3. schôdza

V rozpore s tým, čo pán kolega tu uviedol, si myslím, že predovšetkým o tom, že či sme Slováci, rozhoduje naše srdce. Myslím si, že v srdci sme Slováci. A to, že či máme občianstvo alebo nemáme, je vedľajšie. Poznám ľudí, ktorí majú tri občianstva, a nejedná sa o nejaký vojnový konflikt, ale na majstrovstvách sveta držia tímu slovenskému. Preto by sme sa mali snažiť, aby táto krajina robila všetko pre to, aby sme si ten vzťah, ktorý máme k tejto zemi a k tomuto národu, udržali v srdci, a nie v dôsledku nejakých limitácií daných zákonom a daných ľuďmi, ktorí si myslia, že Slováci neobstoja v konkurencii iných štátov a že by, keby sa zbavili slovenského občianstva, že by prestali byť v srdci Slovákmi.

Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

Teraz asi veľmi liberálov nepoteším, ale z vlastnej skúsenosti viem, že sa nedá byť trošku tehotný. To znamená, že buď som Slovák, alebo som Američan, alebo som Nemec, a motať sa, viacej tých občianstiev, ja si myslím, že je nezdravé. Človek by mal ostať tam, kde sa narodil, kde je jeho srdce a mal by mať jedno občianstvo. Pokiaľ chce získať ďalšie, tak je pre nás prirodzené, že môže stratiť to pôvodné, a je to jeho rozhodnutie, tak isto ako povedal pán Kresák. Nikto mu ho neodníma, môže ho stratiť týmto spôsobom.
Takže určite z nášho pohľadu je, sa stotožňujem tuná s pánom kolegom Uhríkom.

Pán poslanec Uhrík s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči.

Pani Cigániková, stolička, pracovná stolička a občianstvo, samozrejme, nie je to isté, musíte trošku rozmýšľať aj v metaforách a chápať nejakému podobenstvu.
Pán Baránik, máte trošku pravdu v tom, že láska k nejakej vlasti je, alebo celkovo láska k vlasti je v prvom rade daná srdcom a nie nejakým papierikom, nejakým zdrapom papiera. Ale to máte podobne ako s manželstvom. Veľa ľudí hovorí, že manželstvo je v súčasnosti len nejaký formálny, nejaká formálna zmluva, formálny zdrap papiera, na ktorej nezáleží. Napriek tomu kopa LGBTI aktivistov, homosexuálov a podobných úchylákov bojuje za to manželstvo, ako keby to bola nejaká výsostná vec. Čiže ak je to naozaj len taký zdrap papierika, prečo ho tak ľudia chcú a prečo je taký problém pre ľudí postaviť sa pred ten oltár a povedať to áno? Keď je to naozaj len zdrap papiera. To isté platí aj s občianstvom. Pokiaľ je občianstvo len zdrap papiera, tak kde je problém, aby oň prišli?
Ďakujem.

Ja vám ďakujem, pán poslanec Uhrík. Ale chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, keby ste si nejaké subjektívne hodnotenia ľudí, ktorí sú proste iní, len sú iní, nechali možno na domácu pôdu, minimálne na pôdu banskobystrického kraja. Ďakujem vám veľmi pekne.
Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gál. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, no neviem koľkátykrát stojím pri tomto rečníckom pulte ohľadom problematiky dvojakého štátneho občianstva, ale, no minimálne desiatykrát, ale možno aj, bolo to už aj viac. Môj postoj a náš postoj, strany MOST – HÍD od začiatku vzniku tejto problematiky je jasný a nemenný. A nezmenilo sa na tom nič ani s tým, že sme teraz súčasťou vládnej koalície, ktorej jedna časť bola pri prijímaní tohto zákona. Čiže náš postoj je jasný. A nezmenilo sa ani to, že stále považujeme tento zákon, platný právny stav zákona o štátnom občianstve za nedobrý, za zlý, ktorý ubližuje našim štátnym občanom, ktorí z rôznych dôvodov, z rôznych životných situácií sa rozhodli alebo sú donútení prijať cudzie štátne občianstvo. Ja som nie raz prízvukoval prípad nášho najlepšieho basketbalistu, ktorý kvôli tomu, aby mohol hrať za nemecký ligový klub, musel zobrať nemecké štátne občianstvo, lebo kvóty už v jeho klube boli vyčerpané, tak zobral to nemecké, stratil to slovenské a my sme stratili nášho najlepšieho slovenského reprezentanta v basketbale. Medzitým už nadobudol, vďaka tej výnimke, čo tu je teraz prijatá, tá výnimka nadobudnutia, alebo spätného nadobudnutia, naspäť štátne občianstvo. Ale to je taký veľmi dobrý prípad, že proste čo všetko sa môže udiať, čo všetko môže priniesť život.
Ale musím povedať aj to, že sme súčasťou vládnej koalície, ktorá so svojou skladbou je veľmi pestrá. A preto je zrejmé, že dosiahnuť kompromis na programových tézach, na programových prioritách vlády nebolo jednoduché. No na naše potešenie sa stalo to, že 90 % našich priorít sa dostalo do programového vyhlásenia vlády. Pre ťažšie chápajúcich poviem, nie 90 % z nášho programu, ale 90 % našich priorít, ktoré sme vyňali z nášho programu.
Jedna z vecí, ktoré sme chceli presadiť a išli sme na rokovanie do toho štvorlístka, a sa nám to nepodarilo, to bola práve otázka dvojakého, dvojitého, alebo akého, štátneho občianstva. A tento fakt nás neteší. Samozrejme, teší nás to, že v oblasti národnostných menšín sa nám podarilo veľmi veľa, že to bude mať veľmi priaznivý a pozitívny dopad na príslušníkov jednotlivých národnostných menšín.
Štátne občianstvo ale v tomto balíku nie je. A poviem aj prečo. Z vyše 1331 našich občanov, ktorí stratili štátne občianstvo, za ten čas nadobudlo štátne občianstvo Maďarska len okolo 70. Neviem, či máte presné čísla, pán kolega. Čiže je to menej ako 5,5 percenta. Čiže v tomto smere tento zákon minul svoj cieľ. Ale z toho je jasné, že tento problém, problém štátneho občianstva, dvojakého štátneho občianstva je problémom vzťahu k Maďarsku alebo k Maďarom, ale je to celoslovenský, celospoločenský problém, ktorý sa týka každého, lebo nikdy nikto nebude môcť vedieť, že kedy sa to bude týkať jeho, jeho rodinných príslušníkov, detí, vnúčat. Čiže tento problém nie je národnostným problémom. Ale keďže sme sa v rámci koalície nevedeli dohodnúť na tom, že tento zákon zmeníme, tak samozrejme, a ja môžem prízvukovať, že, bohužiaľ, sa nedostal do programu vlády.
Platí aj zásada, čo je príznačná pre každú koalíciu, či to bola vláda Mikuláša Dzurindu, prvá, druhá, či to bola vláda pani Radičovej, či to bola vláda Fica jedna, dva, tri, že na čom nevznikne konsens, koaličná dohoda, tak ten problém nie je možné riešiť za chrbtom koaličných strán. Čiže nie je možné niečo, na čom sme sa dohodli, presadiť s pomocou opozície, lebo to je zároveň aj koniec koalície. Takže ak nechceme porušiť koaličnú dohodu, máme jasné v tom, že problém dvojitého štátneho občianstva budeme musieť riešiť v rámci koalície a nie mimo nej. A ja dúfam, že keď aj nie hneď, ale s odstupom času sa tento problém bude dať vyriešiť ku spokojnosti všetkých.
Preto tento výborný nápad ako rozbiť koalíciu, keď to môžem takto nazvať (vyslovené s pobavením), nechcem nikoho uraziť, na jej začiatku, neni nič nové. Bolo to aj za iných vlád, za inej opozície, že využívali sme a snažili sme ich poraziť alebo aspoň taký svár medzi nimi vyvolať ich vlastnými zbraňami, preto sa na svojich kolegov ako v tomto... Hovorím, že to je výborný nápad. Bolo to tu aj to tu bude. Takým príznačným pre toto bola vždy taká problematika spotrebnej dane na pohonných hmotách. Keď niekto bol v opozícii, tak to presadzoval, ale v momente, keď sa dostal do vlády, kvôli rozpočtu to nepresadzoval. A opačne, bolo to aj za nás, aj za SMER-u, aj za iných strán. Otázne bolo, kto je v opozícii, kto je v koalícii. A to sa týkalo aj DPH na potraviny, na knihy. Čiže preto ja kolegom nezazlievam, že asi nás postavili pred takúto – chúlostivú, takú nepríjemnú záležitosť? – ale je to politický boj.
Čo ale zazlievam, to je to naservírovanie. Aj dneska som bol veľmi smutný, že časť argumentov, ako odznela a ako to bolo aj teraz nastolené, že prečo by sme to mali riešiť a ako by sme to mali riešiť. Je to dobré, hovorím, že na konfrontáciu vládnych strán, ale nie je to dobré riešenie, toto naservírovanie, riešenie problematiky. Lebo ak chceme riešiť túto problematiku, tak samozrejme hľadáme, keď nemáme dostatok hlasov, a dáme nejaké riešenia, aby sme tú podporu našli. Podľa mňa keby sme rokovali, ako sme rokovali vždy predtým, nedávali by sme ultimáta, určite nedávali by sme ultimáta cez médiá a hľadali sme v prvom rade partnerov tam z toho balíka, kde sme, v opozícii. No ale vidím, že aj tí, ktorí mohli byť oslovení, v tomto smere oslovení neboli.
Troška taká nie osobná, pán poslanec Dostál, nie osobná, ale politická neúprimnosť je v tom, že tento návrh predkladá politická strana alebo klub politickej strany, ktorá zapríčinila to, že tento problém nebol vyriešený hneď v zárodku v roku 2010. Keď sme sa po voľbách v 2010 v júni stretli najprv na scelení programových téz vlády, potom na programových prioritách vlády, tak štyri strany SDKÚ – DS, SaS, KDH, MOST – HÍD sa hneď dohodli, že tento zlý stav, tú poslednú novelu opravia tak, že sa vrátime k stavu pred rok 2010. A dostalo sa to aj do programového vyhlásenia vlády. A toto programové vyhlásenie vlády bolo prijaté 78 hlasmi vtedajšej vládnej koalície. Čiže celá vládna koalícia hlasovala za programové vyhlásenie vlády, v ktorom bola aj pasáž, že "vláda Slovenskej republiky napraví reštrikčné, legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ľudsko-právnymi princípmi. V krátkom čase pripraví návrh zmeny zákona periodickej tlače, v agentúrnom spravodajstve a zmeny a doplnenia niektorých zákonov," to je tlačový zákon, "zákon o štátnom jazyku a zákon o štátnom občianstve", a tak ďalej a tak ďalej.
Aký bol výsledok? Aký bol ďalší osud zákona o štátnom občianstve? No, stručne zhrnúť, zhrnúť by som to vedel asi tak, že tí, ktorí programové vyhlásenie terajšej vlády pomenovali za zdrap papiera, vychádzali sami zo seba. Sami sa pozreli asi do svojho svedomia, lebo keď hlasovali v 2010 za programové vyhlásenie vlády vrátane niektorých vtedajších ministrov, ktorí sú teraz opozičnými poslancami, tak tento svoj záväzok nedodržali. (Výkriky v sále.) Je pravda? Áno, je pravda. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Viskupič, skúste to vo faktickej. Ďakujem.

Gál, Gábor, poslanec NR SR
Čiže najprv to išlo na vládu, bol pripravený návrh zákona, ktorý už na vláde neprešiel. Čiže tí, tá strana, ktorá dneska presadzuje tento zákon, nie osobne predkladatelia, vtedy boli proti tomu riešeniu, ktoré by sme boli veľmi rýchlo vedeli prijať. Dohodli sme sa na tom, len skutek utek.
Čo sme potom spravili? Samozrejme, chceli sme to riešiť, tak dali sme tento návrh ako poslanecký návrh zákona do Národnej rady. Čo sa tu udialo? Demokratická opozícia, dnešná – že, pán Viskupič? – nehlasovala za tento návrh koaličných poslancov. A tiež hlasovali za programové vyhlásenie vlády, že to zmeníme, že zvrátime ten stav späť tou novelou z roku 2010. No ale nehlasovalo sa, vrátane pána Procházku, ale pán Procházka stále zastáva ten istý názor, ako zastával vtedy, preto nevieme to teraz hneď pretaviť do vládnych priorít. Čiže ten klub, ktorý to teraz presadzuje, ten klub nevedel zabezpečiť ani vtedy hlasy. Samozrejme, vtedy ten politický rozkroj využila aj vtedajšia opozícia, SMER, ktorá navrhla rôzne riešenia, ktoré považujem za čiastkové, nie celkové a ktoré by tie najväčšie neduhy tejto, tohto stavu by neodstránili. Ale to navrhli potom aj Obyčajní ľudia. Ale problém bol, najväčší problém bol v tom, že hlasovania o týchto návrhoch noviel boli vždy rôznorodé. Čiže niektorí svoje postoje menili niekoľkokrát. Za poslanecký návrh pána Osuského, prepáčte, pána poslanca Osuského hlasovali, za ten istý, na základe dohody, prevzatej tej istej novely, ktorú som predložil ja, už nehlasovali, alebo opačne. A teraz sa bijú do pŕs, že ako im ide o riešenie problematiky veľkého štátneho občianstva. V tomto vidím tú politickú neúprimnosť a nekorektnosť. Aj vo vzťahu k nám. Prečo ste nepriši za nami, že, páni, máme spoločný cieľ, ako to dosiahnuť? Nie, samozrejme, lebo nejde o to, aby ten problém bol riešený. Ide o to, aby ten problém bol politicky nastolený. Bohužiaľ, bodku za celým marazmom nedal ani Ústavný súd, ale ani Európsky súd pre ľudské práva, nakoľko Slovenská republika jednu pasáž dohovoru neratifikovala, a to je zákaz diskriminácie.
A čo ešte mi veľmi vadí, že hrať v tomto smere na maďarskú kartu, snažiť sa vyvolať národnostný svár je podľa mňa veľmi nezodpovedné. A my do tejto pasce nevkročíme. Nie je to národnostný problém, nie je to problém Maďarov žijúcich na Slovensku, je to problém celého Slovenska. Pozrite sa, že koľko ľudí stratilo štátne občianstvo Slovenskej republiky kvôli tomu, že nadobudlo maďarské štátne občianstvo. Okolo 70 z 1331, 68. Je to pre mňa, ale aj pre nás veľmi dôležitá otázka, no z vlastnej skúsenosti viem, že pre Maďarov žijúcich na Slovensku je určite dôležitejšia otázka, otázka malotriedok, zachovanie a rozvoj školských, kultúrnych a občianskych inštitúcií, ale aj samotný život ako taký. Je to pre nich problém, vnímajú to, ale nie je to problém, ktorý treba riešiť ako prioritu.
Hovorím ešte raz, my sa nevzdávame toho, že tento zákon zmeníme. Už keď nie hneď, tak možno neskôr. Ale je to príliš vážna téma, aby sa stala predmetom vytĺkania politického kapitálu. Ak kolegovia budú chcieť naďalej zmeniť tento zákon, tak nájdeme inú priechodnú formu a nie formu rozdúchavania národnostných vášní.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pánovi poslancovi Gálovi. A teraz máme dve možnosti. Tých faktických poznámok je pomerne veľa, ktorí ste sa prihlásili na vystúpenie pána poslanca, takže pravdepodobne to urobíme tak, že vyhlásime teraz päťminútovú prestávku pred hlasovaním a po hlasovaní sa dokončia faktické poznámky. Súhlasíte? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať a to rokovaním, teda v rokovaní hlasovaním v druhom čítaní.
Najprv o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Prosím o väčší kľud, lebo ani ja sa nepočujem. Takže je to tlač 50. Spoločným spravodajcom je pán poslanec Bastrnák.
Nech sa páči, ujmite sa slova. A ideme hlasovať o našom návrhu.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 50.)

Bastrnák, Tibor, poslanec NR SR
Vážený pán podpredseda, milé dámy, vážení páni, v rozprave vystúpil jeden poslanec Dostál. Pán predsedajúci, keďže spoločná správa neobsahovala žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrh a v rozprave neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, otvorte, prosím, tretie čítanie.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, ďakujem pekne, sme v skrátenom legislatívnom konaní, to znamená, že v tomto prípade sme hneď aj v treťom čítaní.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne.
Konštatujem, že nie je to tak.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú a teraz budeme hlasovať, pán poslanec.

Bastrnák, Tibor, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 102, proti 7, zdržalo sa 26, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh novely, teda zákona o zdravotnom poistení.

Pristúpime k hlasovaniu o prvom čítaní, teda v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády (tlač 48).
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Dušanovi Bublavému.
Pán poslanec, uveďte hlasovanie.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 48.)

Bublavý, Dušan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, páni, v rozprave vystúpili šiesti poslanci. Pán poslanec Dostál podal návrh na zmenu lehoty prerokovania návrhu zákona. Navrhuje lehotu na prerokovania návrhu v druhom čítaní vo výboroch do 13. mája 2016 a v gestorskom výbore do 16. mája 2016. Vzhľadom na to, že Národná rada rozhodla, že tento vládny návrh sa prerokuje v skrátenom konaní na tretej schôdzi Národnej rady, nemôžeme o tomto návrhu pána poslanca Dostála hlasovať.
Ak dá pán poslanec námietku?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, dávate námietku?
Zapnite, prosím vás, mikrofón pánovi poslancovi.

Dávam námietku. Som presvedčený, že je možné, aby Národná rada určila lehoty. Skrátené legislatívne konanie neznamená, že musí to byť schválené v priebehu jedného dňa alebo dvoch dní. Skrátené legislatívne konanie môže, samozrejme môže, ale môžu byť skrátené iba niektoré lehoty. Ja som to odôvodnil vo vystúpení. A som presvedčený, že je úplne v poriadku, ak Národná rada určí, že to prerokuje a bude môcť nadobudnúť zákon účinnosť prvého júna, ako to navrhuje vláda, aj keď to bude prerokované a schválené na májovej schôdzi a bude väčší priestor o tom hovoriť, vysvetliť si to, debatovať.