40. schôdza

Ja chcem ešte dodať ako odpoveď na vaše vystúpenie, že, a keďže to bolo takýmto spôsobom prezentované, akým bolo, že pani ministerka sa nachádza v zahraničí, preto nemôže aj prijímať nejaké rozhodnutia, aj tu teraz sedieť, ale podľa medializovaných informácií sa vyjadrila, že okamžite, ako sa vráti, tak urobí nejaké vyhlásenie, z ktorého bude jasné, z ktorého budú jasné jej kroky.
Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

Ďakujem. Ja vítam, pán predsedajúci, že ste prestali brzdiť prejav, alebo miasť rečníka, keď... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Budaj, ja vám zoberiem slovo, reagujte na pána Grendela. Neporušujte rokovací poriadok! Ja som zhovievavý k opozícii.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Vy veľmi extenzívne si vykladáte teda rokovací poriadok a slobodu poslanca vyjadriť sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Poprosím vás, poprosím vás, vypnite pána poslanca Budaja.
Nech sa páči, pán poslanec Grendel.

Tak ja už len doplním, že aby tá informácia bola úplná a presná. Pani ministerka povedala, že po návrate sa ešte musí poradiť s pánom premiérom Pellegrinim, čo je tiež trošku zvláštne, pretože pán Gašpar je poradcom pani ministerky vnútra a táto pozícia nemá nič spoločné s predsedom vlády. Pán premiér Pellegrini nemá kompetenciu nijako ovplyvniť to, či pán Gašpar bude alebo nebude poradcom pani ministerky vnútra.

Viete, vyzývali ste aj predsedu vlády, aby odvolal podpredsedu parlamentu Glváča a tiež na to nemá kompetencie. Takže vy, teda pýtam sa, či sa chce prihlásiť (reakcia z pléna), áno, áno, porušujem, máte pravdu. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, príjemný dobrý deň prajem, a ja by som v podstate len nadviazal krátko na kolegu Gábora Grendela. Ani náš poslanecký klub nebude v tomto prípade blokovať skrátené legislatívne konanie. Skutočne je veľmi dôležité, aby sa Národná rada Slovenskej republiky operatívne pripravila na to, čo nás pravdepodobne čaká, keďže riziko, že Veľká Británia 29. marca z Európskej únie reálne nevystúpi, je každým dňom vyššie. Ale zároveň si dovolím jednu otázku, ak dovolíte, máme teda definitívne nepočítať s tým, že tu pani ministerka bude počas prerokovávania tohto bodu programu, možno v druhom alebo treťom čítaní? (Reakcia navrhovateľa.) Iba o dnešok ide. Dobre. Čiže druhé, tretie čítanie s ňou môžme počítať. (Reakcia navrhovateľa.) Okej. Lebo toto je dosť podstatná informácia. Vzhľadom na to, že nie všetko je úplne jasné z toho, čo bolo predložené a mňa napríklad úprimne zaujíma, čo sa stane v momente, keď britskí poslanci budú napríklad zvolení do Európskeho parlamentu a Británia neskôr vystúpi a len tá technikália tam nie je celkom jasná, takže toto by som si potom prípadne s pani ministerkou rád vyjasnil. Takže toľko za mňa a teším sa na zaujímavú diskusiu. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dostál.

Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, pôvodne som chcel vystúpiť iba s jednou vecou, ale na základe tej pútavej rozpravy budem mať aj ja dve poznámky. Prvá sa týka opodstatnenosti skráteného legislatívneho konania a iste kolegovia vedia, že ja tu často kritizujem, že nie sú dané dôvody vyplývajúce z rokovacieho poriadku, že sa legislatívne konanie zneužíva. Toto je, myslím, exemplárny príklad, keď tomu tak nie je a keď dôvody dané sú, pretože v najbližších dňoch zrejme bude, budú, budú vyhlásené voľby do Európskeho parlamentu aj na Slovensku. Týka sa to uplatňovania volebného práva a sme v situácii, keď nevieme, či budeme voliť teda 13 alebo 14 poslancov, tak je to potrebné nejako, nejako ošetriť a bude to ošetrené spôsobom, že síce zvolíme 14 a ak náhodou si to Veľká Británia rozmyslí a teda nebudeme mať nárok na štrnástich poslancov, tak je tam zakomponovaný mechanizmus, ako zo štrnástich poslancov spraviť trinásť a ako teda Británia teda potom vystúpi, tak nastúpi aj ten, aj ten štrnásty, pretože to nie sú poslanci volení z jednej kandidátky, ale z viacerých kandidátok. Čiže vlastne akoby sa zasiahlo týmto zákonom do výsledku volieb, lebo, lebo povedzme pomer medzi koalíciou a opozíciou môže byť 7 : 6 a keď nastúpi štrnásty, tak to môže byť 7 : 7 napríklad.
Čiže áno, je potrebné, potrebné to teraz ošetriť. Týka sa to základných ľudských práv a čo je zvlášť dôležité, je, že je to niečo, čo sme nemohli asi celkom dobre vopred predvídať, teda možno sme mohli, možno sme sa mohli na to pripravovať skôr a počítať aj s možnosťou, že Spojené kráľovstvo bude váhať s brexitom alebo, že by to náhodou mohlo dopadnúť inak, ale v zásade aj legislatívne pravidlá vlády, aj rokovací poriadok hovoria o mimoriadnych okolnostiach, keď môžu byť ohrozené ľudské práva a bezpečnosť, alebo môžu hroziť, hroziť značné hospodárske škody a v zásade by ale tie mimoriadne okolnosti mali byť také, ktoré sú vopred nepredvídateľné. Lebo niekedy je za mimoriadnu okolnosť vydávané to, že máme zosúladiť svoje právo s právom Európskej únie, vieme to dva roky a začneme to robiť na poslednú chvíľu, keď už hrozí, že začne konanie voči Slovensku za, za to, že jeho právo je v rozpore s právom Európskej únie. To síce možno je mimoriadna okolnosť, ale nie je to vopred nepredvídateľná okolnosť. V tomto prípade no naozaj možno analytici mohli počítať aj s možnosťou, že teda brexit sa skomplikuje, ale v zásade to očakávanie bolo také a ešte stále prevažne, prevažne je také, že brexit k tomu termínu bude. Európska únia v čase, keď, keď bude volený nový Európsky parlament, už nebude členskou krajinou Európskej únie a nebude potrebné aktivizovať alebo aktivovať ustanovenia tohto zákona. A takto by sa malo postupovať vždy, že tie mimoriadne okolnosti by mali byť interpretované zároveň ako mimoriadne a vopred nepredvídateľné.
Druhá poznámka sa týka úlohy Európskeho parlamentu, pretože novelizuje sa zákon o podmienkach výkonu volebného práva, respektíve teraz rokujeme o skrátenom konaní o zákone o podmienkach výkonu volebného práva v tej časti, ktorá sa týka volieb do Európskeho parlamentu. A Európsky parlament zohráva dôležitú úlohu nielen z hľadiska nášho členstva v Európskej únii, ale v niektorých prípadoch aj vo veciach, ktoré sa týkajú vnútorného fungovania a vnútorného diania Slovenskej republiky. Nie tak dávno bola napríklad na Slovensku, ani rok to ešte nie je, delegácia zástupcov Európskeho parlamentu, ktorá súvisela, ich návšteva, práve s vraždou Jána Kuciaka, s okolnosťami vraždy Jána Kuciaka. Vtedy pán premiér povedal, že na Slovensku, či na východe, na východe nič nie je. Tú okrídlenú vetu. Čiže dovolím si polemizovať s tým, že to vystúpenie, ktoré mal na začiatku pán poslanec Grendel, nijako nesúviselo, vražda Jána Kuciaka a jej okolnosti sú niečo, čo zaujíma aj poslancov Európskeho parlamentu, ktorých si tu práve teraz ideme voliť. Takže si myslím, že nebolo správne a nebolo dôvodné, že mu pán podpredseda Národnej rady skákal do reči.
Ďakujem za pozornosť.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko niekto? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme dnes o sedemnástej hodine po schválení návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.
Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona. Pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1255, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1332.
Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1255.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila tento zákon, tento návrh zákona 19. decembra. Pripravili sme novú právnu úpravu, ktorá má priniesť systémovú zmenu správy v oblasti informačných technológií vo verejnej správe z dôvodu, že súčasná právna únava, úprava, je už unavená teda (povedané s úsmevom), už nie je dostatočná, je nutné reflektovať na zmeny, ktoré so sebou prináša vývin informačných technológií, globálne trendy a ktorým je potrebné prispôsobiť sa tak, aby sme naplnili aj očakávania spoločnosti.
Systémová zmena sa týka najmä rozšírenia povinnosti pre jednotlivé inštitúcie verejnej správy v oblasti vedenia a riadenia informačných technológií, to znamená, od samotného plánovania, obstarávania, implementácií informačných technológií až po monitoring a hodnotenie. Jasne sa definujú kompetencie a ucelené povinnosti v každej fáze životného cyklu informačných technológií vo verejnej správe, vrátane obmedzení pri tvorbe zmlúv. Tieto obmedzenia sa týkajú napríklad povinnosti využívania otvorenej licencie pre software, ktorý sa vyvíja pre verejnú správu, ale aj úpravy dojednania podmienok pri veľkých projektoch a ich dodávok tak, aby ich bolo možné ukončiť aj po čiastkovom dodaní. Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa posilnila pozícia Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, a to z koordinačnej do riadiacej. Správu informačných technológií budeme vykonávať ako orgán vedenia, ktorého úlohou je hlavne zabezpečiť riadny a efektívny chod riadenia správy informačných technológií v štáte.
Cieľom tohto zákona je nastaviť pravidlá v oblasti informatizácie verejnej správy tak, aby sa efektívne využívali ľudské zdroje, technické, programové, či iné prostriedky, zariadenia, finančné prostriedky, ale aj čas spojený s realizáciou týchto projektov. Nastavenie týchto pravidiel zákonným spôsobom vytvorí efektívne a hospodárne prostredie v oblasti vedenia a riadenia informačných technológií vo verejnej správe, ako aj splnenie požiadaviek na uplatnenie princípov hospodárnosti, efektívnosti, transparentnosti, proporcionality, účelnosti, aj hodnoty za peniaze.
Nová právna úprava pokrýva aj oblasť bezpečnosti. Zákon nadväzuje na zákon o kybernetickej bezpečnosti v duchu novej kompetencie úradu a upravuje sa činnosť vládnej jednotky kybernetickej bezpečnosti CSIRT pri riešení a prevencii kybernetických hrozieb. Ide o nastavenie pravidiel pre zabezpečenie systému riadenia kybernetickej bezpečnosti v organizácii a k organizačným procesom v rámci riadenia bezpečnosti patria aj činnosti, ktoré majú vykonávať riadiace, výkonné, či kontrolné zložky tohto systému. A v ďalších častiach sa stanovujú aj špecifické povinnosti v oblasti bezpečnosti informačných systémov verejnej správy.
Nový zákon upravuje aj výkon kontroly a dodržiavania povinností ustanovených v zákone, čiže bude zabezpečovať aj kontrolu plnenia povinností a spätnú väzbu o plnení povinností orgánov, ktoré sa, ktorých sa tento zákon týka, vrátane teda uloženia pokút v závislosti od podstaty správneho deliktu od 125 až po 35-tisíc eur pre najzávažnejšie porušenia povinností.
Ďakujem pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho schválenie.
Ďakujem pekne.