38. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade sa chcem poďakovať za všetky faktické poznámky, ktoré boli k veci.
K pánovi Čížovi, ja na vás neviem reagovať, ale tiež to myslím v dobrom.
Pán poslanec Zelník, vy ste, áno, vy ste hovorili, že vy vlastne idete riešiť nejakú nespravodlivosť a nejaké využívanie nejakého dominantného postavenia. Ale veď my tu máme Protimonopolný úrad, ktorý má presne takúto úlohu, a pokiaľ dochádza k nejakému zneužívaniu dominantného postavenia, má to riešiť v tom konkrétnom prípade.
Pán poslanec Baláž, vy ste teda povedali toho viac, ale stále neviem a nepovedali ste to, komu a za akých podmienok majú byť tieto prostriedky na pomoc slovenským výrobcom a potravinárom poskytnuté. Hovoríte, že to pôjde do rozpočtu, tomu rozumiem. Hovoríte, že budete mať nejakú komisiu, tomu tiež rozumiem. Ale nepovedali ste, komu, za akých podmienok, za splnenia akých podmienok tieto peniaze budú určené. Hovoríte, že rizikové situácie, rezervy na rizikové situácie, ako my máme veľmi dobrú skúsenosť s tým, ako vaši nominanti prideľujú peniaze. Veď si všetci veľmi dobre spomeňme, kde skončilo 600 eur (pozn. red.: správne "600 mil. eur") z ministerstva školstva, z ktorého musel byť zvesený z hrušky váš nominant pán Plavčan. Ako takýmto spôsobom, keď majú byť míňané peniaze, tak naozaj mi prepáčte moju veľkú, zvýšenú obavu.
Už asi nestihnem viac.
Ale, pán Farkašovský, pán poslanec, vy keď spochybňujete, že neustáli tlak na znižovanie cien potravín, nebude aj tlak na znižovanie ich kvality, tak tam ja veľmi ťažko vás asi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja v druhom čítaní vystúpil k návrhu na zavedenie Dankovej dane z jedla, a dovoľte mi, aby som začal takto.
Každé dodatočné daňovo-odvodové zaťaženie vnímam negatívne. Myslím si, že to nie je dobré pre trh. Hovorím to jednak pri odvode pre obchodné reťazce, hovorím to aj pri osobitnom odvode pre energetické spoločnosti a sieťové odvetvia. Odvody zaťažujú podnikateľský priestor. Som za zrušenie obidvoch odvodov.
Aby som tu nebol obvinený z plagiátorstva, tak priznávam, že to nie sú moje slová, že som iba citoval ministra hospodárstva Petra Žigu, vášho koaličného partnera.
Sme v druhom čítaní, tak by sme mali hovoriť aj o tom, čo sa má v návrhu zákona zmeniť, takže rád by som sa vyjadril k niektorým bodom z toho, čo máte obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu, ktorý pán predkladateľ Baláž zrejme predloží. Asi by bolo korektnejšie, keby ho predložil úplne na začiatku rozpravy, aby sme sa vyjadrovali k niečomu, čo už je oficiálne predložené, ako iba sa budeme vyjadrovať k tomu, čo je iba odovzdané na zverejnenie na webe, a teda diskutujeme vopred k niečomu, čo ešte len má byť predložené. Ale dobre.
Bod 10. Do základu navrhujete doplniť odsek 2 do § 4, ktorým sa má zaviesť, že:
"Do základu odvodu sa nezapočítava čistý obrat obchodných prevádzkarní, ktoré sa nachádzajú
a) v okresoch zapísaných v zozname najmenej rozvinutých okresov, ktoré majú najviac desiatich zamestnancov a
b) v obci, kde sú najviac tri obchodné prevádzkarne, ktoré predávajú potraviny konečnému spotrebiteľovi."
Zaujímavé je to odôvodnenie. Toto, túto výnimku navrhujete, pretože "vyššie uvedené obchodné prevádzkarne by nemali byť zaťažené odvodom, aby boli zabezpečené potreby obyvateľov a nebol narušený rozvoj najmenej rozvinutých regiónov". Čiže dávate výnimku, lebo váš návrh zákona, vaša daň z jedla spôsobí to, že nebudú zabezpečené potreby obyvateľov a bude narušený rozvoj regiónov.
Toto vy priznávate, že návrh, ktorý ste predložili, môže spôsobiť, a teda spôsobil by to najmä tým menším, to je ten bod a), menším, menším predajniam problémy. Čiže by neboli, mohlo by sa stať, keby ten návrh bol schválený, tak ako ste ho navrhli, že by neboli zabezpečené potreby obyvateľov. To sami predkladatelia, ktorí opravujú svoj návrh, priznávajú, bol by narušený rozvoj regiónov.
Teraz dáte výnimku pre najmenej rozvinuté regióny, lebo tam nechcete narúšať rozvoj. Ale tie ostatné regióny, tak tam rozvoj môže byť narušený? Dobre tomu rozumiem, áno?
Pani spravodajkyňa Sárközy tu pri predchádzajúcom bode, ktorý uvádzala, citovala analytikov, ktorí sa pozitívne vyjadrovali k jej alebo k vášmu, viacerí ste to predložili, návrhu novely zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, tak ak sú analytici autorita, ktorú máme brať vážne, no tak ju berme vážne aj pri návrhu na zavedenie dane z jedla, ktorú kritizovali zamestnávatelia, obchodníci, odborári, ZMOS.
Zacitujme si, zacitujme si, čo o tom hovoria analytici, inštitút INESS, Martin Vlachynský, odvod reťazcov, píše: "Tento návrh považujeme za škodlivý pre podnikateľské prostredie na Slovensku troma spôsobmi. Ako každá iná daň, aj táto prinesie kombináciu vyšších cien pre spotrebiteľov, pričom viac zasiahnuté budú potraviny, menej zdrojov na mzdy pre zamestnancov a investície podnikateľov. Zároveň prinesie nemalú byrokratickú záťaž. Podnikatelia budú musieť dôsledne sledovať, kedy im vzniká odvodová povinnosť a aká je jej výška. V prípade opomenutia sú v návrhu automatické pokuty. Začínajúci obchodníci a potravinári budú hrozbou odradení expandovať a rozširovať sa."
Čiže ak sa teda opierame o analytikov, tak tí upozorňujú, že návrh zákona, s ktorým prišli poslanci SNS a ktorý podporujú aj ostatné strany vládnej koalície, spôsobí vyššie ceny, zaplatia to spotrebitelia. Bude mať za následok nižšie mzdy, lebo niekde sa to bude musieť premietnuť. A bude mať následok nižšie investície. Prinesie to finančnú záťaž, ktorá bude prenesená na obyvateľov, a prinesie to byrokratickú záťaž, ktorú budú mať podnikatelia, ale ktorá tiež sa premietne do cien. Čiže tiež to zaplatia nakoniec, nakoniec obyvatelia.
Musím priznať, že keď som si čítal pozmeňujúci návrh, s ktorým prichádzajú koaliční poslanci, aby opravili ten nepodarok, ktorý predložili do prvého čítania, tak som mal silný pocit déja vu. Niečo podobné sa udialo pri návrhu novely zákona o podpore cestovného ruchu, pri zavedení na návrh opäť poslancov za SNS toho príspevku na rekreáciu, ktorý bol tiež predložený ako poslanecký návrh. Bol predmetom kritiky politickej, mediálnej, zo strany analytikov. A výsledok, výsledok bol, že v druhom čítaní ste prišli s pozmeňujúcim návrhom, ktorým ste ten pôvodný návrh upravili, aby príspevok na rekreáciu bol povinný iba na podniky od 50 zamestnancov vyššie. Tým ste síce napravili tie možné negatívne dôsledky na menšie podniky do 49 zamestnancov, ktoré budú mať ten príspevok iba ako dobrovoľný, iba ako možnosť. Ale zároveň ste vytvorili iný problém, a síce problém diskriminácie zamestnancov, že vytvárate dve kategórie zamestnancov, že zamestnanci v podniku, ktorý má 50 zamestnancov, majú nárok na príspevok na rekreáciu, zamestnanec podniku, ktorý má 49 zamestnancov, nemá nárok na príspevok na rekreáciu. Je to, je to diskriminačné a niečo veľmi podobné sa vám môže stať aj pri dani z jedla.
Predmetom tej kritiky bolo, že okrem veľkých obchodných reťazcov to zasiahne, zasiahne aj tie menšie a okrem zahraničných aj tie slovenské, že to bude mať, že to bude, že to spôsobí problémy povedzme v menších obciach, v zaostalejších regiónoch.
Tak všetko toto sa snažíte napraviť, napraviť pozmeňujúcim návrhom, ktorý bude predložený. Ja tak tajne dúfam, že by mohol byť predložený ešte pred tým, ako sa poslanci budú prihlasovať do ústnej rozpravy, aby sme, aby sme tu tí ďalší mohli diskutovať nielen na základe toho, čo si prečítali, ale aj na základe toho, čo pán predkladateľ povie.
Okrem už tých spomínaných zmien, teda ktoré sa týkajú, týkajú, teda v bode 10, najmenej rozvinutých regiónov, menších obcí, kde nie je toľko, kde nie je toľko prevádzkarní, sa tam má zmeniť aj to, že čo všetko sa, teda bod 8, za obchodný reťazec nepovažuje: zariadenie spoločného stravovania, malý a stredný podnik, obchodný reťazec, ktorý je výrobcom potravín, ktorý, ktorý predáva konečnému spotrebiteľovi, teda vlastné najmenej 80 %. Potom to kritizované, že, že musia, teda spadajú do, do režimu zákona podniky, ktoré najmenej 10 % obratu majú, má sa to zvýšiť na najmenej 25 % čistého obratu tým, aby teda, aby, aby neboli tým zaťažené, ktoré majú, podnik, subjekty, ktoré majú prevažne obrat z iných nepotravinových sektorov. No tak ja neviem, 25 % ešte stále nie je, nie je väčšina, čiže keď má niekto 74 % nepotravinárskeho tovaru, tak, tak tiež to, tiež to nie je väčšinovo potravinársky obchod. Ale dobre.
No, ale chcem dospieť k tomu, že čo tým môžete, môžete spôsobiť. Môžete tým spôsobiť to, že síce, áno, vyriešite, vyriešite problémy tých menších predajcov, tých, čo nie sú skutočnými obchodnými reťazcami, rozširujete aj, aj to, že aby to pôsobilo na subjekty, ktoré, ktoré pôsobia aspoň v 15 % všetkých okresoch. Dali ste tam iba, iba dva okresy, teraz to bude 11 celé niečo okresu, ak som to dobre prepočítaval.
Čiže takéto zmeny, ktoré môžu byť považované za pozitívne z hľadiska praktického, môžu byť problematické práve z hľadiska toho namietaného nesúladu s právom Európskej únie.
A tu by som rád upozornil na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, ktoré bolo síce napísané ešte k tomu pôvodnému návrhu, ale akoby predpokladalo, akým smerom sa ten zákon bude meniť. Odbor legislatívy a aproximácie práva vypracúva k návrhom zákona stanoviská a vždy v jednej časti upozorňuje aj na súlad alebo nesúlad s právom Európskej únie. Vo vzťahu k vášmu návrhu uvádza: "Problematika návrhu zákona v rozsahu, v akom bola predložená, nie je v práve EÚ priamo upravená," čo znie nádejne, "avšak možno k nej uviesť niektoré ustanovenia primárneho práva." Spomína sa článok 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o práve usadiť sa a uplatňovania tejto slobody v súlade so zásadou nediskriminácie a upozorňuje sa na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, kde sa uvádza, napríklad takéto veci: "Podľa ustálenej judikatúry sleduje sloboda usadiť sa zabezpečenie výhody vnútroštátneho zaobchádzania v hostiteľskom členskom štáte štátnym príslušníkom iného členského štátu a spoločnostiam uvedeným v článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, pokiaľ ide o spoločnosti na základe ich miesta sídla. V tejto súvislosti sú zakázané nielen zjavné diskriminácie založené na mieste sídla spoločnosti, ale aj všetky formy skrytej diskriminácie, ktoré použitím iných rozlišovacích kritérií vedú v skutočnosti k rovnakému výsledku.
Okrem toho povinný poplatok, ktorý stanovuje kritérium zdanlivo objektívneho rozlišovania, ale ktoré vo väčšine prípadov znevýhodňuje s prihliadnutím na jeho znaky spoločnosti so sídlom v iných členských štátoch, ktoré sa nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou podnikov so sídlom v členskom štáte zdanenia, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe miesta sídla spoločnosti, ktorá je zakázaná článkami 49 a 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že takéto obmedzenie môže byť prípustné iba vtedy, ak je odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu.
Navyše je v takom prípade potrebné, aby toto obmedzenie bolo spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa a aby neprekračovalo rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné. V každom prípade treba pripomenúť, že na podporu takéhoto systému nemožno ako platný dôvod uvádzať ochranu hospodárstva štátu."
No ale presne toto, to doteraz boli citácie z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, ktoré určite ste videli aj vy, pretože mal možnosť sa s nimi oboznámiť každý poslanec, keďže nám ich Kancelária Národnej rady poskytla, presne toto vy teraz idete robiť. Idete zaviesť nepriamu diskrimináciu obchodníkov, ktorí nie sú slovenskí, ktorí sú zahraniční, idete zaviesť zvýhodnenie slovenských subjektov diskriminačné, také, ktoré odporuje základným princípom fungovania Európskej únie. Lebo Európska únia je založená na nediskriminácii, na rovných podmienkach pre podnikateľov bez ohľadu na to, z ktorej členskej krajiny pochádzajú.
A samozrejme, že to nejdete robiť tým spôsobom, že napíšete do zákona, že daň z jedla budú platiť iba zahraničné obchodné reťazce. Ale v realite tak, ako idete nastaviť podmienky a ako idete dať výnimky z toho, kto musí a kto nemusí platiť, tak tak spôsobíte, že v skutočnosti ten osobitný odvod budú platiť reťazce zahraničné.
Bude to diskriminačné, bude sa posudzovať, či je, alebo nie je to v súlade, v súlade s právom Európskej únie, a ak Súdny dvor Európskej únie dospeje k názoru, že je to v rozpore s právom Európskej únie, tak to budeme museť zrušiť, zmeniť, čo by možno nebol z vášho pohľadu taký problém, ale je dosť možné, že to budeme musieť vracať tým subjektom, ktorí takto diskriminačne stanovenú daň alebo odvod, medzi tým nie je zásadný rozdiel, budú musieť platiť.
A veľmi ľahko sa môže stať, že vy teraz tú daň zavediete, budúci rok z nej skasírujete nejaké peniaze, ktoré použijete, a teraz je jedno, či to bude nejaký fond, alebo to budú, budú, budú iné nástroje, ale keď tu hovoríte o tom, že sa to bude transparentne rozdeľovať, tak ja naozaj som veľmi znepokojený, keď počúvam o tom, že niečo a niečo ešte viac sa bude transparentne rozdeľovať v rezortoch, ktoré riadi Slovenská národná strana pri skúsenostiach z obstarávania obrnených vozidiel v rezorte obrany, pri, pri nakladaní s eurofondami na výskum v rezorte školstva. Som znepokojený z akéhokoľvek ďalšieho pokusu zobrať ľuďom peniaze a potom tie peniaze transparentne, akože transparentne rozdeľovať v rezorte riadenom Slovenskou národnou stranou.
No ale čo sa stane, ak bude tento zákon schválený v podobe, ktorá bude v rozpore s princípmi fungovania Európskej únie? Zákon bude musieť byť zmenený, lebo právo Európskej únie a primárne právo Európskej únie má prednosť pred slovenským právom, a budeme musieť vrátiť zahraničným obchodným reťazcom tie, tie financie, ktoré zaplatia na tých obchodných reťazcoch. To bude mať dva efekty, na ktoré chcem upozorniť. Tú daň v skutočnosti zaplatia ľudia na zvýšených cenách. Ale keď si potom vysúdia reťazce, že to bolo diskriminačné, tak štát to vráti tým reťazcom a príjem z toho budú mať tie reťazce, nie tí ľudia.
Čiže vy tu zavediete daň, ktorá spôsobí, že ľudia budú mať vyššie ceny, zaplatia vám nejaký balík, ktorý si vy rozdelíte, a potom to druhýkrát ľudia budú musieť zaplatiť na svojich daniach, pretože štát bude vracať tie peniaze reťazcom. To je to, čo môžete dosiahnuť.
A dôležitý, druhá vec, je tam aj ten časový aspekt. Pán poslanec Tomáš tu vo faktickej poznámke hovoril o tom, ako SaS sľubovala zníženie daní a potom, keď nastúpila za prvej Radičovej vlády, tak bola zvýšená DPH. No áno, bola, ale prečo? Pretože musela vtedy vládna koalícia zachraňovať rozvrátené finančné, rozvrátené financie štátu, zachraňovať tú sekeru, ktorú ste vy spôsobili za prvej Ficovej vlády a keby sme to neurobili, tak... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci a panie poslankyne!

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... tak nastane rozvrat verejných financií a ekonomika by nenapredovala tak, ako dnes napreduje. Čiže toto je veľmi zlý argument. Jeden ten dlh vytvorí a druhý ho bude splácať a nakoniec to aj tak všetko zaplatia ľudia. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, na návrh troch poslaneckých klubov SMER, Slovenská národná strana, MOST - HÍD žiadam o presunutie hlasovania o bode 39 - návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky (tlač 1015), na schôdzu Národnej rady, ktorej začiatok je naplánovaný na 29. január 2019.
Odôvodnenie: Ide o významnú ústavnú zmenu, ktorá by garantovala občanom Slovenskej republiky, že najneskôr v 64. roku života im vznikne nárok na starobný dôchodok, matkám ešte skôr. Vzhľadom na to, že deklarovaná podpora poslancov Národnej rady sa pohybuje okolo trojpätinovej ústavnej väčšiny a niektorí poslanci prejavili záujem ešte o prípadnej podpore rokovať, chceme ešte raz požiadať o vytvorenie časového priestoru do budúcej riadnej schôdze Národnej rady.
Ďakujem.

Ospravedlňujem sa, že toto takto využívam, ale chcel som len upozorniť z dôvodu správnej formulácie, navštívi nás predseda Poslaneckej snemovne českého Parlamentu.

Ďakujem pekne. Ja na to trošičku nadviažem. Veľmi vítam, že máme možnosť vypočuť si pána Radka Vondráčka na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, ale zároveň by som chcel dať vedeniu Národnej rady do pozornosti, že budúci rok oslavujeme 15. výročie nášho vstupu do Severoatlantickej aliancie a do Európskej únie, takže by som uvítal, ak by sme prípadne pozvali čelných predstaviteľov týchto inštitúcií s podobným príhovorom na pôdu Národnej rady. Osobne by som bol najradšej, keby takéto pozvanie prijal Jens Stoltenberg, prípadne Donald Tusk. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Žiadame o odloženie hlasovania nazajtra o viceguvernérovi Národnej banky Slovenska vzhľadom na závažné zistenia, aby dostal priestor na vysvetlenie týchto skutočností. Ďakujem.

Ďakujem ešte raz za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi ako jedinému predkladateľovi vziať späť návrh pod bodom 76 (tlač 1228), je to návrh novely ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Dôvodom stiahnutia je to, že ja som ten návrh predložil preto, aby sme mali poriadnu alternatívu k tomu, čo predkladajú koaliční poslanci, aby sme o tom mohli spoločne diskutovať, rozhodnúť, ktorý je lepší, ale keďže koaličná väčšina ten návrh odmietla, vlastne bude diskusia pri tom koaličnom návrhu a pri mojom by bola len zbytočne druhýkrát tá istá, tak ho sťahujem v záujme toho, aby sme mali poriadnu diskusiu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcem pozvať kolegov z výboru pre vzdelávanie na krátky výbor o trinástej cez obedňajšiu prestávku. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tiež chcem využiť túto príležitosť a oznámiť členom výboru pre kultúru a médiá, 13.05 - výbor pre kultúru a médiá, ak by ste boli takí láskaví, v obvyklej miestnosti výboru, ide o poslanecké prieskumy. Ďakujem za pozornosť.

Taktiež chcem pozvať kolegov z výboru pre financie a rozpočet, o trinástej výbor. Ďakujem pekne.