37. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážení prítomní, ako lekár som nerobil rigoróznu prácu, ale robil som pri druhej atestácii atestačnú prácu. Bolo to ešte za bývalého režimu, vtedy boli obrovské problémy zohnať literatúru, dokonca nebolo ani našich učebníc, nieto ešte nejaké zahraničné literatúry.
Ale chcel by som povedať, že to, o čom sa tu dnes rozprávame, má dve roviny.
Prvá rovina je rovina toho, kto tú prácu robí. Môže to spraviť ako plagiát, kompilát, proste podvod alebo môže to spraviť seriózne.
A druhá rovina je univerzita, na ktorej to robí. Pretože ten človek, ktorý tú prácu robí, má školiteľa, ktorý by mu to nemal dovoliť a pustiť ho ďalej. Okrem toho má pri tej skúške oponentov, ktorí by mali zistiť, ako bola tá práca robená, mali by toho konkrétneho preskúšať a zistiť, či o tej téme niečo vie. Ak to je tak, ako to vyzerá, že to bol podvod, tak to vôbec nemalo prejsť a nemal dostať titul JUDr.
Viem, že v minulosti, a konkrétne to bolo aj z mojej rodiny, pri štúdiu práva tí, ktorí mali veľmi dobrý prospech a mali priemer počas štúdia do 1,1, tak nemuseli robiť rigoróznu prácu, pretože už pri promócii dostávali titul JUDr. Dneska to tak už nie je, ale jedno obdobie to tak bolo. Všetci ostatní potom museli robiť tú rigoróznu prácu a až potom, keď si ju obhájili, dostali tento titul JUDr.
Poviem vám jeden príbeh jednej mladej právničky, ktorá skončila školu na Trnavskej univerzite a v podstate hneď sa prihlásila a žiadala o to, aby jej pridelili tému na rigoróznu prácu. Veľmi ju fascinovalo aj na základe toho, že jej brat študoval bankovníctvo, tak veľmi ju fascinovali cenné papiere. Tak išla a požiadala na tých fakultách, alebo teda na odbore občianskeho práva a obchodného práva, že či by nemohla robiť prácu ohľadom zmeniek. Povedali jej, že je to veľmi úzka téma, ale že môže robiť prácu na tému cenné papiere. Takže jej dali túto prácu.
Rok na tom pracovala veľmi tvrdo a poctivo na tom pracovala. Túto prácu obhájila a obhájila ju teda s pochvalou. No a medzitým išla na konkurz do jednej renomovanej advokátskej kancelárie, kde ju prijali, a zhodou okolností táto kancelária v tej dobe mala Duckého zmenky. Táto kancelária mala zastupovať štát v kauze Duckého zmeniek. Tie Duckého zmenky už pochodili rôzne slovenské advokátske kancelárie a nikde nevedeli zistiť, či sú pravé, či nie, a proste ten spor sa ťahal veľmi dlho. Keď už v tejto kancelárii aj partneri a všetci starší advokáti tie zmenky poštudovali a neprišli na nič, tak teda ako najmladšej právničke dali tieto zmenky, že však robila rigo na tú tému, že by sa na to pozrela. No, tak ona to študovala a niečo sa jej na tom nezdalo a myslela si, že je na dobrej stope, a keďže vedela tú tému, teda pri tej rigoróznej téme prelúskala poriadne a prelúskala, samozrejme, aj názory odborníkov, tak zašla za niektorými odborníkmi a konkrétne za najväčšou odborníčkou v Čechách na brnenskej fakulte. A keď jej povedala, čo si o tom myslí, a pýtala sa, alebo teda na čo prišla a pýtala sa tejto pani profesorky na jej názor, tak tá pani profesorka jej povedala, že nemôže jej povedať, lebo že tá druhá strana, ktorá žiadala preplatenie tých zmeniek, bola za ňou a chceli sa s ňou radiť, dokonca chceli, aby im podpísala znalecký posudok, ktorý oni už mali vtedy vypracovaný, a že či by ona nepotvrdila, že ten znalecký posudok je relevantný. No ona to odmietla a nakoniec sa potom teda zistilo, že žiadna kapacita ten znalecký posudok nepodpísala. A nakoniec vieme, ako dopadli Duckého zmenky.
Duckého zmenky na základe toho, čo táto mladá právnička zistila, tak tí, ktorí chceli si uplatniť preplatenie týchto Duckého zmeniek, neuspeli. Teda konkrétne toto bola jedna zmenka, táto konkrétna zmenka bola v hodnote 1,2 mld. slovenských korún v tej dobe.
Medzitým ovšem padla vláda, zmenila sa vláda, z pravicovej vlády prišla vláda premiéra Fica. Vtedy to bolo, v podstate už bolo len potrebné na súde vyhlásenie rozsudku. Ale keďže vieme, že tie naše súdy to neurobia nikdy behom mesiaca, trvalo to niekoľko mesiacov, tak medzitým vláda Roberta Fica zobrala tejto advokátskej kancelárii túto kauzu, dala to svojej advokátske kancelárii, no a, samozrejme, úspešná bola iná advokátska kancelária.
Tento príbeh je taký dosť zaujímavý, preto som ho rozpovedal celý. Chcem ale povedať to, že tá rigorózna práca sa môže spraviť skutočne seriózne, skutočne síce s veľkou prácou a s veľkou námahou, ale to človeku môže niečo dať a môže to byť prínosom aj pre celú spoločnosť. A už vôbec z toho potom neni hanba.
A už len teda na okraj, tá mladá právnička je moja dcéra.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Tiež patrím k tým poslancom, ktorí ani neplánovali rečniť, ale prejav pána Danka ma inšpiroval a čosi som, akúsi, k akejsi úvahe, s ktorou by som sa rád s vami podelil. Ide totiž, neinšpiroval ma v tom zmysle ako viacerých mojich kolegov, ktorých dourážal aj osobne, lebo mne naozaj v tomto prípade vôbec nejde o osobu pána Danka, a ak by pán Danko nebol predsedom Národnej rady, tak o tomto povedzme diskutabilnom titule by som určite ja nediskutoval a myslím si, že asi nikto by nediskutoval.
Lenže ako predseda Národnej rady je doslova pokračovateľom Hurbana a to, ako iste uznáte, je vážna vec. Táto schôdza sa preto netýka osoby pána Danka, ale týka sa inštitúcie. Myslím si, že tak to vníma veľká časť opozície, a preto nezostala iba pri formálnych vyjadreniach povedzme predsedov klubov, aj taká možnosť tu bola. Však všetky argumenty napohľad už boli v médiách povedané a mnohé veci aj o tej rigoróznej práci, ktoré ja vôbec nechcem opakovať.
Táto rozprava má zmysel v tom zmysel, že zostane v pamäti ako jeden z momentov budovania štátu, lebo máme tu naozaj inštitúciu a jej predsedu, ktorý je jedným z pokračovateľov Hurbana a tradície slovenskej štátnosti od jej podstaty, lebo tá Národná rada bola vždy srdcom tej štátnosti, na začiatku vlastne úplne jedinou štátnou inštitúciou alebo patriotickou a za tie (pozn. red.: správne "tých") 200 rokov častokrát prerušovanou alebo existujúcou dokonca iba v exile. A dnes je znovu jadrom moci, čiže je to mimoriadne vážna inštitúcia, ak hovoríme, že v našom štáte je kríza dôvery v štát, tak je to aj kríza dôvery v Národnú radu.
Keď sa robia prieskumy, poslanci a vôbec Národná rada patria k najhorším, k najhoršie vnímaným politikom. Ľudia ešte ako-tak majú tak dôveru v ministrov, niektorí majú dôveru v nejaké iné exekutívne funkcie, ale v poslancov je veľmi nízka dôvera a vinu na tom majú aj v tomto prípade spôsoby pána predsedu Danka.
Čiže ešte raz, ide o inštitúciu, nie o jeho osobu, nejde o to, či predvádzal výložky, alebo intelektuálne nepoctivo nadobudnutý doktorský titul, ide o to, že ich predvádzal, že toto všetko sa deje vo funkcii predsedu Národnej rady. Diskusia sa vedie kvôli rešpektabilite Národnej rady, my sa jej zastávame a vlastne apelujem aj ja, spolu s viacerými aj ja apelujem na pána Danka, aby sa jej zastal aj on. Aby uznal jej význam a aby uznal, že Národná rada si zaslúži, aby bral vážne kritériá, vysoké kritériá, ktoré sú jednoducho vyššie, než sú na iné inštitúcie.
Chceme stabilizovať aj pri tejto diskusii pred občanmi alebo aspoň vniesť viac jasna do toho, čo všetko sa u nás smie a čo nesmie, kde sú tie hranice. Takéto rozpravy slúžia práve na to, aby sme sa zastali nejakej hranice. Ja viem, z akej doby pán Danko sa dovoláva, povedzme z ´90. rokov alebo z rokov, kedy vlastne veľmi na tom nezišlo, čo už je v tých papieroch, ktoré sa odovzdajú ako rigorózna práca.
Ako to, že dnes, a on sám je asi prekvapený, že to vyvolalo také pobúrenie všeobecné a prisudzuje to sprisahaniam, prisudzuje to dokonca medzinárodnému vplyvu tajomných osôb a tajomného denníka, že dnes táto z jeho pohľadu nevýznamná vec, že jeho rigorózna práca nie je celkom férovo napísaná, že takáto maličkosť vzbudzuje takú pozornosť. Si myslím, že je to veľmi namieste, pretože ide o budovanie štátu a ono sa jednoducho dostalo už do iného štádia, než bolo v ´90. rokoch. Vtedy sa prežrelo a zabudlo všeličo. Boli ľudia, čo aj po únose Michala Kováča, ktoré - to, že ho urobili Mečiarovi ľudia - bilo do očí, aj potom stále volili HZDS. Zdalo sa mi, že, zdalo sa im, že im nevadí, že žijú v takom štáte, kde niekto unesie ako politický spôsob inému politikovi dieťa. Myslím, že stále menej je tých zvyškov, tých troskov (pozn. red.: správne "trosiek") predošlých režimov, lebo priznajme si, že tento štát budujeme na troskách. Však nakoniec v Európe nikto nebuduje štát na zelenej lúke, aj my sme len jedni z tých, ktorí pokračujú v tom, čo bolo pred nami. Pred nami tam ležali na tejto pomyselnej lúke zvyšky prvej republiky - medzi nami tiež nedobudovanej - a potom ale hlavne zvyšky dvoch totalitných režimov; dvoch za polstoročie. A tie zvyšky ovplyvňujú charakter súčasnej politiky, ovplyvňovali aj vtedy charaktery ľudí, ktorí vtedy žili.
Aj pán Danko je z rodiny a z prostredia, ktoré do veľkej miery ovplyvnila normalizácia. Boli to roky, kedy sme žili pod tlakom zločineckého režimu a v nedostatkovej ekonomike. A tieto dve okolnosti spôsobili, že ľudia v akejsi teda veľmi nešťastnej a skarikovanej občianskej sebaobrane si hľadali cestičky a chodníčky, ako v takom režime prežiť. Ten režim teda nevyzeral na to, že niekedy za našich životov skončí, a tak sa ľudia snažili dostať decká na školy a urobiť im cestu životom aj sebe alebo dostať sa k nejakým výhodným zamestnaniam veľmi pochybnými spôsobmi. Ale všetko to korupčnenie a tie konexie a tie styky a častokrát členstvo v Komunistickej strane úplne účelové len kvôli kariére, to všetko bolo ospravedlnené predsa tým, že tu máme taký režim a taký neľútostný zločinný štát, ktorý na všetkom sedí. To kradnutie často bolo ospravedlnené tým, že veď ten štát nám všetko zobral, veď on nám nič nenechal a nakoniec aj hovorí, že to je všetko naše, že to je vlastne spoločné.
A tak sme žili teda v krajine, kde sa klamalo, kradlo a rôzne kľučkovalo. Pramálo bolo tých, čo hovorili to biblické áno, áno, nie, nie. Boli za to tresty aj hrdelné, áno, ten štát bol tak krutý, že za pravdu aj vešal, minimálne zatváral. Navyše nás obkolesovala železná opona, čiže ťažko bolo ujsť z takejto každodennej praxe, v akej sme žili polstoročie. Toto polstoročie sa malo skončiť v roku ´89, príbehy, ako žijeme dnes, dokazujú, dokazujú tieto príbehy, že sa neskončilo. To polstoročie, ktoré nás naučilo žiť v polopravde alebo v lži, ktoré nás naučilo ošmeknúť tam, kde by mala byť poctivosť, ktoré nás naučilo ospravedlňovať zlodejstvo, že veď si pomáha, je šikovný, tak asi pomáha svojej rodine, toto polstoročie s nami ďalej žije a žije aj v našich deckách, aj v mojich, aj vo vašich, podľa toho, ako ste ich vychovali. Podľa toho budú aj oni fungovať či už v politike, v súkromných životoch alebo v profesii.
Dámy a páni, bolo by namieste za tých pár sekúnd priznať sa, že aj mňa sa týkal problém s titulmi, kedysi v hlbokej totalite ma vyhodili z fakulty matematiky - fyziky a po revolúcii za mnou prišiel minister školstva, vtedajší, a upozornil ma, že vzhľadom na možnosť rehabilitácie by som mohol nadobudnúť vysokoškolský diplom, stačí sa prihlásiť a opísať svoj prípad. Niekoľko mesiacov naozaj platilo, že politickí väzni, pokiaľ sa toho dožadovali, bolo im prinavrátené vzdelanie, o ktoré ich totalitný režim obral. Keďže štúdium, ktoré som absolvoval, vlastne ten prvý stupeň som vlastne aj skončil, ma veľmi bavilo, mal som aj prospechové štipendium pred tým, než ma vyhodili, a veľmi som si vážil každého, kto vie matiku, fyziku, tak takúto ponuku, žeby som bol politicky rehabilitovaný, som vtedy odmietol. Napriek tomu, že som vedel, že čo to je žiť bez vysokoškolského titulu, že v tejto krajine on teda veľa pomôže, napokon aj v politike si ním mnohí pomáhajú. A veril som, že prichádzajú časy, keď predsa len bude žiť poctivo len z toho, čo si človek sám dokáže, či už v politike, v biznise alebo, alebo dajme tomu vo verejnom, v inom verejnom živote, než z toho, čo by takáto rehabilitácia priniesla mne.
Dnes pán Danko, ak by sa, ak by urobil ten malý krok dozadu, určite by ukázal, že politický príbeh Slovenska naozaj zabral a že tu istá noblesa pri hlave Národnej rady sa predsa len ozvala, že istý ostych a istá reflexia, že nepatrí úplne dozadu, nepozerá úplne dozadu do tých čias, keď sa všetko vybavovalo konexiami a nejakými protekciami, ale že uznáva svet, do ktorého by podľa veku mal patriť a kde jeho rovesníci a najmä tí mladší si každý jeden úspech vydobyjú svojimi schopnosťami a úsilím.
Toto mu od srdca prajem, aby túto reflexiu urobil. (Potlesk.)

Pán poslanec Budaj, povedali ste, že pán predseda Danko je možno trochu zaskočený, koľko sa hovorí o tom, že jeho rigorózna práca nebola celkom poctivo napísaná. No, ja síce nemám rád príliš silné slová, ale myslím, že v tomto prípade ste sa vyjadrili až príliš umiernene a zdržanlivo vzhľadom k vážnosti toho, o čom tu hovoríme, to nie je nijaké, že nie celkom poctivo napísaná rigorózna práca Andreja Danka je plagiát. Jediná otázka je, že či si ten plagiát vypracoval sám, alebo niekomu za to zaplatil. V oboch prípadoch podvádzal, v oboch prípadoch nesplnil podmienky pre udelenie titulu doktor práv.
Spomínali ste aj to, že možno vychádzal z toho, že v ´90. rokoch boli nejaké iné kritériá, menej sa, menej sa o to dbalo, ale ani v ´90. rokoch nebolo legálne podvádzať, nevypracovať si záverečnú alebo rigoróznu prácu samostatne, ale zadať to niekomu inému, zaplatiť, zaplatiť mu za to, aby spravil záverečnú prácu miesto mňa, alebo druhá možnosť, okopírovať prácu od niekoho iného, vykradnúť práce niektorých iných miesto toho, aby z prác iných citoval a aby tam bol aj nejaký vlastný autorský vklad.
Plagiát bol podvod v roku 2000, keď Andrej Danko obhájil svoju rigoróznu prácu, plagiát bol podvod aj za komunistického režimu. A prezraďme pánu Dankovi, že plagiát bol podvod vždy. Neexistovalo také obdobie, kedy by plagiát bol poctivou cestou získania rigoróznej práce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, pán kolega Dostál, keby som si bol požiadal niekoho o bodku za tým, čo som hovoril, lepšie by som si to nevedel predstaviť, faktom, to absolútne podpisujem, faktom je, že ja som ale hovoril najmä o tom, že tieto všetky poľahčujúce domnienky a poľahčujúce výhovorky by sa mohli vnímať relevantné v prípade radového občana, ktorý sa ulial a dal si napísať alebo splagioval prácu a robí primerane tomuto vzdelaniu zamestnanie. Že sa nedajú tolerovať u niekoho, kto sedí v kresle predsedu Národnej rady, to je kľúčové.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vystúpim v záverečnom slove a budem si opäť pomáhať tým, čo tu už dnes bolo raz z viacerých strán očiernené, a to sú, to je Denník N a článok, ktorý Denník N priniesol bezprostredne po tom, ako dohovoril pán Andrej Danko.
Chcem vás veľmi pekne poprosiť, aby ste teraz na chvíľu, ak sa to dá, tí, čo máte problém s Denníkom N, odložili, odložili tie pocity, ktoré vo vás vzbudzuje Denník N, odložili tie paranoje z toho, že aký oligarcha ich financuje, a keby ste len počúvali fakty, lebo pripravili článok, ktorý je založený vyslovene na faktoch, a pripravili článok, ktorý rozoberá a pitve to, čo dnes za týmto rečníckym pultom hovoril predseda Národnej rady Slovenskej republiky. "Dankova obhajoba nesedí. Kompilát nebol povolený, necitoval, odpisovať nestačilo."
Dankovo tvrdenie: "Kompilovanie bolo povolené." Skutočnosť: Nie je to tak.
"Rigorózna práca zabezpečí len stavovský titul a môže byť robená aj metódou kompilácie," po tom, ako toto povedal pán Andrej Danko, sa pozrel na mňa, pretože ja mám problém chápať, samozrejme, a povedal mi, aby som si to skúsila napísať: "Kom-pi-lá-cie." Nie je to pravda. Ja viem to slovo napísať, ja aj viem, čo to slovo znamená, a ja tvrdím, tak ako to tvrdí aj Denník N, že to nie je pravda, čo Andrej Danko tvrdil. Kompilácia, čiže rigorózna práca vytvorená pospájaním odcitovaných cudzích textov, vykradnutých textov nebola povolená ani v roku 2000. Viackrát to tu odznelo aj z úst niektorých kolegov. Peter Osuský stál za týmto rečníckym pultom, ukázal svoju záverečnú prácu a prihlásil sa k tomu, že každú jednu citáciu má na každej strane poznačenú riadne ako citáciu, a to je práca, ktorá pochádza z roku ´88. Pred chvíľou to povedal aj pán poslanec Dostál. Plagiát bol vždy plagiátom postaveným mimo zákon. Či to bolo za komunizmu, či to bolo po prevrate, ale určite to tak bolo v roku 2000. Netvrdím to len ja a netvrdí to len Denník N, tvrdia to všetci odborníci, ktorí sa zaoberajú dlhé roky, celý svoj profesný život tým, ako majú vyzerať záverečné práce študentov, ako má vyzerať, ako má vyzerať citácia.
Pán Danko uviedol: "Uvádzal som citácie." To je to, čo hovoril, že uvádzal zdroje pod čiarou. Skutočnosť: Len veľmi zriedka a nie v súlade s pravidlami. Dankova práca naozaj obsahuje niekoľko poznámok pod čiarou, v ktorých sa odvoláva na použitú literatúru. Citácie sú však nedostatočné a sú v rozpore s pravidlami, čo potvrdili viacerí odborníci.
Ako presne šéf SNS cituje? Napríklad aj tak, že v práci odcituje jednu vetu a potom nasleduje ďalších deväť strán z učebnice, ktoré vydáva za svoj vlastný text. V práci by ste jeho vlastné myšlienky ťažko hľadali. Ide takmer výlučne o prekopírované texty z učebníc. O vykradnuté texty cudzích autorov.
Profesor Katuščák, ktorý sa roky špecializuje na písanie záverečných prác a správne citovanie, tvrdí, že Danko titul získal podvodom. Jeho prácu označil za neprípustný plagiát a kompilát. Pán Katuščák pôsobil ako odborník na záverečné práce dávno pred tým, ako Andrej Danko odovzdal svoju rigoróznu prácu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Na záver práce navyše chýba zoznam použitej literatúry. Takáto práca teda vôbec nemala prejsť, vôbec nemala byť pripustená k obhajobe. K tomuto nedostatku sa Andrej Danko napríklad vo svojom prejave tu za rečníckym pultom vôbec nevyjadril.
Danko: "Rigorózna práca nie je vedecká práca." Skutočnosť: Smernice Univerzity Mateja Bela požadujú schopnosť samostatne spracovávať vedecké poznatky. Vedecké poznatky.
Andrej Danko uznáva, že jeho rigorózna práca nie je žiadne vedecké dielo a dodáva, že to tak ani nemusí byť. Stačilo podľa neho poskladať viac textov z učebníc. Pri tomto spracovaní textu, ktorý bežne používajú vysokoškolskí pedagógovia na nové skriptá, je možné takto konať.
Prepáčte, ja počkám, kým pán Hrnko dohovorí. (Reakcia poslanca.) Ani ja by som s vami nikdy nedebatovala, pán Hrnko, ale veľmi ma to ruší. Poprosím vás. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci! Pán poslanec Poliačik, zas tu nekričte. Pán poslanec Hrnko.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Podľa smernice UMB musí byť... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nevyrušujte vystupujúcu!

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Podľa smernice UMB musí byť rigorózna práca na najvyššej úrovni, na vyššej úrovni než diplomová práca. Než diplomová práca. Diplomová práca je vedeckou prácou, mala by byť. Študent v nej musí preukázať hlbšie vedomosti zo zvoleného odboru. Uchádzač o titul JUDr. v nej musí preukázať, že vie kvalitne a samostatne spracovávať vedecké poznatky a prečítanú literatúru. Práca musí byť originálna, nielen pozliepaná z cudzích učebníc. Čo je prípad práce Andreja Danka. Ten vo svojej rigoróznej práci využil päť učebníc slovenských a českých právnikov, ktoré vyšli v rokoch 1992 až 1997.
Danko: "Ručne písané poznámky ako dôkaz, že sa konala rigorózna skúška." Skutočnosť: O rigoróznej skúške stále nič nevieme.
"Doma som našiel aj 7-stranovú písomnú prípravu na rigoróznu skúšku," povedal vo svojom vystúpení Danko a potom médiám poskytol vlastné rukou písané podklady.
Tu chcem povedať, že je dosť zvláštne, ak niekto po osemnástich rokoch dokáže predložiť rukou napísanú prípravu na rigoróznu skúšku, ktorá má 7 strán, pritom jeho rigorózna práca mala 72 strán. Už to považujem za zvláštne.
Ale čo ma na tom najviac zaráža, je, že keď sa objavilo, že teda sú problémy s jeho rigoróznou prácou, on vtedy tvrdil, pokiaľ viem, že on doma nemá kópiu tej rigoróznej práce. Je zvláštne neuchovávať si kópiu rigoróznej práce, ale uchovávať si 7-stranové poznámky, rukou počmárané, bez nejakej väčšej výpovednej hodnoty.
A ešte trochu sa prizastavím, že vlastne dnes asi viete, že o mne koluje spravodajský dokument, vytvorený neviem kým, že som teda bola prostitútkou v Kanade a že som predávala deti na prostitúcie v Kanade. Mám stanovisko kanadskej polície, ktorá poprela čokoľvek, čo je uvádzané teda v tom dokumente, takže je to falzifikát. Ale ozval sa mi pán, ktorý sa zaoberá písmom a ten rozobral ten dokument a zistil, že je to falzifikát už len na základe typu písma, ktorý použili v tomto falzifikáte, pretože je to typ písma Calibri, ktoré bolo dostupné v nejakom balíku pre Microsoft až v roku 2007 a nie v roku 2003, kedy došlo vraj k napísaniu tejto informácie na ottawskej polícii. A tým nechcem teraz hovoriť o tomto mojom smutnom prípade, smutno-smiešnom, tým chcem iba povedať, že možno práve preto predostierať dnes ako dôkaz o tom, že sa konala rigorózna skúška, rukou napísané poznámky, pretože je veľmi ľahko odhaliteľné, kedy vznikli poznámky napríklad napísané na písacom stroji alebo na počítači.
Papiere, ktoré Andrej Danko ukázal ako svoje poznámky na rigoróznu skúšku, tie poznámky, ktoré sú tam uvedené, nič nevypovedajú o originalite rigoróznej práce a neosvetľujú ani priebeh jeho skúšok na UMB. Danko stále nezverejnil, kto bol jeho oponentom a ktorí pedagógovia sedeli v rigoróznej komisii, ktorá rozhodla o udelení titulu JUDr. Hovorí len o tom, že boli štyria, ale dlhodobo odmieta zverejniť ich mená. Rovnako tají mená učiteľov aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, hoci pri iných absolventoch ich bez problémov zverejňuje.
Dankovo ďalšie tvrdenie: "Sulíkova práca je zoskartovaná, Kiskova nie je." Skutočnosť: Sulík prácu aj so zdrojmi ukázal, utajená nie je ani Kiskova.
Danko vyzýval vo svojom prejave: "Tak, vážený denník, zistite, prečo práca Richarda Sulíka nie je v ucelenej podobe na internete, prečo mi hovorili, že je zoskartovaná a nie je ani v digitálnej podobe." Danko zrejme odkazoval na elektronickú verziu Sulíkovej diplomovej práce "Daňová reforma Slovenskej republiky z roku 2003". Nejde o kompilát, ale je to práca, ktorá neskôr poslúžila ako základ pri zavádzaní rovnej dane na Slovensku, čo bola jedna z najväčších daňových reforiem, keď nie najväčšia, asi najväčšia, akú sme tu kedy mali za celé tie roky, a vychádzala zo Sulíkovej diplomovej práce. Aj takto sa dajú písať diplomové práce. Sulík v tejto verzii naozaj neuvádza žiadne zdroje, ale krátko po Dankovom vyhlásení to predseda SaS vysvetlil na tlačovej konferencii tak, že na webe zverejnil pracovnú verziu a novinárom ukázal vytlačenú diplomovú prácu, kompletnú, aj so zdrojmi použitej literatúry štyrmi knihami a šiestimi webovými zdrojmi.
Danko tiež vyzval, aby sme sa pozreli na prácu prezidenta Kisku, ktorá nie je. Prezidentov hovorca Roman Krpelan predsedovi parlamentu poslal pomôcku, ako prezidentovu prácu nájsť. Prezidentova práca podľa neho nikdy nebola utajená, štúdium ukončil v roku 1986 na Elektrotechnickej fakulte SVŠT s prácou s názvom "Štúdium defektov kryštalickej mriežky arzenidu gália po iónovej implantácii". Ja som tiež si dovolila Sulíkovu prácu poslať do e-mailu pána predsedu parlamentu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja si myslím, že jedna z veľkých výpovedných hodnôt toho, čo sa tu dnes udialo, bolo to, že Andreja Danka sa nezastal nikto z jeho poslaneckého klubu. Nikto z jeho poslancov. Nestál im ani za to, aby tu sedeli. Nestál im ani za to, aby sa prihlásili vo faktickej poznámke. Nestál im za slovo jedno jediné. Nestál im ani za potlesk. Nestál im proste za nič. Pretože on za nič nestojí. A toto nie je výčitka smerom k vám, panie poslankyne a páni poslanci, ja vám svojím spôsobom rozumiem, ja by som sa tiež hanbila zastávať sa človeka, ako je Andrej Danko. Ale má to obrovskú výpovednú hodnotu.
Viete, čo má ale podľa mňa úplne tú najväčšiu výpovednú hodnotu? Že počas celej tejto rozpravy jedným jediným človekom, ktorý sa zastal Andreja Danka faktickou poznámkou, bol poslanec, ktorý politicky skončil, ktorý je sám v politickom dôchodku, a to je pán poslanec Robert Kaliňák. Bol, to bol jeden jediný poslanec z celej tejto sály, z celej vládnej koalície, ktorý sa prihlásil vo faktickej poznámke a zastal sa pána Andreja Danka. Toto má obrovskú výpovednú hodnotu.
Pretože bez toho, aby sme ho dnes odvolali, bez toho, aby sme Andreja Danka dnes odvolali z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, on patrí tam, kde už dnes je toxický Robert Kaliňák, toxický aj pre svojich vlastných ľudí, a to je absolútna politická izolácia a absolútny politický dôchodok.
Preto by som pánovi Dankovi adresovala posledné slová, budú to slová, ktoré som svojho času adresovala aj Robertovi Kaliňákovi, chcem mu povedať, že tá ich lajna sa naozaj skončila, je na konci, že on skončil a je úplne jedno, či skončí dnes alebo o pár mesiacov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, dovoľte, aby som na úvod uviedol, že k predmetnému návrhu skupiny poslancov Národnej rady na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady (tlač 1239) vystúpilo v rozprave 22 poslancov.
Teraz, pán predsedajúci, dajte, prosím, v zmysle čl. 89 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 14 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 1239).

Pán predsedajúci, ja som v súlade s rokovacím poriadkom predložil doplňujúci návrh. Splnil som všetky požiadavky, ktoré rokovací poriadok, zákon o rokovacom poriadku kladie na, na doplňujúce návrhy. A v zmysle rokovacieho poriadku, ak boli podané pozmeňujúce návrhy alebo doplňujúce návrhy, hlasuje sa najskôr o nich, a to v poradí, v akom boli podané (§ 37 ods. 1).
Môj doplňujúci návrh je o dôvere predsedovi Národnej rady v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce. A samozrejme, že akýkoľvek výsledok hlasovania nemá právne účinky také, ako má hlasovanie o dôvere vláde. Ale ide o vyjadrenie postoja Národnej rady a poslancov Národnej rady.
Ja som dal návrh. Dal som ho v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a vy máte povinnosť dať o ňom hlasovať.

Ďakujem za slovo. V napätí ste, čo, hh? (Povedané s úsmevom.)
Na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 90 hlasovacích lístkov, teda na hlasovaní bolo prítomných 90 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady republiky... (Zasmiatie sa rečníčky kvôli lapsusu.)
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky (zaznievanie gongu) spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 90 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.
Z 88 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 61 poslancov, proti 26 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol Andrej Danko odvolaný z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Tlieskate podpore 26 hlasov.