38. schôdza

Ďakujem. V medzirezortných pripomienkových konaniach bežne sú stovky zásadných pripomienok alebo iných pripomienok. Vaši kolegovia, pán Kažimír s tým určite má skúsenosti. Napríklad pri hazardných hrách došlo obrovské množstvo aj zásadných pripomienok, s ktorými sa rezort musel vysporiadať, a robia to v štandardných lehotách a predkladajú tie zákony. Vysporiadajú sa s nimi, spravia rozporové konania a nie sú to, nepovedala by som, že to sú menej dôležité veci, ako rieši ministerstvo spravodlivosti. Čiže kolegovia v rezortoch majú tie isté, tie isté problémy ako vy a napriek tomu sa s tým vedia vysporiadať. Čiže a zas tých 342 zásadných pripomienok nie je niečo, čo sme nikdy v medzirezortných pripomienkových konaniach nevideli pri zložitých zákonoch.
Takže ja by som sa ešte takto, že keď hovoríme, že máte tam dve skupiny, jedna skupina chce zlepšiť prístup k informáciám, druhá skupina povedzme, že ho chce obmedziť, no vy musíte po nich to programové vyhlásenie vlády, v ktorom ste sa zaviazali, že vy chcete zlepšiť prístup k informáciám, čiže toto je vaša vízia, toto je váš sľub občanom.
Takže ja sa ešte raz pýtam, dokedy sa plánujete vysporiadať s týmito pripomienkami a kedy budeme mať tu v parlamente infozákon, ktorý ste sľúbili v programovom vyhlásení vlády? A riešenie mám teda, že ak sa s tým neviete vysporiadať, teraz sme predkladali novelu infozákona, takže aj tam je inšpirácia, že mohli ste ju schváliť. Ale teda keď nechcete, tak čakáme na vašu vlastnú, kedy bude.

Nie je tu moja predchodkyňa v tomto úrade a ona mi povedala, že, keď som nastúpil do úradu, čo by s tým spravila (zaznievanie gongu). Ja to nespravím, budem sa snažiť to doriešiť, ale ja tiež verím tomu, čo ste povedali, že iné ministerstvá majú počtovo toľko zásadných pripomienok, ale tie ministerstvá, povedzme ministerstvo financií je oveľa väčšie ako naše ministerstvo. To je jedna vec. Druhá vec, tuto je najväčší problém ten, že tuto uzavriete kompromis s jedným, tu otvárate nožnice na ďalšie, že proste tieto skupiny sú "kontraidné". Áno, je to na ministerstve, ministerstvo chce. Práve kvôli tomu otvorilo infozákon, aby ten prístup k informáciám bol zabezpečený. Ani tej druhej skupine nejde o to, aby tie informácie neboli sprístupnené verejnosti, ale ide o to, že ktoré informácie, v akom rozsahu, lebo oni sú tými povinnými osobami a vidia problém v tom, že šikanózne uplatnenie infozákona smeruje k tomu, že úrad, obecný úrad, v ktorom máte troch, štyroch zamestnancov, nie je schopný robiť namiesto študentov dizertačné seminárne práce, ktoré žiadajú vlastne týmto spôsobom.
Takže je to na mne, teraz už fakt to je na mne. My sme sa dohodli, že každú voľnú chvíľu, čo budem mať, tak ide sa dávať ďalšie, ďalšie rokovanie k tomuto. Ale to vám neviem povedať, že kedy to skončí. Ja neviem povedať, že sadnem si s niekým. Sadnem si so ZMOS-om, majú, povedzme, 10 zásadných pripomienok, že kedy viem s nimi dať bodku za celou záležitosťou. A tých rozporov je ešte tam stále strašne a strašne veľa.
Vďaka.

Ďakujeme. Dovoľte mi ešte, aby som privítal na balkóne žiakov 1. Súkromného Banskobystrického gymnázia. Vitajte v Národnej rade! (Potlesk.)
Potom taká malá prosba aj pre budúcnosť, keď sa hlásite s tými doplňujúcimi otázkami, stlačte trojku, lebo ťažko vás identifikujú od toho vrchného stolíka.
A teraz už ôsma otázka od pána poslanca Dostála, adresovaná ministrovi Lajčákovi, znie: "Vo vojenskej agresii voči územiu Ukrajiny a anexii Krymu sa Rusko dopustilo ďalšieho pošliapania medzinárodného práva a ďalšieho útoku na Ukrajinu, tentokrát na mori. Prečo ste tento akt agresie Ruska voči nášmu východnému susedovi dodnes rázne neodsúdili?"
Odpovedať bude pán minister Žiga za neprítomného ministra zahraničných vecí, nech sa páči.

Vážený pán poslanec, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vo svojom vyhlásení k eskalácii situácie v Kerčskom prielive jasne deklarovalo, že neuznáva anexiu Krymu a plne podporuje suverenitu Ukrajiny a jej územnú celistvosť v medzinárodne uznaných hraniciach. Zároveň vyzvalo Ruskú federáciu na umožnenie voľného prístupu cez Kerčský prieliv k ukrajinským prístavom na pobreží Azovského mora v súlade s medzinárodným právom.
V obdobnom duchu sa nieslo aj vyhlásenie vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federiky Mogeriny k eskalácii situácie v Kerčskom prielive, ktoré bolo prijaté v mene 28 členských štátov Európskej únie a na príprave ktorého sa Slovenská republika výrazne podieľala. Slovenská republika bola taktiež aktívna pri formulovaní vyhlásenia Severoatlantickej rady k vývoju v Azovskom mori.
Ďakujem pekne, skončil som.

Nech sa páči, pán poslanec, doplňujúca otázka.

Pán minister, ďakujem za odpoveď. Mne skôr teda išlo o to, či Slovenská republika nevie otvorene pomenovať Ruskú federáciu ako agresora v tomto konflikte, teda nehovorím iba smerom, smerom do minulosti. To mi je známe, že Slovenská republika neuznáva agresiu, teda okupáciu Krymu, ale teda keď sa naši najvyšší predstavitelia, vrátane aj teda dnešných slov pána premiéra Pellegriniho k tomu vyjadrujú, tak tie vyjadrenia často vyznievajú, akoby sa niečo dialo na Ukrajine, pričom nie je jasne pomenované, že zodpovedným aj za tú najnovšiu eskaláciu je Ruská federácia, ktorá v tomto prípade napadla ukrajinské lode v medzinárodných vodách, že to nie je, že niečo sa deje na Ukrajine, ale že je to, že Ruská federácia sa dopúšťa agresie voči, voči Ukrajine a Slovensko stojí plne na strane, na strane Ukrajiny aj v tomto konflikte. Pán premiér tuná na hodine otázok hovoril napríklad o tom, že ako sa Slovensko pripravuje na prípadný nával migrantov na hranici. Riešil, riešil možnú energetickú krízu, ktorá by s tým konfliktom mohla, mohla vzniknúť alebo sa objaviť, ale jasné vyjadrenie, že Slovensko v tomto konflikte vníma Ruskú federáciu ako agresora a stojí na strane Ukrajiny som, žiaľ, dosiaľ takto jednoznačne formulované nepočul, a tá moja otázka je, že prečo.

Ja si myslím, že aj v odpovedi, ktorú som dostal od ministra zahraničných vecí, aj jeho verbálnym prejavom si myslím, že bolo dosť jednoznačne konštatované, kde stojí Slovenská republika. A myslím si, že pán minister Lajčák je dostatočne skúsený diplomat, aby to vedel podať v takom diplomatickom slovníku, aby to bolo každému jasné. A pokiaľ vy ešte stále nie ste spokojný s týmto vyjadrením, tak musíte sa dohodnúť s pánom ministrom Lajčákom, aká formulácia by vás uspokojila.

Ďalšia otázka, ktorá bola vyžrebovaná, je otázka od pána Klusa na podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa: "Vážený pán minister, dovoľte mi opýtať sa vás, aký očakávate dopad v rámci problematiky politík vášho rezortu v prípade, že Veľká Británie vystúpi z Európskej únie, po prvé, bez dohody a taktiež, po druhé, s aktuálnou dohodou. Ako sa tieto sa na tieto scenáre pripravujete a aké kroky plánujete podniknúť v rámci jednotlivých variantov opatrení?"
Poprosím rýchlo, pán minister, lebo čas sa kráti. Ďakujem.

Budem rýchly alebo skúsim byť. Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Záväzok životného prostredia bol z dôvodu vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie identifikovaný ako hlavná prioritná téma zmena klímy. Najmenej prijateľnou alternatívou by bol tvrdý brexit, kedy by bolo potrebné prepočítanie celého klimatického cieľa a záväzkov Európskej únie pre zvyšných 27 členských štátov, pretože Veľká Británia má v rámci navrhovaných legislatív výrazný vplyv na splnenie redukčného cieľa. Vzhľadom na ambície Európskej únie byť svetovým lídrom v klimatickej politike aj vo formáte EÚ 27, Slovensko odporúča udržať ambicióznosť európskych cieľov, avšak metódami a postupmi, ktoré nepovedú k zvýšeniu klimatických cieľov Slovenska bez možnosti mobilizácie a dodatočných nástrojov a finančných prostriedkov na ich dosiahnutie. Najoptimálnejšie by teda bolo, aby Veľká Británia po brexite zostala súčasťou európskych klimatických cieľov a záväzkov.
Dovolím si upozorniť aj na konkrétny dopad vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie, ktorým je výpadok príjmov z Európskej únie. Z dôvodu vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie a potreby financovania nových priorít Európska komisia navrhuje vo viacročnom finančnom rámci ´21 až ´27 nové príjmy od členských štátov formou ekologickej dane ako zdroja rozpočtu Európskej únie. Rozpočet by mal byť navýšený o 20 % výnosu európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami, ETS-ky, v každej členskej krajine a z novej dane z nerecyklovaných plastových obalov vo výške 80 centov za kilogram. Inštitút environmentálnej politiky na ministerstve odhaduje, že obe položky by v roku 2021 pre Slovensko predstavovali približne 88 mil. eur. Príjem z výnosu z aukcií kvót v rámci európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami však nemá podporu ani našu, to znamená, ani Slovenska, ani ostatných členských štátov. To znamená, nechcú brať odtiaľ peniaze do spoločnej kasy. Zavedenie novej dane z nerecyklovaných plastových obalov je pre Slovensko akceptovateľné. Jej zavedenie by síce nemohlo mať pozitívny vplyv na životné prostredie priamo, no jej uplatnenie môže nepriamo viesť k ďalším snahám členských štátov o vyššiu recykláciu plastových obalov. Vo všeobecnosti môžme konštatovať, že z hľadiska environmentálnej politiky a politiky zmeny klímy nepredpokladáme dopady brexitu v rozsahu, ktorý by vyžadoval aj prijatie konkrétnych nejakých opatrení na tejto úrovni... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)