40. schôdza

Ďakujem. Pýtam sa, či sa hlási ešte niekto ústne.
Štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Osuský.

Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážená snemovňa, na úvod by som predoslal, že som psa v živote nemal a nie som teda v konflikte záujmov. Žijem v meste, kde moji spoluobčania psov majú, vodia ich buď na vôdzkach, alebo bez vôdzok, s náhubkom alebo bez náhubku, to, čo psy na uliciach zanechávajú v polotuhom alebo tuhšom stave, buď odstraňujú, alebo neodstraňujú.
Hneď na úvod by som zareagoval na príspevok kolegu Fecka. Samozrejme, je iná prevencia toho, aby pes voľne sa pohybujúci nehrýzol ornitológa s takým tragickým koncom, je, bez ďalšieho strieľať akéhokoľvek psa, ktorý nie je na vôdzke okrem priestoru na to vymedzeného. Neviem, či je to riešenie, ale potom by do toho portfólia bolo treba v Tatrách zaria..., zaradiť aj odstrel medveďov kýmkoľvek a kedykoľvek, ak sa voľne pohybujú bez vôdzky, lebo i medvede občas potrhajú ľudí. A, samozrejme, nehovorím o diviakoch a čomkoľvek ďalšom.
V zásade teda toto, čo hovorí kolega Fecko, znamená, strieľajte po všetkom, čo je živé a väčšie ako blcha, lebo nás to môže ohroziť. Nemyslím si teda, že toto je argument proti psíčkom v kaviarni. Nemyslím si, že by v západnej Európe, kde toto je veľmi bežne štandardom, existovali davy pohryzených, totálne dotrhaných a zjedených zákazníkov reštaurácií a kaviarní.
Pokiaľ ide o to, o čom veľmi správne hovoril Ondrej Dostál v súvislosti s hygienikom a s jeho videním vecí. Nepochybne slepecký pes je vychovaný, vzorný, aj keď je stále ešte pes, a vieme, že aj človeku môže občas rupnúť v bedni a psovi zrejme tiež. Pokiaľ ale ide o tú hygienickú stránku veci, lebo o tom je to merito, nie o výchove psov, tak musím povedať, presne ako povedal Ondrej Dostál, že to, že je pes vodiacim psom zrakovo postihnutého, neznamená, že je obdeň sterilizovaný gamalúčmi alebo v autokláve pri 120 stupňoch Celzia a 2 atmosférach, čo by zaručene hygienický problém vyriešil. Ani ten, ani ten. Takže hygienický dôvod je totálne na vode.
A teraz k tým hlasom pre a proti. Neviem, viem si predstaviť, že i voliči koaliční majú psov, s ktorými by nedbali zájsť do cukrárne či do kaviarne za vopred jasných podmienok, takže nemyslím si, že tento návrh je návrh strany, ktorá je jediná, v ktorej voliči majú takúto túžbu.
A teraz k tomu rušeniu a pobehovaniu. Osud mi umožnil alebo doprial, že som na Univerzite Komenského urobil okolo 130 promócií vo funkcii zastupujúceho rektora. V aule univerzity sa nezriedka stávalo, že tam deti, rodinní príslušníci alebo priamo deti tých, ktorí stáli na pódiu a preberali titul, pobehovali, občas aj pokrikovali, keď boli menšie, tak plakali, niekedy aj štyri naraz v tej aule. Nechcem povedať, že to nebolo rušivé. Je otázkou rozhodnutia toho dotyčného, ktorý to dieťa má na dohľad a pod dozorom, či s ním vyjde a prestane rušiť ceremóniu, alebo nevyjde. Už 12 rokov oddávam mladé páry aj staršie páry ako oddávajúci poslanec Starého mesta Bratislavy. Tiež som zažil rušenie malými deťmi, ktoré ak sa rozplačú a rozkričia tri naraz, tak pomerne v malej oddávacej sále je to silne rušivé. Opäť je to na tom podobne ako so psom, že či tí rodičia toho dieťaťa vedia, že to dieťa ruší, a vyjdú na chvíľku von zo sály, kým sa upokojí, alebo to nechajú tak. Ak je ten pes na vôdzke a priviazaný o stoličku alebo stôl, neviem si predstaviť, že bude rušiť viac.
A k tomu jednu spomienku. To bolo ozaj aj pre mňa, ktorých tých svadieb urobil stovky, prekvapivé. Oddával som v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca mladý pár, on bol Angličan, mladý džentlmen, vyobliekaný, ako sa na džentlmena patrí, lebo občas človek oddáva aj ľudí v deravých texaskách, čo nechcem povedať, že ich degraduje, len to je kontrast. A ako rodinní príslušníci tohto mladého Brita, ktorý si bral krásnu Slovenku, tam boli dve dámy. Tie dve dámy sa vyznačovali dvomi vecami. Každá mala na hlave klobúk ako z dostihov v Ascote. Ak ste videli My Fair Lady, tak ste videli Audrey Hepburnovú, premenenú krásnym klobúkom na dámu. Tieto dve dámy sedeli v prvom rade stoličiek v Primaciálnom paláci, rovno pred kobercom, kde prebiehal obrad, a pri nich ako z porcelánu ležali dva chrty, celý obrad tam sedeli a snáď ani neklipli okom. Boli vzorne vychované, nemali náhubky, nemali ani vôdzku, sedeli tam a zúčastňovali sa absolútne nerušivo obradu. Nechcem tým povedať, že by tam rovnako pokojne sedeli dva bojové psy, ktoré proti sebe niečo majú. Len tým chcem povedať, že nie je, a tento príklad mi to ukázal, dramatickou prekážkou ani v takejto chvíli, ak je na mieste vychovaný tvor, dieťa alebo pes.
A úplne nakoniec chcem povedať jedno, pred rokmi sa zmenila situácia v tom, že do reštaurácií si človek nemohol zájsť najesť sa a potom si po obede ku káve poriadne zafajčiť. Kedysi to možné bolo aj v ľudovejších podnikoch, aj v menej ľudových, ale pľúca máme všetci rovnaké. Pamätám sa, že keď sme s kolegami chodievali z stáží na gynekológii na Zochovej, tak sme vtedy ešte občas trošku hladní zašli do Fajky, legendárnej bratislavskej reštaurácie, v tom čase už nižšej kategórie, na guľášovú polievku a pivo. Úplne štandardne sa okolo nás pri stoloch aj fajčilo. Dnes je situácia iná. Reštauratér sa môže rozhodnúť, či si zariadi fajčiarsku časť, a klient sa môže rozhodnúť, či pôjde do reštaurácie takej alebo takej, alebo do takej, kde neexistuje takáto časť, a on si, ak chce, bude musieť ísť pofajčiť von.
Chcem teda povedať, že je rovnako svätým právom, a to podotýkam, štandardne, normálne vychovaný pes je menším rizikom pre okolie ako dym z cigariet. A ak teda sme umožnili slobodu rozhodnutia reštauratérom a kaviarnikom a ich hostí, urobiť to alebo onô, nevidím racionálny dôvod, o tom hygienickom nedôvode som hovoril, aby sme toto isté neumožnili aj majiteľom reštaurácií a kaviarní a ich klientami, klientom so psom či bez psa.
Ešte raz podčiarkujem, že to nie je stranícky návrh. Je to teda sotva podsunuteľné ako zvrátená neoliberálna ideológia, nemáme tu bojovníka proti neoliberalizmu, a ani nič iného, čo by nemohlo prípadne potešiť aj vás, milí kolegovia, ktorých volia vaši voliči koalície. Možnože ich to poteší a nemusí ich to rozhodne viac rozhnevať ako tých, ktorí to vidia inak a volia na našom brehu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické, uzatváram možnosť prihlásenia.
Prvý, poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, samozrejme, že nechcem strieľať, to je čo za výmysel, proste som vôbec nepovedal, že budem strieľať po všetkom, čo bude v reštaurácii chodiť, alebo neviem čo, ale každopádne aby som rozširoval priestor... Videl som situáciu, kde decko, jeho prvý kontakt so psom bol ten, že decko bolo tak vystrašené, že prakticky do konca života sa bojí psov. A pokiaľ budeme rozširovať priestor, neprídu ďalší a povedia, no však ja mám mačku? Čiže toho psa sme dali iba kvôli tomu, že máme nejakého vodiaceho psa, ktorý chodí a už má umožnené, a tým pádom tento druh je preferovaný oproti ostatným? Nech mi navrhovateľ povie, pretože ja som mal podobný prípad pri týchto nebezpečných zvieratách, kde poslanci SMER-u, viete, dali iba Aves, teda dali iba triedu cicavcov, že sú nebezpečné zvieratá, ostatné z toho vymizli, dodneska s tým sa borím, aby mohli rozhodovať samosprávy, že kto bude chovať krokodílov a hadov na území, a toto sa mi zdá podobné, lebo aj ostatní chovatelia môžu povedať, však aj ja mám nejakého svojho miláčika, ktorého by som chcel, tak sa pýtam aj predkladateľov, či bolo dôvodom iba to, že máme už určitú legislatívu, ktorá umožňuje chodiť s tým psom, áno, pre tých hendikepovaných, ktorí ho potrebujú ako svoju nevyhnutnú pomôcku, aby mohli vôbec dôjsť do toho zariadenia.
Ďakujem.

Poslankyňa Nehézová.

Ďakujem za slovo. Ja som teda teraz v tejto chvíli stratila reč, pretože, pán poslanec, vy porovnávate psy s deťmi? Vy dokážete na jednu úroveň dať psy a deti, správanie detí a správanie psov? To vy ste čo za človeka?

Pán poslanec Dostál.

Keďže nemôžem reagovať na otázky, ktoré položil pán poslanec Fecko vo faktickej, tak sa k tomu vyjadrím neskôr, ešte sa prihlásim do rozpravy ako posledný, ako, ako predkladateľ, využijem tú možnosť ešte v rámci rozpravy, aby bola možnosť reagovať.
Ale teda k tomu, čo hovoril pán poslanec Peter Osuský, áno, to núkanie, teda to, to porovnanie s tým, že či v kaviarniach, reštauráciách sa môže fajčiť, alebo nie, sa, sa priam núka, ale, ale teda myslím si, že psy sú v porovnaní s fajčením alebo s možnosťou fajčenia v takýchto zariadeniach, taká ešte soft verzia, oveľa menej problémová, pretože ak, ak teda naozaj odmyslíme si nejaké extrémne prípady, že, že doga behá po polke podniku, tak ak, ak pri nejakom susednom stole alebo o dva stoly sedí, sedí partia ľudí, z ktorých jeden má pri nohách psa, tak na mňa to oveľa menší dopad, ako keď pri tom susednom stole alebo o dva stoly ďalej sedí partia ľudí, ktorí intenzívne fajčia jednu, jednu od druhej, to teda má na mňa dopad, napriek tomu je možnosť zatiaľ, teda aby sa, aby sa aj fajčilo v zariadeniach, a má si, samozrejme, každý možnosť vybrať, či sa mi viac páči zariadenie, kde, kde sa fajčí, alebo tá časť zariadenia, kde sa fajčí, alebo mi to prekáža a idem potom do druhej, do druhej časti a rovnaká možnosť výberu ostane aj v prípade, v prípade vstupu psov v sprievode, samozrejme, ich majiteľov.

Poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem. Ja len využijem príležitosť a pri príležitosti toho, že Peter Osuský povedal vo svojom príhovore, že nie je v konflikte záujmov, nakoľko sám psa nevlastní, tak chcem len pripomenúť, že, alebo vyjadriť teda nádej, že v mojom, v mojej predchádzajúcej faktickej pripomienke som dostatočne zreteľne povedala, že teda ja psíčkarkou som, takže by som sa v konflikte záujmov javiť mohla, a dávam to na pravú mieru preto, lebo podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov je verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánov o veci, na ktorej má osobný záujem, povinný oznámiť svoj osobný záujem o vec, takže to týmto dávam na pravú mieru. Ale aj tak neviem, či práve ja budem teda tou pravou realizátorkou tohto, tohto povolenia, ak by psy mali povolený vstup do reštaurácií, pretože s mojím psom by som sa tam asi uplatnila veľmi ťažko (povedané so smiechom) vzhľadom na jeho živosť, ale napriek tomu som to chcela uviesť na pravú mieru.
Takže ďakujem.