3. schôdza

28.4.2016 - 28.4.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.4.2016 o 15:19 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 14:45

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi zareagovať na tému, ktorá súvisí, ale nie je dnes asi tým hlavným zdrojom napätia, ale týka sa samozrejme kompetenčného zákona. V prvom rade si dovolím teda povedať, že tiež beriem možno celý tento zákon, až na krátku výnimku, ktorú potom v závere aj pochválim, za také napasovanie ľudí do funkcii. A som si istá, že ten dôvod, ktorý popisujú ako veľmi dôležitý na skrátené legislatívne konanie, v podstate vôbec neexistuje.
Nečerpanie a pozastavenie je problém, to vieme všetci, eurofondov. Teda nečerpanie a pozastavenie eurofondov je veľký problém, ale tých 30 dní, o ktorých sa tu už viackrát hovorilo, si nemyslím, že situáciu zachránime, ak vieme, že v tom programovom vyhlásení vlády naozaj chýbala nejaká ucelená koncepcia, ktorá by nás opodstatňovala tešiť sa z toho, že eurofondy sa naozaj začnú čerpať. Ale kiežby sa podarila táto nová funkcia alebo tieto nové funkcie, ktoré vznikajú, že by pomohli riešeniu problému. Takže ja to beriem ako skutočné rozdávanie trafík.
Ale teda pôjdem k tej inej téme. Dotkla som sa toho aj pri programovom vyhlásení vlády, je to oblasť ľudských práv. Môžem, niektorí si ani nevšimli, že čo sa v tomto kompetenčnom zákone deje. Upravuje sa zmena alebo presunutie dotácií z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo spravodlivosti. A rovno poviem, že súhlasím s tým a hovorím, konečne. A som veľmi rada, že teda vláda zareagovala veľmi promptne na upovedomenie opozičných poslancov, na to, že je kravina nechávať dotačnú schému na ministerstve zahraničných vecí, ak agenda a kompetencie prešli na ministerstvo spravodlivosti. Takže, pán podpredseda vlády, ďakujeme. Ja viem, že na tom nemáme veľkú zásluhu, ale dobre to padne človeku, keď jeden týždeň niečo povie a druhý týždeň vláda v skrátenom legislatívnom konaní hneď splní jeho požiadavku. Kiežby to tak bolo vždy. No, ale dosť bolo vtipkovania, je mi jasné, že toto boli iné, tvrdé politické rozhodovania.
Chcem opäť pripomenúť tú genézu, až takú trápnu genézu, kde sa ukázalo ako opozičný poslanec naozaj niekoľkonásobne veľakrát poukazoval na to, čo sa deje pri rozhadzovaní kompetencií. Ospravedlňujem sa, že takýto výraz som použila, že rozhadzovanie kompetencií, ktoré nemalo naozaj súvis so žiadnym ratiom. Mali sme tu 14 rokov podpredsedu vlády pre ľudské práva. Viem, že pán minister, bývalý minister Čaplovič, aj bývalý podpredseda vlády pre ľudské práva by oponoval, že bola iná situácia a proste veci sa menia a bolo nutné, boli prístupové rokovania a proste, áno, toto sa dá pochopiť. Ale už aj tá jeho argumentácia hovorila o tom, že téma ľudských práv naozaj nebola braná vážne, že téma ľudských práv bola braná len na to, aby si splnilo Slovensko povinnosť, čo sa týka odovzdávania správ alebo jednoducho písania viet, stratégií, neviem čoho, ktoré končilo až teda nejakou legislatívou. A potom ešte raz, keď bolo treba možno dávať odpočty plnenia rôznych medzinárodných dohôd. To mi je veľmi ľúto, že agenda ľudských práv sa teda scvrkla len na takéto minimum. Nová vláda zrušila podpredsedu vlády pre ľudské práva. My sme vtedy upozorňovali, že možno najrozumnejšie by bolo, keby tá agenda celá komplet prešla na ministerstvo spravodlivosti. Vtedy bolo strašne veľa rečí, ako je nedobré, že to prejde na, akoby to nemalo prejsť na spravodlivosť. Boli sme uisťovaní, že ministerstvo zahraničných vecí a pán minister Lajčák je ten, ktorý dokáže túto agendu ustrážiť, že má na to ľudí, ktorí to dokážu, všetku tú celú agendu spracovať a nemáme sa báť o nič. Zabudla som dodať, že s presunom agendy však neprešli kompetencie na ministerstvo zahraničných vecí. Akože toto sa nám zdalo úplne nonsens. To znamená, povedali sme ministerstvo zahraničných vecí, to je tá tvoja hrudka, o ktorú sa budeš starať, ale v podstate žiadne kompetencie ti netreba dávať, pretože pán minister, on si to všetko prizrie. No ukázalo sa, ako sa riešili naozaj spoločensko-etické témy a vznikali rozpory v spoločnosti, že bez tých kompetencií to asi nebude možné, nebude sa dať ukočírovať ten celý proces, tak po troch rokoch alebo po dvoch rokoch, teraz už neviem presne, prišla znova zmena kompetenčného zákona, kde sa dali kompetencie už teraz ministerstvu zahraničných vecí. Bola tam aj dotačná schéma. A tá vlastne sa stala kameňom úrazu až do dnešných dní. V závere minulého funkčného obdobia ministerstvo zahraničných vecí sa začalo vyhovárať, že predsa len ide predsedníctvo a tej agendy má ministerstvo zahraničných vecí strašne veľa, a to znamená, že presunieme kompetencie na ministerstvo spravodlivosti. Povedali sme si vtedy prvýkrát hurá, konečne vypočuli naše volanie spred štyroch rokov, kedy sa prvýkrát menili kompetencie, ale netešili sme sa dlho, keď sme si prečítali zmenu toho kompetenčného zákona s tým, že naozaj dotácie mali zostať na ministerstve zahraničných vecí. Takže znova jedna nepochopiteľná vec. Ministerstvo spravodlivosti, ty vypracúvaj správu, riaď celú agendu, ja neviem, rob proste veci, ktoré sa týkajú vzdelávania, ale financie budeme rozdávať my, ministerstvo zahraničných vecí. Nepochopiteľné. Nevraviac o tom, že práve možno zdroj nesváru pre mnohé organizácie, ktoré sa týmto témam venujú, bol v tom, že sa dosť nekompetentne rozdeľovali tieto dotácie. Chvalabohu, vláda sa tentokrát rozhodla, dúfam, že už naposledy a podľa mňa aj správne, že konečne aj dotačnú schému presunula na ministerstvo spravodlivosti. Ešte pripomeniem, že práve ako dôvodenie, že prečo vtedy na konci volebného obdobia neodovzdali agendu dotácií na ministerstvo spravodlivosti, bolo, že proste na ministerstve spravodlivosti neexistuje žiaden mechanizmus, ktorý by prerozdeľoval dotácie. Takže neexistoval až do dnešných dní, kedy sa rozhodli túto legislatívu aj teda s celým, proste komplet agendu presunúť na ministerstvo spravodlivosti. Je to logické, je to správne a chcela by som, aby agenda, aby to, akým spôsobom narábali tieto štyri roky, o agende ľudských práv, a nehovorilo – alebo hovorilo? – aby to nehovorilo o tom, ako sa stavali k tejto téme, aby sa to naozaj stalo dôležitou témou tejto vlády. Aby to nebolo, že zmeny sa robia len kvôli dokumentom. Aby to bolo naozaj o tom, že tam to ministerstvo spravodlivosti bude garantom dodržiavania a udržiavania právneho stavu. Bude garantom dodržiavania platných medzinárodných záväzkov. Lebo mám pocit, že tieto štyri roky sa skôr nerobila agenda ľudských práv, ako by robila.
Z vystúpenia pani ministerky na výbore som tak pocítila trošku nádej, že bude empatickejšia a citlivejšia k reálnym problémom ľudí a že bude hľadať racionálne riešenia. Som rada, že sa k tomu, k tejto téme postavila tak, že je to bokovka, ale tvárila sa, že bude to pre ňu naozaj dôležitou témou. Viem, že tam bude mať kopu iných starostí a iných dôležitých vecí, ale verím, že ten tím a aj celú misiu v tejto oblasti naozaj zoberie zodpovedne a že nebude sa tváriť akoby bola žijúca z bubliny svojej moci.
Na záver by som chcela požiadať spravodajcu, aby dal hlasovať o pridelení tohto kompetenčného zákona aj do výboru pre ľudské práva, keďže obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa naozaj týkajú ľudských práv, čo je v gescii výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Ďakujem za vypočutie.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

27.4.2016 o 14:45 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:55

Milan Krajniak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ja rešpektujem fakt, že každá vláda sa snaží upraviť si kompetencie takým spôsobom, aby bola čo najlepšie spôsobilá vykonávať správu štátu. Preto ma zaujalo, že v tomto návrhu kompetenčného zákona vláda navrhla zmeniť § 24 ods. 3 takto: "Úrad vlády Slovenskej republiky koordinuje prípravu zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenska." Pýtam sa, pán podpredseda vlády Pellegrini, je to bod č. 7, myslím, ako si predstavujete koordináciu týchto zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenska? Aké zásadné zmeny chcete navrhnúť, keď už budete mať na Úrade vlády túto vec v kompetencii?
Pýtam sa na to preto, pretože náš ekonomický systém, nazvime ho kapitalizmus, sa nachádza v stave permanentnej krízy, od roku 2008 sa nachádzame v stave permanentnej ekonomickej krízy.
Tento systém sme u nás zaviedli po roku 1989. Naším cieľom bolo najskôr dobehnúť vyspelé západné krajiny, potom tie najvyspelejšie krajiny. Portugalcov a Grékov sme už dobehli, Talianov ekonomicky dobehneme o 15 rokov. V roku 1990 sme boli na úrovni 50 % výkonnosti nemeckej alebo rakúskej ekonomiky, dneska sme na úrovni 70 % výkonnosti rakúskej alebo nemeckej ekonomiky. Takže nám ten kapitalizmus celkom funguje. Alebo nie? Som presvedčený, že tento typ kapitalizmu nám vôbec nefunguje. To, čo sme tu pred dvadsiatimi piatimi rokmi zavádzali, je už dnes dávno, dávno preč. Mali sme tu stovky pekární, tisíce malých obchodíkov, desaťtisíce výrobných prevádzok, kde slovenskí výrobcovia ponúkali svoje služby alebo vyrábali svoje výrobky. Koľko ich tu máme dnes? Pýtam sa, pán podpredseda vlády, aké zásadné opatrenia v tejto oblasti na nápravu tohto stavu chcete koordinovať? Áno, po roku 1989 sme tu mali chvíľku trhové hospodárstvo, mohli sme si vybrať medzi rôznymi slovenskými výrobcami a poskytovateľmi služieb. A čo tu máme dnes? Cudzie banky, cudzie poisťovne, nadnárodné korporácie, ktoré monopolizujú alebo oligopolizujú naše trhy a ničia malých slovenských výrobcov a poskytovateľov služieb.
Teraz sa vám musím k niečomu priznať, čo možno viacerých prekvapí: ja neverím v tento kapitalizmus. Nebudem prisahať na nejaký fetiš. V tomto kasínovom kapitalizme finančných skupín vyhráva iba kasíno a jeho majitelia. Normálni ľudia sú iba neustále nútení zákonmi a ďalšími opatreniami Európskej únie nosiť do tohto kasína peniaze a byť skasnutí poplatkami v bankách, v poisťovniach, kdekoľvek, kde by chceli tieto svoje peniaze použiť. Kapitalizmus je od slova kapitál. A pýtam sa, aký má Slovensko kapitál? Nemáme žiaden kapitál. My ako Slovensko máme iba dlhy. Oligarchovia a finančné skupiny, tí majú kapitál, áno, títo za 20 rokov toho naakumulovali a naakumulovali zo slovenskej ekonomiky. Ale čo z toho má Slovensko? Teraz mi niekto môže povedať: čo máš proti súkromnému vlastníctvu, veď to prináša rozvoj a investície? No to mám proti tomu, že náš slovenský kapitál, ktorý sa z tohto hospodárstva zo Slovenskej republiky naakumuloval, v rukách našich finančných skupin a oligarchov, skončil v Česku. Náš finančný kapitál, ktorý z nášho hospodárstva naakumuloval, skončil v Česku. Babiš, Chrenek, Penta, J&T, to sú veľkí ekonomickí hráči v Českej republike. Česko má investície a rozvoj z nášho slovenského kapitálu. Česi majú pracovné miesta z nášho slovenského kapitálu a ešte na Cypre alebo v Belize registrační úradníci a právnici majú prácu z nášho slovenského kapitálu. Pán podpredseda vlády, pýtam sa aké zásadné opatrenia v tejto oblasti chcete koordinovať?,
Niečo vám teraz poviem od srdca: kašľať na takýto kapitalizmus! Z takéhoto kapitalizmu Slovenská republika absolútne nič nemá. V ekonomike poznáme iba tri výrobné prostriedky, a to je práca, pôda a kapitál. Ako tieto tri naše výrobné prostriedky používame? O kapitále som už hovoril, celý vytvorený kapitál sa naakumuloval v rukách niekoľkých oligarchov a finančných skupín, ktorí ho vyviezli na Cyprus alebo do Česka. Tak na akom kapitále chceme budovať našu budúcnosť? Iba tak na dlhoch môžete budovať našu budúcnosť dnes. A ako hospodárime s našou pôdou? Ešte aj zemiaky a jahody musíme dovážať. Našu pôdu tak isto skoncentrovali vo svojich rukách niekoľkí uhľobaróni, ktorí na nej pestujú repku olejnú, kukuricu a všetko, načo sú najľahšie získateľné eurofondy. Naše lesy sa klčujú, do zahraničia vyvážame guľatinu namiesto výrobkov s nejakou pridanou hodnotou. Tak sa pýtam, pán podpredseda vlády, aké zásadné opatrenia chcete v tejto oblasti koordinovať?
A ako využívame náš ľudský kapitál, prácu našich ľudí? Dámy a páni, v tejto republike pracuje iba 40 % ľudí z celkového počtu obyvateľov. Iba 40 percent. V Nemecku je to 50 % ľudí, v Singapure je to 60 % ľudí. Divíme sa potom, aký je rozdiel v produktivite práce a v raste hrubého domáceho produktu v týchto krajinách a na Slovensku? A čo je horšie, ešte aj tento náš ľudský kapitál vyvážame a ľudia chodia tento svoj ľudský kapitál vyvážať do zahraničia, všetci, aj ten najkvalitnejší ľudský kapitál, aj ten najjednoduchší ľudský kapitál, vyvážame ho do zahraničia. A opäť z neho majú prospech ekonomiky iných štátov, a nie naša.
O čom toto celé svedčí? Teraz by som chcel povedať niečo veľmi nepríjemné. Slovensko je dnes z ekonomického hľadiska kolóniou, Slovensko je ekonomickou kolóniou. Takto sa správajú krajiny, ktoré sú kolóniami. Koľko vlastne máme strategických podnikov, ktoré sú ešte pod kontrolou slovenského kapitálu? Slovnaft majú Maďari, SPP dostali Tkáč s Krětínským, zdravotníctvo kontroluje Penta, pôdu kontroluje úzka skupina agrobarónov, slovenské banky a poisťovne kontrolujú nadnárodné finančné skupiny alebo domáce finančné skupiny.
Toto sme chceli pred dvadsiatimi piatimi rokmi na Slovensku vybudovať, keď padol komunizmus? Takýto ekonomický systém sme tu chceli zaviesť?
To, čo je v záujme tohto štátu, je podpora malých a stredných podnikateľov, ktorí sú domáci podnikatelia, ktorí nikam tento svoj kapitál nevyvezú, pretože jednoducho na to nemajú ani predpoklady a ani vôľu, oveľa viac sa im vyplatí tento svoj kapitál investovať na Slovensku. Oplatí sa nám podporovať, aj táto vláda to zmienila, preto som sa zastal toho toľko kritizovaného kúpeľníctva, lebo to je náš domáci surovinový zdroj. Toto má zmysel podporovať. Ani kúpele nám nikto neodvezie do Thajska alebo do Uzbekistanu. Proste tie kúpele nám zostanú tu na Slovensku. To je naša domáca surovinová základňa. V našom záujme je aj chrániť našich domácich podnikateľov pred tlakom nadnárodných korporácií, veľkých korporácií. Preto sa pýtam, pán podpredseda Pellegrini, ako vláda pristúpi k toľko k diskutovanej dohode o obchodnej spolupráci Európskej únie a Spojených štátov amerických? Aký postoj k tomu zaujmeme? Aké stanovisko chceme k tomu ako Slovensko zaujať?
Ako sa to dá zhrnúť, to, o čom hovorím a čo navrhujem?
Myslím si, že Slovensko ako malá krajina nemôže svoju budúcnosť stavať na tomto type kapitalizmu, monopolného kapitalizmu oligarchov a finančných skupín, ktorý sa presadzuje nielen u nás doma, nielen v Európe, ale všade vo svete. Kapitalizmus, v ktorom neexistujú adresní vlastníci svojich podnikov, ktorí majú vzťah k nejakému územiu, takýto kapitalizmus je pre malé krajiny zničujúci. Takýto kapitalizmus môže fungovať v Spojených štátoch alebo v Nemecku, kde je ten trh tak veľký, že aj v tomto existuje nejaká rovnováha, ale Slovensko ako 5-miliónová krajina nie je schopná ustáť tento typ kapitalizmu, pokiaľ štát nebude stáť na strane domácich malých a stredných podnikateľov. A nemôžme ustáť tento vývoj svetového hospodárstva, pokiaľ nebudeme stavať na tom, čo by sa dalo nazvať ľudským kapitálom, pokiaľ nebudeme stáť na človeku, na našich ľuďoch, pokiaľ do nich nebudeme investovať, pokiaľ ich nepresvedčíme, aby sa vrátili domov.
Pápež Benedikt XVI. vo svojej encyklike Caritas in Veritate povedal toto: "Prvým kapitálom, ktorý treba chrániť a ceniť si, je človek, ľudská osoba vo svojej integrite, lebo tvorcom, stredobodom a cieľom hospodársko-spoločenského života je človek." Teraz zacitujem Ústavu Slovenskej republiky, konkrétne čl. 55 ods. 1: "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky." Pán podpredseda Pellegrini, v našej ústave sa nepíše, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch kapitalizmu ani na princípoch kapitálu. Naše hospodárstvo má byť prostriedkom pre dobrý život našich ľudí u nás doma. Naša ekonomika nemá byť prostriedkom pre dobrý život ľudí v cudzine, ktorým budeme k ich dobrému životu napomáhať svojím kapitálom, ľudským aj finančným. A preto túto vládu vyzývam, pán podpredseda vlády Pellegrini, aby zásadne zmenila hospodársku politiku tohto štátu, aby ukončila fungovanie tohto kapitalizmu finančných skupín, aby odmietla fungovanie tohto systému na Slovensku a aby sme začali budovať niečo, čo by sa dalo nazvať aj kapitalizmus s ľudskou tvárou, aby sme uprednostňovali ľudský kapitál.
Pred päťdesiatimi rokmi sme sa stali vo svete známymi vďaka Dubčekovi ideou socializmus s ľudskou tvárou. Prečo by sme dnes nemohli inšpirovať iných ideou kapitalizmu s ľudskou tvárou? Ja verím, že odmietnutie neosobného finančného kapitalizmu, kde sú ľudia iba čísla a položky v súvahách štátov, finančných skupín a nadnárodných spoločností, že to je v záujme nielen tohto štátu, ale odmietnutie takéhoto typu kapitalizmu je aj v záujme celej Európy.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

27.4.2016 o 14:55 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:08

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
V živote nikdy by som nečakal, že najbližším ideovým bratom tohto vystúpenia zrejme je pán poslanec Blaha a že by som videl takúto dvojicu, pán poslanec Krajniak. To, čakal by som všeličo, ale kritiku kapitalizmu ako zatiaľ najfunkčnejšieho modelu, v ktorom je možné razantne zvyšovať životnú úroveň ľudí, tak to som teda nečakal. A čo mi ale chýbalo v tom príhovore po tej zdrvujúcej kritike, ktorá podľa mňa bola plná logických chýb? Pretože ona nehovorila o tom, že kapitalizmus perse, je zlý, ona hovorila o tom, že v slovenských podmienkach nie je dobre nastavený. A práve ale veci, ktoré ste vy spomínali, ho deformujú a krivia. Prílišné ochranné opatrenia trhu malého, nastavovanie nerovných pravidiel súťaže, to sú veci, ktoré ho krivia. A rôzne zachádzanie s rôznymi hráčmi na tom trhu, to sú veci, ktoré ho krivia. To znamená, ak, ak kapitalizmus s ľudskou tvárou, ktorý teda ste zabudli dopredstavovať, iba ste ho pomenovali, má byť nastavenie tak, aby tie isté pravidlá platili pre všetkým, aby bola vláda práva, aby neboli jedni zvýhodňovaní pred druhými na trhu, tak okej. Ale ak idete ho nahrádzať nejakým kolektivistickým novým rádom, zoštátňovaním podnikov, atď., tak sa obávam, že v tomto si určite neporozumieme.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.4.2016 o 15:08 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:10

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Krajniak, povedal si, že odmietaš takýto kapitalizmus, ja sa, naopak, ku kapitalizmu hlásim. Hlásim sa k slobodnému trhu, k súkromnému vlastníctvu, hlásim sa k otvorenosti ekonomiky. Kapitalizmus totiž funguje, trh funguje lepšie ako štát, slobodné konania, individuálna iniciatíva prináša lepšie výsledky, ako štátne plánovanie, regulácie a súkromné vlastníctvo funguje lepšie ako štátne alebo verejné. Otvorenosť, slobodný obchod sú lepšie pre ekonomiku aj pre život ľudí ako uzavretosť a protekcionizmus. Nemám síce, na rozdiel od teba, spočítané všetky malé pekárničky, koľko ich pribudlo a koľko ich ubudlo, ale dnes jeme lepší chlieb a môžeme si viac vyberať ako pred štvrťstoročím. Kapitalizmus určite nie je dokonalý a nerieši všetky problémy, ale funguje. Tie problémy, ktoré si spomínal, oligarchovia, finančné skupiny, monopoly, no však to nie je dôsledok kapitalizmu, ale, naopak, je to dôsledok popierania kapitalizmu, dôsledok štátneho zasahovania, štátnych regulácií v prospech konkrétnych firiem alebo odvetví, biznisu štátnych podnikov a štátom ovládaných firiem, eurofondov a ich rozdeľovania, verejného obstarávania, rozdeľovania verejných prostriedkov. To nie je problém, že je veľa kapitalizmu, ale málo kapitalizmu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.4.2016 o 15:10 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:12

Peter Pčolinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja som rád za tento príhovor, pretože je, myslím, že potrebné pomenovať veci pravým menom. A povedzme si, povedzme si otvorene, Slovensko je rozpredaná krajina. Rozpredali sme všetko, čo sa rozpredať dalo, a stále sa v tom pokračuje. Ja netvrdím, že štát má spravovať, že štát má mať všetko pod kontrolou, to ja netvrdím. Ale tak ako Milan Krajniak vo svojom príhovore povedal, tuná túto krajinu ovládajú finančné skupiny, niekoľko, môžme ich menovať a na dvoch rukách vymenovať a spočítať oligarchov. No a, samozrejme, tak ako Milan povedal, Slovensko je v dnešnej dobe doslova kolóniou zahraničných firiem. Občan Slovenskej republiky nie je nič iné len finančný otrok, finančný otrok bánk, finančný otrok lízingoviek, zahraničných firiem, zahraničných reťazcov.
Som rád tiež, že spomenul vo svojom príhovore aj to poľnohospodárstvo, pretože pozrime sa na realitu, čo dnes máme v obchodoch, koľko, resp. aký je podiel domácej produkcie v našich obchodoch. No veľmi malý. Zo Slovenska, ktoré bolo kedysi potravinovo sebestačnou krajinou, dnes dovážame potraviny ročne zhruba za 1 mld. euro. Prosím vás, máme tu iné geografické podmienky ako Poľsko, Maďarsko, Česko alebo okolité krajiny? Stále je to ten istý geografický región. Dokážeme vypestovať nielen potraviny, dokážeme produkovať tak, aby sme boli sebestační.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.4.2016 o 15:12 hod.

Mgr.

Peter Pčolinský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:14

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán kolega, za vaše vystúpenie. Tiež v mnohých myšlienkach sa, myslím, že zhodneme, v niektorých nie, ale mňa upútala tá finančná anarchia, ktorá tu funguje. No Mečiar, dodneska si to budem pamätať, ako povedal, že rýchlo, rýchlo musíme spraviť nejakú tú našu finančnú partiu. A urobil. Vyzerá, že sú to tamtí, čo za korunu privatizovali a všetko brali, a, chudáci, naši reštituenti, ktorí boli výkvetom v štyridsiatom ôsmom, tí dodneska majú dlhý nos. Takže áno, máme tu tých oligarchov, ktorí, mnohí, musím povedať, že sa nevedia správať k majetku, ktorý za korunu dostali. Bohatstvo je mamon, pokiaľ slúži jednotlivcovi, a je darom, pokiaľ slúži núdznym. Takže bol by som rád, keby bohatstvo nášho národa slúžilo tým našim núdznym, ktorých tu máme kvantá.
Ešte jedno ma tam upútalo u vás, a ste povedali, že ľudia sú, áno, sú len čísla a položky. Mňa dodneska vytáča, keď vidím na bývalom personálnom oddelení na určitých úradoch, dneska tam máme aké oddelenie, ľudských zdrojov. A sme doma: baterka, vyšťaviť, odhodiť. To sme dopracovali.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.4.2016 o 15:14 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:15

Jozef Burian
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Krajniak, také tri poznámky malé. Tá prvá poznámka je to, akým spôsobom sme sa stali ako štátotvorná krajina nie štátotvornou v tom, že sme stratili všetky, by som povedal, možné strategické podniky na Slovensku? Skúsme troška loviť v pamäti rok 2000, pardon, ´98 až 2002. Ako štátne podniky alebo strategické podniky sa privatizovali, vytvoril systém manažérskej kontroly cez 49 percent? Takýmto spôsobom sa odpredalo škandalózne SPP. Najväčším, viete, podľa mňa je asi ekonomický podvod Slovenské elektrárne a všetky strategické podniky, ktoré sa, v priebehu rokov ´98 – 2002 Slovensko stratilo.
Druhá taká malá poznámka. Neviem, ako si predstavujete jeden zo základných princípov Európskej únie, ktorý funguje, voľný pohyb kapitálu, voľný pohyb pracovnej sily? Akým spôsobom chcete to ovplyvniť? Ja rozumiem tomu a aj vaše vystúpenie asi malo viesť k tomu, že by to ovplyvnenie malo byť tou ekonomikou činnosťou aj vlády, aj všetkých tých, ktorí sú zainteresovaní, ktorí vytvoria podmienky pre to, aby tí ľudia zostávali na Slovensku, lebo ten kapitál, teda ten ľudský kapitál je v zásade veľmi dôležitý.
A v neposlednom rade chcem povedať, že to vystúpenie malo logiku. V každom prípade je tu veľa ešte ľudí aj v tejto Národnej rade, ktorí boli prisluhovači práve takejto, by som povedal, škandalóznej privatizácie, ktorá od roku ´98 do 2002 pripravila túto krajinu o možnosť vôbec v tejto krajine rozhodovať o náležitostiach. A preto možno aj vláda Roberta Fica pripravila aj balík opatrení na reguláciu možno niektorých základných produktov na Slovensku.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.4.2016 o 15:15 hod.

Ing.

Jozef Burian

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:17

Milan Krajniak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Burian, to moje vystúpenie, to nebola len kritika, to bola aj sebakritika. To znamená, v tomto zmysle s vami súhlasím, áno, proste urobili sme v minulosti v tomto chybu. Teraz myslím ako štát bez ohľadu na garnitúry.
Po druhé, Slovenská republika podľa mojich informácií ako jediná krajina Európskej únie nemá prijatý špeciálny zákon, ktorý by v rámci európskej legislatívy umožňoval nejakým spôsobom regulovať príliv a odliv kapitálu v rámci európskej legislatívy. A myslím si, že existuje aj mnoho nástrojov ďalších, napríklad daňových, alebo prísnejší postih, povedal by som, distribuovania know-how od zahraničných investorov, ktorí na Slovensku sú smerom k svojim materským firmám, kde finančná správa v prípade, že by konala dôsledne, napríklad v prípade Volkswagen a ďalších krajín, tak by sme mohli získať stámilióny euro navyše, ktoré by boli použiteľné pre čokoľvek, na čom sa dohodneme, že sú na Slovensku potrebné.
A čo sa týka pána poslanca Poliačika a Dostála, ja verím v slobodné trhové hospodárstvo. Akurát, že tento kapitalizmus už dávno nie je slobodným trhovým hospodárstvom. Pretože trhové hospodárstvo má fungovať a slobodné tak, ako funguje, keď si predstavíte bežná tržnica, trhovisko, kde ľudia predávajú ovocie a zeleninu. Po prvé, každý na ňu musí mať prístup za rovnakých podmienok; po druhé, nesmú byť pančované váhy, niekto musí strážiť, aby tam niekto nepodvádzal; a po tretie, nemôže tam byť jeden veľký, ktorý v prípade, že sa mu tí malí nepáčia, tak ich vyštve a vyhodí von. Povedzte mi, prosím vás pekne, ako dnes môže nejaký bežný pekár, ktorý pečie veľmi dobrý chlieb, začať dovážať chlieb do Tesca? Viete, ako Tesco napríklad vyberá, čo ja viem, mäsové výrobky? To neni tak, že si vyberie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.4.2016 o 15:17 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:19

Ľubomír Vážny
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, stručne sa vyjadrím ku kolegom, ktorí diskutovali k rozprave k predloženému návrhu zákona. Zaznelo tu veľa výrazov typu nezrovnalosti, najnižšie čerpanie, zlé čerpanie, tak veľmi stručne to zhrniem.
Staré programové obdobie, hovorím o čistých eurofondoch, europrostriedkov – 11,5 mld., alokácia 2,7 až 2,13 (pozn. red.: myslí sa obdobie 2007 až 2013), zatiaľ je stav tých prostriedkov, ktoré nazývame ako odhad nevyčerpaných prostriedkov, necelých 200 miliónov. Tento stav nikto nevie definitívne povedať, pretože sa to zúčtováva a bude sa zúčtovávať až do novembra 2016, kedy už budú tieto čísla jasnejšie. Ale už teraz vás viem ubezpečiť, že takéto čerpanie je veľmi pozitívne, veľmi vysoké. Samozrejme, jeho nevýhodou je to, že tá obrovská alokácia sa sústredila do záveru programového obdobia a v závere obdobia oprávnenosti. Ale tento stav je naozaj vynikajúci, a uvidíte, že bude najlepší alebo jeden z najlepších v porovnaní s inými krajinami, s ktorými sa porovnávame, napríklad V4.
Čo sa týka nového programového obdobia, 15,6 mld. čisté europrostriedky za obdobie 2,14 až 2,20 (pozn. red.: myslí sa obdobie 2014 až 2020), z nich je 6,5 mld. v polohe výzvy a vyzvania, to znamená 42 % z celej alokácie už má známe usmernenie, 6,5 mld. eur je v polohe výzvy a vyzvania, ako som povedal, 42 %, z toho 4,4 mld. eur takáto alokácia je už v procese. To znamená, sú to prijaté alebo schválené, to znamená, v procese posudzovania prijatej alebo schválenej žiadosti o nenávratný finančný príspevok. A zakontrahovaných je 1,6 mld. z tejto alokácie, to znamená, necelých 11 % je už zakontrahovaných a je to takisto pomerne významný úspech a máloktorá krajina z V4 má takýto úspech, aby som povedal. Samozrejme, stále je čo zlepšovať, stále je čo naprávať. A osobne nesúhlasím s tým výrazom, ktorý bol použitý v dôvodovej správe, ktorého ste sa tak hromadne chytali, že stav je alarmujúci. Určite, že je čo zlepšovať, ale nenazval by som to alarmujúci stav, ale to je problém predkladateľa.
A zase len v rozprave zaznelo veľa, veľa výrazov typu "najnižšie čerpanie". Som sa snažil teraz odkomunikovať, že nie je to až také zlé. Ale zlý manažment, všetko je zlé, všetko je zle nastavené a zároveň hovoríte: poučme sa z minulosti. Tuto si rozporujete. Keď sa chceme poučiť z minulosti a odstrániť určité problémy, ktoré samozrejme existujú, a ak je tu navrhovaný v zákone určitý stupeň nápravy, tak je tiež zle, zase to komentujete, ako je zle. Tak potom navrhnite vy, ktorí to kritizujete, čo by bolo treba vylepšiť.
To znamená, touto novelou zákona sa zavádzajú pomerne jednoduché tri kategórie a tie kategórie by sme mali všetci rešpektovať. Je to povinné plánovanie, je to povinná kontrola plnenia takýchto plánov a samozrejme je tu určitý stupeň postihov alebo určitý stupeň zavedenia krízového režimu, ak to plánovanie v skutočnosti nie je plnené. Cieľom toho je, aby sme sa dostali do plynulého čerpania, nie ako to bolo v roku ´7 až ´13 (pozn. red.: myslí sa obdobie 2007 až 2013), že sa nám to naozaj natlačilo. A najmä na tom trvám z titulu politického cyklu a zmeny politických garnitúr počas tohto obdobia, aby sa nám to nenatlačilo na záver, alebo neakumulovalo všetko alebo veľká časť týchto prostriedkov na záver programového obdobia.
Takže kto má čo, aké výhrady k týmto trom kategóriám, ktoré som už povedal, povinné plánovanie, povinná kontrola plnenia podľa tohto plánovania a určité postihy, alebo zavedenie krížového režimu za to, ak to nebude plnené? Ja si myslím, že voči tomuto by ste nemali namietať nič. Ja osobne si myslím a som presvedčený o tom, že musí byť podstatne vyšší stupeň centralizácie, to znamená, že ak sa chceme vysporiadať s problémami eurofondov, ktoré samozrejme existujú, tak musí byť podstatne vyšší stupeň centralizácie, aký je definovaný v tomto návrhu zákona, lebo takýto stupeň centralizácie znamená aj to, že nielenže máš kompetenciu, ale aj zodpovednosť. A na Slovensku je aj kompetencia, aj zodpovednosť pomerne významne rozdrobená a stále nám tu bude aj pri zavedení tohto návrhu zákona a schválení tohto návrhu zákona spôsobovať určité problémy, pretože nebude kompetencia a zároveň z nej vyplývajúca a súvisiaca zodpovednosť centralizovaná. A určité problémy to bude spôsobovať a zrejme príde čas, keď sa bude musieť podľa môjho názoru centralizovať viac aj táto oblasť eurofondov.
Uvedomte si, že za staré programové obdobie to je vyše 12-tisíc projektov, že momentálne je ešte živých cca 2-tisíc projektov, ktoré sa ešte doúčtovávajú, posudzujú z hľadiska oprávnenosti, že je to obrovský rozsah projektov, že sú tam tisíce aktivít, ktoré sa ťažko unifikujú, ťažko sa zhodnocujú, ťažko sa hodnotia. A samozrejme aj takáto realizácia, takáto implementácia spôsobuje určité problémy. Tieto problémy my poznáme, tu je podľa môjho názoru taký prvý návrh na to, ako by sa to malo zlepšiť. To znamená, plníme vaše ustanovenia alebo vaše požiadavky – poučme sa z minulosti, napravme tie chyby. Tie chyby sa tu naprávajú. Opakujem môj osobný názor, že bude sa musieť pristúpiť ešte k väčšej centralizácii, ak to budeme chcieť pohnúť naozaj výrazne dopredu. Takže nechápem, prečo na jednej strane hovoríte, že všetko je zlé, poučme sa z minulosti. Ak sa poučíme z minulosti, zavádzame určitý polkrok v tejto oblasti, aj tak je to zlé. Tak zamyslite sa nad tým, čo vlastne hovoríte. A môj názor, že by ste takýto návrh zákona mali jednoznačne podporiť, ale samozrejme je to na vás.
Posledné, čo chcem skomentovať, lebo viackrát tu zaznela nejaká taká slovná hračka s mojím menom od pána poslanca Beblavého. Chcem len povedať to, že nemienim reagovať na ľudí, ktorí nepoznajú moju prácu a ktorí majú plytkú úroveň poznania, ale vyvodzujú závery z mojej práce. Jednoducho mali by ste sa hlbšie s tým zoznámiť, spoznať, čo som urobil, čo som vykonal. Ja som neurobil to, čo sa všetko mohlo urobiť, ale urobil som maximum a mám za sebou jednoznačné výsledky. Tak tie slovné hračky s mojím menom môžte používať, ale zamyslite sa nad tým. A ja vnútorne som sa s tým vysporiadal, pretože viem sa na to povzniesť. A preto, že pri tom povznesení na takéto konštatovanie ma nejako ubezpečuje v takomto povznesení staré slovenské porekadlo, ktoré v tomto prípade tiež platí a ktoré znie: "Keď ťa hlupák haní, akoby ťa chválil."
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

27.4.2016 o 15:19 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:27

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som len upresnil, že tá slovná hračka s menom pána poslanca a vtedajšieho podpredsedu vlády Vážneho, že "problém s čerpaním eurofondov je Vážny", nepochádza od pána poslanca Beblavého, on ju tu iba pripomenul, pochádza z bilbordov, predvolebných bilbordov strany MOST – HÍD, súčasného koaličného partnera strany SMER – sociálna demokracia. Preto možno by sme mohli trochu vážiť slová aj s tým, že "keď ťa hlupák haní, ako by ťa chválil". Nazývať koaličných partnerov hlupákmi, myslím, že to neprispeje k dobrej atmosfére v rámci vládnej koalície.
Ten obraz, ktorý tu pán poslanec a bývalý podpredseda vlády Vážny načrtol, je úplne iný ako ten, ktorý je obsiahnutý v dôvodovej správe k návrhu zákona a hlavne v dôvodovej správe k návrhu na skrátené legislatívne konanie. Je taký oveľa pozitívnejší, pokojnejší a lepší. Pán poslanec Simon tu opakovane vyzýval pána podpredsedu vlády Pellegriniho, aby povedal, na ktorých ministerstvách je ten alarmujúci stav, ako je to napísané v dôvodovej správe. Doteraz nedostal odpoveď. Možno ju dostane v rámci záverečného slova. Ale aj pán poslanec Vážny hovorí, že nesúhlasí s tým hodnotením, že stav je alarmujúci, a asi k tomu má čo povedať ako bývalý podpredseda vlády pre investície, asi o tom niečo vie. Takže aj ja sa pýtam, je, alebo nie je ten stav alarmujúci? Lebo ak je, tak pán poslanec Vážny sa mýli a nehovorí pravdu a vlastne asi je on tiež za to zodpovedný. Ale ak nie je, ak má pravdu, tak potom neexistujú dôvody pre skrátené legislatívne konanie vôbec žiadne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.4.2016 o 15:27 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video