37. schôdza

Natália, vôbec si netárala, ako si na konci rozprávala, hovorila si úplne k veci aj skúsenosti. A všetci vieme, že Slovensko má problém s odlivom mozgov. Všetci vieme, že naše vysoké školy veľmi ťažko konkurujú v zahraničí, že za posledných desať rokov alebo desaťročí sa s ich kvalitou a nesmierne vysokým počtom nespravilo absolútne nič a vďaka otvoreným hraniciam môžu mnohí študenti naozaj vycestovať do iných krajín. A všetky tie medzinárodné porovnania na naše vysoké školy umiestňujú na tých najnižších priečkach a univerzity v okolitých krajinách, v Česku a v Rakúsku, sú úplne vysoko nad nimi.
A ty si povedala jednu vetu a ja ju úplne zopakujem: "Kedy sme počuli nejaké vyhlásenie rektorskej konferencie?" Kedy sme počuli nejaký signál z ich strany, z toho zoskupenia tých najmúdrejších a najpomazanejších ľudí, ktorí majú prezentovať tú akademickú hrdosť a tie vysoké školy? Kedy sa títo páni konečne ozvú a povedia nám, čo si o tomto myslia?

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem. Ja by som reagoval na tú zmienku o tom, že ako nádejní študenti chodia radšej študovať do Čiech. Je to veľká pravda. A pravda je tiež tá, že práve v právnických povolaniach tí najlepší sú tí, ktorí vyštudovali v Čechách.
Avšak čo je menej známe, je to, že o tom, aký je stav slovenských vysokých škôl, sa dozvedeli už aj ľudia v Čechách a tak tí, ktorí chcú mať titul v Čechách a nemajú na to, aby ho tam dostali, tak chodia na Slovensko. A je medzi nimi viacero politikov a viacero ľudí, ktorí žijú z toho, že mať titul je dôležitejšie, ako mať vzdelanie.

Pán poslanec Dostál. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec... Aha, pardon. (Zasmiatie sa v sále, lebo poslanec už stojí za rečníckym pultom.) Ja som vás pozeral v lavici. Pardon.
Nech sa páči.

Vážený pán prítomný podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, viacerí z mojich predrečníkov začali tým, že nebudú hovoriť o Andrejovi Dankovi, ale o niečom dôležitejšiom. Ja, naopak, chcem hovoriť o Andrejovi Dankovi a budem hovoriť o Andrejovi Dankovi.
Je veľmi veľa dôvodov, pre ktoré by Andrej Danko nemal byť predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Andrej Danko spochybňuje zahraničnopolitickú orientáciu Slovenskej republiky, ťahá nás na východ a robí nám v zahraničí hanbu. Andrej Danko je predsedom strany, ktorá obsadila ministerstvá, na ktorých sa dejú hanebné kšefty a rozkrádačky. SNS prichádza nezriedka aj s hlúpymi návrhmi a s návrhmi a rétorikou, ktorá šíri nenávisť. Ale nič z toho nie je predmetom rokovania dnešnej schôdze. Dôvodom, pre ktorý skupina poslancov navrhla odvolať Andreja Danka z postu predsedu Národnej rady, je jeho plagiátorstvo. Budem sa teda venovať jeho plagiátorstvu.
A aby sme iba nemoralizovali, ako tu opakovane hovoria fašistickí poslanci, tak si teda povedzme, v čom je problém. Problém je v tom, že na Univerzite Mateja Bela boli vypracované a obhájené dve rigorózne práce s rovnakým názvom "Verejná správa a jej charakteristické črty", s rovnakým obsahom, rozsahom a aj s rovnakým textom, čo je problém. Jednu z nich obhájil Mgr. Andrej Danko v roku 2000 a druhú dnešný advokát Daniel Pisák v roku 2001. Čiže tá práca Mgr. Andreja Danka bola o rok skôr.
Aké sú možné vysvetlenia toho, že máme dve rovnaké rigorózne práce?
No, jednou je to, že Andrej Danko vypracoval svoju prácu samostatne a ten druhý, ktorý obhajoval rigoróznu prácu rok po ňom, ju jednoducho skopíroval, opísal.
Druhá možnosť je, že ju obaja opísali od niekoho tretieho, ktorý podobnú prácu obhajoval alebo vypracoval pred nimi.
Keby sme vedeli iba tieto dve informácie alebo túto informáciu, že tie dve práce sú zhodné, asi by sme sa nevedeli rozhodnúť medzi týmito možnosťami. Problém je, že Pisákova práca je evidentne plagiát. A nie sú v nej prevzaté pasáže z Dankovej práce, ale z iných prác.
Z čoho teda magister Danko a pán Pisák odpisovali? Odpisovali od Michala Gašpara a jeho diela "Moderná verejná správa", od Dušana Hendrycha "Základy správní vědy", to museli predkladať, lebo to bolo v češtine, od Petra Škultétyho a kol. "Správne právo hmotné", Jozefa Prusáka, Petra Škultétyho a Sone Čapkovej "Optimalizácia uplatnenia verejnej moci v miestnych podmienkach" a od Kataríny Tóthovej a kol. "Základy správneho práva hmotného".
Budem citovať, aby to bolo jasné, budem citovať obľúbený denník pána predsedu Národnej rady, Denník N, ktorý o tomto napísal a je to dôležité prečítať: "Po úvode obsahujúcom jednu stranu je odkopírovaných hneď 20 strán z českej publikácie Základy správnej vedy od autora Dušana Hendrycha. Príliš sa nenatrápil, pracoval s 25 stranami knihy, z ktorých mnohé použil celé, len kde-tu vypustil pár viet. Vlastný text autora chýba v Pisákovej verzii po skopírovanom začiatku aj na nasledujúcich 25 stranách, tie pochádzajú z dvoch kníh. Zhruba 13 strán vzal zo Základov správneho práva hmotného od bývalej ministerky spravodlivosti za HZDS Kataríny Tóthovej a zvyšok odkopíroval od Petra Škultétyho, ktorý napísal publikáciu Správne právo hmotné. Ďalších 11 strán v podstate vcelku prevzal z knihy Moderná verejná správa od Michala Gašpara. Uprostred ich iba predelil 9-stranovou vsuvkou, kam vložil kompletne prevzatú stať z kapitoly od Petra Škultétyho v knihe Optimalizácia uplatnenia verejnej moci v miestnych podmienkach. Zvyšok práce je odkopírovaný opäť od Tóthovej, 4 strany knižky použil do svojej práce štýlom Ctrl C, Ctrl V, rovnako si 2 stranami ešte vypomohol zo Škultétyho knihy o správnom práve." Koniec citátu.
Takto to mal urobiť Andrej Danko, že citoval z nejakej knihy alebo učebnice, tak mal na začiatku vyznačiť, že začína citát, na konci dať úvodzovky hore a povedať, odkiaľ ten citát pochádza. Aj keď v odbornej, odbornej knihe, práci by tie citáty nemali byť až také dlhé, ako som, ako som teraz citoval, ale povedzmeže rigorózna práca, nebuďme takí prísni, keby tam boli úvodzovky dole, úvodzovky hore a uvedené, odkiaľ je to prebraté, asi by sme tu dnes neboli a najbližšie by sa parlament stretol až budúci týždeň.
No, čo to môže znamenať? Existuje jednoduché logické pravidlo, ktoré hovorí, že ak A sa rovná B a B sa rovná C, tak potom aj A sa rovná C. Čiže ak je Dankova rigorózna práca zhodná s Pisákovou rigoróznou prácou a Pisákova rigorózna práca je plagiát komplikovaný z viacerých starších kníh, tak potom je evidentné a úplne jednoznačné, že aj Dankova rigorózna práca je plagiát kompilovaný z rôznych starších kníh. Iná možnosť jednoducho neexistuje. Ak A sa rovná B a B sa rovná C, tak aj A sa rovná C. Ak je Pisákova práca plagiát a Dankova je s ňou zhodná, tak aj Dankova práce je plagiát.
No, ale opäť sa dostávame k tomu, že aj tu sú možné viaceré, viaceré vysvetlenia, spomeniem tri, ktoré sú podľa mňa možné.
To prvé je, že Danko vypracoval ten plagiát a Pisák to od neho skopíroval.
Druhá možnosť je, že Danko aj Pisák skopírovali plagiát, ktorý vypracoval pred nimi niekto iný.
A tretia možnosť je, že Danko aj Pisák dali urobiť svoju rigoróznu prácu niekomu inému, ktorý buď ten plagiát sám vypracoval, alebo ho jednoducho skopíroval od niekoho iného, kto ten plagiát predtým vytvoril.
Ani jedna z týchto troch možností, a iné mi veľmi nenapadajú, nie je v poriadku a nie je v súlade s požiadavkami na záverečné a rigorózne práce, ani s tými súčasnými, ani s tými, ktoré platili v čase, keď magister Danko svoju rigoróznu prácu obhajoval.
Magister Danko v rigoróznej práci podpísal čestné vyhlásenie, že tú prácu vypracoval samostatne. A iba jedna z týchto troch možností je, že ju vypracoval naozaj samostatne, a to tá prvá, za predpokladu, že ten plagiát samostatne aktívne spracoval, skompiloval, nakopíroval to tam z tých učebníc a kníh, v tom prípade by to bola samostatná práca, nie taká, akú má na mysli vysokoškolský zákon a príslušné predpisy nižšej právnej sily, ale bola by to aspoň samostatná práca.
Pokiaľ úplne skopíroval existujúcu prácu, tak to už veľmi samostatné nebolo, a pokiaľ mu ten plagiát dodal niekto iný, asi nie preto, že je to chlapec z dediny, ale že mu zaplatil, taká je možnosť, tak, tak v tom prípade by tá práca nebola samostatne vypracovaná. Poľahčujúcou okolnosťou je, že, chudák, magister Danko možno ani nevedel, že je to plagiát, možno si myslel, že platí za originálnu prácu. Ale ani tento postup nie je v súlade so zákonom a s tým, ako má byť vypracovaná rigorózna práca. Lebo keď študent alebo v tomto prípade absolvent magister Danko niekomu zaplatil, aby mu spracoval a kompletne dodal prácu, na základe ktorej magister Danko získal titul JUDr., tak to nie je postup v súlade so zákonom, pretože si ju mal spracovať samostatne.
Opäť sme dnes zabŕdli do významného rozdielu medzi plagiátom a kompilátom. Pán Danko vo svojej úvodnej reči, ktorú povedal mimo rozpravy, aby sa vyhol možnosti faktických poznámok, konštatoval: "Rigorózna práca nemá parametre vedeckej práce a môže byť robená aj metódou kompilácie. Napíšte si to, kompilácie." A ďalej povedal, že ak by mu predpísali 40 % vlastného textu, nemal problém by ho tam napísať. No, možno to ešte pánovi Dankovi nikto nepovedal, ale celá rigorózna práca má byť vlastný text autora rigoróznej práce. To, že tam cituje alebo parafrázuje niečo z nejakých iných prác, ktoré boli predtým na tú tému publikované, je úplne v poriadku, pokiaľ to naozaj cituje, ale nie systémom Ctrl C, Ctrl V, opíšem od slova do slova celé strany alebo celé odstavce, neuvediem zdroj a nemám tam žiadny vklad.
Opäť budem citovať, aby som nebol obvinený z plagiátorstva. Veľmi zaujímavá definícia kompilátu je vo Wikipédii: "Kompilát alebo kompilácia", autor kompilátu sa volá kompilátor, čiže nie plagiátor, ale môžme ho volať kompilátor, "je dielo väčšinou vedecké, ktoré vzniklo skompilovaním viacerých iných diel. Kompilát niekedy nemá ďaleko k plagiátu. Ak niekto označí dielo za kompilát, má to väčšinou pejoratívny nádych. Výnimočne môže byť kompilát pozoruhodným tvorivým činom."
Andrej Danko sám označil svoje dielo za kompilát, tak neviem, či to myslel tak, že jeho dielo, že to má pejoratívny nádych, a teda že spochybňoval sám seba, to sa mi celkom naňho nehovorí. Možno si myslí, že on je ten výnimočný prípad, keď je kompilát pozoruhodným tvorivým činom. Nechcem to nejako zosmiešňovať, lebo, lebo je pravda, že aj v záverečných prácach, nepochybne aj, aj v rigoróznych prácach kompilácia, alebo teda prehľad doterajších poznatkov o danom, danej téme má svoje miesto, ak sa korektne, korektne cituje, tak, tak málokedy to býva tak, že autor sám zjedol všetku múdrosť sveta a objavil niečo, o čom pred ním nikto nikdy nepísal.
Ale vzhľadom na to, že práca Andrej Danka a jeho nasledovníka advokáta Pisáka je zostavená formou kompilátu, ktorý sa nijako nelíši od plagiátu, vyslovujem vážnu pochybnosť, že ide o ten výnimočný prípad, keď je, keď je kompilát pozoruhodným tvorivým činom. A kompilát, samozrejme, že môže byť a v tomto prípade aj je plagiátom. Plagiát nie je, že zoberem jedno dielo a od slova do slova ho, ho prepíšem, aj keď možno magister Pisák tak postupoval pri opisovaní od magister Danka, ale plagiát môže byť určite aj formou kompilátu spracovaný.
No. A pán Danko hovoril tu v úvodnom vstupe o všetkom možnom, ale k tomu podstatnému sa nevyjadril, či si rigoróznu prácu vypracoval sám, alebo mu ju napísal niekto iný. To nám nepovedal. Povedal, že ukáže nejaké poznámky z prípravy na rigoróznu skúšku, ale nepovedal tu, že si tú prácu vypracoval sám. A nepovedal, ako je možné, že celé pasáže z jeho rigoróznej práce sú zhodné s pasážami kníh a učebníc, ktoré boli vydané pred vypracovaním jeho práce. Pretože máme tu len možnosti, že buď ich splagioval, prepísal, okopíroval on sám aktívne, alebo to nerobil samostatne a dal to niekomu vypracovať.
A obidve možnosti sú tak zlé, že takýto človek, ak má v sebe kúsok cti, už dávno nemal byť nieže predsedom Národnej rady, ale ani poslancom Národnej rady, ani predsedom Slovenskej národnej strany.
Záverom mi dovoľte, aby som predložil jeden doplňujúci návrh. Chcel by som navrhnúť, aby Národná rada hlasovala nielen o návrhu na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady, ale aj o vyslovení dôvery Andrejovi Dankovi ako predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce. Používam terminológiu, ktorú použil aj pán predseda Danko, keď zvolával tlačovú besedu, téma bola vzniknutá situácia, tak zachoval som tú terminológiu.
Keď bola zverejnená informácia, že rigorózna práca Andreja Danka je plagiátom, vyjadril sa pán predseda Danko, že má želanie uchádzať sa na najbližšej schôdzi Národnej rady opäť o dôveru. A ten doplňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s kolegami Kiššovou, Laurenčíkom a Kaščákovou, umožňuje presne toto, vychádza v ústrety tomu, čo žiadal pán predseda Danko, aby poslanci Národnej rady hlasovali nielen o zotrvaní Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady, alebo o odvolaní z tejto funkcie, ale v súlade s jeho vlastným želaním aj priamo, aby sme zistili dôveru voči jeho osobe, a to priamo v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce. Každý bude mať možnosť verejne, lebo o tomto sa bude hlasovať verejne, keďže je to doplňujúce uznesenie, nie tajne tam za plentou, nikto sa nedozvie, ako kto hlasoval, ale každý poslanec bude môcť povedať tým, ako zahlasuje, či dôveruje Andrejovi Dankovi.
Takže končím a idem prečítať v súlade s rokovacím poriadkom doplňujúci návrh k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, parlamentná tlač 1239.
Navrhuje sa doplniť uznesenie o nasledovný bod:
"Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Andrejovi Dankovi v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce dôveru."
Odôvodnenie som prečítal. A ja teda budem hlasovať rozhodne proti.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec. Ja by som vás chcel len upozorniť na čl. 89 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom sa píše, že predsedu Národnej rady Národná rada "volí a odvoláva v tajnom hlasovaní" a nie je možné mu vysloviť dôveru alebo nedôveru.
Vyhlasujem prestávku do 14.00 hod.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o návrhu na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 1239).
Pán navrhovateľ, spravodajca sú na svojich miestach.
Takže ďalším v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Milan Uhrík, ktorému odovzdávam slovo. (Reakcie z pléna.) Ďalší pán poslanec Mazurek. Nie je prítomný. Pán poslanec Simon. Nie je prítomný.
Pán poslanec Gröhling, nech sa páči. Pripraví sa pani poslankyňa Grausová.

Dámy a páni, prípad tejto práce pána Danka, ktorý dal najskôr utajiť v rozpore so zákonom a neskôr vysvitlo, že kopíroval aj iné knihy, tak ako som už spomínal vo faktickej pripomienke, úplne presahuje osobu predsedu parlamentu. Nie je to o ňom, ale o akýchkoľvek osobných či iných názoroch, táto kauza je už oveľa o niečom dôležitejšom a je to o signále, ktorý vysielame mladým ľuďom. Je o tom, čo hovoríme študentom o našom školstve.
My sa tu môžme rozprávať o tom, ako chceme zlepšiť školstvo, ako ho chceme skvalitniť. Keď sa udeje niečo takéto a parlament to odmieta riešiť, keď ministerka aj bývalý minister školstva nevidí problém v tomto, tak iba si položme otázku, že aký obraz o našom školstve to vytvára.
A sú tu tri veci, a to, že vytvára obraz o školstve, kde nie je dôležité niečo vedieť, ale mať konexie, kde sa netreba snažiť, ale poznať tých správnych ľudí, a kde sa úspech nemeria podľa zásluh, ale podľa toho, čo sa vybaví.
Máme tu diskutovať o tom, aké výsledky sú v PISA, ale načo budeme o tom rozprávať, keď to niekto vybaví alebo žiaci to môžu nejakým spôsobom opísať? Dnes zhodou okolností sa uskutočňuje Testovanie 5 a my ideme sa rozprávať o tom, že ako žiaci napíšu, alebo vybavíme tie správne odpovede, rovno im strčíme do rúk ten odpoveďový hárok, podľa ktorého potom tieto testy prepíšu. Alebo sa môžme rozprávať o výsledkoch maturít, aj tie sa dajú opísať a rovno ich môžu písať aj učitelia za žiakov, poprípade ohľadom vysokých škôl. A môžme stále o tomto diskutovať, že či chceme vytvárať obraz školstva, kde sa tituly získavajú takýmito spôsobmi a že keď niekto príde a keď sa na to príde, tak zodpovední ľudia túto vec neriešia a tvária sa, že je absolútne všetko v poriadku.
Ja sa teda pýtam, že čo na to povedia tí študenti, ktorí práve teraz v súčasnosti píšu tieto práce, všetci tí, ktorí ich už napísali a nemajú luxus z toho, že by ich mohli utajovať. V roku 2015 14 % mladých ľudí študovalo v zahraničí. Dnes 26-tisíc Slovákov študuje v Česku a každým rokom toto číslo je omnoho vyššie. Podľa nedávneho prieskumu Centra edukačného manažmentu a profesie.sk by veľká časť súčasných študentov radšej odišla študovať do zahraničia. A keby mali možnosť si opäť vybrať tú istú vysokú školu, konkrétne by to bolo až 40 % mladých ľudí, ktorí by odišli do cudziny.
Slovensko v súčasnosti dlho trpí odlivom mozgov a naše školstvo zas trpí tou negatívnou reputáciou a položme si opäť otázku, že čo asi urobí táto kauza s verejnou mienkou o našom školstve. Asi všetci si vieme odpovedať.
Aký obraz toto vytvára aj o dvoch univerzitách? Jednej, ktorá sa rozhodne, že dve tieto práce prejdú a udelí ich autorom titul a následne potom v rozpore so zákonom utají aj celú túto prácu, a druhej, ktorá záhadne stratí prácu s rovnakým názvom a počtom strán. Aký obraz toto vytvára o celom vysokom školstve? A čo si hlavne povie potom mladý človek, ktorý zvažuje štúdium na Slovensku? Že či tu bude chcieť ostať, keď uvidí, aké pomery vládnu na vysokých školách, ako tu panujú jednotlivé pravidlá, keď im príkladom ide niekto takýto, ako je pán predseda. A výsledok? Výsledok bude iba jeden: slovenské vysoké školy budú mať iba horšie renomé, ešte viac študentov pôjde študovať do zahraničia a ešte viac ich tam zostane a už sa nikdy nevrátia k nám na Slovensko.
Ja si myslím, a to bude také patotické, že, patetické, že sa musíme snažiť ukázať im, že sa tu oplatí pracovať a žiť a nie im ukazovať, že slovenské vysoké školy sú iba o nejakej protekcii a že študovať tu nemá zmysel a môžu rovno ísť do cudziny.
Ja stále počúvam od pani ministerky, ako sa máme inšpirovať severskými krajinami. Včera som to počul aj na výbore, kde sa preberali tie dotované obedy. Ja si myslím, že teda ministerka okrem toho, že sa inšpiruje severskými krajinami nejakými reformami, tak by sa mala inšpirovať aj tou politickou kultúrou, pretože týmto konaním robí zlé meno sebe celá SNS. Týmto konaním robí zlé meno Univerzite Mateja Bela, Právnickej fakulte. Týmto konaním robí aj zlé meno celému vysokému školstvu.
A teda nakoniec si kladiem iba jednu otázku: Nemáme už navrhnúť odvolávanie ministerky Lubyovej?
Ďakujem.

S faktickou poznámkou nikto.
Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.