38. schôdza

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Dovolím si zareagovať na niektoré z nich. Martin Poliačik hovorí, že by sme si nemali brať príklad z iných krajín, ako je Česká republika, Maďarsko alebo Poľsko. On dobre vie, že patrím k veľkým kritikom týchto, týchto krajín, obzvlášť amerického prezidenta Donalda Trumpa, ale takisto Viktora Orbána alebo českého prezidenta Zemana a aj tej podivnej koalície, ktorú v Českej republike majú.
Ale ja v tejto chvíli nesúdim to, kto to hovorí, ale predstavoval som to, čo hovorí, a to je v tejto chvíli veľmi podstatné, pretože ako napríklad Česká republika úplne jasne pomenovala, že v tomto dokumente chýba jasné stanovisko, že nelegálna migrácia je nežiaduca. My ju dopĺňame. Takže z tohto uhla pohľadu je veľmi dôležité, aby sme sa rozprávali o obsahu, nie o forme, a to isté sa dá potom povedať aj o tom, že tie námietky sú zbytočné. No, nie je to celkom tak. Je tam viac ako 5-hodinový priestor, ak si dobre pamätám podľa plánu tej konferencie, kde sa budú tie námietky preberať, pokiaľ ich niekto vznesie, a ja predpokladám, že to bude podobne ako v prípade napríklad mítingov COSAC, na ktorých sa pravidelne zúčastňujem, kde sa čítajú listy zhodou okolností krajín, ktoré tam nie sú prítomné a ktoré vznesú napríklad nejaké námietky alebo čo i len pozdrav. Takže verím tomu, že aj v tomto prípade to tak bude.
A ja by som v tejto súvislosti chcel pripomenúť, že v našom uznesení sa nepíše nič o pošte. To som dal ako jeden z príkladov. Je tu napísané doslova: na medzivládnu konferenciu, ktorá sa koná v Marrákeši 10. - 11. decembra 2018, doručila písomné výhrady ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej migrácii a tak ďalej.
Nájdime spôsob, ako doručila, tak aby bolo jasné, že sa zároveň neprihlasujeme k rámcu ako celku. Práve preto som žiadal tú komplexnú právnu analýzu, ktorú sme nedostali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, keďže som posledný vystupujúci v rozprave, predpokladám, že pán navrhovateľ ešte vystúpi, tak len v krátkosti. Som tu celý deň, počúvam tu debatu celý deň, občas som sa zapojil, občas som sa nezapojil, niekedy to zmysel malo, niekedy nemalo.
Čo mne z toho vyplynulo, je napríklad to, že kritici tohto uznesenia, pán Dostál, pán Poliačik a ďalší, nejako ma nepresvedčili svojimi argumentami a miestami naozaj som chcel, že tak skúste ma presvedčiť, a počúval som pozorne, s porozumením - aj čítam s porozumením, aj počúvam s porozumením -, ale tie argumenty jednoducho neboli také, aby som si povedal, že dobre, tak máte pravdu.
Na druhej strane počúvame tu o xenofóbii a fašisti a netolerantní a neviem akí. To, to sa mi veľmi ako nepáči, pretože často to vidíme na sociálnych sieťach. Ak má niekto iný názor, tak spravidla je označený za xenofóba, fašistu a neviem akého všetkého. Ako už tu bolo povedané, my si len chceme zachovať zdravý sedliacky rozum.
Už ako povedali moji predrečníci, pozrime sa na naše okolité krajiny. Koho si máme brať za príklad, s kým máme spolupracovať, ak nie s našimi susedmi? Ktorá krajina, vážení kritici, by vám vyhovovala ako príklad? Však máme tu vyše 200 krajín na svete, tak dajte nejakú krajinu, ktorú si máme brať za príklad. Len ideálne by bolo, keby bola v našom okolí. Spojené štáty nepochybne majú už desaťročia veľký problém s migráciou, ale môžeme si čokoľvek myslieť o Trumpovi, ale z môjho pohľadu Trump sa snaží tiež chrániť hranice USA. A nie je to náhodou USA, ktoré vy tak častokrát protežujete v nejakých svojich názoroch? Tak teraz je USA zlé, inokedy je dobré.
Nie sú to Rakúšania, ktorí v čase vypuknutia migračnej krízy boli braní ako jeden zo vzorov spolu s Nemeckom, ktorí vítajú tých migrantov a starajú sa o nich, a keď Rakúšania pochopili, že tam majú naozaj problém, tak postavili plot Rakúšania? Ale to už, to už sa nekritizovalo, lebo to už bol demokratický plot. To už nebol ten zlý plot, to už bol..., zlý plot ako v Maďarsku, ten rakúsky už bol demokratický plot.
Neviem, mnohí neviete, ja som bol jeden z prvých ľudí, dovolím si trúfať, na Slovensku, ktorý navštívil utečenecký tábor v Traiskirchene v čase, keď ešte len prichádzala prvá vlna migrantov. Spolu s kolegom sme robili taký článok, keďže to práve začínala ako téma. Čo ma zarazilo, bolo to, čo som videl v tom tábore, a najviac, nebudem konkretizovať úplne všetko, ale najviac ma prekvapila taká reakcia, keď sme stáli na druhej strane ulice, nie pri tábore, resp. v tábore, ale na druhej strane ulice a pozerali sme na tých migrantov, ako chodia hore-dole. Zrazu si taká partia veľkých, statných černochov zastavila a pozerala na nás a ukázala nám takéto gesto, že nás podrežú. Aj sme o tom písali. A boli sme z toho trochu prekvapení, lebo sme nechápali prečo. Kvôli čomu, že čo sme urobili, že tam stojíme a pozeráme sa?
Potom sme tam odchytili partiu Sýrčanov z Aleppa, mladých chlapcov, ktorých sme sa pýtali, že prečo utiekli, resp. prečo odišli. Tak logicky pred vojnou. Tomu rozumiem. Mali ísť bojovať za, teraz neviem, ktorú tú partiu tam, ktorá tam bojuje, je ich tam veľa, to už naozaj neviem, ale radšej utiekli. Nechceli ísť bojovať. Čomu tiež rozumiem. Keď sme sa ich pýtali, že kam chcú ísť, resp. kam smerujú, tak povedali, že buď do Nemecka, alebo do Švédska. Pýtali sa, že prečo, prečo tam. No že tam bude dobre. A čo chcete robiť v tom Nemecku a Švédsku? Tak sa začali rehotať a povedali nám, že jesť a piť. Tak sme s kolegom pozreli na seba, že no tak super. Toto sú migranti, ktorí tu prichádzajú. To bola úplne prvá vlna.
Pár týždňov nato som navštívil utečenecký tábor, resp. záchytný tábor na maďarsko-srbskej hranici v Röszke. Bolo to len pár hodín, resp. bolo to asi 12 hodín po tom, ako tam migranti zaútočili na políciu a začali demolovať zariadenie tohto záchytného tábora. Museli zasahovať ťažkoodenci, dokonca vrtuľník bol prítomný na mieste. Na druhý deň, keď sme tam prišli, tak ten vrtuľník tam stále krúžil a tie nepokoje tam stále boli. Je neviem, koľkí z vás ste tých migrantov, ktorí v tých vlnách chodili na Sloven..., chodili do strednej Európy, ja neviem, koľkí z vás ste ich naživo videli. Ja som ich videl niekoľko stoviek. My sme chodili po rakúskej diaľnici z Nickeldorfu po Viedeň, resp. tá trasa z maďarskej stanice Keleti do Hegyeshalomu, kde oni prestupovali, išli pešo asi dva kilometre do Rakúska a v podstate my sme išli po tej trase. Si neviete predstaviť tú spúšť, čo za sebou nechávali.
Ale najväčšie, najväčšie také moje prekvapenie bolo, keď sme s kolegom boli na vlakovej stanici Westbahnhof vo Viedni, kde vlastne s tými vlakmi z Keleti, z Budapešti prichádzali, a odtiaľ v podstate boli redistribuovaní do Salzburgu, Mníchova. Tam to bolo krásne zorganizované, na tej stanici a v takej partii sme tam zrazu počuli, po východniarsky tam niekto rozprával. Tak sa otočím a boli tam naši Rómovia niekde od Spišskej Novej Vsi. Tak sme sa im prihovorili, že čo tu robia. Povedali, že tak my tu robíme, že upratujeme vlaky. Ja, že super, však si zarobíte, chlapci, že paráda, že som rád, že nesedíte doma niekde na osade, ale robíte, že to je super. Oni povedali, že ale nevedia, koľko tu ešte vydržia. Nebudem to citovať, lebo nie je to slušné, ale začali nám opisovať, ako upratujú vlaky po tých migrantoch, a opisovali nám, čo v tých vlakoch je, čo tam zanechávajú. Ako určite ste videli nejaké zábery kolovali, bol to naozaj humus, ale strašný humus.
Opakujem, ja som týchto migrantov videl naživo, boli ich stovky. Ja by som vám doprial, tým, ktorí to tak obhajujete, choďte na niekoľko dní, uvidíte tú mentalitu, uvidíte to správanie, uvidíte tie „obyčaje“, ktoré majú, choďte a potom niečo rozprávajte. Každopádne ja som veľmi rád, že toto uznesenie v pléne je, trošku ma mrzí, že z neho nejaké veci vypadli, ale po rozhovore s pánom Dankom som plný očakávania, ako rozhodne v utorok budúci týždeň vláda Slovenskej republiky, pretože je nesmierne dôležité, aby do Marrákeša nikto nešiel. Keď niekto do Marrákeša pôjde zo slovenskej strany, je to prejav, je to prejav kvázi súhlasu. Áno, s pripomienkami. My môžme dávať pripomienky, aké chceme. Boli sme tam? Boli. Podpísalo sa to? „S pripomienkami?“ Koho to bude zaujímať? Je veľmi dôležité, aby tam nikto nešiel.
A je veľmi dôležité, aby pán minister Lajčák odstúpil alebo aby ho vládna strana SMER stiahla. Pán Lajčák ide nielen proti vlastnej strane, ide proti, ide proti väčšine koalície, ide proti väčšinovému názoru v Národnej rade, ide proti väčšinovému názoru občanov Slovenskej republiky. Preto sa ešte raz pýtam, koho záujmy obhajuje pán Lajčák. Záujmy svojich kamarátov v OSN, v Bruseli, v Marrákeši, v New Yorku, ja neviem kde všade, alebo záujmy občanov Slovenskej republiky?
Rozumiem tomu, že sa stavia na zadné, lebo je spoluautorom tohto dokumentu, je spoluautorom tohto dokumentu, tak je pre neho ťažké teraz sa tváriť, že s tým dokumentom nič nemá alebo že s ním nesúhlasí. Tomu rozumiem. Ale pokiaľ vidím a mám nejakú hrdosť a vidím, že je proti môjmu názoru a presvedčeniu nielen strana, ale aj koalícia, ale aj väčšina parlamentu a väčšina ľudí na Slovensku, tak mám trošku súdnosti a trošku hrdosti a odstúpim sám. A nie čakať, ako bolo spomínané, kedy zvoláme mimoriadnu schôdzu a budeme pána Lajčáka odvolávať.
Ďakujem.

Ďakujem. Lajčák nemá v sebe ani trošku hrdosti a charakteru, preto neodstúpi, to je jedna vec.
Druhá vec, ak niekto pôjde zo Slovenska do Marrákeša, je to jasná vlastizrada a ten človek by mal byť súdený za vlastizradu. A takisto aj ten, kto tomu dotyčnému povolí, aby tam išiel, bude, budú spoluzodpovední všetci, pretože toto, vôbec celý tento pakt je vražda suverenity slovenského národa.
Čiže toto nie je len tak, toto neni také jednoduché, toto je ťažká, toto je vlastizrada. Takže naozaj tam nesmie ísť nikto, ale keď mu niekto dovolí, komukoľvek, aby tam išiel, bude na tej vlastizrade spoluzodpovedný.

Pán poslanec, ja už som aj myslela, že nevystúpim, ale nedá mi to, lebo po celom dni, ako tu dnes diskutujeme, a občas sa tu naozaj objavia aj zmysluplné fakty, aby ste vy tvrdili, že, na záver tohto dňa, aby ste vy tvrdili, že sa tam bude niečo podpisovať, tak, tak mi to nedá a jednoducho v tej faktickej chcem znova upozorniť, na tej konferencii sa nič nebude podpisovať, toto nie je dokument, ktorý sa bude podpisovať, a nebude sa tam ani dokonca o ňom hlasovať.
Prosím vás pekne, ak už po celodennej debate nie sme schopní rozprávať sa naozaj pravdivo o jednoznačných veciach, na ktorých panuje zhoda, tak si myslím, že, alebo dávam si otázku, že na čo bola vlastne táto debata dobrá.

Takže vidíme, že ani po celodennej debate niektorí zadubení kolegovia nechápu, že naozaj účasťou sa tam ten dokument jednoducho schvaľuje. Ja to prečítam aj pre tých, ktorí nechápu alebo sú možno na veľmi silných nejakých prípravkoch. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec...

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
„My hlavy štátov a vlád a vysokí predstavitelia, ktorí sa stretli v Maroku 10. a 11. decembra 2018, opätovne potvrdzujúc Newyorskú deklaráciu pre utečencov a migrantov a odhodlaní významne prispieť k posilneniu spolupráce v oblasti medzinárodnej migrácie vo všetkých jej rozmeroch, sme prijali tento Globálny rámec pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu.“
O žiadnych pripomienkach tam nie je ani slovo, o ničom o žiadnych výhradách, o ničom, jednoducho všetci tí, ktorých štáty tam budú iba na prezenčnej listine tohto, tohto zvratku podpísaní, tak s tým jednoducho budú súhlasiť. To znamená, naozaj, ako povedala Natália Grausová, ak niekto za Slovenskú republiku tam pôjde, dopúšťa sa vlastizrady, a keď to spraví s tým, že vie, že je proti tomu skoro celý parlament, verím, že aj vláda sa proti tomu postaví, tak sa to inak hodnotiť nedá.
Ale keď vidíte mediálne vyhlásenie už aj premiéra dnes, už sa to pomaličky začína otáčať. Bolo by dobre, keby možno niekto, jednoducho z tejto pozície sa nedá ustúpiť, z tejto pozície, že za Slovensko tam nikto ísť nemôže.

Ďakujem za vaše faktické pripomienky. Pani kolegyňa Zemenová, ja vás považujem za slušnú a inteligentnú... (reakcia z pléna), Zimenová, pardon, ja vás považujem za slušnú a inteligentnú ženu, len neviem, asi nečítate s porozumením ten text, buď nechcete mu porozumieť, alebo jednoducho je to len nejaký váš uhol pohľadu a to teraz v dobrom.
Ten dokument je jasne postavený tak, že ak sa tam zúčastníte, tak súhlasíte s týmto dokumentom. Ak som povedal, že podpis, ospravedlňujem sa, ide o to, že stačí sa tam zúčastniť, čo je deklarátorný prejav toho, že súhlasím s týmto dokumentom, čiže ak som to povedal, stačí podpis na prezenčnej listine, samozrejme, že sme tam. Čiže opakujem, je veľmi dôležité, aby zástupca Slovenska tam nebol. Žiadny. Ani nejaký asistent, ani nejaký šofér, nikto. To je jedna vec.
Druhá vec, pán kolega Kotleba, môžem s vami len súhlasiť, častokrát s vami nesúhlasím (povedané so smiechom), ale v tomto sa určite zhodneme a som rád, že zhodneme sa tu naprieč politickým spektrom, a verím, že pán kolega Paška ako navrhovateľ ešte objasní nejaké aspekty tohto dokumentu, a najmä, pán kolega Paška, ja by som ocenil, keby sme dostali nejaký prísľub od vás, že tam nikto nepôjde.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Samozrejme, rozprava bola veľmi dlhá a zrejme by som mohol aj dlho reagovať, ale budem sa snažiť to veľmi skrátiť a vyjadriť sa úsporne. Skúsim predovšetkým tie formálne náležitosti. Samozrejme, máme predložených viacero pozmeňovacích návrhov, tak aby som vysvetlil takú tú predbežnú dohodu, politickú dohodu. Návrhy SaS a strany SMER, ktoré boli prednesené, majú mnoho podobného v časti A. Takže vychádzame z toho, že vychá..., bol predloha, bola podobný, podobný podklad, ktorý spracoval ministerstvo zahraničných vecí.
Chcel by som povedať za Slovenskú národnú stranu, že podporíme rozšírenie teda tej časti A o text, ktoré sú obsiahnuté teda z..., najmä v strane, zo str..., podklady zo strany SMER, pretože strana SMER, navrhuje meniť iba prvú časť, časť A, a časť B nenavrhuje meniť. V časti B by sme ponechali náš návrh nerozšírený a v takom prípade by pri schválení pozmeňovacieho návrhu strany SMER vznikol jeden komplexný návrh, kde do nášho sa doplní tá časť A obsahujúca výhrady, konkrétne výhrady, ktoré majú byť prezentované, prednesené a písomne, písomne diplomatickou poštou doručené do Marrákešu a na aj, samozrejme, na OSN. A zostáva, povedal by som, ak sa to odhlasuje, platná časť, celá tá časť B, kde sa hovorí o procedúre, že nepristúpime k tomuto dokumentu, nikto sa nezúčastní teda toho, toho rokovania.
Vychádzame, že ďalší pozmeňovací návrh, ktorý bol podaný do podateľne, ale nebol prednesený zo Slovenskej národnej strany, ktorý sa týkal toho, že žiadame vládu, aby nikto necestoval do Marrákešu, nie je potrebné predložiť, pretože pred rokovaním a otvorením tejto schôdze, teda nie schôdze, ale tohto, tohto bodu, vystúpil predseda vlády Slovenskej republiky, ktorý vyslovene povedal, ak ste pozorne sledovali jeho vystúpenie, v záverečnej vete, že ak bude prijaté toto uznesenie, tak garantuje, že za Slovenskú republiku do Marrákeša nikto nevycestuje, že stôl, ktorý tam bude vyhradený pre slovenskú delegáciu, bude prázdny a pod zástavkou nebude sedieť ani zástupca veľvyslanectva, ani zástupca ministerstva zahraničných vecí, ani nikto. Že proste do toho rizika, že by sme svojou účasťou a prítomnosťou potvrdili prevzatie záväzkov z tohto dokumentu na Slovenskú republiku, že s tým proste on súhlasiť nebude. Takže zostane nám naozaj to, aby sme svoje výhrady doručili diplomatickou poštou konferencii.
Čo sa týka samotného hlasovania, pán Poliačik tu je, takže by som chcel povedať, že ja som sa viackrát zúčastnil na takých rokovaniach, kde pripravený dokument, ktorý bol predtým odkonzultovaný, pripomienkové atď., a tento dokument bol pripomienkovaný a prijatý 11. júla tohto roku, to znamená, on už je nemenný. Na rokovaní v Marrákeši sa dokument ako taký nebude meniť, ak tam niekto príde a prinesie nejaké výhrady, tak, samozrejme, sa stanú súčasťou zápisu, ale z legislatívneho hľadiska nemajú žiadne, žiadne, žiadne proste práva. To znamená, ak sa niekto zúčastní a bude akceptovať tento dokument, tak tie výhrady sú, povedal by som, také výhrady, ktoré nemajú, nemajú, povedal by som, výhrady voči, voči záväzkom. Takže treba naozaj zodpovedne postupovať, ja som presvedčený, že ešte má čas tak predseda vlády, ako aj ministerstvo zahraničných vecí, aby teda splnili tie, to rozhodnutie, ktoré Národná rada schváli alebo neschváli. A predpokladám, že naozaj dôjde k tomu, že by sme vedeli spolu sa dopracovať k tomu, že tak, ako tu zaznelo z väčšiny vystupujúcich, a tu by som chcel oceniť napriek tomu, že zazneli občas aj, aj nejaké tie invektíva, ale prevažne konštruktívnu a vecnú diskusiu.
Väčšinou sme sa zhodli, že dokument ako taký má dobré východiská v tom, že sa snaží chrániť migrujúcich počas obdobia, počas cesty, počas..., najmä chráni deti, ženy počas tej cesty, že dáva predpoklad na to, aby sme sa viacej o migrácii dozvedeli tým, že naozaj sa venuje štatistike skúmania, povedal by som, takého toho celého procesu fungovania, že tam sú v podstate aj záväzky týkajúce sa toho, že by nemali cestovať ľudia bez dokladov a bez, bez nejakých proste titulov na to, aby mohli vôbec cestovať. Takže v mnohých aspektoch je ten dokument, povedal by som, dobre prepracovaný a dobre myslený, len z hľadiska reálneho života veľa času sme strávili tým, že sme si vysvetľovali interpretácie, rôzne interpretácie, či to už bolo za poslanecké kluby jednotlivé, alebo to bolo aj za, za jednotlivé osoby, pretože z hľadiska, napríklad z SaS sme počuli najmenej tri interpretácie tohto dokumentu, pán Dostál, pani Zimenová... (Reakcia z pléna.) No ako čítajú, ako vnímajú, ako hodnotia tieto, tieto proste. Takže ak by sme to hodnotili, tak naozaj proste tie pohľady sú naozaj veľmi rôzne.
Ale čo je pre nás dôležité si uvedomiť, jedna vec je, čo si myslíme my, čo si myslím ja, čo si myslí pán minister, ako si to vykladá, ako si to vykladá pán Klus, pán Blaha, pán Kéry alebo proste pán Kotleba, pán Poliačik, to sú, povedal by som, naše, naše názory. Druhá vec je, čo prinesie reálny život, a z tohto pohľadu je absolútne irelevantné, čo si myslia dokonca aj tí, ktorí písali ten dokument.
Dôležité je to, čo si budú myslieť tí ľudia, ktorí sa dozvedia, že takýto dokument bol prijatý, keď vstúpi do platnosti, a ako na to zareagujú. Či budú ochotní prijať, povedal by som, tie regulácie aj, povedal by som, tie mechanizmy, a aj tie štáty, ktoré sa, sa k tomuto hlásia, či budú udeľovať víza, či naozaj budú organizovať teda tých, ktorí chcú cestovať za lepším životom, či ich budú, povedal by som, organizovať nejakým spôsobom po konzultáciách, že či naozaj sa niektorí Sudánci alebo Afgánčania, Pakistanci nevydajú na cestu individuálne na základe, polovica, iba toho, že nejaká prevádzačská skupina, alebo teda prevádzačský gang im prisľúbi a oznámi, že pozrite, tam v Európe, tam je dobrý život, tam máte takéto veci prisľúbené. Život ukáže, život ukáže, čo z tohto sa naplní a akým spôsobom sa naplní, a preto je úplne namieste byť opatrný, byť opatrný, nehlásiť sa, povedal by som, v prvej rade medzi tými, ktorí považujú tento dokument za ideálny.
A povedal by som aj tak nejak si uvedomiť, že dokument ako taký v mnohých veciach zaväzuje alebo prijímajú štáty záväzky predovšetkým krajiny vyspelého sveta o tom, ako prevezmú starostlivosť o migrantov, či už na, na trase, na ceste počas cestovania za ich, do ich cieľovej krajiny, ale potom aj v tej cieľovej krajine, že proste sa o nich budú musieť postarať, že proste niečo to bude stáť, že tá krajina musí byť na to pripravená, že tá krajina musí mať na to vypracovaný rozpočet.
Ak sa pozriete naozaj do tých dokumentov, tak tam je zapísané, že tie politiky by mali všetky tie krajiny, ktoré sa k tomuto zaviažu, že si musia vypracovať osobitné politiky pre integráciu migrantov, a teraz nielen teda integráciu ako do spoločnosti, ale aj zdravotnícke zabezpečenie, vzdelávanie, komplet, proste ubytovanie a tak ďalej. To znamená, to je absolútne široký záväzok, ktorý by sme na seba prevzali.
A ja sa priznám, ja osobne neviem, kde by Slovenská republika vzala peniaze na to, aby bez toho, že by sa mohla vyjadriť, aký počet alebo aké množstvo a akých, no, a že by mohla prijať, takže bez toho, aby k tomu, aby, aby, aby sa, lebo hovoríme aj o legálnej, aj nelegálnej migrácii. A nelegálna migrácia nie je o tom, že proste tam sa nemáme ako vyjadriť, tí proste prídu, ale náš záväzok, ľudskoprávny záväzok bude aj voči migrantom, ktorí neprídu legálne. Ten proste bude v plnej výške, v plnej miere. Ak pán Dostál hovorí, že nám zostáva právo a je to tam napísané, ja som to nikdy nespochybnil, je právo krajín, ktoré sa, pristupujú k tomuto dokumentu, si ponechať vnútorné delenie vnútroštátneho práva na legálnych a nelegálnych migrantov, len ten dokument hovorí, že proste je tam veľmi malý rozdiel, že my si ten rozdiel ponechávame, ale tým nelegálnym migrantom, musíme sa o nich postarať rovnako ako o legálnych. Takmer takisto.
Takže to sú proste také problémy, ktoré možno treba si pozorne čítať, a možno taká tá, ako ste povedali vy, vecná diskusia, vecná diskusia možno na takej tej báze profesionálnej, ale s tým pohľadom na aplikáciu, tá nám tu chýbala. A tu myslím, že naozaj zlyhal, myslím, že to povedal pán Dostál, že zlyhal aj pán minister, že možno tá diskusia mala mať profesionálny základ aj na úrovni Slovenskej republiky, kde naozaj prizvať expertov, ktorí s tým robia, prizvať odborníkov na medzinárodné právo a proste pozrieť sa na všetku, všetku tú agendu, ktorá tam je navrhovaná z hľadiska aplikácie a realizácie do života, a tam by sme potom narazili možno na ten problém, ktorý, myslím, je jeden z takých kľúčových.
Neviem, kto to poznamenal, niekto z vás to spomínal návratovú politiku, pán Dostál opäť, že návratová politika je tam zmienená. Áno, je zmienená aj návrat proste tých utečencov. A záväzok, primárny záväzok, ktorý chcela Európska únia do toho presadiť, do tohto dokumentu, že to bude povinnosť členských krajín prevziať, tak tá sa tam nejak nedostala. Tá povinnosť prevziať, lebo tá povinnosť prevziať nefunguje ani dnes. Viete, že v Nemecku majú migrantov, ktorí už proste aj, aj objednali lietadlá, aj proste im proste viackrát ich akože chceli vypraviť, ale krajiny ich nechcú prevziať. Niektoré krajiny proste správajú tak, že tento záväzok nechcú aplikovať, a ak sa rozbehne ten počet migrantov opäť v takých vlnách, ako sme zažili v roku 2015, a nebudú európske krajiny schopné vracať tých migrantov, tak to bude problém.
Takže to sú veci, ktoré, sa zhoduje možno absolútna väčšina parlamentu, sa zhodujeme na tom, že je potrebné byť opatrný a že vzhľadom na tie okolnosti, ktoré v tomto dokumente prakticky menia našu, našu politiku, bezpečnostnú politiku, kde sme počítali s tým, že v prípade takýchto atakov budeme jednak môcť ich diferencovať na tých, ktorým, ktorým vytvoríme priestor na integráciu, a na tých, ktorých v podstate budeme chcieť vrátiť späť, tak tá návratová politika, samozrejme, fungovať nebude.
Takže preto tieto záväzky v plnej výške nevieme prebrať na Slovenskú republiku a je rozumné, rozumné v podstate vytvoriť ten priestor na to, že ak sa nájde v budúcnosti mechanizmus a nájdu mechanizmy v budúcnosti, ako by návratová politika mohla fungovať, celkom otvorene môžeme o tom hovoriť. Dnes také mechanizmy nie sú, nie sú proste funkčné. Takže z hľadiska, z hľadiska ochrany, povedal by som, bezpečnosti... No dajte... (Reakcia z pléna, rečníkovi priniesli písomné podklady, ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Páni poslanci.
Môžme pokračovať.

Paška, Jaroslav, poslanec NR SR
A boli akože... „Zaväzujeme zabezpečiť, aby boli proste riadne prijatí a navracaní pri plnom rešpektovaní práv a povinností štátov“ pre...
Len to je, to je problém, že ten záväzok proste nech neuplatňujeme, neuplatňujeme alebo nevieme ho presadiť. (Reakcia z pléna.) No museli by sme mať istotu a garanciu, že to bude fungovať, zatiaľ to nefunguje. Vy viete, že nefunguje ten, ten... A tá podoba proste tohto záväzku je tiež veľký problém alebo jedným z tých hlavných problémov. Takže poprosil by som naozaj vecne. Vieme, vieme o problematike ďalej diskutovať. Myslím, že to bude aj záujem pána ministra, aj ministerstva zahraničných vecí a bude aj naša povinnosť, pretože tým, že odmietneme tento dokument a nebudme účastní teda záväzkov tohto dokumentu, do budúcnosti sa nevyhneme záväzkom, ktoré, ako ste vy povedali, mnohokrát z hľadiska ľudskoprávnych iných dokumentov sú súčasťou aj našej legislatívy, aj, povedal by som, nášho správania sa.
Martinovi Poliačikovi som akurát povedal, že keď spomínal rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, že tie nemajú charakter záväzkov našich, že to sú, samozrejme, deklarácie, ktoré istým spôsobom akceptujeme, prijímame, ale nie sú to naše vnútorné politické záväzky, ktoré garantujeme a musíme vykonávať a aplikovať potom aj do našej legislatívy. Takže je to, povedal by som v polohe obecnejšej, nie až takejto záväznej, tu je to už záväzok.
Takže z tohto pohľadu si aj myslíme, že tu je istý priestor na to, že akým spôsobom tá aplikácia bude prebiehať. Takže, samozrejme, nevyhýbame sa Slovenská republika tej téme a ďalšieho proste rozvoja tejto, tejto oblasti a doriešenia tých problémov, ktoré v tomto dokumente zhrnuté nie sú alebo nie sú doriešené tak, aby mohli efektívne fungovať. Takže to je dôvod, prečo sa uchádzame o podporu tohto uznesenia, vidím, že je porozumenie na strane, povedal by som, veľkého počtu aj politických strán, ktoré reprezentujú veľký počet obyvateľov tejto krajiny, tohto štátu, no a ja verím, ja verím, že naozaj sa dopracujeme k dobrému dokumentu a dobrému zneniu uznesenia, ktoré nám naozaj v tejto etape umožní vyhnúť sa problémom, ktoré možno iné krajiny budú mať.
Ďakujem za pozornosť.