40. schôdza

Tak ja už len doplním, že aby tá informácia bola úplná a presná. Pani ministerka povedala, že po návrate sa ešte musí poradiť s pánom premiérom Pellegrinim, čo je tiež trošku zvláštne, pretože pán Gašpar je poradcom pani ministerky vnútra a táto pozícia nemá nič spoločné s predsedom vlády. Pán premiér Pellegrini nemá kompetenciu nijako ovplyvniť to, či pán Gašpar bude alebo nebude poradcom pani ministerky vnútra.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, príjemný dobrý deň prajem, a ja by som v podstate len nadviazal krátko na kolegu Gábora Grendela. Ani náš poslanecký klub nebude v tomto prípade blokovať skrátené legislatívne konanie. Skutočne je veľmi dôležité, aby sa Národná rada Slovenskej republiky operatívne pripravila na to, čo nás pravdepodobne čaká, keďže riziko, že Veľká Británia 29. marca z Európskej únie reálne nevystúpi, je každým dňom vyššie. Ale zároveň si dovolím jednu otázku, ak dovolíte, máme teda definitívne nepočítať s tým, že tu pani ministerka bude počas prerokovávania tohto bodu programu, možno v druhom alebo treťom čítaní? (Reakcia navrhovateľa.) Iba o dnešok ide. Dobre. Čiže druhé, tretie čítanie s ňou môžme počítať. (Reakcia navrhovateľa.) Okej. Lebo toto je dosť podstatná informácia. Vzhľadom na to, že nie všetko je úplne jasné z toho, čo bolo predložené a mňa napríklad úprimne zaujíma, čo sa stane v momente, keď britskí poslanci budú napríklad zvolení do Európskeho parlamentu a Británia neskôr vystúpi a len tá technikália tam nie je celkom jasná, takže toto by som si potom prípadne s pani ministerkou rád vyjasnil. Takže toľko za mňa a teším sa na zaujímavú diskusiu. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, pôvodne som chcel vystúpiť iba s jednou vecou, ale na základe tej pútavej rozpravy budem mať aj ja dve poznámky. Prvá sa týka opodstatnenosti skráteného legislatívneho konania a iste kolegovia vedia, že ja tu často kritizujem, že nie sú dané dôvody vyplývajúce z rokovacieho poriadku, že sa legislatívne konanie zneužíva. Toto je, myslím, exemplárny príklad, keď tomu tak nie je a keď dôvody dané sú, pretože v najbližších dňoch zrejme bude, budú, budú vyhlásené voľby do Európskeho parlamentu aj na Slovensku. Týka sa to uplatňovania volebného práva a sme v situácii, keď nevieme, či budeme voliť teda 13 alebo 14 poslancov, tak je to potrebné nejako, nejako ošetriť a bude to ošetrené spôsobom, že síce zvolíme 14 a ak náhodou si to Veľká Británia rozmyslí a teda nebudeme mať nárok na štrnástich poslancov, tak je tam zakomponovaný mechanizmus, ako zo štrnástich poslancov spraviť trinásť a ako teda Británia teda potom vystúpi, tak nastúpi aj ten, aj ten štrnásty, pretože to nie sú poslanci volení z jednej kandidátky, ale z viacerých kandidátok. Čiže vlastne akoby sa zasiahlo týmto zákonom do výsledku volieb, lebo, lebo povedzme pomer medzi koalíciou a opozíciou môže byť 7 : 6 a keď nastúpi štrnásty, tak to môže byť 7 : 7 napríklad.
Čiže áno, je potrebné, potrebné to teraz ošetriť. Týka sa to základných ľudských práv a čo je zvlášť dôležité, je, že je to niečo, čo sme nemohli asi celkom dobre vopred predvídať, teda možno sme mohli, možno sme sa mohli na to pripravovať skôr a počítať aj s možnosťou, že Spojené kráľovstvo bude váhať s brexitom alebo, že by to náhodou mohlo dopadnúť inak, ale v zásade aj legislatívne pravidlá vlády, aj rokovací poriadok hovoria o mimoriadnych okolnostiach, keď môžu byť ohrozené ľudské práva a bezpečnosť, alebo môžu hroziť, hroziť značné hospodárske škody a v zásade by ale tie mimoriadne okolnosti mali byť také, ktoré sú vopred nepredvídateľné. Lebo niekedy je za mimoriadnu okolnosť vydávané to, že máme zosúladiť svoje právo s právom Európskej únie, vieme to dva roky a začneme to robiť na poslednú chvíľu, keď už hrozí, že začne konanie voči Slovensku za, za to, že jeho právo je v rozpore s právom Európskej únie. To síce možno je mimoriadna okolnosť, ale nie je to vopred nepredvídateľná okolnosť. V tomto prípade no naozaj možno analytici mohli počítať aj s možnosťou, že teda brexit sa skomplikuje, ale v zásade to očakávanie bolo také a ešte stále prevažne, prevažne je také, že brexit k tomu termínu bude. Európska únia v čase, keď, keď bude volený nový Európsky parlament, už nebude členskou krajinou Európskej únie a nebude potrebné aktivizovať alebo aktivovať ustanovenia tohto zákona. A takto by sa malo postupovať vždy, že tie mimoriadne okolnosti by mali byť interpretované zároveň ako mimoriadne a vopred nepredvídateľné.
Druhá poznámka sa týka úlohy Európskeho parlamentu, pretože novelizuje sa zákon o podmienkach výkonu volebného práva, respektíve teraz rokujeme o skrátenom konaní o zákone o podmienkach výkonu volebného práva v tej časti, ktorá sa týka volieb do Európskeho parlamentu. A Európsky parlament zohráva dôležitú úlohu nielen z hľadiska nášho členstva v Európskej únii, ale v niektorých prípadoch aj vo veciach, ktoré sa týkajú vnútorného fungovania a vnútorného diania Slovenskej republiky. Nie tak dávno bola napríklad na Slovensku, ani rok to ešte nie je, delegácia zástupcov Európskeho parlamentu, ktorá súvisela, ich návšteva, práve s vraždou Jána Kuciaka, s okolnosťami vraždy Jána Kuciaka. Vtedy pán premiér povedal, že na Slovensku, či na východe, na východe nič nie je. Tú okrídlenú vetu. Čiže dovolím si polemizovať s tým, že to vystúpenie, ktoré mal na začiatku pán poslanec Grendel, nijako nesúviselo, vražda Jána Kuciaka a jej okolnosti sú niečo, čo zaujíma aj poslancov Európskeho parlamentu, ktorých si tu práve teraz ideme voliť. Takže si myslím, že nebolo správne a nebolo dôvodné, že mu pán podpredseda Národnej rady skákal do reči.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila tento zákon, tento návrh zákona 19. decembra. Pripravili sme novú právnu úpravu, ktorá má priniesť systémovú zmenu správy v oblasti informačných technológií vo verejnej správe z dôvodu, že súčasná právna únava, úprava, je už unavená teda (povedané s úsmevom), už nie je dostatočná, je nutné reflektovať na zmeny, ktoré so sebou prináša vývin informačných technológií, globálne trendy a ktorým je potrebné prispôsobiť sa tak, aby sme naplnili aj očakávania spoločnosti.
Systémová zmena sa týka najmä rozšírenia povinnosti pre jednotlivé inštitúcie verejnej správy v oblasti vedenia a riadenia informačných technológií, to znamená, od samotného plánovania, obstarávania, implementácií informačných technológií až po monitoring a hodnotenie. Jasne sa definujú kompetencie a ucelené povinnosti v každej fáze životného cyklu informačných technológií vo verejnej správe, vrátane obmedzení pri tvorbe zmlúv. Tieto obmedzenia sa týkajú napríklad povinnosti využívania otvorenej licencie pre software, ktorý sa vyvíja pre verejnú správu, ale aj úpravy dojednania podmienok pri veľkých projektoch a ich dodávok tak, aby ich bolo možné ukončiť aj po čiastkovom dodaní. Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa posilnila pozícia Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, a to z koordinačnej do riadiacej. Správu informačných technológií budeme vykonávať ako orgán vedenia, ktorého úlohou je hlavne zabezpečiť riadny a efektívny chod riadenia správy informačných technológií v štáte.
Cieľom tohto zákona je nastaviť pravidlá v oblasti informatizácie verejnej správy tak, aby sa efektívne využívali ľudské zdroje, technické, programové, či iné prostriedky, zariadenia, finančné prostriedky, ale aj čas spojený s realizáciou týchto projektov. Nastavenie týchto pravidiel zákonným spôsobom vytvorí efektívne a hospodárne prostredie v oblasti vedenia a riadenia informačných technológií vo verejnej správe, ako aj splnenie požiadaviek na uplatnenie princípov hospodárnosti, efektívnosti, transparentnosti, proporcionality, účelnosti, aj hodnoty za peniaze.
Nová právna úprava pokrýva aj oblasť bezpečnosti. Zákon nadväzuje na zákon o kybernetickej bezpečnosti v duchu novej kompetencie úradu a upravuje sa činnosť vládnej jednotky kybernetickej bezpečnosti CSIRT pri riešení a prevencii kybernetických hrozieb. Ide o nastavenie pravidiel pre zabezpečenie systému riadenia kybernetickej bezpečnosti v organizácii a k organizačným procesom v rámci riadenia bezpečnosti patria aj činnosti, ktoré majú vykonávať riadiace, výkonné, či kontrolné zložky tohto systému. A v ďalších častiach sa stanovujú aj špecifické povinnosti v oblasti bezpečnosti informačných systémov verejnej správy.
Nový zákon upravuje aj výkon kontroly a dodržiavania povinností ustanovených v zákone, čiže bude zabezpečovať aj kontrolu plnenia povinností a spätnú väzbu o plnení povinností orgánov, ktoré sa, ktorých sa tento zákon týka, vrátane teda uloženia pokút v závislosti od podstaty správneho deliktu od 125 až po 35-tisíc eur pre najzávažnejšie porušenia povinností.
Ďakujem pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho schválenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o informačných technológiách vo verejnej správe, tlač 1255. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a gestorský výbor do 25. marca 2019 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, vitajte, kolegyne, kolegovia, ja by som kratučko chcel vystúpiť vôbec k tejto celej oblasti, aj k tomuto samotnému zákonu, pretože pri rozpočte často rozprávame o veľkých položkách a jednou z veľkých položiek rozpočtu je aj informatizácia spoločnosti, informačné technológie vo verejnej správe a podobne, takže určite toto je dôležitá téma, vy ste (rečník sa obrátil na navrhovateľa) určite dôležitý adresát a diskutér v tejto téme a my naozaj, keď sa rozprávame s voličmi, tak vidíme nespokojnosť v ich radoch s tým, aký je momentálny stav. O to viac, keď sa dozvedajú, koľko peňazí to ročne stojí, koľko peňazí to v minulosti stálo, takže práve preto je veľmi, veľmi dôležité na túto tému diskutovať a aj s tým, že prichádzate s týmto zákonom.
Ja by som chcel len kratučko, pretože ak to správne chápem, tak prichádzate so zákonom, ktorý by mal vniesť nejakú akúsi nádej, že to bude lepšie, tak takýchto nádejí už tu bolo viackrát aj od iných predstaviteľov vlády a nejakým spôsobom sa tie nádeje nenaplnili. Ale chcel by som možno tak prakticky k dvom veciam toho zákona sa opýtať, ako to bude teda riešené a v prípade, aby sa dalo v druhom čítaní k tomu urobiť nejaké pozmeňujúce návrhy.
Prvé je o tom, že vlastne v § 15 sa hovorí o tom, že štát bude mať dostupnosť k zdrojovým kódom, čo teda je určite dôležité, pretože tým, že nemal prístup k týmto zdrojovým kódom, tak musel vlastne vždycky vysúťažovať tieto veci nanovo, dostal produkt, ale ak ho chcel zmeniť, tak vlastne bol v pasci. Avšak v § 15 je tam aj jedno ustanovenie, ktoré hovorí, že tieto licencie budú open source v takej miere, aby nedošlo k bezpečnostnému ohrozeniu. A táto klauzula, keď ju čítam, tak trošku mi vyvoláva otázniky s výkričníkmi, a otázka je, že do akej miery očakávate, že firmy, ktoré dodávajú tento softvér, budú využívať túto klauzulu, pretože v konečnom dôsledku opäť by to bola tá istá pasca. Takže ak by ste mohli toto vysvetliť, že či môžme očakávať nejakú, nazvem to, pascu tohto paragrafu, do ktorého by sa štát opäť dostal.
Takže a druhá vec je to zavedenie proof of concept pre veľké projekty, kde teda sa hovorí, že urobí sa najprv nejaký malý pilót a potom vlastne sa bude robiť veľká zákazka, aby sa to nejakým spôsobom otestovalo, ale ak to správne chápem a teda ten koncept sa mi nepozdáva z toho dôvodu, že urobí sa súťaž, tí súťažiaci sa pobijú o ten projekt a ešte budú mať, ten víťaz bude vlastne robiť ten malý pilót a na základe toho pilótu potom urobí ten veľký projekt. Ja osobne si myslím, že filozoficky by bolo lepšie, ak by teda bola samostatná súťaž na ten pilót, lebo ten pilót vlastne čo je? Ten pilót, ide o to, aby ukázal, že realizovateľnosť toho, toho samotného prevedenia potom vychytá vlastne muchy a podobne, čiže nech sa pobijú teda tí výrobcovia a tento malý pilót a potom, keď sa tento malý pilót vyladí, tak potom nech sa znovu urobí súťaž, aby sa mohli opäť tí dodávatelia pobiť o ten veľký koncept. Čiže rozdeliť to do dvoch krokov, pretože ak - aj z hľadiska spolupráce a podobne - ak už raz sa ocitneme s niekým, kto vyhral ten prvý pilót, nebude schopný urobiť, tak automaticky mu garantujeme aj právo na ten, na ten veľký projekt. Čiže tuto by podľa mňa filozoficky bolo tieto dva kroky lepšie oddeliť.
Takže chcem sa opýtať aj na váš pohľad na toto, že či ste s takýmto niečím uvažovali a ak, tak by ste mi k tomu dali nejakú argumentáciu. Takže ak by ste vedeli teda toto zodpovedať. To boli v prvom čítaní moje také hlavné pripomienky.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážení podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, ja by som k tomu zákonu mal tiež na pána podpredsedu niekoľko otázok, pretože keď ide vláda robiť niečo s informačnými technológiami, tak treba sa mať tak trošku na pozore, pretože vieme, že na informačné technológie už vlády Roberta Fica minuli viac ako miliardu euro a nebolo by to až také strašné, tá miliarda euro, keby nám tie systémy, ktoré sa za to urobili, aj fungovali, ale vidíme, ako nefungujú.
Ja som tomuto zákonu tiež, dávam teda takú nádej, že chce nejak jednotne monitorovať alebo jednotne monitorovať, spravovať, obstarávať všetky informačné, informačné technológie vo verejnej správe. To kvitujem, že takéto niečo, niečo vzniká. Keď som si prechádzal ale dôvodovú správu, tak som narazil na niektoré veci, jednak ktoré by som sa chcel spýtať.
Hovorí sa tam, že tento zákon nebude mať vplyv na verejné financie nad rámec už rozpočtovaných, až na to, že v roku 2019 budeme musieť zamestnať ďalších dvanástich zamestnancov, na ktorých teda nie je krytie cca pol milióna, 500-tisíc eur, 480 alebo tak nejako. Takže tieto peniaze budeme musieť, samozrejme, kdesi inde zobrať, aby sme teda mali vyrovnaný rozpočet, ale nie je to taká suma, ktorá by, myslím, že pri rozpočte ho nejak ohrozovala.
Ďalšia suma, ktorá tam je a ktorá sa minie ale až v roku 2020, sú 2 milióny euro, ktoré sa použijú na vytvorenie dvoch informačných systémov. K týmto informačným systémom budú ďalej za 200-tisíc euro servisné služby, predpokladám, že tak, takto nejak to tam je formulované, ale keď som si pozrel ten, tú tabuľku, tak tam je 2 milióny 300-tisíc. Takže chýba, chýba mi tam 100-tisíc euro, ktoré nie sú špecifikované, na čo budú použité. To je ako jedna otázka, a už vôbec sa nehovorí, že takáto istá suma bude alebo je nejak naprojektovaná aj do roku 2021. Tam je 2 milióny 290-tisíc. Tak o tomto sa vôbec nehovorí, tak to by som chcel sa spýtať, že na čo budú tieto peniaze, pretože keď sa už raz tie informačné systémy dva, ktoré sú tam plánované, vytvoria, tak predpokladám, že už by mala byť iba tá čiastka na ten servis, tá nižšia suma.
No a ďalšia taká otázka, teraz tam hovoríme o dvanástich nových zamestnancoch, celkovo by to malo byť 32 zamestnancov, myslím si, a znova je tam nárast v roku 2020 a 2021 až na 62 alebo 69, už to číslo presne si nepamätám. Prečo tento nárast, že väčšinou je to tak teda, že keď sa robí nejaká informatizácia, tak by sa mala tá pracovná sila ušetriť a tuto vidím, že vlastne dôjde k nárastu pracovníkov zrejme s tým, že budú musieť tieto informačné systémy obsluhovať. Takže kde vidíme nejakú úsporu, že v tých odvetviach, alebo na tých ministerstvách ďalších alebo na obciach, alebo kde sa vlastne ušetria nejakí ľudia, pretože nedáva to logiku, keď vyvinieme nejaké dva informačné systémy, aby sme ešte na to potrebovali ďalších a ďalších ľudí. Poprosil by som na tieto otázky zodpovedať, ak budete ochotný, v rozprave.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, ja teda doplním, ja by som teda tiež chcel vyzvať pána podpredsedu, aby vystúpil ešte v rozprave, aby sme mohli v prípade dať doplňujúce otázky. Ale dve veci, jednak aj teda k tej dĺžke vplyvov na rozpočet, tak je to tam, to som, to som nestihol sa opýtať, ty si to vlastne otvoril, ďakujem. Vidíme tam vlastne výdavky, pomenované výdavky, ale očakával by som aj pomenovanie z hľadiska tej súťaže, keďže sa naozaj otvára tá súťaž tým, že bude tam jednak ten zdrojový kód otvorený, čiže to bude nejaká konkurencieschopnosť možno z hľadiska budúcich, z budúcich obstaraní a zároveň aj ten proof of concept, tak aké sú predpoklady do budúcnosti na najbližších päť rokov povedzme, vôbec dopady na rozpočet nielen z hľadiska výdavkov, čo to bude stáť, ale možno také očakávania vaše, ak sa to nedá teda kvantifikovať, ale očakával by som, že by sa to malo dať, že aké môžme očakávať úspory v obstarávaní aj jednotlivých možno projektov, alebo ak percentuálne, alebo celkových výdavkov na informatizáciu, pretože to sú radovo pol miliardy každý rok, kde 200 radovo ide na réžiu a 300 ide na obstarávanie a pritom vieme, že cena réžie je, sa vypočítava na základe ceny obstarania. Takže či predpokladáte, že tento, tieto kroky znížia cenu obstarania, pretože stále ešte počúvame hlasy, že to obstarávanie je aj predražené práve preto, že sa ťažko kvantifikuje, a po druhé, či z hľadiska obstarávania, že či to pôjde nižšie a tým pádom aké úspory môžme očakávať, že Slovensko bude mať a aké najbližšie iné ďalšie benefity, ktoré by mohli s tým súvisieť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán kolega Heger za faktickú pripomienku, ale máš, máš také otázky, na ktoré ja neviem odpovedať. Verím, že pán podpredseda zaujme (povedané s úsmevom) aj k tomuto stanovisko. Ja keď som si študoval tú dôvodovú správu, tak som tam našiel aj pozitívne vplyvy, finančné, a tie tam plynú vlastne z vybratých pokút od subjektov, ktorí, ktoré nebudú dodržiavať tento zákon. Takže žiadne iné špecifikované pozitívne finančné vplyvy pri návrhu tohto zákona neboli spomenuté. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Veľmi sa teším, že sa teda našiel v tomto pléne niekto, kto to dokázal tak podrobne naštudovať, lebo naozaj je to veľmi špecifický zákon, takže ďakujem aj jednému aj druhému pánovi poslancovi. Podobné otázky teda dostávam od iných subjektov, nechcem povedať, že presne tie isté, ale veľmi podobné, skoro presne tie isté a preto si ich oceňujem lebo sú veľmi trefné, lebo vidno, že ten, kto ten zákon číta, má tie otázky úplne rovnaké. Ale aby to pochopili aj možno ostatní, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, lebo ide o špecifický zákon.
Zákon o informačných, alebo keď to poviem, že zákon o informačných technológiách vo verejnej správe prichádza preto, lebo poslednýkrát sme mali túto zákonnú úpravu urobenú v roku 2006 a doba sa zmenila. A prichádza aj preto, lebo keď si vezmete akékoľvek kritiky na informáciu verejnej správy, vždy sa obracajú na to, že bola preinvestovaná zhruba miliarda eur v priebehu viac ako desiatich rokov a občan, prijímateľ, ktorý nie je súčasťou fungovania štátnej správy, ktorá robí s týmito technológiami, očakáva tento výsledok. Áno, sme vo fáze, keď sa po rokoch a rokoch investovali prostriedky do tých agendových systémov, do tých backOFFICE, do toho, čo nevidno. Investovalo sa tam preto, a nebudem hodnotiť mieru efektívnosti a neefektívnosti v jednotlivých projektoch, investovalo sa preto, aby sme vedeli dôjsť teraz do štádia, keď sa vie všetko to, čo sa vytvorí, všetky registre, prepojenie vrátane centrálnej správy referenčných údajov, aby sa to vedelo poskytnúť občanovi.
No a iste ste zaregistrovali, že od 1. 9. tohto roka prichádzajú prvé výsledky, ktoré sa týkajú bežného života občanov a podnikateľov, a to je to, že register z obchodného, živnostenského registra alebo výpisy listu vlastníctva si nemusí pri požiadavkách akýchkoľvek nosiť. Od 1. 1. nemusí nosiť výpisy z registra trestov a v roku 2019 chceme uviesť ďalšie dokumenty alebo výpisy, ktoré doteraz občania musia pri vybavovaní akýchkoľvek svojich záležitostí so štátom nosiť, a to sú potvrdenia o návšteve školy, milión a pol kusov ročne, potvrdenia o nedoplatkoch na daňovom, sociálnom alebo zdravotnom poistení. No a na to, aby sme do tejto fázy mohli dôjsť, na to, aby sme do tejto fázy mohli dôjsť, sa muselo vytvoriť všetko to mohutné vzadu, čo občan nevidí a teraz prichádzajú prvé výsledky.
Hovorím to preto, lebo to, čo bolo nainvestované, sa konečne teraz dáva do realizačnej fázy a tie výsledky budú pokračovať a finále, ktoré chceme dosiahnuť, je to, aby keď akýkoľvek údaj o občanovi má štát, niektorá z jeho inštitúcií, aby ho iná inštitúcia pri vydávaní potvrdení alebo pri vybavovaní akýchkoľvek žiadostí od neho žiadala. To je finále teda, keď raz štát, ministerstvá alebo orgány verejnej moci, to znamená orgány, ktoré dávajú rozhodnutia, ktoré sú pre občana záväzné, aby si mohli tieto údaje zdieľať a aby ho od občana nevyžadovali.
A teraz by som veľmi krátko prebehol niektoré vaše poznámky, čiže zdrojové kódy a open source a poznámka k tomu, že open source nebude povinné pre všetkých. V súčasnosti máme na rozličných našich inštitúciách, na orgánoch verejnej moci máme situáciu, keď štát nevie prebrať správu týchto informačných systémov práve kvôli tomu, že mu nie sú poskytnuté zdrojové kódy. Zákon hovorí teraz o tom, že akákoľvek ďalšia investícia do týchto systémov bude, pokiaľ je to možné, musieť využívať open source licencie. To znamená, aby sa nám nestalo to, že štát ostane vyšachovaný a vlastne niekto, kto ten zdrojový kód má, sa stane trvalým prevádzkovateľom na večné časy, alebo že bude žiadať za tieto, zdrojový kód, také financie, ktoré budú pre štát úplne neefektívne.
Tá jediná výnimka, ktorá tam je, ale záleží od individuálneho posúdenia, sa môže týkať kritickej infraštruktúry. Takže ide o kritickú infraštruktúru, ale určite budeme mať priestor na to, aby sme to vo výboroch, ale aj s odborníkmi, ktorí tento zákon pripravovali, prediskutovali, aby ste, aby sme jasne vedeli, keď máme situáciu v kritickej infraštruktúre, ktorá open source nemôže použiť, čoho sa to týka a prečo.
Tak isto, čo sa týka proof of concept a špecifických situácií, naozaj tento zákon reaguje na to, čo v priebehu tých desať rokov sa vytvorilo a v akom sme stave. Aj preto náš úrad by mal mať funkciu aj riadenia kvôli tomu, aby sa nám nevytvárali a nevznikali a neinvestovalo sa v orgánoch verejnej moci do informačných systémov spontánne, určite na základe najlepšieho vedomia a svedomia, ale aby to bolo organizované. To znamená, aby sa neinvestovalo tak, aby potom v budúcnosti neboli problémy pri zdieľaní dát, pri prepájaní systémov. Čiže musí to byť koordinované, aby sa nám nestalo, že nám budú vznikať kvalitné informačné systémy, ktoré v konečnom dôsledku neprinesú konečný efekt poprepájania a zdieľania dát v rámci celého štátu.
Čo sa týka nákladov, ktoré sú v doložke vplyvov, áno, ten prvý návrh je tam necelých 500-tisíc eur na posilnenie o viac ako zhruba 12 ľudí. Predpokladáme ale, a to hovorím otvorene, že tie náklady na realizáciu tohto zákona v budúcnosti môžu byť aj vyššie, ktoré sa budú týkať ostatných orgánov verejnej moci. Na druhej strane poviem veľmi otvorene, čo to, aký efekt to môže priniesť štátu. Len zavedenie týchto štyroch výpisov, ktoré si nebudú musieť občania sami vybavovať, tak ako to bolo doteraz, ale ich bude zdieľať štát, prinesú ročne ušetrených viac ako 13 miliónov eur pre občanov a podnikateľov, ktorí žiadali. To znamená, áno, nebude to úspora štátu ako takého, ale bude to úspora občanov, z ktorých daní teda, a firiem, z ktorých daní žijeme. A okrem tých 13 miliónov eur je v tom aj napríklad šesťsto, viac ako 600-tisíc hodín času, ktoré museli stráviť pri vybavovaní týchto potvrdení na úkor svojej práce a rodiny, atď. Čiže ide o veľkú úsporu nielen času, ale aj financií pre, pre obyvateľov.
Ešte by som sa vrátil k tomu, čo je možno vždy kritické, a to je verejné obstarávanie. A teda máme ambíciu nastaviť aj pravidlá vo verejnom obstarávaní informačno-komunikačných technológií. Prebieha pomerne živá diskusia. Prebieha živá diskusia medzi zástupcami subjektov firiem a organizácií, ktoré ich zastupujú. A možno tí, ktorí sa venujete informačným technológiám, ju vnímate. Našou ambíciou je, aby výsledok, ktorý chceme pretaviť do praxe a ktorým sa budú musieť riadiť orgány verejnej moci, bolo o tom, aby obstarávanie bolo jasne zadefinované, aby tam bola čo najmenšia miera subjektívnosti. A možno to, čo ste zachytili a o čom sa najviac hovorí, je tzv. delenie zákaziek. Sme za to, aby sa zákazky delili do takej miery, aby každé delenie zákazky vytváralo stále funkčný celok. A prirovnal som to laicky k motorovému vozidlu, k autu, ktoré má skoro každý, alebo ktoré má, verím, že už väčšina obyvateľov. My môžeme deliť zákazku len do tej miery, kým to má zmysel. Aj keby sme mali možnosť si sami skonštruovať automobil a vyšlo by nás to lacnejšie, určite by to nikto z nás neurobil, lebo by to nemuselo fungovať ako celok, nemali by sme záruky, servisné zmluvy, servisné, teda servisné záruky a mnoho ďalších komponentov.
Čiže delenie zákaziek áno, ale iba do racionálne únosnej miery. Ale naozaj tam teraz prebieha čisto odborná diskusia. Máme ju rozdelenú na dve základné skupiny, ktorá jedna hovorí pomerne striktne, druhá necháva istú mieru subjektivity od zákazky k zákazke. A verím, že sa odborníci dohodnú, a to bude súčasťou toho, ako bude teda verejné obstarávanie informačno-komunikačných technológií prebiehať. A keď teda tento zákon prejde, a prosím vás o jeho podporu, tak teším sa na diskusie, ktoré budeme môcť viesť, lebo naozaj je tých otázok omnoho, omnoho viacej, ktoré prichádzajú, ale z prostredia nielen užívateľov, ale aj tých, ktorí všetky tieto systémy implementujú.
Ďakujem pekne.