlásené vlastne z terénu, ja som totižto už niekoľkokrát predkladala tento návrh zákona a musím povedať, že ja som vychádzala z aplikačnej praxe, z ktorej informácie som mala teda predovšetkým ako štátna tajomníčka, keď som bola na ministerstve, a tam sa ku mne naozaj dostávali informácie väčšinou od učiteľov, že teda deťom sa pomôcky nakúpili. Tým, že boli prenosné, deti si ich brávali domov a tam buď ich stratili alebo boli znehodnotené, alebo podobne. A teraz sme mali aktuálne stretnutie s predstaviteľmi, to bol človek v ohrození, myslím, kde nám hovorili presne z aktuálneho výskumu, že už sú školy základné, ktoré vlastne aj bez tejto právnej úpravy vytvorili situáciu, že tie školské pomôcky sú neprenosné, čím sa chcú hlavne ubrániť tomu, aby teda tá pomoc od štátu bola efektívna, aby sa tie pomôcky nestrácali a podobne. Takže už ich nedávajú tým deťom domov.
Len problém je, že nerobia to všetky školy a tie školy, kde to vytvorili, teda takúto situáciu, že tie pomôcky sú neprenosné, potom narážajú presne na ten problém, že dieťa príde do školy, povie, že nemá domácu úlohu, pretože si ju nemalo s čím urobiť. A to reálne ako človek, ktorý vie, že v akých katastrofálnych podmienkach žijú tieto deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, si proste viete predstaviť, že ony si tu naozaj nemajú čím napísať, pokiaľ sa stanú tie pomôcky neprenosné. Takže to je odpoveď na otázku, prečo my vlastne vytvárame situáciu, kde by tie pomôcky školské mohli kupovať aj komunitné centrá.
A teraz si povedzme na rovinu, že tie komunitné centrá nie sú všade tam, kde my ich potrebujeme. My by sme ich naozaj potrebovali súrne dobudovať, aby boli úplne všade. Ale aspoň tam, kde sú, by sme ich mali začať využívať na to, na čo primárne sú určené. A jedna z tých úloh toho komunitného centra by mala byť aj tá, že by vytváralo prostredie, kde si deti, kde majú elektriku, kde majú teplo, kde majú proste všetky podmienky na to, aby si tie domáce úlohy mohli urobiť, vrátane tých školských pomôcok.
My nechceme, aby komunitné centrá kupovali ako keby zdupľovane tie školské pomôcky, ktoré už to dieťa má v tej škole. My tam dávame iba 15 eur oproti tým tridsiatim trom na komunitné centrum, aby to boli naozaj úplne nevyhnutné veci: ceruzka, guma, pravítko, proste naozaj to úplne základné, čo to dieťa potrebuje na to, aby si tie domáce úlohy urobilo.
Pokiaľ hovorila Zuzana Zimenová o tých deťom, ktorí sú druhostupniari, tam si myslím, že je ešte, ešte väčšia pomoc by mohla prísť zo strany tých komunitných centier, lebo to si musíme uvedomiť, že to sú deti, ktoré v družine už nemôžu zostať, lebo už im akože neprináleží, na druhom stupni už družina nie je. Sú to deti, ktoré doma nemajú tie podmienky vytvorené na to, aby si mohli robiť domáce úlohy a toto je ten moment, kedy by do toho mali vstúpiť tie komunitné centrá a mali by začať fungovať, ako keby aj družina pre školopovinné deti, ktoré sú na druhom stupni. Toto by bola úplne ideálne situácia a týmto, akože ja nehovorím, že my riešime všetko v tom našom návrhu zákona, ale ako chceli by sme tomu takýmto spôsobom napomôcť.
Teraz, prečo my zvyšujeme, vlastne zväčšujeme ten okruh tých detí, pre ktoré by mali byť tie pomôcky, ale napríklad aj tie sociálne štipendiá na stredných školách určené. Preto, lebo to nestačí podporovať iba deti z rodín, kde sú na dávkach v hmotnej núdzi. Nestačí to, lebo my máme šičku z Kysúc, ktorá od rána do večera sedí za šijacím strojom, robí za minimálnu mzdu, alebo možno o kúsok väčšie ako minimálnu mzdu, doma má dve školopovinné deti a tá právna úprava bola dnes tak nastavená, že ona sa nám tam nezmestila. Proste ona, žiaľbohu, nespĺňala tú hranicu, ktorá bola veľmi prísne určená podľa mňa, a potom na to doplácali jej deti. Pretože ani jej deti nemajú, nemajú úplne ideálne podmienky, pretože ona si nemôže dovoliť im kúpiť tie školské pomôcky. A aj preto, že jej deti, pokiaľ sú napríklad na stredných školách, častokrát nemajú peniaze, lebo ona nemá tie peniaze na to, aby na tú strednú školu dochádzali.
A toto je vyslovene teraz poznatok z aplikačnej praxe, že na tomto to troskotá. Tie deti, ktoré sa nám dostanú proste z takýchto sociálne slabých rodín, a to je naozaj aj tá pracujúca chudoba dnes, to už nie sú proste len, len osady a len ľudia, ktorí sú na dávkach v hmotnej núdzi, tak na tomto to troskotá. Tie deti častokrát ukončujú tú strednú školu predčasne, majú na to predpoklady tu, hej, aj je tam tá snaha, aj by to dieťa chcelo študovať, ale tá rodina si to proste nemôže dovoliť. Takže preto rozširujeme my tú skupinu detí, ktoré, ku ktorým by sa mali dostávať, tá pomoc od štátu, teda v podobe buď tých školských pomôcok alebo aj toho sociálneho štipendia.
A tá posledná vec, ktorú chcem povedať, to je, že prečo vlastne vynechávame z toho sociálneho štipendia prospech. No preto, lebo sa domnievame, že sociálne štipendium má vychádzať predovšetkým z toho sociálneho statusu tej konkrétnej rodiny, ak si hovorí, že je to sociálne štipendium, hej, lebo je, lebo tá dotácia jednoducho je určená pre sociálne slabé rodiny. A preto z toho tiež vynechávame ten prospech, o tom hovorila aj Zuzka Zimenová. No preto, lebo naozaj nemôžte porovnávať jednotkára z gymnázia s jednotkárom napríklad z učňovky, hej? Ani trojkárov neviete porovnať. A tam to bolo dosť tak skostnatelo nastavené, takže preto sme sa rozhodli, že to odtiaľ vypadne. Ale zase na druhej strane, nemôže to dieťa prepadnúť, lebo ak by prepadlo, tak samozrejme ako keby o rok dlhšie dostáva tú sociálnu pomoc od štátu, a to si myslíme zase, že nie je fér.
Takže vás chceme veľmi pekne poprosiť v zmysle obedov zadarmo, keby ste sa zamysleli nad touto naozaj malou úpravou, ktorou by sa ale pre veľa rodín toho veľa mohlo zmeniť a hlavne by sa toho veľa mohlo zmeniť pre deti.
Takže ďakujem pekne za pozornosť a uchádzame sa týmto o vašu podporu.

Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne do rozpravy.
Nech sa páči.
A ešte potom pán poslanec Mizík. Končím možnosť prihlásiť sa.