38. schôdza

Ďakujem. Pán minister, ja som netvrdil, že, že je tá úprava, ktorá je dnes, čo sa týka dovolania odkladného účinku, dostatočná. Ale potom celý tento zákon, tak ako je napísaný, je v podstate zákonom, ktorý má nahradiť nefungujúce súdnictvo, pretože, pretože už dnes Civilný sporový poriadok umožňuje, ak existujú dôvody hodného zreteľa, priznať odkladný účinok dovolaniu. Ale obávame sa, že, že súd tak neurobí, preto to chceme napísať do zákona, aby to bolo automatické a aby, aby automaticky v prípade uplatňovania nároku zo zmenky bolo, malo dovolanie, dovolanie odkladný účinok, lebo nedôverujeme súdu, že pri rozhodovaní pri dovolaní by takéto niečo označil za, za osobitný zreteľ a priznal dovolaniu odkladný účinok, čo normálny súd v situácii, keď existujú vážne pochybnosti o tom, a teda, teda hovorím to veľmi decentne, o tom, že ten, ten nárok z Duckého zmeniek je legitímny, by mal urobiť.
A rovnako v podstate celý ten čl. 1, čiže exekučná imunita je tam preto, lebo predpokladáme, že aj to dovolanie dopadne zle, alebo, alebo očakávame, že, že, že je veľmi veľká pravdepodobnosť, že napriek tomu, že, že bude podané dovolanie, že bude tam, bude tam odkladný účinok, tak aj keď to dovolanie bude neúspešné, tak aj tak, aj tak sa zo zákona alebo zákonom ideme, ideme chrániť SPP pred zlým rozhodovaním súdov.
Čiže vlastne aj jeden článok, aj druhý článok, to sú len o tom, že neverí parlament tomu, že súdy dokážu rozhodnúť spravodlivo.

Ďakujem pekne. Pán minister, poznámka k dodávateľovi poslednej inštancie.
Ak tomu dobre rozumiem, je to obchodník poslednej inštancie, nie rúra poslednej inštancie. Je to obchodník. A tých obchodníkov je 27, ako ste povedali. Kedysi to bolo tak aj s Telekomunikáciami, že tiež to bolo firma nejakej poslednej inštancie, v každej dedine musela byť jedna telefónna búdka, mali povinnosť takto Telekomunikácie službu dodávať. Ale odkedy je súťaž, a to je kľúčové, či je súťaž, podľa mňa, na trhu, a ak je, tak je teda otázne, či tam máme zvýhodňovať nejakého obchodníka poslednej inštancie. Ak má byť argument to, že plyn je dôležitý pre ľudí, aby im bolo teplo, tak hovorím, že dôležitá je aj potrava pre ľudí a... (Reakcia z pléna.) Nie, dobre. A my potrebujeme dodávateľa poslednej inštancie. Takže, takže nezdá sa mi, že je tam vážny dôvod na nejaké zvýhodnenie, zvýhodnenie takejto organizácie, či už z hľadiska cenovej, alebo z hľadiska tejto ochrany.
Ďakujem.

Nechcel som reagovať, pretože kolegovia poslanci nepriniesli žiaden rozvoj tejto debate, ale musím zareagovať na pána poslanca Jurzycu.
Pán poslanec, niekedy je mlčať zlato, pretože vôbec nerozumiete o tom, čo ste hovorili, absolútne nerozumiete. A vyjadrujete sa k veci, naštudujte si to najprv. Prečítajte... (Reakcia z pléna.) Poproste, poproste pána kolegu Galeka, on vám to vysvetlí (reakcia z pléna), čo je dodávateľ poslednej inštancie. Potom si to preštudu..., keď si to preštudujete, veľmi rád si s vami sadnem vzadu a môžme o tom diskutovať. Žiaľ, nepochopili ste inštitút dodávateľa poslednej inštancie... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás, kľud v sále. Nemáte slovo.

Žiga, Peter, minister hospodárstva SR
Pretože dodávateľ poslednej inštancie je dôležitý.
To je celé. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem za slovo. Ten môj príspevok bol prerušený, ale v podstate na začiatku hovorila som o, o tom, že zdravotníctvo je vnímané aj spoločnosťou a občanmi ako veľký problém, ktorý treba riešiť. O tom, že vláda deklarovala niekoľkokrát, že zdravotníctvo je prioritou, a že budem teda v rozpočte hovoriť práve o zdravotníctve - a možno trošku na prekvapenie - aj o ďalšom ešte jednom rezorte, ale to si nechám na neskôr. Zdôraznila som to, že vláda hovorí, že dáva historicky najviac.
Mne sa strašne páčil kolega z OĽANO Marek Krajčí, ktorý povedal, že aj on je každý rok najstarší. Tak presne takto dáva historicky najviac, lebo každý rok je to historicky najviac samozrejme, keďže ekonomika rastie. Ale čo nie je každý rok, historicky najviac zobrali zdravotníctvu, a to teda sumárne 300 mil., ktoré v podstate nejakým spôsobom, ktorý neskôr vysvetlím, nechali zaplatiť ľuďom, a preniesli tie peniaze do iného rezortu. Hovorila som o tom, že aký je nárast, 219 mil. v nominálnom vyjadrení a z toho je vlastne nejakých 197 mil. náklady len na mzdy, a preto som hovorila, že nebude na riešenie naozajstných problémov, ktoré v zdravotníctve riešiť treba. To sú nízke platy zdravotníkov, ktorých správanie a nechuť a odpor, ktorý už asi každému z nás príde často opodstatnený, a to vyhoretie a frustrácia, odnesie si to pacient, hrôzostrašné priestory poskytovateľov, odnesie si to pacient a, samozrejme, tiež personál, ktorý tam musí dennodenne robiť, násobne vyššie náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zadlžených zariadeniach, ako sú hlavne teda štátne nemocnice, ktoré tým, že sú dlžníkmi dostávajú od dodávateľov oveľa vyššie ceny. Toto, samozrejme, si odnesie rozpočet, a teda platcovia, ktorí doňho prispievajú, občania.
No tu niekde sme skončili pri tých zadlžených nemocniciach. A hovorila som práve o tom, že kým nezačneme riešiť tie problémy, že sa to tu bude stále kumulovať a že tento rozpočet nám nedáva možnosť riešiť tento problém, lebo ako vyriešite problém nemocníc, ktoré hovoria, že dostávajú malé platby, ktoré vedia vydokladovať, že teda máme takéto náklady a od, od poisťovní nedostaneme ani toľko, aby sme náklady pokryli. Najväčším posky..., najväčšou poisťovňou je práve Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá by teda túto situáciu mohla z veľkej miery pokrývať, ale, bohužiaľ, nemá z čoho, keďže rozpočet je taký, že poisťovňa sama avizuje, že bude mať veľké problémy na konci s hospodárením, že jej bolo zobraté 165 mil. za poistencov štátu. Takže desiatky miliónov, vlastne o desiatky miliónov prichádza tým, že ministerka zdravotníctva nepodpísala revíziu liekov, a tieto peniaze išli farmafirmám, že toto všetko, zdôrazňujem, sa týka ale pacientov a, samozrejme, zdravotníckeho personálu, ale následne opäť pacientov.
Takisto nebudeme mať priestor na riešenie investičného dlhu. Všetky prístroje, zariadenia, zdravotnícka nejaká technika, nehrozí, že teda štátne nemocnice napríklad dokážu, dokážu aspoň ako-tak konkurovať vybavením a priestorami, priestormi vlastne súkromným, čo je tiež zlé pre štátne nemocnice, kedy sme sa ich teda už rozhodli spravovať, tak nikam sa nedostaneme takto.
No a čo je pre mňa jeden z najdôležitejších problémov, dlhodobá starostlivosť. Toto je niečo, čo už tu asi aj niekoľkokrát zaznelo, pán minister. Zrejme to teda počúvate, napriek tomu, že ste minister financií, aj od zdravotníkov. Je to obrovský problém, ktorý, naozaj vieme o tom všetci, nikto to nerieši, a ten, kto to teda má riešiť, by podľa mňa z veľkej časti malo byť zdravotníctvo, ale nie sú na to finančné zdroje, pán minister. Ten rozpočet s týmto neráta, čo je, čo je nieže škoda, ale tragédia. Takže toto tomu vytýkam.
Čo by som ešte povedala, že je dosť veľký problém, aj keď netýka sa to ako..., rozpočtu ako takého, ale ten presun, tá forma, akým spôsobom bude zdravotníctvo financované do budúcna, a teda že doteraz bol nejaký príspevok na poistenca štátu. Poistenci štátu sú práve tie skupiny obyvateľov, ktoré potrebujú najviac zdravotnú pomoc. Sú tam dôchodci, sú tam deti, sú tam mamičky na materskej, čiže skupiny, ktoré najviac spotrebovávajú, ale zdravotnú starostlivosť, najviac pomoci potrebujú. A často si, treba povedať, že politici si cez takéto skupiny aj robia nejakú tú politickú kampaň, keď dávajú teda rôzne skupiny do tých, do tých poistencov štátu, a povedia, však štát to za vás zaplatí. Lenže štát to prestáva platiť, ten príspevok na poistenca štátu klesá. Bolo pôvodne defaultne, že mal byť 4 %, postupom, postupom času každý rok klesol o niečo. Tento rozpočet hovoril vlastne po prepočte o tom, že to bude 2,9 %, po pozmeňováku pána Kamenického to vychádza na 3,3 %, ak sa nemýlim, za poistenca.
No ale problém je aj v tej, v tej forme. Jednak je to teda o tých 300 mil. menej, to je tých 300 mil., ktoré ste zobrali, že ste znížili ten príspevok, ktorý dával štát, ktorý zákonne by mal dávať štát, tak ste ho jednoducho znížili a tým pádom z toho koláča vám zostanú financie, ktoré presúvate inam. No a tento mechanizmus sám osebe, že teraz už nebude, že na poistenca štátu, ale povie sa toľko a toľko sa má dať do zdravotníctva, počkáme si, koľko zarábajúci ľudia odvedú daní, odvedú odvodov, pardon, v tomto prípade, a potom už len doplatíme. Toto je podľa mňa veľmi, veľmi zlé uvažovanie, jednak ekonomicky neaktívnych poistencov je 2,850 mil., ak, okolo, ak dobre viem, čiže je ich viacej ako ekonomicky aktívnych, ktorí to celé ťahajú. Oni to ťahajú, samozrejme, tak či tak.
Len tá nebezpečnosť, lebo, lebo sa to platí z daní, hej? Len tá nebezpečnosť je v tom, že jednoducho štát si odvykne, štát si odvykne platiť za svojich poistencov. Je veľmi ľahké potom urobiť rozhodnutie, že vy ste tá skupina, za ktorú bude platiť štát, ale potom ten štát nedá tie peniaze. Odvykne si dávať ten svoj podiel zodpovednosti do zdravotníctva a tie peniaze jednoducho presunie inam. A ten najväčší problém, čo v tom ja vidím, keď teda vlastne týmto opatrením, že znižujete ten príspevok na poistenca štátu, hovoríte, ľudia zarobili viac, dali viacej odvodov, je viac peňazí, tak my štát si môžme teda dovoliť dať menej, tak sa vás pýtam, prečo to nemá opačnú logiku. Prečo, keď teda ľudia zarobili viac, tak prečo im neznížime odvody? Tých 300 mil., to by bolo 1 % dole zo zdravotných odvodov. A vy miesto tohoto zoberete a dáte to niekde na obedy zadarmo a na stíhačky namiesto toho, aby ste to proste nechali ľuďom. Toto mne príde veľmi nefér, nebezpečné aj do budúcna. Ešte je, samozrejme, problém aj to, že ak teda budeme chcieť zachovať súčasnú úroveň zdravotnej starostlivosti a súčasne chceme požadovať nízky rast verejných výdavkov v zdravotníctve, o čom vlastne rozpočet predpokladá, tak bude nutné podstatne zvýšiť podiel súkromných výdavkov, teda veď povedzme si na rovinu, vyššie platby od občanov, doplatky a priame platby.
To, čo vám chcem dať, pán minister, za pravdu a čím by ste mi asi oponovali, čo sa týka zdravotníctva, ja vám teda hovorím, že, že ste dal najmenej zo všetkých rezortov. A vy mi zrejme poviete, že tento rezort má ešte zdroje, má odkiaľ čerpať. Práve vieme, že ministerstvo zdravotníctvo má nejakú rezervu v revízii úhrad, pokiaľ ju podpíše. Tam teda minimálne tých 50 mil. eur. Takisto z roku 2017 zostali kapitálky 60 mil., z roku 2018 30 mil., vy ste pridali ďalších 100 v tomto rozpočte, áno, súhlasím, ďalších 90 mil. nevyčerpaných kapitálok z minulých rokov. Revízia výdavkov hovorí o úspore 100 mil. To sú veľké čísla. A naozaj, máte pravdu, že zdravotníctvo má ešte rezervy.
Ale to, čo je dôležité, my tieto veci vieme vďaka analytikom, ktorých som na začiatku spomínala. Práve pre toto som ich spomínala, lebo vy ste niekoľkokrát pochválili ministerstvo zdravotníctva. Je to podľa vás rezort, s ktorým sa spolupracuje najlepšie. My máme preto takéto dobré údaje, a tak sa dá určiť, v podstate, kde sú rezervy, pretože s vami ministerstvo zdravotníctva na rozdiel od iných, spolupracuje veľmi dobre, a preto si nemyslím, že je úplne namiesto práve tých, ktorí príkladne spolupracujú, trestať. Lebo viete, pán minister, poznáte ten vtip, čo sa teraz najnovšie hovorí, že príde pacient k lekárovi a pýta sa lekára, že: „Pán doktor, pán doktor, budem v poriadku?“ A lekár odpovedá: „Neviem, ale máme super stíhačky.“ A o tomto je ten rozpočet, lebo vy ste jednoducho pracujúcim dali 300 mil. navyše oproti tomu, čo sám hovoríte, že by ste museli, ale do rozpočtu obrany, pánovi Dankovi (povedané so smiechom) ste dali o 471 mil. viac, ako bol pôvodný plán. Tak ja si myslím, že toto, toto mi príde nepochopiteľné.
Chápem, že sú v zdravotníctve rezervy, rozumiem tomu, že chcete od nich vyťažiť viac, a dokonca to považujem za správne, ale v porovnaní tých rezortov medzi sebou nerozumiem tomu, prečo zdravotníctvu zoberete 300 a obrane bez akejkoľvek komunikácie, bez akýchkoľvek dát, bez akýchkoľvek podkladov dáte 471 mil. navyše. A tu máte odmenu, že vám podpisujú zmluvy bez vás! Rozdiel vo výdavkoch na rozvoj medzi návrhom dlhodobého plánu rozvoja obrany z minulého roka a návrhom rozpočtu na rok 2019 skočil o 168 %. Vy ste ešte minulý rok plánovali dať o 168 menej %, ako ste dali teraz, kým zdravotníctvo medziročne kleslo z výdavkov teda štátneho rozpočtu o 16 %.
A teraz si uvedomte, akým spôsobom s vami zdravotníctvo komunikuje, aké vám dáva podklady a aké obrana. Tak rozumiete, to rozhorčenie a tá krivda je práve v tomto. A nikde nie je opodatat..., nikde nie je objasnené v tom rozpočte, na čo konkrétne to má ísť. Je, je to proste, podľa mňa toľko veľa obrana ani nedokáže procesne minúť, lebo nikde sme si ani nevšimli informáciu o navýšení aparátu na obst..., napríklad na verejné obstarávanie v takejto sume, takže...
No a ešte k tomu chcem povedať, ak by sme teda ušetrili z obrany, dokázali by sme ušetriť 470 mil. a ešte sú tam, samozrejme, už niekoľkokrát spomínané rezervy v rozpočte, ak odrátame náklady na všetky možné sľuby, daňový bonus, rekreačné poukazy, obedy zadarmo, vianočné príspevky, tak nám ešte v rezervách zostáva, rezerva v rezerve 135 mil. Toto všetko by sa dalo teda použiť na zdravotníctve.
Ja sa ešte prihlásim v ústnej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi stručne. Pani kolegyňa, si teda povedala, že toľko peňazí, koľko dáva pán Kažimír v rozpočte, obrana ani nedokáže minúť. Ja si ťa dovolím opraviť. Neexistuje množstvo peňazí v prípade, že sú atraktívne verejné obstarávania, ktoré pán Danko nedokáže minúť. Takže toto by som ťa poprosil opraviť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mirko, neuveríš, čakala som tento koment. Keď som to písala, som si povedala, že ja by som presne takto reagovala. Napriek tomu teda, predstavme si, že politici a nominanti dodržujú zákon, a keď ho teda chcú dodržovať, dodržiavať, tak keďže nie je navýšený aparát, ktorý by tak verej..., ktorý by verejne obstarával, tak je dosť málo pravdepodobné, že to normálnym legálnym spôsobom dokážu minúť.
Druhá vec je, čo dokážu iným spôsobom, áno. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda vlády, pán podpredseda parlamentu, kolegovia, kolegyne, v úvodnej reči, ste, pán minister, povedali, že ako minister financií ste počtár a strážite, aby rozpočet sedel. A vy tu však teraz nesedíte ako ten počtár, ako minister financií, ale vy sedíte tu za predkladateľa návrhu rozpočtu a navrhovateľom je premiér vlády pán Peter Pellegrini, ktorý by nemal byť len tým počtárom, ale mal by byť tým dirigentom, ktorý, a strážcom plnenia finančných, ale aj politických záväzkov, ale to nie je len záväzkov voči vašim koaličným partnerom, ale aj záväzkom, ku ktorým sa zaviazala naša krajina v rôznych strategických dokumentoch, a k čomu sa zaväzuje aj krajina smerom ku vlastným občanom.
Pán minister, pán podpredseda vlády, chýba mi vyváženosť v rozpočte. Zvýšené príjmy rozpočtu, ktoré máme, by už konečne mohli dovoliť našej krajine v rozpočte prestať vyvíjať tlak na ekonomický rast v oblastiach, ktoré v niektorých prípadoch ničia kvalitu života, zdravie a životné prostredie. Chýba mi hodnotové posúdenie rozpočtu, tak aby nám ekonomika pomáhala kvalitu života zlepšovať.
Pán premiér, pán minister financií, chýba mi posúdenie ekosystémových služieb, služieb, ktoré cez ekosystémy, ako je voda, pôda, lesy, zdravá krajina s bohatou biodiverzitou, ktoré nám poskytujú prínosy a úžitky, ako je napríklad pitná voda, potraviny, drevo, tvorba pôdy, čistenie ovzdušia a vody, ochrana pred povodňami a suchom, opeľovanie plodín, prostredie, celé životné prostredie a ďalšie.
Chýba mi posúdenie ľudskej činnosti, ktorá ničí biodiverzitu, znečisťuje naše bohatstvo, podzemné zásoby pitnej vody, znečisťuje ovzdušie, ktoré dramaticky vplýva na zdravie ľudí, a na posúdenie činností, ktoré znižujú odolnosť a schopnosť zdravých ekosystémov poskytovať širokú škálu tovarov a služieb. Uvítala by som z vašej strany zvýšený tlak na rôzne ekonomické a analytické inštitúty, ktoré sú zriadené z verejných zdrojov, ako aj na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sa v tejto dobe, kedy je téma dopadov klimatickej zmeny na spoločnosť, a ktorá je reálnou situáciou, a rozpočet na toto nie je pripravený. Rozpočet na to nereaguje. Nereaguje na adaptáciu Slovenska na zmenu klímy.
Je úlohou vlády Slovenskej republiky, ako aj tohto zákonodarného zboru, aby sa dosiahlo vyššie povedomie o ekonomickej hodnote ekosystémov na úrovni rozhodovacích orgánov, ale aj širokej verejnosti. Je potrebné prijať účinné opatrenia a treba, aby boli zakotvené v rozpočte na zastavenie poklesu biodiverzity. V týchto dňoch prebieha za účasti 30-tisíc delegátov z takmer 200 krajín v poľskom baníckom meste Katowice konferencia OSN o klimatickej zmene, ktorá je zameraná na dopracovanie pravidiel, ktorými sme sa zaviazali prijatím tzv. klimatickej dohody, Parížskej dohody roku 2015. Na závažnosť dopadov niektorých rozhodnutí chceli aj poukázať aktivisti, ktorí boli väzobne stíhaní už niekoľko dní ako zločinci.
Témami konferencie sú transformácie regiónov a priemyselných odvetví, multifunkčná stabilná správa lesov a taktiež dôležitá vec vo finančnej oblasti - schváliť plán financovania opatrení na ochranu životného prostredia. Práve tie dve posledné, ochrana lesov a zmena formy hospodárenia je témou, ktorou sa bude ďalej venovať. Pripomínam aj plán opatrení na ochranu životného prostredia, finančný plán, ktorým budeme musieť pristúpiť a financovať ochranu životného prostredia v zmysle Parížskej dohody. Tieto veci nie sú zakomponované v rozpočte.
Pripomeniem vám ako podpredsedovi vlády zastupujúceho predsedu vlády, že napríklad v dohode o biologickej diverzite bola na úrovni Európskej únie prijatá Stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2020, a to v 5. úlohe 2. cieľa sa zaviazala Európska komisia, členské štáty, že zmapujú a posúdia stav ekosystémov a ich služieb na svojom území a posúdia hospodársku hodnotu takýchto služieb a do roku 2020 podporia začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov a systémov vykazovania na úrovni Európskej únie a na vnútornej štátnej, na vnútroštátnej úrovni. Nič z toho sa nestalo. V našom rozpočte, ktorý je nastavený ako trojročný, tieto informácie, toto zapracovanie sa nenachádza.
Teraz zopár postrehov k vybraným kapitolám rozpočtu. V súvislosti s tým, čo som povedala, som sa pozrela aj na rozpočet kapitoly úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Ten, ktorý zodpovedá za implementáciu Agendy 2030. Našla som tam jednu veľkú nulu. Pritom Agenda 2030 je komplexným súborom priorít pre dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja. Má 17 cieľov udržateľného rozvoja, prostredníctvom ktorých sa má usmerňovať ekonomická, sociálna a environmentálna premena všetkých krajín sveta vrátane tých rozvinutých a reagovať tak na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí.
To, že sa s týmto v rozpočte nezaoberáte, je zjavným následkom aj toho, že úlohy, ktoré v uznesení vlády boli prijaté, sa posúvajú z roka na rok ako to hnilé jablko, ktorým sa v skutočnosti táto vláda nechce zapodievať. Ale veľmi rada v prvom šíku, na prvých miestach podpisuje rôzne dokumenty, prísľuby, stratégie, ktoré sú však záväzné, ale asi len na papieri, nie naozaj.
Vy hovoríte, že ako minister financií ste len počtár a strážite, aby sedeli počty, aby jeden a jedna boli dve. Ale teraz sa vás pýtam ako za predsedu vlády, a nie ako počtára, ako strážite obsah rozpočtu. Ako strážite logiku rozpočtových výdavkov?
Chcem sa venovať aj niektorým častiam z rozpočtu, ako napríklad Environmentálny fond. Súčasťou rozpočtu verejnej správy je práve aj tento významný, významný fond. Už aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu sa hovorí o tom, sa poukazuje na nadhodnotený príjem z predaja emisných povoleniek, čo je prakticky trvalý jav z minulosti. Chcem poukázať aj na podľa mňa nesprávnu interpretáciu príjmov Environmentálneho fondu. Objem príjmov na rok 2019 je plánovaný na objem, na rozsah 690 mil. eur. Tento objem rastie oproti roku 2018 o 38 %. Dôvodom takéhoto nárastu príjmov je vlastne nová legislatíva, ktorá bola prijatá. Sú to príjmy na založenie komunálnych odpadov v súvislosti s novým návrhom zákona o poplatkoch. Avšak keď sa, som si pozrela otázky, ktoré predložila Rada rozpočtovej zodpovednosti ohľadom príjmov, tak sa tam uvádza v odpovedi, že vplyv uvedenej legislatívy na hospodárenie obcí sa očakáva ako rozpočtovo neutrálny vzhľadom na skutočnosť, že síce všetky príjmy z poplatkov na ukladanie odpadov budú presmerované do Environmentálneho fondu, ktorý ich však následne bude prerozdeľovať cez dotačné schémy opäť späť obciam za účelom podpory a rozvoja odpadového hospodárstva. Tu však nebude platiť - jedna a jedna sa rovná dve, pretože to rozdeľovanie už nebude tým obciam automaticky, ktoré odviedli svoje prostriedky, ale už bude na základe dotačného mechanizmu, môže byť aj pre celkom iné obce.
Stále nemám od vás odpoveď, ktorú kladiem pri každom záverečnom účte, ale aj pri štátnom rozpočte, na otázku, čo bude so zostatkami z predchádzajúcich rokov, so zostatkami v Environmentálnom fonde. V roku 2019 ten prebytok, ktorý, účtovný prebytok Environmentálneho fondu má byť 487 mil., v roku 2021 to má byť až 756 mil. eur. Na toto poukazuje aj stanovisko NKÚ, ktoré hovorí o tom, že Environmentálny fond nemá stále vypracovanú stratégiu na, na, akým spôsobom, kompetenčný nejaký dokument, akým spôsobom hospodáriť s týmito prostriedkami a v podstate sme boli už aj v minulosti svedkami nesystémových opatrení, ako napríklad Žigovho, pána bývalého ministra Žigu ohľadom Čistejšie Slovensko vyhodených 10 mil. eur do vzduchu, ďalších 5 mil. eur v minulom roku od ministra Sólymosa, 2 mil. eur vyhodených na tzv. elektrofikáciu vozového parku cez bývalý Recyklačný fond, ktoré mohli byť zdrojom príjmov pre Environmentálny fond. Sám fond, sám nerozhoduje o týchto prostriedkoch, ale musí dôjsť k dohode medzi ministerstvom financií a fondom, pričom práve sa hovorí o tom, že minimálne podľa európskych záväzkov 50 % príjmov z obchodovania s emisnými kvótami by malo byť použitých na zelené, na zelené ciele. Totižto ten prebytok vzniká práve, práve z týchto príjmov z predaja emisných kvót.
Chcem poukázať ešte na ďalšie, na ďalšie nejasnosti alebo také výtky v rozpočte.
Slovenský vodohospodársky podnik. Opakovane sa hovorilo na základe auditu, že by mal byť tento podnik predmetom efektívnejšieho hospodárenia a pomaly že by mal mať úsporu až 8 mil. eur. Opak je však pravdou. Práve SPP namiesto úspory nákladov zvyšuje ich výdavky. Ja celkom tomu rozumiem, ale chcem poukázať na to, že stále zostáva tuná obchádzanie zákonov, obchádzanie počtu limitov zamestnancov vo verejnej, v štátnej, v štátnej správe, kde ministerstvo životného prostredia v minulosti od roku 2009 do roku 2015 vynaložilo ročne 1,5 mil. eur na zmluvy s komplexnou centrálnou záchrannou službou na plnenie bežných úloh pre štátnu ochranu prírody, a práve Slovenský vodohospodársky podnik, kde cez tieto sumy sa obchádzali limity štátnozamestnaneckých počtov. A k tomu istému dochádza aj v týchto rokoch priamo cez tieto organizácie.
Stále tu zostávajú riziká na riadenie programov, kde aj v stanovisku NKÚ sa hovorí o tom, že chýba prioritizácia projektov, prioritizácia projektov pre protipovodňové opatrenia, čo je mimoriadne dôležité práve s tým, čo som povedala v úvode v súvislosti s dopadmi zmeny klímy a adaptáciou Slovenska na tieto skutočnosti.
Takmer 13 mil. eur ročne by mohlo dôjsť k odvráteniu škôd, keď by sa plánovali projekty podľa stavu ich pripravenosti a stavu podľa, podľa priorít dopadov týchto projektov, keďže mnohokrát sa prevažujú iné kritérií na vynakladanie prostriedkov. Môžem spomenúť napríklad Hornú Nitru v súvislosti s Jaguarom, kde 50 mil. eur išlo na opatrenia, ktoré vôbec neboli prioritou, ale boli nepriamou štátnou pomocou pre tento priemyselný park. Ale sú to aj ďalšie, iné projekty.
Chcem sa venovať aj osobitnému odvodu, ktorý je v zákone uvedený, osobitný odvod do štátneho rozpočtu z Vodohospodárskej výstavby a z lesov slovenského..., Lesy Slovenskej republiky. Na toto riziko poukazuje aj tiež stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý hovorí o tom, že tieto prostriedky by nemali byť, by bolo treba na zváženie, či je etické, aby v súčasnosti, kedy Lesy Slovenskej republiky dramaticky drancujú našu krajinu, kedy spoločnosť sa búri voči forme hospodárenia Lesov Slovenskej republiky, aby sme ešte aj my ekonomickým tlakom prijímali v rozpočte, zákonom o rozpočte tieto prostriedky, 5 mil. eur.
Podobne je to aj pri Vodohospodárskej výstavbe. Katastrofálny stav Hrušovskej zdrže, zdrže Vodného diela Gabčíkovo, ktorá je zanesená, ktorá je budúcim obrovským ekologickým dlhom pre našu spoločnosť. Namiesto toho, aby tie prostriedky, ktoré sa získajú, sa vrátili späť do poškodenej krajiny týmto vodným dielom, tak 200-tisíc eur má byť príjmom do štátneho rozpočtu. A pritom sa hovorí v dokumentoch, že ak sa nevytvorí dostatočný zisk, tak majú sa obmedziť tvorba fondov pre tieto, pre tieto štátne podniky.
Pán podpredseda vlády a predseda vlády, vám to nevadí? Vám nevadí, že tieto kritériá nie sú zapracované do rozpočtu? Že vlastne tá dirigentská palička tuná nefunguje?
Ďalej by som sa chcela ešte zamerať na niektoré ďalšie záväzky, napríklad ohľadom kvality ovzdušia. 500 mil. eur ročne ide na výdavky na liečbu z dôvodu znečisteného ovzdušia, len z titulu vypočítaných znečistenia ovzdušia na Hornej Nitre z dôvodu spaľovania hnedého uhlia pre výrobu elektriny v tzv. vyššom hospodárskom záujme. Nie je to dôvod na zamyslenie sa? Vám to nevadí? Vám nevadí, že potom chýbajú prostriedky vo verejnom zdravotníctve? Že vlastne produkujeme čosi, kde sa nám tu vracia potom v podobe chorých našich ľudí?
Pozerala som sa potom aj na ďalšie podmienené záväzky, ktoré, ktoré sú v samostatnej prílohe návrhu štátneho rozpočta, rozpočtu. Patria medzi ne možné povinnosti, ktoré vznikli ako dôsledok nejakej minulej udalosti, a na splnenie týchto dôsledkov bude potrebné vynaloženie finančných prostriedkov. Avšak podľa môjho názoru nie sú všetky tam dôsledne, dôsledne spracované, vymenované. Uvádzate tam ako hodnotovo najvýznamnejšie podmienené záväzky, ktoré vyplývajú z poskytnutých záruk zo stabilizačných mechanizmov, ako najdôležitejší spomínate euroval, ale aj na splácanie kapitálu splatného na požiadanie v medzinárodných finančných inštitúciách. Tie už tam nie sú rozpitvané tak podrobne. Ale sú tam aj také, ktoré sa týkajú životného prostredia. napr. arbitrážne konania z dôvodu údajného protiprávneho odobratia povolenia na ťažbu mastenca, arbitráž, ktorá je vedená podľa bilaterálnej dohody medzi Slovenskou republikou, USA a Slovenskou republikou a investičnou dohodou medzi Slovenskom a Kanadou, ale aj arbitráž s poľskou spoločnosťou z dôvodu ústavného zákazu vývozu vody z územia Slovenskej republiky.
Tu by som chcela poukázať na veľký balík peňazí, ktorý je uložený v rezerve ako za riziko, takmer 400 mil. eur z dôvodu rizík prijatia nesprávnych zákonov práve týmto, týmto zhromaždením, kde skutočne aj poslanci by si asi mali uvedomovať, že svoje návrhy, ktoré sú často protiústavné alebo niekedy protiústavné, následne môžu mať veľký dopad na štátny rozpočet pri takýchto súdnych sporoch.
Ale nie sú tu v týchto podmienených záväzkoch, ako som už v úvode povedala, medzinárodné záväzky napríklad vyplývajúce z tej Parížskej dohody. Nie sú tam záväzky, ktoré, ktorými treba platiť pokutu za, na základe verdiktu Súdneho dvora ohľadom neuzatvorenia skládky odpadu Považský Chlmec, kde bola v tomto roku vyplatená 1 mil. eura pokuta a každý deň platíme 5-tisíc euro denne pokutu, ktorá... (Reakcia navrhovateľa.) Dobre...
Takže ďakujem pekne zatiaľ.

Bolo naozaj namieste, že pani poslankyňa do istej miery aj bilancovala. Treba si naozaj pripomenúť aj nad tou, aj nad týmto rozpočtom, že Slovenská republika investuje do ochrany svojho prírodného bohatstva prakticky výlučne alebo takmer výlučne z cudzích peňazí. Štyri pätiny je z eurofondov aj s ich známou pochybnou výnosnosťou.
Europrojekty sa akési naplánujú, ale keď si pozriete výdaje, tak vlastne rovnaký počet peňazí ide na rôzne typy expertíz, ako ide napríklad na ochranu samotnej krajiny. Na expertízy a analýzy spriatelených firiem dokážeme rozhádzať vlastne dokonca o necelé percento viac než na samotné zásahy. Je na mieste bilancovať, čo sme tu nechali spustnúť v životnom prostredí, a teraz by sme túžili zaplátať z európskych peňazí, pretože naozaj envirorezort sa stal, sa stal proste kolbišťom kšeftov. Od povestnej fotovoltaiky cez obchod s emisiami, cez drevoštiepku neustále každá operácia v oblasti životného prostredia nezadržateľne smerovala ku kšeftu. Tá zelená zásterka vynikajúco prikrývala obchody. Súčasný rozpočet vyzerá, pani predkla..., pani poslankyňa to nezastierala, vyzerá na pohľad dobre, ale praktiky v rezorte priniesli katastrofálne výsledky. Máme jedno z najhorších ovzduší, máme vysoký podiel chorôb súvisiacich so životným prostredím, máme stále uhoľné bane, ktorých sa nevieme zbaviť, preto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ak máme obmedzený čas, ale mi dovoľte byť stručný. Ja myslím, že ono to niekedy aj prospieva veci, takže skúsim zhrnúť za mňa aj mojich kolegov zo SPOLU - občianska demokracia dôvody, prečo nemôžeme podporiť tento návrh štátneho rozpočtu, a nepatrí medzi ne to, že ho predkladá pán minister Kažimír. Keby predložil taký, aký máme..., aký by sme chceli akceptovať, tak osoba predkladateľa by nám v tom určite nebránila. Tie dôvody sú niekde inde.
Začnem tým, ktorý je aj dnes najväčším propagačným nástrojom tohto rozpočtu, a to je, že ide o prvý vyrovnaný rozpočet od, teda v histórii, a resp. vzhľadom na používanie moderných metód, ja by som povedal, že od nášho vstupu do Európskej únie, lebo predtým tie rozpočty počítali aj konštruovali úplne inak. Toto je z môjho pohľadu asi aj najpozitívnejšia časť rozpočtu, že teda prvýkrát nie je plánovaný deficit, napriek tomu je nutné povedať niekoľko vecí.
Prvé je, že tento rozpočet je konštruovaný na súčasné slnečné globálne počasie. To znamená, že bude naplnený len vtedy, ak nedôjde k žiadnemu významnejšiemu spomaleniu svetovej a európskej ekonomiky, čo je, samozrejme, právo predkladateľa, ale súčasné trendy vo svete sú v tejto chvíli skôr negatívne a od chvíle, keď došlo k schváleniu rozpočtu aj prognózam, na ktorých bol postavený, tak došlo k zhoršeniu globálneho ekonomického vývoja a dneska sa skôr predpokladá horší vývoj. Takže tento rozpočet stojí na predpokladoch, ktoré sú skôr optimistické až prehnané v tejto chvíli.
Druhý problém je, že aj v minulosti, keď, naopak, hospodárska situácia vo svete bola lepšia, ako rozpočet očakával, napriek tomu rozpočty skoro nikdy neskončili podľa plánu a toto je rozpočet na predvolebný rok. To znamená, jedna vec je deklarovaný deficit, nulový deficit zo strany predkladateľa, ktorý už tu ale sám neplánuje byť, keď tento nulový deficit má byť naplnený, a ktorý ho sám ani v minulosti, iné predkladané takéto záväzky väčšinou za svojej kariéry nenaplnil.
Tretí problém technický alebo to je skôr upozornenie, je, že v tomto nulovom deficite nie je 500 mil., ktoré máme zaplatiť ako prvú splátku za americké stíhačky v budúcom roku, nie je to - a to chcem zdôrazniť - niečo, o čom nevedia odborníci alebo čo nebolo komunikované, je to fakt, ktorý pán minister použil, európsku metodiku, ktorá hovorí, že tieto typy nákupov sa môžu zaúčtovať do štátneho rozpočtu až vo chvíli a môžu sa aj vo chvíli, keď bude všetko zaplatené a dodané, čo ale znamená, že reálne tých 500 mil., ktoré nás to budúci rok bude stáť, sa nijako do rozpočtu deficitu nezapočítavajú, keby sme postupovali viac sedliackou logikou, práve že keď to dávame, tak by sme to mali počítať, tak budúcoročný rozpočet má okamžite deficit zhruba vo výške 0,5 % HDP. To znamená, že to je skôr účtovný nulový deficit ako reálny nulový deficit. Z týchto všetkých dôvodov napriek tomu, že ten nulový deficit, čo i len na papieri, hodnotím ako najpozitívnejší, a u tohto rozpočtu musím aj poznamenať, že to nie je celkom tak.
Vážnejší problém toho rozpočtu je v tom, komu berie. Pán minister pokračuje v tom, čo robí od roku 2012, kde najradšej berie pracujúcim. Napriek, by som povedal, rétorike namierenej voči firmám a rôznym iným skupinám konzistentne od roku 2012 tie rozpočty najviac berú pracujúcim, kumulatívne už je to viac ako 6 mld. cez dane a odvody, ktoré platia pracujúci, aj v tomto rozpočte je to o 900 mil. viac ako v tomto roku, čo je najvyšší nárast absolútne, ale najmä percentuálne. My nemôžeme podporiť rozpočet, ktorý v čase, keď mzdy Slovákov rastú najpomalšie vo Višegrádskej štvorke, im ešte aj z tých miezd ide zobrať najviac v pomere s ostatnými skupinami obyvateľstva, či už hovoríme o firmách alebo spotrebiteľoch.
Tretí problém toho rozpočtu je, že na čo dáva, tento rozpočet neinvestuje do našej budúcnosti, neinvestuje významne do školstva, ak nepočítame eurofondy, neinvestuje do justície a do správneho štátu významne a takisto do infraštruktúry investuje primárne z fondov Európskej únie bez nejakej významnejšej investície z domácich zdrojov. Ak sa majú na niečo využívať vyššie výdavky, dobré časy, to, že sú peniaze, tak je to na zabezpečenie našej budúcnosti a to tento rozpočet nerobí.
Štvrtý dôvod, prečo nemôžeme podporiť tento rozpočet, spočíva v nízkej efektívnosti výdavkov a to je niečo, čo je zodpovednosťou ministra financií aj vlády ako celku. Projekt Hodnota za peniaze bol dlhodobo komunikovaný ako najväčší počin tejto vlády v oblasti nakladania s verejnými prostriedkami aj ako najväčší projekt pána ministra v tejto oblasti. Dneska musíme konštatovať, že projekt zlyháva, nezlyháva na technických nedostatkoch analytikov, zlyháva na nedostatočnej politickej vôle vlády týchto analytikov počúvať.
Ako čo tým mám na mysli? V prvom rade vidíme, že odporúčania analytikov sa len vo veľmi obmedzenej miere rešpektujú pri rozhodnutiach vlády, v najlepšom prípade jemne oškrtajú niektoré rozhodnutia, ako to bolo v prípade, či už infraštruktúry, alebo aj obranných výdavkov, v horšom prípade vôbec nie sú vypočutí. To, ako sa napríklad v tejto chvíli naozaj robí najväčšia obranná investícia od vzniku samostatného Slovenska, či už hovoríme o transportéroch, Vydrách alebo amerických stíhačkách, je príklad toho, ako sa nemá nakladať s verejnými peniazmi, a je to príklad toho, čo ministerstvo financií nemalo dopustiť, a napriek tomu to dopúšťa.
Podobné problémy však vidíme aj v iných rezortoch, pani kolegyňa Cigániková hovorila o tom, že ministerstvo zdravotníctva je ministerstvo, kde teda ešte najviac počúvajú na Hodnotu za peniaze, a je pravda, že úrovni analytikov tam aj najviac počúvajú na Hodnotu za peniaze, ale ten vývoj na úrovni vedenia ministerstva tiež nie je bohvieaký z hľadiska toho, čo sa skutočne sporí v prospech pacientov, a to súhlasím s vami, že je to pritom najlepší rezort. V tých ostatných rezortoch je toho ešte menej a v podstate jediný ďalší rezort, kde minister sa pokúsil alebo jeho analytici, významnejší vlastne bola doprava a tiež s veľmi miernym, miernym dopadom. V tých ostatných, najmä v rezortoch SNS mám pocit, že už to do veľkej miery vzdali.
Takže efektívnosť výdavkov, ktorá je dlhodobo nízka, ktorú ukazujú, nielen škandály ukazujú, aj medzinárodné porovnania, že napriek tomu, že máme nie veľa peňazí, ešte aj tie zle vynakladáme, to všetko ani tento rozpočet nemení. Namiesto toho sa veľká časť peňazí vynakladá buď na výdavky, ktoré si presadia mocní ľudia, opakovane počas rokov sa navyšuje dokonca mimo kontroly parlamentu rozpočet ministerstva vnútra a ministerstva financií na projekty, ktoré sú veľmi pochybné často alebo len predvolebného charakteru, takisto veľký nárast sociálnych výdavkov, ktorý tu naozaj je za ostatné roky v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, nepriniesol žiadne zníženie chudoby - ani všeobecnej populácie, ani detí, ani lepšiu pôrodnosť, ani žiadny iný ukazovateľ, ktorý by teda ste mali, pán minister, presadzovať, je to len čisto a čisto nástroj politickej komunikácie.
Z týchto všetkých dôvodov a ešte aj z jedného, ktorý chcem zopakovať na záver, my nemôžeme podporiť tento rozpočet. Ten, ktorý chcem zopakovať, je, že, alebo o tom si myslím, že sa tu hovorilo málo, je, že tento rozpočet rovnako ako viaceré pred ním nerešpektujú úlohu parlamentu pri schvaľovaní nakladania s verejnými financiami, parlament by mal mať rozhodujúcu úlohu v tom, ako štát vynakladá svoje peniaze, a zmeny v tom, ako vynakladá, by mali podliehať zásadnej parlamentnej kontrole a súhlasu. My sme tu, naopak, svedkami, že rozpočet je nastavený tak cez rôzne pseudorezervy a iné pravidlá, že v podstate počas roka si s ním minister financií a vláda môžu robiť, čo chcú, a nemusia sa sem vrátiť, to znamená, to, čo dnes schvaľujeme, by som síce neprirovnal k zdrapu papiera, ale aj takisto by som to nenazýval záväzným štátnym rozpočtom, je to niečo medzi a to je aj principiálne neprijateľné.
Z týchto všetkých dôvodov navrhujeme tento rozpočet neprijať a budeme proti nemu hlasovať, zároveň však chcem aj predložiť k tomu návrhu jednu zmenu v uznesení k štátnemu rozpočtu, a to z toho dôvodu, že je to jedna praktická vec, keď tento rozpočet navrhuje, alebo teda zákony, ktoré, prijaté pred ním, výrazné zvýšenie štátnych a verejných zamestnancov, čo, na čo sme tlačili a čo podporujeme, avšak z praxe už dostávame informácie, najmä z úrovne samosprávy, že nebude často táto, toto navýšenie dostatočne financované, a preto mnohé samosprávy uvažujú o tom, že budú navyšovať tarifné mzdy na úkor iných zložiek a že reálne zvýšenie mzdy pracujúcich najmä v samospráve bude oveľa nižšie alebo nulové. To my považujeme za nesprávne a neprijateľné aj zo sociálneho, aj z politického hľadiska, a preto si dovoľujem na záver navrhnúť túto zmenu uznesenia, ktorú teda prečítam, a tým aj moje vystúpenie skončím.
Je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu uznesenia k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 (parlamentná tlač 1090).
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky sa dopĺňa písmenom D, ktoré znie:
„D. vyzýva
služobné úrady, ktoré pri odmeňovaní štátnych zamestnancov postupujú podľa zákona č. 55/2017 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, aby v súvislosti so zvýšením platových taríf štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v nadväznosti na zákon č. 318/2018 Z. z. a poskytovaním zvýšeného doplatku v minimálnej mzde podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na nariadenie vlády č. 300/2018 Z. z. zabezpečuje riadne uplatnenie zákonných nárokov štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, bez zníženia iných zložiek platu, ktoré sú fakultatívne a boli priznané štátnym zamestnancom a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, pred nadobudnutím účinnosti príslušných ustanovení zákona č. 318/2018 Z. z.“
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Mirko, k tomu tvojmu vystúpeniu, mňa veľmi alebo veľmi súhlasím práve s tou časťou, kde si hovoril o tom, že tí analytici sú, pracujú, to som aj ja chválila vo svojom vystúpení a veľmi dobre si teda povedal, že, že v podstate hodnota žiadna, ale teda nie ich chybou, ale chybou vedenia, a toto teda na zdravotníctve platí naozaj veľmi a myslím si, že teda určite aj v iných rezortoch, tak ja by som ti len chcela teda potvrdiť a sama seba sa pýtam, že na čo sú nám potom toľkí analytici, toľko materiálov, toľko odporúčaní, keď to v podstate žiadny rezort nedodržuje tak, ako by mal, ako by mohol, a ešte, keď sa dostaneme teda k rozpočtu, tak nakoniec tí, ktorí to dodržujú najlepšie, dostanú najmenej a tí, ktorí najhoršie, dostanú najviac. Tak to mi príde, že do budúcna ako veľmi slabá motivácia robiť niečo podľa odporúčaní analytikov, ktorí teda, si myslím, naozaj tiež že robia dobrú robotu.