38. schôdza

27.11.2018 - 7.12.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.11.2018 o 9:31 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 19:55

Jaroslav Paška
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Takže, milé dámy, vážení páni, čas je síce pokročilý, ale treba, treba pokračovať zrejme v programe v rokovaní. Dovoľte mi, aby som aspoň uviedol, uviedol rokovanie o návrhu uznesenia skupiny poslancov Národnej rady, ktoré má zaujať stanovisko k účasti Slovenskej republiky na globálnom pakte OSN o migrácii, ktorý je dokumentom pripravovaným v rámci medzivládnej konferencie Organizácie spojených národov, dokumentom, ktorý má stanoviť isté rámce pre budúci vývoj politiky migrácie v rámci Organizácie spojených národov.
Globálny pakt organizácie... Prepáčte. (Rečník prerušil vystúpenie pre zvonenie svojho mobilu. Reakcie z pléna.) Bohužiaľ, nie, manželka (vyslovené s pobavením.)
Takže, milé dámy, vážení páni, globálny pakt OSN o migrácii je politický dokument otvárajúci neobvykle široký priestor pre rôznorodú interpretáciu väzieb v ňom obsiahnutých slobôd, práv, záväzkov a povinností, je to účelový dokument, ktorý je nie celkom vyvážený, pretože záujmy a práva migrantov v istých oblastiach stavia nad potreby a záujmy ostatnej spoločnosti. Tento dokument vychádza zo základného tvrdenia, ako sa uvádza v preambule, bod 4, že "všetci utečenci a migranti majú nárok na rovnaké všeobecné ľudské práva a základné slobody, ktoré musia byť vždy rešpektované, chránené a naplnené". Ďalej upresňuje to, že globálny pakt sa týka migrantov a predstavuje kooperačný rámec, ktorý sa zaoberá migráciou vo všetkých rozmeroch. Iniciátori tohto dokumentu veľmi dobre vedia, že Organizácia spojených národov ani žiadna jej inštitúcia nemajú oprávnenie nariaďovať a ukladať suverénnym štátom také povinnosti, ako zakladá a sumarizuje tento globálny pakt, a preto zvolili taký systém a takú právnu formu, pri ktorej Organizácia spojených národov nič nenariaďuje, ale štáty sa dobrovoľne a slobodne zaväzujú, že budú implementovať a plniť všetky ciele a opatrenia obsiahnuté v tomto dokumente. Bod 7, bod 10 a bod 11 preambuly.
Súčasne si štáty hlásiace sa k tomuto paktu zriaďujú pod gesciou OSN košaté hodnotiace a kontrolné mechanizmy dohliadajúce na spôsob plnenia štátmi prijatých etických, morálnych a politických záväzkov. Sú to body 40 a 48 tejto časti, implementácia.
V globálnom pakte uvedené formulácie cez široko nastavenú prizmu ľudských práv všetkých migrujúcich výrazne stierajú naše súčasné diferencovanie migrantov na legálnych a nelegálnych a rovnako zdieľajú aj možnosti rozdielneho prístupu k nim nezávisle od toho, ako si to vnútroštátne normy upravujú.
Navrhnutý globálny kompakt má ambíciu garantovať všetkým migrantom bez rozdielu statusov permanentnú ochranu, sociálno-materiálnu aj zdravotnú podporu na celej trase ich presunu z krajiny pôvodu do cieľovej destinácie bez ohľadu na to, či je cieľová krajina o ich úmysle informovaná a ochotná ich prijať alebo nie. Globálny pakt tiež výrazne posunie postavenie migrantov v spoločnosti tak, aby dosiahli plné začlenenie a sociálnu kohéziu, pričom neraz stavia ich záujmy a potreby nad práva domácej komunity. Ciele 17 a 16 dokumentu.
Dôvodom na odmietnutie našej účasti na globálnom pakte Organizácie spojených národov o migrácii je nielen to, že v dokumente chýbajú jasné, chýba jasné stanovisko hovoriace, že nelegálna migrácia je nežiaduca, ktoré presadzovali viaceré krajiny Európskej únie, ale aj skutočnosť, že do záväzného záverečného dokumentu sa nepodarilo presadiť uznesenie navrhované Európskou úniou, ktoré by charakterizovalo nútené návraty nelegálnych migrantov ako legitímnu súčasť migračnej politiky.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

27.11.2018 o 19:55 hod.

akad. arch. Ing. arch.

Jaroslav Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
38. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia
 

Uvádzajúci uvádza bod 9:03

Jaroslav Paška
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, ako už bolo uvedené, začali sme rokovať o tomto bode včera v podvečer, budeme pokračovať úvodným slovom.
V podstate snáď ešte treba zvýrazniť dôvod, prečo predkladáme tento návrh. Ako som už povedal, Globálny akt o riadenej, bezpečnej, riadenej migrácii je v podstate dokumentom Organizácie Spojených národov, je to dokument o medzivládnej konferencie, ktorý však formuluje vážne záväzky v oblasti ochrany migrantov pri ich ceste z krajiny pôvodu cez tranzitné krajiny až do krajiny pôsobenia a usadenia. Tá procedúra je, povedal by som, veľmi, veľmi striktne monitorovaná, rozdelená na jednotlivé fázy a členské štáty, ktoré sa prikláňajú k tomuto dokumentu, sa zaväzujú k istým opatreniam, k úkonom, ktoré podľa nášho názoru nie vždy korelujú s tým, aká je politika Slovenskej republiky v oblasti, v oblasti bezpečnosti, ochrany republiky, ochrany štátu, z dokumentácie, ktorá nám bola predložená a ktorú ministerstvo zahraničných vecí autorizovalo prekladom oficiálnym, vyplývajú isté opatrenia, ktoré naznačujú, že Slovenská republika by stratila možnosť v istých oblastiach konať suverénne, samostatne, tak ako to je súčasťou bezpečnostnej politiky, a preto sme požiadali Národnú radu, aby sa k tomuto dokumentu vyjadrila.
Nazdávame sa, že ak by ten proces rokovania o tomto dokumente ministerstvo zahraničných vecí konzultovalo s ministerstvom vnútra, tak možno by nedošlo k takémuto, k prijatiu takéhoto znenia v takejto podobe. Ale je možné, že by v podstate sme neboli schopní presadiť naše pripomienky, tak ako sa nepodarilo presadiť Českej republike pripomienky, ktorá žiadala, aby bolo zvýraznené delenie migrantov na, ktorí sú, ktorí majú status štandardných, oficiálnych migrantov, ktorí prichádzajú do, do krajín určenia s dokladmi, s pracovným povolením a podobne, od tých, ktorí prichádzajú bez dokumentov, bez dokladov a prichádzajú, povedal by som, svojvoľne.
Takže keďže táto časť diferenciácie migrantov nie je dostatočne riešená a rovnako keďže požiadavky Európskej únie, krajín Európskej únie, o tom, že súčasťou tejto politiky by malo byť aj bezpečná, bezpečný mechanizmus návratu migrantov späť v prípade, že sú akceptovaní krajinou, kde chcú sa usadiť, a tak sú to dosť vážne oblasti, ktoré v podstate tento dokument istým spôsobom znehodnocujú, a preto sme požiadali uznesením Národnú radu, aby sa vyjadrila k tomuto dokumentu, pretože je to politický dokument. Je to dokument, ktorý by zaviazal Slovenskú republiku dlhodobo sa správať podľa tohto dokumentu napriek tomu, že ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že je to nezáväzný dokument. Vidíme, že sú tam zakotvené mechanizmy, ktoré majú hovoriť o tom, ako sa má kontrolovať procedúra a fungovanie tohto dokumentu pod hlavičkou OSN, takže považujeme za potrebné, aby politické strany, ktoré reprezentujú názory občanov v demokratickom systéme, demokraticky posúdili tento dokument, zhodnotili jeho prínos, jeho nedostatky a podľa toho, samozrejme, aj zaujali stanovisko.
Slovenská národná strana, keďže nesúhlasí s dokumentom v takom znení, ako je predložený, predloží návrh uznesení, ktoré vám prečítam.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k dokumentu OSN Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii:
„Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že
Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018, je rozporuplným dokumentom, ktorý nie je v súlade s aktuálnou bezpečnostnou a migračnou politikou Slovenskej republiky;
B. žiada
vládu Slovenskej republiky, aby
- zaujala nesúhlasné stanovisko ku Globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018 a
- vykonala príslušné opatrenia spojené so stiahnutím Slovenskej republiky z procesu prijímania Globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018 a jeho neprijatím Slovenskou republikou na stretnutí vlád a vysokých predstaviteľov, ktoré sa má uskutočniť v Maroku 10. a 11. decembra 2018.“
Takže to je náš návrh uznesenia. Očakávam, že k tomuto návrhu uznesenia bude bohatá diskusia, pretože doposiaľ sme nemali možnosť o migrácii ako procese, ktorý zrejme bude súčasťou nášho života, podrobnejšie, dlhodobejšie diskutovať v parlamente. Národnú radu a parlament Slovenskej republiky táto téma viac-menej obchádzala, takže dnes sa bude môcť vyjadriť prakticky všetky politické strany o svojich predstavách, ako tento problém riešiť, ako prípadne formulovať pozíciu Slovenskej republiky v tejto oblasti, a očakávam teda aj otvorenú a férovú diskusiu.
Ako som už povedal, my máme pocit a sme presvedčení, že dokument, ktorý pripravoval OSN, je nedokonalý, je nevyvážený, o tom by som mohlo, samozrejme, rozprávať ešte v rozprave, ak sa k tomu vrátime, a že naozaj v takej podobe, ako je pripravený, ho Slovenská republika nemôže prijať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

28.11.2018 o 9:03 hod.

akad. arch. Ing. arch.

Jaroslav Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:08

Marián Kéry
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia gestorského Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky uviesť správu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na prijatie uznesenia Národnej rady k dokumentu Organizácie Spojených národov Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady na prijatie predmetného uznesenia bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1283 z 12. novembra 2018 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady.
Zahraničný výbor dňa 21. novembra 2018 na svojej 54. schôdzi prerokoval návrh skupiny poslancov a uznesením zahraničného výboru č. 128 s návrhom skupiny poslancov súhlasil, odporučil predmetné uznesenie Národnej rade schváliť a zároveň ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu v zahraničnom výbore. Správa výboru k tejto tlači bola schválené dňa 21. novembra 2018 uznesením č. 129.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

28.11.2018 o 9:08 hod.

Mgr.

Marián Kéry

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:10

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Príjemné, dobré ráno, dámy a páni. Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Dovoľte mi začať tým, že tu bola výzva pred chvíľkou od predkladateľov, aby sme otvorene a férovo diskutovali o tejto téme. Ja sa, samozrejme, pripájam k tejto výzve, avšak zároveň jedným dychom dodávam, že ma, mierne povedané, sklamal postoj vládnej koalície pri včerajších procedurálnych návrhoch, kedy som navrhoval, aby sme diskutovali otvorene a férovo na základe určitých faktov, ktoré mali priniesť analý..., ktorú mala priniesť analýza, ktorú ste si vy sami vo vládnej koalícii dali spraviť pánovi ministrovi a vášmu štátnemu tajomníkovi na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí. Dnes tu diskutujeme bez toho, že by sme tieto fakty jasne poznali. Ja sa k tomu za chvíľku vrátim.
A druhá dôležitá vec, nerozumiem, prečo túto diskusiu nemôžme viesť neskôr za prítomnosti ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorý sa vážnym podielom spolupodieľal na samotnom globálnom rámci. Takže keď chceme otvorene a férovo diskutovať, tak si potom, prosím, nabudúce rozmyslite, aby ste podporili procedurálny návrh, hoc ho podáva poslanec opozície, ktorý má v takejto diskusii zmysel.
A teraz k veci. Začnem jedným zaujímavým citátom: „Ide o právne irelevantný politický traktát, akých OSN vytvorila za tie roky stovky bez akýchkoľvek presahov do života národov.“ Toto povedal novinár alebo komentátor Peter Schutz v denníku SME 19. 11. 2018. Vzácne sa zhodujeme v tejto súvislosti a my takisto tvrdíme, že tento dokument nemá zásadnú pridanú hodnotu, a keďže nás môže minimálne politicky, alebo ak chceme, morálne zaviazať, je dôležité tento dokument ako celok odmietnuť. V tejto súvislosti je ale zaujímavá hra, ktorá sa tu rozohrala vo vládnej koalícii, kde na jednej strane strana SMER hovorí o tom, že minister Lajčák je najlepším kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky, na druhej strane mu vrazia takú veľkú kudlu do chrbta, aká sa práve udiala v týchto posledných dňoch, keď predstavoval zmienený Globálny rámec OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii.
Iná stránka veci je, že tento dokument sa už dokonca stihol aj objaviť v návrhu Stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike, o čom sa málo na Slovensku hovorí, resp. sa nehovorí takmer vôbec. Časť, konkrétne popis stratégie a potom zrazu zázračne zmizol vo vládou nedávno odhlasovanom znení. Čo myslíte, prečo asi? SMER a rovnako tak SNS si totiž dobre spočítali, ako by asi vyzeralo, ak sa na takýto globálny rámec odvoláme, a potom budeme chrliť popol a síru na to, čo vlastne tento globálny rámec pre Slovensko znamená.
Ale prečo by sme teda vlastne mali globálny rámec odmietnuť? Na výslednom znení globálneho rámca totiž spolupracovali krajiny, ktoré rovnako prijímajú migrantov, ako aj tie, ktoré ich de facto vysielajú, a výsledkom je nevyvážený text plný kompromisov, čo nakoniec priznal aj minister zahraničných veci a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý takisto tento text dlhodobo označuje za kompromisný, a nie ideálny.
Na legálnu migráciu navyše máme už dávno v Európskej únii niekoľko záväzných právnych dokumentov. Okrem iného by sme na Slovensku mali využívať systém tzv. modrých kariet a napríklad intenzívne sa začalo diskutovať aj o spoločnom azylovom a migračnom postupe krajín Európskej únie.
Napriek tomu, že v globálnom rámci sa spomína národná suverenita ako riadiaci princíp, v niektorých konkrétnych navrhovaných opatreniach zachádza priďaleko v podpore migrácie samotných migrantov v hostiteľských štátoch a snaží sa tak posilniť ich nároky. My sme si dali tú námahu a spočítali sme, koľkokrát je tam napísané „zaväzujeme sa“, 86-krát. Toto sa veľmi ťažko potom dá vysvetliť ako nezáväzný dokument.
V tejto súvislosti možno ešte jedna maličkosť, ktorá vo veľkej miere súvisí s tým, ako diskutujeme o záväznosti a nezáväznosti tohto dokumentu, ak hovoríme minimálne o politickej alebo morálnej záväznosti, treba si uvedomiť, že zaväzujú sa rovnako demokratické režimy, ako aj tie nedemokratické. A ja si neviem predstaviť, ako napríklad rôzne despocie po celom svete, ktoré tu máme, v Sudáne a v rôznych iných krajinách Afriky, alebo aj Ázie, Latinskej Ameriky, budú dodržiavať ľudské práva migrantov. To si, verím, robíte srandu. Čiže podstatne viac morálne a politicky sa zaviažu tie krajiny, ktoré migrantov prijímajú, ako tie ktoré ich de facto vysielajú.
A potom tu máme konkrétne ciele, ktoré sú problematické. Napríklad taký cieľ 7, ktorý nie celkom rozlišuje medzi legálnou a ilegálnou migráciou, alebo cieľ 8, zabezpečiť, aby nebola pomoc migrantom považovaná za nelegálnu. Na jednej strane tento dokument v niektorých svojich častiach úplne jasne pomenúva boj proti pašerákom ľudí, na druhej strane tu do cieľu 8 zavesí práve takúto požiadavku, aby pomoc migrantom nebola považovaná za nelegálnu. Ja to čítam ako jasný odkaz Maďarsku, ktoré už prijalo zákon o tom, že aj takáto pomoc migrantom môže byť považovaná za nelegálnu, a čítam to ako odkaz tým, ktorí sa dnes napríklad v Stredozemnom mori spolupodieľajú na tom, že sa pod hlavičkou mimovládnej organizácii alebo rôznych humanitárnych organizácií spolupodieľajú na prevádzaní ľudí, čo je veľmi nebezpečný proces, a vidíme, kam to doviedlo napríklad aj súčasné Taliansko.
V cieli 13 sa okrem iného píše, že štáty sa majú vyhýbať zadržiavaniu migrantov a použiť zadržanie ako poslednú možnosť. Toto bol napríklad moment, v ktorom Austrália povedala a dosť, pretože Austrália je známa veľmi reštriktívnym systémom v rámci migračnej politiky a práve zadržiavanie používajú nie ako poslednú, ale ako prvú možnosť. Môžme sa rozprávať o tom, či je to humanitárne v poriadku, že vytvorili azylové tábory mimo územia Austrálie, alebo keď chceme, migračné tábory. Ale my tento návrh máme od roku 2015, od vypuknutia migračnej krízy ako jeden z nosných na to, aby sme sa s migračnou krízou dokázali vysporiadať, podobne ako sa to podarilo Austrálii. A preto práve tento cieľ 13 považujeme v kontradikcii s tým, čo navrhujeme a čo sa už konečne aj v Európskej únii začalo riešiť ako jedna z reálnych možností, ako jeden z dôležitých nástrojov, nazvali to tzv. vylaďovacie platformy alebo tzv. hotspoty mimo Európskej únie. Nakoniec aj dohoda s Tureckom, či dohoda s líbyjskou pobrežnou strážou by pri uplatňovaní práve takto formulovaného globálneho rámca prešla podľa nášho, podľa nášho názoru len veľmi ťažko.
Potom je tam niekoľko ďalších vecí, ktoré možno vyzerajú trošku problematicky v očiach občanov, či už Slovenska, ale aj Rakúska, Maďarska, Poľska, Českej republiky, Dánska, ale aj niektorých ďalších krajín, ktoré globálny rámec ako celok odmietajú. Napríklad začlenenie do národných zdravotníckych politík. Áno, nie je nič zlé na tom, keď migranti sú začlenení do národných zdravotníckych politík. Aj naši občania vo Veľkej Británii, Írsku, Spojených štátoch, kdekoľvek sú začlenení do národných zdravotníckych politík.
Ale nie je migrant ako migrant. A mnohí naši občania za migrantov považujú aj tých, ktorí toť nedávno na macedónsko-gréckych hraniciach hádzali kamene do policajtov. A predstava, že takýmto ľuďom sa máme my spolupodieľať na zdravotnom poistení nie je zrovna ideálna v našich končinách.
Takisto sa napríklad v cieli 19 píše o podpore rýchlejšieho, bezpečnejšieho a lacnejšieho prenosu financií migrantov, tzv. remitensis. Áno, aj naši občania posielajú nemalé finančné prostriedky napríklad z Veľkej Británie domov. Na tom takisto nie je nič zlé. Ale predstava, že tento proces výrazne uľahčíme, v praxi znamená, že práve tí diktátori zo Sudánu, Stredoafrickej republiky a mnohých iných ďalších krajín budú mať o motív navyše, aby svojich možno nie celkom žiaducich občanov, najmä intelektuálov možno aj podporovali v tom, aby sa čím skôr stali migrantmi a opustili ich krajinu. A tým potom financovali ľahšie a jednoduchšie zvyšok obyvateľstva v tejto krajine tým, že budú zasielať finančné prostriedky domov. Úplne smrteľne vážne, Maťo, môžme o tom podebatovať, nech sa páči.
Najväčším problémom globálneho rámca je ale, ako som už spomínal, jeho politická záväznosť. Ak sa raz podpíše historicky prvá celosvetová OSN koncepcia, ak bude existovať minimálny politický tlak na jej dodržiavanie. Toto si tiež musíme uvedomiť.
Nezanedbateľná je jeho možná vymáhateľnosť ako tzv. zvykového práva, čo okrem iného spomenul aj rakúsky kancelár Sebastian Kurz, keď odmietol participáciu Rakúska na jeho prijatí.
Ku každému cieľu sa podpisujú krajiny záväzne, prinajlepšom svojím súhlasom so znením, ako som už spomínal niekoľkokrát, „zaväzujeme sa“ vytvárajú morálny záväzok. A toto je tiež podstatné v tejto súvislosti povedať.
O tom, že záväzky prijaté signatárskymi štátmi v rámci zdieľanej zodpovednosti budú nejakým spôsobom politicky vymáhané, dokazuje okrem iného aj časť, ktorá sa hovorí kontrola a hodnotenie, a je to aj časť, ktorá vyžaduje určité monitorovacie štruktúry v čele s koordinátorom IOM a sekretárom migračnej siete, ktorých úlohou má byť hodnotenie implementácie globálneho paktu a budovanie kapacít komprem..., konkrétne templementácia, bod 45 ods. a).
Z týchto dôvodov by sme globálny rámec mali odmietnuť. Obzvlášť v dobe bezprostredne po vážnej migračnej kríze je nerozumné a nevhodné dopredu sa prihlasovať k princípom, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu našich národných politík a k obsiahlo poňatým právam migrantov a z toho vychádzajúcich záväzkov. Vzhľadom na to, že globálny rámec vo svojej aktuálnej podobe obsahuje aj pozitívne ciele, ako je napríklad boj proti prevádzačom či boj proti obchodovaniu s ľuďmi, môžme sa týmito pozitívnymi cieľmi inšpirovať aj bez jeho podpisovania, najmä bez rizika, že rozsiahly a nevyvážený globálny rámec príde do zbytočného konfliktu s našimi záujmami.
Aj preto sme v tejto súvislosti navrhovali, aby sme viac-menej kopírovali pozíciu Rakúska, ktorá okrem iného hovorí, že je potrebné, aby sme sa ku globálnemu rámcu jasne vymedzili, popísali v ňom našu konkrétnu pozíciu a zároveň doručili tieto naše výhrady priamo na konferenciu do Marrákeša.
A tu sa dostávame k vážnemu problému, ktorý doposiaľ nebol vyriešený, pretože máme tu niekoľko rôznych právnych názorov, a teda otázka je, či našou účasťou v Marrákeši zároveň vyjadrujeme súhlas s globálnym rámcom tak, ako bol popísaný, alebo nie. Či práve na tomto zasadnutí bude možné napríklad vzniesť niektoré naše pripomienky a námietky k tomuto rámcu.
Neexistuje jednotný právny výklad, a práve preto je pomerne nebezpečné sa stotožniť či už s návrhom, ktorý predkladá SNS, alebo s návrhom, ktorý sme mali možnosť čítať zo strany SMER-u, pretože ten nevychádza jasne práve v tejto súvislosti, a teda že či tam ísť, a keď, tak kto tam má ísť a za akých okolností. Nie je teda vhodné strkať hlavu do piesku, treba povedať, čo si o danej veci myslíme, podobne ako to mieni urobiť Rakúsko, a preto my sme sa stotožnili s tým, čo navrhlo v podstate ministerstvo zahraničných vecí, a chápeme to ako kompromis v celej záležitosti.
A je budem citovať teda pozmeňujúci návrh, ktorý podávame my a ktorý vychádza práve z dielne ministerstva zahraničných vecí:
1. V návrhu uznesenia časť A bude znieť konštatovanie nasledovne:
„Slovenská republika je plne suverénna v definovaní vlastnej národnej migračnej politiky. Ekonomicky motivovaná nelegálna migrácia je negatívny jav prinášajúci aj bezpečnostné riziká, a to v národnom, regionálnom i globálnom kontexte a podporuje jej riešenia príčin v krajinách pôvodu. Slovenská republika sama rozhodne, či a ktoré opatrenia navrhované v Globálnom rámci o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii bude implementovať a akým spôsobom. Nič v Globálnom rámci o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii nemôže byt' vykladané tak, že by Slovenská republika obmedzovala svoju suverénnu právomoc rozhodovať o tom, koho bude považovať za legálneho migranta a koho za nelegálneho migranta a ktorému z nich udelí právo pobývať na jej území. Slovenská republika nie je viazaná prijať žiadne opatrenia, ktoré by viedli k realizácii Globálneho rámca o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii ako celku alebo jeho časti, a vyhradzuje si právo prijímať legislatívu v oblasti migrácie výlučne v súlade so svojou národnou migračnou politikou.“
A nakoniec: „Slovenská republika trvá na odmietaní politiky povinných kvót.“
No a tu dopĺňame v návrhu uznesenia časť B ako bod 2:
„Žiada vládu Slovenskej republiky, aby na medzivládnu konferenciu, ktorá sa koná v Marrákeši 10. a 11. decembra 2018 doručila písomné výhrady ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, tak ako je uvedené v časti A tohto uznesenia, a tie sa stali súčasťou oficiálnych záznamov z konferencie a v budúcnosti slúžili ako referencia v prípade akejkoľvek pochybnosti, či už právnej, alebo politickej, o jednoznačnom postoji Slovenskej republiky ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii.“
Ako som povedal, považujeme to za kompromis medzi návrhom SMER-u, kde teda nemáme jasno v tom, ako by naša účasť pôsobila z hľadiska akejsi budúcej vymáhateľnosti alebo nášho prihlásenia sa k tomuto globálnemu rámcu a stanoviskom Slovenskej národnej strany, ktoré trvá na tom, aby sme sa za žiadnych okolností na Marrákeši nespolupodieľali. Je to tak aj kvôli tomu, že nie je vhodné, ako som povedal, pchať hlavu do piesku, a aj kvôli tomu, že viaceré krajiny, ktoré globálny rámec nemienia podporiť, rovnako ako, verím, aj Slovenská republika ako celok, budú v podobnom duchu postupovať.
A tu mi je ľúto, ako som povedal hneď na úvod môjho rozhovoru, pardon, môjho príhovoru, že nemáme v tejto chvíli žiadnu právnu analýzu, o ktorú by sme sa mohli oprieť, a diskutujeme v podstate vo veľmi nejasných kontúrach o tom, ako sa celý proces technicky môže zrealizovať. Takže nerozumiem, prečo sme tak nevyhnutne potrebovali riešiť tento bod už teraz a nepočkali sme si na analýzu, ale predpokladám, že je to skôr súčasťou nejakej veľmi nepríjemnej hry medzi SMER-om - sociálnou demokraciou a Slovenskou národnou stranou, do ktorej sa my v rámci SaS za žiadnych okolností nemienime zapájať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

28.11.2018 o 9:10 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:26

Milan Uhrík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Klus, vo svojom vystúpení týkajúceho sa toho Marrákešského protokolu ste ako prvé začali citátom pána novinára Schutza z denníka SME, ktorý je financovaný Pentou, a povedali ste, že s ním súhlasíte. Ja len doplním, teda pre informáciu, že ako to, ako sa k tejto téme objektívne vyjadrujú tzv. tie mainstreamové médiá a aké hoaxy šíria na rozdiel od mnohých, mnohých tzv. alternatívnych médií, ktoré sa k tomu vyjadrili pravdivo. Tak prečítam vám, prečítam vám jeden článok z Denníka N, sekcia hoaxy a propaganda, 31. máj 2018, autor Vladimír Šnídl, to je asi šéfredaktor, Slovensko rozvráti Marrákešská deklarácia.
Už týždne sa šíri hoax, na ktorý štát nevie reagovať. Nezáväzný dokument, ktorý si pred pár rokmi nik nevšimol, strašil užívateľov Facebooku, má exotický názov, týka sa migrantov a médiá si ju príliš nevšímali. Táto kombinácia stačila na to, aby vznikol hoax, ktorý už tri týždne ovláda slovenský Facebook.
Ďalej sa píše, tento týždeň na marrákešsku vlnu nabehla facebooková stránka Zdroj, čo je premenovaná stránka Lubo Huďo Fanklub, zverejnila obrázok, kde sú vymenované povinnosti, ktoré údajne vyplývajú z Marrákešskej deklarácie. Obrázok má za dva dni okolo 3 000 zdieľaní, ľudia sa v komentároch predbiehajú nadávaním na politikov, ktorí zradili národ. Podľa projektu Blbec.online ide o momentálne tretí najúspešnejší dezinformačný príspevok za celý týždeň. Je teda principiálny nezmysel hovoriť o tom, že by Slovensku z deklarácie vyplývala nejaká povinnosť, a už vôbec nie, nemôže vyplývať záväzok presídľovať konkrétne počty ľudí k nejakému dátumu.
To znamená, že toto bolo stanovisko Denníka N, ktorý sa označuje za, za mainstreomové médium a ktorý sa tvári, akože poskytuje objektívne spravodajstvo, pritom oni sami šíria najväčšie klamstvá a najväčšie hoaxy, a preto odporúčam všetkým ľuďom, pokiaľ chcú vedieť pravdu, nech počúvajú radšej alternatívne médiá: Slobodný vysielač, Info vojnu, Prehľad správ, Hlavné správy alebo iné veci.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.11.2018 o 9:26 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:28

Milan Mazurek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán Klus, ja som mal z vášho prejavu jasný pocit, že vy nejakým spôsobom sympatizujete s pánom Lajčákom alebo že ho považujete napríklad za dobrého politika a podobne, ale potom, keď som videl, ako ste jasne naozaj fakticky vyvrátili tie nezmysly, ktoré sa v Marrákešskej deklarácii nachádzajú, a všetky tie veci, ktoré naozaj môžu ohroziť Slovenskú republiku, jej suverenitu, ale aj stabilitu do budúcnosti, tak to potom nechápem, pretože pán Lajčák, ako ste spomínali, je jeden zo spoluautorov tohto dokumentu, to znamená, že je úplne logické, že on tak veľmi presadzuje alebo sa zasadzuje, aby bol tento dokument prijatý.
Ale dnes to bolo zase pre mňa jedno veľké prekvapenie, lebo som nečakal, že niečo, čo je, čo môžeme v podstate nazvať slniečkarskym nejakým výplodom, ako je tento napríklad Marrákešský dohovor, že vás to dokáže takto rozčúliť, že vás to dokáže takto naštartovať, aby ste tu povedali prejav, ktorí mnohí, dokonca z Progresívneho Slovenska pán Poliačik môže považovať až za extrémistický. Veď ten bol z vás šokový, ako keby ste boli nejaký fašista doslova.
To znamená, skutočne tá Marrákešská deklarácia, keď dokázala vás, pán Klus, naštartovať k takémuto prejavu, to jednoducho si musíme všetci naprieč celým politickým spektrom okrem fakt ultra mega super liberálov, jak je to Progresívne Slovensko, povedať, že to je naozaj veľmi nebezpečný dokument.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.11.2018 o 9:28 hod.

Milan Mazurek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:30

Stanislav Mizík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán Klus, trošku politi..., politologicky zazmätkoval o tých despociách. Spomenuli ste Sudán, akoby on a iné despocie dodržali práva migrantov. To si myslíme, že by niekto migroval, nebodaj ekonomicky migroval do takej krajiny? Ale, ale, pán politológ, čo to za slová ste vyslovil? Do Sudánu nebude utekať nik. Sudánci prídu legálne či nelegálne ekonomicky vyžierať Európu. Áno, migráciu treba zastaviť, ale nič nemuselo byť, keby západné krajiny na čele s USA nerozvrátili v rámci tzv. Arabskej jari arabský región a spôsobili vraždu Muammara Kaddáfího, ktorý dávno, dávno varoval, čo sa stane.
A ešte niečo. Vo vašom pozmeňováku spomínate ekonomickú migráciu, čo som dobre počul. Keď som tu v parlamente o nej hovoril pred dvoma rokmi, tak sa na mne vyvŕšili médiá a vaši poslanci a tiež aj portál Islam.sk. Ale, ale, teraz mi preberáte agendu. Čo je to za svet? SaS-kár hovorí to, čo Mizík. To je Sodoma, Gomora.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.11.2018 o 9:30 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:31

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
SaS-kár hovorí to, čo Mizík. Tam by sme v zásade mohli aj skončiť, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ale reagujte na predrečníka.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Áno, však ja reagujem, však presne to som skonštatoval zhodou okolností, čo ten, čo ten pán nado mnou.
A, Martin, ja som, musím povedať, veľmi sklamaný, lebo to, že je zahraničnopoliticky nie úplne príčetný predseda Sulík, tak to vieme dlho. To bol jeden z dôvodov, prečo ja som zo SaS odišiel. Ale ty si pre mňa dlho bol jedným z ľudí, ktorí v zásade majú veci upratané, a veľmi dobre vieš, že tie námietky, ktoré si dnes vzniesol vo svojej reči, sú okrajové, slabé a častokrát sú viacej založené za špekulácii než na nejakej reálnej hrozbe, ktorá by z toho textu vyplývala.
Pravda je taká, že tento dokument OSN žiadnu krajinu nezaväzuje k ničomu. Dokonca explicitne píše, že rešpektuje suverenitu jednotlivých štátov a že v podstate všetko, čo je, ak sú tam nejaké záväzky, tak ku starým dokumentom, ktoré boli medzinárodne prijaté, a všetko ostatné je vo forme odporúčaní, ktoré môžu a nemusia jednotlivé členské krajiny prijať.
Ja ti poviem len jedno. Skús sa, prosím ťa, spätne pozrieť na Deklaráciu ľudských práv, skús sa pozrieť na Európsky dohovor o ľudských právach a rovnakou optikou, ako posudzuješ tento dokument, posúď tieto základné piliere ľudskoprávnej agendy na tomto svete. Lebo ja som presvedčený o tom, že ak by sa na ňu, na tieto dokumenty človek pozrel rovnako, ako si sa ty teraz pozrel na tento rámec, tak by sme žiadne základné ľudskoprávne dokumenty nemali.
A dobre sa zamysli, či chceš stáť na strane, ktorá obhajuje takýto prístup k týmto textom.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.11.2018 o 9:31 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:33

Marian Kotleba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega Klus, vidíme, že pán Boh je naozaj veľký a robí veľké veci, keď dokázal v imigrantskej strane, ako je SaS, spraviť také zázraky, že sa vám začínajú otvárať oči a chápete, že jednoducho žiadni imigranti sem nepatria a že ľudia ich sem naozaj nechcú a sa ich boja, a jednoducho to nedopustíme, aby sem nejakí to takíto mudžahídi prišli bez ohľadu, že ako si to nejaké OSN nazve. A je dobré, že ste to povedali. To je výborné, že ste ako prvý vy prišli s tým príspevkom, a aj to oceňujem a poviem vám, že vám za to ďakujem.
Len na druhej strane treba povedať, že naozaj žiadna analýza, nech si ju spraví ktokoľvek, nezmení to, že jednoducho Slovensko sa musí brániť voči tomuto negatívnemu javu, avšak máme tu od Slobodnej Európy pesničku, čo všetko dokázala analýza. Ak ju nepoznáte, tak si ju pustite.
A my len doplníme, že, že jednoducho tu ani nie je nad čím uvažovať, že ako sa k tomu máme postaviť. My to musíme apriori celé odmietnuť, lebo tie následky sú dlhodobé, tie následky z toho plynúce sú dlhodobé a nezvratné a to je na tom najdôležitejšie.
Čiže toto uznesenie, ktoré je dnes predložené v Národnej rade, to je jednoducho nutná vec, ktorá sa musí prijať. Samozrejme, my k tomu ešte máme nejaké doplnky, ale tu žiadne analýzy ani žiadne iné podobné kľučky jednoducho nemajú miesto, pretože ich výsledok je v podstate absolútne nezaujímavý, pretože vidíme všetci, čo sa v tej deklarácii píše, a boli ste na zahraničnom výbore, kde sa to úplne jasne povedalo a kde aj poslanci vládnych strán k tomu úplne jasne zaujali postoj, že jednoducho ministerstvo na čele s Lajčákom je úplne, úplne mimo.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.11.2018 o 9:33 hod.

Ing. Mgr.

Marian Kotleba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:35

Peter Pčolinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Klus, keď už ťa kritizuje pán kolega Poliačik, tak je všetko v poriadku. To len na margo toho, čo prebiehalo.
Ale čo sa týka toho, čo si vravel, ja som rád, že si vystúpil, jak si vystúpil, pretože predpokladám, že ďalšie vystúpenia budú viacej emotívne. To tvoje vystúpenie naozaj bolo skôr také faktografické. A čo mi zarezonovalo, že v tom dokumente sa 86-krát spomína slovo zaväzuje, tak sa nemôžme tváriť, že tento dokument nezaväzuje, keď 86-krát sa v ňom slovo zaväzuje spomína.
A chcel som ešte k pánovi Lajčákovi. Pán Lajčák je z môjho pohľadu protislovenský element v tejto vláde. Ja nerozumiem, čo ešte robí na svojom poste, keď sa proti nemu postavila vlastná strana, koaličný partner, de facto skoro celá opozícia, predseda vlády jasne povedal, aký postoj zaujme Slovenská republika. Ja stále nerozumiem, prečo pán Lajčák, myslím, že už sa vrátil aj z Istanbulu, prečo pán Lajčák ešte stále nepodal demisiu. Ja tomu naozaj nerozumiem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.11.2018 o 9:35 hod.

Mgr.

Peter Pčolinský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video