40. schôdza

Reakcia na faktické - pán poslanec Poliačik.

Ondrej, zle som sa vyjadril. Beriem, úplne bude stačiť, keď ministerstvo českú predlohu literárne spracuje. Bude to vždy lepší zákon, ako ten, ktorý tu máme teraz.

Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod zopár poznámok na vystúpenie mojich kolegov.
Pani Zimenová tu vystúpila, plamenne hovorila o tom, že je nás tu šesť, ja som v tom momente napočítal, že je nás tu 17 a (reakcia z pléna) pani Zimenová, pardon, pani poslankyňa Petrík? Pani poslankyňa Petrík, beriem späť, ďakujem, a najprv, že nás je tu šesť, ja som napočítal, že je nás 17, ale pani Petrík už tu zrazu nie je. Toto je presne prístup opozície, keď im to vyhovuje, tak to povie. A keď mi to nevyhovuje, tak to nepoviem. Nie, toto nie je ten prístup a vy veľmi dobre viete, že určitými otázkami sa zaoberajú určití poslanci, ktorí sa tomu venujú a môžu sem prísť aj hociktorí iní poslanci, ktorí sa k tomu chcú ešte vyjadriť. A myslím si, že poslanci, ktorí sú zo školského výboru, tak sú tu.
Pani Zimenová hovorila veľmi jasne, pretože ona už odsúdila, prijala rozsudok, ona presne vie, čo je plagiátorstvo a čo nie. Bodaj by sa vám to, pani Zimenová, niekedy nevrátilo, ja vám to vôbec neprajem.
A teraz k tomu samotnému návrhu a poviem ešte na záver, pani Dubačová čo hovorila. Nuž mali by sme sa na to pozrieť trošku hlbšie a ja dávam zopár otázok. Viete, teraz namodelujem jednu situáciu. Budete chodiť na vysokú školu, splníte si všetky svoje povinnosti, katedra vypíše nejakú tému vašej diplomovej práce, vy si tú tému zoberiete, dostanete svojho školiteľa, dostanete svojho konzultanta a potom, keď to spracujete, máte všetky posudky od školiteľa, od svojho konzultanta a potom predstúpite pred komisiu, ktorá vám povie, že či je to v poriadku, alebo nie. Prejdete týmto procesom, komisia vám to odobrí, dostanete akademický titul a potom dostanete diplom, kde sa podpíše pán dekan. Je to pravda, však? A zrazu niekto po piatich rokoch príde a povie, je to plagiátorstvo, vzdajte sa titulu. No a čo títo ľudia všetci, ktorí boli pri tom? Tí si umyjú takto ruky ako Pontský Pilát? Tí akože nič? Školiteľ nič nevidel, konzultant nič nevidel, komisia dokonca tak isto nie a pán dekan nie.
A teraz si kladiem otázku, nechcem teraz odpoveď priamo od vás, ale kladiem otázku aj pani ministerke: akú zodpovednosť majú títo ľudia, ktorí udelili titul? Lebo my to teraz zameriavame iba na toho, ktorý ten titul akože neoprávnene prijal. Ale predsa tu máme množstvo ľudí, ktorí sú celí v tomto procese a ja sa pýtam, ako tento zákon rieši to, že sa zistí, že niektorí z tých, ktorí sú tam, dokonca sú aj platení, majú zodpovednosť za to, že dali takýto titul? A tento zákon to vôbec nerieši. A dokonca to nerieši ani český zákon, dámy a páni. Toto je vážna vec.
My sa musíme naozaj zamyslieť, či chceme, aby sme tu vytvorili možno nejaké inkvizičné, ak to tak môžem povedať, komisie, ktoré budú potom lustrovať po desať rokov, pretože tak je to nastavené, každoročne 40- až 50-tisíc študentov, ktorí ukončia s titulom vysokú školu, alebo prípadne získajú doktorát alebo docentúru alebo profesúru?
A idem ešte ďalej. Ako vedecké rady napríklad budú zodpovedné za to, lebo pri určitých tituloch napríklad, keď si robíte habilitáciu, tak takisto sa k tomu vyjadrujú. A oni nemajú zodpovednosť za to, že pustia niekoho, ktorý nejakým spôsobom niečo okopíroval alebo niečo podobné urobil. A keby som išiel ešte extenzívnejšie, tak sa pýtam, akú má zodpovednosť pán prezident, ktorý potom menuje profesora, ktorý takýmto spôsobom sa stal povedzme neoprávnene profesor? A toto chceme? Je to vážna vec.
Opozícia to spolitizováva, to je úplne jasné. Pán Poliačik je dneska najmúdrejší (reakcia z pléna) a hovorí o tom.. Ja som počúval, Martin. Samozrejme, floskuly, že SMER kradne atď., to sú vaše. Ja neviem, o čom. Ak niečo máte, tak to povedzte, choďte na generálnu prokuratúru, ale nehovorte bludy, nevymýšľajte si.
Pani Dubačová, stačí odpísať a máte titul a pohŕdame mladými ľuďmi. Čo tí ľudia, ktorí skončia vysokú školu a títo, všetci títo, ktorí aj vrátane dekana, ktorý to podpíše, čo tí majú, akú zodpovednosť za to? Ja sa pýtam. A toto by mala byť naša prvoradá otázka. Nieže tu budeme niekoho naháňať len preto, že sa mi to hodí. A teraz nehovorím o prípade, ktorý tu politicky vyťahujete, mňa zaujíma všetko ostatné. Štyridsaťtisíc absolventov každoročne budeme takýmto spôsobom lustrovať? A budeme sa pýtať na to, že či dostal alebo nedostal oprávnený titul a všetci ostatní, ktorí boli v tom procese, tak budú si sedieť a v pohode budú si mydliť ruky. To nie je podľa mňa správne. A preto si myslím, že ja by som vôbec neodkopírovával český model, o ktorom hovoríš ty, Martin Poliačik, pretože si myslím, že my si musíme odpovedať na túto otázku. A máme tu priestor, ak máme teda čosi urobiť v druhom čítaní, aby sme sa zamysleli, akým spôsobom budú zodpovedné tie vysoké školy za to, čo urobili a konkrétni ľudia, ktorí sa na tom zúčastňovali. Lebo ak toto nezodpovieme, tak tu vytvárame čisto len komisie, ktoré môžeme nazvať ako voľakedy boli komisie alebo inkvizičné súdy. To nikto z nás nechce.
My môžeme dneska určite rozprávať o rôznej kvalite vysokých škôl. To nechcem, lebo to by som tu bol omnoho dlhšie, lebo vieme veľmi dobre, že tým, že sa otvorila možnosť liberalizovať vysoké školstvo, nám vôbec kvalita veľmi nestúpla a dokonca sú tu kvalitné vysoké školy iba tie, ktoré tu boli predtým, ale zodpovednosť majú v prvom rade oni a ak sa dokáže, že niektorí nejakým spôsobom pokútne niečo urobili a nejakému absolventovi niečo pomohli, tak tu máme predsa na to súdy a nie, že sa len nejaká komisia rozhodne.
Čiže chcem tým povedať to, že ani český model podľa môjho názoru nie je ten správny. Podľa môjho názoru je potrebné sa zaoberať hlbšie celou problematikou a mali by sme si aj v druhom čítaní naozaj povedať, čo tie vysoké školy, aký budú mať postih a konkrétni ľudia, ktorí to dopustili, ktorí majú akreditáciu, ktorí sú nejakým spôsobom etablovaní a reprezentujú tú akademickú pôdu. A toto chcel by som aj, pani ministerka, vás požiadať. Skúsme sa nad tým zamyslieť a do druhého čítania ten zákon vylepšiť a povedať, že to nebude len na tých, že si niekto takto ukáže a bude proti nemu brojiť. Veď my môžeme spustiť lavínu mnohých nenávistných vecí, ktoré sa môžu diať na katedrách hocikde. Pretože niekoho budem chcieť odstaviť, tak poviem, ty si plagiátor. Teraz sa nejaká komisia vytvorí a začne sa tam každý vyjadrovať, lebo už vie, aký je výsledok, tak ako povedala pani Zimenová, lebo už je rozhodnuté, ona vie, že je to tak. Ja mám predtým bázeň a určite nebudem takéto súdy dávať, pretože to je veľmi jednoduché, ale pravda môže byť úplne kdesi inde.
Takže toto vystúpenie malo byť práve o tom, pani ministerka. Skúsme sa zamyslieť nad touto vecou, ktorá je pre mňa veľmi kľúčová. Tu nejde len o to zobrať niekomu titul, ale aj preukázať, kto pochybil a ten, kto pochybil, aby mal za to aj nejakú konzekvenciu. V opačnom prípade je to len obyčajné naháňanie čarodejníc a nič iné. A my to predsa nechceme. Takže máme tu priestor do druhého čítania a ja som pripravený rovnako tomu nejakým spôsobom napomôcť. Ak chceme byť lepší, a to určite chceme byť ako v Česku, tak neokopírovávajme, s prepáčením, a to nechcem teraz povedať, že ministerstvo inšpirovalo sa, ale kolegovia zo strany, ktorá tu v parlamente vôbec nesedí, aj keď ju tu menujú, pretože je to odídenec zo strany SIEŤ, ktorý si tu založil nejakú skupinu, tí okopírovali český model a prišli sem veľmi rýchlo, ale keby chceli urobiť čosi viacej, tak by sa mali nad tým viac zamyslieť.
Možno aj pán Beblavý sedel v nejakej komisii a kde niekoho pustil, ktorý je plagiátor. Aj to môžeme postaviť, takúto otázku, prečo nie? Akú má zodpovednosť on?
Ďakujem pekne za vystúpenie.

Sedem faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Suchánek.

Pán poslanec Blanár, ja si myslím, že vôbec nemusíte mať obavy o tom, že by sa to mohlo pani poslankyni Zimenovej vrátiť. Pokiaľ by pani poslankyňa Zimenová nejakú prácu robila, tak určite by nepotrebovala opisovať, a ak by mohla mať nejaký problém, tak len preto, aby sa zmestila do nejakého rozsahu, ktorý je doporučený, pretože jej znalosti sú hlboké a nepotrebuje nič kopírovať.
A ešte k tomu, čo ste povedali, že môžme tu spustiť lavínu. Máte dojem, že lavína hanby pri tomto titule JUDr. nebola spustená? Akú ešte lavínu väčšiu môžme spustiť?

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Blanár, ja som rád, že ste aj pri príležitosti tohto návrhu zákona tak razantne otvorili kauzu plagiátorstva Andreja Danka. Priznám sa, že na začiatku som trochu žasol, keď ste hovorili o tom, že a čo je to plagiát, a vieme my, čo je to plagiátorstvo? No áno, plagiátorstvo môže mať rôzne podoby, môže mať rôzne stupne. Väčšinou aj to, čo býva odhalené, býva iba také decentné, také, že, že niekde nejaký odstavec nie je presne odcitovaný, alebo, alebo nie je tam uvedený zdroj, ale prepáčte, celé odstavce, celé strany od slova do slova, ešte klásť otázku, či toto je alebo nie je plagiát, je úplne absurdné.
Ale oveľa viac ma zaujala tá zvyšná časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili o tom, že a čo zodpovednosť tých ostatných, čo ľudí, ktorí to posudzovali, ktorí sedeli v komisiách, ktorí ten titul, titul uložili. No áno, aj oni môžu mať, oni môžu byť za to zodpovední a myslím si, že nikto z nás sa nebude, nebude brániť tomu, ak by tá zodpovednosť mala byť vyvodzovaná aj voči nim. Ale keby som mal povedať, že niečo podobné, tak to je také asi, akože niekto vykradne banku a my sa teraz pýtame a aká je zodpovednosť tých zamestnancov, že tie peniaze dobre nechránili, aká je zodpovednosť strážnej služby, aká je zodpovednosť manažmentu tej banky, aká je zodpovednosť policajtov, ktorí to vyšetrovali a nedokázali to vyšetriť, alebo prokuratúry, že to nedokázala doviesť do úspešného konca, aby boli odsúdení, čo vykradli tú banku? Áno. A dokonca oni môžu byť zodpovední, oni môžu byť spolupáchatelia, oni môžu byť komplici, len to nevieme, či je to komplictvo alebo je to babráctvo, alebo za to vôbec nemôžeme, nevieme. Ale ten, kto tú banku vykradol, je zlodej a to je evidentné.

Pán poslanec Gröhling.

Kolega Blanár, otvoril si veľmi veľa otázok za tých osem minút, čo si rozprával, a to si si pozrel iba ten návrh, ako je vytvorený a vidíš, čo to spôsobilo, pretože tento návrh prišiel veľmi rýchlo a prišiel na margo toho, čo sa udialo tu a čo sa udialo s predsedom Národnej rady a vzniká toľko problémov a toľko otázok, že ja si ani neviem predstaviť tie pozmeňujúce návrhy a to druhé čítanie, že čo sa udeje. Preto ten návrh zo strany Martina Poliačika je veľmi korektný, nech to pani ministerka stiahne, nech ho pripraví ešte lepšie a môžme potom o ňom diskutovať, pretože ty si tiež otvoril tú tému, že kto bude za to ešte zodpovedný. Oponenti? Komisia? Ďalší ľudia, ktorí sa toho týkajú? A tým vznikne naozaj nejaká inkvizícia, a to je úplne neuveriteľné, lebo sa posúvame potom do takých krokov, že ja si tiež neviem predstaviť, ako to ustojíme.
A ďalšia vec, ktorá je, ktorú si tiež vyslovil, je, že zodpovednosť majú aj vysoké školy. To je akademická oblasť nejaká. Priniesol sa zákon o kvalite vysokých škôl, budeme mať novú akreditačnú komisiu, respektíve teda agentúru, všetci očakávame, že sa teda niečo udeje, ja nie, ale ministerstvo očakáva, že sa zmení nejaká kvalita a do toho príde tento zákon, keď ešte nemáme nastavené tie procesy, ako sa s tým nejakým spôsobom vysporiadajú. Takže ja úplne súhlasím s tebou, že by sa tento návrh mal úplne prerobiť, respektíve teda aj s Martinom, že by sa mal stiahnuť a priniesť v normálnom stave alebo to nechať na jednotlivé to, agentúru a vysoké školy, ktoré by si to mali vyriešiť v rámci svojich kompetencií.