40. schôdza

Ďakujem pekne za vaše faktické poznámky. Keďže je veľa, čo by som chcel povedať, idem sa prihlásiť do ústnej rozpravy, aby som vám to mohol zhrnúť v desiatich minútach. Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, ja už som vystupovala v rozprave k tomuto zákonu. Predkladali sme množstvo pozmeňovákov, ako to povedali už moji kolegovia, ale ešte raz chcem zdôrazniť, že toto je zákon, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje reguláciu a vývoj hazardu na Slovensku, tento zákon. Nezlepšuje vôbec úpravu hazardu. Čo je najhoršie, liberalizuje, alebo lepšie povedané, privatizuje internetový hazard. Ja vôbec nerozumiem logike tohto zákona, prečo my, Slovenská republika, prečo potrebujeme liberalizovať alebo privatizovať najlukratívnejšie odvetvie hazardu? Prečo to potrebujeme, prečo to potrebujeme, tento lukratívny segment posunúť do rúk súkromníkom?
Doteraz mal monopol na prevádzku hazardných hier cez internet, ako je napríklad poker alebo ruleta, tak doteraz to mohol prevádzkovať len štátny podnik Tipos a výnosy z tohto štátneho podniku idú na podporu športu, časť z tých výnosov. Tento zákon chce umožniť to, aby z internetového hazardu mohli profitovať aj súkromné firmy, napríklad poviem jednu - Fortuna, kde je väčšinovým vlastníkom Penta alebo Niké. O to je to záhadnejšie, že Robert Fico vždy hovoril, že jednak, že má rád finančné skupiny ako koza nôž. To bola jedna taká rétorická, rétorický odkaz, ktorý vždy hovoril, a druhé, vždy protestoval proti privatizácii všetkého štátneho. A tu sme v situácii, kedy obrovské lukratívne odvetvie, ktoré doteraz reguloval štátny podnik Tipos, ideme posunúť súkromným prevádzkovateľom.
Jeden z argumentov, ktorý zaznel, bol, že teraz štátu unikajú zisky z neregistrovaných prevádzkovateľov. Tento argument však neobstojí, pretože ak štát teraz nevie blokovať prevádzkovateľov hazardu registrovaných niekde na Belize, je takmer stopercentne isté, že to nebude vedieť robiť ani zajtra, keď nadobudne účinnosť tento, alebo o mesiac, kedy má nadobudnúť účinnosť tento zákon.
Druhá veľmi podstatná vec je, že licencie si pravdepodobne nezakúpia všetci prevádzkovatelia. Niektorí to už cez médiá avizovali, že trh na Slovensku je malý a kupovať licenciu sa neoplatí. Čiže ak štát nemá zdroje teraz, aby čiernych prevádzkovateľov blokoval, určite to nebude vedieť urobiť, ani keď začne platiť tento zákon. Buď to vie zabezpečiť, alebo to nevie zabezpečiť. To je jedno, či ten zákon bude platiť, alebo nebude platiť. Každý, kto sa trochu zaoberá hazardom a hazardnými hrami, veľmi dobre vie, že budúcnosť hazardu je práve na internete. Keď si pozrieme štatistiky napríklad v Bratislave, tak vidíme, že počet hracích automatov postupne klesá, nahrádzajú ich videohry a vo svete najväčšie zisky dosahujú práve prevádzkovatelia internetového hazardu.
Keď už nechceme zakázať internetový hazard úplne, tak ho mohol naďalej prevádzkovať štátny podnik Tipos, zvýšiť zisky a tie zisky mohli ísť do napríklad, buď teda do toho športu, ale aj na liečbu, na liečbu patologických hráčov. Regulácia vo všeobecnosti by sa mala pri hazarde skôr zvyšovať, ako uvoľňovať. A vieme, že vo svete sú krajiny, kde hazard, na hazard má štát monopol. Prečo my, Slovensko, by sme toto zlaté vajce hazardu mali púšťať do rúk súkromných skupín?
Ďalším škodlivým návrhom v novom zákone je vytvorenie nového úradu. Je to zase len zbytočné rozrastanie byrokracie a skúsenosti najmä z Bratislavy nám hovoria o tom, že nie je dobré, keď sa obciam odobrala možnosť výkonu dozoru a orgány kontroly sa zužujú. Vytvorením nového orgánu sa stráca politická zodpovednosť za hazard, ktorú doteraz nieslo ministerstvo financií, a tá zodpovednosť sa prenáša niekde úplne inde na úrad, na ktorý vlastne ani nebudem, teoreticky nebudeme mať dosah.
Úrad má byť financovaný aj z príspevkov prevádzkovateľov hazardných hier, ale pri takomto obrovskom biznise, ako je hazard, je potrebná mimoriadne transparentná a prísna kontrola a nezávislosť regulačného úradu. V návrhu zákona sa rieši len nezávislosť alebo nezlučiteľnosť s členstvom v štatutárnych orgánoch, v dozorných orgánoch a v kontrolných orgánoch prevádzkovateľa hazardnej hry, funkcia prokuristu, prevádzkovateľa hazardnej hry alebo zamestnanca prevádzkovateľa hazardu, ale len pri generálnom riaditeľovi úradu. Nikoho nezaujímajú napríklad prepojenia takejto osoby v minulosti. On mohol včera pracovať vo firme, ktorá prevádzkuje hazard, alebo mohol mať iné prepojenia. Nezaujímajú, nezaujímajú, v zákone nemajú miesto ani obchodné väzby a podobne. Takisto by konflikt záujmov mal platiť nielen na generálneho riaditeľa, ale aj na nižšie pozície v tomto úrade. Ako hovorím, hovoríme o obrovskom objeme financií.
Zákon nezlepšuje ani postavenie a právomoci obcí. V zákone ostala sporná petícia. My sme to už viackrát namietali, žiadali sme, aby sa petícia odstránila. Zákon takisto umožňuje, aby herne boli v blízkosti liečební alebo škôl. Nechávajú to na samotné obce, aby to rozhodli, aby si to upravili vo všeobecne záväznom nariadení, hoci takéto ustanovenia by mal regulovať priamo zákon.
Táto vládna koalícia sa neustále oháňa nejakými sociálnymi balíčkami, ale na druhej strane ide zvýšiť obrovské zisky súkromným firmám a finančným skupinám, a to na úkor najohrozenejších skupín obyvateľstva. Aby sme si vedeli predstaviť, koľko dajú ľudia na hazard ročne, tak ľudia na hazard ročne dajú viac ako jednu miliardu eur. To sú obrovské peniaze. Viac ako jednu miliardu eur. Viaceré štúdie dokázali, že náklady spojené s hazardom ďaleko prevyšujú akúkoľvek prospešnosť tohto podnikania pre štát aj pre obyvateľov. U hráčov je zvýšené riziko kriminality, bezdomovectva, zadlženosti. Niektorí hráči v priebehu jedného večera dokážu prehrať tisíce eur. Vedie to k neschopnosti splácať dlhy a následne k exekúciám. U hráčov sa vo všeobecnosti, a to nehovorím ja, to hovoria vedecké štúdie, zhoršuje kvalita práce, zhoršuje sa produktivita, čím následne trpí súkromný sektor, ale trpí tým aj štát. V konečnom dôsledku kvôli patologickému hráčstvu príde o prácu viac ľudí, ako tento sektor zamestnáva a z pracovného trhu sa strácajú cenní zamestnanci, kvalifikovaní pracovníci a ľudský potenciál.
Ja by som vás chcela vyzvať, aby sme neprelomili veto prezidenta, pretože tento zákon prináša prospech v prvom rade prevádzkovateľom hazardu, finančným skupinám, no nie ľuďom. A spoločenské náklady za prijatie tohto zákona zaplatíme my všetci z našich daní.
Ďakujem.

Ja by som chcel iba doplniť k tomu, k tej poznámke, čo si hovorila o zlatom vajci. Áno, toto je veľmi dôležité tiež, bod, o ktorom sme tu rokovali pri liberalizácii, a treba si uvedomiť aj určitú časovú súslednosť jednotlivých udalostí, ktoré nastali. Tento zákon totižto v minulosti, však sme ho tu mali v 2016, myslím, sprísňoval parametre, čo sa týka kamenných predajní, teda kamenných herní a viac-menej dochádzalo k určitej, k sprísňovaniu regulácie a postupne vytláčal hráčov z tých kamenných herní. Prirodzene na online. A to, že by štát naďalej prevádzkoval len online, tak by znamenalo, že by mal jednak pod kontrolou celý objem tohto biznisu a zároveň mohol by to sledovať. Mal by tým pádom všetky príjmy. A tým, že sa to v tejto fáze, keď sa vlastne vygeneruje prechod zákazníkov, keď to tak poviem, z jedného biznisu, z jedného segmentu do druhého a v tom momente odovzdáte ten segment súkromným firmám, to je otázka prístupu a filozofie. Ale to, čo si povedala, je veľmi správne, že teraz sa budú generovať veľké tržby v tomto podnikaní a práve to je moment, kedy to odovzdáva štát súkromným podnikateľom. A ak by si to pár rokov ponechal, mohol by mať jednak z toho príjmy, po druhé, by omnoho lepšie poznal tú brandžu a tým pádom by ju vedel aj lepšie regulovať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovolím si pani kolegyňu doplniť v jej príspevku, kde správne poznamenala práve to obmedzenie, ako vnímajú mnohé samosprávy, že nie je dostatočne riešené. Uvedomme si všetci, že práve mestá a obce sú tými, ktorí sú v tej prvej línii v rámci tej regulácie. Pripomínam, že máme všetci v svojich mailových schránkach výzvu, ktorú podpísalo osem primátorov miest, osem viceprimátorov miest, šesť starostov mestských častí v Bratislave, dvadsaťštyri starostov obcí a osemdesiat mestských poslancov a mnohí ďalší, ktorí práve žiadajú nás, aby sme neprelomili veto prezidenta a chcú, aby sa prijali také opatrenia, ktoré im výrazne pomôžu, pretože práve na nich je tá zodpovednosť. Ak by niekto chcel mi namietať, že toto nie je dostatočne reprezentatívna vzorka v rámci predstaviteľov samospráv, dovolím si im teda pripomenúť, že práve na pôde týchto miest a obcí v roku 2018 sa nachádzalo 631 herní a s 11 009 hernými prístrojmi. To je dokopy 45,8 % zo všetkých herní a 50,8 % všetkých herných prístrojov na celom Slovensku. Takže tá reprezentatívnosť je tu jednoznačná. Práve ľudia, ktorí najlepšie poznajú v určitých oblastiach, čo ten hazard spôsobuje, práve oni očakávajú od nás, že budeme prichádzať s lepšími riešeniami. Ináč je práve tým spôsobom, ako sa rozhodneme, že to veto chceme predsa len prelomiť, vyzývame ich ešte k väčšej angažovanosti, aby zapojili všetky sily a dosiahli to, že sa štát, že si jednoducho štát uvedomí, že v prvom rade sú to samosprávy, ktoré dokážu reálne ten hazard regulovať.

Ďakujem pekne. Ja som vás, pani kolegyňa, pozorne počúval v nadväznosti na to, čo som hovoril v predošlej faktickej poznámke, že by sme sa mali viac počúvať. Iba dva postrehy k vášmu vystúpeniu. Ochranu pred dôsledkami hazardu má zabezpečovať štát vďaka legislatíve, s tým súhlasím. Ale určite netreba vyberať z tejto výkonnej právomoci ani obce a mestá, lebo tam je to gro a tam by sa malo sústrediť to gro boja proti hazardu. Takže tie obce by som vôbec nevyčleňoval, naopak, ešte viac začleniť do legislatívy. Ale čo som sa podstatné chcel opýtať, a to aj v súvislosti s inými vystúpeniami, najmä z radov teda vašej strany, veľmi často používate rôzne grafy, rôzne štatistiky, a v tejto súvislosti ste použili, že ročne sa vynakladá na hazard jedna miliarda eur. Ale v mnohých prípadoch alebo takmer vo väčšine prípadov zabúdate uvádzať zdroje. A mňa by zaujímalo, štatistické zdroje, z ktorých čerpáte takéto údaje, lebo je jednoduché žonglovať s číslami hore, dole, plusovo alebo mínusovo, ale pre kontrolu a pre dôveryhodnosť toho, čo hovoríte, je dôležité uvádzať zdroje. Takže bol by som rád, keby ste mi vedeli uviesť ten zdroj, z ktorého čerpáte, že na hazard sa venuje jedna miliarda eur ročne. Ďakujem.

Ďakujem, len doplním. Tipos financuje nielen šport a plní štátnu kasu. Bohapusto vypustil 500-tisíc eur pre mimovládky podporujúce migrantov, bolo to v roku 2015. Boli to peniaze vyhodené do vetra. Veľa sa tu hovorí o hazarde a toto bol hazard s budúcnosťou národa a štátu. Toľko som chcel doplniť. Ďakujem.

Ďakujem kolegom. Ja by som sa len chcela opýtať pána kolegu Farkašovského, keď vám poviem zdroj, tak neprelomíte prezidentovo veto? Neschválite tento zákon?
No ale teraz k tým zdrojom. Ja by som vám ukázala aj graf, ale nemôžem vám ho ukázať, keďže to máme zakázané v rokovacom poriadku a zdroje sú priamo z ministerstva financií. Čiže mali by ste teda tie informácie mať aj vy, keby ste sa o to zaujímali a si ich vypýtali. Ďakujem.

Dámy a páni, akosi to tak vychádza, že táto kauza s hazardom je takým lakmusovým papierikom nášho úsilia. Teraz k vám hovorím aj ako človek, ktorý sa angažoval v boji o zákaz hazardu alebo obmedzenia hazardu na území hlavného mesta. Tu totiž je hlavná zlatá baňa a aj veľa ľudí zo sídlisk, mladých ľudí zo sídlisk, alebo ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, ktorí utrácajú v tej miliarde, ktorú spomínala poslankyňa Verešová, peniaze, ktoré by mali ísť na oveľa dôležitejšie ciele, na ich rodiny, na zdravie, na vzdelanie a tak ďalej.
Pripomeniem vám, pretože mali sme tu tú tému v minulých rokoch, ale už ste mohli zabudnúť, že Bratislavčania, prakticky každý tretí a musel to byť obyvateľ Bratislavy, čiže hovoríme o tvrdých číslach v počte vyše 130-tisíc, podpísali petíciu za Zastavme hazard. Bola to veľká petícia, aká nemá v Bratislave obdoby a je zriedkavý aj takýto počet, aj keby ste robili celoslovenskú petíciu. Petícia ale sa dostala do nesprávnych rúk, bývalý primátor pán Nesrovnal ju síce prevzal od petičiarov, ale "strážil ju" tak usilovne, že sa z nej tretina stratila. Pán primátor potom urobil kroky pri rokovaní, ktoré už na začiatku zasiali príčinu, prečo mohlo byť hlasovanie spochybňované. Čiže po jednom hlasovaní, ktoré akosi sa domotalo, dal nové hlasovanie. Túto kauzu, že bola jedna petícia použitá pri hlasovaní dvakrát, využili lobistické skupiny tohoto herného priemyslu na súdny spor, ktorý sa skončil prehrou. Prehrali všetci, ktorí sa usilovali zastaviť v Bratislave hazard. V tomto prípade prehrali pre tohoto vysokého úradníka, ktorým bol primátor, a ktorého politické triky a politická nedbalosť spôsobili, že mu môžu naozaj vystaviť najväčšie vyznamenanie, ale nie občania, ako viete, tí ho potom vo voľbách aj odmietli, ale môžu mu to vystaviť herné organizácie.
Dámy a páni, túto, toto stručné zhrnutie je nám potrebné preto, aby sme si pripomenuli, že je to spoločenský zápas, v ktorom je týchto vyše, myslím, že to bolo 136-tisíc signatárov, v ktorom je aj taká veľmi silná zreteľná zrážka toho verejného záujmu, obhajcov verejného záujmu s modernými formami lobizmu a s modernými formami. V Českej republike to bola zhodou okolností teda organizácia, ktorá nás oslovovala, lobistická organizácia, myslím, z Českej republiky, aspoň po česky hovorili, kde je aj zákonom o lobizme táto činnosť legalizovaná. Je to zrážka dvoch záujmov. Podľa môjho pevného presvedčenia neregulovaný hazard alebo slabo regulovaný hazard je spoločenské riziko, ktoré v krajine, ktorá nie je celkom prostá od závislosti, ktoré v tejto krajine nezvládame.
Pripomeňme si, že hazard naozaj spôsobuje veľké škody. Na druhej strane, marihuanu, ktorej legalizáciu ja nejak nepropagujem, ale je faktom, že keď nejaký mladý muž, študent je prichytený, že trom iným študentom ponúkol cigaretu, tak hrozí mu trest od 10 do 15 rokov. Od 10 do 15 rokov. Ba dokonca keď je len prichytený s cigaretou, tak už je, jeho štúdium začína byť otázne a jeho budúca existencia je poznačená nejakým podmienečným trestom.
Slovensko sa bráni proti ďalšej návykovej látke aj preto, že trestuhodne ľahostajne vníma, vníma alkoholizmus, z ktorého, s ktorým boj vlastne rezignovalo a podobne, ako sa tu skloňuje pri hrách, hlavne si šúcha ruky minister financií, pre ktoré tečú príjmy. Alkohol je, samozrejme, od nepamäti dojná krava, podobne ako nikotinizmus, štátneho rozpočtu.
Dámy a páni, toto je otvorená otázka, ako si Slovensko vedie v boji s alkoholizmom, keď tu hovoríme o miliarde vyhodenej na hry, koľko sa vyhadzuje na rozvrátenie rodín, na rozvrátenie spoločnosti alkoholizmom. Neholdujem na zákaz alkoholu, ale úplná rezignácia, ktorú Slovenská republika prejavuje proti nákaze alkoholizmu, nie je teda vysvedčením, že by sme si vnímali bezpečnostné riziká pre zdravie Slovenska a slovenského národa.
V prípade hazardu, obávam sa, že sme úplne mimo misu, pretože stále ho vnímame, ako tu už aj odznelo, ako zábavu. Ja si vážim aj Úniu miest a obcí, ale jedna z najmenších obcí v tejto únii, ktorej predsedá teraz jej predseda, a ktorý to spomínané vyjadrenie, že im hazard nevadí, preriekol, je, je parodické, preto jej naozaj v tejto tatranskej obci žiaden masový hazard, ani vôbec žiaden hazard nehrozí. Hrozí tu v Bratislave. Bratislavčania ho signalizovali tým masovým, masovou podpisovou iniciatívou, ktorá v Bratislave nemala dovtedy a nemá ani odvtedy obdobu. Národná rada sa vtedy zastala občianskej iniciatívy a začala robiť zmeny v legislatíve. Ale ako som povedal vo faktickej poznámke, boli to zmeny, aby nielenže koza bola nažratá, teda vlk bol nažratý a koza celá, to by som tým zmenám lichotil. Boli to zmeny symbolické, ktoré ponechávali zisky z hazardu a presúvali ich do digitálneho priestoru. Nesúhlasme s takýmto postupom a naozaj sa vážne venujme závislosti, ktorá ohrozuje rodiny, ohrozuje občanov Slovenska. Nehľaďme na to, že z ich biedy by mal bohatnúť štátny rozpočet.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie, aj za tú faktickú poznámku na mňa. Ty si to veľmi dobre nazval, ten príklad placebo, ešte keď si reagoval na mňa, bol, myslím si, veľmi, veľmi presný a som rád, že si aj vystúpil a pomenoval viaceré veci. Ja ich nechcem teraz komentovať, lebo všetko to bolo potrebné, aby to naozaj k tejto diskusii odznelo a naozaj táto téma je závažná. A trošku je škoda, že diskutujeme o nej prevažne my, alebo teda hlavne my z hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, ako keby to nikoho nezaujímalo, a naozaj tie dopady na ľudské životy, na obete je, je enormný. Takže trošku ma prekvapuje taký malý podiel diskutujúcich pri tak závažnom zákone a o to pri tak závažnom kroku, akým je veto prezidenta. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Budaj, na začiatku ste hovorili o Nesrovnalovi. Nuž, čo sa dá čakať, aké zákulisné ťahy od politika, ktorý bol v SDKÚ, opustil ju, potom jeho diplomovka sa zaoberala ochranou práv občanov. Tento politik, ktorý pracoval dokonca v kancelárii Václava Havla, no však jednoducho mal vynikajúcu, dobrú prax vo farizejstve. Ďakujem.