38. schôdza

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Martinovi Nemkymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1346 z 18. septembra 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Národná rada zároveň určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
K predmetnému návrhu zákona Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prijal uznesenie a odporúča návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 16. októbra 2018 neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Návrh spoločnej správy, vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 76. schôdzi 16. októbra 2018. Spoločná správa ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru ani návrh spoločnej správy nezískali súhlas potrebnej väčšiny. Predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zároveň určil za spoločného spravodajcu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Nemkyho. Ako spoločný spravodajca predkladám predmetnú informáciu a budem predkladať návrh na ďalší postup podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Ondreja Dostála. Ale o slovo požiadal navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aj pán spravodajca, aby som predniesol môj pozmeňujúci návrh. V krátkosti by som ho odôvodnil.
Navrhované ustanovenia v prvej vete definujú anonymné podania. Anonymným podaním sa v zmysle navrhovaného rozumie také podanie, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa, na základe ktorých je možné túto osobu identifikovať a kontaktovať. Anonymným podaním je tiež také podanie, ktoré síce obsahuje údaje o totožnosti odosielateľa, ale tieto údaje sú nepravdivé, t. j. osobu, ktorá je uvedená ako odosielateľ, tiež nie je možné identifikovať a kontaktovať. Zároveň sa z dôvodu vylúčenia pochybností upresňuje, že aj trestné oznámenie sa posudzuje podľa tohto ustanovenia, keďže aj trestné oznámenie je podaním.
V navrhovanej druhej vete sa umožňuje orgánom činným v trestnom konaní anonymné podania nevybavovať; avšak vzhľadom na zásadu oficiality sa určuje limit oslobodenia od povinnosti nevybavovať anonymné podanie iba v tom prípade, ak neobsahuje dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin. Z uvedeného vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní sa vždy bude musieť zaoberať obsahom anonymného podania, podľa ktorého určí či na základe anonymného podania začne v zmysle zásady oficiality vlastné šetrenie alebo anonymné podanie nebude vybavovať, ak z jeho obsahu nevyplynie dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin.
Zároveň sa orgánom činným v trestnom konaní ustanovuje povinnosť odstúpenia anonymného podania, z ktorého obsahu nevyplynie dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, ale z jeho obsahu vyplýva, že ide o vec, ktorá patrí do pôsobnosti iného orgánu.
Tiež sa navrhuje, aby orgány činné v trestnom konaní mali povinnosť vyhotoviť záznam o vykonanom postupe s anonymným podaním. Vzhľadom na skutočnosť, že cieľom navrhovanej právnej úpravy je zefektívnenie činnosti orgánov činných v trestnom konaní, v trestnom konaní sa má zato, že povinnosť vyhotoviť záznam bude orgánom činným v trestnom konaní splnená akýmkoľvek spôsobom, z ktorého bude zrejmé, ako bolo s anonymným podaním postupované.
Postup súdov vo vzťahu k podaniam a ich vybavovaniu upravuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 Z. z. Vzhľadom na túto skutočnosť sa navrhované ustanovenie Trestného poriadku týka len orgánov činných v trestnom konaní.
Teraz prednesiem samotné paragrafové znenie.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Baláža k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 30112005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 1099).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, sa mení takto:
1. V čl. I bod 1 znie: "1. V § 62 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Podanie, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa alebo obsahuje nepravdivé údaje o totožnosti odosielateľa sa považuje za anonymné podanie; to platí aj pre trestné oznámenie. Ak z obsahu anonymného podania nevyplýva dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, orgán činný v trestnom konaní nie je povinný anonymné podanie vybavovať; orgán činný v trestnom konaní odstúpi takéto anonymné podanie na prešetrenie jeho obsahu inému orgánu, ak z jeho obsahu vyplýva, že ide o vec, ktorá patrí do pôsobnosti iného orgánu. O postupe s anonymným podaním sa vyhotoví záznam.".
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.".
2. V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3.
3. V čl. II sa slová "1. január 2019" nahrádzajú slovami "1. február 2019".
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, v prvom čítaní som pomerne ostro kritizoval návrh koaličných poslancov, ktorým sa mala zrušiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov prešetrovať anonymné trestné oznámenia, pretože považujem tento návrh za taký, ktorý odporuje základným zásadám trestného konania, najmä zásade oficiality, teda že orgány činné v trestnom konaní majú konať z úradnej povinnosti. A teda ak akýmkoľvek spôsobom sa dozvedia o tom, že mohol byť spáchaný trestný čin a existuje dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, tak toto podozrenie majú prešetriť bez ohľadu na to, či sa o tom dozvedia z trestného oznámenia, či sa o tom dozvedia z vlastnej činnosti, či im túto informáciu poskytne iný štátny orgán alebo sa o tom dozvedia trebárs z článku v médiách, televíznej reportáže alebo dokonca anonymnej diskusie na internete. Podstatný je ten obsah. A ja som tiež v tomto smere pripravil pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predložiť spolu s kolegami, ďalšími pätnástimi kolegami, ktorí sa pod neho podpísali. Ale teda s potešením konštatujem, že aj predkladatelia zákona dospeli k záveru, že ich návrh je potrebné podstatným spôsobom upraviť. A teda za podstatnú úpravu považujem formuláciu v bode 1 ich pozmeňujúceho návrhu, ktorý hovorí o tom, že "ak z obsahu anonymného podania nevyplýva dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, orgán činný v trestnom konaní nie je povinný anonymné podanie vybavovať". Čiže v takom prípade je, je potrebné, potrebné rozlišovať medzi tým, že či z obsahu toho anonymného trestného oznámenia vyplýva alebo nevyplýva podozrenie. A v prípade, že vyplýva, tak nepriamo z tej formulácie vyplýva, že je potrebné aj anonymné trestné oznámenie prešetrovať. A ak nie, tak o postupe s anonymným podaním sa vyhotoví záznam.
Vítam aj to, že sa vypúšťajú body 2 a 3. Teda prechodné ustanovenie, že by sa aj pri doteraz podaných anonymných oznámeniach nemalo, teda malo, malo postupovať podľa novej právnej úpravy. A teda konštatovanie, že anonymné trestné oznámenie nie je trestné oznámenie, znamená to, že by sa naďalej malo postupovať k nemu ako k trestnému oznámeniu aj v prípade, že nebolo označené údajmi. Čiže vnímam to ako zmenu k lepšiemu. Nie je to podľa môjho názoru dôvod za ten návrh hlasovať, ale myslím si, že nebude to až také zlé, ako to bolo na začiatku. Pokiaľ naozaj ten postup s anonymným podaním a záznam, ktorý sa o tom vyhotoví, bude dávať dostatok informácií o tom, ako sa s tými anonymnými podaniami naložilo. Teda že to nebude len tak, že sám orgán činný v trestnom konaní rozhodne, z čoho vyplýva a z čoho nevyplýva dôvodné podozrenie. Ak by nevyplývalo, tak ho dá úplne, úplne na bok. Ak vyplýva, tak až vtedy postupuje vo vzťahu k trestnému oznámeniu.
Takže ja, keďže už na minulej schôdzi mal byť tento návrh v druhom čítaní a podali sme pozmeňujúci návrh, tak by som ho uviedol a potom aj prečítal, ale teda predpokladám, že najprv bude schválený pozmeňujúci návrh kolegov z koalície a tým pádom sa bude hlasovať maximálne o námietke, keďže sa tam čiastočne tie návrhy prekrývajú.
Navrhujeme v našom pozmeňujúcom návrhu vypustiť z návrhu zákona ustanovenia, podľa ktorých orgán činný v trestnom konaní a súd nie je povinný anonymné podania vybavovať, to je v bode 1, a podľa ktorých sa anonymné podanie nepovažuje za trestné oznámenie, to je bod 2. Ten bod 2 je riešený aj pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baláža. A s tým teda, že aj bod 1 je výrazne upravený.
Predmetné ustanovenia podľa môjho názoru odporujú § 62 ods.1, podľa ktorého podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené, ako aj v zásade oficiality, ktorá je ako jedna zo základných zásad trestného konania ustanovená v § 2 Trestného poriadku v ods. 6, ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti a v ods. 10 orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy sa obstarávajú z úradnej povinnosti. A zároveň sme chceli upraviť aj, aj tie prechodné ustanovenia, aby sa nevzťahovala nová úprava na doteraz podané anonymné trestné oznámenia, ale to tiež riešite, dokonca teda tiež to riešite, riešite vypustením toho bodu. Čiže končím s odôvodnením a prečítal by som pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 1099).
Prvý bod. V čl. I bod 1 § 62 ods. 4 sa vypúšťa prvá veta.
Druhý bod. V čl. I sa vypúšťa bod 2. Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Tretí bod. V čl. I bod 3 sa slová "a § 196 ods. 5 sa vzťahujú aj" nahrádzajú "sa nevzťahujú".
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o návrhu poslancov Petra Antala, Eleméra Jakaba a Ladislava Balódiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1158. Spoločná správa výborov má tlač 1158a. Dávam slovo poslancovi Petrovi Antalovi, aby návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Eleméra Jakaba, Ladislava Balódiho a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 1158.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Novela zákona o obecnom zriadení z tohto roka zaviedla určité obmedzenia v odmeňovaní poslancov obecných zastupiteľstiev, a to tak, že v § 25 ods. 8 ustanovila strop. Poslanec obecného zastupiteľstva tak v súčasnosti môže ročne dostávať odmenu najviac v sume jednej dvanástiny platu starostu obce, pričom v tejto odmene musia byť zahrnuté aj všetky odmeny, ktoré poberal do účinnosti tohto zákona za komisie, za mestskú radu, za zbor pre občianske záležitosti.
Ukázalo sa, že nie je možné diferencovať potom odmeňovanie poslancov obecných zastupiteľstiev najmä preto, že niektorí poslanci vykonávajú len čisto poslanecký mandát a niektorí práve vykonávajú aj iné činnosti. Preto sa navrhuje upraviť v zákone viaceré ustanovenia, ktoré by zohľadňovali tieto potreby.
Zároveň aj upozorňujem, že budem podávať aj pozmeňujúci návrh, ktorý vyšiel z rokovaní alebo z pripomienok poslancov, ktorý však súvisí s predkladanou novelou zákona. Zatiaľ toľko a zároveň sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, ale pán poslanec Sloboda musel odísť, takže pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne? (Reakcia z pléna.)
Aha, moc urýchľujem. Dobre, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Igorovi Chomovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Eleméra Jakaba, Ladislava Balódiho a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1440 z 23. októbra tohto roku pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady a zaujali k nemu nasledovné stanoviská.
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 480 z 20. novembra s návrhom zákona súhlasil a odporučil schváliť a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 178 z 22. novembra s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru Národnej rady, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať s odporúčaním schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 190 z 27. novembra 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu.
Ďakujem, skončil som.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.