35. schôdza

Ďakujem. Pán minister Gál, ja som sa, opakovane som zachytila vo vašich rečiach slovo fašisti. Dúfam, že tým myslíte seba a svojich komplicov. Ak nie, tak potom sa naučte, čo je to fašizmus, držte sa radšej svojho turula a buďte ticho.

Ďakujem pekne. Tak veľmi telegraficky, myslím, že, pán Baránik, že musíte sa so mnou, chcete sa so mnou dohodnúť, ale ja nehlasujem. Tu potrebuje, potrebuje už táto vec dohodu medzi poslaneckými klubmi. A fakt je teraz už úplne irelevantné, že kto kedy čo zasiela, ale potom sa nebite do pŕs, že aké to bolo pre vás dôležité. Len to je dôležité, že keďže to potrebuje deväťdesiatku, tak tie návrhy nepotrebujem prečítať len ja, ale aj tí, ktorí o tom budú hlasovať, alebo minimálne predsedovia poslaneckých klubov. Ja som ten návrh, ktorý ste mi zaslali, ja som to posunul, ale čo ste mi nezaslali, a toto ste hovorili vlastne na vašej tlačovke, že to je nový návrh, zjednotená opozícia. O. K., beriem. Len na tú dohodu nepotrebujete len mňa, potrebujete vládnu koalíciu, väčšinu, tri poslanecké kluby.
Čo sa týka osoby pána Mamojku a pani Laššákovej, ja som nesúhlasil s tým, s tým návrhom, nebol som s tým vôbec stotožnený, že boli zvolení za kandidátov, potom aj vymenovaní za sudcov, ale tak to je, že ich vymenoval, to už je otázka aj na pána prezidenta, ktorú ste asi zabudli položiť.
Druhá vec je, mali sme tu v minulosti ľudí, ktorí išli priamo z tohto pléna do pléna Ústavného súdu, takže a nemyslím si, že tí sudcovia Ústavného súdu boli najhorší, čas ukáže. Áno, pani Laššáková aj pán Mamojka majú veľmi ostrú politickú minulosť, ale, ale mali ju aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, nebude to asi úplne súvislý prejav, pretože prebieha tu už diskusia, a mám pocit, že tú diskusiu chcem trošku reflektovať, a zároveň to nebude ucelený prejav preto, pretože určite v tejto rozprave budem musieť vystúpiť ešte raz, keď bude predložený ten kľúčový pozmeňovaci návrh, ktorý už je zverejnený na stránke Národnej rady, a myslím si, že to je ten, na ktorý všetci čakáme.
Možno pred zátvorku by som chcela povedať, že pán minister spravodlivosti v pozícii, v ktorej teraz je pri predkladaní tohto návrhu zákona, vôbec nemá jednoduchú pozíciu.
Ja som povedala v prvom čítaní, že návrh, ktorý predložil, považujem za dobré východisko pre ďalšiu diskusiu v rámci druhého čítania, a povedala som to, aj keď ide o svojím spôsobom, minimalistickú verziu, nie o nejakú zásadnú reformu kreovania Ústavného súdu, ale vylepšovanie stavu v rámci existujúceho systému, ale povedala som to aj kvôli tomu, že som si bola vedomá tej pozície ministra spravodlivosti za stranu MOST - HÍD, ktorý musí nájsť konsens v koalícii a zároveň nejaký priestor na ďalších 90 hlasov v opozícii. To je jednoducho tak a zároveň je jednoducho aj pravda, že bola to strana MOST - HÍD, ktorá sa tejto téme venovala ešte pred voľbami. Bola to strana MOST - HÍD, ktorá priniesla ešte pred voľbami návrhy na kreovanie Ústavného súdu, bolo to jej, súčasťou jej programu a koniec koncov strana MOST - HÍD pracovala s touto témou aj v rámci kampane. Čiže bola to a to si trúfam povedať, jediná strana na politickej scéne, ktorá s takouto plnou vážnosťou pristupovala k tomu, že v tomto volebnom období sa bude kreovať väčšina sudcov Ústavného súdu na ďalšie 12-ročné obdobie. To je, to je jednoducho tak.
A tá zložitosť pozície pána ministra, teda spočíva aj v tom, že možno časť tých návrhov, ktoré sú dnes súčasťou opozičných návrhov, boli aj súčasťou tých návrhov, ktoré sme predkladali ešte pred voľbami aj s pánom poslancom Kresákom, pretože ani tá téma cyklickej voľby nie je nová, a pozerám na pána poslanca Kresáka, pretože on to bol, on to bol, s ktorým spolu sme tri roky alebo niečo viac ako tri roky dozadu tú tému aj cyklickej voľby otvorili, predtým než vznikol ten definitívny návrh strany MOST - HÍD.
Zároveň musím povedať, že vo všetkých tých návrhoch, sa vždy pracovalo s tým, že máme na Slovensku viaceré zdroje moci, ktoré majú svoju moc odvodenú od rôzneho typu legitimity, od rôzneho typu volieb, a vždy sme pracovali s tým, že do kreovania Ústavného súdu má byť teda zapojených viacero mocí. To dávam ako poznámku pred zátvorku. Toto všetko som povedala jednoducho kvôli tomu, pretože tá zložitosť predkladania návrhu novely ústavy a návrhu na nové kreovanie Ústavného súdu z pozície ministra spravodlivosti za MOST - HÍD spočíva v tom, že možno sú to práve predstavy strany MOST - HÍD, ktoré sú v tomto diametrálne odlišné, ako sú predstavy koaličných partnerov strany MOST - HÍD, to jednoducho treba pomenovať.
Možno pred zátvorku ešte jednu poznámku ako reflexiu na túto doterajšiu diskusiu, a to v tom zmysle, že nebola by som v tejto chvíli pri všetkom, čo možno vyčítať aj súčasnej opozícii, nebola by som až tak kritická v kontexte toho, že vieme, že najväčšia vládna strana jednoducho dva roky túto tému ignorovala a prispela do tejto debaty svojím návrhom pozmeňovacieho návrhu, ktorý môžme vidieť na papieri vlastne včera večer. To je, to je tiež pravda, takže v tomto duchu, v tomto duchu toto asi téma by nemala byť.
Ja som považovala návrh pána ministra spravodlivosti za dobrý základ pre rokovanie aj kvôli tomu, pretože som hlboko presvedčená o tom, že mesiac predtým, ako máme pristúpiť k voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu, či sa nám to páči, alebo nie, to jednoducho nie je čas na to, aby sme preorávali ústavný systém úplne inak, než je konštruovaný roky, ak nie desaťročia, a robili nejaké takéto vývrtky z večera do rána bez toho, aby sme boli schopní vôbec domyslieť konzekvencie toho návrhu, ktorý položíme na stôl. To je moje hlboké presvedčenie, a preto si myslím, že aj ten priestor pre nejaké ďalšie kompromisy, v rámci hľadania potrebných 90 hlasov by stále sa mal hľadať na platforme toho návrhu, ktorý doniesol minister spravodlivosti do tohto pléna. Ja osobne som nikdy s verejnou voľbou nemala problém a nemám ju problém podporiť aj dnes, sú na to rôzne návrhy. Sú na to rôzne návrhy v koalícii, sú na to rôzne návrhy v opozícii. Ja za seba hovorím, nemám s tým problém, presadzovala som to v minulosti, ale rozumiem tomu, že niekto s tým problém môže mať.
90 hlasov, to je tá kýžená méta, ktorou chceme voliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu, a teraz je na stole aj zo strany koalície, aj zo strany opozície, pretože ten koaličný pozmeňovací návrh alebo pozmeňovací návrh zo strany SMER, uzrel už svetlo sveta, aj keď nebol prečítaný, pretože je jednoducho na webe. Takže 90 hlasov by paradoxne nemal byť problém.
Cyklická voľba, ako som povedala, my sme ju svojho času s pánom poslancom Kresákom navrhovali, považujem to za kultivované politické riešenie v situácii, keď naozaj volíme väčšinu Ústavného súdu na 12 rokov, a tým nechcem povedať, že na to, aby vznikol konsens na 90 hlasoch, že musia byť prijaté všetky tieto tri návrhy. Chcem tým povedať len to, že je legitímne o všetkých týchto troch návrhoch diskutovať, aj keď mám pocit, že najbližšie ku konsenzu paradoxne máme na tej 90, pretože zjavne najväčší koaličný partner si vie predstaviť voliť sudcov Ústavného súdu 90, a čiže vie si predstaviť komunikovať aj s opozíciou. Tak keď najväčší koaličný partner si vie predstaviť rokovať o sudcoch Ústavného súdu s opozíciou, tak si myslím, že tuto niekde je priestor na najväčší, najväčší kompromis, a ja sa k tomu ešte raz vrátim po tom, čo bude naozaj oficiálne predložený ten poslanecký návrh, ktorý ale z toho, čo som mala možnosť si prečítať na webe, na vlne toho, že je tu veľký dopyt po tom, aby sme volili sudcov 90, sudcov Ústavného súdu 90 hlasmi, úplne zlomyseľne - a ja poviem tvrdé slovo - chrapúnsky dáva do popredia svoje osobné animozity voči ďalšiemu ústavnému činiteľovi a téma nie je deväťdesiatka, ale téma sú osobné animozity medzi najvyššími ústavnými činiteľmi v tejto krajine.
A ja považujem to, keď by pri zmene ústavy vo veci kreovania Ústavného súdu mali kľúčovú rolu zohrávať osobné animozity medzi najvyššími ústavnými činiteľmi, za absolútne dno, lebo v tom prípade nie sme na ceste do pekla, ale už sme v tom pekle.
A potom ja hovorím, radšej žiadnu zmenu, lebo takto sa nemôže zásadným spôsobom meniť dizajn vzťahu najvyšších ústavných orgánov v krajine. To jednoducho nie je prijateľné. To hovorím pred zátvorkou, pretože, samozrejme, keď ten návrh bude oficiálne predložený, tak sa k nemu vyjadríme. Ale toto som chcela povedať rovno na začiatku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Áno, ja som od začiatku volebného, volebného obdobia vnímala, že problematika Ústavného súdu je veľmi dôležitá pre vtedajšiu ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú. A bola som si viac-menej taká spokojná, že táto problematika, ktorá, hovorím, je kľúčová pre demokratický charakter štátu, je v dobrých rukách, lebo som verila, že jednoducho máme dva roky na to, aby sme zlepšili fungovanie Ústavného súdu, a ministerka sa o to bude snažiť.
Následne došlo k výmene ministra, bol predložený taký návrh, ako bol predložený. Ale v tomto ja s pani Žitňanskou súhlasím, že jednoducho ústavu nemôžeme meniť preto, kvôli nejakým osobným animozitám.
A ešte jednu dôležitú poznámku k osobe ústavných sudcov, hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti nikdy nehovorilo o tom, že tam chce svojich opozičných kandidátov. Naše hnutie aj na rokovania s pánom ministrom vždy hovorilo o tom, že chce zabezpečiť, aby tam boli čestní, schopní odborníci s čistým morálnym profilom. Toto je pre nás mimoriadne dôležité a o tomto sme vždy hovorili.

Pani poslankyňa Žitňanská, teda neviem, či som dobre počul, ale povedali ste, že ten návrh, s ktorým vystúpi niekto z poslancov SMER-u zrejme čoskoro, ste si mohli prvýkrát na papieri prečítať až včera večer. No tak to ste mali asi šťastie, lebo teda my ostatní sme si ho mohli prečítať až pred pár minútami, keď bol zverejnený na webe Národnej rady.
A teda ja som aj veľmi zvedavý na reakciou pána ministra na tento návrh, keď teda vyčítal nám, že sme neskoro prišli s naším návrhom, čo môžem tie, ešte aj opakovane nasypať popol na hlavu za to, že sme to nedodali, nedodali načas, ale ide napospol o veci, ktoré boli dávno niekoľko mesiacov diskutované, navrhované, navrhované právnikmi, navrhované mimovládnym sektorom, navrhované opozičnými stranami, hovorilo sa o nich v prvom čítaní.
A tuto je nejaký, objavuje sa nejaký návrh, ktorý ešte zásadnejším spôsobom ako, ako všetky opozičné návrhy mení spôsob voľby ústavných sudcov. Tá idea sa objavila niekde na pôde strany SMER-u, a teda pán poslanec Madej na rokovaní ústavnoprávneho výboru prišiel s nejakým návrhom, ale ten návrh, ktorý tu dnes máme, je ešte niečo iné, je ešte upravený aj oproti tomu, o čom sa hovorilo, hovorilo doteraz, zásadným spôsobom mení voľbu alebo kreovanie Ústavného súdu a bude predložený nie na výbore a v spoločnej správe, dokonca ani nie medzi písomne prihlásenými, ale až, až v tej časti rozpravy, keď sa budú, budú poslanci hlásiť ústne.
Tak to ma teda veľmi zaujíma, že či toto je ten správny spôsob, akým sa má meniť ústava.

Ďakujem pekne. No pre mňa, ja som veľmi rád, že sa môžem zúčastniť tejto diskusie, lebo je veľmi ilustratívna. Tak ako som predtým hovoril, že pán minister nám odhalil svoju dilemu, tak pani bývalá ministerka sa doslova obrátila aj fyzicky, aj verbálne na pána ministra súčasného a vyslovila naozaj diagnózu, ktorá je presná. Je presným opisom situácie, do ktorého sa dostali slušní ľudia, ktorí dúfali, že aj v tejto zostave by sa dali napríklad vylepšiť alebo vôbec zvoliť slušní ústavní sudcovia, nie iba stranícki, nie iba, nie iba jednofarební.
A to je situácia aj vás, pán minister. Už to nie je cesta do pekla, už v tom pekle ste.

No ja by som sa pristavil pri tom, čo hovorila pani kolegyňa Žitňanská o tom, že návrh označený ako návrh poslanca Róberta Madeja, teda pozmeňujúci návrh, že je v nejakej časti dôsledkom nejakej osobnej animozity medzi najvyššími ústavnými orgánmi, teda konkrétne, že sa jedná o nejaký útok na prezidenta. Nie je to tak. Je to útok na kohokoľvek, kto má nejakú príležitosť zmeniť ten systém, ktorý nám tu vládne. Čiže keby ten prezident, tá osoba, keby bola iná, tak, samozrejme, by, tak ako to bolo doteraz, tak, samozrejme, by ten problém strana SMER, ktorá, predpokladám, je predkladateľom a tvorcom tohto pozmeňujúceho návrhu, by ten problém žiaden nemala teda. Keby tam bol nejaký ich prezident, taký prezident, ktorý sa aj sám deklaroval, že je vlastne prezidentom SMER-u, tak potom by tento problém nebol.
Tu celé, o čo sa jedná, tu sa nejedná o nejaké osobné animozity, tu sa jedná o udržanie si moci. A Ústavný súd je prostriedok na udržanie si moci, ak je obsadený ľuďmi, ktorých tam dosadí SMER priamo bez toho, že by to mal možno, možnosti niekto akokoľvek korigovať. O tomto to celé je a povedzme si to rovno, je to výsledok pokusu o brutálne znásilnenie tohto štátu napriek všetkému a v dôsledku všetkého, čo sa tu v tejto krajine deje.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, jak som povedal, je to ukážka toho, v akej, pravdivý obraz toho, v akej situácii sa nachádzame, na akých dilemách stojí napríklad strana MOST, ktorá je na križovatke buď byť proste politicky realistická a ťahať s tou väčšinou, s ktorou vytvorila vládu, alebo, ale pritom možno sa dostať na dno pekla.
V každom prípade na dno pekla v tom zmysle, že sa bude upravovať ústavný zákon o voľbe ústavných sudcov s ohľadom na osobné animozity a s ohľadom, a to pani ministerka síce nevyslovila, ale ja si to dovolím dodať, tie osobné animozity iste tu existujú, ale my sa domnievame, že je tu aj obava pred trestnosťou v budúcnosti a že to nesmierne urputné bojovanie za to, aby Ústavný súd obsadila iba jedna politická skupina, ako sa jej to teda doteraz už dlhé roky aj darí, podobne ako je to aj s generálnym prokurátorom, že toto sú dve stigmy práve toho, čoho sa obávame, že náš štát sa pokúsi, pokúša obsadiť skupina, ktorej teraz s istým básnickým, s básnickou licenciou sa dá hovoriť, že je to skupina mafie, teda skupina ľudí, ktorí páchajú kriminálnu činnosť ako organizovaná skupina a vzájomne sa kryjú a získavajú pritom rôzne výhody, bohatstvá, byty a tak ďalej a tak ďalej.
Dámy a páni, ústavnosť bola, a Ústavný súd, boli od nepamäti, odkedy ja si pamätám zápas o slušnú Slovenskú republiku, vždy takým skúšobným kameňom toho, kde sme a kam ďalej pôjdeme. Pripomeniem teda tie ťažké 90. roky. Vtedy napríklad, je to len jeden z desiatok príkladov, kedy to tak bolo, že to bol ten skúšobný kameň, ale v 90. rokoch napríklad sa pokúšala vládnuca moc vtedy pod egidou Vladimíra Mečiara predĺžiť svoje pôsobenie tým, že protiústavne zmenila volebné zákony. No malo to katastrofálne dôsledky, lebo opozícia, vtedajšia opozícia bola natlačená do jednej volebnej strany, pôvodne chcela založiť koalíciu, ale Vladimír Mečiar urobil protiústavnú zmenu volebných zákonov, ktorá to veľmi problematizovala, a vyzeralo to, že pokiaľ urobíme koalíciu, tak to bude pravdepodobne využité na úplnú degradáciu volebného výsledku. Boli sme teda nútení ísť do politickej jednej strany, čo, samozrejme, pri 5 stranách vytvorilo nekonečné množstvo permutácií, vnútorných konfliktov, osobných konfliktov a bolo koreňom mnohého nepokoja, keď nemám povedať rovno deštrukcie politickej scény na dlhé roky.
Pravda, Ústavný súd, Ústavný súd sa vyjadril, ale alibisticky, viedol ho tiež predstaviteľ, by som povedal, síl minulosti a vyjadril sa, až keď bolo jasné, kto to vyhral v tých voľbách. V ten kľúčový moment, kedy, kedy slovenská, slovenský verejný život aj demokratický vývoj potreboval veľmi akútnu pomoc Ústavného súdu, tak to jednoducho nezvládol. Obávam sa, že dôvodom bolo aj to, že šéfom toho Ústavného súdu tiež nebol odborník, ale politický nominant práve, práve tej strany, o ktorej, o ktorej v protiústavnom rozhodnutí sa malo na Ústavnom súde rokovať.
A toto je, toto je problém, dámy a páni. Tento starý prípad, samozrejme, ovplyvňoval, keďže Ústavný súd je naozaj vysoko postavená inštitúcia, z nej tie rozhodnutia naozaj ovplyvňujú charakter štátu. Súhlasím s pánom ministrom, že nie iba. Naozaj ak máme súdy, z ktorých môžu zmiznúť papiere, tak teda to je, to je charakter štátu doslova, Sicílčania by sa urazili, ale povedzme, že z Krstného otca, lebo tam teda sa dalo zariadiť takého niečo, že zo súdu zmiznú zo spisu papiere, ktoré by mohli kompromitovať nejakého zločinca.
Dámy a páni, ja chápem pána ministra, ktorý hovorí, že sa vytvoril časový tlak, ale pripomenula mu aj jeho kolegyňa zo strany MOST - HÍD, že sme ho nevytvorili ani my, ani vy. To, že tu bude, že tu bude nutná voľba ústavných sudcov, sa vie od začiatku tohoto volebného obdobia a v tejto koalícii má jednoznačne dominantné postavenie strana SMER. Koalícia prišla s viacerými návrhmi, ktoré stoja za diskusiu, ale vy, pán minister, hovoríte, že už o tú diskusiu nestojíte alebo už tá diskusia proste nejak nemôže prebiehať, lebo už tu stojíme a máme, máme tu proste zákon na hlasovanie.
Pridávam sa v tomto k pani ministerke Žitňanskej, že nech už akýkoľvek zákon, ten váš zákon bol minimalistický a odrážal zrejme to, že ste nemohli presadiť nič viac v koalícii. Ale súhlasím s ňou, že nech už akýkoľvek zákon, tak je to podklad k nejakej diskusii ako ďalej. A keď prišla myšlienka aj zo strany SMER na voľbu 90 hlasmi, to je veľmi nádejná cesta, aby sme sa dostali z tých, by som povedal, polodemokratických krajín, kde aj vo vašej koalícii dnes podľa toho zákona, aký platí, by za istých teoretických okolností si mohla celý, všetkých tých ústavných sudcov navoliť jedna politická strana. Tak ja osobne nepovažujem za veľké víťazstvo, keď by sme sa dostali len potiaľ, že dve menšie strany, ktoré sú v tej koalícii, si budú môcť nárokovať, že takáto okolnosť sa nebude môcť stať, čiže dvihnete kvórum z nejakých 38 hlasov na, na 76. Každá vládna moc má 76 hlasov. V momente, keby ich nemala, tak nie je vládnou mocou. Ak teda nám prinášate ako mannu 76 hlasov, to nie je pokrok, to je nulový pokrok. Je to možno pokrok pre vás ako koaličnú stranu, lebo máte zaistené, že, že vás nemôžu už vôbec ani nejakým, zhodou okolností obísť. To je veľmi slabý výsledok, ale súhlasím, a tak ste to možno mysleli aj vy, pán minister, že je to základ na debatu, kam ďalej sa vieme posunúť. Je to minimalistický základ na tú diskusiu.
Ale keď sa neposuniete, pán minister, vôbec nikam alebo sa to dostane tam, kde to očividne smeruje, že zostane zákon, aký je, tak pamätajme, dámy a páni, že táto miestnosť, ktorá je tak trochu zakonzervovaním toho stavu, ktorý bol v roku 2016, vtedy takto ľudia zvolili, preto tu sedíme, čiže táto miestnosť v tom dravom a naozaj dynamicky sa vyvíjajúcom čase a dynamicky sa vyvíjajúcom Slovensku je už trochu pozadu.
Dámy a páni, pán minister, tam vonku na uliciach stoja mladí ľudia, ktorí sa dennodenne dozvedajú o mafistických prvkoch, ktoré obsadzujú náš štát, a práve sféru bezpečnosti, spravodlivosti, súdnictva, prokuratúry. My si nemyslíme, že tí ľudia sa nepozerajú na to, ako z tejto dilemy, ktorú vy máte, ja hovorím, z tejto križovatky medzi minulosťou a budúcnosťou, ako odídete a ako odídeme my všetci.
Mladá generácia stojí na uliciach a odkazuje nám, ktorí sme v tejto sále už vecou minulosti, lebo keby boli dnes voľby, tak už koalíciu v tejto podobe by sme v tejto sále nevideli, však nakoniec to je, to je obvyklé, tá nám odkazuje, že si nárokuje jednoducho spravodlivejšie pomery v krajine a skutočne kvalifikovaných ústavných sudcov, ktorí nebudú vecou iba, iba vládnucej moci. Všetko, čo ide, čo nejde nad toto, je našou absolútnou prehrou.
Dámy a páni, mnohí máme deti vo veku, ktoré nielenže už sledujú politické dianie, ale sú aj oni pred dilemou, či tento štát naozaj sa ide stať mafistickým, alebo títo ľudia sú schopní spolu hovoriť. A dobre, keď tu bol aj minimalistický návrh, tak sa poďme baviť o predložených pozmeňujúcich návrhoch z koalície aj z opozície. Je tu aj pozmeňujúci návrh pána Glváča, sú tu pozmeňujúce návrhy opozície a poďme sa pokúsiť tým mladým ľuďom, ktorí si hovoria, že chcú veriť, že v tejto krajine sa už konečne ukončí, ukonči to váhanie, že či je to demokratická alebo mafistická krajina, poďme týmto mladým ľuďom dať takú odpoveď, aby tu zostali, aby boli hrdí na Slovensko a aby sme sa pohli spoločne ďalej.
Na záver už iba spomeniem, že, spomeniem jednu vec, ktorú už sme všetci zabudli. Dámy a páni, takto pred rokom celá táto krajina žila v dojme, že predsa len sa zrušili Mečiarove amnestie a že to hádam smeruje k tomu, že aspoň z tých príšerných 90. rokov sme vybŕdli. Lenže túto jar sa ukázalo, že je možné zavraždiť u nás novinára aj s jeho snúbenicou a že tie problémy, ktoré vyšetrenie tejto vraždy prináša, smerujú k otázke, nakoľko je zmafianizovaná, určité segmenty spravodlivosti, polície alebo politickej scény. Sme úplne oproti tomu minulému roku v inej situácii. To, to tie nádeje, že to schválenie zrušenia, zrušenia Mečiarových amnestií povedie k spravodlivosti, tie nádeje zatiaľ stoja zahanbené v kúte. A kto by ich dneska spomínal, že jak sme sa tešili, tak už mu to poriadne zhorklo, pretože dohromady nula vynásobila nulu. Zrušili sme amnestie, ale žiadna spravodlivosť nebola nastolená.
Teraz bol, boli obavy, že rovnako bez spravodlivosti obíde vražda, vražda tohoto, nielen teda tá stará vražda Remiáša, ale ďalšia vražda dvoch mladých ľudí. Iba verejné protesty, ktoré ukazujú, ako veľmi sa Slovensko zmenilo od minulých volieb 2016, tieto verejné protesty donútili niektorých politikov, aby urobili reflexiu, a podľa mňa povzbudili niektorých ľudí v exekutíve, v polícii, v prokuratúre, možno v tajných službách, aby už neasistovali pri mafianizácii Slovenskej republiky, ale aby sa stali tými čestnými, ktorí vykonávajú tú svoju profesiu poctivo. Paradoxne dnes sú oni možno tým tenkým, tým tenkým pradivom, na ktorom visí demokratický vývoj Slovenskej republiky. Preto je v prípade, ak zlo nebude potrestané, ani takéto brutálne zlo, ktoré prelieva krv, ktoré si objednáva vraždy, tak bude sa opakovať, lebo to je charakter zla. Nepotrestané zlo sa vracia vždy silnejšie a vždy bezočivejšie, lebo sa dalo, lebo to prešlo.
Dámy a páni, ja chcem veriť stále, že aj naše zrušenie Mečiarových amnestií nebude mať iba esteticko-zahraničnopolitický efekt, ale bude, prinesie aj spravodlivosť pani Remiášovej, prinesie spravodlivosť pani Kováčovej, ktoré čakajú na pravdu a na vyšetrenie kauzy. Ale hlavne, že sa téma spravodlivosti aj kvôli tejto hroznej obeti, ktorá sa stala túto jar, naozaj udrží ako hlavná téma myslenia, očakávania slovenskej spoločnosti, ktorú očakáva aj od tohoto zboru. Ak hodíte spiatočku a necháte vyberať ústavných sudcov tak, aby to vyzeralo, že oni sú len poistkou beztrestnosti, tak odpoviete na tie očakávania ulice tú najstrašnejšiu odpoveď. To bude odpoveď, bal si kufre, pretože toto obsadila mafia, a do 31. roku zabudni na to, že by Ústavný súd nebol poistkou pre zločincov. Vy poviete, ale to veď my takých ľudí vôbec nenavrhujeme.
Dámy a páni, pri tomto systéme, o ktorom je teraz reč, kedy len vládna moc môže ovládnuť Ústavný súd, pri tomto systéme nečakajte, že vám ľudia uveria. Nečakajte, že vám môže opozícia uveriť. Boli by sme teda buď naivkovia, alebo totálni zradci demokratického vývoja, ak by sme tu asistovali a iba prikyvkávali, že aký obrovský vývoj, že už nie 38 sudcov, 38 poslancov zvolí sudcov, ale dokonca aj 76. Nikto v OĽANE nemá v kufri žiadneho ústavného sudcu. To vám môžem naozaj povedať. Je tu predseda OĽANO, ktorý, verím, že vystúpi, a môže to rovnako potvrdiť.
Tu nehrá sa o to, že by jedna skupina ústavných sudcov z jednej strany mala bojovať so skupinou z inej strany. Jedná sa o to, či v úplnom jadre demokratickej štátnosti, akým je Ústavný súd, nájdeme dorozumenie, že musí byť konsenzom tvorba nie iba vládnucej väčšiny, a že musíme naozaj, a netvrdím, že pri takýchto verejných vystúpeniach sa to dá. Nie. Toto je, samozrejme, na normálne rozhovory, pracovné stretnutia. Musíme prekonávať tú bariéru, ktorá je prirodzená medzi koalíciou a opozíciou, a dohodnúť sa, že Ústavný súd bude garantom ústavnosti, že tam naozaj chceme a dáme nie predsedov poslaneckých klubov, ale že tam dáme odborníkov, za ktorých sa nebudeme hanbiť, a nebude celý národ čakať celý nervózny na každé zo zložitých a významných rozhodnutí Ústavného súdu, že aké budú predpojaté. Pamätáte sa, akú nedôveru opantávala verejnosť, nedôvera opantávala verejnosť, keď išlo aj o to zrušenie Mečiarových amnestií. No a prečo taká nedôvera v našej republike je k ústavným pilierom štátu? No lebo sú postraníčtené, dámy a páni. Všetky sú podstraníčtené, kontrolné, ktoré mali byť vraj nezávislé, prokurátori, ktorí mali byť nezávislí, polícia, ktorá mala byť nezávislá, NAKA, ktorá mala byť nezávislá. No a teraz je Ústavný súd.
Nevzdajte to! Aj vy máte medzi sebou, samozrejme, rôzne názory, ale nevzdajme tú výzvu, s ktorou sa na nás dívajú tí ľudia, ktorí sú, dámy a páni, už úplne inde. Sú už úplne inde. Takýto štát, ktorý kryje mafiánov, pre nich nebude alternatívou. Pamätajte na to, že to, čo tu robíme, robíme predovšetkým pre tých, ktorí túto republiku budú spravovať. Verme, že nepoutekajú zhnusení, ktorí budú spravovať, keď my tu nebudeme. Naše rozhodnutia, najmä také rozhodnutia, ktoré siahajú až do roku ’31, sú tohoto charakteru. Uvedomme si tú zodpovednosť a apelujem znovu, pokračujme v tom dialógu, nepristupujme k lámaniu toho zákona. Áno, je to najjednoduchšie. My máme menšinu, tak nás zvalcujete. Darmo hovorí jedna z vás, pani bývalá ministerka, o tom, že sa dotknete dna pekla, ak toto bude motívom, len osobná nevraživosť a len stranícky boj.
Vypočujte tieto hlasy a hoďme spiatočku. Poďme urobiť taký zákon o voľbe ústavných sudcov, ktorý dosiahne, že Ústavný súd bude mať autoritu a nebude straníckym orgánom.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Jánovi Budajovi, ktorý ukázal, prečo je problematika Ústavného súdu pre naše hnutie kľúčová. Ústavný súd rozhoduje o mimoriadne dôležitých veciach a hovorím, ak teraz my, ak táto vláda tam navolí 9 sudcov, to znamená, že 12 sudcov z 13 bude, budú sudcovia tejto vládnej koalície a strany SMER, tak to môže zablokovať všetky demokratické zmeny na Slovensku alebo všetky zmeny k efektívnosti a vymáhaní práva, ktoré chceme v budúcnosti uskutočniť.
A preto by som chcela vyzvať aj ministra Gála, aby, a poslancov vládnej koalície, aby minimálne tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predložili, aby prijali.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, chcel som sa vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý prednesie pán poslanec Madej, ale teda vidím, že ho prednesie ako posledný, aby sa už k nemu nikto nemal možnosť vyjadriť v rozprave po jeho prednesení, tak chcem povedať napriek tomu tri veci.
Jedna vec je k samotnému návrhu na zmenu ústavy, s ktorým prišla vláda. Je to taký návrh, o ktorom sa dá povedať áno, ale..., a dá sa to povedať rôznym spôsobom, lebo evidentne je to návrh, ktorý v niektorých veciach zlepšuje súčasný stav, čo sa týka voľby kandidátov na ústavných sudcov, ale je nedostatočný. Nejde dostatočne ďaleko, aby, aby zlepšil spôsob výberu ústavných sudcov. Je to svojím spôsobom premrhaná šanca. Obsahovala aj veci alebo obsahuje veci, ktoré sú problematické, najmä to zvýšenie minimálneho veku zo 40 na 45 rokov, ohľadom čoho ale verím, že je zhoda, lebo teda na ústavnom, na ústavnoprávnom výbore pozmeňujúci návrh predložil aj pán poslanec Madej zo SMER-u a ja v podstate zhodný, kde navrhli sme, že aby, aby ostal vek 40 rokov ako minimálny pre ústavných sudcov, a pomerne výraznou väčšinou takmer všetci poslanci ústavnoprávneho výboru, či už z koalície, alebo opozície, tento návrh podporili.
To, že ten návrh považujeme, a to teraz hovorím nielen za seba a za poslanecký klub SaS, ale za celú opozíciu a za významnú časť aj odbornej verejnosti, za nedostatočný, lebo tak sa vyjadrili napríklad aj viacerí renomovaní právnici, ktorí sa k téme zmeny ústavy a zmeny spôsobu výberu ústavných sudcov vyjadrovali už dávnejšie. To sa, to vyústilo do, do pozmeňujúceho návrhu, na ktorom sa zhodla celá demokratická opozícia a ktorý tu predniesol vo svojom vystúpení pán poslanec Baránik. Sú tam tri podstatné veci.
Jedna z nich je zvýšenie kvóra pre voľbu kandidátov na ústavných sudcov, druhá je priebežná odmena sudcov Ústavného súdu a treťou verejná voľba. Sú tam aj ďalšie veci, ale tieto tri sú podstatné.
Tieto tri veci boli od začiatku v hre, od začiatku sa o nich hovorilo ako o návrhoch, ktoré by mohli zmeniť a zlepšiť súčasné pravidlá. Nie je to teda žiadna novinka, boli diskutované a boli diskutované už dávno. Všetky tieto tri veci majú potenciál zlepšiť systém výberu nových ústavných sudcov.
A pokiaľ ide o voľbu kandidátov na ústavných sudcov nie súčasnou nadpolovičnou väčšinou prítomných, ale trojpätinovou väčšinou , čiže ústavnou väčšinou, tak je to niečo, čo ide v rovnakom smere ako nakoniec aj vládny návrh, ktorý nejde tak ďaleko, ktorý hovorí o tom, že, že kandidáti sa majú voliť nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, čiže zvyšuje to kvórum oproti, oproti súčasnému. Ak by vôľa ísť týmto smerom, a teda hovoriť o ústavnej väčšine ako podmienke pre voľbu kandidátov na ústavných sudcov, tak, samozrejme, vyvstal by tam problém, že čo v prípade, že sa parlament nedokáže trojpätinovou väčšinou zhodnúť na, na, na potrebnom počte kandidátov. Ale aj to sú veci, ktoré sa dali ošetriť, ktoré sa dajú riešiť nejakými preklenovacími, preklenovacími opatreniami napríklad, trebárs že by zostali, zostali sudcovia, ktorí sú zvolení, vo funkcii, až kým nie sú zvolení ich náhradníci. Ale absolútne nebola vôľa, absolútne nebola vôľa ani v najmenšom uvažovať o tom, že by, že by sa malo kvórum zvýšiť až na ústavnú väčšinu. Priebežná odmena, vybalansovanie, vybalansovanie toho, akým spôsobom sa kreuje, kreuje Ústavný súd, medzi rôzne parlamentné väčšiny a medzi rôznych prezidentov, asi všetci sa zhodneme, že by to bol optimálny model, keby sme boli v nejakom stave nula, a že by bolo lepšie, ak by nebol naraz volený celý Ústavný súd alebo 9 z 13 sudcov Ústavného súdu, ale že by sa Ústavný súd priebežne obmieňal. Opozícia prišla s návrhmi, ako to dosiahnuť. A opäť nebola vôľa, nebola vôľa ísť týmto smerom a riešiť aj tie praktické problémy, ktoré, áno, uznávam, boli by s tým spojené. Aj ten návrh, aby, aby časť sudcom bola volená iba na 4 roky a časť na 8, že by sa vyžrebovali z tých deviatich tí, čo by boli zvolení na 12 rokov, a tí, čo na kratšie obdobie, a tí by potom mohli kandidovať. Áno, boli by tam problémy spojené s tým, že či by boli dostatočne nezávislí tí, ktorí by boli zvolení iba na dobu určitú a mohli by sa prípadne ešte uchádzať o znovuzvolenie, ale keď dám na jednu stranu váh toto a na druhú stranu váh, že teraz parlament navolí 9 z 13 sudcov Ústavného súdu na 12 rokov, tak nemám najmenšiu pochybnosť, čo je väčší a čo je menší problém. Väčší problém je obsadenie Ústavného súdu, drvivej väčšiny Ústavného súdu na 12 rokov jednou momentálnou parlamentnou väčšinou.
Verejná voľba. Hovoríme o verejnej voľbe aj pri iných voľbách funkcionárov a tu sa, tu sa nazeranie súčasnej vládnej koalície, alebo teda prinajmenšom tej časti tvorenej SMER-om a demokratickej opozície líši, lebo my presadzujeme aj pri iných príležitostiach verejnú voľbu. Sme presvedčení, že poslanci nie sú v pozícii radových voličov, ktorí volia poslancov parlamentu alebo poslancov zastupiteľstva, alebo starostu. Áno, tam má byť voľba tajná. My sme zvolení zástupcovia občanov a máme niesť zodpovednosť za to, ako hlasujeme. Za to, ako hlasujeme o návrhoch zákonov, ale aj za to, ako hlasujeme v personálnych veciach. A teda keď už hovoríme o tom, o tom porovnaní, že však voliči vo voľbách volia tajne, tak prečo my tu chceme v parlamente voliť verejne, no tak pozrime sa napríklad na referendum, čo nie je personálna vec. Ale aj v referende voliči volia tajne a nikto nechce od voličov, aby verejne zahlasovali v referende, volia tajne. A my tu o návrhoch zákonov hlasujeme verejne a nikoho ani nenapadne, nikomu ani nepadne, že by to malo byť inak.
Tretia a posledná vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je ten pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu zrejme, zrejme prednesie pán poslanec Madej. No tak dúfam, že to nebude tak, že by ho predniesol a hlasovali sme o ňom, do 17.00 hod. to už snáď nestihneme, tak bude aspoň šanca, že, že do zajtra do 11.00 hod. si ho budú môcť poslanci, ktorí o ňom budú hlasovať, pozrieť. Ale ja, aby som nebol obviňovaný, ja nespochybňujem právo poslancov ani poslancov koalície predkladať pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní v pléne, len mi príde veľmi zvláštne, že pozmeňujúcim návrhom, ktorý bude prednesený zrejme ako posledný, úplne posledný vystupujúci v rozprave k tomuto návrhu, návrhu zákona ho prednesie. A je to pritom zásadná zmena. Som presvedčený, že ďaleko zásadnejšia zmena, lebo ide o to, že by sudcov Ústavného súdu nemal menovať prezident z kandidátov, ktorých mu navrhnú, navrhnú, navrhne parlament, ale by ich volili, volil priamo parlament ústavnou väčšinou, a až keby nezvolil potrebný počet, tak by, tak by sa išlo súčasným systémom, teda že by zvolil dvojnásobný počet na, teda myslím podľa toho návrhu, že 76 poslancov by zvolilo kandidátov. A to je vec, o ktorej sa, napríklad o tomto sa vôbec, sa vôbec nehovorilo, to nebolo ani v tých návrhoch, ktoré boli, ktoré boli diskutované napríklad na ústavnoprávnom výbore, a budeme o tom hlasovať na základe v rozprave posledným príspevkom predneseným, predneseným vystúpením. A aj v tomto ohľade je dôležitá verejná voľba, lebo ak by sa mal presadiť tento model, tak je dôležité vedieť, že či noví ústavní sudcovia boli zvolení na základe dohody koalície a časti demokratickej opozície alebo koalície a fašistov. O to viac je verejná voľba dôležitá.
Ďakujem.