38. schôdza

Pán Poliačik, ono to znie tak vznešene, keď poviete, že ste lektor rétoriky. Len vy nie ste nič, čo by sa dalo nazvať učiteľom na vysokej škole alebo strednej škole. Vy, myslím, učíte na základnej škole, ak vôbec. A hovoriť o sebe ako o lektorovi je potom naozaj trošku nadnesené a pripomína mi to skôr ten internetový titul vášho kolegu Rajtára. A ono sa to ukázalo aj v tom vašom príhovore.
Viete, keď poviete, že chcete bojovať proti tomu faulu toho slameného panáka, straw man fallacy, a potom používate celý svoj príhovor práve straw man fallacy, pretože poviete, a podporme ten kompakt, lebo by to mohlo ohroziť naše členstvo v Európskej únii, v schengene. To je čistý nezmysel. Čo tým ohrozujeme? Slovensko je suverénny štát a ďalej sa hlási k Európskej únii aj k schengenu. Alebo poviete, že ako keby tie práva migrantov nechránili doterajšie deklarácie ľudských práv, ako keby tento kompakt im zaručoval nejaké nadpráva. Sami dobre viete, že aj keby sme ten kompakt neodsúhlasili, nijako sa nemení ľudskoprávny status migrantov.
A ďalej používate tieto isté argumentačné fauly. Najväčší je vlastne ten, že ste si ako príklad použili pána Mizíka, čo je ten najľahší spôsob ako argumentovať, protiargumentovať. Namiesto toho, aby ste sa bavili o argumentoch, ktoré tu zazneli, vecných argumentoch o tom, prečo odmietame kompakt. Nie, vy si vyberiete nejaký, nejaký prihlúply výrok. A toto je práve lacné a to je práve zneužívanie rétoriky.
Anekdotálna evidencia. Tak vy poviete, že anekdotálna evidencia je použiť nejakú anekdotu, nejaký príklad zo života, ktorá je vytrhnutá z kontextu, a potom sami použijete vlastný príklad zo života vytrhnutý z kontextu, ktorý je pozitívny. Však to je úplne typický argumentačný faul. Sú aj negatívne, aj pozitívne skúsenosti. Čo váš príklad z Londýna na báze tohto vášho argumentu dokazuje? Nič, nič, absolútne nič. Tak prečo to používate a vyčítate Mizíkovi, že to používa tiež?! Absolútne nelogické, pán kolega. Vy ste absolútne zlyhali z logiky.
Ďakujem.

Ďakujem. No, pán Goga, práve to, že veci už nejaké fungujú, sa má použiť v medzinárodnom prostredí, aby sa z nich bral príklad pre nejaké riešenie. Treba skúmať, či sa dá použiť globálne to riešenie, a ak áno, tak ho rozšíriť do iných krajín. Práve na to sa krajiny medzi sebou stretávajú a zdieľajú medzi sebou skúsenosti.
A, pán Kaliňák, no len ja som príkladom, ktorý som hovoril v doobedňajšej reči, nehovoril nič o celkovom stave, ja som hovoril o svojich vlastných motiváciách, prečo sa k téme vyjadrujem. Nehovoril som o tom, že by sme zo situácie tej rodiacej pani mali vyvodzovať nejaké vážne dôsledky pre všetko a ani že všetci ľudia trpia tak ako ona. Iba som povedal, že sa to dialo, a nemalo by sa to diať.
A, pán Blaha, viete, ja si môžem povedať lektor, lebo na rozdiel od vás mňa za to dokáže niekto zaplatiť. Ja na trhu prežijem. To, čo vy robíte, by nebolo ani len za deravý groš. A je úplne jedno, kto kde učí, vy sa môžte oháňať kľudne svojimi titulmi, ja za seba ručím výsledkami svojej vlastnej práce.
A keď ste, keď ste hovorili o tom Londýne, ja som tiež z neho nevyvodzoval nič o tom, že aká je celková situácia. Ja som odpovedal na konkrétnu otázku pána Mazureka, ktorý, ináč pána Mizíka som vôbec nespomenul, takže znovu, znovu vyťahujete veci, ktoré, ale to vy robíte bežne, ktoré neodzneli. Demagogicky otáčate všetko presne tak, ako, ako sa vám to hodí.
Minule ste sa ma pýtali, aký bol vzťah Marxa k voluntarizmu. Ja to stále neviem, ale myslím si, že to, čo vy predvádzate, tak zrejme akýkoľvek, akákoľvek akcia ctí vždycky akýkoľvek výsledok, takže vy sa budete správať iba vždycky podľa toho, aké sú vaše ciele, a lož a podvádzanie a demagógia bude pracovným nástrojom, takže to už nemá význam ani ďalej komentovať.

Kolegyne, kolegovia, pán poslanec Kaliňák tu pred chvíľou vo faktickej poznámke povedal, že tí, ktorí písali pakt, nezažili migračnú krízu v Európe.
Tak ja som bol v tom, že ten pakt sa pripravoval, keď na čele Valného zhromaždenia OSN stál náš minister zahraničných vecí pán Lajčák, ktorého som videl na bilbordoch Chránime Slovensko v čase migračnej krízy spolu s pánom ministrom vnútra vtedajším Kaliňákom a vtedajším premiérom Robertom Ficom. Tak teda neviem, či bol na tých bilbordoch, že chráni Slovensko, len tak mimochodom, a nezažil migračnú krízu, alebo teda neplatí to, čo, to, čo hovoril pán poslanec Kaliňák, že ľudia, ktorí pripravovali ten dohovor, nezažili migračnú krízu, pretože na príprave toho dohovoru sa podieľali všetky krajiny. Aj krajiny, ktoré majú problém, že k nim nelegálni migranti prichádzajú, aj krajiny, pre ktoré je legálna migrácia normálna, aj krajiny, z ktorých migranti odchádzajú, aj krajiny, ktoré sú krajinami tranzitu.
Minulý týždeň som mal možnosť v rámci delegácie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady navštíviť Českú republiku na pozvanie českého senátneho ústavnoprávneho výboru a jedno zo stretnutí, ktoré sme absolvovali, sa venovalo aj téme migrácie a bolo na ministerstve vnútra, kde boli ľudia, viacerí ľudia aj z ministerstva vnútra, aj z iných inštitúcií, ktoré majú migračnú a utečeneckú tému v náplni práce. A spýtal som sa, prečo Česká republika odmieta pripojiť sa k dohovoru, lebo aj Česká republika je jednou z tých, je jednou z tých krajín, ktoré sa odmietli pripojiť k dohovoru o migrácii, a dostal som odpoveď, že podľa ich názoru je tam nedostatočne riešenia, riešená problematika readmisií, teda návratu utečencov alebo, alebo migrantov do ich domovských krajín, keď sa cieľová krajina rozhodne, že ich, že ich neprijme.
Toto je naozaj vážny problém, lebo, lebo teda okrem ochrany hraníc jediným efektívnym spôsobom, ako sa vysporiadať s nelegálnou migráciou, je to, že ak sa krajina rozhodne, že neprijme migrantov s nelegálnou migráciou, samozrejme, tak, tak musí mať dohodu buď s tou krajinou, odkiaľ nelegálni migranti prišli, alebo cez ktorú nelegálni migranti prišli. A keď takéto dohody, dohody neexistujú, tak nie je možné efektívne postihovať nelegálnu migráciu, ktorá je už v tom štádiu, že sa nelegálni migranti dostali až do cieľovej krajiny.
No ale nie je celkom pravda, že by dohovor, navrhovaný dohovor o migrácii túto otázku vôbec neriešil. Je tam cieľ 21 - spolupracovať na uľahčení bezpečného a dôstojného návratu a readmisie, ako aj na udržateľnej reintegrácii: „Zaväzujeme sa uľahčiť a spolupracovať na bezpečnom a dôstojnom návrate a zaručiť dodržiavanie náležitého postupu, individuálne posúdenie a účinný prostriedok nápravy dodržaním zákazu kolektívneho vyhostenia a vrátenia migrantov, keď existuje skutočné a predvídateľné riziko smrti, mučenia a iného krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania alebo inej nenapraviteľnej ujmy v súlade s našimi povinnosťami podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.“ To sa týka tých cieľových krajín.
Ďalej sa „zaväzujeme zabezpečiť, aby naši štátni príslušníci boli riadne prijatí a navracaní pri plnom rešpektovaní ľudského práva na návrat do vlastnej krajiny a povinnosti štátov prijať svojich vlastných štátnych príslušníkov“ - povinnosti štátov prijať svojich vlastných štátnych príslušníkov.
„Zároveň sa zaväzujeme vytvoriť priaznivé podmienky pre osobnú bezpečnosť, posilnenie hospodárskeho postavenia, začlenenia a sociálnu súdržnosť v spoločenstvách s cieľom zabezpečiť udržateľnosť reintegrácie migrantov po návrate do ich krajín pôvodu.“
Takže nie je pravda, že dohovor nerieši navracanie utečencov do ich vlastných krajín. Samozrejme, že nie je to záväzné v zmysle právnej záväznosti. Je to deklarovanie ochoty napĺňať nejaké ciele a tie krajiny, ktoré sa k dohovoru pripoja vrátane tých, z ktorých ľudia viac odchádzajú, ako by do nich prichádzali, prihlásením sa k dohovoru sa k tomuto politicky, morálne, budem používať túto terminológiu, ktorá tu viackrát zaznela, prihlásia. Môžu to robiť aj bez toho, samozrejme, aby, aby podpísali dohovor. A aj keď podpíšu dohovor, tak to nemusí znamenať, že to, že to budú robiť.
Ale pokiaľ chceme na tomto poli dosiahnuť nejaký pokrok, tak spolu musia štáty hovoriť, musia si vymieňať skúsenosti, musia deklarovať nejaké ciele, možno časom aj, aj záväzné dohody. Tie záväzné dohody majú často skôr podobu bilaterálnu alebo multilaterálnu, nemusí ísť o celosvetové dohody na pôde, na pôde OSN. Ale ak sa k tomu chceme dopracovať, tak musíme spolu komunikovať ako štáty.
Pýtal som sa na českom ministerstve zahraničných vecí, či nemajú aj problém s tým, lebo, lebo taký argument sa vyskytol v našej slovenskej diskusii, že je v dohovore spomenuté, že zadržiavanie migrantov má byť použité až ako posledný nástroj, posledná možnosť. A dostal som odpoveď, že nie, že, že veď takto to je aj podľa súčasnosti, v súčasnosti platných pravidiel, že takto by sa malo postupovať, že ak je to možné, tak, tak najprv, najprv má byť migrant bez toho, aby bol odmedzovaný, s tým, že sa, s tým, že sa má niekde hlásiť, alebo, alebo ak, ak existuje nejaké podozrenie, že by nelegálne mohol opustiť miesto, kde sa má zdržiavať, tak má byť nejako pravidelnejšie kontrolovaný, až ako posledná možnosť má byť využité zadržanie. To sú súčasné pravidlá.
Samozrejme, že s uplatňovaním tých pravidiel je problém, lebo ak, ak majú nelegálni migranti možnosť ísť ďalej, ako, ako sa im podarilo, majú nejakú, nejakú cieľovú krajinu inú ako, ako tú, kde sa, kde sa dostali a kde boli zaregistrovaní, tak sa o to pokúšajú. Ale tak to je praktický problém, to nemení nič na súčasných pravidlách. A hovorme o tom prav..., hovorme o tom probléme, snažme sa ho riešiť. Ani doteraz, ani potom, čo bude, čo bude prijatý ten dohovor o migrácii, nič nebude brániť krajinám, aby si toto upravili v súlade so svojimi reálnymi potrebami, v súlade so svojou, so svojou, so svojou vnútornou situáciou.
Diskusia, ktorú sme dnes absolvovali, musím sa priznať, že mi pripomína dve iné verejné rozpravy, z ktorých jednu sme zažili na pôde tohto parlamentu, a druhú, druhá sa odohrávala skôr vo verejnosti. Tá prvá sa týkala zákona o postavení cirkví a náboženských spoločností, keď sme boli presne v tej istej situácii, že poslanci Slovenskej národnej strany prišli s návrhom, aby sa zvýšil počet veriacich potrebných na registráciu nových, nových cirkví. Všetkým bolo jasné, že ide o opatrenie, ktoré je namierené proti moslimom. Napriek tomu to kolegovia z SNS takto, takto nepriznali a vymýšľali si, že sú tam nejaké iné dôvody. Nebolo to tak uvedené v dôvodovej správe, nebolo to odprezentované v parlamente. No ale máme tu fašistických poslancov, ktorí chápu, ako to v skutočnosti je, čiže oni sa miesto nich pustili s vervou do obhajoby ich návrhu a argumentovali, že je to tak.
Druhú diskusiu, ktorú mi dnešná diskusia pripomína, je diskusia o Istanbulskom dohovore. Ten má chrániť ženy pred násilím, ale spomína sa v ňom slovo rod, tak to je pre niektorých červené súkno a argumentujú, že to predsa bude znamenať, že budú si ľudia môcť sami meniť pohlavie, určovať rod, bude to, povedie to k manželstvám homosexuálov, tak z toho dôvodu neprijmeme Istanbulský dohovor, ktorý má chrániť ženy pred domácim násilím.
Tuto sa spomína slovo migrant, tak budeme proti Marrákešskému dohovoru. A navyše Istanbul, Marrákeš, obidve mestá v moslimských krajinách, tak vynikajúci priestor pre predsudky a pre to (zaznievanie gongu), aby sme odmietali takéto dohovory u nás na Slovensku.

Ja budem len veľmi krátka. Ďakujem ti, pán poslanec, za tieto tvoje slová na záver, pretože presne toto si myslím aj ja, mi to išlo hlavou, keď som uvažovala nad tým, že čo vlastne vedie týchto plamenných kritikov k tej nenávisti voči globálnemu rámcu. No presne, presne som videla tú analógiu aj s Istanbulským dohovorom. Som rada, že si to spomenul.
Presne toto je tá úroveň diskusií na Slovensku. Je mi to veľmi ľúto.

Kolegyňa Zimenová, ďakujem za reakciu. A, samozrejme, že akákoľvek debata môže byť vecná. A môžme, môžme sa baviť o vecných argumentoch za, proti, taký cieľ, onaký cieľ, také opatrenie, onaké opatrenie, pridáme, uberieme, zmeníme, inak naformulujeme alebo môžeme z toho spraviť vec politického boja, kultúrnej vojny, šírenia, šírenia nenávisti často v rôznych polohách.
Ja, ja na tom spomínanom českom ministerstve vnútra som zažil úplne vecnú diskusiu o tejto téme, určite som ja nepresvedčil ľudí z českého ministerstva vnútra, oni presvedčili mňa, ale bavili sme sa o praktických problémoch, ktoré sú s migráciou spojené a ktoré treba riešiť. Ale búchanie sa do pŕs, že sme proti dohovoru, a vystúpenia, aké sme tu zažili najmä od, od fašistických poslancov o, o... Strašenie, strašenie migrantmi a vyvolávanie nenávisti, to nie je, to nie je cesta k riešeniu problémov, to je cesta k odprezentovaniu seba samých. Potom to určite dobre vyzerá na sociálnych sieťach, tie videjká, ale to nie je cesta k reálnemu riešeniu problémov, ktoré sú spojené s migráciou. A to nikto nespochybňuje, že reálne problémy spojené s migráciou existujú.
A môžme ich riešiť vtedy, keď budeme o nich vecne diskutovať a keď sa nebudeme tváriť, že, že ich vyriešime tým, že nikam nepôjdeme, s nikým sa nebudeme baviť, že ich to budeme, že ich budeme riešiť iba my tu na Slovensku. My ich musíme riešiť v spolupráci s inými krajinami Európskej únie aj celého sveta.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Prihlásil som sa ešte do ústnej rozpravy z viacerých dôvodov. Dôsledne som si tu vypočul diskusiu v podstate od 9.00 hod. ráno až doposiaľ. Padali tu v zásade veľmi podobné argumenty stále dookola v rôznych podobách a mňa niektoré z nich úprimne zarmútili.
Ja začnem tým, že sa tu hovorí o tom, že každý, kto vznesie nejaké vecné pripomienky, je zároveň populista, xenofób, človek, ktorý sa hlási k izolacionizmu alebo k nejakému zápecníctvu, ja už som to spomínal aj vo faktických poznámkach, nie je to pravda. Ak by sme išli touto logikou, tak potom by sme tak museli označiť aj vládu Rakúska, Austrálie, Spojených štátov amerických, Českej republiky, Maďarska a mnohých ďalších krajín, ktoré sa už vyjadrili, že tento rámec podporiť nemôžu, a ja vám aj veľmi konkrétne prečítam u niektorých z nich, kvôli čomu.
Ak dovolíte, začnem Austráliou, ktorá je krajina založená na migrácii, a často ju mnohí uvádzajú ako celosvetový vzor v tejto oblasti. „Vláda Austrálie sa obáva ohrozenia austrálskych národných záujmov, ustanovenia paktu by mohli predstavovať riziko nabádania k nelegálnemu vstupu do Austrálie.“ To je primárny dôvod. Potom je tam hneď niekoľko ďalších.
Rakúsko, naša susedná krajina, odmieta vytvorenie neexistujúcej medzinárodnej kategórie migrantov a vstup na rakúsky trh práce a poskytovanie sociálnych a zdravotných výhod sa môže udeliť iba podľa vnútroštátnych právnych predpisov v širšom slova zmysle, samozrejme, tých európskych, keďže Rakúsko je členským štátom Európskej únie. Ako tu už spomínal poslanec Boris Kollár, Rakúsko vymedzilo hneď 17 konkrétnych problematických bodov v rámci globálneho rámca a my sme sa tu v pléne od 9.00 hod. ráno rozprávali o viacerých z nich, takže ich nebudem teraz na tomto mieste citovať.
Česká republika. „Compact stiera rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou a tým podnecuje k väčšej migrácii.“ Česká republika upozornila na to, že v záverečnom texte dokumentu chýba jasné stanovisko, že nelegálne migrácia je nežiaduca, ktorá pri roku..., ktoré pri rokovaní presadzovali.
A toto je ďalší problém, o ktorom sa tu od samého rána ešte nehovorilo. Viaceré krajiny v rámci rokovania presadzovali konkrétne vsuvky do záverečného textu. Áno, ja chápem, že je potrebné urobiť nejaký konsenzus, áno, ja chápem že v konečnom dôsledku je dôležité, aby sa 193 krajín nejako dohodlo, ale v tomto prípade môžme všeličo vyčítať napríklad takému Maďarsku, ale Maďarsko bolo jedno z mála krajín, ktorá už v procese rokovania pripomienkovala text, ktorý sa tvoril. Čo myslíte, ako to dopadlo s tými pripomienkami? Bohužiaľ, mnohé z nich neboli vôbec vzaté v úvahu a v tom istom čase sa napríklad Spojené štáty americké veľmi transparente rozhodli, že sa na tomto procese ďalej spolupodieľať nebudú.
A spomeniem ešte jeden príklad, ak dovolíte, a to je príklad Dánska, rozhodne krajiny, ktorú nikto z nás z xenofóbie alebo z populizmu, prípadne niektorých iných izmov, ktoré tu odzneli, obviňovať nemôže. Pakt podľa dánskej vlády „vytvorí na Dánsko nechcený tlak na medzinárodnom fóre, aby otvorilo viac možností pre imigráciu,“ a dokonca konkrétne dodávajú, že z Afriky, a, samozrejme, uvádzajú aj množstvo ďalších dôležitých vecí, kvôli ktorým dánska vláda síce ešte nie oficiálne, ale s vysokou pravdepodobnosťou sa ku globálnemu rámcu nepripojí.
Takže aj z tejto súvislosti by som poprosil kolegov, aby si odpustili uvádzanie každého, kto, kto nesúhlasí s týmto rámcom do nejakej pomyselnej koalície o xenofóbii, izolacionizme, zápecníctvu alebo niečo podobnom, nie je to pravda. Od samého začiatku sa snažím aspoň ja a niekoľko mojich kolegov vecne pomenovať problémy, ktoré s týmto rámcom boli, sú a pravdepodobne aj budú spojené, pretože ako povedal pán minister Lajčák, tento rámec sa príjme bez ohľadu na to, či si to Slovensko praje, alebo nie. A v tom vidíme ďalší problém.
Otázkou stále zostáva, či naša účasť v Marrákeši bude istým spôsobom záväzná pre Slovenskú republiku a či sa takýmto spôsobom pripájame, alebo nie. Ja som si v tejto súvislosti dovolil vytiahnuť text, ktorý sa tohto bezprostredne týka:
„Z hľadiska procesného je potrebné zdôrazniť, že o dokumente sa nebude hlasovať, nebude sa podpisovať a nebude mať teda signatárske štáty. Každopádne dá sa predpokladať, že ak vyjadríme s textom námietku, nebudeme zaradení do zoznamu štátov, ktoré s textom súhlasia.“ Otázka je, čo to znamená námietka, či musí byť vznesená priamo na mieste alebo či ju môžme zaslať napríklad diplomatickou poštou, o čom sa údajne dohodli strany SMER a Slovenská národná strana. Veľmi dôsledne som si preštudoval aj rokovací poriadok, ktorý je navrhnutý v rámci Marrákešskej konferencie, a áno, tam sú možnosti ako vstúpiť ešte do existujúceho textu, ale nie je mi z toho úplne jasné, za akých okolností by v tomto prípade mohlo Slovensko vyjadriť svoje konkrétne pripomienky alebo ako vsunúť tieto naše pripomienky do daného textu, a preto som prosil včera v rámci procedurálneho návrhu, aby sme sa o tejto téme rozprávali až vtedy, keď nám ministerstvo zahraničných vecí a prípadne aj samotný pán minister k tomu budú dať, vedieť dať komplexný a jednoznačný výklad. Bohužiaľ, ako som to už zdôraznil o 9.00 hod. ráno, kolegovia z vládnej koalície o takúto možnosť nestáli a je mi to úprimne ľúto.
Spomeniem ešte dve dôležité veci, ktoré tu pravidelne zaznievali, a to sú tie remitencie, resp. zdravotná starostlivosť, lebo toto som už dostal z viacerých strán ako, ako problematický bod. Nie je to celkom pravda, ja som nespomínal, že by bol problém samotnej remitencie, tie už tu máme dnes. Aj slovenskí občania posielajú napríklad z Veľkej Británie nemálo peňazí na Slovensko. Tento rámec ale predpokladá, že sa tento proces výrazne uľahčí, dokonca finančne zjednoduší a potom je tu riziko, o ktorom hovoríme od samého začiatku, že to môže byť motivátor pre niektorých despotov, aby svojich možno aj najlepších ľudí vysielali do zahraničia, pretože takýmto spôsobom im umožňujú financovať existenciu štátu ako takého. Skúste si pozrieť, koľko peňazí napríklad z Nemecka posielajú ľudia napríklad na západný Balkán alebo do niektorých ďalších krajín, a určite budete vedieť, o čom hovorím.
A takisto zdravotná starostlivosť. Však tu nejde o to, že by som ja mal problém s tým, že niekto má mať prístup k rovnakej zdravotnej starostlivosti, pokiaľ je napríklad zamestnaný, nemám s tým absolútne žiadny problém. Čo mám ale problém, je, že podľa tohto rámca za určitých, možno extrémnych výkladových situácií by sa mohlo stať to, že tí chlapci, ktorí sa kameňmi dostanú na opačnú stranu hranice by, na tej opačnej strane hranice by mali mať podľa tohto rámca rovnaké práva na zdravotnú starostlivosť, ako majú občania, ktorí si ju platia niekoľko desiatok rokov. Dá sa to aj takto vykladať.
Takže toto sú veci, ktoré je dôležité tu v pléne Národnej rady spomenúť, a dovolím si ešte zacitovať premiéra Kurza z Rakúskej republiky, ktorý povedal, že je legitímne sa prihlásiť iba k takým záväzkom, ktoré myslíme vážne a bez výhrad. A toto mi tu tiež v diskusii počas celého dňa chýbalo. Hovorili sme o právnej záväznosti, hovorili sme o morálnej alebo politickej záväznosti. Ale ak to, dámy a páni, myslíme vážne, ak sa hlásime k tomuto globálnemu rámcu, tak potom by sme naozaj mali myslieť aj naše záväzky vážne. A ako ste sami mnohí z vás uviedli, tento text nie je dokonalý a je tam niekoľko záväzkov, ku ktorým by nebolo namieste sa v tejto chvíli prihlásiť. A naozaj v tejto súvislosti mi nedá iné, ako súhlasiť s premiérom Kurzom, aby sme sa nehlásili k niečomu, čo potom nebudeme brať vážne. Takýchto dokumentov má Organizácia spojených národov dosť, aj preto je z hľadiska mnohých krajín tak trošku na smiech a je to škoda, pretože samotný projekt a samotná myšlienka je skvelá.
Dohoda v koalícii, to som síce dal s takým veľkým otáznikom, nebol som síce na danej tlačovej konferencii a nie je mi vôbec jasné, ako táto dohoda má teraz technicky prebehnúť, pretože jediný, jediné uznesenie, ktoré tú vašu dohodu napĺňa, je to naše a bol by som teda úprimne zvedavý a prekvapený, či je vládna koalícia schopná teraz podporiť uznesenie SaS, ktoré v podstate hovorí presne to, čo ste spomínali vy na tlačovej konferencii, a teda strany SMER a Slovenská národná strana, a keďže som tam urobil drobnú chybu, kde som zabudol alebo vynechal nechtiac slovo Slovenská republika v jednom z bodov, tak toto uznesenie prečítam ešte raz a opäť vám ho dovolím si predložiť.
Tento pozmeňujúci návrh v návrhu uznesenia časť A znie:
„A. Konštatuje sa, Slovenská republika je plne suverénna v definovaní vlastnej národnej migračnej politiky, ekonomicky motivovaná nelegálna migrácia je negatívny jav prinášajúci aj bezpečnostné riziká, a to v národnom, regionálnom i globálnom kontexte a Slovenská republika podporuje riešenia jej príčin v krajinách pôvodu.“ - To bola tá drobná chyba. - „Slovenská republika sama rozhodne či a ktoré opatrenia navrhované v Globálnom rámci o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii bude implementovať a akým spôsobom. Nič v Globálnom rámci o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii nemôže byť vykladané tak, že by Slovenská republika obmedzovala svoju suverénnu právomoc rozhodovať o tom, koho bude považovať za legálneho migranta a koho za nelegálneho migranta, a ktorému z nich udelí právo pobývať na jej území. Slovenská republika nie je viazaná prijať žiadne opatrenia, ktoré by viedli k realizácii Globálneho rámca o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii ako o celku alebo jeho časti a vyhradzuje si právo prijímať legislatívu v oblasti migrácie výlučne v súlade so svojou národnou migračnou politikou.“
Pán predseda, čítam ten pozmeňovák.
„Slovenská republika trvá na odmietaní politiky povinných kvót.“
No a potom tá druhá časť, ktorá je asi najpodstatnejšia vzhľadom na údajnú dohodu medzi SMER-om a Slovenskou národnou stranou.
Návrh uznesenia, časť B znie:
„B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby na medzivládnu konferenciu, ktorá sa koná v Marrákeši 10. a 11. decembra 2018, doručila písomné výhrady ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii tak, ako je uvedené v časti A tohto uznesenia, a tie sa stali súčasťou oficiálnych záznamov z konferencie a bude v budúcnosti slúžiť ako referencia v prípade akejkoľvek pochybnosti, či už právnej, alebo politickej, o jednoznačnom postoji Slovenskej republiky ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii.“
Verím, že toto je dostatočne jasný kompromis, som rád, ak sa naozaj SMER a SNS s naším kompromisom stotožnia, a rád by som povedal, že ďakujem ministerstvu zahraničných vecí za formuláciu tohto kompromisu. My sme tam dodali len tú vsuvku, ktorá súvisí s doručením písomných výhrad ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii.
Ďakujem za pozornosť a verím, teda že všetko nakoniec dobre dopadne.

Ďakujem. Tak poďme po tých krajinách. Austrália, ako vieme, Martin, nie je viazaná žiadnym väčším ľudskoprávnym dokumentom. Tak ako Európska únia, resp. Európa má Európsky dohovor o ľudských právach, tak Austrália žiadny takýto významnejší väčší dokument nemá, a preto áno, tento pakt pre nich zavádza mnohé veci nové, ktoré ale u nás dávno platia. Preto to porovnanie jednoducho nesedí.
V Rakúsku ani v jednom z tých bodov, pokiaľ viem, nie je konštatované, že tie, že tie, tá, ten, tá oblasť, ktorá sa tam rieši, nie je riešená ich vnútroštátnou legislatívou. Definuje sa možnosť nátlaku na nejaké zmeny, ale stále pripúšťajú to, čo je v tom pakte napísané, že suverénne štáty rozhodujú o svojich veciach samotné.
V Českej republike máme vládu v dlhodobej demisii, ktorá musí odolávať populistickým snahám, či už komunistov, alebo Okamuru, a nemôže si jednoducho dovoliť niekde ustúpiť a to by sme si určite nemali brať za vzor našich zahraničnopolitických postojov, ešte keď k tomu prirátame veľmi teda neobratné vyjadrovanie a činy prezidenta Zemana.
Maďarsko. Viktor Orbán je dlhodobo kritizovaný celým demokratickým svetom. Sám sa vyjadril, že chce budovať i liberálnu demokraciu, takže tam tiež nevidím dôvod si akýmkoľvek spôsobom brať príklad.
USA. Donald Trump je jedným z najväčších rozkladateľov medzinárodného spoločenstva, čo sa týka dodržiavania nejakých dohôd. Odstúpil od tak dôležitých vecí, ako je, ako je, ako bola Parížska dohoda, takže tam tiež nevidím dôvod ísť si pre príklady.
A ostáva už len to Dánsko. A to, bohužiaľ, nestačí.

Pán kolega Klus, ja naozaj musím povedať, že vašom prípade asi naozaj Boh spravil nejaký zázrak, že vám sa takto otvorili oči a takto ste v SaS-ke otočili. To je nádhera a postupne asi vo všetkých stranách ľudia pochopia, že naozaj boj proti tej migrácii je nutný, ak si chceme Slovensko zachrániť.
Spomínali ste tam tie problémy legálna, nelegálna migrácia. No ono je to tam trošku ešte viac toho, veď však samotný ten dokument hovorí, že vlastne cieľom je transformácia tej ilegálnej, neriadenej migrácie na legálnu, riadenú a tak ďalej a tak ďalej, čiže proste to je cieľ. Ideálny výsledok toho dokumentu by bol, aby všetci tí ľudia sem chodili legálne, riadene, organizovane, ale v konečnom dôsledku by to bola čistá smrť pre Slovensko a jednoducho nevratný proces. Čiže je to celé zle. Absolútne celé zle.
Takisto pred chvíľkou bývalý minister vnútra Kaliňák jasne povedal, že súhlas je už len samotnou súčasťou, účasťou, účasťou zástupcu štátu na tejto konferencii. Nemyslíme si asi a ja teda určite nie v tejto chvíli, že by mal nejaký dôvod si vymýšľať alebo preháňať. Takže keď to povie bývalý minister vnútra, asi niečo na tom bude, a preto nemôžme spochybňovať ten fanatizmus zo strany ministra Lajčáka, ktorý napriek tomu, že skoro celý parlament nesúhlasí s týmto paškvilom, sa to snaží za každú cenu presadzovať, pretláčať a docieliť to, aby niekto zo Slovenska tam aspoň išiel.
Preto sa vás chcem spýtať, pán poslanec Klus, keď ste v tejto veci viackrát dnes vystúpili, či, ak teda naozaj sa potom stane, že niekto zo Slovenska tam pôjde vďaka ministrovi Lajčákovi, či podporíte zvolanie mimoriadnej schôdze na jeho odvolanie, pretože inak sa už nebude dať porátať s týmito ľuďmi, aj keď to možno bude neskoro.

Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok. V prvom rade tento text nie je dokonalý. Áno, na tom sa zhodneme, na tom sa zhodnem aj ja. Ale čo by sme chceli od textu, ktorý negociovalo 192 zúčastnených strán s tým, že prevažná väčšina štátov, ktoré sú členskými štátmi OSN, sú rozvojové a prevažná väčšina z nich sú poskytovatelia, teda zdrojové štáty migrácie. A jednoducho Európa svoje problémy s migráciou nevyrieši bez toho, aby spolupracovala so zvyškom sveta, a zo zdrojových štátov, a so zdrojovými štátmi, takže si myslím, že aj nedokonalý text je lepšie podporiť, ako nemať nič, ako nemať nejaký základ pre budúce riešenia problémov, ktoré môžu s migráciou vyvstať, pretože stále migrácia intenzívnie a všetko nasvedčuje tomu, že to tak bude aj v budúcnosti. Takže po prvé radšej nedokonalý text ako nijaký. Najmä, keď nás ničomu nezaväzuje.
V druhej poznámke som chcela hovoriť o tom, aké krajiny si berieme za vzor - Maďarsko, Spojené štáty, Rakúsko, ale to už v podstate povedal Martin Poliačik, takže to preskočím pre krátkosť času.
Po tretie. Tie, to doručenie výhrad poštou, ja si myslím, teda s tým uznesením, čo prednášate, by sa dalo úplne súhlasiť, keby slovíčko doručenie, doručením bolo vymenené za napríklad tlmočením alebo nejaké iné sloveso, pretože doručenie poštou jednoducho nie je prijateľné, nie je, nie je spôsob na to, ako by sa naše výhrady potom dostali do oficiálnych záznamov, pokiaľ ich tam niekto naozaj fyzicky neprednesie. Je to nemožné.
Takže presne ako hovorí Poľsko, ktoré, alebo urobí Poľsko, ktoré mnohí tu dávajú za vzor, že tiež odmietajú migračný kompakt, ale predsa len tam pošlú dvoch ľudí, úradníkov z ministerstva zahraničných vecí a vnútra, ktorí prednesú fyzicky, povedia výhrady Poľskej republiky.
A tento model by, si myslím, by mohol byť ešte akcepto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja verím, že to uznesenie je urobené, alebo návrh na uznesenie je urobené v dobrej vôli, ale som presvedčený o tom, že na tom stretnutí v Marrákeši už nebudú žiadne diskusie o tom alebo pripomienky pripustené, či niekto má, alebo nemá výhrady. Je tam proste materiál, ktorý je pripravený, a čaká už len na to, že tí, čo prídu, potvrdia svojou účasťou, že s tým súhlasia. Takže akékoľvek námietky alebo svoje proste stanoviská, či sú to už ústne, písomné, by boli úplne zbytočné. Akurát to by sme len potvrdili, že našou účasťou by sme niečo legitimizovali.
Ďakujem.