38. schôdza

27.11.2018 - 7.12.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

3.12.2018 o 18:57 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

18:57

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Skontrolovaný text
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pán navrhovateľ, je ešte niečo, čo by ste chceli dodať v rámci záverečného slova?
Pán spravodajca?
Skryt prepis

3.12.2018 o 18:57 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 18:57

Ján Kvorka
Skontrolovaný text
Ďakujem za slovo. Chcem len požiadať, aby hlasovanie o tomto návrhu zákona prebehlo zajtra v utorok o jedenástej.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

3.12.2018 o 18:57 hod.

Ján Kvorka

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 18:57

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať bodom č. 53 schváleného programu a tým je prvé čítanie o

návrhu poslancov Antona Hrnka, Evy Smolíkovej, Stanislava Kmeca, Tibora Bernaťáka a Juraja Soboňu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Návrh zákona má tlač 1222. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 1272. Teraz dávam slovo poslancovi Hrnkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

3.12.2018 o 18:57 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 19:00

Anton Hrnko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená predsedajúca, ďakujem za udelené slovo. Na rokovanie Národnej rady predkladám spolu s mojimi kolegami návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.
Cieľom tejto novely zákona je vytvorenie zákonnej možnosti pre osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace, teda tie osoby, v Policajnom zbore Slovenskej republiky, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo v ozbrojených silách Slovenskej republiky spočívajúcej v nepridelení a nepoužívaní zbrane. Novela sa tak dotýka zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Predkladaná novela zosúladí legislatívu Slovenskej republiky so ženevskými konvenciami, v ktorých sa duchovná služba považuje za službu nekombatantov, teda ľudí, ktorí nenosia zbrane.
Použitie zbrane môže viesť aj k smrteľným následkom, čo je v príkrom rozpore s prevažnou väčšinou náboženských vyznaní, keďže život vnímajú ako najvyššiu hodnotu. Osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace v Policajnom zbore Slovenskej republiky, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo v ozbrojených silách Slovenskej republiky majú za cieľ plniť úplne odlišné úlohy ako ostatní policajti, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo vojaci. Odlišné vnímanie duchovnej služby v ozbrojených silách a zboroch uplatňujú aj v iných krajinách sveta, napríklad v takých najzaujímavejších, v Nemecku, Taliansku, Chorvátsku či Spojených štátoch amerických. Tam vlastne duchovní nie sú oprávnení, resp. nemajú pridelenú služobnú zbraň.
V súčasnosti sa osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou pôsobiacim v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách prideľujú zbrane a v niektorých prípadoch ich musia aj používať, napríklad počas povinných cvičení strelieb, ktoré musia absolvovať. V prípade Zboru väzenskej a justičnej stráže osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou síce zbraň pridelenú nemajú, no používať ju počas povinných cvičení a strelieb musia.
Predkladaná novela generálne nezakazuje osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou v ozbrojených silách a v ozbrojených zložkách držať zbrane. Bude na rozhodnutí príslušnej cirkevnej autority, či svojim osobám povereným duchovnou a pastoračnou prácou v týchto zboroch dovolí alebo nedovolí mať pridelenú a používať zbraň, alebo nie. V praxi môže nastať situácia, keď príslušná cirkevná autorita generálne neudelí súhlas s pridelením a používaním zbrane vo vzťahu k všetkým jej osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, ale aj situácia, keď takýto súhlas nebude udelený, len individuálne konkrétnej osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou, napríklad na základe jeho žiadosti vo vzťahu k jeho cirkevnej autorite z dôvodu výhrady vo svedomí.
Predkladaná novela tiež myslí na situácie, keď môže byť osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane počas výkonu jej služby v ohrození. Ak na to nastanú okolností, bude osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane poskytnutá primeraná ochrana ozbrojeným zborom alebo ozbrojenými silami, ktorých je príslušníkom. Pod primeranou ochranou osoby poverenej duchovnou
a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane sa napríklad rozumie pridelenie nepriestrelnej vesty, zavedenie režimových opatrení či pridelenie iného príslušníka so zbraňou na ochranu alebo iné vhodné obranné opatrenie v závislosti od závažnosti možného ohrozenia osoby poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane. Osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane bude môcť aj sama požiadať svoj ozbrojený zbor alebo ozbrojené sily o poskytnutie primeranej ochrany, ak sa bude domnievať, že si to okolnosti vyžadujú. O poskytnutí primeranej ochrany rozhodne príslušný veliaci v ozbrojených silách alebo v ozbrojených zložkách.
Predkladaný návrh zákona nemá žiadne, žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby vo verejnej správe pre občana.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.
Na záver by som chcel ešte podotknúť, že rôzne cirkvi majú k tomuto návrhu zákona odlišný prístup, preto v návrhu zákona nie je generálne stanovené, že sa príslušníkom ozbrojených zborov a ozbrojených síl v duchovnej službe neprideľujú zbrane, ale záleží to na cirkevnej vrchnosti, ako sa k danému problému postaví.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

3.12.2018 o 19:00 hod.

PhDr. CSc.

Anton Hrnko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

19:03

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
(Reakcie z pléna.) No to je tak, keď podpredsedovia aj spravodajcujú, musím viesť schôdzu, takže jedine, že by som behal odtiaľ sem, ale to asi nepôjde. Ešte sekundičku, pokúšame sa zohnať pána poslanca Šucu, ktorého sme tu niekde videli pobehovať. (Krátka pauza.)
Dobre, takže budeme pokračovať s tým, že prerušujem, teda budeme pokračovať v tomto bode, keď príde pán poslanec Šuca.
Aby sme nestrácali čas, budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Petra Antala, Irén Sárközy a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1237, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1287.
Dávam slovo poslancovi Antalovi, aby návrh zákona uviedol.
Skryt prepis

3.12.2018 o 19:03 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie 19:11

Peter Antal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu je nastaviť jasné pravidlá pre dohadovanie cien v prípade, ak jedným z účastníkov, väčšinou ide o osobu kupujúceho, je subjekt vo výhodnejšom hospodárskom postavení. Zároveň sa do zákona zavádza nový pojem "obchodná prirážka", ktorá súvisí s ďalším predajom nakúpeného tovaru a ktorá je dôležitým pojmom pre porovnávanie korektnosti prístupu obchodníka ku svojim dodávateľom.
Návrhom zákona sa dáva taktiež kompetencia ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka kontrolovať cenovú disciplínu v oblasti cien potravinárskych výrobkov. Návrh tak reaguje na zneužívanie ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu, ktoré sa v obchodných vzťahoch, najmä pri predaji potravinárskeho tovaru vyskytuje stále častejšie.
V správnom poriadku Slovenskej republiky máme zákon o cenách, ktorý, ak to môžem tak nazvať, za celú dobu účinnosti tohto zákona nebol ani raz použitý pri kontrole cenotvorby v takýchto prevádzkach, čo je, čím následkom je aj to, čo sa dnes deje vo vzťahu správania obchodných reťazcov ku svojim dodávateľom. Nie je možné, aby obchodný reťazec striktne povedal, kúpim tovar za takú a takú cenu, hoci je cena aj pod ekonomicky oprávnené náklady. Nazvem to, že idem do akcie, a v akcii potom predáva jeden týždeň jeden obchodný reťazec, druhý týždeň druhý obchodný reťazec a napríklad také kura chladené je nonstop od výrobcov v nejakej akcii. Nemám problém s akciami, pokiaľ to bude na úkor obchodného reťazca, a nie na úkor dodávateľa.
Toto sú vzťahy, poľnohospodári alebo potravinári budú radi vyrábať a najlepšie, čím im vieme pomôcť, je, aby dokázali predávať svoje výrobky za ceny, ktoré im zabezpečujú normálnu reprodukciu, že z každého kila nevyrobia, alebo litra, alebo z mernej jednotky vo všeobecnosti nevyrobia stratu.
Očakávam aj od kolegov poslancov diskusiu na túto tému a budem veľmi rád, ak svojimi návrhmi pomôžu nastaviť zákon o cenách tak, aby bol použiteľný v praxi, aby sme zabránili tomu, že potravinári jednoducho neprežijú. A môžme to nazvať aj voľný trh, ktorý tu funguje, neni šanca. Saldo, ktoré, záporné saldo, ktoré nám neustále každým rokom a výrazne narastá, je dôsledkom toho, teda v oblasti potravinárskych výrobkov je dôsledkom toho, že nám potravinári končia. Nie preto že by sa, že by vyrábali draho alebo že by nevedeli vyrobiť kvalitne, ale práve dôsledkom toho, že nevedia zniesť dlhodobo podnákladové ceny na trhu.
To je tak na úvod k uvedeniu tohto zákona. Rád odpoviem aj na vaše otázky a poprosím vás aj o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie

3.12.2018 o 19:11 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

19:11

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Eduardovi Adamčíkovi.
Skryt prepis

3.12.2018 o 19:11 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie 19:15

Eduard Adamčík

19:15

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky: za klub SaS pani poslankyňa Kiššová a za klub OĽANO Eduard Heger. Pani poslankyňa Kiššová stráca poradie.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.
Skryt prepis

3.12.2018 o 19:15 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 19:17

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, máme tu ďalší zákon, ktorý teda by mal napomôcť riešiť situáciu s potravinármi. A ja teda som viedol diskusiu s kolegom Antalom už dávnejšie, keď vlastne celá táto ako keby situácia okolo potravinárov vypukla. A teda oceňujem, na jednej strane oceňujem opäť túto aktivitu od kolegu Antala, pretože viem, že je to človek, ktorý má v tejto oblasti skúsenosti a snaží sa prinášať tie konštruktívne a dobré riešenia.
Chcem tu v tomto vystúpení skôr položiť viacero otázok súvisiacich s týmto zákonom, pretože tak ako sme mali tu vlastne pred pár hodinami zákon o neprimeraných podmienkach z dielne pani ministerky Matečnej, ku ktorému som sa vyjadril, tak pri tomto zákone by som chcel teda na kolegu predkladateľa, otvorím možno takú debatu a bol by som rád, keby sme vedeli o tom chvíľku diskutovať, že aké teda je očakávanie. Ako sa to prenesie konkrétne do praxe a čo môžme očakávať ako nejaké také sprievodné javy v správaní teda dodávateľa a odberateľa? Pretože naozaj ide tu teraz o to riešiť nejakým spôsobom ten vzťah medzi či už obchodnými reťazcami a potravinármi alebo teda dodávateľmi, alebo akýkoľvek, ale tak toto je také najvypuklejšie. Čiže, lebo pozeral som sa do tej dôvodovej správy, je to tam nejakým spôsobom stručne vyjadrené, ale skôr by ma zaujímalo, teda jednotlivé ako keby také následky.
Ja teda čo mám takú informáciu, čo som sa snažil k tomu viacej získať aj z oblasti potravinárov, tak to zadefinovanie tých obchodných prirážok je definované podľa niektorých potravinárov dobre, ale ostala tu ešte jedna oblasť, a to sú súkromné značky, private labels. Myslím si, že toto ten zákon nijako nerieši, ak sa nemýlim. A toto je tiež jedna z oblastí, ktorá je taká otázna, pretože naozaj dodávatelia dodávajú mnohokrát týmto predajcom aj pod tými značkami private labels, sú to výrobcovia, ale nesie to teda značku daného obchodného domu a tie ceny sú automaticky nižšie. Čiže zaujímalo by ma možno vás ako odborníka z praxe vyjadriť, že akým spôsobom sa toto dá riešiť a či toto tiež nie je jednou z tých bolestivých oblastí možno súčasných prejavov na trhu a čo s tým urobiť. Čiže toto je jedna z tých vecí, lebo to vnímam a tieto privátne značky ako na jednej strane v prospech zákazníka, že môže si povedať, že má niečo lacnejšie a podobne, ale musíme sa na to pozerať, je to fenomén, ktorý tu je, neviem, no nie je to zase až tak dlho a vidím, že teda tí potravinári naozaj majú s tým problém, pretože automaticky tí zákazníci nízkopríjmoví prechádzajú radšej na privátne značky na úkor vyberania si, lojalite ku značke a tým pádom ten výrobca vyrába ako keby to isté, akurát že za menej peňazí. Lebo to nepredáva pod svojím, odpadajú mu síce náklady na marketing, ale na druhej strane otázka je, či tá cena, znížená cena je, neni príliš nižšia oproti tomu, čo by investoval do marketingu. Takže pretože čo mám skúsenosti, keď som sa rozprával aj s niektorými výrobcami, tak mi hovorili, že naozaj na to, aby sa udržali v niektorých reťazcoch, tak museli vyrábať ako keby s nulovou maržou len, alebo, teda mám informáciu od jedného, čo som mal, že s nulovou maržou, ale môže byť, áno na trhu, že vyrába ešte lacnejšie, len aby teda mal ten odbyt. A najhoršie je, že ten odbyt v danom momente ani neni pod jeho vlastnou značkou, čiže to neni ani forma marketingu, lebo je to pod private label, čo ľudia, málokto si pozerá, že kto je v skutočnosti výrobca, niekedy je tam dokonca len distribútor a podobne. Takže tuto by ma zaujímalo, že čo sa s týmto dá robiť v rámci tejto oblasti a teda akej miery očakávate ako predkladateľ, že bude, tento zákon prinesie, aký efekt prinesie konečným potravinárom. Lebo to je zámer, vlastne mal by byť zámer v rámci toho balíčka. Takže tuto by mal zaujímala nejaká kvantifikácia, ak sa dá, teraz vlastne spomenúť v rámci rozpravy. To by som privítal.
Ja som si pozeral aj jednotlivé znenia toho zákona a niektoré tie, jak je to nadefinované, tie formulácie, prídu mi také všeobecné. Chápem, že toto je úroveň, že či na to bude nadväzovať nejaká vyhláška alebo nie, niečo, čo bude ešte bližšie špecifikovať, ako sa to zadefinuje. Napríklad tuto je v § 12 ods. 1 sa dopĺňa písm. c), ktoré znie, že: "Predávajúci a kupujúci vo výhodnejšom hospodárskom postavení pri predaji a nákupe potravinárskych výrobkov, pričom výhodnejšie hospodárske postavenie má predávajúci alebo kupujúci, ktorý dohaduje ceny na trhu bez toho, aby bol vystavený podstatnej cenovej súťaži. Hospodárske postavenie predávajúceho alebo kupujúceho sa posudzuje najmä podľa objemu predaného alebo nakúpeného tovaru, podielu na trhu, hospodárskej finančnej sile, právnych alebo iných prekážok vstupu na trh a miery personálneho a majetkového prepojenia s inými osobami." Rozumiem, ale teraz kde sa budú určovať tie parametre? Čiže toto by ma ešte zaujímalo, možno také bližšie vysvetlenie, aby sme mohli aj vidieť ten konkrétny dopad na odvetvie.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

3.12.2018 o 19:17 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom