40. schôdza

Pán poslanec Sloboda.

Ďakujem. Ondro, tam je naozaj veľká otázka, že či tie zmeny, ktoré boli teraz navrhnuté, či to je ten presun hlavne na výbor, čo sa týka oznámení primátorov a predsedov samosprávnych krajov. Či to naozaj nie je len taký, vsuvka kvôli tomu, že či sa tu vôbec nazbiera 90 hlasov, tak to uvidíme už teraz doobeda. Každopádne mňa viacej mrzí to, že tá diskusia hlbšia nad jednotlivými ustanoveniami zákona vôbec ani len nezačala a mohla, práve keď tu boli aj spomínané pokuty. Sú jasne stanovené výšky bez ohľadu na to, o aké previnenie ide, a naozaj z praxe vyplynulo, že niekedy pokuta za naozaj významné porušenie je úplne rovnaká ako za nejakú, naozaj že opomenutie, ktoré je nezmyselné. Takže, bohužiaľ, toto ma mrzí, že týmto sme sa vôbec nezaoberali.

S reakciou pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Mizík, ja nechcem, aby poslanci boli v inom postavení za porušenie zákona, ako sú občania. Keď nezaplatíte načas daň, tak bez ohľadu na to, či ste poslanec alebo nie ste poslanec, tak môžete byť za to sankcionovaný a mali by ste byť za to sankcionovaný bez ohľadu na to, či ste poslanec, ak daňové orgány konajú, konajú nezávisle. Ja som tu iba hovoril o tom, že považujem za neprimerané trestať napríklad sankciou vo výške mesačného platu, keď niekto odovzdá oznámenie verejného funkcionára o deň neskôr. Lebo tak je trochu rozdiel, keď niekto, niekto sa úmyselne vyhýba napríklad splneniu tejto povinnosti a keď niekto nedopatrením, evidentne nedopatrením zmešká nejakú lehotu. Netvrdím, že nemá byť vôbec žiadna sankcia, ale bavme sa o primeranosti tej sankcie a o tom, že či vždy takto má byť, má byť to posudzované.
A pokiaľ ide kolegu Slobodu. Áno, súhlasím s tým, že chýbala hlbšia diskusia a mohli sme o tom diskutovať tri roky. A v tejto súvislosti chcem teda poopraviť svoje včerajšie tvrdenie a ospravedlniť sa pánu poslancovi Bernaťákovi, keď som tvrdil, že SNS nenominovala svojho zástupcu do tej komisie. Nominovala už načas. V skutočnosti problém bol v tom, že pán predseda Národnej rady Danko nepodpísal rozhodnutie o vzniku tej pracovnej skupiny, a preto sa tá pracovná skupina nezišla skôr. Naozaj tie diskusie mohli prebiehať, prebiehať dva roky a nie takto, že, že sa stretla komisia, trochu podiskutovala a potom si koaliční... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší v rozprave, pán poslanec Puci, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií kolegyňa Kuciaňová predložila pozmeňujúci návrh, ktorý, bohužiaľ, nenašiel podporu väčšiny poslancov kvôli niektorým sporným bodom. Tak sme sa spolu s kolegom Miroslavom Čížom a na základe dohody aj s Parlamentným inštitútom rozhodli, že tento pozmeňujúci návrh trochu upravíme, aby sme vyšli v ústrety aj pripomienkam, ktoré mali kolegovia hlavne z opozície na samotnom výbore.
Čo sa týka toho pozmeňujúceho návrhu, viac-menej precizujeme len niektoré ustanovenia zákona, aby bol v praxi viacej využiteľný. A čo sa týka tých zmien oproti pôvodnému návrhu, tak sme vynechali ten pôvodný bod 1, to znamená, tie právnické osoby alebo obchodné spoločnosti, kde sme dosť dlho debatovali o tom, či to majú byť tie právnické osoby alebo obchodné spoločnosti. A takisto sme upravili pôvodný bod alebo pôvodný bod čl. 2 ods. 1 písm. zp), kde sme ho nakoniec po dohode s Parlamentným inštitútom prerobili a má trochu iné znenie.
Teraz si dovolím predložiť tento pozmeňujúci návrh. Takže pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Číža a Róberta Puciho k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopÍňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., tlač 1234.
V návrhu skupiny poslancov navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I v 9. bode sa v čl. 2 ods. 1 písm. zc) na konci pripájajú tieto slová: „vrátane ich dcérskych spoločností,".
2. V čl. I v 15. bode v čl. 2 ods. 1 písmeno zp) znie:
„zp) verejných funkcionárov, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až zo), ak tak ustanoví zákon.".
3. V čl. I. 16 bod (čl. 2 ods. 4) znie:
"16. Čl. 2 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Orgány verejnej moci, ktoré vymenúvajú alebo odvolávajú verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. zc), zd) a zp), sú povinné oznámiť orgánu uvedeného v čl. 7 ods. 5 písm. e) vymenovanie alebo odvolanie verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. zc), zd) a zp) do 15 dní odo dňa ich vymenovania alebo odvolania z verejnej funkcie a zoznam verejných funkcionárov v ich pôsobnosti aktualizovať vždy k 31. decembru kalendárneho roka. Ak sa verejný funkcionár vzdal verejnej funkcie, sú povinné do 15 dní odo dňa vzdania sa verejnej funkcie uviesť aj túto skutočnosť.".".
4. V čl. I. 30. bod, v čl. 7 ods. 6 posledná veta znie: „Orgány, ktorým sa podávajú oznámenia podľa odseku 5, zverejňujú tlačivo na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené.".
5. V čl. I. v 32. bode sa v čl. 7 ods. 8 za slová „Oznámenia podané podľa odseku 5 zverejňuje" dopÍňajú slová „počas výkonu verejnej funkcie".
6. V čl. I sa za 48. bod vkladá nový bod 49, ktorý znie:
„49. V čl. 9 ods. 10 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo uvedie v oznámení podľa čl. 8 neúplné alebo nepravdivé údaje".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predsa len, aj keď možno rozumnejšie by bolo ukončiť túto diskusiu a aj rokovanie o tomto bode programu, predsa len niečo povedať. Jeden z dôvodov je, že predkladám v mene skupiny poslancov tento návrh zákona v štyroch výboroch – vo výbore pre verejnú správu, v ústavnoprávnom, teda v príslušnom pre nezlučiteľnosť funkcií, a dôsledne z mediálneho prostredia sa ma nikto neopýtal na názor, ale, naopak, zase verejnosť informoval, mi odpustí pán poslanec Dostál ako predseda teda strany, teda nezávislý kandidát. Takže predsa len by sme mali tej verejnosti niekoľko posolstiev k problémom, ktoré sme tu hovorili, povedať. Takže mi dovoľte sa vyjadriť k niektorým, k niektorým veciam.
Predovšetkým vo výbore, a to chcem oceniť, prebiehala korektná diskusia. Boli vznášané vecné problémy, dávali sa stanoviská poslancov z jednotlivých klubov, aké majú stanovisko k návrhu zákona. Pracovalo sa ešte na niektorých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré tu odzneli. Takže vlastne problémové záležitosti odzneli len tu. Niekoľko predsa len politických slov, politické hodnotenie, pretože v zásade s veľkým politickým prejavom vystúpila pani poslankyňa Remišová, na záver to doplnila takým relatívne dlhým zoznamom pozmeňovacích návrhov, ktoré prakticky v tejto podobe nikdy na tej komisii, ktorá vznikla, neodzneli. Komisia zápasila s tým, čo zápasí táto Národná rada pri hľadaní optimálnych riešení v tomto smere, že ide o zásadne politickú interpretáciu problémov. Tento zákon sa principiálne používa na politický zápas.
Je tu niekoľko strán, ktoré pracujú na tom, že tu sú v parlamente hrozné pomery, že sú tu veľké lacné obedy, že neplatíme za kávu, že rozsah imunity, že záruky zákonnosti sú nezmyselne veľké pre fungovanie nezávislosti poslancov a tak ďalej, referendá, ak si pamätáte v minulosti, až sa to dostalo do štádia, že racionálne sa diskutuje veľmi ťažko. Samozrejme, v tejto sále takto informovaná verejnosť, samozrejme, za veľmi intenzívnej pomoci médií je, vznikajú samozrejme veľké požiadavky médií a tým pádom, povedzme si úprimne, upadá aj racionalita rokovania.
Ja chcem využiť príležitosť, lebo to bude zrejme výnimočná príležitosť, že ja súhlasím s pánom poslancom Dostálom. Súhlasím s pánom Dostálom v tom, že sankcie stanovené týmto právnym predpisom sui generis ústavným zákonom sú dokonca podľa môjho názoru protiústavné. Veľmi rýchlo vysvetlím v čom.
U nás bežne na to, aby niektorý čin bol protiprávnym činom, tak musí spĺňať isté druhy zavinenia subjektu, ktorý má teda porušiť zákon. A sú tam štyri – priamy úmysel, nepriamy úmysel, vedomá nedbanlivosť, nevedomá nedbanlivosť. Každý z týchto charakteristík má svoju vnútornú definíciu, ale s ním sa spája zároveň aj dramaticky nižšia, vždy postupne. Priamy úmysel má najväčšiu závažnosť, najväčší spoločenský dopad, je to úmyselné porušovanie zákona. Nepriamy úmysel je síce, nechcem spôsobiť účinnosť, ale napriek tomu konám, hoci viem, že je riziko, že môže nastať protiprávny stav zásadný. Vedomá nedbanlivosť, nechcem spôsobiť, ale viem, že sa to môže stať. Štvrtý, nevedomá nedbanlivosť, neviem, že môže nastať protiprávny účinok, ale vzhľadom na svoje schopnosti to vedieť mám a môžem.
Toto sú základné charakteristiky protiprávneho konania, ale neexistuje, aby v sankciách, ako máme v tomto našom zákone, ktoré v istých častiach veľmi zásadne prekračujú sankcie, ktoré sú v Trestnom zákone, tak u nás sú, kde v podstate ten dotyčný, kde dochádza k nevedomej nedbanlivosti a dochádza preukázateľne, nastupujú drakonické tresty. Racionalitu tohto sme uplatňovali veľmi zásadne v čase prijímania tohto návrhu zákona. Lenže vtedy pán Lipšic, pán Matovič a možno aj pán Beblavý, ktorý tu nie je, už nehovorím o pánovi Poliačikovi, absolútne zásadne akýkoľvek náznak pokusu o racionálnu právnickú argumentáciu bol okamžite neprávnikmi, hlbokými ústavnými právnikmi ale podľa ich názoru, napádaný ako absolútne účelový a podobne.
Výsledok je dneska, že sa zachovali dobre. Ak by sme ako SMER, navrhovatelia dali do tohto návrhu zákona, že zmierňujeme sankcie, viete, čo by títo ľudia robili? Pán Poliačik, ja mám veľmi jasnú predstavu, čo by ste robili. Takže, ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, sme čakali, že tento silný ústavnoprávny substrát v opozičných stranách predloží pozmeňujúci návrh vo vzťahu k týmto znevýhodňujúcim ustanoveniam. A viem si predstaviť, keby sme cítili trošku úprimnej vôle, že sa veľmi ľahko tých diskusií zúčastníme. Ale také niečo sa nestalo ani v návrhu päťstranovom pani Remišovej.
Teraz ďalší problém. Ak ste si všimli, v súvislosti s týmto zákonom nastáva problém, ktorý visí nad touto snemovňou, a to je problém potencionálnej straty mandátu pána Matoviča. Môj zásadný problém k tomu stojí asi na tom: Tento zákon s týmito veľmi nekorektnými sankciami, podľa môjho názoru až protiústavnými sa, ale principiálne uplatňuje. Môj kolega, ktorý sedí tu v horných radoch, 12 dní zabudol zrušiť eseročku, ak sa nemýlim, živnosť, z čoho dôvodu dneska platí šesť poslaneckých platov. Polročný plat nemá. Ďalší Stano Kubánek a mnohí iní, možno aj z opozície, neviem, ktorí týmto spôsobom zanedbali svoju povinnosť, tak tvrdo platia zákony. Len nemenovaný pán Lipšic a spol., autori zákona, ktorý máme dneska platný, zároveň vymysleli, že pre prípad, že niekto opakovane nesplní povinnosť odhlásiť živnosť, teda ako že vytvára si možnosť podnikať, tak v takom prípade stráca mandát. Moja otázka je, prečo musí platiť zákon absolútne v plnom rozsahu pre všetkých poslancov, ktorí porušili v prvom prípade a platia tieto drakonické pokuty, prečo nemá platiť tento zákon pre pána Matoviča? Rovnakým spôsobom, nič iné. Len ak platí na nich, tak platí na neho. Dokonca si dovolím povedať, čo tu všetci zahmlievajú, Národná rada by nehlasovala o tom, či stratí mandát. Národná rada by hlasovala o tom, či nastali skutočnosti, na základe ktorých zákon predpokladá, že dochádza k strate mandátu. To je môj právny výklad, takže nech sa páči, premyslieť a prípadne aj iným spôsobom dať najavo iný a uvidíme, že ako bude ďalej tento výkladový problém pokračovať.
Ďalší problém, ktorý tu je od váženej opozície, no aj mediálny povedzme že. Skúsim to ilustrovať na tomto príklade. Denník Trend, ktorý je taký zásadný, spravodlivý, začína, povedzme, že správu o rokovaní výboru takto: Poslanci vysvetľovali nepriznaný majetok, záujem vzbudila aj motorka Kaliňáka. Veľký titulok, potom žiadny, medzititulok iba jeden. Pri Kaliňákovi na vysvetľovanie nezostal čas. Čo sa ale maličkými písmenami a iba jednou vetou v týchto vynikajúcich novinách uvádza. No, stalo sa aj to, že síce pán minister Lajčák, nominant SMER-u, podiel na, šestinový podiel na dom v obci Jarabina, nechcem sa dopustiť chyby, že poviem, a znižovať význam tejto obce. Len potom ešte je, pani poslankyňa za SaS Lucia Nicholsonová neuviedla, že vlastní chatu v Štiavnici, čo sú dva malé praktické domky, ktoré som zhodou okolností videl prvýkrát minulý týždeň, a nemenovaná pani Veronika Remišová z OĽANO nepriznala chatu v Pribyline. Úplne náhodou v dosť lukratívnej oblasti. Neviem, dokonca, sú tam aj nejaké drobné problémy okolo toho, že či ochrana prírody a stavba tejto chaty nie je v nejakom malom drobnom rozpore. Takto sa pracuje u nás na Slovensku. Toto je mediálna kultúra.
Teraz sa pýtam a teraz ďalšia vec. Predsa len tí novinári, keďže tá jedna vetička tam malými písmenami odznela, sa boli pýtať teda, že jak to vyzerá s chatou alebo domom, s chatou v Banskej Štiavnici teda a ďalšou chatou teda v Pribyline. Na čo pani Remišová, ktorá predkladá tento súbor na pozmeňujúcich návrhov, oznámila, že ona je presvedčená, že dom, ktorý nie je skolaudovaný alebo chata, keď sa stavia, nie je skolaudovaná, tak v takom prípade do priznania nepatrí. Ale zároveň, že teda pre uvádzanie hmotných vecí, teda hnuteľných vecí treba teda dramaticky prudko znížiť hranicu, za ktorých treba predkladať teda do správy. To znamená, že snubný prsteň, ktorý máte, prípadne, ktorý má hodnotu 500 eur, musíte dať do tohto priznania, ale rozostavaný rodinný dom pred kolaudáciou, ktorý môže mať hodnotu 1 mil. euro, ten tam nemusíte dať. Toto je logika, ktorá sa tu vážne predvádza, vážené kolegyne, kolegovia, vážne sa tu predvádza.
Zabudnúť úplne náhodou na domček, teda dva v Banskej Štiavnici a podobne. Viete čo? Verím dokonca pani Nicholsonovej, že mohlo dôjsť aj k opomenutiu, hoci teda je to veľmi divné, keďže teda je spôsobilá, vzdelanie, neviem čo a tak ďalej tu pertraktované, a naozaj zabudnúť. Viete, iná vec je, že zdedí pred 20 rokmi ten domček a dávno na to zabudne, že tam má jednu šestinu, kde ministrovi sme dali teraz 12-tisíc eur. Ďalší môj kolega za šesť platov, ktoré dostal za tých 12 dní nezrušenia živnosti, ktorý ich spláca. Pravdepodobne rodina, samozrejme, asi musí žiť z nejakých úspor a teraz celý tento typ deliktov. Nechcem hovoriť o pánovi Beblavom, lebo ja to naozaj nemám rád. O tom, ako sme podanie Harabina riešili a tak ďalej a tak ďalej, ale neni tu, nevystúpil, nebudem sa vyjadrovať.
Vážené kolegyne, k ničomu nechcem smerovať, len k tomu, chcem pripomenúť elementárne veci, ktoré s touto právnou úpravou súvisia. Jedna základná, chcel som vám prečítať citát z českej učebnice z ústavného práva, ktorý hovorí o tomto návrhu zákona, len miesto druhého dielu som doniesol prvý, tak mi dovoľte len voľnými slovami. V Čechách jednoznačne tento typ podaní sa vníma ako čestné prehlásenia poslancov, ktoré sa uložia. Je pravda, že sú k dispozícii občanom a kde na základe podaní občanov alebo nejakých iných impulzov, ak dá desať poslancov poslaneckej snemovne návrh alebo päť senátorov, ktorých je sto, návrh, tak v takom prípade ich výbor začne šetriť, rokovať o nich, môže požiadať o spoluprácu aj príslušné orgány, či daňové, možno dokonca aj policajné. Ale výstupom je, že výbor prijme uznesenie a predseda českého parlamentu ho vyhlási v parlamente a koniec. Takáto bola právna úprava do roku ´90. Medzitým niečo čiastočne zmenili, ale takto sa vníma tento rozmer. Pretože v každom prípade naozaj ide o čestné.
Ďalšia vec je, u ľudí, ktorí hovorili tak zásadne o tomto návrhu zákona, by som predpokladal minimálnu znalosť, že si pozrú, ako vyzerá právna úprava v tomto smere v iných krajinách. Ako vyzerá, povedzme, že vzťah aj k etickému kódexu poslanca, čo je zásadný, pretože celý rad krajín má vlastne celý tento zákon v etickom kódexe, ktorý je častokrát demonštratívny, že ani nemôže byť zaň pokladané sankcie. Len demonštratívny a zverejnenie samo osebe má teda toho poslanca diskreditovať a tak ďalej a tak ďalej.
To, že máme jeden z najtvrdších zákonov v Európe, medzi prvými piatimi na to dávam svoju profesionálnu povesť, teda buď som hlupák, alebo neviem. Aj sú typické tieto úpravy pre postkomunistické krajiny typu Litva, Lotyšsko, Estónsko a podobne. Tam s veľkou chuťou, kde pôsobia mimovládky, aj všetci, ktorí prichádzajú, a tie experimenty tohoto typu sa zavádzajú, pričom v každom prípade obrovský problém u takejto normy, lebo je to norma sui generis, kde ukladanie sankcií a podobne je mimo štandardného režimu, kde neporovnávame prečin alebo teda zavinenie, respektíve takto delikt, ktorý vzniká porušením zákona, či má charakter trestného, či má charakter občianskoprávneho, či má iného verejného alebo je to disciplinárny delikt, v akom rozsahu funguje. To nikoho z týchto ľudí nezaujíma. Pričom to sú zásadné veci.
A ďalšia vec, to je úplne symptomatické, že nikto tu o tom nehovoril. Predsa nikto nemôže zabudnúť, pán Dostál je právnik, iste vie, že máme taký drobný zákon, volá sa zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Na rozdiel od tohto zákona, ktorý v realizácii vyzerá tak, že všetci predložia majetkové priznania s týmito všetkými cirkusmi, čo tu sme počuli, výboru, kde je sekretárka, kde je teda odborná tajomníčka toho výboru a kde sú poslanci, kde títo ľudia, absolútne presahuje akúkoľvek možnosť, aby ich nejako prekontrolovali, či sú platné alebo údaje, či sú správne alebo nesprávne. To sa absolútne nedá. To ani nejde. Tu je Národná rada, to je čestný inštitút, ktorý tu robíme, a samozrejme, ak ho teda budeme sankcionovať, nech sa páči, aj to sa dá. Len v každom prípade tá iracionalita je tu cítiť. Lebo keď má niekto zásadné pochybnosti voči ktorémukoľvek poslancovi, tak jednoducho má k dispozícii zákon o preukázaní pôvodu majetku. Ale v danom prípade ide o zákon, ktorý už môže byť výsledkom konania aj skonštatovanie trestného činu. Čiže má k dispozícii absolútne všetky nástroje, ktoré v tomto štáte sú. To znamená, všetky finančné správy, daňové správy, neviem, čokoľvek majú k dispozícii, môžu predvolávať, môžu vypočúvať a podobne. Môžu volať svedkov a majú celý mechanizmus k tomu, ktorú potrebujete, procesný, procedurálny. Tento výbor nemá absolútne žiadne procedurálne práva, jediné, čo sme sa pokúsili, tam dali teraz, že konečne sa koná podľa správneho konania. Aj to sui generis, pretože nie úplne správne konanie sa kopírovať z činnosti tohto výboru nedá. To znamená, možnosť predvolať svedka, platiť náhrady svedkovi za to, že nie je v práci a tak ďalej a tak ďalej. Mechanizmus toho, kto do toho môže vstupovať, kto je účastníkom takéhoto konania a podobne. To sú všetky momenty sui generis a vyžadujú osobitný prístup a špeciálne uvažovanie.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem viacej. Toto sú zásadné veci, o ktorých tu chceme, my sme pripravení diskutovať, ale tu očakávame od tých, ktorí tento stav spôsobili, ktorí vytvorili takýto mechanizmus, kde akékoľvek nevedomé opomenutie, teda nevedomú nedbanlivosť dneska že strestáme nesmierne veľkým trestami. Teraz som počul od kolegu, že bol niektorý z funkcionárov miestnej štátnej, teda miestnej samosprávy trestaný za korupciu, trest bol 5-tisíc euro. Trest bol 5-tisíc euro, čiže všetci títo poslanci, ktorí platili šesť platov, vyrátajme si, koľko je to peňazí? Koľko je u ministra, ktorý má dve šestiny z domu niekde po rodičoch zdedených, kde sa nemusí pamätať, že v dedičskom konaní mu dve pripadli, keď sa ho ani nezúčastnil a tak ďalej a tak ďalej, zabudol sa vzdať možno podielu. A mu dáme zaplatiť 12-tisíc euro, štyri platy.
To, kto spôsobil tento stav, že to takto je? Tí istí ľudia, ktorí zase dávajú tieto nezmyselné návrhy, ktorí majú celý rad zásadných problémov len čiste pri právnej charakteristike toho inštitútu.
To, že teda, že právny štát má nejaké mechanizmy, dáva všetkým účastníkom procesu, ústava dáva právo rovnakého zaobchádzania, právo rovnakej obrany. A že musíme hľadať efektívne právne normy naozaj v súlade s dosiahnutými poznatkami, ktoré právna veda k dispozícii má. A základným predpokladom je, že ak do toho chce niekto hovoriť, všímajte si, ako štát zásadným spôsobom vníma dôležitosť nakladania s právom a hlavne s možnosťou ukladať sankcie. Ako vyzerajú ľudia, ktorí pôsobia v tomto prostredí, ktorí majú právo konať v oblasti trestných činov, prečinov. Sudca, advokát, prokurátor. Každý jeden z nich, päťročný, skončiť právnickú fakultu celú, vzápätí päťročné čakateľské obdobie. Po skončení päťročného čakateľského obdobia odborná skúška a až potom sa môže stať človekom, ktorý môže takýmto spôsobom zásadne nakladať s osudmi.
Jak to vyzerá u nás? Je úplne typické, že do rozpravy sa prihlásili dvaja nezaradení poslanci, ktorí obidvaja majú zaradené nové subjekty. Takže asi sa dá rozumieť, že zmyslom opäť tohto konania preukázať sa pred verejnosťou, neniesť absolútne žiadnu zodpovednosť a zahlcovať priestor. Lebo zásadný problém je, my potrebujeme dobrú úpravu v tomto smere. Naozaj zásadným spôsobom posúdiť komplex celej právnej úpravy, ktorý tu máme. Teda naozaj zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Tento zákon, keď ho chceme ako viac-menej čestný, samozrejme, v ďalšom prípade poďme pracovať, a zásadne o tom nerozprávame, o etickom kódexe. Veď inak to je jediný deficit, ktorý tu máme a ktorý ani my neodstraňujeme a ktorý je inak záväzkom rokovania s GRECO-m. To znamená, že prijmeme etický kódex. Ako vyzerala diskusia pri pokuse o zjednotenia sa, pretože sme pred tým vcelku výrazne ctili zásadu, že jednoducho, keď ide o úpravu našich pomerov v parlamente, že jednoducho musíme si sadnúť, musíme vyzliecť politické tričká, lebo robíme to aj pre budúci parlament, ktorý tu bude. A musíme sa, nájsť riešenie, ktoré má nejakú vysokú mieru legitimity a jednoducho ukončuje potom diskusie, ktoré za normálnych, za tých okolností, ktoré tu sú teraz, s tými neustálymi problémami v tomto smere, ktoré sa sem zaťahujú rozrušujú debatu a dramaticky odtláčajú, odtláčajú našu pozornosť od skutočných a vážnych problémov, ktoré v tejto krajine máme.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Želám všetkým pekný deň.

Ďakujem pekne. Záverečné slovo spravodajcu, termín hlasovania poprosím uviesť. Dnes o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a podľa informácií, ktoré mám, pozmeňovací návrh, ktorý podal pán poslanec Poliačik nie je v súlade s § 29 rokovacieho poriadku. To znamená, nebol predtým zverejnený, ako v minulosti sme aj my akceptovali pri návrhu pána poslanca Muňka, keď pán Dostál argumentoval, že nie je zverejnený. To znamená, ak sa toto potvrdí, tak vám len oznamujem, že nebudeme sa týmto návrhom zaoberať. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 27 a 28 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Pri prerokúvaní budeme postupovať tak, že najskôr vystúpia navrhovatelia obidvoch návrhov zákonov a po nich vystúpi spoločný spravodajca z gestorského výboru. Najprv pristúpime k druhému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1164, informácia výborov má tlač 1164a. Dávam slovo poslancovi Gáborovi Grendelovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči, pán poslanec.

[Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 1164.]

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, to, že mám tu dnes možnosť vystúpiť v druhom čítaní k tomuto návrhu, považujem za menší zázrak. V tomto volebnom období sa to opozícii stáva, ak sa nemýlim, druhýkrát. Raz to bol prípad návrhu zákona pána Budaja, ktorý verejnosť pozná pod slovom biomasaker, a toto je len druhý prípad za tri roky, kedy má opozícia možnosť obhajovať svoju novelu zákona v druhom čítaní. Chcem sa za to v prvom rade poďakovať poslancom vládnej koalície, ktorí za tento zákon v prvom čítaní hlasovali. Aj teraz tu sedia niektorí z nich. Treba objektívne povedať, že bez ich podpory by sa to nemohlo podariť, pretože parlamentná matematika samozrejme nepustí. Takže ďakujem ešte raz.
V druhom rade sa chcem poďakovať Legislatívnej rade vlády, ktorá sa rozhodla zaujať stanovisko k tomuto návrhu zákona, a po približne polhodinovej diskusii, kde zaznievali naozaj odborné argumenty členov Legislatívnej rady vlády, Legislatívna rada vlády zobrala náš návrh zákona na vedomie. Tak ako spomínal pán predsedajúci, ide v podstate o veľmi podobné návrhy z dielne OĽANO a z dielne SME RODINA, takže sme s pánom Kollárom boli obidvaja pozvaní na Legislatívnu radu vlády, kde sme mali možnosť osobne obhajovať túto novelu a po našich vystúpeniach, a po diskusii s členmi Legislatívnej rady vlády táto rada zobrala bez pripomienok na vedomie obidve tieto novely.
A v treťom rade sa chcem poďakovať vláde Slovenskej republiky, ktorá nás tak isto s pánom Kollárom pozvala na svoje januárové rokovanie, kde sme tak isto mali obidvaja možnosť osobne vysvetliť a obhájiť naše novely. A hoci úradníci na Úrade vlády pôvodne pripravili uznesenie s textom vláda nesúhlasí, po našich vystúpeniach vstúpil do diskusie pán predseda vlády Pellegrini, ktorý povedal, že navrhuje zmeniť pripravované uznesenie a zmäkčiť ho na "vláda berie na vedomie". Tu je uznesenie z 9. januára 2019, "vláda berie na vedomie návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o advokácii" a tak ďalej. Takže tak ako Legislatívna rada vlády, tak aj vláda Slovenskej republiky zobrala tento návrh na vedomie. Mohli nesúhlasiť, mohli to utopiť, ale neurobili to. Takže aj z tohto miesta sa chcem poďakovať pánovi predsedovi vlády, že vstúpil do debaty, navrhol zmeniť uznesenie vlády a ministri jednohlasne súhlasili s tým, aby vláda zobrala tieto dve novely zákona na vedomie.
Takže, dámy a páni, nikto nie je proti vráteniu koncipientskej praxe na tri roky. Samozrejme, to nie úplne presne znamená, že všetci sú za. To už tak chodí. Ale nikto nie je proti a viacerí koaliční poslanci v prvom čítaní boli takisto za. Ešte raz, bez nich by som tu dnes nestál a po mne pán Kollár tak isto.
Považujem to za historickú šancu, pretože od roku 2012, kedy bola predĺžená koncipientska prax na päť rokov, sa rôzni poslanci viackrát pokúsili vrátiť tú koncipientsku prax na tri roky, ale nikdy neprešiel návrh do druhého čítania a nikdy sa nestalo, že by sa k nemu vyjadrovala Legislatívna rada vlády alebo vláda Slovenskej republiky. Takže je to naozaj historická šanca, aby sme vrátili koncipientsku prax na tri roky, tak ako to bolo pred rokom 2012.
Nebudem tu naťahovať čas tým, aby som zdôvodnil, prečo s týmto návrhom prichádzame. Veľmi podrobne sme tento návrh odôvodnili už v prvom čítaní. Zhrniem už iba dva kľúčové argumenty. Ten prvý je, že dĺžka koncipientskej praxe nijako nesúvisí s kvalitou absolventov právnických fakúlt. Ak by platilo, že čím dlhšia koncipientska prax, tým lepší advokát, tak vo všetkých členských štátoch Európskej únie by mali päťročnú koncipientsku prax alebo aj šesť-, sedem-, osemročnú. Ale realita je taká, že iba v štyroch štátoch Európskej únie máme päťročnú koncipientsku prax. Okrem Slovenska je to Lotyšsko, Litva a Rakúsko. Vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ je koncipientska prax kratšia ako päť rokov.
A teraz ten druhý argument, ktorý považujem za ešte podstatnejší. To, kto sa stane advokátom, nerozhoduje dĺžka koncipientskej praxe, ale to, či prejdú advokátskymi skúškami, ktoré musia absolvovať na Slovenskej advokátskej komore. Takže ak je šikovný absolvent, dobrý koncipient, tak advokátske skúšky zvládne. Ale ak je lajdák, tak je jedno, či tam bude 5 rokov variť kávu, alebo 6, 7, 8, tak tie skúšky jednoducho nespraví. A kvalitu týchto skúšok určuje Slovenská advokátska komora.
Dámy a páni, je to vážna téma, naozaj tisícky študentov očakávajú, ako Národná rada rozhodne o tejto novele, ale predsa len by som tú debatu odľahčil na záver. Urobme niečo pre týchto študentov. Možno ich služby raz budeme všetci potrebovať.
A teraz pozmeňujúci návrh (reakcie z pléna). Aha, pardon, zatiaľ nie som v rozprave.