37. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Chcel by som hovoriť o viacerých dôvodoch, o ktorých sa tu ešte pri magistrovi Dankovi nehovorilo.
28. marca 2017 výbor pre nezlučiteľnosť funkcií svojím uznesením zaviazal predsedu parlamentu, aby konanie o zbavení mandátu Igora Matoviča posunul do pléna Národnej rady. A teraz tu nejde o Igora Matoviča, ide tu o to, že od tohto dátumu ubehlo, vážení, 603 dní; 603 dní predseda parlamentu okato a svojvoľne ignoruje ústavný zákon. Keď nič iné, toto samotné by malo stačiť na to, aby vo svojej funkcii skončil. Rozohral divadlo voči politickému oponentovi, a keď zistil, že mu môže padnúť samému na hlavu, lebo ten zákon je tak deravý a tak zlý, že nikto nevie, ako môžu uznesenia tohto výboru v budúcnosti skončiť, tak pustil do gatí, ale pravda je, že ústavný zákon ho zaväzuje k tomu, aby uznesenie tohto výboru poslal ďalej do pléna Národnej rady a dal o ňom hlasovať.
Ak si pamätáte na žalobu voči prezidentovi Gašparovičovi, ktorá bola tiež prednášaná v tejto sále a obviňovala vtedy prezidenta z úmyselného porušenia zákona, najvyššieho, to jest ústavy, tak jedným z bodov bolo, že nekonal pri menovaní doktora Čentéša za generálneho prokurátora v dostatočnej lehote, v primeranej lehote. Vy, ktorí ste právničky a právnici, určite uznáte, že 603 dní primeranou lehotou nie je. To je bod číslo 1.
Bod číslo 2. A ináč k tomu ešte, keď sa tu postavil Andrej Danko dneska, tak povedal, že ospravedlňujem sa, občania, musel som zvolať túto schôdzu, lebo ma k tomu núti zákon. No z iných ústavných zákonov si zjavne takú ťažkú hlavu nerobí.
Bod číslo 2. Dnes - presne tak, ako hovoril Peter Osuský - sa nerozhoduje o Andrejovi Dankovi, ten v zásade už o sebe rozhodol sám. Každému normálnemu človeku musí byť jasné, s kým máme do činenia, a to nehovorím o normálnosti, čo sa týka nejakej mentálnej výbavy, hovorím o normálnosti, čo sa týka bežných civilizačných štandardov. To, o čom dnes reálne budeme hlasovať, je civilizačný profil tejto krajiny. Či stále žijeme v posttotalitnom marazme, kde sa nachádzajú iba výhovorky a spôsoby, akým pravidlá obchádzať, alebo žijeme toľké roky od Nežnej revolúcie v krajine, kde človek môže byť hrdý na výsledky svojej práce, kde človek môže byť hrdý na svoje štúdium a kde titul hovorí o odrobenej makačke.
Ja som končil, teda mal som končiť školu v roku 2004, potom v roku 2005 a skončil som až v roku 2006 svoju vysokú školu. Písal som diplomovú prácu na tému "Situačná etika alebo relativizácia v etike". Ako veľmi sa mi toto dneska hodí. A končil som až v roku 2006, lebo popri vysokej škole som bol zároveň výkonným riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie, a keďže petrošekely od Sorosa nechodili, ako by jeden čakal, museli sme písať veľké grantové výzvy a museli sme po nociach spisovať obrovské tabuľky našich členov, sympatizantov, aktivít, turnajov, organizovať akcie a jednoducho som popritom tú diplomovku nestihol napísať. No keby som bol vtedy vedel, že mi stačí kompilát, mohol som ju mať o rok skôr. A nemal. V 2006 sa mi podarilo diplomovku odovzdať, obhájiť, už vtedy som ju zavesil na, vtedy bol taký populárny server, že diplomovka.sme.sk, nájdete ju tam, je to zaujímavé čítanie, silno odporúčam, priznávam ale, že existenciu Boha, z ktorej tam vychádzam, som nedokazoval. Nech mi za to nie je hanba.
Dnes, v tomto momente, ako tu stojím, som mohol byť už v polovici práce na svojej dizertačnej práci, dva ročníky mám za sebou, ale to štúdium som prerušil. Pretože, rovnako ako vtedy, mi bola prednejšia práca na zachovaní existencie Slovenskej debatnej asociácie, tak dnes som uprednostnil prácu na budovaní Progresívneho Slovenska pred tým, že by som mal pracovať na svojej dizertačke, preto mám štúdium prerušené, keby som bol býval vedel, že mi kompilát stačí, tak by som veselo pokračoval.
Ministerka školstva, súc z najrešpektovanejšej vedeckej inštitúcie v tomto štáte - Slovenskej akadémie vied, zľahčuje prešľap svojho straníckeho šéfa. Ako povedal, myslím, predo mnou Gábor Grendel, to samotné je na otázku, či by mala zotrvať na svojej stoličke. Okrem toho, že aktívne podkopáva Slovenskú akadémiu vied ako inštitúciu a pracuje na jej zániku, to sme videli za posledný rok niekoľkokrát, tak tam, kde by sa mala jednoznačne zasadiť, aby na Slovensku úplne určite platili civilizačné štandardy pre vzdelanie, tak ako ich nastavujú školy, ako je Harvard, Oxford a iné renovované inštitúcie, ona povie: "Vtedy bola iná doba." Pravda je taká, že za plagiáty sa trestalo už na stredovekých univerzitách a odvtedy sa toho veľa nezmenilo.
Pán Danko sa tu oháňa vplyvom tzv. oligarchov, no keď sa pozrieme na spôsob, akým sa čerpajú peniaze na ministerstvách pod správou SNS, tak ten vplyv skôr ukazuje jeho smerom, a to popritom musíme pripomenúť práve veci ako vytunelovanie Lesostavu Revúca a dodnes nezaplatenie miezd pre ľudí, ktorí vtedy prišli o prácu.
V jednej veci má ale Andrej Danko pravdu. Jeho kauza je špičkou obrovského ľadovca a na Slovensku chodia tisíce, možno desaťtisíce ľudí s rovnakými titulmi získanými rovnakým typom prác. V krajine, kde univerzity sú pomníkmi jednotlivých politických garnitúr, kde sa školy ešte stále majú rušiť zákonom a kde nie je v legislatíve možnosť titul odobrať, máme tisíce, možno desaťtisíce podobných prác a podobných pochybných titulov. To ale nemôže slúžiť ako ospravedlnenie, že vtedy bola taká doba. To má slúžiť ako inšpirácia pre zmenu. To má slúžiť pre nájdenie odvahy, aby sme konečne začali rušiť univerzity, ktoré kvalitou nedosahujú k tomu, aby mohli nosiť toto meno. To má inšpirovať k tomu, aby týmto plénom prešiel zákon, ktorý umožní odobrať titul, ktorý nebol získaný legitímnym spôsobom. A to má inšpirovať k tomu, aby ľudia ako Andrej Danko prišli a povedali: "Mrzí ma to, pokašlal som to, ja úbohý chlapec z dediny, syn mečiarovského privatizéra, ktorý mi tú školu zaplatil, som vtedy spravil chybu a ospravedlňujem sa za to." To mal urobiť Andrej Danko, a nespravil.
Trošku sa obávam teraz tej silnej reakcie zo strany jeho spolustraníkov, ktorí už sú všetci nachystaní ho obhájiť v tomto pléne, vidíme plné lavice.
Viete, trošku mi to pripomína situáciu, keď sa odvolávali ministri Radičovej vlády, keď my sme tu sedeli do jedného pri každom jednom a ku každému vystúpeniu opozičného politika - a to tu bola nastúpená že iná liga - išla dvojička zo strany koalície. Kde sú dnes? Je jasné... (Reakcia z pléna.)
Je jasné, že SMER tu nebude, pretože takisto by rád videl Andreja Danka v politickom dôchodku. Je jasné, že tu nie je MOST - HÍD, lebo sú tam ešte stále slušní ľudia, ktorým takéto obchádzanie zákonov a pravidiel stačí, teda nestačí a prekáža.
Ale že tu nie je SNS, strana, ktorá by si mala do posledného muža a ženy a poslednej nohy stáť za svojím predsedom, tak to je, nehnevajte sa, hanba. SNS, tá strana, ktorá menila zákon o politických stranách, aby sa tu štandardizovalo prostredie? Aby sme mali veľké európske strany, ktoré budú reálne reprezentovať záujmy občanov? Kde je ten tlak znútra SNS na to, aby predseda strany odstúpil? Kde sú tí straníci, ktorí hovoria, toto nemôže byť, takéhoto predsedu nemôžme mať?! Dosť, že nám spravil hanbu ten ožran Slota, toto už neznesieme! Kde sú? Zalezení pri fľaške na kluboch, čakajúci na hlasovanie dneska večer.
Toto, vážení, je vizitka slovenskej spoločnosti, nie tých ľudí tam vonku, ale spôsobu, akým je spravovaná touto koalíciou a politikou, ako bola robená do dnešného dňa, a toto je tá vec, ktorá sa musí zmeniť.
Je jedno, ako dnešné hlasovanie dopadne, lebo tie kolesá už sa krútia. Či už sa pozreme na stále psychotickejšie výčiny predsedu SMER-u, či sa pozrieme na rastúci populizmus aj pri témach, kde by sme všetci mali ťahať za jeden povraz, ako je napríklad pakt o migrácii, ktorý by mal prejsť týmto parlamentom nepovšimnutý, pretože je to jednoducho súčasť medzinárodného práva a plánu, ako sa s migráciou globálne vysporiadať, či už je to spôsob, akým sa organizujú tieto turbo schôdze parlamentu, kde v podstate sme tu od rána do večera a k žiadnemu zákonu nevystúpi nikto z koalície, či je to obchádzanie legislatívneho procesu podávaním poslaneckých návrhov, aby verejnosť nemala možnosť sa k niečomu vyjadriť. Toto všetko sú syndrómy padajúcej moci, ktorá nevládze, kope, hľadá nepriateľov a robí všetko pre to, aby sa ešte zachránila pri posledných kúsočkoch toho, čo dokáže udržať v rukách. A toto je to, kvôli čomu dnešná schôdza naozaj je. Aby bol jasne vyslaný signál, že týchto bezcharakterných ľudí má kto vystriedať, že tu existuje alternatíva.
A zopakujem ešte raz. Práve preto dennodenne pracujem na tom, aby sily ako Progresívne Slovensko rástli, lebo takto to už v tomto štáte nemôže ísť. A tú dizertačku kľudne dopíšem až potom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, Martin, ja len poviem jednu vetu. Žiaľ, ako hlboko sme klesli.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja určite poviem už veci, ktoré sme tu dnes počuli, ale možno pridám aj niečo nové.
A začnem však s osobnou skúsenosťou, tá sa odohrala pred jedenástimi rokmi, keď som učila ešte na strednej škole dejepis a slovenčinu a dala som študentom za úlohu vypracovať seminárne práce. Ja som bola vtedy mladá nadšená učiteľka, robila som si poctivé prípravy, tie sa snažím robiť si dodnes, a tak som si v rámci pozerania si rôznych textov pozerala aj stránky referaty.sk alebo tie také stránky, kde si študenti môžu uverejňovať svoje seminárky. Nuž, zadala som študentom tému práce a potom doma v kľude s čajom som si kontrolovala všetky tieto práce jednu po druhej. Odrazu sa mi dostala do rúk jedna a ja som mala akoby déja vu, ale veď ja som ten text už niekde čítala. Chvíľu som zisťovala a pátrala, že kde to asi tak mohlo byť, a vôbec to nebolo také ťažké zistiť. Klikla som si na stránku referaty.sk, zobrala som si do ruky fixku a hovorila som si: "Tak, môj zlatý študent, ja si idem teraz pozrieť, ako si mi ty to pokradol." Fixka mi bola úplne zbytočná, pretože milý študent si celý text doslova odkopíroval. No aspoň som ušetrila, však učiteľom sa zle žije, tak ostala mi aspoň tá farebná náplň do tej fixky. Čo som urobila? No predsa som to nemohla nechať tak. Do mňa vošlo tisíc jedov a hovorím si, že toto je absolútne neakceptovateľné a absolútne dehonestujúce učiteľa. To, že ten žiak je lenivý chumaj a iba ukázal, aký je lenivý a lajdácky, je jedna vec, ale robiť debilov z učiteľov, tak to už mi aj vtedy, a pamätám si to veľmi dobre, prišlo ako veľmi vážne. Dostal pätku, čo iné mohol dostať, päťku a pred celou triedou som povedala, prečo tú päťku dostal, že takéto veci absolútne sa nemôžu nielen v triede na strednej škole tolerovať, ale v celom systéme sa nemôžu tolerovať.
Vtedy by mi ani vo sne nenapadlo, že veľmi podobnú situáciu, ako som ja riešila na strednej škole, budeme riešiť dnes tu na pôde parlamentu. Je mi jasné, že takéto situácie sa aj v dnešnej dobe, hoci doba postúpila, niektoré veci ostávajú stále rovnaké, opakujú. Či na stredných, alebo na vysokých školách. A vždy budú existovať lajdácki študenti a vždy budú existovať lajdácki učitelia. Musím strieľať aj do vlastných radov, žiaľ, je to tak. Problém je v tom, že ten slovenský systém celé toto lajdáctvo len a len podporuje.
Táto hlúpa, ba až priam trápna aféra Andreja Danka a jeho rigoróznej práce nie je len o chromej morálke, kultúre a etike jedného študenta, ale najmä o celom spráchnivenom systéme. Andrej Danko nie je zďaleka jediný, ktorý využil svoje známosti a svoje peniaze na to, aby si ten svoj titul kúpil, tie štyri ozdobné písmenká: J, U, D, r., povedzme si, nie je jediný, určite ich po tomto svete a našom krásnom Slovensku chodí oveľa viac, ľudí, ktorí svoje tituly získavajú nie legálne, ale podvodom.
Andrej Danko môže byť spokojný, pretože sám sa zaradil k iným akademickým velikánom. Ja by som len spomenula napríklad Renátu Zmajkovičovú alebo takého ministra práce Jána Richtera, jeho bakalársky titul radšej skartovali a tému svojej práce si ani nepamätá. Len mimochodom, tú okrasu JUDr. získal na rovnakej škole ako Andrej Danko, to je taká milá náhoda. Ale samozrejme, že tie opletačky s odpisovaním prác mali aj iní, napríklad bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, no aj Ján Figeľ získal titul za opísanú brožúru o Európskej únii. No ale tam aspoň rektor vysokej školy na rovinu a chlapsky povedal, že Figeľ dostal titul za to, že urobil veľa dobrého pre Slovensko.
Nuž keď sa vrátim napríklad k ministrovi Richterovi, ten si nevedel spomenúť na názov práce, ktorú napísal len pred pár rokmi. Ja teda neviem, ja si často hovorím, že mám krátkodobú selektívnu pamäť, ale na názov svojej práce si viem veľmi dobre spomenúť, hoci bola napísaná už v roku 2005, a napriek tomu, že v mojom živote som stratila celkom dosť vecí, diplomovú prácu som nestratila, mám ju dodnes doma. Dokonca som v nej našla aj výpisky z roku 2005, ktoré mi slúžili k tomu, aby som ju dokázala samostatne vypracovať.
Nikdy by som neverila, že tú prácu si otvorím, celú prečítam ešte a že dokonca z nej budem môcť aj citovať. No ale ja si z nej zacitujem, pretože pri charakteristike jednej z postáv, moja práca sa volala "Jozef Cíger-Hronský: Svet na trasovisku", má to taký názov, ktorý je vhodný aj na dnešnú situáciu. V nej bola postava negatívna, volá sa Lojza Pátek, ktorý, budem teraz citovať zo svojej diplomovej práce, "je človek skaza. Nemajúci žiadny vzťah k rodnej zemi ani národu, nerešpektujúci zákony ľudské, nieto ešte nejaké iné. Lojza Pátek je mravným a morálnym nepodarkom z produkcie sveta tam vonku. Prinajlepšom je zlodej, skrátka, stratená, zlá, zlomyseľná, koristnícka, chladnokrvná a vypočítava existencia, neštítiaca sa ani najhorších foriem zloby. V Lojzovi akoby fungovali štyri stránky: mužská, detská, neľudská a démonická. Detská sa uplatňuje v potrebe splniť si sen, stať sa hrdinom a zároveň mu dovolí chvastať sa a živiť v sebe myšlienku o svojej neporaziteľnosti. Neľudská stránka ovplyvňuje Lojzovu myseľ v najväčšej miere, tá mu dovoľuje klamať, zvádzať bez toho, aby sa mu čo i len trochu pohýbalo svedomie, ktoré ale v jeho prípade absolútne absentuje".
A tak som si spomenula, že takéhoto človeka ja tuším aj poznám a dosť veľa z jeho charakteristických čŕt mi sedí aj na druhého najvyššieho ústavného činiteľa pána magistra Andreja Danka.
Nuž ale vráťme sa späť k jadru. Dnešný systém dovoľuje fungovať rôznym firmám, ktoré podporujú lajdáckosť študentov a podporujú aj nevšímavosť učiteľov, teda tých nevšímavých učiteľov, by som skôr povedala.
Tieto stránky, keď si ťuknete na internet, volajú sa všelijako, ja som si zhodou okolností klikla na stránku podklady.sk. Tá vám vypracuje podklady pre bakalársku prácu, diplomovú prácu, rigoróznu prácu, samozrejme, sú to podklady za nejaké finančné príspevky. Zaručí sa anonymita, no samé tie okrasné slovíčka krásne, tá práca bude, skrátka, ako lusk. Problém je v tom, že na samotnej tej stránke podklady.sk som si rozklikla rigorózna práca a opäť sa mi v tej mysli ukázalo to déja vu. Pretože chvíľočku predtým som si len tak zo zaujímavosti prečítala na Wikipédii, ako tam charakterizujú rigoróznu prácu. Presne tými istými slovami v dvoch odsekoch ako na stránke podklady.sk. Tak mi, prosím, povedzte, kam sme to už my dospeli, keď takéto vysoko odborné stránky kompilujú, používajú plagiátorské metódy, kam sme naozaj už len prišli? Je to, skrátka, celý tento systém jedna veľká katastrofa.
Ako učiteľka určite nie som jediná, kto nemôže akceptovať spôsob, akým pán Andrej Danko prišiel k svojmu titulu, lebo k nemu prišiel ako slepé kura k zrnu. A nemôžem sa takisto zmieriť s tým, že druhý najvyšší ústavný činiteľ získal tie dobre znejúce štyri písmenká nečestným spôsobom. Svojou rigoróznou prácou Andrej Danko dokázal akurát to, že v roku 2000 vedel používať klávesové skratky, za čo mu tlieskam. Problém je v tom, že prekopírovať text, hoci aj nie celkom chtiac, vie aj môj deväťmesačný syn, rovnako ako vie celkom obstojne bľabotať, že mu niekedy vlastná mater nerozumie. No a ja sa pýtam, ako máme teraz nastavenú latku predsedu parlamentu, keď tieto dve základné veci spĺňa aj batoľa?
No ale späť k práci. My vlastne nevieme, či Andrej Danko zvládol aspoň tie písmenká Ctrl C, Ctrl V ako klávesové skratky alebo či len jednoducho neprebral kompletný text študentky Shrakkour a len si tam vymenil svoje meno. Tá práca v celej nahote ukázala tie najhoršie praktiky nášho vysokého školstva, lebo - poviem to, ako to je - tie štyri čarovné písmenká pred menom, a už som tu povedala, ste si nekúpili jediný.
To, čo ma v tom môže ešte ako-tak utvrdzovať, je reakcia právnickej komunity, ktorá nebola nijaká a možno ani pán Danko, ani iní právnici si neuvedomili, ako veľmi táto aféra práve tejto sfére môže poškodiť. Pretože z čisto osobného pohľadu teraz, ja keď si mám vybrať alebo mala som si v minulosti vybrať, či pôjdem za JUDr., alebo Mgr., tak sa mi zdalo, že ten JUDr., ten hádam bude sčítanejší, bude mi vedieť lepšie pomôcť ako ten človek s titulom Mgr. Dnes, dnes teda už nemusím nad tým vôbec rozmýšľať, keďže je úplne jasné, že titul JUDr. sa dá získať približne za cenu asi 400 až 1 000 eur pri použití klávesových skratiek, ukradnutí cudzej práce, skutočne mi to môže byť absolútne šumafuk.
Trošku ma zaráža, že tá právnická komunita, ktorá z tejto ozdoby ťaží, je ticho a advokátska komora nevydala jediné relevantné stanovisko, teda okrem toho, že berie na vedomie zriadenie komisie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Mimochodom, táto komisia, si myslím, že by mala dostať väčšiu dôveru verejnosti, pretože naozaj ide o úprimnú snahu odhaliť ten rozsah plagiátorstva vo viacerých prípadoch, nielen v prípade Andreja Danka. Takže znižovať jej kredit je absolútne nemiestne, skôr by sa takáto aktivita mala podporiť ako zaznávať.
Ďalej ešte ma prekvapuje aj mlčanlivosť Slovenskej rektorskej konferencie, ktorá žiada síce navýšiť rozpočet pre vysoké školy, čo, na tom sa všetci zhodneme, že ten rozpočet sa navýšiť musí. Ale za čo? Aby sa naďalej tolerovali podvodníci a hochštapleri? No, najskôr by sa mal asi vyčistiť chliev a potom by sa mohlo urobiť čokoľvek iné, lebo môj manžel mi spomínal ešte príhodu z roku 2005, keď boli za vtedajším ministrom financií ako zástupcovia Študentskej rady vysokých škôl, vtedy bol ministrom financií Ivan Mikloš, a žiadali viac peňazí, to je taký neverending story, stále sa žiada viac peňazí a stále nie sú, a ten im povedal na ich požiadavky nasledovné: "Chlapci, ja by som tam tie peniaze rád pustil, ale kým tam bude taký bordel, tak ich budeme hádzať do čiernej diery. Najprv reforma, potom peniaze."
No, mal pravdu a ja mám stále dojem, že od roku 2005 sa v tom našom školstve, žiaľ, nič nezmenilo k lepšiemu. No a potom, keď vysoké školy nie sú schopné ani len morálne odsúdiť falošných študentov a podvádzajúcich profesorov, niet sa čo čudovať, že študenti nám odchádzajú do Čiech, kde mimochodom od roku 2016 môžu odoberať neprávom udelené tituly. A myslím, že by sme sa mali tým na najbližšej schôdzi aj zaoberať a legislatívne túto problematiku začať riešiť. Možno by stačilo také malé legislatívne Ctrl C, Ctrl V, hádam by nám bratia Česi odpustili.
No ale vrátim sa ešte k pánovi predsedovi parlamentu a chcem sa ho spýtať, aký signál vysiela študentom - že podvádzanie je v poriadku? Že byť lenivý a lajdácky sa opláca? Že krádež ich dokáže katapultovať až do čela Národnej rady? Ako majú rodičia, učitelia vysvetľovať deťom, aby k štúdiu pristupovali poctivo, keď ich tie môžu odbiť v štýle: "Danko môže a ja nie?"
Pán predseda, ste človek, ktorý má plné ústa kultúry, dôstojnosti a neviem čoho všetkého ešte, no vaše činy sú v príkrom rozpore s vašimi slovami. Najvýstižnejšie pomenovanie pre takéhoto človeka je klamár, slaboch a prospechár. A takáto zvláštna zmes na čele nášho parlamentu nemá čo robiť.
Už sme to počuli a nepochybne to budeme aj počuť, že Andrej Danko musí zostať na čele parlamentu, lebo inak by padla táto vládna koalícia a na predčasné voľby krajina ešte nie je pripravená. Krajina by aj bola, ale koaliční poslanci asi nie sú.
V januári a februári bolo predsa pre túto koalíciu nemysliteľné, aby vláda existovala bez Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. Máme november a vláda funguje aj bez nich. Takisto by mohla fungovať aj bez Andreja Danka ako predsedu Národnej rady. Ak tento post patrí SNS, ja v kultúrnom výbore mám minimálne dvoch kolegov, ktorí, si myslím, že by ho bez problémov vedeli nahradiť. Nech sa páči. A pán Danko by si tak mohol sedieť ako poslanec v laviciach a hrkútať s pánom Ficom a pánom Kaliňákom. Samozrejme, ideálne by bolo, keby sa vzdal aj poslaneckého mandátu, ale tak na toľko, neviem, sebareflexie, či až máme.
Ja viem, že som asi naivná, keď verím v šťastné konce, ale zrejme pán Danko je presvedčený, že je na túto funkciu zrodený. Takže takýto variant asi do úvahy nepríde.
No ale aby som to už na koniec zhrnula. O, už toľko času som už pretárala?
Andrej Danko aký je kapitán, taký je JUDr. a presne taký je aj človek. Je, skrátka, falošný. Keby som bola mierumilovnejšia, tak si dovolím zacitovať text jednej pesničky, ktorá znie: "že do batôžka si nalož pretvárku, lož a faloš a potom ich hoď z mosta do studne", ale myslím si, že takáto mierumilovnosť v dnešnej situácii asi nie je celkom namieste, pretože z môjho pohľadu človek falošný, klamár, zlodej môže akurát tak predávať kebaby poslancovi Mazurekovi a nie byť druhý najvyšší ústavný činiteľ.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Natália, si mi pripomenula jednu epizódu, ktorú mi hovoril kamarát, ako jeho študentský kolega na škole, ktorý po večeroch radšej na chodboviciach pil, než by študoval, hrdo priniesol svojmu profesorovi teda prvý draft jeho diplomovej práce a profesor po zbežnom prelistovaní povedal: "To je výborná práca, pane kolego! Jediný problém, já nejenže ji četl, já ji psal."
Takže presne pri tej epizódke s referátmi niektorí už sú tak hlúpi, že si ani nepozrú, že od koho to odpisujú a komu to nesú. A potom takýmto spôsobom končia. Určite je to niečo, čo by sa nemalo podporovať. Kvôli tomu tu dnes sedíme a ja verím, že to aj šťastne dobojujeme a do nového roku pôjdeme s novým predsedom parlamentu.

Natália, vôbec si netárala, ako si na konci rozprávala, hovorila si úplne k veci aj skúsenosti. A všetci vieme, že Slovensko má problém s odlivom mozgov. Všetci vieme, že naše vysoké školy veľmi ťažko konkurujú v zahraničí, že za posledných desať rokov alebo desaťročí sa s ich kvalitou a nesmierne vysokým počtom nespravilo absolútne nič a vďaka otvoreným hraniciam môžu mnohí študenti naozaj vycestovať do iných krajín. A všetky tie medzinárodné porovnania na naše vysoké školy umiestňujú na tých najnižších priečkach a univerzity v okolitých krajinách, v Česku a v Rakúsku, sú úplne vysoko nad nimi.
A ty si povedala jednu vetu a ja ju úplne zopakujem: "Kedy sme počuli nejaké vyhlásenie rektorskej konferencie?" Kedy sme počuli nejaký signál z ich strany, z toho zoskupenia tých najmúdrejších a najpomazanejších ľudí, ktorí majú prezentovať tú akademickú hrdosť a tie vysoké školy? Kedy sa títo páni konečne ozvú a povedia nám, čo si o tomto myslia?

Ďakujem. Ja by som reagoval na tú zmienku o tom, že ako nádejní študenti chodia radšej študovať do Čiech. Je to veľká pravda. A pravda je tiež tá, že práve v právnických povolaniach tí najlepší sú tí, ktorí vyštudovali v Čechách.
Avšak čo je menej známe, je to, že o tom, aký je stav slovenských vysokých škôl, sa dozvedeli už aj ľudia v Čechách a tak tí, ktorí chcú mať titul v Čechách a nemajú na to, aby ho tam dostali, tak chodia na Slovensko. A je medzi nimi viacero politikov a viacero ľudí, ktorí žijú z toho, že mať titul je dôležitejšie, ako mať vzdelanie.

Vážený pán prítomný podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, viacerí z mojich predrečníkov začali tým, že nebudú hovoriť o Andrejovi Dankovi, ale o niečom dôležitejšiom. Ja, naopak, chcem hovoriť o Andrejovi Dankovi a budem hovoriť o Andrejovi Dankovi.
Je veľmi veľa dôvodov, pre ktoré by Andrej Danko nemal byť predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Andrej Danko spochybňuje zahraničnopolitickú orientáciu Slovenskej republiky, ťahá nás na východ a robí nám v zahraničí hanbu. Andrej Danko je predsedom strany, ktorá obsadila ministerstvá, na ktorých sa dejú hanebné kšefty a rozkrádačky. SNS prichádza nezriedka aj s hlúpymi návrhmi a s návrhmi a rétorikou, ktorá šíri nenávisť. Ale nič z toho nie je predmetom rokovania dnešnej schôdze. Dôvodom, pre ktorý skupina poslancov navrhla odvolať Andreja Danka z postu predsedu Národnej rady, je jeho plagiátorstvo. Budem sa teda venovať jeho plagiátorstvu.
A aby sme iba nemoralizovali, ako tu opakovane hovoria fašistickí poslanci, tak si teda povedzme, v čom je problém. Problém je v tom, že na Univerzite Mateja Bela boli vypracované a obhájené dve rigorózne práce s rovnakým názvom "Verejná správa a jej charakteristické črty", s rovnakým obsahom, rozsahom a aj s rovnakým textom, čo je problém. Jednu z nich obhájil Mgr. Andrej Danko v roku 2000 a druhú dnešný advokát Daniel Pisák v roku 2001. Čiže tá práca Mgr. Andreja Danka bola o rok skôr.
Aké sú možné vysvetlenia toho, že máme dve rovnaké rigorózne práce?
No, jednou je to, že Andrej Danko vypracoval svoju prácu samostatne a ten druhý, ktorý obhajoval rigoróznu prácu rok po ňom, ju jednoducho skopíroval, opísal.
Druhá možnosť je, že ju obaja opísali od niekoho tretieho, ktorý podobnú prácu obhajoval alebo vypracoval pred nimi.
Keby sme vedeli iba tieto dve informácie alebo túto informáciu, že tie dve práce sú zhodné, asi by sme sa nevedeli rozhodnúť medzi týmito možnosťami. Problém je, že Pisákova práca je evidentne plagiát. A nie sú v nej prevzaté pasáže z Dankovej práce, ale z iných prác.
Z čoho teda magister Danko a pán Pisák odpisovali? Odpisovali od Michala Gašpara a jeho diela "Moderná verejná správa", od Dušana Hendrycha "Základy správní vědy", to museli predkladať, lebo to bolo v češtine, od Petra Škultétyho a kol. "Správne právo hmotné", Jozefa Prusáka, Petra Škultétyho a Sone Čapkovej "Optimalizácia uplatnenia verejnej moci v miestnych podmienkach" a od Kataríny Tóthovej a kol. "Základy správneho práva hmotného".
Budem citovať, aby to bolo jasné, budem citovať obľúbený denník pána predsedu Národnej rady, Denník N, ktorý o tomto napísal a je to dôležité prečítať: "Po úvode obsahujúcom jednu stranu je odkopírovaných hneď 20 strán z českej publikácie Základy správnej vedy od autora Dušana Hendrycha. Príliš sa nenatrápil, pracoval s 25 stranami knihy, z ktorých mnohé použil celé, len kde-tu vypustil pár viet. Vlastný text autora chýba v Pisákovej verzii po skopírovanom začiatku aj na nasledujúcich 25 stranách, tie pochádzajú z dvoch kníh. Zhruba 13 strán vzal zo Základov správneho práva hmotného od bývalej ministerky spravodlivosti za HZDS Kataríny Tóthovej a zvyšok odkopíroval od Petra Škultétyho, ktorý napísal publikáciu Správne právo hmotné. Ďalších 11 strán v podstate vcelku prevzal z knihy Moderná verejná správa od Michala Gašpara. Uprostred ich iba predelil 9-stranovou vsuvkou, kam vložil kompletne prevzatú stať z kapitoly od Petra Škultétyho v knihe Optimalizácia uplatnenia verejnej moci v miestnych podmienkach. Zvyšok práce je odkopírovaný opäť od Tóthovej, 4 strany knižky použil do svojej práce štýlom Ctrl C, Ctrl V, rovnako si 2 stranami ešte vypomohol zo Škultétyho knihy o správnom práve." Koniec citátu.
Takto to mal urobiť Andrej Danko, že citoval z nejakej knihy alebo učebnice, tak mal na začiatku vyznačiť, že začína citát, na konci dať úvodzovky hore a povedať, odkiaľ ten citát pochádza. Aj keď v odbornej, odbornej knihe, práci by tie citáty nemali byť až také dlhé, ako som, ako som teraz citoval, ale povedzmeže rigorózna práca, nebuďme takí prísni, keby tam boli úvodzovky dole, úvodzovky hore a uvedené, odkiaľ je to prebraté, asi by sme tu dnes neboli a najbližšie by sa parlament stretol až budúci týždeň.
No, čo to môže znamenať? Existuje jednoduché logické pravidlo, ktoré hovorí, že ak A sa rovná B a B sa rovná C, tak potom aj A sa rovná C. Čiže ak je Dankova rigorózna práca zhodná s Pisákovou rigoróznou prácou a Pisákova rigorózna práca je plagiát komplikovaný z viacerých starších kníh, tak potom je evidentné a úplne jednoznačné, že aj Dankova rigorózna práca je plagiát kompilovaný z rôznych starších kníh. Iná možnosť jednoducho neexistuje. Ak A sa rovná B a B sa rovná C, tak aj A sa rovná C. Ak je Pisákova práca plagiát a Dankova je s ňou zhodná, tak aj Dankova práce je plagiát.
No, ale opäť sa dostávame k tomu, že aj tu sú možné viaceré, viaceré vysvetlenia, spomeniem tri, ktoré sú podľa mňa možné.
To prvé je, že Danko vypracoval ten plagiát a Pisák to od neho skopíroval.
Druhá možnosť je, že Danko aj Pisák skopírovali plagiát, ktorý vypracoval pred nimi niekto iný.
A tretia možnosť je, že Danko aj Pisák dali urobiť svoju rigoróznu prácu niekomu inému, ktorý buď ten plagiát sám vypracoval, alebo ho jednoducho skopíroval od niekoho iného, kto ten plagiát predtým vytvoril.
Ani jedna z týchto troch možností, a iné mi veľmi nenapadajú, nie je v poriadku a nie je v súlade s požiadavkami na záverečné a rigorózne práce, ani s tými súčasnými, ani s tými, ktoré platili v čase, keď magister Danko svoju rigoróznu prácu obhajoval.
Magister Danko v rigoróznej práci podpísal čestné vyhlásenie, že tú prácu vypracoval samostatne. A iba jedna z týchto troch možností je, že ju vypracoval naozaj samostatne, a to tá prvá, za predpokladu, že ten plagiát samostatne aktívne spracoval, skompiloval, nakopíroval to tam z tých učebníc a kníh, v tom prípade by to bola samostatná práca, nie taká, akú má na mysli vysokoškolský zákon a príslušné predpisy nižšej právnej sily, ale bola by to aspoň samostatná práca.
Pokiaľ úplne skopíroval existujúcu prácu, tak to už veľmi samostatné nebolo, a pokiaľ mu ten plagiát dodal niekto iný, asi nie preto, že je to chlapec z dediny, ale že mu zaplatil, taká je možnosť, tak, tak v tom prípade by tá práca nebola samostatne vypracovaná. Poľahčujúcou okolnosťou je, že, chudák, magister Danko možno ani nevedel, že je to plagiát, možno si myslel, že platí za originálnu prácu. Ale ani tento postup nie je v súlade so zákonom a s tým, ako má byť vypracovaná rigorózna práca. Lebo keď študent alebo v tomto prípade absolvent magister Danko niekomu zaplatil, aby mu spracoval a kompletne dodal prácu, na základe ktorej magister Danko získal titul JUDr., tak to nie je postup v súlade so zákonom, pretože si ju mal spracovať samostatne.
Opäť sme dnes zabŕdli do významného rozdielu medzi plagiátom a kompilátom. Pán Danko vo svojej úvodnej reči, ktorú povedal mimo rozpravy, aby sa vyhol možnosti faktických poznámok, konštatoval: "Rigorózna práca nemá parametre vedeckej práce a môže byť robená aj metódou kompilácie. Napíšte si to, kompilácie." A ďalej povedal, že ak by mu predpísali 40 % vlastného textu, nemal problém by ho tam napísať. No, možno to ešte pánovi Dankovi nikto nepovedal, ale celá rigorózna práca má byť vlastný text autora rigoróznej práce. To, že tam cituje alebo parafrázuje niečo z nejakých iných prác, ktoré boli predtým na tú tému publikované, je úplne v poriadku, pokiaľ to naozaj cituje, ale nie systémom Ctrl C, Ctrl V, opíšem od slova do slova celé strany alebo celé odstavce, neuvediem zdroj a nemám tam žiadny vklad.
Opäť budem citovať, aby som nebol obvinený z plagiátorstva. Veľmi zaujímavá definícia kompilátu je vo Wikipédii: "Kompilát alebo kompilácia", autor kompilátu sa volá kompilátor, čiže nie plagiátor, ale môžme ho volať kompilátor, "je dielo väčšinou vedecké, ktoré vzniklo skompilovaním viacerých iných diel. Kompilát niekedy nemá ďaleko k plagiátu. Ak niekto označí dielo za kompilát, má to väčšinou pejoratívny nádych. Výnimočne môže byť kompilát pozoruhodným tvorivým činom."
Andrej Danko sám označil svoje dielo za kompilát, tak neviem, či to myslel tak, že jeho dielo, že to má pejoratívny nádych, a teda že spochybňoval sám seba, to sa mi celkom naňho nehovorí. Možno si myslí, že on je ten výnimočný prípad, keď je kompilát pozoruhodným tvorivým činom. Nechcem to nejako zosmiešňovať, lebo, lebo je pravda, že aj v záverečných prácach, nepochybne aj, aj v rigoróznych prácach kompilácia, alebo teda prehľad doterajších poznatkov o danom, danej téme má svoje miesto, ak sa korektne, korektne cituje, tak, tak málokedy to býva tak, že autor sám zjedol všetku múdrosť sveta a objavil niečo, o čom pred ním nikto nikdy nepísal.
Ale vzhľadom na to, že práca Andrej Danka a jeho nasledovníka advokáta Pisáka je zostavená formou kompilátu, ktorý sa nijako nelíši od plagiátu, vyslovujem vážnu pochybnosť, že ide o ten výnimočný prípad, keď je, keď je kompilát pozoruhodným tvorivým činom. A kompilát, samozrejme, že môže byť a v tomto prípade aj je plagiátom. Plagiát nie je, že zoberem jedno dielo a od slova do slova ho, ho prepíšem, aj keď možno magister Pisák tak postupoval pri opisovaní od magister Danka, ale plagiát môže byť určite aj formou kompilátu spracovaný.
No. A pán Danko hovoril tu v úvodnom vstupe o všetkom možnom, ale k tomu podstatnému sa nevyjadril, či si rigoróznu prácu vypracoval sám, alebo mu ju napísal niekto iný. To nám nepovedal. Povedal, že ukáže nejaké poznámky z prípravy na rigoróznu skúšku, ale nepovedal tu, že si tú prácu vypracoval sám. A nepovedal, ako je možné, že celé pasáže z jeho rigoróznej práce sú zhodné s pasážami kníh a učebníc, ktoré boli vydané pred vypracovaním jeho práce. Pretože máme tu len možnosti, že buď ich splagioval, prepísal, okopíroval on sám aktívne, alebo to nerobil samostatne a dal to niekomu vypracovať.
A obidve možnosti sú tak zlé, že takýto človek, ak má v sebe kúsok cti, už dávno nemal byť nieže predsedom Národnej rady, ale ani poslancom Národnej rady, ani predsedom Slovenskej národnej strany.
Záverom mi dovoľte, aby som predložil jeden doplňujúci návrh. Chcel by som navrhnúť, aby Národná rada hlasovala nielen o návrhu na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady, ale aj o vyslovení dôvery Andrejovi Dankovi ako predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce. Používam terminológiu, ktorú použil aj pán predseda Danko, keď zvolával tlačovú besedu, téma bola vzniknutá situácia, tak zachoval som tú terminológiu.
Keď bola zverejnená informácia, že rigorózna práca Andreja Danka je plagiátom, vyjadril sa pán predseda Danko, že má želanie uchádzať sa na najbližšej schôdzi Národnej rady opäť o dôveru. A ten doplňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s kolegami Kiššovou, Laurenčíkom a Kaščákovou, umožňuje presne toto, vychádza v ústrety tomu, čo žiadal pán predseda Danko, aby poslanci Národnej rady hlasovali nielen o zotrvaní Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady, alebo o odvolaní z tejto funkcie, ale v súlade s jeho vlastným želaním aj priamo, aby sme zistili dôveru voči jeho osobe, a to priamo v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce. Každý bude mať možnosť verejne, lebo o tomto sa bude hlasovať verejne, keďže je to doplňujúce uznesenie, nie tajne tam za plentou, nikto sa nedozvie, ako kto hlasoval, ale každý poslanec bude môcť povedať tým, ako zahlasuje, či dôveruje Andrejovi Dankovi.
Takže končím a idem prečítať v súlade s rokovacím poriadkom doplňujúci návrh k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, parlamentná tlač 1239.
Navrhuje sa doplniť uznesenie o nasledovný bod:
"Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Andrejovi Dankovi v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce dôveru."
Odôvodnenie som prečítal. A ja teda budem hlasovať rozhodne proti.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)