40. schôdza

Pán Klus, ono sa v podstate ani nedalo od vás nič iné čakať. Na jednej strane ste celý čas obhajovali Európsku úniu a Brusel nie je zlý, Brusel má práva. Obhajovali ste tiež Sorosa s tým odkazom na údajnú akademickú slobodu a jej porušovanie v Maďarsku. Obhajovali ste mimovládky. Jednoducho bolo tam všetko.
Ja som z vašej reči mal taký dojem, že vám bytostne prekáža, že Richard Sulík hlasoval tak, ako hlasoval. A vy by ste boli osobne možno šťastnejší, keby ste mohli byť na tom mieste vy a hlasovali by ste za v Európskom parlamente. A podporili by ste tak snahu Bruselu o to, aby Maďarsku odnímala hlasovacieho práva a zároveň možnosť čerpať peniaze z európskeho rozpočtu. Samozrejme nikoho by to u vás neprekvapilo.
Nerobme si nejaké ilúzie, že v Poľsku alebo Maďarsku je všetko dokonalé. Samozrejme, že tam nie je všetko v poriadku. Ale oproti Slovensku sú naozaj v mnohých veciach ďaleko, ďaleko popredu.
A ešte raz, keby tá snaha Európskej únie bola úprimná, tak by to bolo dnes cielené aj voči Slovenskej republike. Ale ja si to vysvetľujem tak na základe toho, čo aj prebehlo, že nejde ani o nejakú ústavnú krízu v Poľsku a nejde ani o nejakú korupciu v Maďarsku. Ale ide o to, že štátnici v týchto štátoch si dovolili povedať nie, dovolili si povedať dosť, dovolili si povedať odtiaľto-potiaľto, ale tu už je náš suverénny štát, kde nám nebudete zasahovať a o týchto témach vy jednoducho rozhodovať nebudete. A rozhodli sa nerešpektovať nariadenia a rozhodnutia Európskej komisie, ktoré poškodzovali tieto krajiny. A toto je presne ten dôvod, ktorý, kvôli ktorým sa Európska únia rozhodla, že ich takto prevychová, že ich takto donúti a že takouto silovou metódou sa bude snažiť dosiahnuť svoje ciele. Ale toto my jednoducho podporovať nemôžme.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Klus, ako vôbec môžte porovnávať súčasné Poľsko ako člena EÚ s Ukrajinou, ktorá je rozvrátená po násilnom štátnom prevrate, po puči, ktorý podporovali Spojené štáty, európski politici a mnohí politici aj zo Slovenska?! Dokonca boli priamo aj na násilnom Majdane, kde útočníci podpaľovali policajtov, bili ich reťazami, strieľali do policajtov a tí sa len bránili štítmi. Ako to môžte porovnávať?
A okrem toho Európska únia nič nesplnila z toho, čo sľubovala Ukrajine. Bolo to klamstvo, že ju chcú dostať do EÚ. Jednoducho bolo všetko faloš a lož.
A čo sa týka Maďarska. Priamo na vlastné oči som bol v Maďarsku, keď bola aféra s Gyurcsánom. Keď bola odhalená jeho reč o maďarskom národe, keď ľavica nemala maďarský národ za nič, len za otrokov, za plebs, za tupé stádo, s ktorým mohli manipulovať, ako chceli. V tomto zmysle bola tá slávna Gyurcsánova reč. A potom prví vyšli do ulíc radikáli z Fradi, z futbalového klubu Ferencváros a na to k tomu sa pridali desaťtisíce, keď nie státisíce Maďarov, pretože pochopili, za čo ich tá štandardná politická strana vládla, mala.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Farkašovský.

Ďakujem. Zahraničná politika nie je platformou na rigorózne riešenia. Je to platforma, na ktorej by sa mal uplatňovať a viesť dialóg. A my sa práve týmto uznesením o to snažíme.
Kritika Maďarska v Európskom parlamente bola, to sme videli všetci, značne emotívna a emócie nikdy nie sú, neboli a nebudú dobrým radcom. Viktor Orbán, ja som si niekoľkokrát pozrel jeho vystúpenie v Európskom parlamente, rétoricky excelentným spôsobom vystúpil pred poslancami a bránil záujmy Maďarska. My sme členovia Európskej únie a zároveň sme členovia zoskupenia V4, čo nie je samoúčelné a z čoho, zo spolupráce, z ktorej vyplýva, samozrejme, aj viac našej vážnosti a kredibility ako malej členskej krajiny Európskej únie.
Pochopiteľne, každý štát má svoje vlastné problémy, netreba nad nimi privierať oči. Dokonca treba na to aj verejne poukázať, ale sú na to kultivované spôsoby a metódy, nie rigorózna forma.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Klus, no ja by som neupodozrieval predkladateľov, že nevedia, čo činia a neuvedomujú si tie problémy, ktoré sú vo vnútornom vývoji v Maďarsku a Poľsku. Tie problémy, ktoré súvisia s podrývaním liberálnej demokracie alebo s korupčnými systémami, ktoré tam vládne garnitúry, ktoré sú pri moci, teraz vytvorili. Naopak, ja si myslím, že je to vedomé, je to vedomé prihlásenie sa k tej politike, ktorú napríklad Viktor Orbán robí. Však jeden z predkladateľov, ktorý tu teraz, myslím, nie je prítomný, pán Andrej Danko, predseda Národnej rady a predseda Slovenskej národnej strany, ktorý je spolupredkladateľom tohto uznesenia, otvorene hovorí, že Viktor Orbán je jeho vzor, že keď bude mať moc takú ako Viktor Orbán, tak nám ukáže. A že demokracia je síce dobrá, ale aj tak na konci niekto musí povedať, kto má poslúchať a kto má robiť. Akože aká demokracia? Donekonečna každý bude kotkodákať? A kto bude pracovať a kto bude potom riadiť a rozhodovať? V každej spoločnosti je nejaký hlas rozhodujúci, tým lídrom je Viktor Orbán. To sú veľmi nedávne, myslím, že v nedeľu v TA3 to hovoril pán Andrej Danko.
Čiže ja vnímam celé toto uznesenie ako prihlásenie sa SNS k orbánovskej, orbánovskej politike, k tomu, čo prináša. A teda mám pocit, že pre SNS je prirodzená obrana Viktora Orbána. A súhlasím s tou formou, že teda zahraničná politika nie je priestor pre rigorózne formy. Možno nejaké rigorózne práce by sa tam dali spísať.

S reakciou pán poslanec Klus. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky.
Začal by som teda otázkou pána poslanca Mazureka, či mi teda prekáža, že pán predseda Sulík hlasoval ako hlasoval. Ono by to chcelo asi počúvať viacej s porozumením, lebo ja som hneď na začiatku povedal, že sa náš poslanecký klub s týmto hlasovaním stotožňuje a zároveň som uviedol aj dôvody, prečo sa s tým stotožňuje, keď som spomenul, že v Maďarsku viaceré veci, ktoré boli Maďarsku vyčítané, sa už riešia. A prípadne im boli vyčítané veci, ktoré sú nad rámec toho, čo sa skutočne v Maďarsku deje. A zároveň som spomínal aj to, že viaceré z týchto problémov, ktoré sa vyčítali Maďarsku, by sme našli aj v iných krajinách. To bol dôvod, prečo sa zdržal. A keby som bol ja na jeho mieste, zdržal by som sa tiež. Takže jednoduchá odpoveď.
Ukrajina. Ako môžem porovnávať Maďarsko s Ukrajinou, pardon, Poľsko s Ukrajinou. Na to je veľmi jednoduchá odpoveď. Keď sa pozrieme do Poľska a Ukrajiny v rokoch 1990 a keď chceme do roku 2014, tak vidíme zásadne rozdielny aj hospodársky vývoj, aj vývoj životnej úrovne. Tieto dve krajiny totižto na začiatku v roku 1990 boli v podstate na rovnakej úrovni a vidíme, kde dnes je Poľsko a kde je dnes Ukrajina, alebo kde bola, napríklad až do roku 2014, kým tam nezačal ozbrojený konflikt a kedy si iná krajina násilne odtrhla časť ich územia a neposiela dovolenkovať svojich vojakov na ich územie. Takže preto som použil tento príklad. A tých 24 rokov, keď chceme, je dostatočne smerodajných, keď porovnávame, aký zásadný rozdiel je v orientácii na Východ a na Západ.
A ďakujem kolegovi Ondrejovi Dostálovi za ten citát. Ja som si ho odpustil, lebo som predpokladal, že vo svojom príhovore ho spomenie on sám. Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalší v rozprave, pán poslanec Mizík, nech sa páči.