38. schôdza

Vážená predsedajúca, ďakujem za udelené slovo. Na rokovanie Národnej rady predkladám spolu s mojimi kolegami návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.
Cieľom tejto novely zákona je vytvorenie zákonnej možnosti pre osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace, teda tie osoby, v Policajnom zbore Slovenskej republiky, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo v ozbrojených silách Slovenskej republiky spočívajúcej v nepridelení a nepoužívaní zbrane. Novela sa tak dotýka zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Predkladaná novela zosúladí legislatívu Slovenskej republiky so ženevskými konvenciami, v ktorých sa duchovná služba považuje za službu nekombatantov, teda ľudí, ktorí nenosia zbrane.
Použitie zbrane môže viesť aj k smrteľným následkom, čo je v príkrom rozpore s prevažnou väčšinou náboženských vyznaní, keďže život vnímajú ako najvyššiu hodnotu. Osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace v Policajnom zbore Slovenskej republiky, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo v ozbrojených silách Slovenskej republiky majú za cieľ plniť úplne odlišné úlohy ako ostatní policajti, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo vojaci. Odlišné vnímanie duchovnej služby v ozbrojených silách a zboroch uplatňujú aj v iných krajinách sveta, napríklad v takých najzaujímavejších, v Nemecku, Taliansku, Chorvátsku či Spojených štátoch amerických. Tam vlastne duchovní nie sú oprávnení, resp. nemajú pridelenú služobnú zbraň.
V súčasnosti sa osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou pôsobiacim v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách prideľujú zbrane a v niektorých prípadoch ich musia aj používať, napríklad počas povinných cvičení strelieb, ktoré musia absolvovať. V prípade Zboru väzenskej a justičnej stráže osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou síce zbraň pridelenú nemajú, no používať ju počas povinných cvičení a strelieb musia.
Predkladaná novela generálne nezakazuje osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou v ozbrojených silách a v ozbrojených zložkách držať zbrane. Bude na rozhodnutí príslušnej cirkevnej autority, či svojim osobám povereným duchovnou a pastoračnou prácou v týchto zboroch dovolí alebo nedovolí mať pridelenú a používať zbraň, alebo nie. V praxi môže nastať situácia, keď príslušná cirkevná autorita generálne neudelí súhlas s pridelením a používaním zbrane vo vzťahu k všetkým jej osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, ale aj situácia, keď takýto súhlas nebude udelený, len individuálne konkrétnej osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou, napríklad na základe jeho žiadosti vo vzťahu k jeho cirkevnej autorite z dôvodu výhrady vo svedomí.
Predkladaná novela tiež myslí na situácie, keď môže byť osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane počas výkonu jej služby v ohrození. Ak na to nastanú okolností, bude osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane poskytnutá primeraná ochrana ozbrojeným zborom alebo ozbrojenými silami, ktorých je príslušníkom. Pod primeranou ochranou osoby poverenej duchovnou
a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane sa napríklad rozumie pridelenie nepriestrelnej vesty, zavedenie režimových opatrení či pridelenie iného príslušníka so zbraňou na ochranu alebo iné vhodné obranné opatrenie v závislosti od závažnosti možného ohrozenia osoby poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane. Osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane bude môcť aj sama požiadať svoj ozbrojený zbor alebo ozbrojené sily o poskytnutie primeranej ochrany, ak sa bude domnievať, že si to okolnosti vyžadujú. O poskytnutí primeranej ochrany rozhodne príslušný veliaci v ozbrojených silách alebo v ozbrojených zložkách.
Predkladaný návrh zákona nemá žiadne, žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby vo verejnej správe pre občana.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.
Na záver by som chcel ešte podotknúť, že rôzne cirkvi majú k tomuto návrhu zákona odlišný prístup, preto v návrhu zákona nie je generálne stanovené, že sa príslušníkom ozbrojených zborov a ozbrojených síl v duchovnej službe neprideľujú zbrane, ale záleží to na cirkevnej vrchnosti, ako sa k danému problému postaví.
Ďakujem za pozornosť.

(Reakcie z pléna.) No to je tak, keď podpredsedovia aj spravodajcujú, musím viesť schôdzu, takže jedine, že by som behal odtiaľ sem, ale to asi nepôjde. Ešte sekundičku, pokúšame sa zohnať pána poslanca Šucu, ktorého sme tu niekde videli pobehovať. (Krátka pauza.)
Dobre, takže budeme pokračovať s tým, že prerušujem, teda budeme pokračovať v tomto bode, keď príde pán poslanec Šuca.
Aby sme nestrácali čas, budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Petra Antala, Irén Sárközy a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1237, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1287.
Dávam slovo poslancovi Antalovi, aby návrh zákona uviedol.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu je nastaviť jasné pravidlá pre dohadovanie cien v prípade, ak jedným z účastníkov, väčšinou ide o osobu kupujúceho, je subjekt vo výhodnejšom hospodárskom postavení. Zároveň sa do zákona zavádza nový pojem "obchodná prirážka", ktorá súvisí s ďalším predajom nakúpeného tovaru a ktorá je dôležitým pojmom pre porovnávanie korektnosti prístupu obchodníka ku svojim dodávateľom.
Návrhom zákona sa dáva taktiež kompetencia ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka kontrolovať cenovú disciplínu v oblasti cien potravinárskych výrobkov. Návrh tak reaguje na zneužívanie ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu, ktoré sa v obchodných vzťahoch, najmä pri predaji potravinárskeho tovaru vyskytuje stále častejšie.
V správnom poriadku Slovenskej republiky máme zákon o cenách, ktorý, ak to môžem tak nazvať, za celú dobu účinnosti tohto zákona nebol ani raz použitý pri kontrole cenotvorby v takýchto prevádzkach, čo je, čím následkom je aj to, čo sa dnes deje vo vzťahu správania obchodných reťazcov ku svojim dodávateľom. Nie je možné, aby obchodný reťazec striktne povedal, kúpim tovar za takú a takú cenu, hoci je cena aj pod ekonomicky oprávnené náklady. Nazvem to, že idem do akcie, a v akcii potom predáva jeden týždeň jeden obchodný reťazec, druhý týždeň druhý obchodný reťazec a napríklad také kura chladené je nonstop od výrobcov v nejakej akcii. Nemám problém s akciami, pokiaľ to bude na úkor obchodného reťazca, a nie na úkor dodávateľa.
Toto sú vzťahy, poľnohospodári alebo potravinári budú radi vyrábať a najlepšie, čím im vieme pomôcť, je, aby dokázali predávať svoje výrobky za ceny, ktoré im zabezpečujú normálnu reprodukciu, že z každého kila nevyrobia, alebo litra, alebo z mernej jednotky vo všeobecnosti nevyrobia stratu.
Očakávam aj od kolegov poslancov diskusiu na túto tému a budem veľmi rád, ak svojimi návrhmi pomôžu nastaviť zákon o cenách tak, aby bol použiteľný v praxi, aby sme zabránili tomu, že potravinári jednoducho neprežijú. A môžme to nazvať aj voľný trh, ktorý tu funguje, neni šanca. Saldo, ktoré, záporné saldo, ktoré nám neustále každým rokom a výrazne narastá, je dôsledkom toho, teda v oblasti potravinárskych výrobkov je dôsledkom toho, že nám potravinári končia. Nie preto že by sa, že by vyrábali draho alebo že by nevedeli vyrobiť kvalitne, ale práve dôsledkom toho, že nevedia zniesť dlhodobo podnákladové ceny na trhu.
To je tak na úvod k uvedeniu tohto zákona. Rád odpoviem aj na vaše otázky a poprosím vás aj o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Eduardovi Adamčíkovi.