40. schôdza

Ďakujem. Prosím o opravu hlasovania č. 88, chcela som byť proti.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ktorí tu ostanete, aj tí, ktorí už ste na odchode, a verím, že odídete čo najskôr, aby sme sa navzájom nerušili, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona predkladám spolu s kolegami z poslaneckého klubu SaS Renátou Kaščákovou a Petrom Osuským a je to návrh, ktorý vyplýva aj z agendy strany Sloboda a Solidarita, keby tu bol pán poslanec Hrnko, tak doplním, že sa s ním stotožňuje aj Občianska konzervatívna strana, ale keďže tu pán poslanec Hrnko nie je, tak si to, tak si to odpustím a nechám si to na neskôr.
Navrhujeme týmto návrhom odstrániť zákaz vstupu do zariadení spoločného stravovania pre psov a navrhujeme, aby toto rozhodnutie o tom, či budú, alebo nebudú môcť psy vstupovať do prevádzok, bolo ponechané na prevádzkovateľoch takýchto zariadení.
A bližšie k obsahu návrhu zákona by som sa rád vyjadril v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý (ruch v sále a obrátenie sa rečníka k predsedníckemu pultu), ale ešte som neskončil úvodné slovo, len sa teda hlásim do rozpravy, ktorá snáď bude prebiehať v pokojnejších pomeroch, a len by som teda rád doplnil tie formálne veci.
Sme presvedčení, že návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, zároveň tento návrh zákona neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Tým by som skončil svoj úvodný vstup.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, bola som určená za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Z jeho znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní, a aby ho, a navrhujem, aby ho prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia (ruch v sále a obrátenie sa rečníka k predsedníckemu pultu), špeciálne kolegovia zotrvávajúci v priateľskom rozhovore s pánom predsedom, ktorý zároveň aj je predsedajúcim, a dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý predkladám spolu s pani poslankyňou Renátou Kaščákovou a s Petrom Osuským. A dovoľte, aby som začal takou, takým osobným zážitkom, ktorý bol jedným z dôvodov, pre ktorý s týmto návrhom prichádzame.
Niekedy pred Vianocami som začal sa stretávať s rôznymi ľuďmi na tému voľby nových ústavných sudcov. A tie stretnutia obvykle som absolvoval v rôznych reštauračných a kaviarenských zariadeniach a v jednom, ktoré radšej nebudem menovať, sa mi stalo, že na to stretnutie jeden z tých účastníkov stretnutia prišiel s deťmi a so psom. A spýtal sa, spýtal sa personálu, že či môže ísť so psom, a dostal odpoveď, že áno, samozrejme, a psík dostal, dostal napiť vodu v miske a bolo to také normálne, také, že tak si predstavujem, že sa má personál správať k hosťom. To bolo niekedy pred Vianocami. A ten pes, priznám sa, že aj, aj trochu blbol, ale nebolo tam veľa hostí, tak, tak nikomu to nijako, nijako neprekážalo. Tie deti boli s tým, boli s tým úplne v poriadku aj my ostatní, prebrali sme, čo sme mali prebrať, a všetci boli spokojní.
No a niekedy, teraz neviem, či medzi sviatkami, alebo až, až po Novom roku, ale myslím, že to bolo, myslím, že to bolo pred koncom roku, boli vyhlásené výsledky ankety byrokratický nezmysel roka. Takúto anketu každoročne organizuje Združenie mladých podnikateľov Slovenska v spolupráci s ďalšími podnikateľskými inštitúciami a snažia sa nájsť opatrenie, ustanovenie zákona alebo, alebo iné pravidlo, reguláciu, ktorá má absurdný charakter, lebo je to nejaká byrokratická prekážka normálneho fungovania, zväčša, zväčša teda pre podnikateľov, ale niekedy aj pre, pre zamestnancov, a tento rok, čuduj sa svete, vyhralo ako opatrenie - zákaz vstupu do kaviarní so psom. To je tiež vec, o ktorej mnohí ľudia asi ani netušia, lebo, alebo netušili dovtedy, dokedy boli vyhlásené výsledky tejto ankety, lebo asi sa vám všetkým stáva, že, že v kaviarni alebo v reštaurácii vidíte človeka so psom. V skutočnosti prevádzkovateľ zariadenia, ktoré toto umožňuje, riskuje, že za to dostane od hygieny pokutu vo výške od 150 eur do 20-tisíc eur.
Tak sme sa pozreli do toho, ako je to, ako je to upravené v zákone. Je to upravené v zákone, ktorý navrhujeme teraz novelizovať, a je to tam upravené už teda prinajmenšom, ako som sa pozeral aj do predchádzajúcich zákonov, od nejakého roku 2002 a v zákone je, že je zakázané vodiť a vpúšťať zvieratá, všeobecne zvieratá, do, do zariadení spoločného stravovania, takto je to tam zadefinované. Jediná výnimka je tam, výnimku majú osoby so zdravotným postihnutím, ktoré môžu vstupovať do tých častí zariadení spoločného stravovania, ktoré sú určené na konzumáciu, čiže nie do kuchyne alebo skladových priestorov, iba do zariadení, teda do častí, ktoré sú určené na konzumáciu, v prípade, že ich sprevádza špeciálne vycvičený pes. Čiže už dnes je legálne, že niektoré psy môžu, iné psy nemôžu,
a preto sme prišli s návrhom, aby sa nezrušil ten zákaz absolútne, ale aby sa rozhodnutie o tom, či môže zákazník so psom prísť do podniku, alebo nemôže, ponechalo na slobodnom rozhodnutí prevádzkovateľa zariadenia spoločného stravovania.
Keď sme s tým návrhom vyšli, tak, tak ozvalo sa okrem množstva podporných názorov aj množstvo kritických názorov, ktoré namietali, že, že nechcú chodiť ľudia do, do zariadení, kde bude, kde budú pobehovať psy, že im to vadí, že im to prekáža, že je to nehygienické.
No, že je to nehygienické, ak by zásadným spôsobom ohrozovala hygienu podávaných jedál samotná prítomnosť psov, no tak by tam nemohla byť ani tá výnimka pre špeciálne vycvičené psy sprevádzajúce osoby so zdravotným postihnutím, lebo teda špeciálny výcvik nie je záruka vyššej hygieny, špeciálny výcvik hovorí niečo o chovaní toho psa a jeho schopnostiach, ale nehovorí, nehovorí nič o tom, že prešiel zvláštnymi hygienickými skúškami, a keď je to teda prípustné vo vzťahu k tejto kategórii psov, tak nemožno tvrdiť, že, že absolútne, absolútne psov, teda prítomnosť psov v reštaurácii alebo v kaviarni je problém.
Ako som spomenul, nenavrhujeme zaviesť právo zákazníka vojsť do, do zariadenia spoločného stravovania so psom, navrhujeme, aby to zariadenie, jeho prevádzkovateľ alebo majiteľ mohli rozhodnúť o tom, či prevádzka bude umožňovať vstup, alebo nebude umožňovať vstup. A zároveň im ale dávame povinnosť, ak zariadenie rozhodne, že budú môcť si tam zákazníci vodiť psov, tak v takom, tak v takom prípade bude povinná buď pri vstupe, alebo niekde vnútri viditeľne označiť, že ide o zariadenie, do ktorého môžu vstupovať, vstupovať zákazníci aj so psami, a potom tak ako prevádzkovatelia sa budú môcť slobodne rozhodnúť, či chcú, alebo nechcú mať prevádzku, do ktorej vstupujú psy, tak sa aj zákazníci budú môcť slobodne rozhodnúť, či pôjdu, alebo nepôjdu do prevádzky, v ktorej sa im môže stať, že sa stretnú, stretnú so psom. To sa, to sa nám ako predkladateľom zdá úplne korektné, že, že tak má mať na výber prevádzkovateľ zariadenia, ak jemu chceme umožniť, aby, aby si vybral, aký typ prevádzky chce mať, tak aj zákazník má mať tú informáciu a má mať možnosť sa potom rozhodnúť, keď niekomu vadia psy, a už len možnosť, že stretne psa v kaviarni, ho odradzuje, no tak, tak má mať možnosť a má možnosť ísť do, ísť do inej kaviarne.
Prítomnosť psov alebo, alebo možnosť vodenia si psov do, do zariadení, zariadení spoločného stravovania je a existuje aj v iných krajinách a to je opäť argument, že nie je nejaký absolútny problém s vodením psov do kaviarní, lebo keby, keby bol, keby prítomnosť psa v reštaurácii znamenalo ohrozenie zdravia, tak som si istý, že už dávno by sme tu mali nejakú smernicu Európskej únie, ktorá by to regulovala a ktorá by členským krajinám stanovovala, ako majú postupovať pri vpúšťaní psov do kaviarní, lebo teda toto je vec, ktorá ak by tam bolo, bolo preukázateľné riziko, som hlboko presvedčený, že Európska únia by nejakým spôsobom sa k tomu vyjadrila.
Poslednú vec, ktorú poviem, že, že tiež v reakcii na výsledky ankety Byrokratický nezmysel roka začal v tejto veci konať aj Úrad verejného zdravotníctva, začal sa tiež zaoberať možnosťou novelizácie predmetného zákona práve v tejto veci, neviem, ako dlho potrvá, potrvá ten proces na Úrade verejného zdravotníctva, len teda ak by bola vôľa upraviť, upraviť zákon tým spôsobom, ako navrhujeme my, samozrejme, že to možno, tak ten konkrétny výstup môže byť ešte aj, aj iný, ale teda ak je, ak by bol súhlas aj napríklad zo strany koaličných poslancov alebo, alebo odbornej verejnosti reprezentovanej Úradom verejného zdravotníctva, tak by bolo škoda neschváliť ten náš návrh, lebo potom nasledujúcich 6 mesiacov sa nebude môcť o podobnom návrhu zákon hlasovať.
Toľko z mojej strany a chcem vás požiadať o podporu návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja iba v krátkej reakcii na to, ako uviedol a ako sa vyjadril v návrhu zákona jeho predkladateľ, poviem, že áno, sám mám osobnú skúsenosť aj zo Slovenska, aj zo zahraničia, že v podstate treba povedať, že ani na Slovensku sa už nie vo všetkých zariadeniach tento zákaz realizuje a uplatňuje. Bol som aj vlastne teraz cez prázdniny na lyžovačke a v zariadení, kde sme boli ubytovaní, bol, bolo viacero psov, ktoré tam mali prístup, tam boli so svojimi majiteľmi. V zahraničí, samozrejme, je to tzv. pet friendly hotel, hotely alebo, alebo reštauračné zariadenia už dlhodobo fungujú, čiže mám pocit, že skutočne aj na Slovensku by sme mohli pohnúť týmto smerom, aj keď zase na druhej strane chápem, že môžu byť ako to predkladateľ spomínal, aj, aj opačné názory.
Čo mi ale, hoci troška predbehnem, len chcem na to upozorniť v rámci prvého čítania, možno by som nemal hovoriť, ale keď som si prečítal ten návrh, tak čo mi tam chýbalo, je vlastne isté spresnenie toho, ako sa to zviera, teda ten pes môže dostať, za akých konkrétnych podmienok, pretože tam predkladatelia hovoria iba o vstupe so psom, ale ja by som teda - a to je tiež moja skúsenosť - sa prikláňam k tomu, aby sa to precizovalo, asi by tam mala byť vôdzka alebo niečo, aby ten pes predsa len nemohol úplne voľne pobehovať, pretože to by mohlo spôsobiť isté problémy, psy sa chovajú rôzne za rôznych situácii a ten majiteľ by ho mal kontrolovať, čiže mám pocit, že to znenie, ako sa navrhuje, je pomerne voľné a asi by som odporúčal rozmýšľať, ak teda návrh prejde do druhého čítania, spresniť ten pohyb toho psa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja som sa veľmi rada pridala k predloženiu tohoto návrhu k mojim cteným kolegom, pánovi Dostálovi a Petrovi Osuskému z OKS, pretože sú, si veľmi ako dobre všímajú rôzne takéto byrokratické nezmysly roka, a ak je toto naozaj byrokratický nezmysel roka, tak ho poďme zrušiť. Sama som psíčkarka, takže aj to je ďalší dôvod, prečo som sa pridala k tomuto návrhu, a viem sa vcítiť teda do myslenia majiteľov psov, ale nebola som zase psíčkarkou vždy, nie som ňou tak dlho, takže zase viem sa vcítiť aj do myslenia tých, ktorým sa prítomnosť psov v reštaurácii alebo v kaviarni nemusí páčiť, a, samozrejme, aj jeden, aj druhý pocit je, je oprávnený, ale čo mi na tom zákaze vstupu psov do stravovacích zariadení najviac vadí, je to, že, že sa vlastne ruší tá možnosť toho slobodného rozhodnutia jednak majiteľa reštaurácie alebo zariadenia, ktorý si dokonca môže svoje podnikanie aj rád založiť na tom, že je pets friendly, je ix príkladov v zahraničí, aj možno u nás, ako sme počuli, ale aj slobodného rozhodnutia majiteľa psa, jednak či vojde so svojím psom do takéhoto zariadenia, a potom aj slobodného rozhodnutia bežných ľudí, ktorí sa môžu rozhodnúť, či teda pôjdu do zariadenia, kde majú prístup aj psy, alebo nie. Takže pre mňa toto bol taký hlavný motív a verím, že je to, z môjho pohľadu je to veľmi rozumný návrh, a verím, že nájde širokú podporu aj v tomto pléne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja to vidím tak trošku z mojej, z tej druhej strany. Keď si spomeniem, že nám asi pred dvoma rokmi v Devínskej Novej Vsi ornitológa zabil pes, ktorý sa vrátil zo zimného sčítavania vtáctva, a nemal šancu, sa pýtam, či všetci naši majitelia psov majú ich tak perfektne vycvičených, že keď tam príde, garantuje, že keď tam uvidí, alebo jako jak povedal pán Kresák, nejaký stresový moment tam príde, ja neviem čo, začne hučať nejaká mraznička alebo niečo také, že ako bude reagovať, a keď tam prídete s nejakým vlkodlakom alebo s nejakým bernardínom, tak.., alebo takto, tak viem si teda predstaviť živo, že akým spôsobom si tam možno v nejakej dedinskej krčme niekto príde a povie, že tak tu mám dobermana, ty máš nejakého iba vlčiaka, poďme si to rozdať aj v reštaurácii, pretože nie všetci žijeme iba v mestách, sme aj po obciach.
Samozrejme, je to na uvážení daného majiteľa, či umožní, alebo neumožní, áno, beriem, v poriadku, ale pozor, vy hovoríte iba všetko v oslavných ódach, beriem aj tú druhú stránku, lebo hovorím, ja mám, problém, keď idem po našej ulici - a som z Prešova teda - a vidím, koľko tam pobehuje psov bezpríčetných, a nemá sa kto o nich postarať. A keby som ešte išiel sa najesť do reštaurácie, že by tam mi ešte pobehoval pes, no tak ďakujem pekne. Viete, kolegovia, nehnevajte sa, ale aj túto stránku treba brať, ale beriem vyslovene na vedomie, že áno, sme aj takí, aj takí, ale musím na to upozorniť, tú druhú stránku a aj ich sa nejakým spôsobom zastať, lebo už som videl aj, ako sa psy dokúsali, keď sa majitelia nevedeli dohodnúť, a bola to dosť zaujímavá situácia a decká behali a nevedeli, čo majú robiť, pretože mohlo, mohli ich napadnúť.
Takže vážení, neviem, či sme až takí uvedomelí, že každý majiteľ psa, bude, neviem, či by nebolo treba na plemená to nejako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie. Na pani poslankyňu Kaščákovú nebudem reagovať, keďže sme u úplnej zhode, tam, tam nie je dôvod.
Pán poslanec Kresák, no, je zákon o podmienkach držania psov, kde je vymedzené napríklad to, že obce majú určiť, určiť miesta, kde je voľný pohyb psa zakázaný, voľným pohybom sa myslí pohyb bez vôdzky, čiže je to možné ošetriť aj tak, ale ja sa nijako nebránim tomu, aby, aby bolo do návrhu v druhom čítaní, aj keď teda nie som tak optimistický ako kolega Klus pri predkladaní svojich návrhov, ale teda v prípadnom druhom čítaní je doplnené, že, že ten pes, pes má byť na vôdzke. To nemám s tým najmenší problém, a teda nemyslím si, že by, že by sme chceli zaviesť právo psov voľne pobehovať po reštauráciách, my chceme zaviesť možnosť, aby si kaviarne a reštaurácie rozhodli, či umožnia vstup zákazníkom, ktorých sprevádzajú psy. O tom to je.
No a, pán poslanec Fecko, spomínali ste prípad, keď pes zabil ornitológa. No a chcem sa spýtať, bolo to v kaviarni alebo v reštaurácii? Viete, lebo áno, sú, sú, sú psy, ktoré, ktorí sú nebezpeční, ale teda nebezpeční sú hlavne ich majitelia, ktorí nevedia sa, nevedia, ako sa majú správať ku svojmu psovi a ako, ako toho majú zabezpečiť pre to, aby nebol nebezpečný pre, pre ich okolie. Čiže to treba riešiť nielen vo vzťahu ku kaviarňam, ale vo vzťahu ku všetkým, ku všetkým, psom, ktoré sa pohybujú po verejnom priestore, a ubezpečujem vás, že to je, nie je to myslené tak, že tí psi, čo behajú po prešovských uliciach, budú mať vstup do kaviarne, iba v sprievode so zákazníkom.

Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážená snemovňa, na úvod by som predoslal, že som psa v živote nemal a nie som teda v konflikte záujmov. Žijem v meste, kde moji spoluobčania psov majú, vodia ich buď na vôdzkach, alebo bez vôdzok, s náhubkom alebo bez náhubku, to, čo psy na uliciach zanechávajú v polotuhom alebo tuhšom stave, buď odstraňujú, alebo neodstraňujú.
Hneď na úvod by som zareagoval na príspevok kolegu Fecka. Samozrejme, je iná prevencia toho, aby pes voľne sa pohybujúci nehrýzol ornitológa s takým tragickým koncom, je, bez ďalšieho strieľať akéhokoľvek psa, ktorý nie je na vôdzke okrem priestoru na to vymedzeného. Neviem, či je to riešenie, ale potom by do toho portfólia bolo treba v Tatrách zaria..., zaradiť aj odstrel medveďov kýmkoľvek a kedykoľvek, ak sa voľne pohybujú bez vôdzky, lebo i medvede občas potrhajú ľudí. A, samozrejme, nehovorím o diviakoch a čomkoľvek ďalšom.
V zásade teda toto, čo hovorí kolega Fecko, znamená, strieľajte po všetkom, čo je živé a väčšie ako blcha, lebo nás to môže ohroziť. Nemyslím si teda, že toto je argument proti psíčkom v kaviarni. Nemyslím si, že by v západnej Európe, kde toto je veľmi bežne štandardom, existovali davy pohryzených, totálne dotrhaných a zjedených zákazníkov reštaurácií a kaviarní.
Pokiaľ ide o to, o čom veľmi správne hovoril Ondrej Dostál v súvislosti s hygienikom a s jeho videním vecí. Nepochybne slepecký pes je vychovaný, vzorný, aj keď je stále ešte pes, a vieme, že aj človeku môže občas rupnúť v bedni a psovi zrejme tiež. Pokiaľ ale ide o tú hygienickú stránku veci, lebo o tom je to merito, nie o výchove psov, tak musím povedať, presne ako povedal Ondrej Dostál, že to, že je pes vodiacim psom zrakovo postihnutého, neznamená, že je obdeň sterilizovaný gamalúčmi alebo v autokláve pri 120 stupňoch Celzia a 2 atmosférach, čo by zaručene hygienický problém vyriešil. Ani ten, ani ten. Takže hygienický dôvod je totálne na vode.
A teraz k tým hlasom pre a proti. Neviem, viem si predstaviť, že i voliči koaliční majú psov, s ktorými by nedbali zájsť do cukrárne či do kaviarne za vopred jasných podmienok, takže nemyslím si, že tento návrh je návrh strany, ktorá je jediná, v ktorej voliči majú takúto túžbu.
A teraz k tomu rušeniu a pobehovaniu. Osud mi umožnil alebo doprial, že som na Univerzite Komenského urobil okolo 130 promócií vo funkcii zastupujúceho rektora. V aule univerzity sa nezriedka stávalo, že tam deti, rodinní príslušníci alebo priamo deti tých, ktorí stáli na pódiu a preberali titul, pobehovali, občas aj pokrikovali, keď boli menšie, tak plakali, niekedy aj štyri naraz v tej aule. Nechcem povedať, že to nebolo rušivé. Je otázkou rozhodnutia toho dotyčného, ktorý to dieťa má na dohľad a pod dozorom, či s ním vyjde a prestane rušiť ceremóniu, alebo nevyjde. Už 12 rokov oddávam mladé páry aj staršie páry ako oddávajúci poslanec Starého mesta Bratislavy. Tiež som zažil rušenie malými deťmi, ktoré ak sa rozplačú a rozkričia tri naraz, tak pomerne v malej oddávacej sále je to silne rušivé. Opäť je to na tom podobne ako so psom, že či tí rodičia toho dieťaťa vedia, že to dieťa ruší, a vyjdú na chvíľku von zo sály, kým sa upokojí, alebo to nechajú tak. Ak je ten pes na vôdzke a priviazaný o stoličku alebo stôl, neviem si predstaviť, že bude rušiť viac.
A k tomu jednu spomienku. To bolo ozaj aj pre mňa, ktorých tých svadieb urobil stovky, prekvapivé. Oddával som v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca mladý pár, on bol Angličan, mladý džentlmen, vyobliekaný, ako sa na džentlmena patrí, lebo občas človek oddáva aj ľudí v deravých texaskách, čo nechcem povedať, že ich degraduje, len to je kontrast. A ako rodinní príslušníci tohto mladého Brita, ktorý si bral krásnu Slovenku, tam boli dve dámy. Tie dve dámy sa vyznačovali dvomi vecami. Každá mala na hlave klobúk ako z dostihov v Ascote. Ak ste videli My Fair Lady, tak ste videli Audrey Hepburnovú, premenenú krásnym klobúkom na dámu. Tieto dve dámy sedeli v prvom rade stoličiek v Primaciálnom paláci, rovno pred kobercom, kde prebiehal obrad, a pri nich ako z porcelánu ležali dva chrty, celý obrad tam sedeli a snáď ani neklipli okom. Boli vzorne vychované, nemali náhubky, nemali ani vôdzku, sedeli tam a zúčastňovali sa absolútne nerušivo obradu. Nechcem tým povedať, že by tam rovnako pokojne sedeli dva bojové psy, ktoré proti sebe niečo majú. Len tým chcem povedať, že nie je, a tento príklad mi to ukázal, dramatickou prekážkou ani v takejto chvíli, ak je na mieste vychovaný tvor, dieťa alebo pes.
A úplne nakoniec chcem povedať jedno, pred rokmi sa zmenila situácia v tom, že do reštaurácií si človek nemohol zájsť najesť sa a potom si po obede ku káve poriadne zafajčiť. Kedysi to možné bolo aj v ľudovejších podnikoch, aj v menej ľudových, ale pľúca máme všetci rovnaké. Pamätám sa, že keď sme s kolegami chodievali z stáží na gynekológii na Zochovej, tak sme vtedy ešte občas trošku hladní zašli do Fajky, legendárnej bratislavskej reštaurácie, v tom čase už nižšej kategórie, na guľášovú polievku a pivo. Úplne štandardne sa okolo nás pri stoloch aj fajčilo. Dnes je situácia iná. Reštauratér sa môže rozhodnúť, či si zariadi fajčiarsku časť, a klient sa môže rozhodnúť, či pôjde do reštaurácie takej alebo takej, alebo do takej, kde neexistuje takáto časť, a on si, ak chce, bude musieť ísť pofajčiť von.
Chcem teda povedať, že je rovnako svätým právom, a to podotýkam, štandardne, normálne vychovaný pes je menším rizikom pre okolie ako dym z cigariet. A ak teda sme umožnili slobodu rozhodnutia reštauratérom a kaviarnikom a ich hostí, urobiť to alebo onô, nevidím racionálny dôvod, o tom hygienickom nedôvode som hovoril, aby sme toto isté neumožnili aj majiteľom reštaurácií a kaviarní a ich klientami, klientom so psom či bez psa.
Ešte raz podčiarkujem, že to nie je stranícky návrh. Je to teda sotva podsunuteľné ako zvrátená neoliberálna ideológia, nemáme tu bojovníka proti neoliberalizmu, a ani nič iného, čo by nemohlo prípadne potešiť aj vás, milí kolegovia, ktorých volia vaši voliči koalície. Možnože ich to poteší a nemusí ich to rozhodne viac rozhnevať ako tých, ktorí to vidia inak a volia na našom brehu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, samozrejme, že nechcem strieľať, to je čo za výmysel, proste som vôbec nepovedal, že budem strieľať po všetkom, čo bude v reštaurácii chodiť, alebo neviem čo, ale každopádne aby som rozširoval priestor... Videl som situáciu, kde decko, jeho prvý kontakt so psom bol ten, že decko bolo tak vystrašené, že prakticky do konca života sa bojí psov. A pokiaľ budeme rozširovať priestor, neprídu ďalší a povedia, no však ja mám mačku? Čiže toho psa sme dali iba kvôli tomu, že máme nejakého vodiaceho psa, ktorý chodí a už má umožnené, a tým pádom tento druh je preferovaný oproti ostatným? Nech mi navrhovateľ povie, pretože ja som mal podobný prípad pri týchto nebezpečných zvieratách, kde poslanci SMER-u, viete, dali iba Aves, teda dali iba triedu cicavcov, že sú nebezpečné zvieratá, ostatné z toho vymizli, dodneska s tým sa borím, aby mohli rozhodovať samosprávy, že kto bude chovať krokodílov a hadov na území, a toto sa mi zdá podobné, lebo aj ostatní chovatelia môžu povedať, však aj ja mám nejakého svojho miláčika, ktorého by som chcel, tak sa pýtam aj predkladateľov, či bolo dôvodom iba to, že máme už určitú legislatívu, ktorá umožňuje chodiť s tým psom, áno, pre tých hendikepovaných, ktorí ho potrebujú ako svoju nevyhnutnú pomôcku, aby mohli vôbec dôjsť do toho zariadenia.
Ďakujem.