38. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1230. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 25. januára 2019 a gestorský výbor do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pamätám si časy ako mnohí z vás, kedy vysokoškolské vzdelanie bolo veľmi málo dostupné. Prijímanie na štúdium bolo limitované štátom a stranou a ideológia bola súčasťou vzdelávacieho procesu. Vzdelanie bolo síce zdarma, ale len pre veľmi malý okruh ľudí, ktorí prešli sitom náročných prijímacích skúšok. Pravdou však je, že záujem o štúdium bol oveľa vyšší ako počet študentov, ktoré mohli vysoké školy prijať do prvého ročníka. Samotné štúdium prebiehalo najmä v knižniciach a študovniach a hoci neexistoval elektronický porovnávací systém a diplomové práce sa klepali na písacích strojoch, ich výsledky boli častokrát podkladom na skriptá či odborné učebnice. Nič nie je ideálne, ani čierne a ani biele. Aj vo vtedajšej dobe prebiehala tichá korupcia a klientelizmus.
Dnes je vysokoškolské štúdium oveľa dostupnejšie, a to nielen počtom vysokých škôl, rozmanitosťou študijných odborov, ale aj zmenou kritérií na jeho nástup prijímania na štúdium. Rozhodujú o tom vysoké školy a univerzity samotné na základe zákonných noriem, ktoré ich nelimitujú v počte prijatých študentov. Pokiaľ vysoká škola má akreditáciu, môže vyučovať, udeľovať akademické tituly, vykonáva výskum, vydáva publikácie, zúčastňuje sa na medzinárodných grantových projektoch rovnako ako jej študenti. Tí dnes okrem jazykovej vybavenosti majú možnosť pôsobiť na zahraničných univerzitách a zbierať skúsenosti, ktoré môžu aplikovať doma.
Okrem toho i spôsob štúdia sa zmenil, pretože väčšina z nich vymenila študovne a čitárne za pohodlie kaviarne či izby s laptopom na kolenách a prístupom na internet. Milióny megabajtov informácií z celého sveta, ktoré môžu preštudovať a využiť pri vypracovaní prác. Áno, doba sa zmenila. Zrýchlila sa a technológie pokročili natoľko, že nemusia aj týždeň pohnúť sa od laptopu a majú informácie, ale napríklad aj jedlo, ktoré si môžu zabezpečiť online.
Poviete si, čo im vlastne chýba? Alebo čo vôbec chýba v tomto systéme? Prečo sa niektorým nechce produkovať vlastné myšlienky? Nemajú tú schopnosť? Alebo sú len pohodlní? Čo potom robia na vysokej škole, keď im táto schopnosť chýba? A ako sa zapoja do pracovného procesu, keď už teraz, keď sú plní energie, nie sú schopní podať adekvátny výkon? Je to neschopnosť alebo pohodlnosť, ktorá priviedla niektorých študentov k nekalým praktikám pri vysokoškolskom štúdiu a získaniu vysokoškolského titulu podvodným spôsobom? Veď v porovnaní s predošlým storočím je štúdium oveľa komfortnejšie.
No ešte viac je zarážajúce, že doposiaľ chýba legislatívny základ, ktorý by chránil a pozitívne diskriminoval tých študentov, ktorí zvyšujú kredibilitu vysokoškolského štúdia, a veľmi dôsledne a zásadne deklaroval neprípustnosť podvodného konania a boli podľa neho vyvodené dôsledky.
A práve preto s mojimi kolegami predkladáme návrh zákona, ktorého cieľom je podľa českého vzoru vytvorenie legislatívneho základu na komplexné riešenie problematiky podvodného konania spočívajúceho najmä v plagiátorstve pri záverečných prácach či ich vypracovaní inou osobou pri získavaní akademického titulu so sankciou vyhlásenia neplatnosti takéhoto štúdia a následným odobratím akademického titulu. Cieľom je ochrana akademických hodnôt a poctivých a slušných ľudí, ktorí na vysokých školách vyučujú a študujú.
Navrhujeme presný postup, akým vysoká škola zrealizuje konanie pri vyhlásení neplatnosti vykonania štátnej skúšky, jej súčasti rigoróznej skúšky, jej súčasti alebo obhajoby dizertačnej práce. K vyhláseniu neplatnosti je kompetentný rektor vysokej školy, kde bola daná skúška alebo obhajoba vykonávaná, ktorý, ak by bol za taxatívne vymedzených podmienok z konania vylúčený, tak náhradného rektora pre toto konanie určí ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. Konanie o neplatnosti začne rektor z vlastnej iniciatívy alebo riadne odôvodneného podnetu v zákone vymedzenej lehote. Dôležité miesto v konaní má sedemčlenná prieskumná komisia zložená zo šiestich pedagógov a jedného študenta, ktorá predkladá svoje odborné stanovisko rektorovi. Rektor rozhoduje v konaní o neplatnosti do 150 dní od jeho začatia a proti jeho rozhodnutie nie je možné podať opravný prostriedok. Rozhodnutie o vyhlásení neplatnosti nadobúda účinnosť prvým dňom nasledujúcim po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia. Podanie správnej žaloby má odkladný účinok a teda správna žaloba je obranným prostriedkom pre účastníka konania na zvrátenie rozhodnutia rektora.
Prechodné ustanovenie zákona uvádza, že hoci v práve je retroaktivita ako taká neprípustná, v tomto prípade ide o nepravú retroaktivitu, ktorá prípustná je, ako to uviedol v uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky z 29. júna 2010. Citujem: "Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým správnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim."
Pán predsedajúci, môžem vás poprosiť, ja tiež, keď kolegovia vystupovali, tak som ich počúval a...

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Jasné, jasné, nech sa páči. Poprosím vás, páni poslanci!

Žarnay, Oto, poslanec NR SR
"Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava, uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu, zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv, alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy. Tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy." Toľko citácia z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Európou sa na mnohých miestach pretriasali škandály, ktoré súviseli s plagiátorstvom a tým aj s podvodným získaním akademických titulov. Slovensko nie je v tomto výnimočné. No skúsme sa zaradiť medzi tých výnimočnejších tým, že nebudeme iba prihliadať na podvodné konania, konštatovať stav, ale budeme s takýmito praktikami aj zásadným spôsobom bojovať a nedovolíme, aby nečestnosť a istý druh arogancie držal prím nad slušnosťou a poctivosťou. Podporením tohto návrhu zákona by sme sa nemuseli ďalej zaoberať potupnými kauzami a venovali sa iným dôležitým spoločenským veciam.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa veľmi krátko vyjadrila aj ja k nami predkladanej novele zákona.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre vyhlásenie neplatnosti takého štúdia na vysokej škole, pri ktorom došlo k podvodnému konaniu, ako spomínal kolega, spočívajúcemu najmä v plagiátorstve pri záverečných prácach či vypracovaní záverečnej práce inou osobou. Dôsledkom takéhoto vyhlásenia neplatnosti bude následne strata príslušného akademického titulu.
Podľa nášho názoru má absencia tejto právnej úpravy v podmienkach Slovenskej republiky priame následky. Študenti vysokých škôl, ktorí možno neberú vážne svoje štúdium a chcú ho dokončiť len s vidinou získania titulu a istého spoločenského uznania, môžu doteraz beztrestne páchať podvody s vypracovaním ich záverečných správ a prác. Keď aj vyplynie najavo takýto podvod, môžu bez postihu naďalej užívať svoj titul bez akejkoľvek sankcie, sankcie, ak samozrejme neberieme do úvahy pohoršenie zo strany spoločnosti. Potom môže takáto osoba naďalej užívať titul ako ostatní, ktorí svoj titul nadobudli ťažkou prácou a tým pádom môžu byť na svoj titul, na svoju prácu aj právom hrdí.
Nemôžeme dopustiť, aby takéto konania boli akceptovateľné. Musíme motivovať mladých ľudí, študentov, že ak chcú niečo študovať, tak na to majú vynaložiť isté úsilie a prácu, aby bolo pre nich ukončenie štúdia a nadobudnutie titulu odmenou ich práce a nie iba formalitou.
Dostali sme naše vysoké školstvo do úrovne, kedy ho veľká časť spoločnosti berie naozaj len ako povinnosť. Veľká časť všetkým, veľká česť všetkým výnimkám a myslím si, že nie je ich málo, ale slovenské vysoké školstvo vo veľkej miere nie je garantom domácich elít. Dokonca už aj zamestnávatelia začali rozdeľovať životopisy uchádzačov, z ktorých vysokých škôl ten-ktorý uchádzač prichádza. V mnohých prípadoch je na vysokom školstve málo zdrojov, málo kvality a možno aj málo odvahy.
Je to, kolegovia, aj naša zodpovednosť. Vysoké školstvo na Slovensku ale má na čom stavať a je na nás, aby sme ho postupne začali systematicky a premyslene podporovať a rozvíjať. Toto je naša povinnosť. A ak si ju ctíme, je našou povinnosťou aj postaviť sa proti ďalšiemu systematickému podkopávaniu postavenia vysokého školstva. Nemôžeme popierať existenciu morálnych a etických pravidiel vo vysokom školstve. Nemôžeme popierať existenciu morálnych a etických pravidiel pri záverečných prácach. My musíme tieto morálne a etické pravidlá tvoriť, zasadzovať sa o ne a byť ich nositeľmi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti odôvodniť náš návrh zákona. Účelom tejto novely Trestného poriadku je posilniť rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri rozhodovaní o anonymných podaniach. Zrušením doterajšej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovať aj anonymné podania a podania, ktoré sú označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa, prispieť na jednej strane k zefektívneniu orgánov činných v trestnom konaní a súdov a na strane druhej k ochrane práv a zákonným, zákonom chráneným záujmom dotknutých osôb. Uvedené sa týka aj anonymných trestných oznámení.
Predkladaný návrh zákona nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, ani sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
To je všetko, pán predsedajúci, skončil som, ale hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1346 z 18. septembra 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Národná rada zároveň určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
K predmetnému návrhu zákona Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prijal uznesenie a odporúča návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 16. októbra 2018 neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Návrh spoločnej správy, vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 76. schôdzi 16. októbra 2018. Spoločná správa ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru ani návrh spoločnej správy nezískali súhlas potrebnej väčšiny. Predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zároveň určil za spoločného spravodajcu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Nemkyho. Ako spoločný spravodajca predkladám predmetnú informáciu a budem predkladať návrh na ďalší postup podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aj pán spravodajca, aby som predniesol môj pozmeňujúci návrh. V krátkosti by som ho odôvodnil.
Navrhované ustanovenia v prvej vete definujú anonymné podania. Anonymným podaním sa v zmysle navrhovaného rozumie také podanie, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa, na základe ktorých je možné túto osobu identifikovať a kontaktovať. Anonymným podaním je tiež také podanie, ktoré síce obsahuje údaje o totožnosti odosielateľa, ale tieto údaje sú nepravdivé, t. j. osobu, ktorá je uvedená ako odosielateľ, tiež nie je možné identifikovať a kontaktovať. Zároveň sa z dôvodu vylúčenia pochybností upresňuje, že aj trestné oznámenie sa posudzuje podľa tohto ustanovenia, keďže aj trestné oznámenie je podaním.
V navrhovanej druhej vete sa umožňuje orgánom činným v trestnom konaní anonymné podania nevybavovať; avšak vzhľadom na zásadu oficiality sa určuje limit oslobodenia od povinnosti nevybavovať anonymné podanie iba v tom prípade, ak neobsahuje dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin. Z uvedeného vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní sa vždy bude musieť zaoberať obsahom anonymného podania, podľa ktorého určí či na základe anonymného podania začne v zmysle zásady oficiality vlastné šetrenie alebo anonymné podanie nebude vybavovať, ak z jeho obsahu nevyplynie dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin.
Zároveň sa orgánom činným v trestnom konaní ustanovuje povinnosť odstúpenia anonymného podania, z ktorého obsahu nevyplynie dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, ale z jeho obsahu vyplýva, že ide o vec, ktorá patrí do pôsobnosti iného orgánu.
Tiež sa navrhuje, aby orgány činné v trestnom konaní mali povinnosť vyhotoviť záznam o vykonanom postupe s anonymným podaním. Vzhľadom na skutočnosť, že cieľom navrhovanej právnej úpravy je zefektívnenie činnosti orgánov činných v trestnom konaní, v trestnom konaní sa má zato, že povinnosť vyhotoviť záznam bude orgánom činným v trestnom konaní splnená akýmkoľvek spôsobom, z ktorého bude zrejmé, ako bolo s anonymným podaním postupované.
Postup súdov vo vzťahu k podaniam a ich vybavovaniu upravuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 Z. z. Vzhľadom na túto skutočnosť sa navrhované ustanovenie Trestného poriadku týka len orgánov činných v trestnom konaní.
Teraz prednesiem samotné paragrafové znenie.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Baláža k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 30112005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 1099).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, sa mení takto:
1. V čl. I bod 1 znie: "1. V § 62 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Podanie, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa alebo obsahuje nepravdivé údaje o totožnosti odosielateľa sa považuje za anonymné podanie; to platí aj pre trestné oznámenie. Ak z obsahu anonymného podania nevyplýva dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, orgán činný v trestnom konaní nie je povinný anonymné podanie vybavovať; orgán činný v trestnom konaní odstúpi takéto anonymné podanie na prešetrenie jeho obsahu inému orgánu, ak z jeho obsahu vyplýva, že ide o vec, ktorá patrí do pôsobnosti iného orgánu. O postupe s anonymným podaním sa vyhotoví záznam.".
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.".
2. V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3.
3. V čl. II sa slová "1. január 2019" nahrádzajú slovami "1. február 2019".
Ďakujem pekne.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, v prvom čítaní som pomerne ostro kritizoval návrh koaličných poslancov, ktorým sa mala zrušiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov prešetrovať anonymné trestné oznámenia, pretože považujem tento návrh za taký, ktorý odporuje základným zásadám trestného konania, najmä zásade oficiality, teda že orgány činné v trestnom konaní majú konať z úradnej povinnosti. A teda ak akýmkoľvek spôsobom sa dozvedia o tom, že mohol byť spáchaný trestný čin a existuje dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, tak toto podozrenie majú prešetriť bez ohľadu na to, či sa o tom dozvedia z trestného oznámenia, či sa o tom dozvedia z vlastnej činnosti, či im túto informáciu poskytne iný štátny orgán alebo sa o tom dozvedia trebárs z článku v médiách, televíznej reportáže alebo dokonca anonymnej diskusie na internete. Podstatný je ten obsah. A ja som tiež v tomto smere pripravil pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predložiť spolu s kolegami, ďalšími pätnástimi kolegami, ktorí sa pod neho podpísali. Ale teda s potešením konštatujem, že aj predkladatelia zákona dospeli k záveru, že ich návrh je potrebné podstatným spôsobom upraviť. A teda za podstatnú úpravu považujem formuláciu v bode 1 ich pozmeňujúceho návrhu, ktorý hovorí o tom, že "ak z obsahu anonymného podania nevyplýva dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, orgán činný v trestnom konaní nie je povinný anonymné podanie vybavovať". Čiže v takom prípade je, je potrebné, potrebné rozlišovať medzi tým, že či z obsahu toho anonymného trestného oznámenia vyplýva alebo nevyplýva podozrenie. A v prípade, že vyplýva, tak nepriamo z tej formulácie vyplýva, že je potrebné aj anonymné trestné oznámenie prešetrovať. A ak nie, tak o postupe s anonymným podaním sa vyhotoví záznam.
Vítam aj to, že sa vypúšťajú body 2 a 3. Teda prechodné ustanovenie, že by sa aj pri doteraz podaných anonymných oznámeniach nemalo, teda malo, malo postupovať podľa novej právnej úpravy. A teda konštatovanie, že anonymné trestné oznámenie nie je trestné oznámenie, znamená to, že by sa naďalej malo postupovať k nemu ako k trestnému oznámeniu aj v prípade, že nebolo označené údajmi. Čiže vnímam to ako zmenu k lepšiemu. Nie je to podľa môjho názoru dôvod za ten návrh hlasovať, ale myslím si, že nebude to až také zlé, ako to bolo na začiatku. Pokiaľ naozaj ten postup s anonymným podaním a záznam, ktorý sa o tom vyhotoví, bude dávať dostatok informácií o tom, ako sa s tými anonymnými podaniami naložilo. Teda že to nebude len tak, že sám orgán činný v trestnom konaní rozhodne, z čoho vyplýva a z čoho nevyplýva dôvodné podozrenie. Ak by nevyplývalo, tak ho dá úplne, úplne na bok. Ak vyplýva, tak až vtedy postupuje vo vzťahu k trestnému oznámeniu.
Takže ja, keďže už na minulej schôdzi mal byť tento návrh v druhom čítaní a podali sme pozmeňujúci návrh, tak by som ho uviedol a potom aj prečítal, ale teda predpokladám, že najprv bude schválený pozmeňujúci návrh kolegov z koalície a tým pádom sa bude hlasovať maximálne o námietke, keďže sa tam čiastočne tie návrhy prekrývajú.
Navrhujeme v našom pozmeňujúcom návrhu vypustiť z návrhu zákona ustanovenia, podľa ktorých orgán činný v trestnom konaní a súd nie je povinný anonymné podania vybavovať, to je v bode 1, a podľa ktorých sa anonymné podanie nepovažuje za trestné oznámenie, to je bod 2. Ten bod 2 je riešený aj pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baláža. A s tým teda, že aj bod 1 je výrazne upravený.
Predmetné ustanovenia podľa môjho názoru odporujú § 62 ods.1, podľa ktorého podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené, ako aj v zásade oficiality, ktorá je ako jedna zo základných zásad trestného konania ustanovená v § 2 Trestného poriadku v ods. 6, ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti a v ods. 10 orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy sa obstarávajú z úradnej povinnosti. A zároveň sme chceli upraviť aj, aj tie prechodné ustanovenia, aby sa nevzťahovala nová úprava na doteraz podané anonymné trestné oznámenia, ale to tiež riešite, dokonca teda tiež to riešite, riešite vypustením toho bodu. Čiže končím s odôvodnením a prečítal by som pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 1099).
Prvý bod. V čl. I bod 1 § 62 ods. 4 sa vypúšťa prvá veta.
Druhý bod. V čl. I sa vypúšťa bod 2. Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Tretí bod. V čl. I bod 3 sa slová "a § 196 ods. 5 sa vzťahujú aj" nahrádzajú "sa nevzťahujú".
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Novela zákona o obecnom zriadení z tohto roka zaviedla určité obmedzenia v odmeňovaní poslancov obecných zastupiteľstiev, a to tak, že v § 25 ods. 8 ustanovila strop. Poslanec obecného zastupiteľstva tak v súčasnosti môže ročne dostávať odmenu najviac v sume jednej dvanástiny platu starostu obce, pričom v tejto odmene musia byť zahrnuté aj všetky odmeny, ktoré poberal do účinnosti tohto zákona za komisie, za mestskú radu, za zbor pre občianske záležitosti.
Ukázalo sa, že nie je možné diferencovať potom odmeňovanie poslancov obecných zastupiteľstiev najmä preto, že niektorí poslanci vykonávajú len čisto poslanecký mandát a niektorí práve vykonávajú aj iné činnosti. Preto sa navrhuje upraviť v zákone viaceré ustanovenia, ktoré by zohľadňovali tieto potreby.
Zároveň aj upozorňujem, že budem podávať aj pozmeňujúci návrh, ktorý vyšiel z rokovaní alebo z pripomienok poslancov, ktorý však súvisí s predkladanou novelou zákona. Zatiaľ toľko a zároveň sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Eleméra Jakaba, Ladislava Balódiho a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1440 z 23. októbra tohto roku pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady a zaujali k nemu nasledovné stanoviská.
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 480 z 20. novembra s návrhom zákona súhlasil a odporučil schváliť a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 178 z 22. novembra s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru Národnej rady, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať s odporúčaním schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 190 z 27. novembra 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu.
Ďakujem, skončil som.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Takže ak dovolíte, predložil by som pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala k uvedenému návrhu zákona.
Bod 1. V čl. I bod 1 znie: "1. V § 25 ods. 7 znie:
"(7) Poslancovi, ktorý je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu, patrí plat od obce určený starostom podľa vecnej a časovej náročnosti výkonu funkcie, najviac vo výške 70 % mesačného platu starostu;18ab) jeho pracovný pomer v doterajšom zamestnaní zostáva zachovaný za podmienok podľa osobitného predpisu.10aa)Poslanec podľa prvej vety sa považuje na účely tvorby a použitia sociálneho fondu, dovolenky a cestovných náhrad za zamestnanca v pracovnom pomere alebo keď sa považuje za zamestnávateľa. Poslancovi, ktorý vykonáva funkciu zástupcu starostu podľa § 13b ods. 3 a nie je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania, patrí mesačná odmena podľa vecnej a časovej náročnosti výkonu funkcie určená starostom, najviac vo výške 70 % mesačného platu starostu bez zvýšenia podľa príslušnej platovej skupiny.13)Týmto nie je dotknutá odmena podľa odseku 8. Na sociálne poistenie, zdravotné poistenie poslanca podľa prvej vety a tretej vety sa vzťahujú osobitné predpisy.18) Plat určený podľa prvej vety a odmenu určenú podľa tretej vety obec zverejní na webovom sídle obce do 30 dní od ich určenia starostom."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 18ab) znie:
"18ab) § 4 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Ospravedlňujem sa, ale odôvodnenie som mal povedať na začiatku, ak dovolíte a je súhlas, poviem ho teraz. V zákone sa explicitne vyjadruje právomoc starostu určiť plat za svojho zástupcu v prípade, že zástupcom starostu je poslanec, ktorý je dlhodobo uvoľnený. Určuje sa maximálna výška platu zástupcu na 70 % platu starostu, ktorý sa vypočíta z platu starostu podľa príslušnej platovej skupiny, prípadne zvýšeného obecným zastupiteľstvom podľa § 4 ods. 2 uvedeného zákona. Takto určený plat má zohľadniť rozsah výkonu funkcie zástupcu starostu v písomnom poverení. Zároveň sa odstraňuje nerovnosť pri odmeňovaní zástupcu starostu, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania.
Rovnako tento pozmeňujúci, pardon, nedočítal som bod 2 pozmeňujúceho návrhu, bod 2 pozmeňujúceho návrhu. Dopoviem teda to odôvodnenie, lebo áno, je to nelogické hovoriť najprv odôvodnenie. Čiže týmto bodom sa reaguje aj na pripomienky v rámci MPK vznesené z, myslím, že to bolo aj zo ZMOS-u, aj od hlavného mesta, z ministerstva práce, sociálnych vecí.
Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa bod 2 vypúšťa. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Vzhľadom na navrhované znenie § 25 ods. 7 v bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu sa vypúšťa novelizačný bod 2.
Ďakujem pekne za pozornosť.