38. schôdza

Pán poslanec Klus.

Ďakujem. Martin, ty si vo svojom príhovore spomínal, že by sme mali spísať naše výhrady a potom prípadne poslať nášho zástupcu a že nie je dobré nebyť pri okrúhlom stole. No ale presne to je to, čo sme urobili, my posledné dva týždne nerobíme nič iné, len stále dookola opakujeme, aké konkrétne výhrady voči tomuto globálnemu rámcu máme.
A čo sa týka poslania nášho zástupcu, tak potom ja sa pýtam prečo ty, resp. tvoji kolegovia, nepamätám si presne tvoje hlasovanie, ste nepodporili včerajší procedurálny návrh, v ktorom by sa jasne vysvetlilo, či to môžme urobiť a či to nebude znamenať zároveň aj podporu dokumentu v takej podobe, ako ho tu prerokúvame, alebo či je lepšie zaslať napríklad naše pripomienky tak, ako sa to chystá urobiť Rakúsko.
A to, že nie je dobré nebyť pri okrúhlom stole, no áno, pokiaľ sa účasťou, a teda istým spôsobom aklamáciou zároveň tento dokument neprijíma.
A tu zopakujem tú istú otázku, ktorú som dával svojej kolegyni Katke Cséfalvayovej, ako sa idete vysporiadať vy v strane MOST - HÍD s tým, že SMER a SNS sa údajne dohodli, že tam svojho zástupcu Slovenská republika nepošle. A čo ideme urobiť s tým, že tu máme nejaké konkrétne výhrady, keďže rovnako ty, ako aj Katka a mnohí ďalší ste potvrdili, že tento text jednoducho nie je ideálny a bolo by dobré ho pripomienkovať.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Goga.

Ďakujem za slovo. Rovnako si myslím, jak niektorí moji predrečníci, že tým, že ten proces neschválila, neschválilo už aj Rakúsko, Česká republika a ostatná krajiny, ktoré určite mali dostatok fundovaných odborníkov z medzinárodného práva a rozhodli sa takto, tak pokiaľ my dneska alebo zajtra prijmeme uznesenie Národnej rady, tak by nemal do Marrákeša nikto cestovať, pretože tam už nebude žiadny priestor na rokovania ani na pripomienky, tam sa príde iba na, slávnostne schváliť tento pakt a my, keď tam aj budeme, tak schválime len alibisticky akože s našimi pripomienkami.
Ďakujem za slovo.

Nech sa páči, pán poslanec Fedor, môžte reagovať.

Predmetná konferencia je práve o tom, aby umožnila zástupcom jednotlivých krajín povedať, vysvetliť si jednotlivé pozície. A to by malo byť aj našou, naším postojom, našou pozíciou. Ja nie som predstaviteľom vlády. Nepoznám teraz rokovania, ktoré sú povedzme zákulisné medzi jednotlivými stranami. Ja hovorím svoj názor a môj názor je jednoznačný v tom pohľade, že máme prezentovať svoje výhrady, svoje pripomienky, svoje odôvodnené výhrady k tomuto dokumentu tam, kde to patrí. Nemôžeme to zaslať poštou niekde na konferenciu, že možno si to niekto prečíta alebo nie. Jednoducho vzdávame sa nástroja, ktorý je pre štát absolútne rozhodujúci. Náš predstaviteľ tam ísť by rozhodne mal.
A musím povedať, že mi je tak trošku smutno-smiešne z tohto zloženia parlamentu, pretože máme tu takých, čo sa nazývajú liberálmi, ktorí idú proti tomu, čo ostatní volajú liberálnym výmyslom. Máme tu kresťanov katolíkov, ktorí sa nerozpakujú ísť proti hlasu svojho Svätého Otca. A máme tu akože národovcov, ktorí dávajú Orbánovi legitimitu, posilňujú ho a hrajú s jeho kartou. Čakajú, že sa im to v dobrom vráti. A je to smutno-smiešne.

Ďalej v rozpravy vystúpi pán poslanec Poliačik.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dopoludnia som hovoril o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska a čo prijatie alebo odmietnutie tohto uznesenie môže pre Slovensko znamenať. Ale ako niektorí viete, tak okrem toho, že sa venujem práci v parlamente, tak som aj lektorom kritického myslenia, tak som si povedal, že tú druhú desaťminútovku venujem tomuto.
Totižto dnešná diskusia je plná priam ukážkových logických faulov. Ten prvý sa volá straw man fallacy, to znamená je to chyba tzv. slameného panáka. Straw man fallacy sa používa vtedy, keď nie je niečo dostatočne kritizovateľné. Vtedy si vytvoríme vedľa toho kópiu, na ktorú ponaliepame všetky svoje vlastné nálepky, ktoré tam chceme mať, a potom silou mocou búšime do tej kópie a tvárime sa, že vlastne útočíme na toho pôvodného oponenta. A v tomto prípade tým slameným panákom je napríklad tvrdenie toho nahnevaného pána zozadu, že... Jak to povedal? Že pakt núti všetky krajiny prijímať ktorýchkoľvek migrantov, ktorí sa ukážu na ich hraniciach. Toto je čistá lož. Ale keď to nalepíme na toho slameného panáka, ktoré si vedľa toho paktu postavíme, tak potom môžeme do toho búchať, koľko chceme, pretože zrazu bojujeme so svojou vlastnou projekciou svojho vlastného sveta a s tou pôvodnou verziou to nemusí mať nič spoločné.
Obdobou straw man fallacy, bohužiaľ, bolo aj ranné vystúpenie Martina Klusa, keď hovoril o posielaní peňazí naspäť. Viem, že to zjavne s predsedníčkou výboru majú rozdiskutované hlbšie, ale, ale keď sa pozrieme na pomery, v akých posielanie peňazí svojim vlastným rodinám reálne plní účel pomáhanie blízkym a v akých to môže slúžiť na akúkoľvek ilegálnu činnosť, tak ten pomer je tak strašne v prospech pomoci konkrétnym ľuďom, že vôbec to vyťahovať ako tému je jednoducho nezmysel.
Potom sa tu hovorilo o, a to je ďalšia logická chyba, hovorí sa jej tiež chyba anekdotálnou evidenciou. To je vtedy, keď niekto vám tvrdí, že fajčenie spôsobuje rakovinu, a vy poviete, ale veď môj dedko sa dožil 105 rokov a fajčil celý život. To je anekdotálna evidencia, lebo sa vytrháva jeden prípad zo vzorky a nepozerá sa na širší pohľad.
Ale širší pohľad, keď sa teda bavíme o migrácii, je taký, že vďaka napríklad veciam, ako je dohoda s Tureckom, vďaka mnohým konkrétnym procesným úkonom a dohodám, ktoré vznikli na medzinárodnom poli, máme prílev migrantov do Európy, teda v tomto roku nižší, ako bol v roku 2014, to znamená pred krízou, ktorej hovoríme teda migračná kríza. Máme ho nižší ako pred rokom 2013. Takže presne tie dohody a presne tie procesy, ktoré sa popisujú v tomto pakte, ktorý čerpá z konkrétnych skúseností konkrétnych štátov a organizácií, sa ukazujú byť efektívne.
Keď sa hovorí o kriminalite v krajinách, ktoré, ktoré boli takzvane zasiahnuté migračnou krízou, tak áno, za predpokladu, že sa robí štatistika, tak medzi prichádzajúcimi migrantmi je kriminalita vyššia. Zároveň ale sa celková kriminalita v daných krajinách rapídne nezvýšila. Ani jedna krajina, či už hovoríme o Švédsku, Nemecku, ktorejkoľvek, nevykazuje dramatické zvýšenie kriminality v celkovom počte kriminálnych činov. Dokonca niektoré klesajú.
Pán kolega Mazurek tu s obľubou ľudí posiela do tých tzv. no-go zón, ja neviem, ako dlho a kde on žil, neviem. Ale ja som žil, pozrite si na mape, kde je Tooting Bec v Londýne, tam som žil rok. Na jednej ulici Indovia, Pakistanci, ľudia z Afriky, Jamajka, deti chodia do tej istej školy a áno, tá oblasť má svoje problémy, ale nestalo sa mi, že by som sa bál večer vyjsť na ulicu. Ani raz. V Anglicku som strávil rok svojho života, z toho veľkú časť práve v tejto časti Londýna, ktorú mnohí považujú za takú, z ktorej pôvodné britské obyvateľstvo bolo nadobro vyhnané, ale nie je tam žiadna obava z tých ľudí vyjsť na ulicu, že by, že by tam boli ohrození kvôli svojej farbe pleti. Áno, sú tam súboje miestnych malých gangov, väčšinou detí, nie je to ideálne aj školský, aj sociálny systém je tam skúšaný, ale zároveň je tam strašne veľa dobrých a užitočných programov, vďaka ktorým sa práve nenávistné prejavy medzi ľudí z rôznych prostredí znižujú. Takže neviem, kde žil pán Mazurek, ja som tam žil rok. Mám dostatok skúseností, aby som vedel povedať, že veci sa riešiť dajú.
V Malmö som bol takisto, neviem, kde bol on, ale ja som hovoril so zástupcami práve Rosenberg, ktorí organizujú komunitnú prácu s migrantmi, kde migranti sami vlastne sú tými, ktorí prenášajú hodnoty väčšinovej spoločnosti na novo prichádzajúcich ľudí, a takisto je tam množstvo úspešných programov, vďaka ktorým môžu Švédi celkovo povedať, že z migrácie viacej získavajú, než by ňou strácali. A toto sú fakty.
Do tejto situácie prišiel rok 2015, kedy sa globálna populistická scéna zbláznila, kde ale začali byť náčrty riešení, potom riešenia a kde teraz sa dostávame do fázy zbierania skúseností, case studies, nachádzania najlepších riešení a sumarizácie do globálnych riešení, ktoré by situáciu s migráciou mohli pomôcť vyriešiť. A my v tejto chvíli strčíme hlavu do piesku. Na čo sme išli do tej Európskej únie? Na čo sme išli do schengenu? Na čo sme tam, keď v momente, keď už nás počúvajú, keď sa nemusíme cítiť ako odstrkávaní do kúta, nie sme schopní naformulovať svoje stanovisko a prispieť k diskusii?
A k tej tzv. právnej analýze, nehnevajte sa, akože fakt to myslíme vážne, že môže existovať medzinárodné stretnutie štátov, kde sa súhlas udeľuje svojou účasťou? To sa kedy stalo? Za posledných 200 rokov mi menujte, prosím vás, jeden prípad. Veď to je taká blbosť. Nehnevajte sa. Kde bola párty, kde ste súhlasili s play listom v momente, keď ste vošli do dverí? Všade máme predsa možnosť sa vyjadriť. Všade sú zabehnuté procesy a spôsoby, akým vyjadrujeme svoj súhlas alebo nesúhlas. Povedzte mi jeden príklad z histórie, kde účasť znamená súhlas. Kde? Na čo potrebuje pán Parízek robiť akúkoľvek právnu analýzu na to, aby sme vedeli, že účasťou môžme naozaj naformulovať iba svoje vlastné podmienky, svoje vlastné pripomienky a zároveň nesúhlasiť s celkovým paktom alebo rámcom, alebo dohodou, alebo s čímkoľvek.
Preto považujem túto diskusiu za planú. Je plná logických chýb, nepracuje s dátami, a presne ako povedala kolegyňa Žitňanská, nehovoríme o objektívnom svete tam vonku. Celý deň tu dnes vybíjame zbrane v politickom boji, ktorý prebieha ale v hraniciach Slovenskej republiky. Tu naozaj nejde o žiadny pakt tam vonku.
Ale varujem a vystríham, keď sa dokumenty, ktoré majú byť základom budúceho usporiadania sveta pre nás stanú iba jediným, a t. j. poľom pre boj medzi samými nami, keď už nepôjde o vec, ale iba o to, kto zajtra a pozajtra získa percentíčko alebo dve navyše, tak strácame kredit. Strácame možnosť vyjadrovať sa, lebo nám už nikto nebude dôverovať.
A preto, ak je ešte možnosť, vyzývam aj vládu, aj parlament Slovenskej republiky, aby sme nepokračovali v tejto rozprave a aby vláda kompetentne a odborne rozhodla o tom, čo nám na tom pakte vadí a aby vyslanec tejto Slovenskej republiky v Marrákeši tieto veci povedal, zadefinoval, odôvodnil a aby boli zapísané tam, kde majú byť.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati.
Pán poslanec Goga.

Pán kolega, ja s vami, čo sa týka tej migrácie, súhlasím. Tá migrácia medzinárodná, tá je stále, tá stále funguje. Tých 258 mil. ľudí určite migruje za prácou, za nejakým iným životom, a jak ste spomínali, tak, myslím, že v 2016. roku, tak tí migranti alebo ľudia, ktorí pracujú v inej krajine, poslali do svojej domovskej krajine okolo 630 mld. dolárov. To znamená, ten, tie procesy migrácie stále fungujú bez toho, že by sa prijímal nejaký globálny rámec. Takže a keď ideme do toho Londýna, tí ľudia tam pracujú, na základe dohody o brexite budú im garantované niektoré práva pobytu ďalej, však my tam máme dajme tomu okolo tých 300-tisíc ľudí, myslím, že 3 mil. Britov žije v Európskej únii, to znamená, tu fungujú, tu funguje už právo, dokonca azylové právo Európskej únie bude jedno možno z veľmi dobrých. Myslím si, že aj pán kolega Kaliňák povie, že to, čo my tu máme, akože tá azylová politika, ako jakým spôsobom sa narába tuto s ľuďmi, ktorí prídu sem žiť, chcú tu bývať, chcú tu podnikať alebo žiadajú o azyl, je veľmi dobrá.
My práve narážame iba na to, aby nedošlo k niečomu, čo sa stalo v roku 2015, ako som už raz spomenul v mojej rozprave, že došlo k porušeniu pravidiel fungovania Európskej únie, a narážame na to, že keď je niečo nezáväzné, prečo by sme to mali podporiť. A keď už budeme chcieť nejakých pracovníkov sem dostať, že nám na tom trhu práce budú chýbať, tak možno aj takým spôsobom, ako budú možno tie nejaké predkladané návrhy zákonov, s ktorými zase niekto bude a nebude súhlasiť. Takže bavme sa o tom, že, že tá migrácia už je, a čím ju chceme teraz nejakým spôsobom inakšie organizovať, však to sa dá aj nejakými inými nástrojmi.
Ďakujem za slovo.