35. schôdza

Ďalšia v rozprave pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, nebude to asi úplne súvislý prejav, pretože prebieha tu už diskusia, a mám pocit, že tú diskusiu chcem trošku reflektovať, a zároveň to nebude ucelený prejav preto, pretože určite v tejto rozprave budem musieť vystúpiť ešte raz, keď bude predložený ten kľúčový pozmeňovaci návrh, ktorý už je zverejnený na stránke Národnej rady, a myslím si, že to je ten, na ktorý všetci čakáme.
Možno pred zátvorku by som chcela povedať, že pán minister spravodlivosti v pozícii, v ktorej teraz je pri predkladaní tohto návrhu zákona, vôbec nemá jednoduchú pozíciu.
Ja som povedala v prvom čítaní, že návrh, ktorý predložil, považujem za dobré východisko pre ďalšiu diskusiu v rámci druhého čítania, a povedala som to, aj keď ide o svojím spôsobom, minimalistickú verziu, nie o nejakú zásadnú reformu kreovania Ústavného súdu, ale vylepšovanie stavu v rámci existujúceho systému, ale povedala som to aj kvôli tomu, že som si bola vedomá tej pozície ministra spravodlivosti za stranu MOST - HÍD, ktorý musí nájsť konsens v koalícii a zároveň nejaký priestor na ďalších 90 hlasov v opozícii. To je jednoducho tak a zároveň je jednoducho aj pravda, že bola to strana MOST - HÍD, ktorá sa tejto téme venovala ešte pred voľbami. Bola to strana MOST - HÍD, ktorá priniesla ešte pred voľbami návrhy na kreovanie Ústavného súdu, bolo to jej, súčasťou jej programu a koniec koncov strana MOST - HÍD pracovala s touto témou aj v rámci kampane. Čiže bola to a to si trúfam povedať, jediná strana na politickej scéne, ktorá s takouto plnou vážnosťou pristupovala k tomu, že v tomto volebnom období sa bude kreovať väčšina sudcov Ústavného súdu na ďalšie 12-ročné obdobie. To je, to je jednoducho tak.
A tá zložitosť pozície pána ministra, teda spočíva aj v tom, že možno časť tých návrhov, ktoré sú dnes súčasťou opozičných návrhov, boli aj súčasťou tých návrhov, ktoré sme predkladali ešte pred voľbami aj s pánom poslancom Kresákom, pretože ani tá téma cyklickej voľby nie je nová, a pozerám na pána poslanca Kresáka, pretože on to bol, on to bol, s ktorým spolu sme tri roky alebo niečo viac ako tri roky dozadu tú tému aj cyklickej voľby otvorili, predtým než vznikol ten definitívny návrh strany MOST - HÍD.
Zároveň musím povedať, že vo všetkých tých návrhoch, sa vždy pracovalo s tým, že máme na Slovensku viaceré zdroje moci, ktoré majú svoju moc odvodenú od rôzneho typu legitimity, od rôzneho typu volieb, a vždy sme pracovali s tým, že do kreovania Ústavného súdu má byť teda zapojených viacero mocí. To dávam ako poznámku pred zátvorku. Toto všetko som povedala jednoducho kvôli tomu, pretože tá zložitosť predkladania návrhu novely ústavy a návrhu na nové kreovanie Ústavného súdu z pozície ministra spravodlivosti za MOST - HÍD spočíva v tom, že možno sú to práve predstavy strany MOST - HÍD, ktoré sú v tomto diametrálne odlišné, ako sú predstavy koaličných partnerov strany MOST - HÍD, to jednoducho treba pomenovať.
Možno pred zátvorku ešte jednu poznámku ako reflexiu na túto doterajšiu diskusiu, a to v tom zmysle, že nebola by som v tejto chvíli pri všetkom, čo možno vyčítať aj súčasnej opozícii, nebola by som až tak kritická v kontexte toho, že vieme, že najväčšia vládna strana jednoducho dva roky túto tému ignorovala a prispela do tejto debaty svojím návrhom pozmeňovacieho návrhu, ktorý môžme vidieť na papieri vlastne včera večer. To je, to je tiež pravda, takže v tomto duchu, v tomto duchu toto asi téma by nemala byť.
Ja som považovala návrh pána ministra spravodlivosti za dobrý základ pre rokovanie aj kvôli tomu, pretože som hlboko presvedčená o tom, že mesiac predtým, ako máme pristúpiť k voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu, či sa nám to páči, alebo nie, to jednoducho nie je čas na to, aby sme preorávali ústavný systém úplne inak, než je konštruovaný roky, ak nie desaťročia, a robili nejaké takéto vývrtky z večera do rána bez toho, aby sme boli schopní vôbec domyslieť konzekvencie toho návrhu, ktorý položíme na stôl. To je moje hlboké presvedčenie, a preto si myslím, že aj ten priestor pre nejaké ďalšie kompromisy, v rámci hľadania potrebných 90 hlasov by stále sa mal hľadať na platforme toho návrhu, ktorý doniesol minister spravodlivosti do tohto pléna. Ja osobne som nikdy s verejnou voľbou nemala problém a nemám ju problém podporiť aj dnes, sú na to rôzne návrhy. Sú na to rôzne návrhy v koalícii, sú na to rôzne návrhy v opozícii. Ja za seba hovorím, nemám s tým problém, presadzovala som to v minulosti, ale rozumiem tomu, že niekto s tým problém môže mať.
90 hlasov, to je tá kýžená méta, ktorou chceme voliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu, a teraz je na stole aj zo strany koalície, aj zo strany opozície, pretože ten koaličný pozmeňovací návrh alebo pozmeňovací návrh zo strany SMER, uzrel už svetlo sveta, aj keď nebol prečítaný, pretože je jednoducho na webe. Takže 90 hlasov by paradoxne nemal byť problém.
Cyklická voľba, ako som povedala, my sme ju svojho času s pánom poslancom Kresákom navrhovali, považujem to za kultivované politické riešenie v situácii, keď naozaj volíme väčšinu Ústavného súdu na 12 rokov, a tým nechcem povedať, že na to, aby vznikol konsens na 90 hlasoch, že musia byť prijaté všetky tieto tri návrhy. Chcem tým povedať len to, že je legitímne o všetkých týchto troch návrhoch diskutovať, aj keď mám pocit, že najbližšie ku konsenzu paradoxne máme na tej 90, pretože zjavne najväčší koaličný partner si vie predstaviť voliť sudcov Ústavného súdu 90, a čiže vie si predstaviť komunikovať aj s opozíciou. Tak keď najväčší koaličný partner si vie predstaviť rokovať o sudcoch Ústavného súdu s opozíciou, tak si myslím, že tuto niekde je priestor na najväčší, najväčší kompromis, a ja sa k tomu ešte raz vrátim po tom, čo bude naozaj oficiálne predložený ten poslanecký návrh, ktorý ale z toho, čo som mala možnosť si prečítať na webe, na vlne toho, že je tu veľký dopyt po tom, aby sme volili sudcov 90, sudcov Ústavného súdu 90 hlasmi, úplne zlomyseľne - a ja poviem tvrdé slovo - chrapúnsky dáva do popredia svoje osobné animozity voči ďalšiemu ústavnému činiteľovi a téma nie je deväťdesiatka, ale téma sú osobné animozity medzi najvyššími ústavnými činiteľmi v tejto krajine.
A ja považujem to, keď by pri zmene ústavy vo veci kreovania Ústavného súdu mali kľúčovú rolu zohrávať osobné animozity medzi najvyššími ústavnými činiteľmi, za absolútne dno, lebo v tom prípade nie sme na ceste do pekla, ale už sme v tom pekle.
A potom ja hovorím, radšej žiadnu zmenu, lebo takto sa nemôže zásadným spôsobom meniť dizajn vzťahu najvyšších ústavných orgánov v krajine. To jednoducho nie je prijateľné. To hovorím pred zátvorkou, pretože, samozrejme, keď ten návrh bude oficiálne predložený, tak sa k nemu vyjadríme. Ale toto som chcela povedať rovno na začiatku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami štyria poslanci, končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem. Áno, ja som od začiatku volebného, volebného obdobia vnímala, že problematika Ústavného súdu je veľmi dôležitá pre vtedajšiu ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú. A bola som si viac-menej taká spokojná, že táto problematika, ktorá, hovorím, je kľúčová pre demokratický charakter štátu, je v dobrých rukách, lebo som verila, že jednoducho máme dva roky na to, aby sme zlepšili fungovanie Ústavného súdu, a ministerka sa o to bude snažiť.
Následne došlo k výmene ministra, bol predložený taký návrh, ako bol predložený. Ale v tomto ja s pani Žitňanskou súhlasím, že jednoducho ústavu nemôžeme meniť preto, kvôli nejakým osobným animozitám.
A ešte jednu dôležitú poznámku k osobe ústavných sudcov, hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti nikdy nehovorilo o tom, že tam chce svojich opozičných kandidátov. Naše hnutie aj na rokovania s pánom ministrom vždy hovorilo o tom, že chce zabezpečiť, aby tam boli čestní, schopní odborníci s čistým morálnym profilom. Toto je pre nás mimoriadne dôležité a o tomto sme vždy hovorili.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Žitňanská, teda neviem, či som dobre počul, ale povedali ste, že ten návrh, s ktorým vystúpi niekto z poslancov SMER-u zrejme čoskoro, ste si mohli prvýkrát na papieri prečítať až včera večer. No tak to ste mali asi šťastie, lebo teda my ostatní sme si ho mohli prečítať až pred pár minútami, keď bol zverejnený na webe Národnej rady.
A teda ja som aj veľmi zvedavý na reakciou pána ministra na tento návrh, keď teda vyčítal nám, že sme neskoro prišli s naším návrhom, čo môžem tie, ešte aj opakovane nasypať popol na hlavu za to, že sme to nedodali, nedodali načas, ale ide napospol o veci, ktoré boli dávno niekoľko mesiacov diskutované, navrhované, navrhované právnikmi, navrhované mimovládnym sektorom, navrhované opozičnými stranami, hovorilo sa o nich v prvom čítaní.
A tuto je nejaký, objavuje sa nejaký návrh, ktorý ešte zásadnejším spôsobom ako, ako všetky opozičné návrhy mení spôsob voľby ústavných sudcov. Tá idea sa objavila niekde na pôde strany SMER-u, a teda pán poslanec Madej na rokovaní ústavnoprávneho výboru prišiel s nejakým návrhom, ale ten návrh, ktorý tu dnes máme, je ešte niečo iné, je ešte upravený aj oproti tomu, o čom sa hovorilo, hovorilo doteraz, zásadným spôsobom mení voľbu alebo kreovanie Ústavného súdu a bude predložený nie na výbore a v spoločnej správe, dokonca ani nie medzi písomne prihlásenými, ale až, až v tej časti rozpravy, keď sa budú, budú poslanci hlásiť ústne.
Tak to ma teda veľmi zaujíma, že či toto je ten správny spôsob, akým sa má meniť ústava.

Poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. No pre mňa, ja som veľmi rád, že sa môžem zúčastniť tejto diskusie, lebo je veľmi ilustratívna. Tak ako som predtým hovoril, že pán minister nám odhalil svoju dilemu, tak pani bývalá ministerka sa doslova obrátila aj fyzicky, aj verbálne na pána ministra súčasného a vyslovila naozaj diagnózu, ktorá je presná. Je presným opisom situácie, do ktorého sa dostali slušní ľudia, ktorí dúfali, že aj v tejto zostave by sa dali napríklad vylepšiť alebo vôbec zvoliť slušní ústavní sudcovia, nie iba stranícki, nie iba, nie iba jednofarební.
A to je situácia aj vás, pán minister. Už to nie je cesta do pekla, už v tom pekle ste.

Pán poslanec Baránik.

No ja by som sa pristavil pri tom, čo hovorila pani kolegyňa Žitňanská o tom, že návrh označený ako návrh poslanca Róberta Madeja, teda pozmeňujúci návrh, že je v nejakej časti dôsledkom nejakej osobnej animozity medzi najvyššími ústavnými orgánmi, teda konkrétne, že sa jedná o nejaký útok na prezidenta. Nie je to tak. Je to útok na kohokoľvek, kto má nejakú príležitosť zmeniť ten systém, ktorý nám tu vládne. Čiže keby ten prezident, tá osoba, keby bola iná, tak, samozrejme, by, tak ako to bolo doteraz, tak, samozrejme, by ten problém strana SMER, ktorá, predpokladám, je predkladateľom a tvorcom tohto pozmeňujúceho návrhu, by ten problém žiaden nemala teda. Keby tam bol nejaký ich prezident, taký prezident, ktorý sa aj sám deklaroval, že je vlastne prezidentom SMER-u, tak potom by tento problém nebol.
Tu celé, o čo sa jedná, tu sa nejedná o nejaké osobné animozity, tu sa jedná o udržanie si moci. A Ústavný súd je prostriedok na udržanie si moci, ak je obsadený ľuďmi, ktorých tam dosadí SMER priamo bez toho, že by to mal možno, možnosti niekto akokoľvek korigovať. O tomto to celé je a povedzme si to rovno, je to výsledok pokusu o brutálne znásilnenie tohto štátu napriek všetkému a v dôsledku všetkého, čo sa tu v tejto krajine deje.